Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_15Co-128-2011.pdf
PDF · 102.49 KB
Case nature
Subarea
15Co/128/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Ilčinovej a členov senátu JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. a JUDr. Evy Šofrankovej v právnej veci žalobcu J. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. Q., U. č. XXX/XX, právne zastúpeného JUDr. Františkom Kočkom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom v Košiciach, Pribinova 8, proti žalovanému Slovenskej republike - Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky so sídlom Chlumeckého 2, P.O.Box 57, 820 12 Bratislava 212, o náhradu škody spôsobenú nesprávnym úradným postupom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok, č. k. 3 C 65/2011-76 zo dňa 18. 8. 2011, takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
Náhradu trov odvolacieho konania žalovanému n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia 400 000 Eur s prísl. z titulu náhrady škody za nesprávny úradný postup v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. Vyslovil, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania. Vychádzal zo skutkového zistenia, že žalobca dňa 11. 1. 2010 uzatvoril ako budúci predávajúci zmluvu o budúcej zmluve s budúcim kupujúcim KARLOFF, s.r.o., v ktorej sa dohodli, že najneskôr do 12 mesiacov od jej uzavretia alebo do 10 dní od písomnej výzvy uzavrú kúpnu zmluvu o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX kat. úz. J.. V čl. III. bod 1 zároveň zmluvné strany dohodli, že v prípade, že na LV č. XXXX kat. úz. J. nebudú evidované žiadne iné údaje vo forme tiarch evidovaných v časti C alebo vo forme akýchkoľvek obmedzujúcich alebo informatívnych poznámok vzťahujúcich sa na predmet kúpy alebo budúceho predávajúceho okrem zriadeného vecného bremena povoleného vkladom V 817/96-Pol. bude kúpna cena 800 000 Eur, avšak v opačnom prípade táto kúpna cena bude 400 000 Eur. Budúci kupujúci vyzval žalobcu ako budúceho predávajúceho výzvou zo dňa 9. 6. 2010 na uzavretie kúpnej zmluvy, preto následne v súlade s čl. IV. bod 4 zabezpečil žalobca výpis z LV č. XXXX kat. úz. J. zo Správy katastra v Kežmarku. List vlastníctva č. XXXX kat. úz. J. prevzal žalobca dňa 21. 6. 2010. Z tohto zistil, že na liste vlastníctva je zapísaná informatívna poznámka o konaní vedenom Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri spoločnosti Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s. V dôsledku tejto skutočnosti sa pri uzavretí kúpnej zmluvy dňa 21. 6. 2010 uplatnil čl. III. bod 1 písm. B zmluvy o budúcej kúpnej zmluve a kúpna cena prevádzaných nehnuteľností bola stanovená sumou 400 000 Eur. Zároveň v čl. VI. bod 5.2 kúpnej zmluvy bolo výslovne uvedené, že na LV č. XXXX kat. úz. J. je evidovaná informatívna poznámka. Po predložení zbierky listín k LV č. XXXX bolo zistené, že zápis poznámky v katastri nehnuteľností bol vykonaný v súvislosti s rozhodcovským konaním voči J. N., nar. XX. X. XXXX, bytom U. XXX, N.. Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri spoločnosti Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s. , ktorá navrhla zápis poznámky o vedenom konaní na LV č. XXX kat.úz. H.. Podaním zo dňa 24. 6. 2010 žiadal žalobca preskúmať postup pri zápise informatívnej poznámky, v dôsledku čoho Správa katastra v Kežmarku dňa 13.7. 2010 v konaní pod č. X 80/2010 upovedomila zúčastnené osoby o začatí konania vo veci opravy chyby v katastrálnom operáte a tiež uviedla, že zápis nemal byť vykonaný a zároveň upovedomila zúčastnené strany, že informatívnu poznámku z LV č. XXXX vymazáva. Správa katastra v Kežmarku následne dňa 5. 8. 2010 vydala rozhodnutie o oprave chyby v katastrálnom operáte, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 27. 8. 2010 a informatívnu poznámku z LV č. XXXX kat. úz. J. vymazal. Rozsudkom prvostupňového súdu bol citovaný § 3 ods. 1 písm. d/ a § 4 ods. 1 písm. c/ Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov. Po vykonanom dokazovaní dospel súd prvého stupňa k záveru, že žaloba žalobcu je nedôvodná pre neexistenciu príčinnej súvislosti medzi chybným úradným postupom žalovaného a zníženou kúpnou cenou - škodou žalobcu. Mal za to, že nebolo potrebné znižovať kúpnu cenu, keďže v dôsledku poznámky žiadna ujma na nehnuteľnosti ako takej nevznikla. Poukázal na vyjadrenie svedka pána I., ktorý uviedol, že nebolo potrebné sa tak ponáhľať s uzavretím zmluvy, že termín do 30. 6. bol pre nich prijateľný a tiež že nevedeli, že existuje teoretická možnosť, že by bolo doložené pri podpisovaní kúpnej zmluvy potvrdenie, z ktorého by bolo jasné, že ide o chybný postup katastra, teda chybný zápis. Súd prvého stupňa nespochybnil, že žalovaný urobil chybu pri zápise poznámky, avšak konštatoval absenciu príčinnej súvislosti so škodou vzniknutou na strane žalobcu. Do pozornosti dal to, že ak by žalobca postupoval s maximálnou obozretnosťou, bol by si dávno pred uzavretím zmluvy vyžiadal list vlastníctva a zistil by, že je tam uvedená poznámka, ktorá je nezákonná. V závere rozsudku konštatoval, že postup žalobcu sa javí ako účelový, keďže škoda, ktorá je žalovaná, nie je žiadnym spôsobom verifikovaná a fyzicky nevznikla. Z tohto dôvodu žalobu zamietol.
Výrok o trovách konania súd prvého stupňa právne nezdôvodnil. Uviedol, že žalobca bol v konaní neúspešný, preto nemá právo na náhradu trov konania a žalovaný si trovy konania neuplatnil.
V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku súdu prvého stupňa odvolanie žalobca. Žalobca vo svojom odvolaní opísal skutkové okolnosti týkajúce sa uzavretia zmluvy o budúcej zmluve, uzavretia kúpnej zmluvy a tiež zápisov Správy katastra v Kežmarku na LV č. XXXX kat. úz. J. v ich časovej následnosti. Citoval ustanovenia § 1 písm. a/, § 2 písm. a/, b/, § 3 ods. 1, 2, § 4 ods. 1 písm. d/, § 5 ods. 1, § 6 ods. 1 a § 9 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z., ako aj § 11 ods. 1 a § 40 katastrálneho zákona. Vychádzajúc zo skutkových okolností, dôkazov a všeobecne záväzných právnych predpisov trval na tom, že nečinnosťou Správy katastra v Kežmarku pri výkone verejnej moci mu vznikla škoda najmenej vo výške 400 000 Eur s prísl., za ktorú zodpovedá podľa zákona č. 514/2003 Z.z. a je povinný ju nahradiť štát - Slovenská republika, za ktorú koná Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky. Nesúhlasil so záverom súdu prvého stupňa, že hoci Správa katastra v Kežmarku zápisom poznámky porušila zákon, žalobu zamietol s odôvodnením, že neexistuje príčinná súvislosť medzi chybným úradným postupom žalovaného a zníženou kúpnou cenou, teda škodou žalobcu. Nesúhlasil ani s konštatovaním, že škoda, ktorú uplatňuje voči žalovanému nie je žiadnym spôsobom verifikovaná, fyzicky nevznikla a preto bola žaloba zamietnutá. Trval na tom, že aj keď poznámka bola Správou katastra v Kežmarku v katastrálnom konaní P 253/10 pod č. zmeny 457/2010 na liste vlastníctva č. XXXX zapísaná nezákonne, nemal inú možnosť, ako postupovať podľa platne uzatvorenej zmluvy o budúcej zmluve z 11. januára 2010. Po doručení výzvy zo strany budúceho kupujúceho zo dňa 9. júna 2010 bol totižto podľa čl. II. zmluvy o budúcej zmluve povinný do 10 dní uzavrieť kúpnu zmluvu, pričom obsah kúpnej zmluvy bol uvedený priamo v texte zmluvy o budúcej zmluve a v zmysle tejto zmluvy, ak by bola na liste vlastníctve zapísaná (aj keď nezákonným spôsobom) poznámka, bol povinný uzatvoriť kúpnu zmluvu na kúpnu cenu 400 000 Eur. V prípade, ak by zápis takejto poznámky na príslušnom liste vlastníctve neexistoval, zmluvné strany by boli povinné uzatvoriť kúpnu zmluvu s kúpnou cenou 800 000 Eur. Zároveň podľa bodu IV.2 budúcej kúpnej zmluvy bol návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností povinný podať najneskôr do 3 dní od podpisu kúpnej zmluvy kupujúci. Návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností bol podľa uzatvorenej kúpnej zmluvy doručený Správe katastra v Kežmarku dňa 23. júna 2010. Správa katastra v Kežmarku vklad vlastníckeho práva povolila a ako vlastníka nehnuteľností vedených na LV č. XXXX pre kat. úz. J. zapísala spoločnosť KARLOFF, s.r.o. Odvolateľ ďalej zdôraznil, že ak by nepostupoval podľa zmluvy o budúcej zmluve a v dohodnutej dobe by neuzavrel kúpnu zmluvu s kúpnou cenou 400 000 Eur, budúci kupujúci mal podľa § 50a ods. 2 Občianskeho zákonníka právo domáhať sa na súde, aby bolo vyhlásenie jeho vôle nahradené súdnym rozhodnutím a okrem toho by mal právo požadovať aj náhradu škody. V prípade, ak by neuzatvoril v dohodnutej dobe kúpnu zmluvu s kúpnou cenou 400 000 Eur, podľa čl. IV ods. 2 zmluvy o budúcej zmluve by bol povinný zaplatiť budúcemu kupujúcemu zmluvnú pokutu vo výške 400 000 Eur, pričom zaplatenie zmluvnej pokuty by ho nezbavovalo povinnosti nahradiť budúcemu kupujúcemu spôsobenú škodu v časti prevyšujúcej zmluvnú pokutu. Poukázal aj na ustanovenie § 70 ods. 1 Katastrálneho zákona, obsahujúceho prezumpciu, podľa ktorej sú údaje katastra hodnoverné. Z uvedených dôvodov sa žalobca nestotožnil s časťou odôvodnenia napadnutého rozsudku, v ktorej sa uvádza, že „žiadna ujma na nehnuteľnosti ako takej nevznikla, pre ktorú by bolo potrebné znižovať kúpnu cenu“. Odvolateľ trval na tom, že ak by Správa katastra v Kežmarku postupovala v súlade so zákonom, k zápisu predmetnej poznámky do katastra nehnuteľností by nikdy nedošlo a kúpna cena by predstavovala 800 000 Eur. Pri normálnom behu udalostí by sa tak jeho majetok zväčšil o 400 000 Eur. Trval na tom, že pri uzatváraní zmluvy o budúcej zmluve nemohol predpokladať, že môže nastať okolnosť spočívajúca v zápise poznámky do katastra nehnuteľností tvoriacich predmet zmluvy. Na potvrdenie svojho právneho názoru citoval rozsudok Najvyššieho súdu SR vo veci 3 Cdo 134/2003. Vyslovil presvedčenie, že z dôkazov vykonaných v prvostupňovom konaní jednoznačne vyplynulo, že na jeho strane objektívne došlo k majetkovej ujme v podobe ušlého zisku najmenej vo výške 400 000 Eur, pričom medzi nezákonným zápisom poznámky vykonaným Správou katastra v Kežmarku a vznikom tejto škody existuje priama príčinná súvislosť.
Žalobca vo svojom odvolaní k odôvodneniu časti napadnutého rozsudku, v ktorej súd uvádza, že „ak by žalobca postupoval s maximálnou obozretnosťou, bol by dávno predtým, než si vyžiadal list vlastníctva, zistil napríklad na katasterportáli, že je tam poznámka, ktorá je nezákonná a ktorá tam nemá byť... vývoj mohol postupovať úplne iným smerom“ uviedol, že ku dňu uzatvorenia zmluvy o budúcej zmluve z 11. januára 2010 neboli na LV č. XXXX pre kat. úz. J. uvedené žiadne obmedzujúce ani informatívne poznámky. O skutočnosti, že Správe katastra v Kežmarku bol doručený návrh na zápis poznámky sa dozvedel najskôr 21. júna 2010, pričom v tom čase mu už plynula 10 dňová lehota na uzatvorenie kúpnej zmluvy, keďže výzva na jej uzatvorenie mu bola doručená ešte 11. júna 2010. V tejto súvislosti poukázal na ustanovenie § 59 ods. 3 Katastrálneho zákona, v zmysle ktorého lehota na opravu chyby v katastrálnom operáte je 30 dní a v osobitne odôvodnených prípadoch 90 dní. Pritom nezákonná poznámka o rozhodcovskom konaní bola z LV č. XXXX vymazaná až po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o oprave chyby v katastrálnom operáte X 80/10 z 5. augusta 2011 s právoplatnosťou až 27. augusta 2011.
Žalobca poukazujúc na ustanovenie § 153 ods. 1, § 154 ods. 1 a § 157 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku namietal rozhodnutie na základe hypotetického stavu, ktorý by mohol nastať, ak by účastníci konania, prípadne iné osoby postupovali inak ako v skutočnosti postupovali, nedostatočné odôvodnenie rozsudku, jeho nepresvedčivosť a teda nepreskúmateľnosť. Mal za to, že v konaní pred prvostupňovým súdom bol preukázaný nesprávny úradný postup Správy katastra v Kežmarku, ktorý vyústil do nezákonného zápisu informatívnej poznámky, vznik škody vo výške 400 000 Eur s prísl. v podobe ušlého zisku, o ktorý by sa zvýšil jeho majetok, príčinná súvislosť spočívajúca v tom, že v dôsledku informatívnej poznámky ako budúci predávajúci bol povinný stanoviť kúpnu cenu o 400 000 Eur nižšiu v porovnaní s kúpnou cenou, ktorú by stanovil v prípade, ak by zápis poznámky neexistoval. Boli tak splnené všetky podmienky na to, aby bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť 400 000 Eur s prísl. z titulu náhrady škody spôsobenej pri výkone verejnej moci podľa Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Namietal vadu konania, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, nesprávne skutkové zistenia, ako aj nesprávne právne posúdenie veci, čím sú dané odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. a/, b/, d/ a f/ Občianskeho súdneho poriadku. Navrhol rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 21. 11. 2011. Odvolanie žalobcu považoval za nedôvodné. V plnom rozsahu sa pridržal vyjadrení k žalobe prezentovaných na pojednávaniach na Okresnom súde Kežmarok. Naviac zdôraznil, že výška kúpnej ceny nehnuteľností evidovaných na LV č. XXXX kat. úz. J. bola výsledkom obojstrannej dohody zmluvných strán a teda nesprávny zápis informatívnej poznámky nespôsobil priamo zmenšenie majetku žiadateľa. Trval na tom, že žalobca nebol nútený predmetnú zmluvu o budúcej kúpnej zmluve uzatvoriť v tom znení, ako bola uzatvorená a tiež neexistoval dôvod, ktorý by nútil žalobcu predmetné nehnuteľnosti predať. Prioritný záujem na uzatvorení kúpnej zmluvy mal kupujúci z dôvodu, že v priestoroch prenajatých od žalobcu už kupujúci mal rozbehnutú výrobu a podľa vyjadrenia svedka vypočutého v konaní pred prvostupňovým súdom prispôsobil si ich svojim technologickým a iným podmienkam pre svoje podnikanie. Žalovaný vo svojom vyjadrení poukázal tiež na to, že žalobca a kupujúci uzatvorili zmluvu o budúcej kúpnej zmluve so značne nevýhodnými podmienkami pre žalobcu, s ktorými však žalobca bezvýhradne súhlasil a ako v zmluve o budúcej kúpnej zmluve, tak aj v kúpnej zmluve uviedol, že túto uzatvoril slobodne, vážne a nie v tiesni, ani za nápadne nevýhodných podmienok. Z tohto dôvodu nevidel žalovaný dôvod, prečo sa žalobcovi dojednaná kúpna cena javí ako škoda spôsobená nesprávnym úradným postupom. Citoval predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu štátu, resp. orgánu verejnej moci, alebo jeho nesprávnym úradným postupom. Mal za to, že z rozhodovacej praxe súdov Slovenskej republiky vyplýva, že bez ohľadu na skutkové okolnosti individuálnej právnej veci nezákonné rozhodnutie orgánu štátu, resp. orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávny úradný postup, prípadne protiprávny úkon musí byť priamou, bezprostrednou a nesprostredkovanou príčinou škody. Nestačí, ak je iba sprostredkovanou príčinou škody. Zodpovednosť totiž nemožno robiť závislou na neobmedzenej kauzalite a vzťah medzi príčinou a jej následkom musí byť bezpečne preukázaný a bezprostredný. Vo vzťahu k tejto argumentácii žalovaný poukázal na nález Ústavného súdu SR sp. zn. I ÚS 177/2008. V závere žalovaný zdôraznil, že podmienky vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu štátu, resp. orgánu verejnej moci, alebo jeho nesprávnym úradným postupom, sú stanovené kumulatívne a v prípade nesplnenia čo i len jednej z nich nie je daná táto zodpovednosť. Navrhol rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť.
Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 10 ods. 1 Zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok , ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z § 212 O.s.p. a zistil, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. O odvolaní bolo rozhodnuté postupom podľa § 214 ods. 2 v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p., pričom miesto a čas vyhlásenia rozsudku boli oznámené na úradnej tabuli súdu najmenej 5 dní pred vyhlásením.
Súd prvého stupňa v predmetnej veci vykonal rozsiahle dokazovanie, na základe ktorého dospel k správnym skutkovým zisteniam ak konštatoval neexistenciu príčinnej súvislosti medzi chybným úradným postupom žalovaného a škodou žalobcu spočívajúcou v znížení kúpnej ceny.
Podľa § 3 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci zodpovedá štát.
Podľa § 5 ods. 1 cit. zákona právo na náhradu škody má ten, komu nezákonným rozhodnutím škoda vznikla.
V súlade s cit. ustanoveniami predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu štátu, resp. orgánu verejnej moci, alebo jeho nesprávnym úradným postupom sú nezákonné rozhodnutie orgánu štátu, resp. orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávny úradný postup, existencia škody a príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím orgánu štátu, resp. orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom a škodou. Prvým predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu v zmysle Zákona č. 514/2003 Z.z. je nesprávny úradný postup orgánu štátu. Zo skutkových zistení prvostupňovým súdom vyplýva, že žalovaný prostredníctvom svojej organizačnej zložky - Správy katastra v Kežmarku vykonal zápis poznámky v zmysle § 38 a nasl. Zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľnosti a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (ďalej len Katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov pod č. zmeny 457/2010 o konaní vedenom Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri spoločnosti Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s. aj na LV č. XXXX kat. úz. J.. Konanie pred rozhodcovským súdom sa pritom netýkalo žalobcu, ale J. N. s dátumom narodenia 28. 2. 1970. Správa katastra v Kežmarku ako orgán oprávnený k vykonaniu poznámky si náležitým spôsobom nepreveril identifikačné údaje dotknutej osoby, čím došlo k nesprávnej poznámke aj na LV č. XXXX kat. úz. J..
Podľa § 5 ods. 3 katastrálneho zákona poznámka je úkon správy katastra, ktorý je určený na vyznačenie skutočnosti alebo pomeru vzťahujúceho sa na nehnuteľnosti alebo na osobu a ktorý nemá vplyv na vznik, zmenu ani na zánik práv k nehnuteľnostiam.
Podľa § 38 katastrálneho zákona poznámka vyjadruje skutočnosti, ktoré obmedzujú oprávnenie vlastníka nakladať s nehnuteľnosťou, alebo informuje o nehnuteľnosti alebo o práve k nehnuteľnosti.
V súlade s citovanými ustanoveniami odvolací súd zdôrazňuje, že samotná poznámka má informatívny charakter a nezakladá vznik, zmenu alebo zánik práv a povinností k nehnuteľnostiam, ktoré príslušná správa katastra vedie vo svojej evidencii. Vykonanie informatívnej poznámky na liste vlastníctva je preto možné považovať iba za úradný postup katastra.
Podľa § 70 ods. 1 katastrálneho zákona údaje katastra uvedené v §7 v katastri sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak.
Pre posúdenie príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a škodou vzniknutou na strane žalobcu je potrebné odvolacím súdom dodať, že v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy, teda dňa 21. júna 2010 žalobca preukázateľne vedel, že uvedená poznámka nezodpovedá skutočnosti, keďže sa netýka jeho osoby. Informatívna poznámka tak nenaplnila materiálnu stránku svojej podstaty a na liste vlastníctva č. 2923 figurovala len formálne. Práve skutočnosť, že táto okolnosť musela byť žalobcovi v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy známa, svedčí v prospech žalovaného. Pokiaľ totižto žalobca aj za uvedenej situácie pristúpil k uzatvoreniu kúpnej zmluvy so zníženou kúpnou cenou o 400 000 Eur, sám svojim konaním zapríčinil vznik škody, teda bezprostrednou príčinou škody nie je nesprávny úradný postup žalovaného. Konanie žalobcu smerujúce k uzatvoreniu zmluvy preto správne prvostupňový súd považoval za účelové. V čase uzatvorenia kúpnej zmluvy už nebola informatívna poznámka pre žalobcu záväzná a samotné neskoršie vydanie rozhodnutia Správy katastra v Kežmarku o oprave chyby v katastri bolo len formálnym odstránením tejto chyby.
S poukazom na uvedené odvolací súd sa opakovane stotožňuje s prvostupňovým súdom v závere, že medzi zápisom informatívnej poznámky a škodou vzniknutou na strane žalobcu neexistuje príčinná súvislosť a škodu spočívajúcu v zmenšení majetku si žalobca zapríčinil sám svojím formalistickým prístupom k vzniknutej situácii. Tomuto záveru nasvedčuje aj skutočnosť, že Správa katastra v Kežmarku bez akýchkoľvek problémov vykonala vklad vlastníckeho práva v prospech kupujúceho ešte pred rozhodnutím o oprave chyby v katastri.
Odvolací súd vyslovuje presvedčenie, že pokiaľ si účastníci zmluvy o budúcej zmluve v čl. III bod 1 dohodli rozdielne kúpnu cenu, zámerom takejto dohody bolo ochrániť kupujúceho pred nepredvídateľnými zmenami právnych vzťahov k predmetu kúpy a nie pred nepravdivými, nezáväznými skutočnosťami.
S poukazom na uvedené odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny v súlade s ustanovením § 219 ods. 1 O.s.p.. Dôvodom pre zamietnutie žaloby bola konštatovaná neexistencia príčinnej súvislosti medzi úradným postupom žalovaného a vznikom škody na strane žalobcu, ktorá skutočnosť z napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva. Rozsudok súdu prvého stupňa je preto jasný a zrozumiteľný a z tohto pohľadu aj preskúmateľný. Pre takéto posúdenie sú ďalšie hypotetické úvahy prvostupňového súdu právne irelevantné a tak aj odvolacie námietky žalobcu v tomto smere nepodstatné.
O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 a žalovanému úspešnému v odvolacom konaní trovy odvolacieho konania neboli priznané, keďže tento si ich neuplatnil.
Rozsudok bol prijatý senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.