Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 109/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 20. februára 2013

predbežne prerokoval sťažnosť K. P., V., zastúpeného advokátom JUDr. F. K., K., vo veci

namietaného porušenia základných práv podľa , a

Slovenskej republiky, podľa čl. 11 ods. 1 a čl. 36 ods. 1 a 3 Listiny základných práv

a slobôd postupom Okresného súdu Kežmarok v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho rozsudkom z 18. augusta 2011, ako aj postupom Krajského súdu v Prešove v konaní

vedenom pod sp. zn. a jeho rozsudkom z 24. októbra 2012 a takto

rozhodol:

Sťažnosť K. P. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

12. decembra 2012 doručená sťažnosť K. P. (ďalej len „sťažovateľ“) vo veci namietaného

porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len

„listina“), základného práva na náhradu škody podľa a

listiny, ako aj základného práva vlastniť majetok podľa a

listiny postupom Okresného súdu Kežmarok (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom

pod sp. zn. a jeho rozsudkom z 18. augusta 2011, ako aj postupom Krajského

súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho rozsudkom z 24. októbra 2012.

2. Zo sťažnosti a z k nej pripojených písomností vyplýva, že sťažovateľ bol žalobcom

v súdnom spore o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom s prísl. proti

Slovenskej republike – Úradu geodézie a kartografie a katastra Slovenskej republiky (ďalej

len „žalovaný“) vedenom okresným súdom pod sp. zn. . Okresný súd rozsudkom

č. k. -76 z 18. augusta 2011 žalobu zamietol. O odvolaní sťažovateľa krajský súd

rozhodol rozsudkom sp. zn. z 24. októbra 2012, ktorým potvrdil

prvostupňový rozsudok.

3. Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že „... uzatvoril dňa 11. januára 2010 ako budúci

predávajúci so spoločnosťou K., s. r. o. ... ako budúcim kupujúcim Zmluvu o budúcej kúpnej

zmluve...

V ustanovení čl. II Zmluvy... sa sťažovateľ ako budúci predávajúci zaviazal, že do 10

dní od písomnej výzvy budúceho kupujúceho uzavrie kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bude

prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vedeným Správou katastra K. pre katastrálne

územie K. na liste vlastníctva číslo 2923. Tento záväzok budúceho predávajúceho bol

bezpodmienečný.

Podľa čl. III Zmluvy... bola kúpna cena stanovená nasledovne:

A/ V prípade, že na liste vlastníctva ku dňu uzavretia kúpnej zmluvy... nebudú

evidované žiadne iné údaje vo forme tiarch... v časti C predmetného listu vlastníctva alebo

vo forme akýchkoľvek obmedzujúcich alebo informatívnych poznámok vzťahujúcich sa na

predmet kúpy alebo budúceho predávajúceho... zmluvné strany stanovujú výšku kúpnej ceny

na sumu 800.000,- EUR.

B/ V prípade, že na liste vlastníctva ku dňu uzavretia kúpnej zmluvy... budú

evidované ťarchy alebo akékoľvek obmedzujúce alebo informatívne poznámky vzťahujúce

sa na predmet kúpy alebo budúceho predávajúceho... zmluvné strany stanovujú výšku

kúpnej ceny na sumu 400.000,- EUR...

Spoločnosť K., s. r. o. ako budúci kupujúci, v súlade so Zmluvou... vyzvala

sťažovateľa ako budúceho predávajúceho, výzvou zo dňa 9. júna 2010, na uzavretie kúpnej

zmluvy podľa Zmluvy o budúcej zmluve. Sťažovateľ výzvu na uzavretie kúpnej zmluvy

prevzal dňa 11. júna 2010...

Sťažovateľ po doručení výzvy... prostredníctvom svojho právneho zástupcu, požiadal

Správu katastra... o vyhotovenie výpisu z listu vlastníctva číslo 2923 vedeného pre

katastrálne územie K. a o nahliadnutie do zbierky listín, z čoho zistil nasledovné:

Správe katastra K. (ďalej len „správa katastra“; pozn.) dňa 21. mája 2010 doručila

spoločnosť G., s. r. o. Návrh na zápis poznámky, ktorým žiadala zapísať poznámku o konaní

vedenom Stálym rozhodcovským súdom pod spisovou značkou A0510003...

Na základe tohto návrhu Správa Katastra... zapísala poznámku aj k nehnuteľnostiam

vedeným na liste vlastníctva číslo 2923 pre katastrálne územie K.. Konanie bolo vedené pod

číslom P 253/10, s číslom zmeny 457/2010...

Správa katastra... nemala na list vlastníctva číslo 2923 vedený pre katastrálne

územie K. poznámku týkajúcu sa vyššie označeného rozhodcovského konania nikdy zapísať,

keďže neboli splnené podmienky na vykonanie takéhoto zápisu podľa § 38 a nasl.

Katastrálneho zákona a ani podľa Vyhlášky... (č. , pozn.)

Správa katastra... vydala Rozhodnutie o oprave chyby v katastrálnom operáte zo dňa

5. augusta 2010 vedené pod číslom konania X 80/10, ktorým predmetnú poznámku z listu

vlastníctva číslo 2923 vedeného pre katastrálne územie K. vymazala. Samotná Správa

katastra..., potvrdila nezákonnosť zápisu tejto poznámky, keď v Rozhodnutí o oprave chyby

uvádza, že poznámka o konaní vedenom Stálym rozhodcovským súdom pod spisovou

značkou A0510003 nemala byť do katastra nehnuteľností nikdy zapísaná z nasledovných

dôvodov:

- predmetom rozhodcovského konania nebol spor o nehnuteľnosti, ktoré sú zapísané

na citovaných listoch vlastníctva a ani určenie vlastníckeho práva k týmto nehnuteľnostiam,

- spoločnosť, ktorá podala návrh na zápis poznámky nebola oprávnená takýto návrh

podať,

- predmetom žaloby nebolo ani určenie vecného práva k nehnuteľnosti,

- návrh na zápis poznámky smeroval voči osobe s iným dátumom narodenia a s iným

trvalým pobytom a teda nekorešpondoval s údajmi na citovaných listoch vlastníctva.

Návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností podľa uzatvorenej

kúpnej zmluvy bol Správe katastra v K. doručený 23. júna 2010. Správa katastra v K. vklad

vlastníckeho práva povolila a ako vlastníka nehnuteľností vedených na liste vlastníctva

číslo 2923 pre katastrálne územie K. zapísala spoločnosť K., s. r. o.

Nezákonná poznámka o rozhodcovskom konaní bola z listu vlastníctva číslo 2923

vedeného pre katastrálne územie K. vymazaná až po nadobudnutí právoplatnosti

rozhodnutia o oprave chyby v katastrálnom operáte X 80/10 z 5. augusta 2011, ktoré

nadobudlo právoplatnosť až 27. augusta 2011...“.

4. Sťažovateľ so závermi prvostupňového ani odvolacieho súdu o neexistencii

príčinnej súvislosti medzi konaním správy katastra pri nezákonnom zápise poznámky

a škodou, ktorá mu vznikla, nesúhlasí z týchto dôvodov:

„Aj keď predmetná poznámka bola Správou katastra v K. zapísaná v katastrálnom

konaní pod číslom zmeny 457/2010 nezákonne, sťažovateľ nemal inú možnosť ako

postupovať podľa platne uzatvorenej Zmluvy o budúcej zmluve z 11. januára 2010...

V prípade ak by Správa katastra... neporušila zákon, k zápisu predmetnej poznámky

do katastra nehnuteľností by nedošlo, kúpna cena by predstavovala 800.000,- EUR.

Namiesto toho však spoločnosť K., s. r. o. ako kupujúci bola povinná zaplatiť sťažovateľovi

ako predávajúcemu kúpnu cenu iba vo výške 400.000,- EUR, čo jednoznačne bolo v

príčinnej súvislosti s nesprávnym postupom Správy katastra K. a zápisom právne

neodôvodnenej informatívnej poznámky.“

5. Podľa názoru sťažovateľa „činnosťou Správy katastra... pri výkone verejnej moci

vznikla sťažovateľovi škoda, za ktorú zodpovedá podľa zákona 514/2003 a je povinný ju

žalobcovi nahradiť štát – Slovenská republika, za ktorú koná Úrad geodézie kartografie

a katastra Slovenskej republiky...“

6. Sťažovateľ tvrdí, že „Postupom Správy katastra... ako aj postupom a Rozsudkom

Okresného súdu... z 18. augusta 2011... v spojení s postupom a Rozsudkom Krajského

súdu... z 24. októbra 2012 došlo k neprimeranému zásahu do jeho práva vlastniť majetok

a tým, že mu... nebolo priznané právo na náhradu škody bolo porušené aj jeho základné

ústavné právo domáhať sa svojho práva na nezávislom a nestrannom súde.“.

7. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:

„1. Postupom a Rozsudkom Krajského súdu... z 24. októbra 2012 vedeným pod

spisovou značkou -120 v spojení s postupom a Rozsudkom Okresného

súdu... z 18. augusta 2011, vedeným pod číslom konania -76 a postupom Správy

katastra v K. a zápisom poznámky v konaní boli porušené základné práva

sťažovateľa:

- právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím a nesprávnym

úradným postupom podľa zákona číslo ... a podľa

ods. 3 Listiny...,

- právo domáhať sa svojho práva na nezávislom a nestrannom súde podľa čl. 46

ods. 1 a podľa Listiny...,

- právo vlastniť majetok podľa a podľa Listiny...

2. Rozsudok Krajského súdu... z 24. októbra 2012 vedený pod spisovou značkou

-120 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.“

II.

8. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

9. Podľa ( listiny) každý má právo vlastniť majetok.

Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu...

Podľa ( listiny) každý sa môže domáhať zákonom

ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch

ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa ( listiny) každý má právo na náhradu škody

spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy

alebo nesprávnym úradným postupom.

10. Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez

prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma,

či dôvody uvedené v ustanovení nebránia jeho prijatiu

na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých

nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

11. Predmetom posudzovanej sťažnosti je tvrdenie sťažovateľa, že postupom správy

katastra v konaní vedenom pod sp. zn. , postupom okresného súdu v konaní

vedenom pod sp. zn. a jeho rozsudkom z 18. augusta 2011, ako aj postupom

krajského súdu v odvolacom konaní vedenom pod sp. zn. a jeho rozsudkom

z 24. októbra 2012 boli porušené jeho v sťažnosti označené práva (body 1 a 7).

12. Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ predmetnou sťažnosťou najprv napadol

postup okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho rozsudok

z 18. augusta 2011. Vzhľadom na princíp subsidiarity, ktorý vyplýva z ,

ústavný súd nemá právomoc preskúmavať napadnuté rozhodnutie okresného súdu (a postup

v konaní mu predchádzajúci), keďže proti nemu bol prípustný riadny opravný prostriedok,

ktorý sťažovateľ využil, a o odvolaní rozhodol krajský súd ako súd odvolací rozsudkom

sp. zn. z 24. októbra 2012. Z tohto dôvodu bolo potrebné sťažnosť v tejto

časti odmietnuť pre nedostatok právomoci ústavného súdu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde. Uvedený právny záver sa vzťahuje aj na postup správy katastra [a jeho

zápis poznámky v katastrálnom operáte (liste vlastníctva)], ktorý bol jednak predmetom

konania o náhrade škody a tiež bolo samotnou správou katastra odstránené pochybenie

v konaní o oprave chyby v katastrálnom operáte rozhodnutím č. k. X 80/10 z 5. augusta

2010 o výmaze predmetnej poznámky z listu vlastníctva (pozri tiež bod 3).

13. Pokiaľ ide o napadnutý rozsudok krajského súdu sp. zn.

z 24. októbra 2012, možno zo sťažnosti vyvodiť, že sťažovateľ namieta porušenie svojich

v sťažnosti označených práv postupom krajského súdu a jeho rozsudkom, ktorým potvrdil

prvostupňové rozhodnutie, t. j. stotožnil sa s faktickými a právnymi názormi a závermi tohto

súdu, na základe ktorých však podľa názoru sťažovateľa, aj keď vyplývali z dostatočne

zisteného skutkového stavu veci, a to že «Skutočnosť, že Správa katastra... zápisom

predmetnej poznámky porušila zákon mal za preukázanú Okresný súd..., keď v odôvodnení

svojho Rozsudku doslova uviedol, že „skutočne kataster urobil chybu pri zápise poznámky

na príslušné LV-čko... je nezákonná a ... tam nemá byť“. So záverom o nesprávnom

úradnom postupe Správy katastra... sa stotožnil aj Krajský súd..., keď uviedol, že „Správa

katastra... si náležitým spôsobom nepreverila identifikačné údaje dotknutej osoby, čím došlo

k nesprávnej poznámke aj na LV», neboli nadväzne na to prijaté správne právne závery

(«Aj keď Okresný súd... prijal záver, že Správa katastra... zápisom predmetnej poznámky

porušila zákon, žalobu zamietol s odôvodnením, že podľa neho „neexistuje príčinná

súvislosť medzi chybným úradným postupom žalovaného a zníženou kúpnou cenou – škodou

žalobcu (sťažovateľa)“. S konštatovaním súdu prvého stupňa o neexistencii „príčinnej

súvislosti medzi chybným úradným postupom žalovaného a škodou sťažovateľa

spočívajúcou v znížení kúpnej ceny“ sa stotožnil aj odvolací súd v odôvodnení svojho

rozsudku.». Sťažovateľ v jeho veci konajúcim všeobecným súdom vytýkal najmä nesprávny

výklad a aplikáciu zákonných predpisov ( o zodpovednosti za škodu

spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov; o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných

práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov) a z toho vychádzajúce nesprávne

právne posúdenie veci (pozri body 4 až 6).

II.A

K namietanému porušeniu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

a práva podľa dohovoru

14. Ústavný súd už v rámci svojej judikatúry vyslovil, že obsahom základného práva

na súdnu a inú právnu ochranu (ako aj práva na spravodlivý proces) je umožniť každému

reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu o veci konať

a rozhodnúť (napr. ), ako aj konkrétne procesné garancie v súdnom konaní.

Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných súdov, ale

podľa je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti, ktorý rozhoduje

o sťažnostiach týkajúcich sa porušenia základných práv a slobôd vtedy, ak o ochrane týchto

práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Pri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je

v zásade oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu ani jeho

posúdenie skutkovej otázky. Úlohou ústavného súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy,

ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje

na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie s alebo kvalifikovanou

medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách. Právomoc ústavného

súdu konať a rozhodovať podľa o namietaných porušeniach

alebo príslušnou medzinárodnou zmluvou garantovaných práv a slobôd je daná v prípade,

že je vylúčená právomoc všeobecných súdov, alebo v prípade, že účinky výkonu tejto

právomoci všeobecným súdom nie sú zlučiteľné so súvisiacou ústavnou úpravou alebo

úpravou v príslušnej medzinárodnej zmluve (, ).

15. Pokiaľ ide o sťažovateľom namietané porušenie jeho základného práva podľa

(resp. listiny) označeným rozhodnutím krajského súdu,

ústavný súd predovšetkým konštatuje, že v danej veci nebola vylúčená právomoc

všeobecných súdov. V právomoci ústavného súdu zostalo následne iba posúdenie, či účinky

výkonu právomoci krajského súdu v súvislosti s jeho rozhodnutím o odvolaní sťažovateľa

a rozsudkom sp. zn. z 24. októbra 2012 sú zlučiteľné s označeným článkom

(resp. listiny).

16. Po oboznámení sa s obsahom namietaného rozsudku krajského súdu ústavný súd

dospel k záveru, že krajský súd svoje rozhodnutie, ktorým potvrdil prvostupňové

rozhodnutie ako vecne správne, náležite odôvodnil, čo potvrdzuje jeho argumentácia

vychádzajúca z v konaní zisteného skutkového stavu a na tomto základe vyvodených

právnych záverov. Krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku oboznámil rozhodnutie

okresného súdu v merite veci, podstatné časti okresným súdom zisteného skutkového stavu

a jeho právne názory a závery vychádzajúce z výsledkov v prvostupňovom konaní

vykonaného dokazovania. Ďalej oboznámil odvolaciu argumentáciu sťažovateľa

a vyjadrenie žalovaného k odvolaniu. Ďalej krajský súd uviedol:

„Krajský súd... (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa

v znení neskorších

predpisov (ďalej len ) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu

predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z a zistil, že odvolanie žalobcu

nie je dôvodné. O odvolaní bolo rozhodnuté postupom podľa § 214 ods. 2 v spojení s § 156

ods. 3 , pričom miesto a čas vyhlásenia rozsudku boli oznámené na úradnej tabuli

súdu najmenej 5 dní pred vyhlásením.

Súd prvého stupňa v predmetnej veci vykonal rozsiahle dokazovanie, na základe

ktorého dospel k správnym skutkovým zisteniam ak konštatoval neexistenciu príčinnej

súvislosti medzi chybným úradným postupom žalovaného a škodou žalobcu spočívajúcou

v znížení kúpnej ceny.

Podľa za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi

verejnej moci pri výkone verejnej moci zodpovedá štát.

Podľa § 5 ods. 1 cit. zákona právo na náhradu škody má ten, komu nezákonným

rozhodnutím škoda vznikla.

V súlade s cit. ustanoveniami predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu

spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu štátu, resp. orgánu verejnej moci, alebo jeho

nesprávnym úradným postupom sú nezákonné rozhodnutie orgánu štátu, resp. orgánu

verejnej moci alebo jeho nesprávny úradný postup, existencia škody a príčinná súvislosť

medzi nezákonným rozhodnutím orgánu štátu, resp. orgánu verejnej moci alebo jeho

nesprávnym úradným postupom a škodou. Prvým predpokladom vzniku zodpovednosti za

škodu v zmysle je nesprávny úradný postup orgánu štátu. Zo

skutkových zistení prvostupňovým súdom vyplýva, že žalovaný prostredníctvom svojej

organizačnej zložky - Správy katastra v K. vykonal zápis poznámky v zmysle § 38 a nasl.

o katastri nehnuteľnosti a o zápise vlastníckych a iných práv k

nehnuteľnostiam (ďalej len Katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov pod č. zmeny

457/2010 o konaní vedenom Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri spoločnosti R., a.

s. aj na LV č. 2923 kat. úz. K. Konanie pred rozhodcovským súdom sa pritom netýkalo

žalobcu, ale K. P. s dátumom narodenia.... Správa katastra v K. ako orgán oprávnený

k vykonaniu poznámky si náležitým spôsobom nepreveril identifikačné údaje dotknutej

osoby, čím došlo k nesprávnej poznámke aj na LV č. 2923 kat. úz. K.

Podľa § 5 ods. 3 katastrálneho zákona poznámka je úkon správy katastra, ktorý je

určený na vyznačenie skutočnosti alebo pomeru vzťahujúceho sa na nehnuteľnosti alebo

na osobu a ktorý nemá vplyv na vznik, zmenu ani na zánik práv k nehnuteľnostiam.

Podľa § 38 katastrálneho zákona poznámka vyjadruje skutočnosti, ktoré obmedzujú

oprávnenie vlastníka nakladať s nehnuteľnosťou, alebo informuje o nehnuteľnosti alebo

o práve k nehnuteľnosti.

V súlade s citovanými ustanoveniami odvolací súd zdôrazňuje, že samotná poznámka

má informatívny charakter a nezakladá vznik, zmenu alebo zánik práv a povinnosti

k nehnuteľnostiam, ktoré príslušná správa katastra vedie vo svojej evidencii. Vykonanie

informatívnej poznámky na liste vlastníctva je preto možné považovať iba za úradný postup

katastra.

Podľa § 70 ods. 1 katastrálneho zákona údaje katastra uvedené v § 7 v katastri sú

hodnoverné, ak sa nepreukáže opak.

Pre posúdenie príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a škodou

vzniknutou na strane žalobcu je potrebné odvolacím súdom dodať, že v čase uzatvorenia

kúpnej zmluvy, teda dňa 21. júna 2010 žalobca preukázateľne vedel, že uvedená poznámka

nezodpovedá skutočnosti, keďže sa netýka jeho osoby. Informatívna poznámka tak

nenaplnila materiálnu stránku svojej podstaty a na liste vlastníctva č. 2923 figurovala len

formálne. Práve skutočnosť, že táto okolnosť musela byť žalobcovi v čase uzatvorenia

kúpnej zmluvy známa, svedčí v prospech žalovaného. Pokiaľ totižto žalobca aj za uvedenej

situácie pristúpil k uzatvoreniu kúpnej zmluvy so zníženou kúpnou cenou o 400 000 Eur,

sám svojim konaním zapríčinil vznik škody, teda bezprostrednou príčinou škody nie je

nesprávny úradný postup žalovaného. Konanie žalobcu smerujúce k uzatvoreniu zmluvy

preto správne prvostupňový súd považoval za účelové. V čase uzatvorenia kúpnej zmluvy už

nebola informatívna poznámka pre žalobcu záväzná a samotné neskoršie vydanie

rozhodnutia Správy katastra v K. o oprave chyby v katastri bolo len formálnym odstránením

tejto chyby.

S poukazom na uvedené odvolací súd sa opakovane stotožňuje s prvostupňovým

súdom v závere, že medzi zápisom informatívnej poznámky a škodou vzniknutou na strane

žalobcu neexistuje príčinná súvislosť a škodu, spočívajúcu v zmenšení majetku si žalobca

zapríčinil sám svojím formalistickým prístupom k vzniknutej situácii. Tomuto záveru

nasvedčuje aj skutočnosť, že Správa katastra v K. bez akýchkoľvek problémov vykonala

vklad vlastníckeho práva v prospech kupujúceho ešte pred rozhodnutím o oprave chyby v

katastri.

Odvolací súd vyslovuje presvedčenie, že pokiaľ si účastníci zmluvy o budúcej zmluve

v čl. III bod 1 dohodli rozdielne kúpnu cenu, zámerom takejto dohody bolo ochrániť

kupujúceho pred nepredvídateľnými zmenami právnych vzťahov k predmetu kúpy a nie pred

nepravdivými, nezáväznými skutočnosťami,

S poukazom na uvedené odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa ako

vecne správny v súlade s ustanovením Dôvodom pre zamietnutie žaloby

bola konštatovaná neexistencia príčinnej súvislosti medzi úradným postupom žalovaného

a vznikom škody na strane žalobcu, ktorá skutočnosť z napadnutého rozsudku jednoznačne

vyplýva. Rozsudok súdu prvého stupňa je preto jasný a zrozumiteľný a z tohto pohľadu aj

preskúmateľný. Pre takéto posúdenie sú ďalšie hypotetické úvahy prvostupňového súdu

právne irelevantné a tak aj odvolacie námietky žalobcu v tomto smere nepodstatné.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142

ods. 1 a žalovanému úspešnému v odvolacom konaní trovy odvolacieho konania neboli

priznané, keďže tento si ich neuplatnil.“

17. Predmetné rozhodnutie krajského súdu obsahuje podľa názoru ústavného súdu

dostatok skutkových a právnych záverov, pričom ústavný súd nezistil, že by jeho výklad

a závery boli svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené a nevyplýva z nich ani taká aplikácia

príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím

ich podstaty a zmyslu. Skutočnosť, že sťažovateľ sa s názorom krajského súdu nestotožňuje,

nepostačuje sama osebe na prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti

napadnutého rozhodnutia. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (,

, , ) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno

právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný

súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania

vrátane ich dôvodov a námietok. V zmysle svojej judikatúry považuje ústavný súd

za protiústavné aj arbitrárne tie rozhodnutia, ktorých odôvodnenie je úplne odchylné od veci

samej, alebo aj extrémne nelogické so zreteľom na preukázané skutkové a právne

skutočnosti (, ).

18. Ústavný súd sa z obsahu napadnutého rozsudku presvedčil, že krajský súd sa

námietkami sťažovateľa zaoberal v rozsahu, ktorý postačuje na konštatovanie, že sťažovateľ

v tomto konaní dostal odpoveď na všetky podstatné okolnosti prípadu. V tejto súvislosti už

ústavný súd uviedol, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené

účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne

dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Preto odôvodnenie rozhodnutia

všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia,

postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo účastníka

na spravodlivé súdne konanie (m. m. , ). Z ústavnoprávneho

hľadiska preto niet žiadneho dôvodu, aby sa spochybňovali závery napadnutého

rozhodnutia, ktoré sú dostatočne odôvodnené a majú oporu vo vykonanom dokazovaní.

19. Ústavný súd poznamenáva, že dôvody rozsudku krajského súdu sp. zn.

z 24. októbra 2012 sú zrozumiteľné a dostatočne logické, vychádzajúce zo

skutkových okolností prípadu a relevantných právnych noriem. Toto rozhodnutie

nevykazuje znaky svojvôle, nevyhodnocuje nové (relevantné) dôkazy a právne závery,

konštatuje dostatočne zistený skutkový stav, k čomu krajský súd dospel na základe

vlastných myšlienkových postupov a hodnotení, ktoré ústavný súd nie je oprávnený ani

povinný nahrádzať (podobne aj , ). Ústavný súd ešte pripomína,

že nie je a ani nemôže byť ďalšou opravnou inštanciou v systéme všeobecného súdnictva.

20. Vychádzajúc z uvedeného je ústavný súd toho názoru, že niet žiadnej spojitosti

medzi posudzovaným rozhodnutím krajského súdu a namietaným porušením základného

práva sťažovateľa podľa (resp. listiny). S prihliadnutím

na odôvodnenosť napadnutého rozhodnutia, ako aj s poukazom na to, že obsahom

základného práva na súdnu ochranu (ako aj práva na spravodlivé súdne konanie) nie je

právo na rozhodnutie v súlade s právnym názorom účastníka súdneho konania, resp. právo

na úspech v konaní (obdobne napr. , , ,

, ), ústavný súd sťažnosť v tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2

z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

II.B

21. Sťažovateľ súčasne namietal aj porušenie základného práva vlastniť majetok

podľa (resp. listiny) a základného práva na náhradu škody

podľa , resp. listiny (pozri tiež body 1 a 7) už uvedeným

postupom a rozhodnutiami vo veci konajúcich všeobecných súdov.

22. Ústavný súd podľa svojej stabilizovanej judikatúry (napr. ,

, ) zastáva názor, že všeobecný súd spravidla nemôže byť

sekundárnym porušovateľom základných práv a práv hmotného charakteru, ku ktorým

patria aj základné práva vyplývajúce z ( listiny), ak toto

porušenie nevyplýva z toho, že všeobecný súd súčasne porušil ústavnoprocesné princípy

vyplývajúce z až , resp. dohovoru. Inak povedané,

o prípadnom porušení základného práva podľa a tiež aj práva podľa

Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd by bolo

možné v danej veci uvažovať len vtedy, ak by zo strany všeobecného súdu primárne došlo

k porušeniu niektorého zo základných práv, resp. ústavnoprocesných princípov vyjadrených

v až , resp. v spojení s ich porušením.

23. Sťažovateľ ďalej namietal porušenie základného práva aj podľa čl. 46 ods. 3

(resp. listiny), a to len z dôvodu svojvoľnosti a nesprávneho právneho

posúdenia veci (t. j. záverov) napadnutých rozhodnutí menovaných súdov. Ústavný súd

preto nepovažoval za potrebné zaoberať sa osobitne uvedeným článkom (listiny),

ktorý mal byť podľa sťažovateľa taktiež porušený. Pretože ústavný súd nezistil príčinnú

súvislosť medzi napadnutým rozhodnutím krajského súdu (a ani okresného súdu) a možným

porušením základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa , resp.

čl. 36 ods. 1 listiny, nemožno vzhľadom na to uvažovať ani o porušení sťažovateľovho

práva podľa ( listiny).

24. Ústavný súd vychádzajúc z uvedených skutočností a záverov odmietol

sťažovateľovu sťažnosť v tejto časti z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti (§ 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde).

25. Vzhľadom na to, že sťažovateľova sťažnosť bola odmietnutá ako celok, ústavný

súd sa už jeho ďalšími návrhmi nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. februára 2013