Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 109/2013
PDF · 254.74 KB
No categories available
I. ÚS 109/2013
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 20. februára 2013
predbežne prerokoval sťažnosť K. P., V., zastúpeného advokátom JUDr. F. K., K., vo veci
namietaného porušenia základných práv podľa čl. 20, čl. 46 ods. 1 a čl. 46 ods. 3 Ústavy
Slovenskej republiky, podľa čl. 11 ods. 1 a čl. 36 ods. 1 a 3 Listiny základných práv
a slobôd postupom Okresného súdu Kežmarok v konaní vedenom pod sp. zn. 3 C 65/11
a jeho rozsudkom z 18. augusta 2011, ako aj postupom Krajského súdu v Prešove v konaní
vedenom pod sp. zn. 15 Co 128/2011 a jeho rozsudkom z 24. októbra 2012 a takto
rozhodol:
Sťažnosť K. P. o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
12. decembra 2012 doručená sťažnosť K. P. (ďalej len „sťažovateľ“) vo veci namietaného
porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len
„listina“), základného práva na náhradu škody podľa čl. 46 ods. 3 ústavy a čl. 36 ods. 3
listiny, ako aj základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a čl. 11 ods. 1
listiny postupom Okresného súdu Kežmarok (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom
pod sp. zn. 3 C 65/11 a jeho rozsudkom z 18. augusta 2011, ako aj postupom Krajského
súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 15 Co 128/2011
a jeho rozsudkom z 24. októbra 2012.
2. Zo sťažnosti a z k nej pripojených písomností vyplýva, že sťažovateľ bol žalobcom
v súdnom spore o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom s prísl. proti
Slovenskej republike – Úradu geodézie a kartografie a katastra Slovenskej republiky (ďalej
len „žalovaný“) vedenom okresným súdom pod sp. zn. 3 C 65/11. Okresný súd rozsudkom
č. k. 3 C 65/11-76 z 18. augusta 2011 žalobu zamietol. O odvolaní sťažovateľa krajský súd
rozhodol rozsudkom sp. zn. 15 Co 128/2011 z 24. októbra 2012, ktorým potvrdil
prvostupňový rozsudok.
3. Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že „... uzatvoril dňa 11. januára 2010 ako budúci
predávajúci so spoločnosťou K., s. r. o. ... ako budúcim kupujúcim Zmluvu o budúcej kúpnej
zmluve...
V ustanovení čl. II Zmluvy... sa sťažovateľ ako budúci predávajúci zaviazal, že do 10
dní od písomnej výzvy budúceho kupujúceho uzavrie kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bude
prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vedeným Správou katastra K. pre katastrálne
územie K. na liste vlastníctva číslo 2923. Tento záväzok budúceho predávajúceho bol
bezpodmienečný.
Podľa čl. III Zmluvy... bola kúpna cena stanovená nasledovne:
A/ V prípade, že na liste vlastníctva ku dňu uzavretia kúpnej zmluvy... nebudú
evidované žiadne iné údaje vo forme tiarch... v časti C predmetného listu vlastníctva alebo
vo forme akýchkoľvek obmedzujúcich alebo informatívnych poznámok vzťahujúcich sa na
predmet kúpy alebo budúceho predávajúceho... zmluvné strany stanovujú výšku kúpnej ceny
na sumu 800.000,- EUR.
B/ V prípade, že na liste vlastníctva ku dňu uzavretia kúpnej zmluvy... budú
evidované ťarchy alebo akékoľvek obmedzujúce alebo informatívne poznámky vzťahujúce
sa na predmet kúpy alebo budúceho predávajúceho... zmluvné strany stanovujú výšku
kúpnej ceny na sumu 400.000,- EUR...
Spoločnosť K., s. r. o. ako budúci kupujúci, v súlade so Zmluvou... vyzvala
sťažovateľa ako budúceho predávajúceho, výzvou zo dňa 9. júna 2010, na uzavretie kúpnej
zmluvy podľa Zmluvy o budúcej zmluve. Sťažovateľ výzvu na uzavretie kúpnej zmluvy
prevzal dňa 11. júna 2010...
Sťažovateľ po doručení výzvy... prostredníctvom svojho právneho zástupcu, požiadal
Správu katastra... o vyhotovenie výpisu z listu vlastníctva číslo 2923 vedeného pre
katastrálne územie K. a o nahliadnutie do zbierky listín, z čoho zistil nasledovné:
Správe katastra K. (ďalej len „správa katastra“; pozn.) dňa 21. mája 2010 doručila
spoločnosť G., s. r. o. Návrh na zápis poznámky, ktorým žiadala zapísať poznámku o konaní
vedenom Stálym rozhodcovským súdom pod spisovou značkou A0510003...
Na základe tohto návrhu Správa Katastra... zapísala poznámku aj k nehnuteľnostiam
vedeným na liste vlastníctva číslo 2923 pre katastrálne územie K.. Konanie bolo vedené pod
číslom P 253/10, s číslom zmeny 457/2010...
Správa katastra... nemala na list vlastníctva číslo 2923 vedený pre katastrálne
územie K. poznámku týkajúcu sa vyššie označeného rozhodcovského konania nikdy zapísať,
keďže neboli splnené podmienky na vykonanie takéhoto zápisu podľa § 38 a nasl.
Katastrálneho zákona a ani podľa § 29 Vyhlášky... (č. 461/2009 Z. z., pozn.)
Správa katastra... vydala Rozhodnutie o oprave chyby v katastrálnom operáte zo dňa
5. augusta 2010 vedené pod číslom konania X 80/10, ktorým predmetnú poznámku z listu
vlastníctva číslo 2923 vedeného pre katastrálne územie K. vymazala. Samotná Správa
katastra..., potvrdila nezákonnosť zápisu tejto poznámky, keď v Rozhodnutí o oprave chyby
uvádza, že poznámka o konaní vedenom Stálym rozhodcovským súdom pod spisovou
značkou A0510003 nemala byť do katastra nehnuteľností nikdy zapísaná z nasledovných
dôvodov:
- predmetom rozhodcovského konania nebol spor o nehnuteľnosti, ktoré sú zapísané
na citovaných listoch vlastníctva a ani určenie vlastníckeho práva k týmto nehnuteľnostiam,
- spoločnosť, ktorá podala návrh na zápis poznámky nebola oprávnená takýto návrh
podať,
- predmetom žaloby nebolo ani určenie vecného práva k nehnuteľnosti,
- návrh na zápis poznámky smeroval voči osobe s iným dátumom narodenia a s iným
trvalým pobytom a teda nekorešpondoval s údajmi na citovaných listoch vlastníctva.
Návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností podľa uzatvorenej
kúpnej zmluvy bol Správe katastra v K. doručený 23. júna 2010. Správa katastra v K. vklad
vlastníckeho práva povolila a ako vlastníka nehnuteľností vedených na liste vlastníctva
číslo 2923 pre katastrálne územie K. zapísala spoločnosť K., s. r. o.
Nezákonná poznámka o rozhodcovskom konaní bola z listu vlastníctva číslo 2923
vedeného pre katastrálne územie K. vymazaná až po nadobudnutí právoplatnosti
rozhodnutia o oprave chyby v katastrálnom operáte X 80/10 z 5. augusta 2011, ktoré
nadobudlo právoplatnosť až 27. augusta 2011...“.
4. Sťažovateľ so závermi prvostupňového ani odvolacieho súdu o neexistencii
príčinnej súvislosti medzi konaním správy katastra pri nezákonnom zápise poznámky
a škodou, ktorá mu vznikla, nesúhlasí z týchto dôvodov:
„Aj keď predmetná poznámka bola Správou katastra v K. zapísaná v katastrálnom
konaní P 253/10 pod číslom zmeny 457/2010 nezákonne, sťažovateľ nemal inú možnosť ako
postupovať podľa platne uzatvorenej Zmluvy o budúcej zmluve z 11. januára 2010...
V prípade ak by Správa katastra... neporušila zákon, k zápisu predmetnej poznámky
do katastra nehnuteľností by nedošlo, kúpna cena by predstavovala 800.000,- EUR.
Namiesto toho však spoločnosť K., s. r. o. ako kupujúci bola povinná zaplatiť sťažovateľovi
ako predávajúcemu kúpnu cenu iba vo výške 400.000,- EUR, čo jednoznačne bolo v
príčinnej súvislosti s nesprávnym postupom Správy katastra K. a zápisom právne
neodôvodnenej informatívnej poznámky.“
5. Podľa názoru sťažovateľa „činnosťou Správy katastra... pri výkone verejnej moci
vznikla sťažovateľovi škoda, za ktorú zodpovedá podľa zákona 514/2003 a je povinný ju
žalobcovi nahradiť štát – Slovenská republika, za ktorú koná Úrad geodézie kartografie
a katastra Slovenskej republiky...“
6. Sťažovateľ tvrdí, že „Postupom Správy katastra... ako aj postupom a Rozsudkom
Okresného súdu... z 18. augusta 2011... v spojení s postupom a Rozsudkom Krajského
súdu... z 24. októbra 2012 došlo k neprimeranému zásahu do jeho práva vlastniť majetok
a tým, že mu... nebolo priznané právo na náhradu škody bolo porušené aj jeho základné
ústavné právo domáhať sa svojho práva na nezávislom a nestrannom súde.“.
7. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:
„1. Postupom a Rozsudkom Krajského súdu... z 24. októbra 2012 vedeným pod
spisovou značkou 15 Co 128/2011-120 v spojení s postupom a Rozsudkom Okresného
súdu... z 18. augusta 2011, vedeným pod číslom konania 3 C 65/11-76 a postupom Správy
katastra v K. a zápisom poznámky v konaní P 253/10 boli porušené základné práva
sťažovateľa:
- právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím a nesprávnym
úradným postupom podľa čl. 46 ods. 3 zákona číslo 460/1992 Zb. Ústavy... a podľa čl. 36
ods. 3 Listiny...,
- právo domáhať sa svojho práva na nezávislom a nestrannom súde podľa čl. 46
ods. 1 Ústavy a podľa čl. 36 ods. 1 Listiny...,
- právo vlastniť majetok podľa čl. 20 Ústavy a podľa čl. 11 ods. 1 Listiny...
2. Rozsudok Krajského súdu... z 24. októbra 2012 vedený pod spisovou značkou
15 Co 128/2011-120 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.“
II.
8. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
9. Podľa čl. 20 ods. 1 ústavy (čl. 11 ods. 1 listiny) každý má právo vlastniť majetok.
Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu...
Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy (čl. 36 ods. 1 listiny) každý sa môže domáhať zákonom
ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch
ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.
Podľa čl. 46 ods. 3 ústavy (čl. 36 ods. 3 listiny) každý má právo na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy
alebo nesprávnym úradným postupom.
10. Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní
pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez
prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma,
či dôvody uvedené v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu
na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých
nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením
bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne
neopodstatnený.
11. Predmetom posudzovanej sťažnosti je tvrdenie sťažovateľa, že postupom správy
katastra v konaní vedenom pod sp. zn. P 253/10, postupom okresného súdu v konaní
vedenom pod sp. zn. 3 C 65/2011 a jeho rozsudkom z 18. augusta 2011, ako aj postupom
krajského súdu v odvolacom konaní vedenom pod sp. zn. 15 Co 128/2011 a jeho rozsudkom
z 24. októbra 2012 boli porušené jeho v sťažnosti označené práva (body 1 a 7).
12. Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ predmetnou sťažnosťou najprv napadol
postup okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 3 C 65/2011 a jeho rozsudok
z 18. augusta 2011. Vzhľadom na princíp subsidiarity, ktorý vyplýva z čl. 127 ods. 1 ústavy,
ústavný súd nemá právomoc preskúmavať napadnuté rozhodnutie okresného súdu (a postup
v konaní mu predchádzajúci), keďže proti nemu bol prípustný riadny opravný prostriedok,
ktorý sťažovateľ využil, a o odvolaní rozhodol krajský súd ako súd odvolací rozsudkom
sp. zn. 15 Co 128/2011 z 24. októbra 2012. Z tohto dôvodu bolo potrebné sťažnosť v tejto
časti odmietnuť pre nedostatok právomoci ústavného súdu podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde. Uvedený právny záver sa vzťahuje aj na postup správy katastra [a jeho
zápis poznámky v katastrálnom operáte (liste vlastníctva)], ktorý bol jednak predmetom
konania o náhrade škody a tiež bolo samotnou správou katastra odstránené pochybenie
v konaní o oprave chyby v katastrálnom operáte rozhodnutím č. k. X 80/10 z 5. augusta
2010 o výmaze predmetnej poznámky z listu vlastníctva (pozri tiež bod 3).
13. Pokiaľ ide o napadnutý rozsudok krajského súdu sp. zn. 15 Co 128/2011
z 24. októbra 2012, možno zo sťažnosti vyvodiť, že sťažovateľ namieta porušenie svojich
v sťažnosti označených práv postupom krajského súdu a jeho rozsudkom, ktorým potvrdil
prvostupňové rozhodnutie, t. j. stotožnil sa s faktickými a právnymi názormi a závermi tohto
súdu, na základe ktorých však podľa názoru sťažovateľa, aj keď vyplývali z dostatočne
zisteného skutkového stavu veci, a to že «Skutočnosť, že Správa katastra... zápisom
predmetnej poznámky porušila zákon mal za preukázanú Okresný súd..., keď v odôvodnení
svojho Rozsudku doslova uviedol, že „skutočne kataster urobil chybu pri zápise poznámky
na príslušné LV-čko... je nezákonná a ... tam nemá byť“. So záverom o nesprávnom
úradnom postupe Správy katastra... sa stotožnil aj Krajský súd..., keď uviedol, že „Správa
katastra... si náležitým spôsobom nepreverila identifikačné údaje dotknutej osoby, čím došlo
k nesprávnej poznámke aj na LV», neboli nadväzne na to prijaté správne právne závery
(«Aj keď Okresný súd... prijal záver, že Správa katastra... zápisom predmetnej poznámky
porušila zákon, žalobu zamietol s odôvodnením, že podľa neho „neexistuje príčinná
súvislosť medzi chybným úradným postupom žalovaného a zníženou kúpnou cenou – škodou
žalobcu (sťažovateľa)“. S konštatovaním súdu prvého stupňa o neexistencii „príčinnej
súvislosti medzi chybným úradným postupom žalovaného a škodou sťažovateľa
spočívajúcou v znížení kúpnej ceny“ sa stotožnil aj odvolací súd v odôvodnení svojho
rozsudku.». Sťažovateľ v jeho veci konajúcim všeobecným súdom vytýkal najmä nesprávny
výklad a aplikáciu zákonných predpisov (zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov; zákon č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných
práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov) a z toho vychádzajúce nesprávne
právne posúdenie veci (pozri body 4 až 6).
II.A
K namietanému porušeniu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1
ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru
14. Ústavný súd už v rámci svojej judikatúry vyslovil, že obsahom základného práva
na súdnu a inú právnu ochranu (ako aj práva na spravodlivý proces) je umožniť každému
reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu o veci konať
a rozhodnúť (napr. II. ÚS 88/01), ako aj konkrétne procesné garancie v súdnom konaní.
Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných súdov, ale
podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti, ktorý rozhoduje
o sťažnostiach týkajúcich sa porušenia základných práv a slobôd vtedy, ak o ochrane týchto
práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Pri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je
v zásade oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu ani jeho
posúdenie skutkovej otázky. Úlohou ústavného súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy,
ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje
na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie s ústavou alebo kvalifikovanou
medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách. Právomoc ústavného
súdu konať a rozhodovať podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o namietaných porušeniach ústavou
alebo príslušnou medzinárodnou zmluvou garantovaných práv a slobôd je daná v prípade,
že je vylúčená právomoc všeobecných súdov, alebo v prípade, že účinky výkonu tejto
právomoci všeobecným súdom nie sú zlučiteľné so súvisiacou ústavnou úpravou alebo
úpravou v príslušnej medzinárodnej zmluve (I. ÚS 225/03, I. ÚS 334/08).
15. Pokiaľ ide o sťažovateľom namietané porušenie jeho základného práva podľa
čl. 46 ods. 1 ústavy (resp. čl. 36 ods. 1 listiny) označeným rozhodnutím krajského súdu,
ústavný súd predovšetkým konštatuje, že v danej veci nebola vylúčená právomoc
všeobecných súdov. V právomoci ústavného súdu zostalo následne iba posúdenie, či účinky
výkonu právomoci krajského súdu v súvislosti s jeho rozhodnutím o odvolaní sťažovateľa
a rozsudkom sp. zn. 15 Co 128/2011 z 24. októbra 2012 sú zlučiteľné s označeným článkom
ústavy (resp. listiny).
16. Po oboznámení sa s obsahom namietaného rozsudku krajského súdu ústavný súd
dospel k záveru, že krajský súd svoje rozhodnutie, ktorým potvrdil prvostupňové
rozhodnutie ako vecne správne, náležite odôvodnil, čo potvrdzuje jeho argumentácia
vychádzajúca z v konaní zisteného skutkového stavu a na tomto základe vyvodených
právnych záverov. Krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku oboznámil rozhodnutie
okresného súdu v merite veci, podstatné časti okresným súdom zisteného skutkového stavu
a jeho právne názory a závery vychádzajúce z výsledkov v prvostupňovom konaní
vykonaného dokazovania. Ďalej oboznámil odvolaciu argumentáciu sťažovateľa
a vyjadrenie žalovaného k odvolaniu. Ďalej krajský súd uviedol:
„Krajský súd... (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa
§ 10 ods. 1 Zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších
predpisov (ďalej len O. s. p.) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z § 212 O. s. p. a zistil, že odvolanie žalobcu
nie je dôvodné. O odvolaní bolo rozhodnuté postupom podľa § 214 ods. 2 v spojení s § 156
ods. 3 O. s. p., pričom miesto a čas vyhlásenia rozsudku boli oznámené na úradnej tabuli
súdu najmenej 5 dní pred vyhlásením.
Súd prvého stupňa v predmetnej veci vykonal rozsiahle dokazovanie, na základe
ktorého dospel k správnym skutkovým zisteniam ak konštatoval neexistenciu príčinnej
súvislosti medzi chybným úradným postupom žalovaného a škodou žalobcu spočívajúcou
v znížení kúpnej ceny.
Podľa § 3 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z. z. za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi
verejnej moci pri výkone verejnej moci zodpovedá štát.
Podľa § 5 ods. 1 cit. zákona právo na náhradu škody má ten, komu nezákonným
rozhodnutím škoda vznikla.
V súlade s cit. ustanoveniami predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu
spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu štátu, resp. orgánu verejnej moci, alebo jeho
nesprávnym úradným postupom sú nezákonné rozhodnutie orgánu štátu, resp. orgánu
verejnej moci alebo jeho nesprávny úradný postup, existencia škody a príčinná súvislosť
medzi nezákonným rozhodnutím orgánu štátu, resp. orgánu verejnej moci alebo jeho
nesprávnym úradným postupom a škodou. Prvým predpokladom vzniku zodpovednosti za
škodu v zmysle Zákona č. 514/2003 Z. z. je nesprávny úradný postup orgánu štátu. Zo
skutkových zistení prvostupňovým súdom vyplýva, že žalovaný prostredníctvom svojej
organizačnej zložky - Správy katastra v K. vykonal zápis poznámky v zmysle § 38 a nasl.
Zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľnosti a o zápise vlastníckych a iných práv k
nehnuteľnostiam (ďalej len Katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov pod č. zmeny
457/2010 o konaní vedenom Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri spoločnosti R., a.
s. aj na LV č. 2923 kat. úz. K. Konanie pred rozhodcovským súdom sa pritom netýkalo
žalobcu, ale K. P. s dátumom narodenia.... Správa katastra v K. ako orgán oprávnený
k vykonaniu poznámky si náležitým spôsobom nepreveril identifikačné údaje dotknutej
osoby, čím došlo k nesprávnej poznámke aj na LV č. 2923 kat. úz. K.
Podľa § 5 ods. 3 katastrálneho zákona poznámka je úkon správy katastra, ktorý je
určený na vyznačenie skutočnosti alebo pomeru vzťahujúceho sa na nehnuteľnosti alebo
na osobu a ktorý nemá vplyv na vznik, zmenu ani na zánik práv k nehnuteľnostiam.
Podľa § 38 katastrálneho zákona poznámka vyjadruje skutočnosti, ktoré obmedzujú
oprávnenie vlastníka nakladať s nehnuteľnosťou, alebo informuje o nehnuteľnosti alebo
o práve k nehnuteľnosti.
V súlade s citovanými ustanoveniami odvolací súd zdôrazňuje, že samotná poznámka
má informatívny charakter a nezakladá vznik, zmenu alebo zánik práv a povinnosti
k nehnuteľnostiam, ktoré príslušná správa katastra vedie vo svojej evidencii. Vykonanie
informatívnej poznámky na liste vlastníctva je preto možné považovať iba za úradný postup
katastra.
Podľa § 70 ods. 1 katastrálneho zákona údaje katastra uvedené v § 7 v katastri sú
hodnoverné, ak sa nepreukáže opak.
Pre posúdenie príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a škodou
vzniknutou na strane žalobcu je potrebné odvolacím súdom dodať, že v čase uzatvorenia
kúpnej zmluvy, teda dňa 21. júna 2010 žalobca preukázateľne vedel, že uvedená poznámka
nezodpovedá skutočnosti, keďže sa netýka jeho osoby. Informatívna poznámka tak
nenaplnila materiálnu stránku svojej podstaty a na liste vlastníctva č. 2923 figurovala len
formálne. Práve skutočnosť, že táto okolnosť musela byť žalobcovi v čase uzatvorenia
kúpnej zmluvy známa, svedčí v prospech žalovaného. Pokiaľ totižto žalobca aj za uvedenej
situácie pristúpil k uzatvoreniu kúpnej zmluvy so zníženou kúpnou cenou o 400 000 Eur,
sám svojim konaním zapríčinil vznik škody, teda bezprostrednou príčinou škody nie je
nesprávny úradný postup žalovaného. Konanie žalobcu smerujúce k uzatvoreniu zmluvy
preto správne prvostupňový súd považoval za účelové. V čase uzatvorenia kúpnej zmluvy už
nebola informatívna poznámka pre žalobcu záväzná a samotné neskoršie vydanie
rozhodnutia Správy katastra v K. o oprave chyby v katastri bolo len formálnym odstránením
tejto chyby.
S poukazom na uvedené odvolací súd sa opakovane stotožňuje s prvostupňovým
súdom v závere, že medzi zápisom informatívnej poznámky a škodou vzniknutou na strane
žalobcu neexistuje príčinná súvislosť a škodu, spočívajúcu v zmenšení majetku si žalobca
zapríčinil sám svojím formalistickým prístupom k vzniknutej situácii. Tomuto záveru
nasvedčuje aj skutočnosť, že Správa katastra v K. bez akýchkoľvek problémov vykonala
vklad vlastníckeho práva v prospech kupujúceho ešte pred rozhodnutím o oprave chyby v
katastri.
Odvolací súd vyslovuje presvedčenie, že pokiaľ si účastníci zmluvy o budúcej zmluve
v čl. III bod 1 dohodli rozdielne kúpnu cenu, zámerom takejto dohody bolo ochrániť
kupujúceho pred nepredvídateľnými zmenami právnych vzťahov k predmetu kúpy a nie pred
nepravdivými, nezáväznými skutočnosťami,
S poukazom na uvedené odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa ako
vecne správny v súlade s ustanovením § 219 ods. 1 O. s. p. Dôvodom pre zamietnutie žaloby
bola konštatovaná neexistencia príčinnej súvislosti medzi úradným postupom žalovaného
a vznikom škody na strane žalobcu, ktorá skutočnosť z napadnutého rozsudku jednoznačne
vyplýva. Rozsudok súdu prvého stupňa je preto jasný a zrozumiteľný a z tohto pohľadu aj
preskúmateľný. Pre takéto posúdenie sú ďalšie hypotetické úvahy prvostupňového súdu
právne irelevantné a tak aj odvolacie námietky žalobcu v tomto smere nepodstatné.
O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142
ods. 1 a žalovanému úspešnému v odvolacom konaní trovy odvolacieho konania neboli
priznané, keďže tento si ich neuplatnil.“
17. Predmetné rozhodnutie krajského súdu obsahuje podľa názoru ústavného súdu
dostatok skutkových a právnych záverov, pričom ústavný súd nezistil, že by jeho výklad
a závery boli svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené a nevyplýva z nich ani taká aplikácia
príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím
ich podstaty a zmyslu. Skutočnosť, že sťažovateľ sa s názorom krajského súdu nestotožňuje,
nepostačuje sama osebe na prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti
napadnutého rozhodnutia. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (II. ÚS 4/94,
II. ÚS 3/97, I. ÚS 204/2010, I. ÚS 506/2011) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno
právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný
súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania
vrátane ich dôvodov a námietok. V zmysle svojej judikatúry považuje ústavný súd
za protiústavné aj arbitrárne tie rozhodnutia, ktorých odôvodnenie je úplne odchylné od veci
samej, alebo aj extrémne nelogické so zreteľom na preukázané skutkové a právne
skutočnosti (IV. ÚS 150/03, I. ÚS 301/06).
18. Ústavný súd sa z obsahu napadnutého rozsudku presvedčil, že krajský súd sa
námietkami sťažovateľa zaoberal v rozsahu, ktorý postačuje na konštatovanie, že sťažovateľ
v tomto konaní dostal odpoveď na všetky podstatné okolnosti prípadu. V tejto súvislosti už
ústavný súd uviedol, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené
účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne
dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Preto odôvodnenie rozhodnutia
všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia,
postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo účastníka
na spravodlivé súdne konanie (m. m. IV. ÚS 112/05, I. ÚS 117/05). Z ústavnoprávneho
hľadiska preto niet žiadneho dôvodu, aby sa spochybňovali závery napadnutého
rozhodnutia, ktoré sú dostatočne odôvodnené a majú oporu vo vykonanom dokazovaní.
19. Ústavný súd poznamenáva, že dôvody rozsudku krajského súdu sp. zn.
15 Co 128/2011 z 24. októbra 2012 sú zrozumiteľné a dostatočne logické, vychádzajúce zo
skutkových okolností prípadu a relevantných právnych noriem. Toto rozhodnutie
nevykazuje znaky svojvôle, nevyhodnocuje nové (relevantné) dôkazy a právne závery,
konštatuje dostatočne zistený skutkový stav, k čomu krajský súd dospel na základe
vlastných myšlienkových postupov a hodnotení, ktoré ústavný súd nie je oprávnený ani
povinný nahrádzať (podobne aj I. ÚS 21/98, IV. ÚS 110/03). Ústavný súd ešte pripomína,
že nie je a ani nemôže byť ďalšou opravnou inštanciou v systéme všeobecného súdnictva.
20. Vychádzajúc z uvedeného je ústavný súd toho názoru, že niet žiadnej spojitosti
medzi posudzovaným rozhodnutím krajského súdu a namietaným porušením základného
práva sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1 ústavy (resp. čl. 36 ods. 1 listiny). S prihliadnutím
na odôvodnenosť napadnutého rozhodnutia, ako aj s poukazom na to, že obsahom
základného práva na súdnu ochranu (ako aj práva na spravodlivé súdne konanie) nie je
právo na rozhodnutie v súlade s právnym názorom účastníka súdneho konania, resp. právo
na úspech v konaní (obdobne napr. II. ÚS 218/02, III. ÚS 198/07, II. ÚS 229/07,
I. ÚS 265/07, III. ÚS 139/08), ústavný súd sťažnosť v tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2
zákona o ústavnom súde z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.
II.B
21. Sťažovateľ súčasne namietal aj porušenie základného práva vlastniť majetok
podľa čl. 20 ods. 1 ústavy (resp. čl. 11 ods. 1 listiny) a základného práva na náhradu škody
podľa čl. 46 ods. 3 ústavy, resp. čl. 36 ods. 3 listiny (pozri tiež body 1 a 7) už uvedeným
postupom a rozhodnutiami vo veci konajúcich všeobecných súdov.
22. Ústavný súd podľa svojej stabilizovanej judikatúry (napr. II. ÚS 78/05,
I. ÚS 310/08, I. ÚS 208/2011) zastáva názor, že všeobecný súd spravidla nemôže byť
sekundárnym porušovateľom základných práv a práv hmotného charakteru, ku ktorým
patria aj základné práva vyplývajúce z čl. 20 ods. 1 ústavy (čl. 11 ods. 1 listiny), ak toto
porušenie nevyplýva z toho, že všeobecný súd súčasne porušil ústavnoprocesné princípy
vyplývajúce z čl. 46 až čl. 48 ústavy, resp. čl. 6 ods. 1 dohovoru. Inak povedané,
o prípadnom porušení základného práva podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a tiež aj práva podľa čl. 1
Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd by bolo
možné v danej veci uvažovať len vtedy, ak by zo strany všeobecného súdu primárne došlo
k porušeniu niektorého zo základných práv, resp. ústavnoprocesných princípov vyjadrených
v čl. 46 až čl. 48 ústavy, resp. v spojení s ich porušením.
23. Sťažovateľ ďalej namietal porušenie základného práva aj podľa čl. 46 ods. 3
ústavy (resp. čl. 36 ods. 3 listiny), a to len z dôvodu svojvoľnosti a nesprávneho právneho
posúdenia veci (t. j. záverov) napadnutých rozhodnutí menovaných súdov. Ústavný súd
preto nepovažoval za potrebné zaoberať sa osobitne uvedeným článkom ústavy (listiny),
ktorý mal byť podľa sťažovateľa taktiež porušený. Pretože ústavný súd nezistil príčinnú
súvislosť medzi napadnutým rozhodnutím krajského súdu (a ani okresného súdu) a možným
porušením základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, resp.
čl. 36 ods. 1 listiny, nemožno vzhľadom na to uvažovať ani o porušení sťažovateľovho
práva podľa čl. 46 ods. 3 ústavy (čl. 36 ods. 3 listiny).
24. Ústavný súd vychádzajúc z uvedených skutočností a záverov odmietol
sťažovateľovu sťažnosť v tejto časti z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti (§ 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde).
25. Vzhľadom na to, že sťažovateľova sťažnosť bola odmietnutá ako celok, ústavný
súd sa už jeho ďalšími návrhmi nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 20. februára 2013