Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 616/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 28. októbra 2014

predbežne prerokoval sťažnosť K. P., zastúpeného advokátom JUDr. Jánom Hudzíkom,

Advokátska kancelária Hudzík & Partners s. r. o., Mnoheľova 830/15, Poprad, vo veci

namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o

ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp. zn. z 9. júna 2014 a takto

rozhodol:

Sťažnosť K. P. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. októbra 2014

doručená sťažnosť K. P. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie základného

práva na súdnu ochranu podľa (ďalej len

„ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. z 9. júna 2014

(ďalej len „napadnuté uznesenie“).

Z predloženej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ a obchodná spoločnosť

K., s. r. o. (ďalej len „obchodná spoločnosť“), uzavreli 11. januára 2010 zmluvu o budúcej

kúpnej zmluve na nehnuteľnosti, v zmysle ktorej bol sťažovateľ povinný najneskôr do

momentu uzatvorenia riadnej kúpnej zmluvy o prevode nehnuteľnosti predložiť

kupujúcemu výpis z listu vlastníctva č... vydaného Správou katastra Kežmarok (ďalej len

„správa katastra“). Po doručení výzvy budúceho kupujúceho na uzatvorenie kúpnej zmluvy

sťažovateľ zistil, že na liste vlastníctva, ktorý jeho právny zástupca prevzal na Správne

katastra Kežmarok 21. júna 2010, je zapísaná informatívna poznámka, ktorá bola vyznačená

na základe konania vedeného na rozhodcovskom súde. Po predložení overeného listu

vlastníctva č... budúcemu kupujúcemu sťažovateľ v zmysle príslušných ustanovení zmluvy

o budúcej kúpnej zmluve stanovil výšku kúpnej ceny na sumu 400 000 €.

Sťažovateľ podaním z 24. júna 2010 žiadal, aby správa katastra preskúmala svoj

postup pri zápise informatívnej poznámky na liste vlastníctva č... Správa katastra

rozhodnutím č. X 80/10 z 5. augusta 2010 rozhodla, že zápis informatívnej poznámky bol

nesprávny a nemal byť vykonaný, keďže neboli splnené podmienky na takýto zápis

v zmysle o katastri

nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon)

v znení neskorších predpisov (ďalej len „katastrálny zákon“) a jeho vykonávacej vyhlášky,

a predmetnú informatívnu poznámku z listu vlastníctva č... vymazala.

Sťažovateľ uviedol, že Okresný súd Kežmarok (ďalej len „okresný súd“) jeho žalobu

o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom správy katastra rozsudkom

sp. zn. z 18. augusta 2011 (ďalej len „rozsudok okresného súdu“) zamietol,

keď dospel k záveru, že medzi nesprávnym úradným postupom správy katastra a zníženou

kúpnou cenou neexistuje príčinná súvislosť, pričom uviedol, že „pri včasnej a dostatočnej

obozretnosti by sťažovateľ už vopred bez veľkých ťažkostí sám zistil všetky zapísané údaje o

nehnuteľnosti, ktorú chcel previesť do vlastníctva K. s. r. o. Dodal, že postup sťažovateľa sa

mu javí ako účelový a škoda, ktorú si uplatňuje voči Správe katastra nie je žiadnym

spôsobom verifikovaná...“. Žaloba smerovala proti Slovenskej republike, za ktorú koná

Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky (ďalej len „žalovaný“).

Rozsudok okresného súdu sťažovateľ napadol odvolaním, o ktorom rozhodol

Krajský súd v Prešove (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom sp. zn. z 24.

októbra 2012 (ďalej len „rozsudok krajského súdu“) tak, že prvostupňové rozhodnutie

potvrdil ako vecne správne. Odvolací súd vo svojom rozhodnutí poukázal na to, že

sťažovateľ si škodu zapríčinil sám svojím formalistickým prístupom. Podľa názoru

sťažovateľa okresný súd ani krajský súd nezohľadnili uzatvorenú zmluvu o budúcej zmluve,

v ktorej si zmluvné strany stanovili vzájomné práva a povinnosti. Sťažovateľ až pri

uzatváraní kúpnej zmluvy zistil, že na liste vlastníctva č... je uvedená informatívna

poznámka, ktorá mala negatívny vplyv na stanovenie kúpnej ceny. Keďže budúci kupujúci

nemal možnosť skúmať pravdivosť zapísanej poznámky poukazujúc na hodnovernosť

údajov evidovaných v katastri, nie je podstatné, či sťažovateľ vedel alebo nevedel, že tento

zápis je nesprávny a že ho nezaväzuje.

Proti rozsudku krajského súdu podal sťažovateľ dovolanie na najvyššom súde, ktorý

ho napadnutým uznesením odmietol. V podanom dovolaní sťažovateľ namietal, že mu

postupom okresného súdu, ako i krajského súdu bola odňatá možnosť konať pred súdom

v dôsledku toho, že ich rozhodnutia sú nepreskúmateľné. Rozsudok krajského súdu podľa

názoru sťažovateľa vykazuje známky svojvôle, je nedostatočne odôvodnený a arbitrárny.

Na základe uvedeného sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho sťažnosti takto

rozhodol:

„1. Základné právo sťažovateľa podľa

a právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd bolo

porušené uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. dňa

9.6.2014.

2. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo zo dňa 9.6.2014

zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

3. Najvyšší súd Slovenskej republiky je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy právneho

zastúpenia v celkovej sume 284,04 eur a to na účet právneho... do jedného mesiaca od

právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie

sú dôvody na jeho odmietnutie podľa . Podľa

ods. 2 môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie ktorých nemá právomoc,

návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže

odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Z citovaného vyplýva, že úlohou ústavného súdu

pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.

V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu možno o zjavnej neopodstatnenosti

sťažnosti hovoriť vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím

príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi

označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným

právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov.

Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom

prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného

práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie

(, tiež napr. , ).

Zo sťažnosti a z jej príloh ústavný súd zistil, že sťažovateľ vystupoval v procesnom

postavení žalobcu v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. o náhradu

škody spôsobenú nesprávnym úradným postupom proti žalovanému. V žalobe sa sťažovateľ

domáhal, aby okresný súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 400 000 € spôsobenú

nesprávnym úradným postupom správy katastra. Sťažovateľ v žalobe uviedol, že

s obchodnou spoločnosťou uzatvoril 11. januára 2010 zmluvu o budúcej zmluve, v ktorej sa

zmluvné strany dohodli, že uzatvoria kúpnu zmluvu o prevode nehnuteľnosti zapísanej

na liste vlastníctva č... vedenom správou katastra, pričom kúpna cena bude 800 000 €, ak

v časti „C“ listu vlastníctva nebudú uvedené žiadne ťarchy, alebo 400 000 € v opačnom

prípade. Po výzve budúceho kupujúceho sťažovateľ z listu vlastníctva č... vedeného správou

katastra zistil, že v časti „C“ je zapísaná informatívna poznámka o proti nemu vedenom

rozhodcovskom konaní. Z tohto dôvodu sa pri uzatváraní kúpnej zmluvy medzi

sťažovateľom a obchodnou spoločnosťou uplatnilo to ustanovenie zmluvy o budúcej

zmluve, v zmysle ktorého bude kúpna cena 400 000 €. Z iniciatívy sťažovateľa správa

katastra vydala rozhodnutie č. X 80/10 z 5. augusta 2010, ktorým bola vykonaná oprava

v zápise informatívnej poznámky tak, že táto bola vymazaná z dôvodu, že nemala byť vôbec

zapísaná. Sťažovateľom uplatnená náhrada škody vo výške 400 000 € tak predstavuje

rozdiel medzi kúpnou cenou, ktorá mala byť uvedená v kúpnej zmluve, a kúpnou cenou,

ktorá bola uvedená v dôsledku nesprávneho zápisu informatívnej poznámky.

Okresný súd rozsudkom žalobu sťažovateľa zamietol. Krajský súd na základe

odvolania sťažovateľa rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správny. Oba všeobecné

súdy konštatovali neexistenciu príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom

správy katastra a ujmou, ktorá sťažovateľovi vznikla pri uzatváraní kúpnej zmluvy

o prevode nehnuteľnosti.

Sťažovateľ sťažnosťou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 46

ods. 1 a práva podľa dohovoru napadnutým uznesením najvyššieho súdu,

ktorým najvyšší súd dovolanie sťažovateľa proti rozsudku krajského súdu odmietol ako

procesne neprípustné.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde...

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Z doterajšej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že medzi obsahom základného práva

podľa a obsahom práva podľa dohovoru nemožno vidieť

zásadnú odlišnosť (mutatis mutandis ).

Ústavný súd predovšetkým pripomína, že je nezávislým súdnym orgánom ústavnosti

( ). Vo vzťahu k všeobecným súdom nie je prieskumným súdom ani riadnou

či mimoriadnou opravnou inštanciou (m. m. , ) a nemá zásadne ani

oprávnenie preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite

zistený skutkový stav a aké právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil

(m. m. , ). Ingerencia ústavného súdu do výkonu právomoci

všeobecného súdu je opodstatnená len v prípade jeho nezlučiteľnosti s alebo

kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou. Aj keby ústavný súd nesúhlasil s interpretáciou

zákonov všeobecných súdov, ktoré sú „pánmi zákonov“, v zmysle citovanej judikatúry by

mohol nahradiť napadnutý právny názor všeobecného súdu iba v prípade, ak by ten bol

svojvoľný, zjavne neodôvodnený, resp. ústavne nekonformný. O svojvôli pri výklade

a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom v okolnostiach daného prípadu by bolo

možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných

ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (napr. , ,

).

Úlohou ústavného súdu v rámci predbežného prerokovania sťažnosti bolo posúdiť, či

námietky sťažovateľa proti napadnutému uzneseniu najvyššieho súdu sú opodstatnené a či

došlo k porušeniu označených práv sťažovateľa. Sťažovateľ namietal, že mu postupom

okresného súdu a krajského súdu mala byť odňatá možnosť konať pred súdom, pretože

pochybenia okresného súdu a krajského súdu podľa sťažovateľa zakladali procesnú vadu

podľa (ďalej len „OSP“), t. j. odňatie

možnosti účastníka konať pred súdom, a najvyšší súd mal jeho dovolaniu vyhovieť, resp.

mal dať jasnú odpoveď na všetky dovolacie námietky.

Ústavný súd sa oboznámil s napadnutým uznesením najvyššieho súdu, v ktorom

tento najskôr zhrnul dôvody rozsudku okresného súdu (a tiež krajského súdu), odvolaciu

a dovolaciu argumentáciu sťažovateľa, stanovisko žalovaného, a ako z neho vyplýva,

najvyšší súd dovolanie odmietol bez meritórneho posudzovania dovolacích námietok,

pretože nezistil existenciu niektorej z vád, ktoré v zmysle zakladajú prípustnosť

dovolania proti rozsudku odvolacieho súdu. Najvyšší súd vyčerpávajúcim spôsobom

sťažovateľovi na stranách 6 až 12 svojho rozhodnutia vysvetlil, že ním formulované

dovolacie dôvody nezakladajú prípustnosť dovolania.

Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ, ktorý bol kvalifikovane zastúpený v konaní

pred všeobecnými súdmi, vo svojej sťažnosti neuviedol žiadnu skutočnosť, na základe

ktorej by bolo možné usudzovať, že uznesenie najvyššieho súdu je postihnuté takými

nedostatkami, ktoré by odôvodňovali záver o jeho zjavnej neodôvodnenosti alebo

arbitrárnosti a v konečnom dôsledku o porušení označených práv sťažovateľa, tak ako to

tvrdil vo svojej sťažnosti. Skutočnosť, že najvyšší súd kvalifikoval dovolanie sťažovateľa

ako neprípustné a že pri tom vyslovil právny názor, s ktorým sa sťažovateľ nestotožňuje,

nemôže sama osebe viesť k záveru o porušení práva na súdnu ochranu a na spravodlivé

súdne konanie podľa označených článkov a dohovoru, preto bolo potrebné sťažnosť

sťažovateľa odmietnuť ako zjavne neopodstatnenú podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. októbra 2014