Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 565/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

18

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. decembra 2015

predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o.,

Pribinova25, Bratislava, zastúpenej advokátom doc. JUDr. Branislavom Fridrichom, PhD.,

Advokátska kancelária Fridrich Paľko, s. r. o., Grösslingová 4, Bratislava, vedené pod

sp. zn. – sp. zn. , sp. zn. – sp. zn.

, sp. zn. – sp. zn. , sp. zn. –

sp. zn. , sp. zn. – sp. zn. , sp. zn.

, sp. zn. – sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. – sp. zn. a sp. zn. –

sp. zn. vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu

zaručeného v , základného práva na zákonného

sudcu zaručeného v , práva na spravodlivé súdne

konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,

ako aj práva na účinný prostriedok nápravy a na spravodlivý proces zaručeného v čl. 47

Charty základných práv Európskej únie uzneseniami Krajského súdu v Žiline v spojení

s uzneseniami Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uvedenými v prílohe tohto

rozhodnutia a takto

rozhodol:

1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., vedené pod sp. zn.

– sp. zn. , sp. zn. – sp. zn. ,

sp. zn. – sp. zn. , sp. zn. – sp. zn.

, sp. zn. – sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. – sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

– sp. zn. a sp. zn. – sp. zn.

s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. .

2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli od 20. apríla

2015 do 19. júna 2015 doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o.,

Pribinova 25, Bratislava (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia

základného práva na súdnu ochranu zaručeného v

(ďalej len „ústava“), základného práva na zákonného sudcu zaručeného v čl. 48 ods. 1

, práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), ako aj práva na účinný

prostriedok nápravy a na spravodlivý proces zaručeného v čl. 47 Charty základných práv

Európskej únie (ďalej len „charta“) uzneseniami Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský

súd“ a „napadnuté rozhodnutia krajského súdu“) v spojení s uzneseniami Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“ a „napadnuté rozhodnutia najvyššieho súdu“)

uvedenými v prílohe tohto rozhodnutia.

2. Sťažovateľka v predostretej argumentácii (už mnohonásobne a pravidelne sa

opakujúcej, pozn.) atakuje závery vyplývajúce z rozhodovacej činnosti všeobecných súdov

v exekučnom konaní, ktorým vytýka ich nesprávnosť z hľadiska právneho posúdenia

relevantných hmotnoprávnych a procesnoprávnych ustanovení príslušných právnych

predpisov na predmetnú právnu vec sa vzťahujúcich, a zároveň poskytuje ústavnému súdu

vlastnú interpretáciu právnych predpisov vzťahujúcich sa na uvedené konania.

3. V petite podaných sťažností sťažovateľka žiadala, aby ústavný súd vydal nález,

ktorým vysloví porušenie jej označených základných práv napadnutými rozhodnutiami

krajského súdu a najvyššieho súdu, ktoré zruší, veci vráti krajskému súdu na ďalšie konanie

a sťažovateľke prizná primerané finančné zadosťučinenie, ako aj úhradu trov konania.

II.

4. Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ak tento zákon

neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom

primerane ustanovenia v znení neskorších

predpisov (ďalej aj „OSP“). V zmysle v záujme hospodárnosti konania

môže súd spojiť na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia

alebo sa týkajú tých istých účastníkov. nemá osobitné ustanovenie

o spojení vecí, avšak v súlade s citovaným možno v konaní

o sťažnosti podľa použiť na prípadné spojenie vecí primerane

.

5. S prihliadnutím na obsah predmetných sťažností vedených pred ústavným súdom

pod sp. zn. – sp. zn. , sp. zn. – sp. zn.

, sp. zn. – sp. zn. , sp. zn. –

sp. zn. , sp. zn. – sp. zn. , sp. zn.

, sp. zn. – sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. – sp. zn. a sp. zn. – sp. zn.

a z tohto obsahu vyplývajúcu právnu a skutkovú súvislosť týchto sťažností

a taktiež prihliadajúc na totožnosť v osobe sťažovateľky, krajského súdu a najvyššieho súdu,

proti ktorým tieto sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd, uplatniac citované právne

normy, tak, ako to je uvedené v bode l výroku tohto uznesenia.

III.

6. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

7. Podľa ustanovenia ústavný súd každý návrh

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa. Podľa § 25

ods. 2 návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný

súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy

alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

8. Podľa návrh nie je prípustný, ak sa týka

veci, o ktorej ústavný súd už rozhodol...

9. Ústavný súd v predmetnej veci zistil, že o napadnutých rozhodnutiach krajského

súdu uvedených v tabuľke tvoriacej prílohu tohto rozhodnutia pod č. 1 až č. 47 a č. 49 až

č. 52 už ústavný súd rozhodol, a to svojimi rozhodnutiami uvedenými v priloženej tabuľke

pod č. 1 až č. 47 a č. 49 až č. 52, a to ekvivalentne ku každému z napadnutých rozhodnutí

krajského súdu. Z uvedeného teda vyplýva, že o napadnutých rozhodnutiach krajského súdu

vedených v priloženej tabuľke pod č. 1 až č. 47 a č. 49 až č. 52 už bolo rozhodnuté tam

uvedenými rozhodnutiami, v dôsledku čoho ústavný súd odmietol sťažnosti vedené

v priloženej tabuľke pod č. 1 až č. 47 a č. 49 až č. 52 v časti týkajúcej sa napadnutých

rozhodnutí krajského súdu z dôvodu ich neprípustnosti podľa § 24 písm. a) zákona

o ústavnom súde.

IV.

10. Vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu krajského súdu vedeného v priloženej

tabuľke tvoriacej prílohu tohto rozhodnutia pod č. 48 ústavný súd odvodzuje lehotu na

podanie týchto sťažností z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. rozsudok

z 12. 11. 2002 vo veci Zvolský a Zvolská verzus Česká republika, sťažnosť č. 46129/99,

a jeho body 51, 52, 53, 54), podľa ktorej dvojmesačná lehota na podanie sťažnosti

ústavnému súdu začne plynúť dňom doručenia rozhodnutia o mimoriadnom opravnom

prostriedku (dovolaní) a je považovaná za zachovanú aj vo vzťahu k predchádzajúcemu

právoplatnému rozhodnutiu. Ústavný súd považoval lehotu na podanie sťažnosti ústavnému

súdu za zachovanú nielen voči rozhodnutiam najvyššieho súdu, ale aj voči rozhodnutiam

krajského súdu (, , ). V ďalšom konštatuje, že po

preskúmaní predmetu tejto sťažnosti a v kontexte aj svojich zistení dospel k záveru, že

použitá argumentácia sťažovateľky v podanej sťažnosti je totožná s jej právnou

argumentáciou, ktorú použila v stovkách predošlých sťažností, ktorými sa ústavný súd už

zaoberal v uplynulom období a v ktorých atakovala právne závery všeobecných súdov

vo vzťahu k právnemu posudzovaniu notárskych zápisníc, ako aj rozsudkov rozhodcovského

súdu ako exekučných titulov koncipovaných na podklade neprijateľných podmienok

v úverových zmluvách vrátane posúdenia zmlúv o úvere koncipovaných formulárovou

formou ako spotrebiteľských zmlúv v nadväznosti na podmienky v nich uvedené vrátane

záverov vyplývajúcich z rozsudku Súdneho dvora vo veci Banif Plus Bank Zrt proti Csaba

Cipani a spol. C 472/11 z 21. 2. 2013, ako aj postup všeobecných súdov v rozpore s § 57

ods. 5 o súdnych exekútoroch

a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení

neskorších predpisov a krajského súdu v odvolacom konaní v rozpore s

a v neposlednom rade vo vzťahu k prejudiciálnemu konaniu. Vzhľadom na totožnosť tak

v osobe sťažovateľky, ako aj totožnosť v použitej právnej argumentácii a skutkových

okolnostiach, ktoré boli podstatné pre ustálenie záverov všeobecných súdov aj v prípadoch

predošlých, dospel ústavný súd k záveru, že vzhľadom na to, že sťažovateľke sú notoricky

známe dôvody odmietnutia sťažností v úplne rovnakých prípadoch a ustálený právny názor

ústavného súdu na danú právnu problematiku v závislosti od predmetu napadnutých

rozhodnutí všeobecných súdov a ňou použitej argumentácie bez relevantných zmien, nie je

potrebné uvádzať tie isté dôvody odmietnutia, ako to je aj v prípade tejto sťažnosti.

Vzhľadom na uvedené sa preto ústavný súd plne stotožňuje s odôvodnením svojich

predchádzajúcich rozhodnutí (napr. , , ,

, , , , ,

, , , , ,

, , , , ,

, , , , ,

, , , , ,

, , , , ,

, , , , ,

, , , , ,

...), ktoré skončili odmietnutím podobných a opakujúcich sa sťažností

sťažovateľky z dôvodov tam uvedených. Ústavný súd v takýchto a obdobných prípadoch

nemá dôvod meniť svoje už ustálené právne názory, a preto v podrobnostiach odkazuje na

svoje už citované svoje rozhodnutia. Taktiež ústavný súd konštatuje, že sťažovateľka ani

nevzniesla žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania

nasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie

(rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Lino Carlos Varela Assalino proti

Portugalsku z 25. apríla 2002, sťažnosť č. 64336/01, ako aj rozsudky najvyššieho súdu sp.

zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ).

Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť sťažovateľky uvedenú v prílohe tohto

rozhodnutia pod č. 48 odmietol v tejto jej časti z dôvodu nedostatku svojej právomoci a z

dôvodu zjavnej neopodstatnenosti podľa .

11. Na podporu svojej argumentácie ústavný súd iba upriamuje pozornosť

sťažovateľky aj na rozhodnutie Súdneho dvora C 76/10 zo 16. 11. 2010 vydané

vo veci iniciovanej sťažovateľkou, ako aj na ďalšiu početnú judikatúru Súdneho dvora (napr.

C 240/98 až C 244/98, C 473/00, C 168/05, C 243/08, C 40/08, C 227/08 a C 76/10)

dotýkajúcu sa problematiky spotrebiteľského práva, ktoré podporujú právne závery

ústavným súdom predostreté v jeho predošlých rozhodnutiach a ktoré sú aj sťažovateľke

notoricky známe. V ostatnom poukazuje na najnovší rozsudok Súdneho dvora z 27. 2.2014

vo veci C 470/12, bod 41 (v rámci sporu, ktorého účastníkom je sťažovateľka, pozn.),

v ktorom Súdny dvor výslovne deklaroval, že „možnosť súdu skúmať nekalú povahu

podmienky aj bez návrhu predstavuje vhodný prostriedok na dosiahnutie výsledku

stanoveného v článku , teda zabránenie tomu, aby bol jednotlivý

spotrebiteľ viazaný nekalou podmienkou, a zároveň na dosiahnutie cieľa stanoveného

v článku 7 tejto smernice, pretože takéto preskúmanie môže mať odradzujúci účinok

smerujúci k ukončeniu používania nekalých podmienok v zmluvách uzavretých

so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov (rozsudky z 21. novembra 2002,

Cofidis, C 473/00, Zb. s. I 10875, bod 32, a Mostaza Claro, C 168/05, Zb. s. I 10421, bod

25)“.

12. Vo vzťahu k napadnutým rozhodnutiam najvyššieho súdu v dovolacom konaní

uvedených v priloženej tabuľke tvoriacej prílohu tohto rozhodnutia pod č. 1 až č. 52 ústavný

súd poukazuje na to, že s prihliadnutím na totožnosť v použitej právnej argumentácii

a skutkových okolnostiach vyplývajúcich z napadnutých rozhodnutí najvyššieho súdu, ktoré

boli predmetom posúdenia ústavným súdom už v predošlom období, je ústavný súd toho

názoru, že sťažovateľke sú notoricky známe dôvody odmietnutia sťažností týkajúcich sa

postupu najvyššieho súdu v dovolacom konaní v úplne rovnakých prípadoch a ustálený

právny názor ústavného súdu na danú právnu, v dôsledku čoho nie je potrebné uvádzať tie

isté dôvody odmietnutia, ako to je aj v prípade týchto sťažností. Vzhľadom na uvedené sa

preto ústavný súd plne stotožňuje s odôvodnením svojich predchádzajúcich rozhodnutí

(napr. , , , , ,

, , , , ,

, , , , ,

, , , , ,

, , , , ,

, , , , ,

, ...), ktoré skončili odmietnutím podobných

a opakujúcich sa sťažností sťažovateľky z dôvodov tam uvedených. Ústavný súd v takýchto

a obdobných prípadoch nemá dôvod meniť svoje už ustálené právne názory, a preto

v podrobnostiach odkazuje na svoje už citované svoje rozhodnutia. Vzhľadom na uvedené

ústavný súd sťažnosti sťažovateľky uvedené v prílohe tohto rozhodnutia pod č. 1 až č. 52

týkajúce sa napadnutých rozhodnutí najvyššieho súdu odmietol v tejto ich časti ako zjavne

neopodstatnené ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. decembra 2015

P.sp. zn. sťažnostísp. zn. uznesenísp. zn. uznesení krajského súdu č.vedenýchnajvyššieho súdu(sp. zn. uznesení ústavného súdu) ústavným súdom (Rvp) Rvp 5422/2015 8 ECdo 96/20146 CoE 121/2013 z 31. októbra 2013 1.z 10. decembra zo 17. júna 2014) Rvp 5423/2015 1 ECdo 215/201410 CoE 8/2014 z 31. marca 2014 2.z 28. januára z 3. decembra 2014) 3 Oboer 277/20142 CoE 11/2014 z 26. februára 2014 3.zo 17. decembra z 3. decembra 2014) Rvp 5425/2015 4 ECdo 43/20141 CoE 64/2012 z 31. júla 2012 4.z 20. januára z 19. februára 2014) Rvp 5426/2015 4 ECdo 220/20142 CoE 149/2012 z 9. januára 2013 5.zo 17. decembra 2014( z 5. novembra 2013) Rvp 5427/2015 1 ECdo 319/20133 CoE 71/2013 z 22. augusta 2013 6.z 28. januára z 10. septembra 2014) 8 ECdo 261/201410 CoE 125/2013 z 20. marca 2014 . januára z 3. decembra 2014) Rvp 5813/2015 7 ECdo 106/20145 CoE 104/2013 z 30. augusta 2013 8.z 28. januára z 24. apríla 2014) Rvp 5814/2015 5 ECdo 188/201421 CoE 9/2013 z 20. marca 2013 9.z 30. januára 2015( z 11. júna 2014)

Rvp 5815/2015 7 ECdo 101/20145 CoE 18/2013 z 31. januára 2013

10.z 28. januára 2015( z 30. januára 2014)

Rvp 5816/2015 3 ECdo 227/201410 CoE 13/2013 zo 6. marca 2013

11.z 29. januára z 3. decembra 2014)

Rvp 5868/2015 3 ECdo 206/201320 CoE 219/2012 z 30. apríla 2013

. januára z 11. decembra 2013)

Rvp 5869/2015 1 ECdo 307/20133 CoE 242/2012 z 30. mája 2013

13.z 10. decembra z 19. februára 2014)

Rvp 6312/2015 5 ECdo 75/20142 CoE 73/2013 zo 4. decembra 2013

14.z 30. januára z 2. júla 2014 )

Rvp 6313/2015 4 Oboer 2/201420 CoE 198/2012 z 22. januára 2013

15.z 30. januára z 29. októbra 2013)

Rvp 6314/2015 4 Oboer 21/20145 CoE 65/2012 z 30. novembra 2012

16.z 30. januára zo 7. augusta 2013)

Rvp 6315/2015 5 ECdo 307/20138 CoE 63/2013 z 28. júna 2013

. januára z 10. septembra 2014)

Rvp 6396/2015 5 ECdo 191/20132 CoE 13/2012 z 18. apríla 2012

18.z 11. augusta 2014( z 24. apríla 2014)

Rvp 6397/2015 3 ECdo 107/20141 CoE 123/2012 z 9. októbra 2012

19.z 12. februára z 12. decembra 2013)

Rvp 6398/2015 8 ECdo 208/201410 CoE 25/2014 zo 14. mája 2014

. januára zo 17. decembra 2014)

Rvp 6399/2015 5 ECdo 308/20136 CoE 87/2013 z 31. júla 2013

. januára z 10. septembra 2014)

Rvp 6400/2015 4 Oboer 1/20143 CoE 228/2012 z 22. augusta 2013

22.z 30. januára z 10. septembra 2014)

Rvp 6401/2015 1 Oboer 295/201421 CoE 19/2014 z 28. mája 2014

23.z 10. februára zo 17. decembra 2014)

Rvp 6402/2015 2 Oboer 199/20136 CoE 50/2013 z 28. marca 2013

. decembra z 11. decembra 2013)

Rvp 6403/2015 2 Oboer 207/20137 CoE 10/2013 z 27. februára 2013

25.z 18. decembra 2014( z 11. júna 2014)

Rvp 6404/2015 3 ECdo 186/20143 CoE 229/2012 z 25. júla 2013

. februára z 19. februára 2014)

Rvp 6405/2015 3 ECdo 261/20141 CoE 148/2012 z 30. októbra 2012

27.z 12. februára 2015( z 26. júna 2013)

Rvp 6406/2015 2 Oboer 98/20137 CoE 51/2012 z 26. septembra 2012

. decembra z 29. októbra 2013)

Rvp 6407/2015 5 ECdo 216/20148 CoE 100/2013 z 30. júla 2013

. februára z 26. marca 2014)

Rvp 6408/2015 3 Oboer 368/201310 CoE 2/2013 z 27. marca 2013

. decembra z 19. februára 2014) 31. 2 Oboer 179/2013 21 CoE 256/2012 z 20. marca 2013

z 28. novembra 2014 ( z 24. apríla 2014)

Rvp 6410/2015 5 ECdo 279/20133 CoE 2/2013 z 15. mája 2013

. januára 2015( z 30. januára 2014)

Rvp 6411/2015 4 Oboer 190/20131 CoE 224/2012 z 19. marca 2013

33.z 30. januára 2015( z 24. apríla 2014)

Rvp 7688/2015 5 ECdo 246/201421 CoE 43/2014 z 25. júna 2014

. februára zo 17. decembra 2014)

Rvp 8265/2015 5 ECdo 77/20149 CoE 23/2013 z 31. januára 2013

. januára 2015( z 24. apríla 2014)

Rvp 8266/2015 7 ECdo 125/20143 CoE 53/2013 z 11. júna 2013

. februára 2015( z 23. júla 2014)

Rvp 8298/2015 5 ECdo 167/20142 CoE 81/2013 z 15. januára 2014

. marca z 2. júla 2014)

Rvp 8894/2015 1 Oboer 194/20141 CoE 112/2013 z 21. januára 2014

39.z 24. februára z 3. decembra 2014)

Rvp 8895/2015 1 Oboer 303/201421 CoE 31/2014 z 28. mája 2014

. marca zo 17. decembra 2014)

Rvp 8896/2015 3 ECdo 281/201310 CoE 83/2012 z 28. júna 2013

. marca z 25. marca 2014)

Rvp 8897/2015 1 ECdo 162/20132 CoE 160/2012 z 27. marca 2013

42.z 11. februára 2015( z 30. januára 2014)

Rvp 8898/2015 5 Oboer 304/201410 CoE 30/2013 zo 4. apríla 2013

43.z 26. februára z 30. januára 2014)

Rvp 8899/2015 3 ECdo 123/20146 CoE 18/2013 z 31. mája 2013

. marca z 13. marca 2014)

Rvp 8900/2015 1 ECdo 291/201320 CoE 14/2013 z 25. júna 2013

. januára z 13. marca 2014)

Rvp 8901/2015 1 Oboer 253/20148 CoE 13/2013 z 27. marca 2013

. januára 2015( z 11. júna 2014)

Rvp 8902/2015 2 Oboer 187/20133 CoE 137/2012 z 30. januára 2013

. decembra z 28. augusta 2013)

Rvp 8903/2015 3 ECdo 192/20144 CoE 91/2013 z 25. októbra 2013

. marca 2015

1 Oboer 318/20133 CoE 29/2013 z 15. mája 2013

. februára z 3. apríla 2014)

Rvp 9013/2015 4 Oboer 68/201420 CoE 77/2013 z 26. novembra 2013

. februára z 2. júla 2014)

Rvp 9014/2015 5 Oboer 226/20137 CoE 35/2012 z 22. augusta 2012

. februára 2015( z 26. júna 2013)

Rvp 9015/2015 2 Oboer 213/20133 CoE 21/2013 z 28. marca 2013

. januára 2015( z 11. júna 2014)