Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 565/2015
PDF · 420.73 KB
No categories available
I. ÚS 565/2015
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. decembra 2015
predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o.,
Pribinova25, Bratislava, zastúpenej advokátom doc. JUDr. Branislavom Fridrichom, PhD.,
Advokátska kancelária Fridrich Paľko, s. r. o., Grösslingová 4, Bratislava, vedené pod
sp. zn. Rvp 5422/2015 – sp. zn. Rvp 5428/2015, sp. zn. Rvp 5813/2015 – sp. zn.
Rvp 5816/2015, sp. zn. Rvp 5868/2015 – sp. zn. Rvp 5869/2015, sp. zn. Rvp 6312/2015 –
sp. zn. Rvp 6315/2015, sp. zn. Rvp 6396/2015 – sp. zn. Rvp 6411/2015, sp. zn.
Rvp 7688/2015, sp. zn. Rvp 8265/2015 – sp. zn. Rvp 8266/2015, sp. zn. Rvp 8298/2015,
sp. zn. Rvp 8894/2015 – sp. zn. Rvp 8903/2015 a sp. zn. Rvp 9012/2015 –
sp. zn. Rvp 9015/2015 vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu
zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, základného práva na zákonného
sudcu zaručeného v čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, práva na spravodlivé súdne
konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,
ako aj práva na účinný prostriedok nápravy a na spravodlivý proces zaručeného v čl. 47
Charty základných práv Európskej únie uzneseniami Krajského súdu v Žiline v spojení
s uzneseniami Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uvedenými v prílohe tohto
rozhodnutia a takto
rozhodol:
1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., vedené pod sp. zn.
Rvp 5422/2015 – sp. zn. Rvp 5428/2015, sp. zn. Rvp 5813/2015 – sp. zn. Rvp 5816/2015,
sp. zn. Rvp 5868/2015 – sp. zn. Rvp 5869/2015, sp. zn. Rvp 6312/2015 – sp. zn.
Rvp 6315/2015, sp. zn. Rvp 6396/2015 – sp. zn. Rvp 6411/2015, sp. zn. Rvp 7688/2015,
sp. zn. Rvp 8265/2015 – sp. zn. Rvp 8266/2015, sp. zn. Rvp 8298/2015, sp. zn.
Rvp 8894/2015 – sp. zn. Rvp 8903/2015 a sp. zn. Rvp 9012/2015 – sp. zn. Rvp 9015/2015
s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. I. ÚS 565/2015.
2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli od 20. apríla
2015 do 19. júna 2015 doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o.,
Pribinova 25, Bratislava (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia
základného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
(ďalej len „ústava“), základného práva na zákonného sudcu zaručeného v čl. 48 ods. 1
ústavy, práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), ako aj práva na účinný
prostriedok nápravy a na spravodlivý proces zaručeného v čl. 47 Charty základných práv
Európskej únie (ďalej len „charta“) uzneseniami Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský
súd“ a „napadnuté rozhodnutia krajského súdu“) v spojení s uzneseniami Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“ a „napadnuté rozhodnutia najvyššieho súdu“)
uvedenými v prílohe tohto rozhodnutia.
2. Sťažovateľka v predostretej argumentácii (už mnohonásobne a pravidelne sa
opakujúcej, pozn.) atakuje závery vyplývajúce z rozhodovacej činnosti všeobecných súdov
v exekučnom konaní, ktorým vytýka ich nesprávnosť z hľadiska právneho posúdenia
relevantných hmotnoprávnych a procesnoprávnych ustanovení príslušných právnych
predpisov na predmetnú právnu vec sa vzťahujúcich, a zároveň poskytuje ústavnému súdu
vlastnú interpretáciu právnych predpisov vzťahujúcich sa na uvedené konania.
3. V petite podaných sťažností sťažovateľka žiadala, aby ústavný súd vydal nález,
ktorým vysloví porušenie jej označených základných práv napadnutými rozhodnutiami
krajského súdu a najvyššieho súdu, ktoré zruší, veci vráti krajskému súdu na ďalšie konanie
a sťažovateľke prizná primerané finančné zadosťučinenie, ako aj úhradu trov konania.
II.
4. Podľa § 31a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ak tento zákon
neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom
primerane ustanovenia zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších
predpisov (ďalej aj „OSP“). V zmysle § 112 ods. 1 OSP v záujme hospodárnosti konania
môže súd spojiť na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia
alebo sa týkajú tých istých účastníkov. Zákon o ústavnom súde nemá osobitné ustanovenie
o spojení vecí, avšak v súlade s citovaným § 31a zákona o ústavnom súde možno v konaní
o sťažnosti podľa čl. 127 ústavy použiť na prípadné spojenie vecí primerane § 112 ods. 1
OSP.
5. S prihliadnutím na obsah predmetných sťažností vedených pred ústavným súdom
pod sp. zn. Rvp 5422/2015 – sp. zn. Rvp 5428/2015, sp. zn. Rvp 5813/2015 – sp. zn.
Rvp 5816/2015, sp. zn. Rvp 5868/2015 – sp. zn. Rvp 5869/2015, sp. zn. Rvp 6312/2015 –
sp. zn. Rvp 6315/2015, sp. zn. Rvp 6396/2015 – sp. zn. Rvp 6411/2015, sp. zn.
Rvp 7688/2015, sp. zn. Rvp 8265/2015 – sp. zn. Rvp 8266/2015, sp. zn. Rvp 8298/2015,
sp. zn. Rvp 8894/2015 – sp. zn. Rvp 8903/2015 a sp. zn. Rvp 9012/2015 – sp. zn.
Rvp 9015/2015 a z tohto obsahu vyplývajúcu právnu a skutkovú súvislosť týchto sťažností
a taktiež prihliadajúc na totožnosť v osobe sťažovateľky, krajského súdu a najvyššieho súdu,
proti ktorým tieto sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd, uplatniac citované právne
normy, tak, ako to je uvedené v bode l výroku tohto uznesenia.
III.
6. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany
ústavnosti. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
7. Podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd každý návrh
predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa. Podľa § 25
ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný
súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy
alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
8. Podľa § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde návrh nie je prípustný, ak sa týka
veci, o ktorej ústavný súd už rozhodol...
9. Ústavný súd v predmetnej veci zistil, že o napadnutých rozhodnutiach krajského
súdu uvedených v tabuľke tvoriacej prílohu tohto rozhodnutia pod č. 1 až č. 47 a č. 49 až
č. 52 už ústavný súd rozhodol, a to svojimi rozhodnutiami uvedenými v priloženej tabuľke
pod č. 1 až č. 47 a č. 49 až č. 52, a to ekvivalentne ku každému z napadnutých rozhodnutí
krajského súdu. Z uvedeného teda vyplýva, že o napadnutých rozhodnutiach krajského súdu
vedených v priloženej tabuľke pod č. 1 až č. 47 a č. 49 až č. 52 už bolo rozhodnuté tam
uvedenými rozhodnutiami, v dôsledku čoho ústavný súd odmietol sťažnosti vedené
v priloženej tabuľke pod č. 1 až č. 47 a č. 49 až č. 52 v časti týkajúcej sa napadnutých
rozhodnutí krajského súdu z dôvodu ich neprípustnosti podľa § 24 písm. a) zákona
o ústavnom súde.
IV.
10. Vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu krajského súdu vedeného v priloženej
tabuľke tvoriacej prílohu tohto rozhodnutia pod č. 48 ústavný súd odvodzuje lehotu na
podanie týchto sťažností z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. rozsudok
z 12. 11. 2002 vo veci Zvolský a Zvolská verzus Česká republika, sťažnosť č. 46129/99,
a jeho body 51, 52, 53, 54), podľa ktorej dvojmesačná lehota na podanie sťažnosti
ústavnému súdu začne plynúť dňom doručenia rozhodnutia o mimoriadnom opravnom
prostriedku (dovolaní) a je považovaná za zachovanú aj vo vzťahu k predchádzajúcemu
právoplatnému rozhodnutiu. Ústavný súd považoval lehotu na podanie sťažnosti ústavnému
súdu za zachovanú nielen voči rozhodnutiam najvyššieho súdu, ale aj voči rozhodnutiam
krajského súdu (I. ÚS 169/09, I. ÚS 69/2010, II. ÚS 91/2011). V ďalšom konštatuje, že po
preskúmaní predmetu tejto sťažnosti a v kontexte aj svojich zistení dospel k záveru, že
použitá argumentácia sťažovateľky v podanej sťažnosti je totožná s jej právnou
argumentáciou, ktorú použila v stovkách predošlých sťažností, ktorými sa ústavný súd už
zaoberal v uplynulom období a v ktorých atakovala právne závery všeobecných súdov
vo vzťahu k právnemu posudzovaniu notárskych zápisníc, ako aj rozsudkov rozhodcovského
súdu ako exekučných titulov koncipovaných na podklade neprijateľných podmienok
v úverových zmluvách vrátane posúdenia zmlúv o úvere koncipovaných formulárovou
formou ako spotrebiteľských zmlúv v nadväznosti na podmienky v nich uvedené vrátane
záverov vyplývajúcich z rozsudku Súdneho dvora vo veci Banif Plus Bank Zrt proti Csaba
Cipani a spol. C 472/11 z 21. 2. 2013, ako aj postup všeobecných súdov v rozpore s § 57
ods. 5 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení
neskorších predpisov a krajského súdu v odvolacom konaní v rozpore s § 214 ods. 1 OSP
a v neposlednom rade vo vzťahu k prejudiciálnemu konaniu. Vzhľadom na totožnosť tak
v osobe sťažovateľky, ako aj totožnosť v použitej právnej argumentácii a skutkových
okolnostiach, ktoré boli podstatné pre ustálenie záverov všeobecných súdov aj v prípadoch
predošlých, dospel ústavný súd k záveru, že vzhľadom na to, že sťažovateľke sú notoricky
známe dôvody odmietnutia sťažností v úplne rovnakých prípadoch a ustálený právny názor
ústavného súdu na danú právnu problematiku v závislosti od predmetu napadnutých
rozhodnutí všeobecných súdov a ňou použitej argumentácie bez relevantných zmien, nie je
potrebné uvádzať tie isté dôvody odmietnutia, ako to je aj v prípade tejto sťažnosti.
Vzhľadom na uvedené sa preto ústavný súd plne stotožňuje s odôvodnením svojich
predchádzajúcich rozhodnutí (napr. I. ÚS 220/2011, I. ÚS 227/2012, I. ÚS 379/2012,
I. ÚS 381/2012, I. ÚS 382/2012, I. ÚS 409/2012, I. ÚS 410/2012, I. ÚS 3/2013,
I. ÚS 110/2013, I. ÚS 146/2013, I. ÚS 157/2013, I. ÚS 745/2013, I. ÚS 99/2014,
I. ÚS 100/2014, I. ÚS 212/2014, II. ÚS 473/2011, II. ÚS 303/2011, II. ÚS 337/2012,
II. ÚS 62/2013, II. ÚS 79/2013, II. ÚS 365/2013, II. ÚS 344/2013, II. ÚS 562/2013,
III. ÚS 178/2014, III. ÚS 242/2011, III. ÚS 397/2011, III. ÚS 488/2012, III. ÚS 7/2013,
III. ÚS 453/2013, III. ÚS 173/2014, III. ÚS 176/2014, III. ÚS 178/2014, III. ÚS 214/2014,
III. ÚS 297/2014, IV. ÚS 299/2012, IV. ÚS 467/2012, IV. ÚS 50/2013, IV. ÚS 51/2013,
IV. ÚS 52/2013, IV. ÚS 181/2014, IV. ÚS 182/2014, IV. ÚS 183/2014, IV. ÚS 186/2014,
IV. ÚS 187/2014...), ktoré skončili odmietnutím podobných a opakujúcich sa sťažností
sťažovateľky z dôvodov tam uvedených. Ústavný súd v takýchto a obdobných prípadoch
nemá dôvod meniť svoje už ustálené právne názory, a preto v podrobnostiach odkazuje na
svoje už citované svoje rozhodnutia. Taktiež ústavný súd konštatuje, že sťažovateľka ani
nevzniesla žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania
nasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie
(rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Lino Carlos Varela Assalino proti
Portugalsku z 25. apríla 2002, sťažnosť č. 64336/01, ako aj rozsudky najvyššieho súdu sp.
zn. 5 Cdo 218/2009, sp. zn. 3 Cdo 51/2011, sp. zn. 3 Cdo 186/2012, sp. zn. 7 Cdo 56/2011).
Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť sťažovateľky uvedenú v prílohe tohto
rozhodnutia pod č. 48 odmietol v tejto jej časti z dôvodu nedostatku svojej právomoci a z
dôvodu zjavnej neopodstatnenosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
11. Na podporu svojej argumentácie ústavný súd iba upriamuje pozornosť
sťažovateľky aj na rozhodnutie Súdneho dvora C 76/10 zo 16. 11. 2010 vydané
vo veci iniciovanej sťažovateľkou, ako aj na ďalšiu početnú judikatúru Súdneho dvora (napr.
C 240/98 až C 244/98, C 473/00, C 168/05, C 243/08, C 40/08, C 227/08 a C 76/10)
dotýkajúcu sa problematiky spotrebiteľského práva, ktoré podporujú právne závery
ústavným súdom predostreté v jeho predošlých rozhodnutiach a ktoré sú aj sťažovateľke
notoricky známe. V ostatnom poukazuje na najnovší rozsudok Súdneho dvora z 27. 2.2014
vo veci C 470/12, bod 41 (v rámci sporu, ktorého účastníkom je sťažovateľka, pozn.),
v ktorom Súdny dvor výslovne deklaroval, že „možnosť súdu skúmať nekalú povahu
podmienky aj bez návrhu predstavuje vhodný prostriedok na dosiahnutie výsledku
stanoveného v článku 6 smernice 93/13, teda zabránenie tomu, aby bol jednotlivý
spotrebiteľ viazaný nekalou podmienkou, a zároveň na dosiahnutie cieľa stanoveného
v článku 7 tejto smernice, pretože takéto preskúmanie môže mať odradzujúci účinok
smerujúci k ukončeniu používania nekalých podmienok v zmluvách uzavretých
so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov (rozsudky z 21. novembra 2002,
Cofidis, C 473/00, Zb. s. I 10875, bod 32, a Mostaza Claro, C 168/05, Zb. s. I 10421, bod
25)“.
12. Vo vzťahu k napadnutým rozhodnutiam najvyššieho súdu v dovolacom konaní
uvedených v priloženej tabuľke tvoriacej prílohu tohto rozhodnutia pod č. 1 až č. 52 ústavný
súd poukazuje na to, že s prihliadnutím na totožnosť v použitej právnej argumentácii
a skutkových okolnostiach vyplývajúcich z napadnutých rozhodnutí najvyššieho súdu, ktoré
boli predmetom posúdenia ústavným súdom už v predošlom období, je ústavný súd toho
názoru, že sťažovateľke sú notoricky známe dôvody odmietnutia sťažností týkajúcich sa
postupu najvyššieho súdu v dovolacom konaní v úplne rovnakých prípadoch a ustálený
právny názor ústavného súdu na danú právnu, v dôsledku čoho nie je potrebné uvádzať tie
isté dôvody odmietnutia, ako to je aj v prípade týchto sťažností. Vzhľadom na uvedené sa
preto ústavný súd plne stotožňuje s odôvodnením svojich predchádzajúcich rozhodnutí
(napr. I. ÚS 67/2014, I. ÚS 330/2014, I. ÚS 331/2014, I. ÚS 332/2014, I. ÚS 436/2014,
I. ÚS 437/2014, I. ÚS 510/2014, I. ÚS 511/2014, I. ÚS 533/2014, I. ÚS 622/2014,
I. ÚS 623/2014, I. ÚS 626/2014, II. ÚS 111/2014, II. ÚS 112/2014, II. ÚS 113/2014,
II. ÚS 114/2014, II. ÚS 115/2014, II. ÚS 116/2014, II. ÚS 140/2014, II. ÚS 141/2014,
II. ÚS 142/2014, II. ÚS 143/2014, II. ÚS 144/2014, II. ÚS 145/2014, II. ÚS 146/2014,
II. ÚS 583/2014, III. ÚS 169/2012, III. ÚS 291/2014, III. ÚS 381/2014, III. ÚS 382/2014,
IV. ÚS 307/2014, IV. ÚS 377/2014...), ktoré skončili odmietnutím podobných
a opakujúcich sa sťažností sťažovateľky z dôvodov tam uvedených. Ústavný súd v takýchto
a obdobných prípadoch nemá dôvod meniť svoje už ustálené právne názory, a preto
v podrobnostiach odkazuje na svoje už citované svoje rozhodnutia. Vzhľadom na uvedené
ústavný súd sťažnosti sťažovateľky uvedené v prílohe tohto rozhodnutia pod č. 1 až č. 52
týkajúce sa napadnutých rozhodnutí najvyššieho súdu odmietol v tejto ich časti ako zjavne
neopodstatnené (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 9. decembra 2015
P.sp. zn. sťažnostísp. zn. uznesenísp. zn. uznesení krajského súdu č.vedenýchnajvyššieho súdu(sp. zn. uznesení ústavného súdu) ústavným súdom (Rvp) Rvp 5422/2015 8 ECdo 96/20146 CoE 121/2013 z 31. októbra 2013 1.z 10. decembra 2014(III. ÚS 379/2014 zo 17. júna 2014) Rvp 5423/2015 1 ECdo 215/201410 CoE 8/2014 z 31. marca 2014 2.z 28. januára 2015(I. ÚS 756/2014 z 3. decembra 2014) Rvp 5424/2015 3 Oboer 277/20142 CoE 11/2014 z 26. februára 2014 3.zo 17. decembra 2014(I. ÚS 756/2014 z 3. decembra 2014) Rvp 5425/2015 4 ECdo 43/20141 CoE 64/2012 z 31. júla 2012 4.z 20. januára 2015(III. ÚS 107/2014 z 19. februára 2014) Rvp 5426/2015 4 ECdo 220/20142 CoE 149/2012 z 9. januára 2013 5.zo 17. decembra 2014(II. ÚS 585/2013 z 5. novembra 2013) Rvp 5427/2015 1 ECdo 319/20133 CoE 71/2013 z 22. augusta 2013 6.z 28. januára 2015(I.ÚS 509/2014 z 10. septembra 2014) Rvp 5428/2015 8 ECdo 261/201410 CoE 125/2013 z 20. marca 2014 7.z 22. januára 2015(I. ÚS 756/2014 z 3. decembra 2014) Rvp 5813/2015 7 ECdo 106/20145 CoE 104/2013 z 30. augusta 2013 8.z 28. januára 2015(III. ÚS 293/2014 z 24. apríla 2014) Rvp 5814/2015 5 ECdo 188/201421 CoE 9/2013 z 20. marca 2013 9.z 30. januára 2015(II. ÚS 285/2014 z 11. júna 2014)
Rvp 5815/2015 7 ECdo 101/20145 CoE 18/2013 z 31. januára 2013
10.z 28. januára 2015(II. ÚS 100/2014 z 30. januára 2014)
Rvp 5816/2015 3 ECdo 227/201410 CoE 13/2013 zo 6. marca 2013
11.z 29. januára 2015(I. ÚS 756/2014 z 3. decembra 2014)
Rvp 5868/2015 3 ECdo 206/201320 CoE 219/2012 z 30. apríla 2013
12.z 19. januára 2013(I. ÚS 742/2013 z 11. decembra 2013)
Rvp 5869/2015 1 ECdo 307/20133 CoE 242/2012 z 30. mája 2013
13.z 10. decembra 2014(III. ÚS 148/2014 z 19. februára 2014)
Rvp 6312/2015 5 ECdo 75/20142 CoE 73/2013 zo 4. decembra 2013
14.z 30. januára 2015(I. ÚS 361/2014 z 2. júla 2014 )
Rvp 6313/2015 4 Oboer 2/201420 CoE 198/2012 z 22. januára 2013
15.z 30. januára 2015(III. ÚS 528/2013 z 29. októbra 2013)
Rvp 6314/2015 4 Oboer 21/20145 CoE 65/2012 z 30. novembra 2012
16.z 30. januára 2015(I. ÚS 499/2013 zo 7. augusta 2013)
Rvp 6315/2015 5 ECdo 307/20138 CoE 63/2013 z 28. júna 2013
17.z 30. januára 2015(I. ÚS 509/2014 z 10. septembra 2014)
Rvp 6396/2015 5 ECdo 191/20132 CoE 13/2012 z 18. apríla 2012
18.z 11. augusta 2014(II. ÚS 205/2014 z 24. apríla 2014)
Rvp 6397/2015 3 ECdo 107/20141 CoE 123/2012 z 9. októbra 2012
19.z 12. februára 2015(IV. ÚS 696/2013 z 12. decembra 2013)
Rvp 6398/2015 8 ECdo 208/201410 CoE 25/2014 zo 14. mája 2014
20.z 22. januára 2015(I. ÚS 798/2014 zo 17. decembra 2014)
Rvp 6399/2015 5 ECdo 308/20136 CoE 87/2013 z 31. júla 2013
21.z 30. januára 2015(I. ÚS 509/2014 z 10. septembra 2014)
Rvp 6400/2015 4 Oboer 1/20143 CoE 228/2012 z 22. augusta 2013
22.z 30. januára 2015(I. ÚS 509/2014 z 10. septembra 2014)
Rvp 6401/2015 1 Oboer 295/201421 CoE 19/2014 z 28. mája 2014
23.z 10. februára 2015(I. ÚS 798/2014 zo 17. decembra 2014)
Rvp 6402/2015 2 Oboer 199/20136 CoE 50/2013 z 28. marca 2013
24.z 18. decembra 2014(I. ÚS 742/2013 z 11. decembra 2013)
Rvp 6403/2015 2 Oboer 207/20137 CoE 10/2013 z 27. februára 2013
25.z 18. decembra 2014(II. ÚS 285/2014 z 11. júna 2014)
Rvp 6404/2015 3 ECdo 186/20143 CoE 229/2012 z 25. júla 2013
26.z 12. februára 2015(III. ÚS 148/2014 z 19. februára 2014)
Rvp 6405/2015 3 ECdo 261/20141 CoE 148/2012 z 30. októbra 2012
27.z 12. februára 2015(II. ÚS 375/2013 z 26. júna 2013)
Rvp 6406/2015 2 Oboer 98/20137 CoE 51/2012 z 26. septembra 2012
28.z 18. decembra 2014(III. ÚS 494/2013 z 29. októbra 2013)
Rvp 6407/2015 5 ECdo 216/20148 CoE 100/2013 z 30. júla 2013
29.z 24. februára 2015(I. ÚS 140/2014 z 26. marca 2014)
Rvp 6408/2015 3 Oboer 368/201310 CoE 2/2013 z 27. marca 2013
30.zo 16. decembra 2014(III. ÚS 107/2014 z 19. februára 2014) 31. Rvp 6409/2015 2 Oboer 179/2013 21 CoE 256/2012 z 20. marca 2013
z 28. novembra 2014 (II. ÚS 173/2014 z 24. apríla 2014)
Rvp 6410/2015 5 ECdo 279/20133 CoE 2/2013 z 15. mája 2013
32.zo 16. januára 2015(II. ÚS 99/2014 z 30. januára 2014)
Rvp 6411/2015 4 Oboer 190/20131 CoE 224/2012 z 19. marca 2013
33.z 30. januára 2015(II. ÚS 173/2014 z 24. apríla 2014)
Rvp 7688/2015 5 ECdo 246/201421 CoE 43/2014 z 25. júna 2014
34.z 24. februára 2015(I. ÚS 798/2014 zo 17. decembra 2014)
Rvp 8265/2015 5 ECdo 77/20149 CoE 23/2013 z 31. januára 2013
35.z 30. januára 2015(II. ÚS 174/2014 z 24. apríla 2014)
Rvp 8266/2015 7 ECdo 125/20143 CoE 53/2013 z 11. júna 2013
36.z 26. februára 2015(II. ÚS 410/2014 z 23. júla 2014)
Rvp 8298/2015 5 ECdo 167/20142 CoE 81/2013 z 15. januára 2014
38.z 24. marca 2015(I. ÚS 361/2014 z 2. júla 2014)
Rvp 8894/2015 1 Oboer 194/20141 CoE 112/2013 z 21. januára 2014
39.z 24. februára 2015(I. ÚS 756/2014 z 3. decembra 2014)
Rvp 8895/2015 1 Oboer 303/201421 CoE 31/2014 z 28. mája 2014
40.zo 17. marca 2015(I. ÚS 798/2014 zo 17. decembra 2014)
Rvp 8896/2015 3 ECdo 281/201310 CoE 83/2012 z 28. júna 2013
41.z 12. marca 2015(III. ÚS 230/2014 z 25. marca 2014)
Rvp 8897/2015 1 ECdo 162/20132 CoE 160/2012 z 27. marca 2013
42.z 11. februára 2015(II. ÚS 102/2014 z 30. januára 2014)
Rvp 8898/2015 5 Oboer 304/201410 CoE 30/2013 zo 4. apríla 2013
43.z 26. februára 2015(IV. ÚS 69/2014 z 30. januára 2014)
Rvp 8899/2015 3 ECdo 123/20146 CoE 18/2013 z 31. mája 2013
44.z 12. marca 2015(IV. ÚS 157/2014 z 13. marca 2014)
Rvp 8900/2015 1 ECdo 291/201320 CoE 14/2013 z 25. júna 2013
45.z 28. januára 2015(IV. ÚS 157/2014 z 13. marca 2014)
Rvp 8901/2015 1 Oboer 253/20148 CoE 13/2013 z 27. marca 2013
46.z 20. januára 2015(II. ÚS 285/2014 z 11. júna 2014)
Rvp 8902/2015 2 Oboer 187/20133 CoE 137/2012 z 30. januára 2013
47.z 18. decembra 2014(III. ÚS 370/2013 z 28. augusta 2013)
Rvp 8903/2015 3 ECdo 192/20144 CoE 91/2013 z 25. októbra 2013
48.z 5. marca 2015
Rvp 9012/2015 1 Oboer 318/20133 CoE 29/2013 z 15. mája 2013
49.z 18. februára 2015(IV. ÚS 227/2014 z 3. apríla 2014)
Rvp 9013/2015 4 Oboer 68/201420 CoE 77/2013 z 26. novembra 2013
50.z 27. februára 2015(I. ÚS 361/2014 z 2. júla 2014)
Rvp 9014/2015 5 Oboer 226/20137 CoE 35/2012 z 22. augusta 2012
51.z 26. februára 2015(II. ÚS 375/2013 z 26. júna 2013)
Rvp 9015/2015 2 Oboer 213/20133 CoE 21/2013 z 28. marca 2013
52.z 29. januára 2015(II. ÚS 285/2014 z 11. júna 2014)