Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/218/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky M. K., bývajúcej v B.,

proti odporcovi P. K., bývajúcemu v B., prechodne v K., zastúpenému JUDr. M. P.,

advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom v Ž., o rozvod manželstva a úpravu práv

a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode, vedenej na Okresnom súde

Bratislava III pod sp. zn. , na dovolanie odporcu proti rozsudku Krajského

súdu v Bratislave z 22.. apríla 2009, sp. zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 22. apríla

2009 sp. zn. z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bratislava III rozsudkom z 23. septembra 2008, č.k. -236

rozviedol manželstvo navrhovateľky a odporcu uzavreté dňa X.. v N., zapísané v knihe

manželstiev matričného obvodu N. vo zväzku X.., ročník X.., na strane X.., pod poradovým

číslom X... Maloletého O., narodeného X.. zveril na čas po rozvode do osobnej starostlivosti

odporcu, ktorý ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Navrhovateľke uložil

povinnosť prispievať na jeho výživu sumou 1000,- Sk mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci

vopred k rukám odporcu a jej styk s maloletým upravil na posledný víkend v mesiaci marec,

august a október, každý rok cez prázdniny od 15. júla do 31. júla a každé vianočné sviatky

v párnom kalendárnom roku. Maloletého M., narodeného X.. a maloletú N., narodenú X..

zveril na čas po rozvode do osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá ich bude zastupovať

a spravovať ich majetok. Odporcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého M.

sumou 5000,- Sk mesačne a na maloletú N. sumou 4000,- Sk mesačne vopred, vždy do

-2-5 Cdo 218/2009

15. dňa v mesiaci, k rukám navrhovateľky a styk maloletých detí s odporcom ponechal bez

obmedzenia. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich

náhradu.

Krajský súd v Bratislave, na odvolanie odporcu proti rozhodnutiu o výživnom, rozsudkom

z 22. apríla 2009, sp.zn. potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom

výroku. Dospel k záveru, že s prihliadnutím na vykonané dokazovanie súdom prvého stupňa

sú jeho skutkové zistenia a z neho vyplývajúce právne závery správne a vystihujú podstatu

prejednávanej veci. Stotožnil sa aj s odôvodnením napadnutého rozhodnutia. Rozhodnutie

o trovách konania odôvodnil ustanovením ods 1. v spojitosti s

písm. a/

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie odporca, ktorý navrhol

napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Prípustnosť

dovolania odôvodnil ustanovením , tvrdiac, že postupom odvolacieho

súdu, ktorý vo veci nenariadil odvolacie pojednávanie a nedostatočne odôvodnil rozsudok,

mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. V dôvodoch dovolania rozoberal skutkový

a právny stav veci.

Navrhovateľka vo svojom vyjadrení k dovolaniu uviedla, že dovolanie v danej veci nie je

prípustné. Navrhla dovolanie „zamietnuť“ a rozsudok odvolacieho súdu ako vecne správny

v celom rozsahu „potvrdiť“.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ) zastúpený advokátom (

ods. 1 ), skúmal najskôr to, či mimoriadny opravný prostriedok odporcu smeruje proti

rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním ( a nasl. ). Po preskúmaní veci

dospel k týmto záverom:

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovenia § 238

platí, že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme, je

prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok ( ) alebo rozsudok,

v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto

-3-5 Cdo 218/2009

veci ( ), alebo rozsudok potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, avšak

len vtedy, ak odvolací súd v jeho výroku vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože po

právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného významu ( ). Podľa

ustanovenia dovolanie ale nie je prípustné vo veciach upravených

Zákonom o rodine, ibaže ide o rozsudok o obmedzení alebo pozbavení rodičovských práv

a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu, o priznaní rodičovských práv a povinností

maloletému rodičovi dieťaťa, o určení rodičovstva, o zapretí rodičovstva alebo o osvojení.

V danom prípade dovolanie smeruje proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým sa rozhodlo

vo veci upravenej Zákonom o rodine (vo veci výživného na maloleté deti). Nejde pritom

o rozsudok o obmedzení alebo pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo

o pozastavení ich výkonu, o priznaní rodičovských práv a povinností maloletému rodičovi

dieťaťa, o určení rodičovstva, o zapretí rodičovstva alebo o osvojení. Napadnutý rozsudok

teda nevykazuje znaky rozsudku, proti ktorému je dovolanie prípustné podľa ustanovení

S prihliadnutím na ustanovenie veta druhá , ukladajúce dovolaciemu

súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v (či už

to účastník namieta alebo nie), neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len na

skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozsudku podľa , ale sa

zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa Uvedené zákonné

ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo

uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závažných

procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok

právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého

účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, nedostatok

návrhu na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia možnosti

účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne

obsadeným súdom).

Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že v konaní došlo k vade v zmysle

zakladajúcej prípustnosť a dôvodnosť dovolania (účastníkovi konania

-4-5 Cdo 218/2009

sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom), pravda z iného dôvodu než uviedol

odporca.

Odňatím možnosti konať sa v zmysle ustanovenia rozumie taký

závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých jeho

procesných práv, ktoré mu priznáva za účelom ochrany jeho práv

a právom chránených záujmov.

Podľa , rozsudok sa vyhlasuje vždy verejne, vyhlasuje ho predseda

senátu alebo samosudca v mene Slovenskej republiky.

Podľa , vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia

ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli

súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením ( ).

Z ustanovenia vyplýva, že ak tento zákon neustanovuje inak, pre

konanie na odvolacom súde platia primerane ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa.

Podľa , v znení účinného od 15. októbra 2008,

na prejednanie odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej nariadi predseda senátu

odvolacieho súdu pojednávanie vždy, ak

a/ je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie,

b/ súd prvého stupňa rozhodol podľa § 115a bez nariadenia pojednávania,

c/ to vyžaduje dôležitý verejný záujem.

Podľa v znení účinnom od 15. októbra 2008 v ostatných prípadoch

možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania.

Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvého stupňa vec prejednal na pojednávaní. Odvolací

súd, prejednávajúci odvolanie 22. apríla 2009, t.j. po tom, ako

nadobudol účinnosť, dokazovanie nedopĺňal ani neopakoval. Zo spisu nevyplýva ani to,

že by išlo o dôležitý verejný záujem (Dohovor o ľudských právach a základných slobodách

nevyžaduje a ani z judikatúry ESĽP nemožno vysledovať, že by sa malo na všetkých súdnych

-5-5 Cdo 218/2009

inštanciách pojednávanie vykonať verejne. Ak teda rozhodoval súd prvého stupňa na

pojednávaní, odvolací súd v zásade nemusí nariadiť pojednávanie. Doposiaľ ESĽP

nejudikoval, čo je dôležitý verejný záujem a navrhované ustanovenie necháva odvolacím

senátom voľnú úvahu, kedy nariadia pojednávanie z dôvodu dôležitého verejného záujmu.

Spravidla pôjde o veci týkajúce sa v rôznych súvislostiach väčšieho okruhu osôb, napr. spory

týkajúce sa územného celku, sídliska, a pod. (porovnaj dôvodovú správu k zmenám účinným

od 15. októbra 2008).

Vychádzajúc z uvedeného dovolací súd dospel k záveru, že odvolací súd tým, že na

prejednanie odvolania odporcu nenariadil pojednávanie, neodňal tomuto účastníkovi možnosť

konať pred súdom spôsobom vytýkaným v dovolaní.

Nemožno súhlasiť ani s námietkou odporcu, že možnosť konať pred súdom mu bola

odňatá tým, že odvolací súd riadne neodôvodnil svoje rozhodnutie.

Podľa ustanovenia v znení účinnom od 15. októbra 2008, ak sa

odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa

v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia,

prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Predmetné ustanovenie reaguje na súdnu prax v prípadoch úplných a presvedčivých

rozhodnutí súdov prvého stupňa, kedy odôvodnenie rozhodnutia odvolacích súdov je len

kopírovaním vecne správnych dôvodov. V takých prípadoch rozhodnutia obsahujú

účastníkom známe podania, známy napadnutý rozsudok a v závere obsahujú už len stručné

konštatovania o správnosti a presvedčivosti napádaného rozhodnutia, s ktorým sa odvolací

súd plne stotožňuje. Ide o ustanovenie v rovine fakultatívnej a umožňuje odvolaciemu súdu

sa sústrediť už len na doplnenie presvedčivosti rozhodnutia a odvolacie súdy sa tak môžu

sústrediť na judikatúru a odbornú literatúru.

Rozsudok odvolacieho súdu nevybočuje z rámca úpravy vykonanej novým ustanovením

Odvolací súd navyše, okrem konštatovania správnosti dôvodov

napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa o výživnom v zmysle predmetného ustanovenia,

-6-5 Cdo 218/2009

na doplnenie správnosti napadnutého rozhodnutia uviedol aj ďalšie dôvody (str. 4, druhý

odsek rozsudku odvolacieho súdu).

Dovolací súd preskúmaním veci ale zistil, že konanie odvolacieho súdu je navzdor vyššie

uvedeným záverom predsa postihnuté vadou majúcou za následok odňatie možnosti konať

pred súdom v zmysle ustanovenia

Preskúmaný súdny spis neobsahuje zápisnicu o verejnom vyhlásení rozsudku ani žiadnu

úpravu ohľadom zachovania postupu podľa , t.j. pokyn, aby sa oznámilo

miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote najmenej päť dní

pred jeho vyhlásením, resp. záznam, že by sa tak stalo.

Požiadavka na verejné vyhlásenie rozsudku v zmysle článku 142 ods. 3 Slovenskej

republiky vychádza z medzinárodných zmlúv o ľudských právach a základných slobodách,

preto jej podstata a účel sa nemôže zásadne odlišovať od definície podanej v kontexte týchto

zmlúv, napr. Európskym súdom pre ľudské práva.

zaručuje nie teoretické a iluzórne práva, ale práva konkrétne a účinné, preto

požiadavku verejného vyhlásenia rozsudku možno považovať za splnenú len vtedy, ak má

verejnosť možnosť získať informácie o dátume a mieste vyhlásenia rozsudku tak, aby pri

takomto zverejnení mohol byť prítomný ktokoľvek, kto má o to záujem, pričom vo vzťahu

k účastníkom konania sa musí vychádzať z prezumpcie tohto záujmu (porovnaj nález

Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. ).

Verejnosť konania patrí k ústavným procesným zárukám práva na súdnu a inú právnu

ochranu. Princíp verejnosti však nie je absolútny (verejnosť možno výnimočne vylúčiť

v prípadoch ustanovených zákonom – porovnaj druhá veta Slovenskej

republiky); výnimky z tohto princípu sa ale vzťahujú na súdne pojednávanie (prerokovanie),

nie však na vyhlásenie rozsudku. Povinnosť verejného vyhlásenia rozsudku je bezvýnimočná.

Vyplýva to z doslovného znenia , ako aj zo

zákonov, ktoré v súlade s upravujú podmienky a podrobnosti o súdnej ochrane,

o pôsobnosti súdov a konaní pred nimi. Verejné vyhlásenie rozsudku nie je len formálny

a samoúčelný úkon. Jeho podstata má zásadný význam a spája sa s viacerými

-7-5 Cdo 218/2009

procesnoprávnymi dôsledkami. Vyhlásením rozsudku konanie nekončí a ešte aj pri verejnom

vyhlasovaní majú účastníci konania procesné práva a povinnosti. Ide tu o úkon súdu, ktorý

je z hľadiska vecného, časového, miestneho a personálneho neopakovateľný a nezameniteľný

s iným úkonom súdu. Nezanedbateľným je tiež procesné oprávnenie účastníka preveriť, či súd

vyhlásil rozsudok na oznámenom mieste a v oznámenom čase (hľadisko miestne a časové).

Neprehliadnuteľným oprávnením účastníka je aj jeho právo preveriť (zistiť), v akom zložení

(hľadisko personálne) súd vyhlásil rozsudok (porovnaj v tejto spojitosti najmä § 237 písm. g/

) a s akým odôvodnením (hľadisko vecné).

Verejné vyhlásenie rozsudku súvisí s povinnosťou všeobecného súdu upovedomiť o tom

účastníkov konania (v danom prípade dodržaním postupu podľa ). Účastník

konania má právo byť prítomný na vyhlásení rozsudku súdu a len on sám môže rozhodnúť,

či sa tohto zasadnutia zúčastní alebo nezúčastní. Jeho rozhodnutie nemôže ovplyvniť postup

súdu pri realizácii konania v intenciách článku 142 ods. 3 . Iný postup súdu znamená

porušenie ústavnosti v konaní pred ním, ktoré spočíva v porušení základného práva účastníka

konania zakotveného v článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd v spojení s článkom 142 ods. 3 .

Ustanovenie , ktoré obsahuje princíp verejného vyhlásenia rozsudku,

má povahu ústavného príkazu pre všeobecné súdy, podľa ktorého v prípade, že rozhodujú vo

forme rozsudku, sú povinné tieto rozsudky vyhlasovať vždy verejne. Ide tu o ústavnú záruku,

že všeobecné súdy ako štátne orgány nemôžu obmedziť právne postavenie účastníkov

v konaní pred nimi, ktoré postavenie im má poskytnúť možnosť verejne sa oboznámiť

s obsahom rozsudku a s jeho odôvodnením (právo na aktívne, faktické, pozitívne konanie

štátu, ktoré má základ v ústave a jej princípoch). Je zrejmé, že sa týmto ústavným príkazom

sleduje ochrana účastníkov konania pred „tajnou justíciou“ vymykajúcou sa kontrole

verejnosti. Zabezpečuje sa tým aj transparentný výkon spravodlivosti a tým sa prispieva

k dosiahnutiu cieľa sledovaného článkom 6 ods. 1 Dohovoru.

Procesný nedostatok odvolacieho súdu vo vzťahu k tomuto úkonu (nenaplnenie

ustanovenia ), v dôsledku ktorého sa poprie samotná podstata verejného

vyhlásenia rozsudku (keďže sa neoznámi čas a miesto jeho vyhlásenia), je z procesného

hľadiska nenapraviteľný (nedá sa nijako konvalidovať). Nedodržanie postupu oznámenia času

-8-5 Cdo 218/2009

a miesta vyhlásenia rozsudku odvolacieho súdu znamená z pohľadu spomenutých kontrolných

a ochranných oprávnení účastníka toľko, že korekciu porušených procesných práv účastníka

možno v dovolacom konaní docieliť len zrušením takéhoto rozsudku ako rozsudku

zaťaženého vadou podľa

Predpokladom prítomnosti odporcu (jeho právneho zástupcu) na verejnom vyhlásení

rozsudku odvolacieho súdu v tejto právnej veci bolo oznámenie súdu o mieste a čase

verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v zmysle v spojení

s Povinnosťou odvolacieho súdu bolo preto zachovať zákonom stanovený

postup oznámenia miesta a času verejného vyhlásenia rozsudku, k čomu však podľa obsahu

spisu nedošlo. To malo za následok predovšetkým znemožnenie samotnej účasti odporcu

na verejnom vyhlásení rozsudku – verejnom oboznamovaní súdu o tom, ako rozhodol (aké

konkrétne výroky vyslovil) a z akých dôvodov.

Odvolací súd teda uvedeným chybným procesným postupom nevytvoril odporcovi

zákonom predpokladanú procesnú možnosť účasti na verejnom vyhlásení napadnutého

rozsudku.

Dovolací súd z uvedených dôvodov dospel k záveru, že odvolací súd konal v danej právnej

veci inak, ako mu to stanovil v v spojení s

ods. 2, a tým znemožnil odporcovi realizáciu jeho procesných práv, ktoré mu pri vyhlasovaní

rozsudku patria. Takéto konanie odvolacieho súdu je porušením práva na súdnu ochranu

a predstavuje vadu konania v zmysle (porovnaj rozsudok Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky z 31. júla 2009 sp.zn. schválený na zasadnutí

občianskoprávneho kolégia na uverejnenie v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí

súdov Slovenskej republiky).

Výskyt niektorej z procesných vád uvedených v je vždy zo zákona dôvodom,

ktorý zakladá prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu, vydanému v konaní touto vadou

postihnutom. Zároveň je tiež dôvodom, pre ktorý musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie

odvolacieho súdu (vrátane súvisiaceho rozhodnutia o trovách konania) vždy zrušiť, pretože

rozhodnutie vydané v takom konaní nemôže byť považované za správne.

-9-5 Cdo 218/2009

Najvyšší súd Slovenskej republiky vzhľadom na to rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec

mu vrátil na ďalšie konanie (, ).

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania a dovolacieho

konania ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 20. januára 2010

JUDr. Ladislav Górász, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Emília Kišacová