Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15Co/129/2025

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Walterovej a členov senátu JUDr. Evy Mészárosovej a Mgr. Zity Leimbergerovej, v právnej veci žalobcu: Náhradné vozidlo, s.r.o., IČO: 50 496 166, Žilina, Tolstého č. 20, zastúpený spoločnosťou: ADVOKÁTI Müller § Dikoš, s.r.o., IČO: 36 864 455, Žilina, Tolstého č. 20, za ktorú koná JUDr. Igor Müller, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, IČO: 00 585 441, Bratislava, Štefanovičova č. 4, o zaplatenie sumy 539,- € s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 26. júna 2025, č.k. -68, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 26. júna 2025, č.k. -68, vo výrokoch I. a III., p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 26.6.2025, č.k. -68, I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 538,96 € s 9,5 % úrokom z omeškania ročne z uvedenej sumy od 28.5.2024 do zaplatenia, v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku; II. vo zvyšnej časti žalobu zamietol; III. žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica (upomínací súd) dňa 12.8.2024, postúpenou Mestskému súdu Bratislava IV dňa 27.9.2024 domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 539,- € s príslušenstvom. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že dňa 4.4.2024 došlo v Bratislave k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle, ktorého držiteľom v čase dopravnej nehody bola M. D., narodená dňa XX.X.XXXX, bytom Bratislava, Q. č. XX. K vzniku škody došlo prevádzkou motorového vozidla povinne zmluvne poisteného u žalovaného. Poškodená nechala poškodené motorové vozidlo za účelom vykonania jeho opravy odviezť do autoservisu, na čo bezprostredne nadväzovalo uzavretie zmluvy o nájme dopravného prostriedku č. XXX/XXXX, zo dňa 15.4.2024, na základe ktorej prenajal poškodenej náhradné motorové vozidlo. Nájom náhradného vozidla trval od 15.4.2024 do 24.4.2024, po dobu zotrvania poškodeného vozidla v autoservise až do ukončenia opravy a doručenia krycieho listu poisťovňou. Po dobu trvania nájmu nemala poškodená k dispozícii iné motorové vozidlo a nájom náhradného motorového vozidla bol pre ňu nevyhnutný. Po ukončení doby trvania nájmu náhradného vozidla vystavil poškodenej faktúru č. 5032024, splatnú dňa 9.5.2024, na sumu 820,04 € s DPH za 10 dní, t. j. za dobu užívania náhradného vozidla. Vo fakturovanej sume bol zahrnutý i jednorazový poplatok za pristavenie a prevzatie náhradného vozidla. Poškodená na neho odplatne postúpila svoju budúcu pohľadávku voči žalovanému titulom jeho nároku na náhradu účelne vynaložených nákladov na nájom náhradného vozidla. Započítaním pohľadávky poškodenej na zaplatenie odplaty za postúpenie pohľadávky s jeho pohľadávkou voči poškodenej vyplývajúcou z vystavenej faktúry v zmysle bodu

5. zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 24.4.2024, vznikla voči žalovanému pohľadávka vo výške 820,04 € s DPH, ktorej postúpenie poškodená oznámila žalovanému. Vyzval žalovaného na náhradu nákladov účelne vynaložených na nájom náhradného vozidla, ktorá pohľadávka mu bola postúpená poškodenou. Žalovaný mu dňa 10.5.2024 poskytol poistné plnenie vo výške 281,04 €. Podľa neho postupoval žalovaný v rozpore so svojimi zákonnými povinnosťami a poistné plnenie krátil nedôvodne, na základe svojvoľných výpočtov. Vzhľadom na uvedené si podanou žalobou uplatnil nárok na zaplatenie sumy predstavujúcej rozdiel medzi nákladmi na nájom náhradného vozidla vyplývajúcimi z vystavenej faktúry a poskytnutým poistným plnením zo strany žalovaného. Do omeškania sa dostal žalovaný s poskytnutím poistného plnenia, ktoré mu bol povinný poskytnúť najneskôr do 25.5.2024 podľa ustanovenia § 11 ods. 7 zákona o povinnom zmluvnom poistení. Žalovaný skončil šetrenie poistnej udalosti dňa 10.5.2024 podľa oznámenia o poistnom plnení, preto si uplatnil aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo žalovanej sumy odo dňa 27.5.2024 do zaplatenia. 1.2. Upomínací súd vo veci vydal dňa 26.8.2024 platobný rozkaz, proti ktorému žalovaný podal včas vecne odôvodnený odpor.

2. Vo veci súd prvej inštancie vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov založených v súdnom spise a z nesporných (zhodných) skutkových tvrdení sporových strán zistil nasledovný skutkový stav. V konaní bolo nesporné, že dňa 4.4.2024 došlo v Bratislave k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle zn. Mini John Cooper Works, EČV: R., ktorého držiteľom v čase dopravnej nehody bola M. D.. K vzniku škody došlo prevádzkou motorového vozidla zn. Toyota Auris, EČV: R., ktoré bolo povinne zmluvne poistené u žalovaného, ktorý toto skutkové tvrdenie žalobcu nepoprel. Nesporným v konaní bolo aj to, že poškodená si nechala poškodené motorové vozidlo opraviť v autoservise Auto Palace Bratislava s.r.o., teda v zmluvnom servise žalovaného a v autorizovanom servise pre značku Mini. Autoservis za opravu vystavil faktúru č. 1248303006, zo dňa 17.4.2024, splatnú dňa 17.4.2024, na sumu 898,91 €. V zmysle potvrdenia autoservisu o odovzdaní a prevzatí motorového vozidla zo dňa 24.4.2024, bolo vozidlo autoservisom prevzaté za účelom opravy dňa 15.4.2024 a po ukončení opravy a doručení krycieho listu zo strany poisťovne (žalovaného) dňa 24.4.2024 bolo dňa 24.4.2024 odovzdané držiteľovi. Z oznámenia žalovaného o poistnom plnení zo dňa 24.4.2024 (adresovaného poškodenej M. D.) vyplýva, že žalovaný dňa 24.4.2024 ukončil šetrenie poistnej udalosti, pričom poistné plnenie bolo poskytnuté podľa doloženej faktúry za opravu. Poistné plnenie vo výške 898,91 € bolo vyplatené priamo na bankový účet autoservisu Auto Palace Bratislava s.r.o. Medzi stranami nebolo sporné ani to, že poškodená po odovzdaní vozidla autoservisu na opravu uzatvorila so žalobcom zmluvu o nájme dopravného prostriedku č. XXX/XXXX, zo dňa 15.4.2024, na základe ktorej žalobca prenajal poškodenej náhradné motorové vozidlo zn. Toyta C-HR Hybrid za cenu vo výške 77,- € za jeden deň prenájmu. V zmluve o nájme bol dohodnutý taktiež poplatok za pristavenie a odobratie vozidla vo výške 50,- €. Náhradné vozidlo bolo poškodenej odovzdané dňa 15.4.2024, o 8,41 hod. v Auto Palace Bratislava s.r.o. v Bratislave a vrátené dňa 24.4.2024 o 15,10 hod. takisto v Auto Palace Bratislava s.r.o. v Bratislave, ako je zrejmé z protokolu o prenájme náhradného vozidla. Po ukončení prenájmu náhradného vozidla vystavil žalobca poškodenej faktúru č. 05032024, splatnú dňa 9.5.2024, na sumu 820,04 € s DPH za 10 dní, t. j. za dobu užívania náhradného vozidla. Vo fakturovanej sume bol zahrnutý i jednorazový poplatok za pristavenie a prevzatie náhradného vozidla vo výške 50,- €. V čestnom prehlásení zo dňa 24.4.2024 poškodená M. D. uviedla, že náhradné vozidlo mala zapožičané od 15.4.2024 do 24.4.2024, teda v trvaní 10 dní z dôvodu, že jej vozidlo bolo po poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX, zo dňa 4.4.2024 v autoservise až do doručenia krycieho listu poisťovňou. Zároveň prehlásila, že po dobu opravy vozidla nemala k dispozícii žiadne iné vozidlo a že prenájom náhradného vozidla bol nevyhnutný; žalovaný tieto skutočnosti nepoprel. Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 24.4.2024 poškodená postúpila na žalobcu svoju peňažnú pohľadávku voči žalovanému, ktorý riešil ako likvidačný zástupca škodu spôsobenú vozidlom Toyota Auris, EČ: R., vo výške 820,04 € s DPH titulom jeho nároku voči poisťovni podľa , pričom išlo o nárok na náhradu účelne vynaložených nákladov za nutné užívanie náhradného vozidla v príčinnej súvislosti so škodou zo dňa 4.4.2024 na vozidle Mini John Cooper Works, EČ: R.. Postúpenie pohľadávky bolo žalovanému oznámené poškodenou listom zo dňa 24.4.2024. V zmysle bodu 4. zmluvy o postúpení pohľadávky sa zmluvné strany dohodli, že postúpenie pohľadávky je odplatné, pričom odplata za postúpenie pohľadávky vo výške 820,04 € s DPH zodpovedá faktúre č. 05032024 vystavenej žalobcom ako prenajímateľom postupcovi ako nájomcovi náhradného vozidla. V zmysle bodu 5. zmluvy o postúpení pohľadávky sa zmluvné strany dohodli, že ich vzájomné nároky (na úhradu odplaty za postúpenie pohľadávky a na úhradu nájomného za náhradné vozidlo) sa podpisom tejto zmluvy započítali, keď žalobca si bude postúpenú pohľadávku

poškodeného vymáhať vo vlastnom mene a na vlastný účet. Listom zo dňa 24.4.2024 si žalobca u žalovaného uplatnil nárok na náhradu škody z postúpenej pohľadávky (nárok na poistné plnenie) vo výške 820,04 €. V oznámení o poistnom plnení zo dňa 10.5.2024 žalovaný žalobcovi oznámil, že dňa 10.5.2024 ukončil šetrenie poistnej udalosti. Podľa vyjadrenia likvidátora poistnej udalosti žalovaný priznal primeranú dobu na zapožičanie náhradného vozidla v rozsahu troch dní. V priznanej primeranej dobe zapožičania náhradného vozidla je zahrnutý čas na opravu vozidla zohľadňujúci technologické postupy udávané výrobcom, čas na objednanie náhradných dielov a čas potrebný na presun vozidla medzi jednotlivými pracoviskami. Vzhľadom na poškodenie žalovaný priznal zapožičanie maximálne na tri dni, do ukončenia opravy poškodeného vozidla dňa 17.4.2024. Žalovaný poukázal na bankový účet žalobcu sumu 281,04 €, čo potvrdzuje doklad o úhrade (detail pohybu) zo dňa 20.5.2024. Z potvrdení o bežnej obchodnej praxi autoservisu ALTERIA MOTOR s.r.o. zo dňa 30.3.2022, autoservisu MD-Bavaria Žilina, s.r.o. zo dňa 2.11.2021 a autoservisu FINAL-CD spol. s r.o. zo dňa 30.3.2022 vyplynulo, že autoservis vydá poškodenému opravené vozidlo bezodkladne po doručení krycieho listu na úhradu faktúry za opravu poškodeného motorového vozidla zo strany poisťovne. Zo splnomocnenia zo dňa 8.4.2024 je zrejmé, že poškodená M. D. splnomocnila autoservis Auto Palace Bratislava s.r.o. na komunikáciu s poisťovňou.

3.1. Po právnej stránke súd prvej inštancie rozsudok odôvodnil ustanoveniami , , , , o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v znení účinnom do 31.7.2024, , , , , , , , , , , , dôvodiac tým, že žaloba žalobcu je dôvodná v časti o zaplatenie sumy 538,96 € spolu s príslušným zákonným úrokom z omeškania. Uviedol, že škoda bola poškodenej spôsobená v súvislosti s prevádzkou dopravného prostriedku - osobného motorového vozidla. Poukázal na predpoklady zodpovednosti za škodu podľa a nasl. s tým, že v posudzovanom prípade boli splnené všetky predpoklady vzniku osobitnej zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou dopravného prostriedku: (i) škodová udalosť bola vyvolaná osobitnou povahou prevádzky osobného motorového vozidla zn. Toyota Auris, EČV: R., ktoré bolo v čase vzniku poistnej udalosti povinne zmluvne poistené u žalovaného ako poisťovateľa, (ii) poškodenej M. vznikla škoda spočívajúca v poškodení jej osobného motorového vozidla zn. Mini John Cooper Works, EČV: R. (vo výške 898,91 €) i nákladoch na prenájom náhradného motorového vozidla, (iii) medzi škodovou udalosťou a vznikom škody existuje priama, bezprostredná a ničím neprerušená príčinná súvislosť. Poškodenej M. D. tak vznikol nárok na náhradu škody priamo proti žalovanému ako poisťovateľovi v zmysle Vznik škody na strane poškodeného a zodpovednosť žalovaného ako poisťovateľa za vzniknutú škodu v konaní ani neboli sporné (neboli zo strany žalovaného spochybnené). Okrem náhrady škody za poškodenie motorového vozidla má poškodený nárok na náhradu nákladov na prenájom náhradného vozidla (prevyšujúcich náklady na prevádzku vlastného vozidla) v rozsahu, v akom boli náklady nutne a účelne vynaložené na prenájom náhradného vozidla, zodpovedajúceho parametrom pôvodného (poškodeného) motorového vozidla, z užívania ktorého bol poškodený vylúčený po určitú dobu (najmä počas opravy poškodeného motorového vozidla). Rozsah náhrady, ku ktorej je zodpovedná osoba povinná, je obmedzený hľadiskom účelnosti. Preto pri určení skutočnej škody je treba ju stanoviť vzhľadom na obvyklé ceny prenájmu obdobných vozidiel v danom mieste a čase. Výška tejto náhrady nie je totiž daná čiastkou skutočne vyplatenou (napríklad dohodnutou s osobou poskytujúcou náhradné vozidlo) v akejkoľvek výške, ale vo výške čiastky účelne vynaloženej (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28.6.2016, sp.zn. ). Poškodený má nárok na náhradu nutne a účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného motorového vozidla až do momentu, keď môže opätovne užívať svoje vlastné motorové vozidlo. Účelom náhradného motorového vozidla je totiž eliminovať škodlivý následok spôsobený dopravnou nehodou, ktorý zasahuje do bežného života poškodeného. V týchto prípadoch výška škody nekorešponduje iba rozsahu poškodenia vozidla, ale aj primeraným nákladom, ktoré poškodený vynaložil s cieľom eliminovať škodový následok. Dobu od zapožičania náhradného vozidla do momentu oznámenia žalovaného o ukončení likvidácie škodovej udalosti (a o výške poistného plnenia podľa ), resp. poukázania finančných prostriedkov možno považovať za relevantnú, keď kontinuálne pretrváva potreba používania náhradného motorového vozidla a s tým spojené primerané náklady (porovnaj nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 16.2.2023, sp.zn. ). Dal do pozornosti pojem škoda a ďalej dôvodil, že vzhľadom na konkrétne okolnosti prejednávaného prípadu, poškodenej M. mohla vzniknúť škoda (spočívajúca vo vynaložení nákladov na prenájom náhradného motorového vozidla) až úhradou faktúry č. 05032024,

vystavenej žalobcom dňa 24.4.2024, na sumu 820,04 €. Samotná existencia pohľadávky žalobcu voči poškodenej z tejto faktúry nie je skutočnou škodou, ani ušlým ziskom poškodenej. V prejednávanom prípade bolo medzi stranami nesporné, že zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 24.4.2024 poškodená postúpila na žalobcu svoju peňažnú pohľadávku voči žalovanému (na náhradu nutne a účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného motorového vozidla). Predmetnú zmluvu posúdil ako platný právny úkon, keďže obsahovala všetky podstatné náležitosti zmluvy o postúpení pohľadávky v zmysle a nasl. , vôľa zmluvných strán v nej bola vyjadrená určito a zrozumiteľne a takisto bola dodržaná písomná forma tejto zmluvy. Postupovaná pohľadávka v nej bola identifikovaná dostatočne určito a nezameniteľne. Predmetom postúpenia pritom môže byť aj budúca pohľadávka, teda taká, ktorá v dobe uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávky ešte neexistuje a má vzniknúť až v budúcnosti. K postúpeniu je spôsobilá i pohľadávka, ktorej existencia je sporná, ako aj pohľadávka, ktorej vznik je viazaný na splnenie podmienky. Okamih postúpenia budúcej pohľadávky môže byť totožný s okamihom, kedy pohľadávka vznikne (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 30.6.2009, sp.zn. ). Súčasťou písomnej zmluvy o postúpení pohľadávky bolo tiež vzájomné započítanie pohľadávky poškodenej na zaplatenie odplaty za postúpenie pohľadávky a pohľadávky žalobcu na úhradu nájomného za prenájom náhradného motorového vozidla. Túto dohodu o započítaní vzájomných pohľadávok vyhodnotil takisto ako platný právny úkon, nakoľko obsahovala všetky potrebné náležitosti v zmysle a nasl. a vôľa zmluvných strán v nej bola vyjadrená dostatočne určito a zrozumiteľne. K tomu istému okamihu tak došlo (i) k úhrade pohľadávky žalobcu poškodenou (t. j. k úhrade nájomného za náhradné vozidlo), a to vzájomným započítaním pohľadávok žalobcu a poškodenej, (ii) k vzniku skutočnej škody v majetkovej sfére poškodenej (spočívajúcej v úhrade nutných a účelných nákladov na prenájom náhradného vozidla) a (iii) k postúpeniu tejto pohľadávky z náhrady škody z poškodenej na žalobcu. Podľa jeho názoru je takáto právna konštrukcia prípustná a zodpovedajúca potrebám praktického života. Dospel preto k záveru, že žalobcovi v tomto konaní svedčí aktívna vecná legitimácia. Ako už uviedol, poškodenej (resp. žalobcovi ako jeho právnemu nástupcovi) svedčí právo na náhradu nákladov na prenájom náhradného vozidla v rozsahu, v akom boli náklady nutne a účelne vynaložené na prenájom náhradného vozidla, zodpovedajúceho parametrom pôvodného (poškodeného) vozidla, z užívania ktorého bola poškodená vylúčená po určitú dobu (počas opravy poškodeného vozidla). Rozsah náhrady, ku ktorej je zodpovedná osoba povinná, je obmedzený hľadiskom účelnosti. Pri určení skutočnej škody je potrebné vychádzať z obvyklých cien prenájmu obdobných vozidiel v danom mieste a čase. Výška tejto náhrady nie je totiž daná čiastkou skutočne vyplatenou (napríklad dohodnutou s osobou poskytujúcou náhradné vozidlo) v akejkoľvek výške, ale vo výške čiastky účelne vynaloženej. To, že náklady na prenájom náhradného motorového vozidla boli poškodenou vynaložené nutne (poškodená náhradné vozidlo po dobu opravy poškodeného vozidla nutne potrebovala), pritom v tomto konaní nebolo sporné, pretože žalovaný túto skutočnosť v podanom odpore proti platobnému rozkazu a ani neskôr nespochybnil. V konaní bolo takisto nesporné aj to, že dohodnutá cena prenájmu náhradného vozidla (vo výške 77,- € za jeden deň prenájmu) zodpovedala obvyklým cenám prenájmu obdobných vozidiel v danom mieste a čase, keď ani túto skutočnosť žalovaný nespochybnil. Ani žalobcom vyfakturovaný poplatok za pristavenie a odobratie vozidla vo výške 50,- € žalovaný nenamietal a tento žalobcovi uhradil ešte pred podaním žaloby. Sporná zostala iba otázka, či bol prenájom náhradného vozidla účelný po celú dobu prenájmu náhradného vozidla od 15.4.2024 do 24.4.2024. Žalovaný poskytol žalobcovi plnenie len za prenájom náhradného vozidla po dobu troch dní odo dňa 15.4.2024 do dňa 17.4.2024, teda odo dňa, kedy bola v zmysle faktúry autoservisu č. 1248303006 ukončená oprava. Žalovaný neposkytol žalobcovi poistné plnenie zodpovedajúce ďalším siedmim dňom nájmu náhradného vozidla, nakoľko podľa jeho názoru nešlo o nutne a účelne vynaložené náklady a tak pri nich absentovala príčinná súvislosť medzi škodovou udalosťou a škodou. Podľa názoru žalovaného čakanie na doručenie krycieho listu nemôže byť na jeho ťarchu, pretože je na vôli poškodeného, či škodu uhradí z vlastných zdrojov alebo počká do úhrady poisťovňou (resp. do vystavenia krycieho listu poisťovňou), čo potom ale neodôvodňuje účelnosť trvania nájmu náhradného vozidla. Z potvrdenia autoservisu Auto Palace Bratislava s.r.o. zo dňa 25.4.2024 vyplynulo (podobne aj z troch potvrdení autoservisov o bežnej obchodnej praxi), že autoservis vydal vozidlo poškodenej nie ihneď po ukončení opravy, ale skutočne až po doručení tzv. krycieho listu zo strany poisťovne, teda po vydaní oznámenia o poistnom plnení zo dňa 24.4.2024. Medzi stranami bolo sporné, či bol prenájom náhradného vozidla účelný tiež v období od ukončenia opravy poškodeného vozidla do doručenia tzv. krycieho listu autoservisu (na čo bezprostredne nadväzovalo odovzdanie vozidla poškodenému). Poukázal pri zodpovedaní vyššie uvedenej spornej (právnej) otázky na medzičasom už ustálenú rozhodovaciu činnosť odvolacích súdov, s ktorou sa v celom rozsahu

stotožnil. Odvolacie súdy dospeli v skutkovo a právne obdobných sporoch k záveru, že doba prenájmu náhradného vozidla je účelná až do momentu doručenia tzv. krycieho listu (oznámenia o poistnom plnení) autoservisu. Prenájom náhradného vozidla je totiž účelný až do úplného vybavenia škodovej udalosti, pričom táto škodová udalosť je v zmysle , vybavená skončením šetrenia, oznámením o výške poistného plnenia poškodenému a poskytnutím plnenia v zákonom stanovenej lehote. Inak povedané, prenájom náhradného motorového vozidla poškodeným je účelný až dovtedy, kým poškodený môže reálne začať s užívaním svojho (opraveného) vozidla. Podľa jeho názoru nebolo možné spravodlivo požadovať od poškodenej, aby náklady na opravu uhradila zo svojich vlastných finančných prostriedkov a aby následne čakala na ich refundáciu zo strany poisťovne. Častokrát ide o vyššiu finančnú čiastku, ktorú poškodený v danom čase ani nemusí mať k dispozícii. Zotrvávanie na takomto postupe by tak mohlo viesť k oslabeniu zmyslu povinného zmluvného poistenia podľa , ktorým je umožnenie poškodenému domôcť sa nápravy (odškodnenia) čo možno najjednoduchším spôsobom. Tým zákonodarca súčasne sleduje verejný záujem na tom, aby sa cestnej premávky zúčastňovali len technicky spôsobilé vozidlá. Žalovaným namietaný postup (vydanie opraveného vozidla autoservisom až po doručení krycieho listu) je pritom bežnou obchodnou praxou známou aj žalovanému, ktorá zodpovedá rozumnému usporiadaniu vzťahov medzi zúčastnenými (porovnaj napríklad rozsudky Krajského súdu v Žiline zo dňa 26.3.2024, sp.zn. ; zo dňa 26.3.2024, sp.zn. ; zo dňa 30.4.2023, sp.zn. ; Krajského súdu v Bratislave zo dňa 15.11.2023, sp.zn. ). Vychádzajúc z uvedeného konštatoval, že na strane poškodeného nedochádza k zmene jeho postavenia už tým, že došlo k vykonaniu opravy jeho motorového vozidla, ale k tomuto dochádza až vtedy, keď uvedené motorové vozidlo mohol reálne užívať, t. j. keď mu bolo autoservisom vydané potom, ako bol zo strany poisťovateľa škodcu (žalovaného) vystavený a autoservisu doručený krycí list, resp. keď došlo k úhrade ceny opravy zo strany poisťovateľa škodcu v prospech autoservisu za predpokladu, že zo strany poškodeného nedošlo k bezdôvodnému omeškaniu s prevzatím opraveného motorového vozidla, resp. k bezdôvodnému omeškaniu autoservisu s odovzdaním motorového vozidla po oprave poškodenému. V posudzovanej veci pritom nebolo v konaní sporné, že žalovaný sa bezdôvodne neomeškal s prevzatím opraveného motorového vozidla, prípadne autoservis s odovzdaním motorového vozidla po oprave poškodenej. Poškodená si svoje vozidlo prevzala (a prenajaté vozidlo vrátila) v ten istý deň, ako bol žalovaným vydaný krycí list (oznámenie o poistnom plnení zo dňa 24.4.2024). Žalovaný si teda počínal tak, aby zbytočne nedochádzalo k vzniku (ďalšej) škody. Dospel potom záveru, že prenájom náhradného vozidla poškodenou bol účelný po celú dobu prenájmu, teda až do dňa 24.4.2024. Medzi vznikom škody na strane žalobcu (jeho právneho predchodcu) a predmetnou škodovou udalosťou existovala priama príčinná súvislosť. Keďže žalovaný poskytol žalobcovi plnenie len za dobu troch dní prenájmu, uložil mu povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu aj za zostávajúcich sedem dní prenájmu náhradného vozidla vo výške 538,96 €. Nájom náhradného vozidla za 10 dní vrátane poplatku za pristavenie a prevzatie vozidla vo výške 50,- € bol spolu vo výške 820,- € (10 x 77,- €/deň + 50,- €). Vzhľadom k tomu, že žalovaný poskytol žalobcovi plnenie vo výške 281,04 €, zostalo mu zaplatiť žalobcovi sumu 538,96 € (820,- € mínus 281,04 €) a vo zvyšnej časti o zaplatenie sumy 0,04 € žalobu ako nedôvodnú zamietol. 3.2. K priznaniu úroku z omeškania žalobcovi dôvodil, že žalobca si podanou žalobou uplatnil i nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo žalovanej sumy. Žalovaný bol povinný do troch mesiacov od oznámenia žalobcu o škodovej udalosti skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu svojej povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť žalobcovi výšku poistného plnenia. Následne bol povinný poskytnúť žalobcovi poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu svojej povinnosti poskytnúť poistné plnenie. Nezaplatením náhrady škody (poistného plnenia) v lehote do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie, sa žalovaný dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu a tak bol povinný zaplatiť žalobcovi aj zákonné úroky z omeškania. Konštatoval, že ustanovenie , , nevylučuje aplikáciu ustanovenia v prípade, ak je poisťovateľ v omeškaní so splnením peňažného dlhu. je lex specialis vo vzťahu k ako lex generalis. Vo všeobecnosti platí, že ak sa dlžník dostane do omeškania s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od neho popri plnení úroky z omeškania. Ustanovenie a postihuje inú nečinnosť a včasné nesplnenie odlišných povinností, než vyplývajú z ustanovenia , a to nečinnosť spočívajúcu v nepeňažnom plnení, teda sankcionujú neskoré prešetrenie a vybavenie poistnej udalosti, avšak nezbavujú poisťovateľa povinnosti platiť úroky z omeškania za oneskorené plnenie podľa , a to i v prípade, že poisťovateľ svoje povinnosti uvedené v splnil včas (skončil

prešetrenie poistnej udalosti alebo poskytol poškodenému písomné vysvetlenie o odmietnutí poistného plnenia). V tejto súvislosti podporne poukázal na rozsudky Krajského súdu v Bratislave zo dňa 29.9.2020, sp.zn. ; zo dňa 21.5.2020, sp.zn. a nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.10.2021, sp.zn. a zo dňa 7.9.2022, sp.zn. . Uviedol, že žalobca uplatnil svoj nárok na náhradu škody voči žalovanému listom zo dňa 24.4.2024. Žalovaný ukončil šetrenie poistnej udalosti dňa 10.5.2024 a tak bol povinný poskytnúť plnenie najneskôr do pondelka 27.5.2024 (posledný deň 15. dňovej lehoty pripadol na sobotu 25.5.2024, lehota skončila v najbližší nasledujúci pracovný deň). Od nasledujúceho dňa 28.5.2024 bol žalovaný v omeškaní so zaplatením tohto svojho peňažného dlhu, z dôvodu ktorého v súlade s , v spojení s nariadenia vlády Slovenskej republiky č. zaviazal žalovaného aj k zaplateniu úroku z omeškania vo výške 9,50 % ročne (o päť percentuálnych bodov vyššej ako bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania) zo sumy 538,96 € od 28.5.2024 až do zaplatenia a vo zvyšnej časti uplatnených úrokov z omeškania žalobu ako nedôvodnú zamietol. 3.3. O nároku na náhradu trov konania rozhodol po právnej stránke podľa ustanovení , , (ďalej ) a v konaní plne úspešnému žalobcovi (resp. neúspešnému len v nepatrnej časti) priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

4. Proti tomuto rozsudku vo výrokoch I. a III. podal včas odvolanie žalovaný, dôvodiac ustanovením (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). Poukázal vo vzťahu k nároku na zapožičanie náhradného vozidla na postoj Národnej banky Slovenska, ktorá v odpovedi a poskytnutí informácií zo dňa 11.3.2019, okrem iného uviedla: „Výška nároku na náhradu nákladov za zapožičanie náhradného vozidla je závislá od dĺžky zapožičania náhradného vozidla, pričom Národná banka Slovenska zastáva právny názor, že poškodený má nárok na zapožičanie náhradného vozidla odo dňa poškodenia, resp. zničenia jeho motorového vozidla do doručenia oznámenia poisťovateľa o totálnej škode, resp. do ukončenia opravy poškodeného vozidla v súlade s dĺžkou opravy podľa technológie opravy vozidla danej výrobcom konkrétnej značky motorového vozidla a primeraným časovým úsekom na objednanie nevyhnutne potrebných náhradných dielov. Vychádzajúc z uvedeného má podľa Národnej banky Slovenska poškodený nárok na náhradu nákladov za zapožičanie náhradného motorového vozidla po splnení nevyhnutnosti a účelnosti zapožičania, a to iba v primeranom rozsahu v súvislosti s kategóriou zapožičaného náhradného vozidla, s cenou zapožičania náhradného vozidla a iba po primeranú dobu zapožičania náhradného vozidla.“ Uviedol, že dôvodné je zapožičanie si náhradného motorového vozidla len po dobu do ukončenia opravy poškodeného motorového vozidla, t. j. v tomto prípade do 17.4.2024, v deň, ktorý je uvedený ako deň dodania tovaru/služby na faktúre autoservisu. Nemôže byť na jeho ťarchu, že poškodená si prevzala opravené motorové vozidlo až dňa 24.4.2024, keď bolo opravené dňa 17.4.2024 a tak si ho mohla z autoservisu prevziať (opak žalobca nepreukázal). To, že sa poškodená rozhodla čakať do vystavenia krycieho listu z jeho strany, aby nemusela opravu poškodeného motorového vozidla uhradiť z vlastných zdrojov (a následne čakať na jej preplatenie), bolo výlučne rozhodnutím poškodenej, čo taktiež nemôže byť pripísané na jeho ťarchu. Z uvedeného vyplýva, že nie je správne tvrdenie žalobcu, že on si svojvoľne určil dobu trvania nájmu, ale bol to práve žalobca, ktorý si svojvoľne určil dobu trvania nájmu. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie v obdobnej veci vedenej na Okresnom súdu Rimavská Sobota pod sp.zn. [bolo potvrdené rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 21.7.2022, sp.zn. (správne č.k., poznámka odvolacieho súdu) -171], v ktorom sa súd stotožnil s jeho argumentáciou, pričom v bode 15. odôvodnenia rozsudku zo dňa 16.3.2022 uviedol: „Podľa faktúry Lioncar, s.r.o. pre Elte Hu, s.r.o. zo dňa 13.1.2021, na celkovú sumu 3.306,89 € za opravu (ako je vyššie uvedené, túto sumu žalovaný aj vyplatil) dátum dodania tovaru/služieb je 13.1.2021. Týmto dňom teda podľa faktúry (dodaný tovar/služby) motorové vozidlo poškodeného bolo opravené. Dôkazné bremeno je na žalobcovi, aby preukázal, že tento údaj vo faktúre nezodpovedá skutočnosti, teda že „tovar/ služby“ v skutočnosti neboli uvedeného dňa dodané, resp. že si uvedeného dňa opravené motorové vozidlo nemohol vyzdvihnúť a z akého dôvodu. Keď žalobca nepreukázal, že dňa 13.1.2021 vozidlo ešte nebolo opravené (teda nepreukázal nesprávnosť, resp. nepravdivosť údaja vo faktúre), a teda si ho nemohol vyzdvihnúť, uplatnenie náhrady za užívanie náhradného motorového vozidla za nasledujúci deň, a to 14.1.2021 v sume 105,60 € už nemá opodstatnenie, a preto súd žalobu ako nepreukázanú (neunesenie dôkazného bremena) zamietol, keďže neskoršie prevzatie svojho opraveného vozidla

nemôže (bez dôležitého a preukázaného dôvodu) ísť na vrub žalovaného. Žalobca nepreukázal dôvodnosť, účelnosť vypožičania náhradného motorového vozidla aj za dobu po ukončení opravy motorového vozidla poškodeného, teda za deň 14.1.2021, resp. nepreukázal, že oprava nebola vykonaná v deň uvedený vo faktúre a že nájom aj za deň 14.1.2021 bol takto dôvodný. Súd sa pritom stotožňuje s názorom Národnej banky Slovenska (ako ho uviedol v podaní zo dňa 11.3.2019 v inej veci, ale ide o všeobecné otázky a nie o konkrétny prípad, teda nejde o priamy dôkaz v tejto veci), že poškodený má nárok na zapožičanie náhradného vozidla do ukončenia opravy poškodeného vozidla.“ Ďalej žalovaný dôvodil, že náklady vynaložené za prenájom náhradného vozidla po dátume ukončenia opravy, teda po dátume 17.4.2024 nebolo možné považovať za účelný a nutný náklad vynaložený v príčinnej súvislosti so vznikom škody. Pojmovo už nejde o vozidlo náhradné, prenajaté dočasne po dobu, keďže z dôvodu poškodenia nebolo možné dočasne užívať vlastné vozidlo. Z ustálenej súdnej praxe taktiež vyplýva, že je vylúčené a nehospodárne, aby v situácii, keď dôjde k oprave poškodeného motorového vozidla, boli aj naďalej za účelné považované náklady na prenájom náhradného vozidla. Opačný názor by viedol k absurdnému záveru, že poškodený si môže prenajať „náhradné“ motorové vozidlo na akúkoľvek dlhú dobu. Dal do pozornosti rozhodnutie Ústavného súdu Českej republiky zo dňa 14.2.2018, sp.zn. , ktorý sa zaoberal otázkou nemravnosti účelového navyšovania nákladov na odstraňovanie škôd v systéme povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu a parazitovania na tomto systéme zo strany tretích osôb. Upriamil pozornosť na to, že nahrádza iba nároky, ktoré boli spôsobené v dôsledku protiprávneho konania jeho klienta, nie nároky, ktoré vznikli protiprávnym konaním iných osôb, aj keď vznikli v nadväznosti na škodovú udalosť spôsobenú jeho klientom. Príčinná súvislosť medzi škodou, ktorá vznikla poškodeného v dôsledku neoprávneného uplatnenia zádržného práva autoservisu a protiprávnym konaním jeho klienta (škodovou udalosťou), nie je daná. On, resp. jeho klient, zodpovedajú len za škodu (nájom vozidla) do ukončenia opravy poškodeného motorového vozidla. Za následnú škodu (nájom vozidla po ukončení opravy poškodeného motorového vozidla) už on, prípadne jeho klient nezodpovedajú, nakoľko v tomto prípade absentuje príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním jeho klienta a vzniknutou škodou (nájmom nad rámec dôvodnosti a účelnosti), t. j. po odstránení následkov protiprávneho konania jeho klienta (po vykonaní opravy). Skutočnosť, že autoservisy bežne zadržiavajú opravené motorové vozidlá do vystavenia krycieho listu a tým spôsobujú poškodeným škodu v podobe dlhšieho nájmu náhradného vozidla, nemôže byť na ťarchu vinníka škodovej udalosti, ani jeho poisťovateľa. Nespochybnil, že poškodenej vznikla škoda neprimerane dlhým nájmom náhradného vozidla, avšak za vznik tejto škody nezodpovedá on, ani jeho klient, ako sa to snaží prezentovať žalobca, keď ho obviňuje z neskorého vystavenia krycieho listu. Vznik uvedenej škody však nesúvisí s neskorým vystavením krycieho listu z jeho strany, ale s neoprávneným uplatnením zádržného práva zo strany autoservisu. Dodal, že autoservis, ktorý vykonával opravu a ktorý je zároveň aj jeho zmluvným partnerom, nemohol mať vzhľadom na zmluvný vzťah medzi nimi pochybnosti o tom, či mu nevyplatí cenu opravy poškodeného motorového vozidla, preto nemal dôvod zadržiavať motorové vozidlo do vystavenia krycieho listu žalovaným. V súvislosti s prezentovanou „obvyklou obchodnou praxou autoservisov“ konštatoval, že činnosťou, ktorú vykonávajú autoservisy po oprave poškodených motorových vozidiel, sa nezaoberá, nie je to ani v jeho kompetencii a nesúvisí to s jeho činnosťou. On posudzuje v rámci svojej činnosti len úkony autoservisov vykonávané počas vykonávania opravy, na základe ktorých vypláca poistné plnenie. Následne je povinnosťou poisťovne ukončiť šetrenie poistnej udalosti do troch mesiacov a vyplatiť poistné plnenie do 15 dní od ukončenia šetrenia poistnej udalosti. Povinnosťou poisťovne nie je kontrolovať činnosť autoservisu po vykonaní opravy ako následne s opraveným vozidlom nakladá, či akú obchodnú prax aplikuje vo vzťahu k svojim klientom. Vzťah autoservisu a poškodeného je nezávislým vzťahom medzi poškodeným a tretím subjektom, ktorý stojí mimo vzťahu poškodeného a poisťovňou. Oznámenie o poistnom plnení (krycí list) je zákonom predpísaným spôsobom oboznámenia poškodeného o výške jeho poistného plnenia podľa ustanovenie Nie je teda prostriedkom vzájomnej dohody autoservisu a jeho, ale splnením jeho zákonnej povinnosti. Žalobca nepreukázal dôvodnosť a účelnosť vypožičania náhradného motorového vozidla po dobu dlhšiu ako je doba, za ktorú mu poskytol plnenie, teda dobu po ukončení opravy poškodeného motorového vozidla právneho predchodcu žalobcu. Poukázal i na to, že poškodená splnomocnila autoservis na vykonávanie všetkých úkonov vo vzťahu k oprave vozidla a likvidácii poistnej udalosti. Úkony splnomocnenca priamo zaväzujú zastúpenú osobu. To, že autoservis, ako zástupca poškodenej, mal vedomosť o ukončení opravy ako o významnom momente pre likvidáciu poistnej udalosti a neinformoval o tom poškodenú, nemôže byť na jeho škodu. Nanajvýš ide o porušenie povinností autoservisu ako zástupcu poškodenej vo vzťahu k poškodenej. V tejto súvislosti poukázal na ustanovenie

. Zodpovednosť za porušenie povinností autoservisu ako zástupcu poškodenej by poškodená mala vyvodiť priamo voči svojmu zástupcovi, nie voči nemu, resp. jeho klientovi (škodcovi) z titulu zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. K nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 16.2.2023, č.k. -34, na ktorý poukázal súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že sa v ňom uvádza, že účelné je zapožičanie náhradného vozidla len do doby ukončenia opravy a týkal sa posudzovania nároku na nájom náhradného vozidla do oznámenia poisťovne o totálnej škode, nie nájmu náhradného vozidla pri vykonávaní opravy poškodeného motorového vozidla. Priznať dobu nájmu až po výplatu náhrady škody možno iba v prípade, ak poškodený preukázateľne nemá prostriedky na financovanie opravy jeho poškodeného motorového vozidla. V prejednávanom prípade však žalobca, ani poškodená netvrdila, že by poškodená nemala prostriedky na financovanie opravy poškodeného motorového vozidla a zároveň takéto tvrdenie ani nebolo žiadnym spôsobom preukázané. Z uvedeného dôvodu má za to, že nájom náhradného vozidla až do poskytnutia náhrady škody nebol dôvodný. Bola to práve poškodená, ktorá si zapožičiavaním náhradného vozidla, počas doby keď už jej vozidlo bolo opravené, spôsobila škodu väčšieho rozsahu s odkazom na ustanovenia , . Aj keď prvoinštančný súd vychádzal z medzičasom ustálenej rozhodovacej činnosti odvolacích súdov, dal do pozornosti odlišné rozhodnutia, a to rozsudky Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 25.2.2025, č.k. -195; Krajského súdu v Žiline zo dňa 26.11.2024, sp.zn. . Záverom namietal, že úrok z omeškania bolo potrebné posúdiť podľa , ktorý je lex specialis vo vzťahu k a obsahuje špeciálnu právnu úpravu omeškania poisťovateľa s odkazom na ustanovenie , , citovaného zákona. Právny predchodca žalobcu si u neho uplatnil nárok na náhradu škody dňa 5.4.2024, on dňa 10.5.2024 poskytol žalobcovi v zmysle vysvetlenie, z akého dôvodu znížil poistné plnenie, teda pred uplynutím trojmesačnej zákonnej lehoty. Šetrenie ukončil dňa 10.5.2024 a vyplatil poistné plnenie vo výške 281,04 €, takže dodržal i zákonom stanovenú 15. dňovú lehotu na plnenie, preto sa nemohol dostať do omeškania s plnením svojho záväzku. Svoju zákonnú povinnosť si v zmysle citovaného zákona splnil, z dôvodu ktorého sa nemohol dostať do omeškania. Odvolaciemu súdu preto navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, prípadne ak by vo veci rozhodol sám, žiadal nárok žalobcu v celom rozsahu zamietnuť a priznať mu nárok na náhradu trov konania.

5. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že žalovaným prezentované odvolacie dôvody považuje za neopodstatnené a zavádzajúce. Súd prvej inštancie sa podľa jeho názoru podrobne vysporiadal so všetkými spornými skutočnosťami v konaní a odôvodnenie napadnutého rozsudku plne zodpovedá všetkým požadovaným náležitostiam v zmysle Stotožnil sa s vyslovenými závermi súdu prvej inštancie, v zmysle ktorých považoval náklady na nájom náhradného vozidla za vynaložené nutne a účelne, nakoľko boli vynaložené počas vykonávania opravy poškodeného vozidla. Uvedené závery sú v súlade s charakterom, účelom a povahou povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel. Zotrval v celom rozsahu na svojich doterajších vyjadreniach, písomných podaniach i argumentácie v konaní. Dôvodil, že v prejednávanom spore je určujúca skutočnosť, že sa poškodená dostala do situácie, keď bola nútená si prenajať náhradné motorové vozidlo za poškodené vozidlo v dôsledku poistnej udalosti zavinenej klientom žalovaného, teda tento stav nebol výsledkom jej dobrovoľného rozhodnutia a slobodného vôľového konania, ale v priamej príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou a vzniknutou škodou. Poškodená prenájmom náhradného motorového vozidla iba riešila dôsledky zapríčinené poistnou udalosťou a odstraňovala nepriaznivý stav. V súvislosti s dĺžkou trvania nájmu a jej dôvodnosti v celom rozsahu poukázala na argumentáciu pred súdom prvej inštancie a odôvodnenie napadnutého rozhodnutia. K námietkam žalovaného prezentovaným v odvolaní k otázke nevyhnutnosti a účelnosti nákladov na prenájom náhradného vozidla konštatoval, že dôvod užívania náhradného vozidla odpadá ku dňu vydania opraveného vozidla poškodenému, pretože k predmetnému dňu sa opravené vozidlo dostáva do dispozície poškodeného, čo zodpovedá aj právnemu názoru vyslovenému v náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 16.2.2023, sp.zn. (správne č.k., poznámka odvolacieho súdu) -34. Deň ukončenia opravy nemožno považovať za rozhodujúci deň, ku ktorému by mal poškodený ukončiť nájom náhradného vozidla, ak nemá objektívnu možnosť opravené vozidlo týmto dňom užívať. Táto nastáva až momentom vydania opraveného vozidla autoservisom poškodenému, ku ktorému autoservis pristupuje v čase, keď má aspoň deklarované krytie nákladov na vykonanú opravu zo strany poisťovne prostredníctvom krycieho listu. Moment vydania opraveného vozidla poškodenému tak závisí od konania poisťovne, preto je daný ním uplatnený nárok voči žalovanému na náhradu nákladov

za prenájom náhradného vozidla po dobu zotrvania opravovaného vozidla poškodeného v autoservise. V predmetnej veci jednoznačne preukázal, po akú dobu sa poškodené motorové vozidlo nachádzalo v autoservise za účelom jeho opravy, pričom to bola práve poškodená, ktorej bol tento stav vnútený bez jej zavinenia a kedy sa ocitla v situácii, kedy nemohla využívať svoje motorové vozidlo. Dátum a okolnosti doručenia krycieho listu neboli zo strany žalovaného v konaní rozporované. Domnieva sa, že nebolo dôvodné skúmať účelnosť a nevyhnutnosť užívania náhradného vozidla nad rámec účelu náhradného vozidla definovaného nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky. Zotrvanie motorového vozidla poškodeného v autoservise je priamym a bezprostredným následkom konania poistenca žalovaného, poškodený nemá žiaden dosah na trvanie opravy motorového vozidla, či na doručenie krycieho listu zo strany poisťovne. Užívanie opraveného motorového vozidla mu umožňuje autorizovaný autoservis, ktorý je zmluvným partnerom poisťovne, až keď sú mu nahradené náklady spojené s vykonanou opravou motorového vozidla, na ktorých úhradu je zaviazaná poisťovňa. V danej veci nebolo preukázané, že by doba zotrvania opravovaného vozidla v autoservise bola pričítateľná poškodenej, naopak, doba zotrvania vozidla v autoservise a nutnosť užívania náhradného vozidla súvisí výhradne so vznikom dopravnej nehody zapríčinenej poistencom žalovaného a jeho zodpovednosťou za náhradu škody, ktorá nahlásením poistnej udalosti prešla na poisťovňu. Postup autoservisu, ktorý je zmluvným partnerom poisťovne, pri vykonávaní opravy motorového vozidla a jeho vracaní poškodenému, nemožno nijako pričítať poškodenej, ktorá bola objektívne po celú dobu zotrvania jej motorového vozidla v autoservise vylúčená z užívania svojho motorového vozidla v dôsledku primárnej príčiny, ktorou je vznik škody na jej motorovom vozidle porušením povinností poistenca poisťovne. Prevádzkyschopnosť opraveného vozidla poškodenej dňom zavŕšenia jeho opravy nepredstavuje odstránenie príčiny, pre ktorú nemohla svoje motorové vozidlo užívať; škodová udalosť je sanovaná až ku dňu, kedy poškodený môže svoje opravené motorové vozidlo opäť užívať, a to jeho vydaním zo strany autoservisu. K uvedenému momentu sa stáva ďalšie užívanie náhradného vozidla neúčelným. Autoservis je zodpovedný za riadne a včasné plnenie svojmu zmluvnému partnerovi, ktorým je poisťovňa. Zodpovednostný vzťah medzi autoservisom a poisťovňou vzniká v dôsledku vzniku nákladov, ktoré poisťovňa musela znášať pre porušenie jeho povinností. Táto zodpovednosť však nevylučuje vecnú súvislosť medzi pôsobením prvotnej príčiny, a to škodovej udalosti, so vznikom škodového následku, ktorým je vznik nákladov na prenájom náhradného vozidla pre nemožnosť užívania vlastného poškodeného vozidla poškodeným, ktoré sa za účelom vykonania jeho opravy nachádza v autoservise. Ide tak o škodu, ktorá je adekvátnym dôsledkom protiprávneho konania, a to podľa všeobecnej povahy, obvyklého chodu vecí a skúseností. Čakanie na krycí list tak spadá do sledu udalostí spojených so škodovou udalosťou, ktoré vymedzujú obdobie nároku poškodeného na náhradu nákladov spojených s užívaním náhradného vodidla po dobu vykonávania opravy jeho motorového vozidla. Dal do pozornosti, že účelom povinného zmluvného poistenia je krytie škôd vzniknutých pri prevádzke motorových vozidiel, aby tieto neplatili škodcovia a už vôbec nie poškodení vzhľadom na pravidelné platenie poistného v prospech poisťovne. Poškodený má nárok na náhradu škody, ktorá vznikla prenájmom náhradného vozidla po dobu nepoužiteľnosti vozidla poškodeného počas vykonávania jeho opravy. Poškodený nemôže opravované vozidlo používať až do času, kým mu nie je vydané autoservisom, pričom k vydaniu opraveného vozidla dochádza najskôr doručením krycieho listu zo strany poisťovne. Žalovaný v konaní nepreukázal, že by poškodená mala reálnu a objektívnu možnosť prevziať si svoje vozidlo už v deň vystavenia faktúry za opravu. Dĺžku zotrvania opravovaného vozidla v autoservise tak ovplyvňuje práve poisťovňa, ktorá je súčasne subjektom zodpovedným za náhradu nákladov spojených s opravou poškodeného vozidla. Neexistuje jediný relevantný dôvod, pre ktorý by mal poškodený hradiť náklady za opravu jeho vozidla, na ktorom mu škodu spôsobil poistenec žalovaného, keď medzi žalovaným a autoservisom existuje zmluvný vzťah, z ktorého plynie povinnosť poisťovne na vystavenie krycieho listu, doručením ktorého autoservisu vzniká povinnosť vydať opravené vozidlo poškodenému (synalagmatický vzťah). Poškodený je momentom vzniku škody nútený komunikovať s poisťovňou vinníka dopravnej nehody, ktorá si kladie podmienky pre krytie vzniknutej škody zapríčinenej jej poistencom, a to v prvom rade určením autorizovaných autoservisov, s ktorými je v zmluvnom vzťahu. Výberom iného autoservisu by poškodený podstupoval značné riziko pri uplatňovaní nároku na náhradu škody voči poisťovni. Poškodený sa tak stáva „vazalom“ poisťovne pri výbere autoservisu. Výberom autoservisu, ktorý je v zmluvnom vzťahu s poisťovňou, sa končí jeho súčinnosť s poisťovňou a túto v plnej miere preberá autorizovaný servis, ktorému je poisťovňa zaviazaná plniť za vykonanie opravy práve doručením krycieho listu. Krycí list predstavuje zabezpečenie úhrady nákladov za vykonanie opravy a protiplnením autoservisu je vydanie opraveného vozidla poškodenému. Vozidlo poškodenej by neskončilo v autorizovanom autoservise, nebyť konania poistenca žalovaného a

inštrukcií poisťovne. Autorizovaný servis neinformuje poškodeného o tom, že bola vystavená faktúra za opravu jeho motorového vozidla, túto zasiela rovno poisťovni a opravené motorové vozidlo vydáva poškodenému doručením krycieho listu od poisťovne, kedy sa reálne dostáva opravené motorové vozidlo do dispozičnej sféry poškodeného a odpadá potreba a účel užívania náhradného motorového vozidla. Nestotožnil sa s tvrdením žalovaného v odvolaní, že nebol preukázaný žiadny dôvod, ktorý by bránil poškodenej v prevzatí jej vozidla z autoservisu, pretože ako už uviedol v konaní pred súdom prvej inštancie, samotná poškodená vzhľadom na okolnosti vzniku škodovej udalosti a uplatnenie nároku u žalovaného, potom ako odovzdala svoje vozidlo do autoservisu, nemala vedomosť u ukončení opravárenských prác a nedozvedela sa o vystavení faktúry za opravu, nakoľko zodpovedným subjektom je práve poisťovňa. Faktúru predmetný autoservis zasiela rovno na úhradu poisťovni, žalovanému a poškodený sa o ukončení opravy svojho vozidla dozvie až potom, ako mu je táto skutočnosť oznámená zo strany autoservisu, teda najskôr v momente, kedy má autoservis potvrdené krytie nákladov na opravu. V konečnom dôsledku preto moment vydania opraveného vozidla poškodenému závisí výlučne od konania a postupu žalovaného. S poukazom na uvedené nesúhlasil s argumentáciou žalovaného v odvolaní, že si poškodená mohla opravené vozidlo vyzdvihnúť okamžite a nečakať na vystavenie krycieho listu žalovaným. Ak žalovaný tvrdil, že poškodená mala možnosť prevziať si vozidlo po oprave, bolo na ňom, aby uvedenú skutočnosť preukázal. Ďalej uviedol, že v danom prípade nemožno konštatovať ani porušenie všeobecnej prevenčnej povinnosti v zmysle . Poškodená pri odovzdaní vozidla do opravy a vzniku prenájmu náhradného vozidla postupovala v súlade s ustanoveniami , i pokynmi autoservisu a žalovaného pri uplatnení nároku na náhradu škody. Ukončenie nájmu náhradného vozidla sa bezprostredne odvíjalo od ukončenia opravy poškodeného vozidla autoservisom a poskytnutia poistného plnenia žalovaným. Poškodená dobu nájmu v žiadnom prípade nepredĺžila svojim konaním alebo nedbanlivosťou a prenájmom náhradného vozidla len riešila dôsledky zapríčinené poistnou udalosťou a odstraňovala nepriaznivý stav, ktorý u nej vznikol a ktorý nebol výsledkom jej dobrovoľného rozhodnutia. Náklady na prenájom náhradného vozidla nepochybne boli vynaložené nutne, keďže poškodená si prenajala vozidlo v dôsledku poškodenia jej vozidla a tieto náklady spojené s prenájmom sú kryté z povinného zmluvného poistenia u žalovaného. Skutočnosť, že sa vozidlo poškodenej nachádzalo v autoservise a poškodená ho nemohla užívať, v dôsledku čoho si musela prenajať náhradné vozidlo, je v príčinnej súvislosti s konaním poistenca žalovaného ako vinníka dopravnej nehody. Pokiaľ je doba zotrvania v autoservise podľa názoru poisťovne neprimeraná, nie je dôvod prenášať zodpovednosť na poškodenú, ale je to práve poisťovňa, ktorá má dôsledky vyvodzovať voči autoservisu titulom záväzkového vzťahu uzavretého s ním. K rozhodnutiu Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 25.2.2025, č.k. -195, na ktoré poukázal žalovaný v odvolaní konštatoval, že bol zrušený nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.7.2025, č.k. -31. V tejto súvislosti poukázal na viaceré rozhodnutia odvolacích súdov Slovenskej republiky i uvedený aktuálny nález ústavného súdu, v ktorom sa posudzovala práve sporná otázka, či je nájom náhradného vozidla dôvodný do dňa vykonania opravy poškodeného vozidla, alebo (ako tvrdí) do dňa vystavenia krycieho listu, resp. do úhrady poistného plnenia zo strany poisťovne. Odvolaciemu súdu preto navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť; žiadal trovy odvolacieho konania.

6. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu k jeho odvolaniu nevyjadril.

7. Odvolací súd preskúmal vec, súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa , , túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keďže neboli splnené zákonné podmienky pre jeho nariadenie (nebolo potrebné doplniť, resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem; ods. l ) a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného nemožno priznať úspech. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 30. septembra 2026; o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli strany sporu a právny zástupca žalobcu upovedomení zákonným spôsobom (, , , ). Rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil vo výroku I. ako vecne správny podľa ods. l, ods. 2 a keďže sa stotožňuje s dôvodmi rozsudku v tomto výroku ako správnymi, rozsudok odvolacieho súdu už ďalšie dôvody neobsahuje. Na zdôraznenie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd ale považuje za potrebné uviesť ešte nasledovné.

8. Pri rozhodovaní vychádzal z vyššie uvedených zákonných ustanovení. Rozhodujúcim pre posúdenie vecnej a právnej správnosti rozsudku súdu prvej inštancie boli skutočnosti, ktoré vyšli najavo vykonaným dokazovaním súdom prvej inštancie a ktoré teda nepochybne existovali v čase vyhlásenia jeho

rozsudku. Odvolateľ v odvolaní neuvádzal podstatné, rozhodujúce, konkrétne právne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie odvolacieho súdu.

9. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil. Na týchto správnych skutkových zisteniach a posúdení sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania. V konaní pred súdom prvej inštancie sa nevyskytla žiadna vada uvádzaná v ustanovení , ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie a na ktorú by musel odvolací súd prihliadať.

10. Odvolací súd považoval tvrdenia žalovaného v odvolaní týkajúce sa posúdenia účelnosti a nevyhnutnosti nákladov na prenájom náhradného vozidla po oprave za nedôvodné a nemal dôvod odchýliť sa od právneho záveru súdu prvej inštancie uvedeného v odôvodnení napadnutého rozhodnutia (body 43. až 46.), podľa ktorého považoval náklady na nájom náhradného vozidla za účelne a nutne vynaložené, pretože boli vynaložené počas vykonávania opravy poškodeného vozidla, ktorý záver aj jasne, dostatočne a zrozumiteľne odôvodnil, s ktorým odôvodnením odvolací súd súhlasí a dodáva nasledovné. V prejednávanom spore je určujúca skutočnosť, že sa poškodená dostala do situácie, keď bola nútená si prenajať náhradné motorové vozidlo za poškodené vozidlo v dôsledku poistnej udalosti zavinenej klientom žalovaného, takže tento stav nebol výsledkom jej dobrovoľného rozhodnutia a slobodného vôľového konania, ale bol v priamej príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou a vzniknutou škodou, ako tvrdil i žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného. Poškodená prenájmom náhradného motorového vozidla iba riešila dôsledky zapríčinené poistnou udalosťou a odstraňovala nepriaznivý stav. Odvolací súd poukazuje na to, že účelom náhradného vozidla je eliminovať škodlivý následok spôsobenej dopravnej nehody, ktorý zasahuje do bežného života poškodeného až do momentu, keď môže opätovne užívať svoje vlastné motorové vozidlo. V týchto prípadoch výška škody nekorešponduje iba rozsahu poškodeného vozidla, ale aj primeraným nákladom, ktoré poškodený vynaložil s cieľom eliminovať škodlivý následok. Za opodstatnenú dobu prenájmu náhradného vozidla považuje odvolací súd dobu do vybavenia poistnej udalosti v rozsahu náhrady nákladov za opravu poškodeného vozidla, pričom táto poistná udalosť je v zmysle , vybavená skončením šetrenia, oznámenia výšky poistného plnenia poškodenému a poskytnutím plnenia v zákonom stanovenej lehote. Je všeobecne známe, že autoservis po vykonaní opravy vydá vozidlo po zaplatení ceny opravy alebo je možné (v prípade platného povinného zmluvného poistenia) požiadať poisťovňu o vydanie krycieho listu, preukazujúceho „prísľub“ poisťovne, že cenu opravy vozidla v konkrétnej výške zaplatí.

11. Nebolo možné súhlasiť s odvolacou námietkou žalovaného o tom, že nemôže byť na jeho ťarchu, že poškodená si prevzala opravené motorové vozidlo až dňa 24.4.2024, keď bolo opravené už dňa 17.4.2024 a v tento deň si ho mohla i prevziať, a tak náklady vynaložené za prenájom náhradného vozidla po dátume ukončenia opravy, t. j. po 17.4.2024 nebolo možné považovať za účelný a nutný náklad vynaložený v príčinnej súvislosti so vznikom škody. Odvolací súd má za to, že je málo pravdepodobné, že by si poškodená (v pozícii spotrebiteľa) bola schopná dohodnúť s autoservisom výnimku a vozidlo by jej bolo odovzdané servisom pred úhradou (resp. prísľubom úhrady) ceny opravy. Nemožno ani spravodlivo na poškodenej žiadať, aby si na území Slovenskej republiky hľadala autoservis, ktorý by jej pred zaplatením ceny za opravu motorového vozidla opravené vozidlo vydal. V tomto smere teda nemožno poškodenej pričítať porušenie všeobecnej prevenčnej povinnosti ( ), teda povinnosti správať sa tak, aby škoda nevznikla (v danom prípade aby sa škoda nenavyšovala). 12. Pri posudzovaní účelnosti nájmu motorového vozidla v kontexte celkovej dĺžky tohto nájmu je potrebné vychádzať predovšetkým zo skúmania reálnej možnosti poškodenej užívať svoje motorové vozidlo. Z dôkazov vykonaných súdom prvej inštancie vyplynulo, že motorové vozidlo poškodenej bolo v servise odo dňa 15.4.2024 do dňa 24.4.2024, kedy bol autoservisu, ktorý jej opravoval poškodené motorové vozidlo klientom žalovaného, zaslaný zo strany žalovaného krycí list. Odvolací súd, na rozdiel od žalovaného, považuje závery prvoinštančného súdu uvedené v bodoch 44. a 45. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia za správne, keď dostatočne vysvetlil prečo nepovažoval tvrdenia žalovaného o neúčelnosti doby prenájmu motorového vozidla za obdobie od ukončenia opravy poškodeného motorového vozidla dňa 17.4.2024 až do dňa 24.4.2024, kedy došlo zo strany žalovaného k doručeniu krycieho listu autoservisu, za dôvodné. Odvolací súd pre úplnosť poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 16.2.2023, sp.zn. , zverejneného v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky pod č. 30/2023, na ktorý odkázal súd prvej inštancie

v odôvodnení napadnutého rozhodnutia (bod 39.) i žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného, zmysle ktorého: „Účelom nároku poškodeného na užívanie náhradného motorového vozidla je eliminácia škodlivého následku spôsobenej dopravnej nehody, ktorá zasahuje do bežného života poškodeného, a to až do momentu, keď môže opätovne užívať svoje vlastné motorové vozidlo. V prípade čiastočnej škody účelnosť nákladov spojených s užívaním náhradného vozidla zaniká momentom, keď došlo k ukončeniu opravy havarovaného vozidla, teda de facto vtedy, keď sa opravené vozidlo dostane do dispozičnej sféry poškodeného na ďalšie používanie.“ Krajský súd v Bratislave v rozsudku zo dňa 15.11.2023, č.k. -318, ktorý sa týkal obdobného sporu, uzavrel: „Za opodstatnenú dobu prenájmu náhradného vozidla je podľa názoru odvolacieho súdu potrebné považovať dobu do vybavenia poistnej udalosti v rozsahu náhrady nákladov za opravu poškodeného vozidla, pričom táto poistná udalosť je v zmysle a vybavená skončením šetrenia, oznámením výšky poistného plnenia poškodenému a poskytnutím plnenia v zákonom stanovenej lehote. V prípade opravy poškodeného vozidla autoservis po vykonaní opravy vydá vozidlo len až po zaplatení ceny opravy, alebo je možné (v prípade platného PZP) požiadať poisťovňu o vydanie krycieho listu preukazujúceho „prísľub“ poisťovne, že opravu vozidla zaplatí. Uvedená obchodná zvyklosť autoservisov je odvolaciemu súdu známa z vlastnej činnosti. Poškodený v prípade platnej poistenej zmluvy využije možnosť poskytnutia záruky poisťovne uhradiť cenu opravy vo forme krycieho listu (nemožno nútiť poškodeného, aby sám zaplatil cenu opravy a následne uplatnil nárok u poisťovne). Je potrebné tiež zdôrazniť, že pokiaľ nie je faktúra servisu za opravu uhradená, poškodený nemôže svoje vozidlo užívať a jeho obmedzenie spôsobené poistnou udalosťou stále trvá. Nie je tiež bez významu, že predmetná oprava poškodeného motorového vozidla stála 5.092,16 €, ktorú poškodený nemusí mať v deň vystavenia faktúry k dispozícii. Ukončením nájmu v deň vystavenia faktúry a odovzdaním náhradného vozidla by sa poškodený dostal do situácie, že zostane prakticky bez vozidla až do ukončenia likvidácie. Podľa názoru odvolacieho súdu nebolo v konaní preukázané, že momentom vystavenia faktúry za opravu zo strany servisu si mohol poškodený vozidlo prevziať a užívať ho a nájom náhradného motorového vozidla mohol byť v deň vystavenia faktúry ukončený. Preto je potrebné považovať za účelnú dobu nájmu náhradného vozidla od momentu, kedy bolo vozidlo prijaté do opravy až do momentu jeho vydania poškodenému, t. j. od 13.9.2019 do 20.9.2019, a to za predpokladu, že dobu nájmu úmyselne alebo z nedbanlivosti poškodený nepredĺžil svojim úmyselným konaním alebo nedbanlivosťou.“ Odvolací súd pripomína, že závery súdu prvej inštancie uvedené v napadnutom rozhodnutí plne korešpondujú s právnym názorom Ústavného súdu Slovenskej republiky a Krajského súdu v Bratislave v citovaných rozhodnutiach. 13. Odvolací súd dodáva, že v prejednávanom prípade nebolo preukázané, že by došlo k prerušeniu príčinnej súvislosti medzi spôsobenou dopravnou nehodou a škodou poškodenej (nákladmi za nájom náhradného vozidla v období od jeho zapožičania do doručenia krycieho listu) inou „škodovou udalosťou,“ ktorú by bolo možné pričítať úmyselnému či nedbanlivostnému konaniu poškodenej či tretieho subjektu (napríklad autoservisu). Iná by bola situácia, ak by poškodená užívala náhradné vozidlo aj po doručení krycieho listu (prerušenie príčinnej súvislosti porušením všeobecnej prevenčnej povinnosti poškodenej správať sa tak, aby škoda nevznikla/škoda sa nenavyšovala), alebo ak by servis zadržiaval vozidlo po uhradení ceny opravy, resp. doručení krycieho listu (prerušenie príčinnej súvislosti neoprávneným konaním servisu) atď. Žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie nenavrhol vykonať žiaden dôkaz, ktorý by bol spôsobilý preukázať prerušenie príčinnej súvislosti medzi dopravnou nehodou a uplatňovanou škodou. Uvedený záver zodpovedá i teórii tzv. adekvátnej príčinnej súvislosti, podľa ktorej je škoda v konkrétnom prípade spôsobená protiprávnym úkonom alebo zákonom kvalifikovanou škodovou udalosťou vtedy, ak protiprávny úkon (kvalifikovaná udalosť) je nielen podmienkou vzniku určitej škody, ale má zároveň podľa obvyklého (prirodzeného) chodu veci i podľa všeobecnej skúsenosti spravidla za následok spôsobenie tejto škody. Vylúčené sú preto také atypické následky konania škodcu, ktoré sú z hľadiska škodovej udalosti pre vzniknutý následok podľa všeobecných životných skúseností ľahostajné a ktoré sa podieľali na vzniku škody iba prostredníctvom nezvyčajného reťazenia okolností. Škodca tak zodpovedá iba za „adekvátne“ spôsobenie škody, teda za všetky negatívne následky svojho konania, s ktorými sa vo všeobecnosti a podľa normálneho priebehu veci mohlo a malo počítať. Pri posudzovaní účelnosti nájmu motorového vozidla aj v kontexte celkovej dĺžky tohto nájmu je potrebné vychádzať predovšetkým zo skúmania reálnej možnosti poškodeného užívať svoje motorové vozidlo. Z dôkazov vykonaných súdom prvej inštancie vyplynulo, že motorové vozidlo poškodenej bolo v servise odo dňa 15.4.2024 do dňa 24.4.2024 (č.l. 8 spisu), kedy po doručení krycieho listu jej bolo servisom vrátené. Z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by príčinná súvislosť medzi škodovou udalosťou (dopravnou nehodou) a škodou bola prerušená, preto celú uvedenú dobu možno považovať za dobu, po ktorú boli náklady, a to nájom náhradného vozidla vynaložené účelne. Odvolací súd ešte poukazuje na to,

že poškodená bola nemožnosťou používania vlastného motorového vozidla paralyzovaná, nepriaznivosť tohto stavu nemožno u poškodenej ešte umocňovať tým, aby táto na úkor svojho voľného času (pracovného, určeného na oddych, resp. rodinný život) v sieti požičovní hľadala požičovňu s najvýhodnejšími cenovými podmienkami, robila trhový prieskum a vyhodnocovala (ne)výhodnosť iných cenových dojednaní stanovených autopožičovňami. Zo všetkých uvedených dôvodov potom odvolací súd na rozdiel od tvrdenia žalovaného v odvolaní, považoval nájom náhradného motorového vozidla až do poskytnutia náhrady škody za dôvodný.

14. Nebolo možné sa stotožniť ani s odvolacou námietkou žalovaného o tom, že úrok z omeškania bolo potrebné posúdiť podľa , ktorý je lex specialis vo vzťahu k , pretože súd prvej inštancie v bode 47. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia dostatočne a zrozumiteľne odôvodnil, z akého právneho predpisu vychádzal pri priznaní úroku z omeškania žalobcovi i s odkazom na rozhodovaciu činnosť súdov Slovenskej republiky, s ktorým odôvodnením sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. V danej veci prvoinštančný súd správne vychádzal pri omeškaní žalovaného s plnením peňažného dlhu z ustanovenia , , pretože zákon o povinnom zmluvnom poistení aplikáciu uvedeného zákonného ustanovenia nevylučuje. Ustanovenie sankcionuje iba nesplnenie nepeňažnej povinnosti zo strany poisťovateľa a tak neexistuje racionálny predpoklad pre konštatáciu, v zmysle ktorej sa nebude sankcionovať ani omeškanie s peňažným plnením podľa v spojení s zákona o povinnom zmluvnom poistení.

15. Ďalšími odvolacími námietkami žalovaného sa odvolací súd opätovne nezoberal, nakoľko v odvolaní zotrval na všetkých argumentoch ako v konaní pred súdom prvej inštancie, ktoré ale neboli spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci, sú v rovine úvah bez podloženia relevantných dôkazov a neboli ani spôsobilé spochybniť správnosť záverov rozsudku súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacích dôvodov výslovne v ňom uvedených. Skutočnosť, že žalovaný sa nestotožnil s právnymi závermi súdu prvej inštancie, nemôže viesť k záveru o ich zjavnej neodôvodnenosti a neznamená ani oprávnenie odvolacieho súdu nahradiť správne právne názory súdu prvej inštancie jeho vlastnými iba preto, že nezodpovedajú predstavám žalovaného o tom, ako má súd vo veci rozhodnúť, keď sa súd prvej inštancie neodchýlil od príslušných ustanovení , , zákona o povinnom zmluvnom poistení a ani nepoprel ich účel a význam, keď dospel k záveru že žaloba žalobcu je čiastočne dôvodná.

16. Pokiaľ žalovaný v odvolaní namietal, že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci ( ), odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanej veci s odvolaním sa na obsah už uvedeného odôvodnenia, odvolací súd považuje skutkové zistenia súdu prvej inštancie za úplné a ich právne posúdenie súdom prvej inštancie za správne.

17. Odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil podľa , aj vo výroku III. o náhrade trov konania, pretože žalovaný podal odvolanie aj voči tomuto výroku, avšak toto odvolanie vo vzťahu k výroku o trovách vôbec neodôvodnil, preto odvolací súd osobitne nepreskúmaval vecnú a právnu správnosť rozsudku súdu prvej inštancie v uvedenom výroku, keď žalobca odvolanie nepodal. Odvolací súd zdôrazňuje, že ide o konanie, v ktorom je súd viazaný žalobou, a teda aj odvolací súd je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( ).

18. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ods. l, v spojení s a žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech (odvolaniu žalovaného nebolo vyhovené), priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. V zmysle o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

19. Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac ustanovením ods. l, , , ods. l a už vyššie uvedenými dôvodmi. S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené stranami sporu na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; strany sporu, predovšetkým odvolateľ ani nevzniesol žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napríklad rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napríklad vo veci vedenej pod sp.zn. , , , ).

20. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011; ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Strany sporu majú právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci ( ).

(1) Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).