Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 87 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (124)Rozsudok_11Co-88-2023.pdf
PDF · 172.53 KB
Case nature
Area
Subarea
11Co/88/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Topoľančíka a členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a JUDr. Romana Tichého, v spore žalobcu: Náhradné vozidlo, s.r.o., so sídlom Závodská cesta 3911/24, 010 01 Žilina, IČO: 50 496 166, právne zastúpeného spoločnosťou ADVOKÁTI Müller § Dikoš, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Závodská cesta 3911/24, 010 01 Žilina, IČO: 36 864 455, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23, Bratislava - Staré mesto, IČO: 00 585 441, o zaplatenie sumy 2.118,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 14C/48/2022-66 zo dňa 23. mája 2023, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku III. mení tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.740,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.740,- eur od 07.03.2022 do zaplatenia, a to v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalobcovi sa voči žalovanému priznáva nárok na náhradu trov prvoinštančného, ako aj odvolacieho konania v rozsahu 67,20 %.
Rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I. a II. zostáva nedotknutý.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Žilina (ďalej aj „súd prvej inštancie“, prípadne „okresný súd“) odvolaním napadnutým rozsudkom konanie v časti o zaplatenie sumy 348,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 07.03.2022 do zaplatenia zastavil (výrok I. napadnutého rozsudku). Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 30,- eur spolu s 5 % ročným úrokom z omeškania od 25.12.2019 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok II. napadnutého rozsudku). Vo zvyšku žalobu zamietol (výrok III. napadnutého rozsudku) a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 98 %.
1.1 Súd prvej inštancie nemal medzi stranami za sporné, že dňa 12.12.2021 došlo v Žiline k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda prevádzkou motorového vozidla Nissan QASHQAI, EČV: BY409BH, v danom čase povinne zmluvne poisteným u žalovaného, ktorý uvedenú poistnú udalosť eviduje pod č. 9570420876, na motorovom vozidle značky Mitsubishi ASX, EČV: ZA303JJ, ktorého držiteľom v čase dopravnej nehody bol A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. X, XXX XX D., ako poškodený. Ako nesporné mal tiež to, že poškodený nechal poškodené motorové vozidlo za účelom vykonania jeho opravy odviezť do autoservisu, na čo bezprostredne nadväzovalo uzavretie Zmluvy o nájme dopravného prostriedku č. 199/2021 zo dňa 20.12.2021, na základe ktorej prenajal žalobca poškodenému náhradné
motorové vozidlo značky BMW 2 Active Touring, AT, EČV: ZA141HM za nájomné vo výške 87,- eur denne a za jednorazový poplatok za pristavenie a prevzatie vozidla vo výške 30,- eur. Konštatoval, že k zmluve priložil poškodený čestné oznámenie, v ktorom prehlásil, že má od spoločnosti zapožičané predmetné náhradné vozidlo od 20.12.2021 do 21.01.2022, t. j. v trvaní 33 dní z dôvodu, že jeho vozidlo bolo po poistnej udalosti č. 9570420876 zo dňa 12.12.2021 v autoservise až do doručenia krycieho listu poisťovňou. Súčasne poukázal na to, že poškodený prehlásil, že po dobu opravy jeho vozidla nemal k dispozícii žiadne iné vozidlo a prenájom náhradného vozidla bol nevyhnutný. Uviedol, že žalobca vystavil poškodenému ako nájomcovi faktúru č. 0252022 zo dňa 21.01.2022, splatnú dňa 05.02.2022 na sumu 2.901,- eur, ktorou mu vyúčtoval užívanie náhradného vozidla od 20.12.2021 do 21.01.2022, t. j. 33 dní, 87,- eur s DPH x 33 + 30,- eur poplatok za pristavenie vozidla. Súčasne poukázal na to, že spoločnosť ALTERIA MOTOR, s.r.o. vystavila dňa 27.12.2021 faktúru č. 1214540 s dátumom dodania tovaru, poskytnutia služby 27.12.2021, splatnú 10.01.2022 prevodným príkazom, ktorou vyúčtovala poškodenému A. B. sumu 3.794,95 eur. Ďalej ustálil, že zmluvou o postúpení pohľadávky postúpil nájomca - poškodený ako postupca postupníkovi - žalobcovi pohľadávku voči žalovanému ako likvidačnému zástupcovi, ktorý riešil škodu spôsobenú vozidlom Nissan QASHQAI, EČV: BY409BH vo výške 2.901,- eur s DPH, z titulu jeho nároku voči poisťovni podľa § 4 zákona č. 381/2001 Z. z. na náhradu účelne vynaložených nákladov za nutné užívanie náhradného vozidla v príčinnej súvislosti so škodou zo dňa 12.12.2021 na vozidle Mitsubishi ASX, EČV: ZA303JJ, vrátane všetkého príslušenstva. Uviedol, že v bode 4 bola dohodnutá odplata vo výške 2.901,- eur s DPH, ktorá zodpovedá faktúre č. 0252022 vystavenej žalobcom ako prenajímateľom postupcovi ako nájomcovi náhradného motorového vozidla značky BMW 2 EČ ZA141HM. Poukázal na čl. 5, v ktorom si strany predmetnej dohody vzájomne započítali nároky, a to odplatu za postúpenie pohľadávky a pohľadávku za prenájom vozidla. Upriamil pozornosť na to, že postúpenú pohľadávku sa zaviazal vymáhať vo vlastnom mene žalobca, pričom postúpenie pohľadávky bolo oznámené žalovanému ako dlžníkovi oznámením postupcu z 21.01.2022. Poukázal na Oznámenie žalovaného z 24.02.2022, v ktorom tento oznámil žalobcovi, že poistnú udalosť č. 9531769135 hlásenú pod č. 44607699 dňa 25.01.2022, vzniknutú 12.12.2021, vyriešil priznaním sumy 783,- eur za prenájom vozidla od 20.12.2021 do 28.12.2021, to znamená 1 deň po vystavení faktúry za opravu vozidla, za 9 dní najazdené 352 km, pričom podľa prílohy nebol priznaný poplatok za pristavenie a prevzatie vozidla 30,- eur a náhrada nad rozsah 9 dní v sume 783,- eur.
1.2 Vo vzťahu k aktívnej legitimácii žalobcu súd dospel k názoru, že táto je daná, keď v spore bolo nesporné, že žalobca prenajal poškodenému vozidlo počas trvania opravy vozidla a poškodenie vozidla poškodeného bolo zavinené poistencom žalovaného, pričom na základe zmluvy o nájme poškodený užíval vozidlo po dohodnutú dobu za dohodnutú odplatu. Uzavrel, že na základe užívania prenajatého vozidla žalobcovi vznikol voči žalovanému nárok na nájomné, a tento nárok bol aj vyúčtovaný faktúrou v zmysle zmluvy. Konštatoval, že aktívna vecná legitimácia žalobcu je daná tým, že na neho bola na základe dohody o postúpení pohľadávky postúpená pohľadávka poškodeného voči škodcovi, ktorý protiprávnym konaním zavinil škodu, ktorú si uplatnil v zmysle § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. priamo voči poisťovni, ktorá bola povinná za poisteného nahradiť poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci (§ 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z. z.).
1.3 Súd prvej inštancie konštatoval, že v konaní je daný spor o primeranú dĺžku nájmu náhradného vozidla, nárok na poplatok za pristavenie a prevzatie vozidla vo výške 30,- eur, keď v konaní nebola sporná skutočnosť, že poškodený má nárok počas opravy vozidla na zabezpečenie náhradného vozidla vzhľadom na obvyklé ceny prenájmu obdobných motorových vozidiel v danom mieste a čase (3Mcdo/3/2015), pričom uvedený nárok bol ustálený aj súdnou praxou a akceptoval ho aj žalovaný, o čom svedčí aj úhrada nároku za 9 dní užívania. Súd prvej inštancie súčasne upriamil pozornosť na potvrdenia spoločnosti ALTERIA MOTOR, s.r.o., Žilina zo dňa 30.03.2022, ako aj rovnaké potvrdenia servisu MB- Bavaria Žilina s.r.o. a Final-CD s.r.o.
1.4 Súd prvej inštancie konštatoval, že zo strany spoločnosti ALTERIA MOTOR, s.r.o., ktorá vykonávala opravu poškodeného vozidla, nezistil žiadnu výzvu na prevzatie vozidla po ukončení opravy, keď z vyjadrení strán vyplynulo, výzva bola až po úhrade sumy za opravu zo strany poisťovne. Na základe svojej úvahy dospel súd prvej inštancie k záveru, že jediným dôvodom, pre ktorý spoločnosť ALTERIA MOTOR s.r.o. sa rozhodla nevydať vozidlo po oprave poškodenému, bolo možné uplatnenie zádržného
práva, avšak súd prvej inštancie žiaden takýto právny úkon zo strany autoservisu nezistil, a to ani vo vzťahu k poškodenému, ani vo vzťahu k poisťovni, ktorá mala uhradiť sumu priamo autoservisu na základe splnomocnenia poškodeného, pričom zdôraznil, že spoločnosť ALTERIA MOTOR s.r.o. preto prevzala zastupovanie objednávateľa opravy (poškodeného) voči poisťovni (označené ako komunikáciu s poisťovňou), voči ktorej mal poškodený podľa § 15 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z. z. nárok na poistné plnenie z poistnej udalosti. Súd prvej inštancie mal potom za nesporné, že autoservis, t. j. spoločnosť ALTERIA MOTOR s.r.o., na základe žiadosti poškodeného vykonal opravu poškodeného vozidla podľa zmluvy o oprave v zmysle § 652 Občianskeho zákonníka. Poukázal na § 657 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je objednávateľ povinný vyzdvihnúť si vec najneskôr do jedného mesiaca od uplynutia času, keď sa oprava alebo úprava mala vykonať, a ak bola vykonaná neskôr, do jedného mesiaca od upovedomenia o jej vykonaní s tým, že ak tak neurobí, je povinný zaplatiť poplatok za uskladnenie. Z uvedeného vyvodil, že zákonodarca ustanovil len maximálnu dobu, počas ktorej je objednávateľ povinný si prevziať opravenú vec bez účtovania poplatku za uskladnenie, avšak nestanovil žiadne podmienky pre vydanie či prevzatie veci. Konštatoval, že zákonodarca nepodmienil prevzatie vozidla oproti úhrade odplaty, zabezpečeniu pohľadávky a pod.. Nezistil, že by servis pri prevzatí veci do opravy si takéto právo vyhradil, prípadne aspoň na takúto skutočnosť upozornil objednávateľa, keď v tejto súvislosti poukázal na § 53 ods. 4 písm. s) Občianskeho zákonníka týkajúceho sa úpravy neprijateľných podmienok v spotrebiteľskej zmluve, dospejúc k záveru, že je neprijateľné, aby osoba vykonávajúca opravu vozidla, žiadala zabezpečenie úhrady opravy uplatnením zádržného práva na vozidlo, ktoré prevzala za účelom opravy a osobitne zdôraznil, že autoservis sa prezentuje ako zmluvný autoservis poisťovne, ktorá likviduje poistnú udalosť, pričom poisťovňa vykonala doohliadku poškodenia, poškodený splnomocnil autoservis na zastupovanie voči poisťovni a prijatím poistného plnenia bolo zrejmé, že poisťovňa bude plniť z poistnej udalosti. Uviedol, že poisťovňa síce mohla namietať spoluúčasť, čiastočné zhodnotenie či iné praktiky, ktorými sa obvykle snaží znížiť vlastnú povinnosť plniť za škodcu, avšak takéto prípadné a sporné nároky nemôžu dosahovať tak značnú sumu, aby oprávňovali autoservis na uplatnenie zádržného práva, pričom obvykle takýto nárok je poškodený schopný uhradiť a vymáhať od toho, kto škodu spôsobil, priamo aj voči poisťovni. Má za to, že ak má autoservis závažné pochybnosti o splnení povinnosti poisťovne, voči ktorej má poškodený aj priamy nárok podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. , nemôže sa prezentovať ako zmluvný autoservis a ponúkať riešenie opravy a poistnej udalosti a pritom zadržiavať vydanie vozidla až do úhrady ceny opravy a takýmto spôsobom zavádzať poškodeného, keď takéto konanie podľa názoru súdu prvej inštancie vykazuje znaky klamlivej obchodnej praktiky, čo obdobne platí aj pre poisťovňu. Vo vzťahu k poisťovni poukázal na to, že ak poisťovňa spolupracuje s autoservisom, odporúča vykonať opravu v danom autoservise s riešením poistnej udalosti, musí mať ujasnené ceny práce, dielov a materiálu, ustálené postupy odporúčané výrobcom automobilu pri oprave a vzájomne musia mať vybudovanú určitú vyššiu mieru dôvery, keď obvykle nemôže vzniknúť spor o výšku plnenia za opravu. Súd prvej inštancie uzavrel, že z faktúry č. 1214540 z poistnej udalosti č. 9570420876, ako aj z potvrdenia autoservisu a oznámenia poisťovne zistil, že oprava vozidla bola ukončená 27.12.2021, pričom faktúra bola splatná dňa 10.01.2021, a preto autoservis do splatnosti faktúry nebol v žiadnom prípade oprávnený uplatniť zádržné právo, ktoré podľa § 151s ods. 1 Občianskeho zákonníka možno uplatniť iba na splatnú pohľadávku a po ukončení opravy mal vyzvať objednávateľa na prevzatie vozidla.
1.5 Vo vzťahu k potvrdeniam predloženým žalobcom ohľadne bežnej praxe autoservisov súd prvej inštancie konštatoval, že sa jedná o prax, ktorá pri konaní so spotrebiteľom je v rozpore s povinnosťami dodávateľa konať bez neprijateľných zmluvných podmienok, pričom uzavrel, že ak má autoservis pochybnosti o úmysle poškodeného a poisťovne uhradiť cenu opravy, musí tieto pochybnosti uviesť pred samotným prijatím vozidla do opravy tak, aby sa mohol poškodený - objednávateľ rozhodnúť, či využije služby daného servisu, využije iný autoservis, prípadne upozorní na tento stav poisťovňu, ktorá môže pred vykonaním opravy vystaviť krycí list za účelom zabezpečenia úhrady, prípadne akceptovať aj inak zvýšené náklady spojené s odstránením škody, ako sú napríklad aj náklady spojené so zabezpečením náhradného vozidla počas opravy. Na základe uvedeného, keď nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by oprávňovali autoservis k nevydaniu vozidla poškodenému po uskutočnení opravy, dospel k záveru, že nedošlo k nevyhnutnosti zabezpečenia náhradného vozidla po ukončení opravy konaním poškodeného, ale naopak, neoprávneným zadržaním vozidla autoservisom, resp. tým, že autoservis nevyzval poškodeného na prevzatie vozidla bezprostredne po ukončení opravy. Preto dospel
k záveru, že z takéhoto porušenia povinnosti nie je zodpovedná osoba, ktorá spôsobila poškodenie vozidla poškodeného, ani žalovaný ako poisťovňa, ale samotná osoba, ktorá vykonala opravu a nevydala vozidlo po ukončení opravy, teda nie je daná pasívna legitimácia žalovaného a takýto nárok bol voči žalovanému uplatnený nedôvodne.
1.6 Dospel k záveru, že nemal preukázané, že náklady poškodeného spojené s prenájmom náhradného automobilu vo výške nájomného v prepočte na počet dní nájmu a úhradu poplatku za pristavenie a prevzatie vozidla boli neúčelné a neprimerané, že by sa vymykali obvyklej cene prenájmu obdobných motorových vozidiel v danom mieste a čase, prípadne, že by poplatok nebol uvedený v samotnej zmluve, alebo sa jednalo o nezákonný nárok, ako napríklad neprijateľnú zmluvnú podmienku, úžeru a pod., a preto dospel k záveru, že pokiaľ žalovaný ako poisťovňa si nesplnil svoju povinnosť podľa § 11 ods. 6 písm. a) zákona č. 381/2001 Z. z. riadne bez zbytočného odkladu zistiť rozsah jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a okrem iných, poskytnúť poistné plnenie, pretože nárok poškodeného neposúdil v súlade so zákonnými nárokmi poškodeného, dospel k záveru o existencii nároku žalobcu na úhradu poplatku za pristavenie a prevzatie vozidla vo výške 30,- eur.
1.7 Vo vzťahu k uplatneným úrokom z omeškania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. s tým, že omeškanie stanovil v súlade s ust. § 11 ods. 8 a § 11 ods. 6 písm. a) zákona č. 381/2001 Z. z. dňom nasledujúcim po uplynutí 15 dňovej lehoty od ukončenia šetrenia, keď poukázal na rozhodovaciu prax vyšších súdnych autorít, a to Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 309/2020, III. ÚS 214/2020 a III. ÚS 215/2020. Na základe uvedeného súd podľa § 10 ods. 8 zákona č. 381/2001 stanovil omeškanie žalovaného s náhradou škody od uplynutia 15 dní po ukončení šetrenia podľa § 10 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z. z. vo výške podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z.
1.8 Konanie v časti späťvzatia nároku o zaplatenie sumy 348,- eur s príslušenstvom ako nájmu za obdobie od 18.01.2022 do 21.01.2022, ktoré vykonal žalobca pred prvým pojednávaním, zastavil podľa § 145 ods. 2 a § 146 ods. 1 druhá veta CSP.
1.9 V zmysle § 255 ods. 1 a 2 CSP priznal žalovanému, ktorý mal aj pri zohľadnení čiastočného späťvzatia úspech v pomere 99 % k 1% úspechu žalobcu, nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu rozdielu 98 %, keď o samotnej výške tejto náhrady rozhodne súd v zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP.
2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie, a to proti výrokom III. a IV. podal žalobca odvolanie z dôvodov prezumovaných § 365 ods. 1 písm. b), e), f) a h) Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“), majúc za to, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil podmienky vzniku zodpovednosti za škodu najmä vo vzťahu k príčinnej súvislosti medzi vylúčením poškodeného z užívania jeho motorového vozidla a s tým súvisiacou potrebou vynaloženia nákladov na prenájom náhradného vozidla v čase opravy poškodeného vozidla. Za rozhodujúcu skutočnosť v tomto smere považoval to, že pokiaľ by klient žalovaného nezavinil dopravnú nehodu, nedošlo by ku škode na vozidle a nutnosti opravy v servise, ktorého podmienky bol poškodený povinný akceptovať a v konečnom dôsledku by nebol nutný prenájom náhradného vozidla po dobu, po ktorú bol poškodený vylúčený z užívania predmetu svojho vlastníctva. Má za to, že pri posudzovaní nutnosti a účelnosti nákladov vzniknutých z titulu nájmu náhradného vozidla je potrebné vychádzať z premisy, že samotné vykonanie opravy nebolo v nijakom prípade rozhodnutím poškodeného, ale výsledkom škodovej udalosti zavinenej práve klientom žalovaného a poškodený prenájmom náhradného motorového vozidla len riešil dôsledky zapríčinené poistnou udalosťou a odstraňoval jemu vzniknutý nepriaznivý stav. Má za to, že nie je možné a spravodlivé ho potom následne sankcionovať rozhodnutím, ktorým súd alibisticky konštatuje nedostatok príčinnej súvislosti medzi trvaním opravy, resp. dobou, počas ktorej je poškodené vozidlo zadržiavané v autoservise a jeho obmedzením v užívaní vlastného motorového vozidla. Zdôraznil, že poškodený si riadne splnil všetky povinnosti za účelom včasného a okamžitého uplatnenia nároku na náhradu škody v súvislosti so škodovou udalosťou, a to ako vo vzťahu k žalovanému, tak aj voči servisu a o tom, že z jeho strany nešlo o nijaké špekulatívne konanie, svedčí aj skutočnosť, že poškodený nechal svoje vozidlo opraviť v autoservise ALTERIA MOTOR, s.r.o., ktorý je obchodným partnerom žalovaného a súčasne autorizovaným servisom pre model poškodeného vozidla. Vzhľadom na to poškodený ako spotrebiteľ v dobrej viere očakával, že jeho motorové vozidlo bude opravené riadne, spoľahlivo a rýchlo.
Zdôraznil, že s ohľadom na bežný postup pri opravách motorových vozidiel je zrejmé a logické, že poškodený nemá podrobné informácie o priebehu opravy a nemá ani nijakú možnosť ovplyvniť jej trvanie alebo celkovú dĺžku doby, ktorá uplynie od doručenia faktúry za opravu poškodeného vozidla vystavenej autoservisom a doručenej poisťovni (žalovanému) do dňa doručenia krycieho listu (ako náhrady úhrady tejto faktúry) zo strany poisťovne (žalovaného). Má za to, že posudzovanie uplatneného nároku je potrebné posudzovať komplexne a je potrebné prihliadnuť na reálnu dobu, po ktorú bol poškodený v dôsledku protiprávneho konania klienta žalovaného vylúčený z užívania svojho vozidla. Podľa názoru odvolateľa pri posudzovaní nutnosti a účelnosti nákladov vzniknutých z titulu nájmu náhradného vozidla je potrebné vychádzať z celkovej doby, počas ktorej bolo vozidlo poškodeného z dôvodu jeho opravy v autoservise, a tiež zo skúmania reálnej možnosti poškodeného užívať svoje motorové vozidlo. Zdôraznil, že poškodený bol zavinením klienta žalovaného vylúčený z užívania svojho vozidla až do okamihu, kým žalovaný neuhradil predmetnú faktúru za opravu poškodeného vozidla (doručil krycí list) autoservisu, keď faktúru za opravu vozidla autoservisu žalovaný bez akýchkoľvek okolkov či námietok v celom rozsahu uhradil, a preto je podľa žalobcu objektívne akceptovateľné a účelné trvanie nájmu náhradného vozidla po celý čas opravy poškodeného vozidla, kedy sa toto preukázateľne nachádzalo v autoservise, a táto skutočnosť nemôže a nemala by byť na úkor poškodeného. Má za to, že pokiaľ prvoinštančný súd posudzoval predmetný spor inak, je jeho rozhodnutie arbitrárne, keď opomenul, že medzi žalovaným nárokom, konaním škodcu (povinne zmluvne poisteným u žalovaného) a vznikom škody je jednoznačne daná príčinná súvislosť a poškodený nemal žiadnu možnosť prevziať si svoje vozidlo z autoservisu predtým, ako bol autoservisu doručený krycí list zo strany žalovaného. Podľa názoru žalobcu záviselo od žalovaného, ako promptne krycí list doručí, na základe čoho má za to, že k vzniku škody v žalovanom rozsahu prispel svojím konaním (nekonaním) aj samotný žalovaný.
2.1 Nestotožnil sa so záverom súdu prvej inštancie, že nárok bol voči žalovanému uplatnený nedôvodne a nebola daná pasívna vecná legitimácia, keď zdôraznil, že žiaden autoservis nevydá poškodenému opravené motorové vozidlo skôr, ako je faktúra za opravu uhradená, resp. doručený krycí list (ako náhrada úhrady) zo strany poisťovne, pričom uvedené preukázal potvrdením o bežnej obchodnej praxi. Vo vzťahu k záveru súdu, že sa jedná o prax vykazujúcu znaky neprijateľných zmluvných podmienok a klamlivej obchodnej praktiky autoservisu, poukázal na to, že autoservis nie je stranou v tomto konaní a žalovaný a ani on ako žalobca nežiadal preskúmať klamlivosť/neprijateľnosť obchodnej praktiky autoservisu, pričom prvoinštančný súd nad rámec svojich oprávnení a zásad civilného sporového konania sa v konaní zaoberal posudzovaním zmluvných podmienok subjektu – autoservisu, ktorý nie je stranou tohto konania. Z uvedeného dôvodu nesúhlasil s právnym posúdením súdu prvej inštancie, že by zo strany autoservisu malo dôjsť k protiprávnemu konaniu, keď z ničoho nevyplýva, že by zo strany autoservisu malo dôjsť k porušeniu jeho právnej povinnosti alebo k protiprávnemu konaniu. Zdôraznil, že príčinou vzniku škody u poškodeného bola protiprávna skutočnosť - konanie škodcu (vinníka nehody) a nech aj k prvotnej príčine pristúpila ďalšia skutočnosť, hoc aj domnelé protiprávne konanie tretej osoby (zadržanie vozidla v autoservise po vystavení faktúry za opravu), uvedené nemá žiaden vplyv na nárok žalobcu uplatnený v žalobe, nakoľko nebyť prvotnej príčiny – konanie škodcu ako vinníka nehody, nemusel by poškodený dať vozidlo do autoservisu a nedošlo by k vylúčeniu jeho užívania a k vzniku škody. V tejto súvislosti upriamil pozornosť na to, že sám žalovaný mal možnosť doručiť krycí list včas, resp. skôr a neurobil tak, hoci si je dobre vedomý všeobecnej obchodnej praxe autoservisov uplatňovanej pri hradení škôd z povinného zmluvného poistenia, a túto obchodnú prax bežne toleruje a rešpektuje.
2.2 Záver súdu považuje za neprijateľný taktiež s prihliadnutím na ľudský a logický princíp danej veci, keď poškodený v pozícii spotrebiteľa nemohol nijako ovplyvniť priebeh a dobu trvania opravy poškodeného vozidla a jeho zotrvanie v autoservise, a preto sa nemôže jednať o okolnosti, ktoré by vylučovali nutnosť a účelnosť nákladov vynaložených na zabezpečenie náhradného motorového vozidla. Má za to, že poškodený žiadnym spôsobom neprispel k svojvoľnému navýšeniu nákladov zapožičania náhradného motorového vozidla a nie je možné pričítať faktickú dĺžku trvania doby, počas ktorej bol poškodený bez svojho zavinenia vylúčený z používania svojho vozidla na jeho úkor. Práve naopak, za daných okolností je potrebné prihliadnuť na objektívnu zodpovednosť žalovaného pri refundácii nákladov hradených z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, pričom následne je aj na ňom, aby si podľa vlastného uváženia uplatnil sporný nárok u opravcu poškodeného vozidla. Žalobca súčasne zdôraznil, že záver prvoinštančného súdu nie je možné považovať za správny i z dôvodu, že vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a nie je súladný s ustálenou rozhodovacou praxou, keď poukázal na viaceré rozsudky Okresného súdu Žilina
a Krajského súdu v Žiline, ako aj rozsudok Okresného súdu Bratislava V. Na základe uvedeného má za to, že skutkový a právny záver súdu prvej inštancie o neúčelnosti nákladov na prenájom náhradného vozidla za obdobie od vystavenia faktúry za opravu poškodeného vozidla do doručenia krycieho listu v napadnutom rozsudku je nesprávny.
2.3 Žalobca taktiež namietal, že napadnutý rozsudok a jeho odôvodnenie je v rozpore s ust. § 220 ods. 2 CSP, keďže z neho nevyplýva posúdenie relevantných tvrdení a právnych argumentov žalobcu obsiahnutých v jeho podaniach a prednesoch, keď takýmto konaním súdu prvej inštancie došlo k zásahu do jeho práva na spravodlivý proces, pričom poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03.
2.4 S poukazom na argumentáciu vo veci samej považoval žalobca rozsudok za nesprávny aj vo výroku, ktorým priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania.
2.5 Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil, a to tak, že žalovanému uloží povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.740,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.740,- eur od 25.12.2019 do zaplatenia, a to v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia a o trovách rozhodne tak, že žalobca má nárok na náhradu trov konania na súde prvej inštancie a na odvolacom súde v rozsahu 100 %
3. Žalovaný vo vyjadrení k rozsudku sa v celom rozsahu stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie, pričom východiskovo prejavil súhlas s tvrdením žalobcu, že pri posudzovaní nároku poškodeného je potrebné brať do úvahy reálnu dobu, po ktorú bol poškodený v dôsledku protiprávneho konania klienta žalovaného vylúčený z užívania svojho vozidla. Vo vzťahu k prejednávanému prípadu však upriamil pozornosť na to, že on uhrádza iba nároky, ktoré boli spôsobené v dôsledku protiprávneho konania jeho klienta a nie nároky, ktoré vznikli protiprávnym konaním iných osôb, aj keď vznikli v nadväznosti na škodovú udalosť spôsobenú jeho klientom. Má za to, že príčinná súvislosť medzi škodou, ktorá vznikla poškodenému v dôsledku neoprávneného uplatnenia zádržného práva autoservisu, a protiprávnym konaním klienta žalovaného (škodovou udalosťou), nie je daná, keď on, resp. jeho klient, zodpovedajú len za škodu (nájom vozidla) do ukončenia opravy poškodeného motorového vozidla a za následnú škodu (nájom vozidla po ukončení opravy poškodeného motorového vozidla) už on, resp. jeho klient nezodpovedajú, nakoľko v tomto prípade absentuje príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním klienta žalovaného a vzniknutou škodou.
3.1 Žalovaný zdôraznil, že skutočnosť, že autoservisy bežne zadržiavajú opravené motorové vozidlo do vystavenia krycieho listu, a tým spôsobujú poškodeným škodu v podobe dlhšie nájmu náhradného vozidla, nemôže byť na ťarchu vinníka škodovej udalosti, ani jeho poisťovateľa, keď on nespochybňuje, že poškodenému vznikla škoda neprimerane dlhým nájmom náhradného vozidla, avšak za vznik tejto škody nezodpovedá on ani jeho klient, ako sa to snaží prezentovať žalobca, keď ho obviňuje z neskorého vystavenia krycieho listu. Má za to, že vznik uvedenej škody nesúvisí s neskorým vystavením krycieho listu z jeho strany, ale s neoprávneným uplatnením zádržného práva zo strany autoservisu. Upriamil pozornosť na to, že on sa činnosťou, ktorú vykonávajú autoservisy po oprave poškodených motorových vozidiel nezaoberá, keď to nie je v jeho kompetencii a nesúvisí to s jeho činnosťou, nakoľko on posudzuje v rámci svojej činnosti len úkony autoservisov vykonávané počas vykonávania opravy, na základe ktorých vypláca poistné plnenie a následne je jeho povinnosťou ako povinnosťou poisťovne ukončiť šetrenie poistnej udalosti do 3 mesiacov a vyplatiť poistné plnenie do 15 dní od ukončenia šetrenia poistnej udalosti. Má za to, že jeho povinnosťou nie je kontrolovať činnosť autoservisu po vykonaní opravy, a to ako následne s opraveným vozidlom nakladá, či a akú obchodnú prax aplikuje vo vzťahu k svojim klientom.
3.2 Žalovaný sa nestotožnil ani s tvrdením žalobcu, že uvedenú bežnú obchodnú prax toleruje a rešpektuje z dôvodu, pre ktorý sa vedie toto konanie, nakoľko už z uvedeného je zrejmé, že túto obchodnú prax netoleruje, keďže odmieta hradiť nájom náhradného motorového vozidla po vykonaní opravy. Žalovaný preto zastáva názor, že žalobca nepreukázal dôvodnosť a účelnosť vypožičania náhradného motorového vozidla voči žalovanému po dobu dlhšiu ako je doba, za ktorú mu žalovaný poskytol plnenie, t. j. dobu po ukončení opravy poškodeného motorového vozidla právneho predchodcu žalobcu. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a priznal mu nárok na náhradu trov konania.
4. Žalobca v odvolacej replike v celom rozsahu zotrval na podanom odvolaní, ako aj dôvodoch v ňom uvedených. Argumentáciu žalovaného o neexistencii príčinnej súvislosti medzi nákladmi vynaloženými na prenájom náhradného vozidla v súvislosti so škodovou udalosťou a vzniknutou škodou nepovažuje za správnu a považuje ju za porušenie zásady neminem laedere, t. j. nikoho nepoškodzovať. Zdôraznil, že poškodený bol dopravnou nehodou zapríčinenou konaním poistenca žalovaného donútený zabezpečiť opravu svojho poškodeného vozidla, počas ktorej ho nemohol užívať obvyklým spôsobom, a to po celú dobu jeho zotrvania v autoservise, čoho dôsledkom bol vznik nákladov na nájom náhradného vozidla, ktoré by nepotreboval, ak by k dopravnej nehode nedošlo. Zdôraznil, že za účelom krytia nárokov zo zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla je každý držiteľ motorového vozidla povinný uzavrieť poistnú zmluvu podľa zákona č. 381/2001 Z. z., ktorá je svojou povahou zmluvou spotrebiteľskou. Upriamil pozornosť na to, že účelom zákonných ustanovení o zodpovednosti za škodu obsiahnutých v Občianskom zákonníku a na ne nadväzujúce povinné zmluvné poistenie, ako aj účelom súdneho konania má byť taký postup, aby sa poškodenému jeho právo na náhradu škody v plnej miere kompenzovalo, čo je v zhode so spravodlivým výkladom zákona. Opačný prístup je podľa jeho názoru v rozpore s judikatúrou Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorá kladie dôraz pri rozhodovaní všeobecných súdov na princíp riadneho a spravodlivého procesu. Zastáva názor, že v prejednávanej veci bola privilegovaná poisťovňa – žalovaný, vo vzťahu ku ktorému bol poškodený spotrebiteľom očakávajúcim, že mu bude kompenzovaná škoda spôsobená prevádzkou motorového vozidla poisteného u žalovaného. Má za to, že záväzkový vzťah s poisťovňou je držiteľom motorových vozidiel vynútený zákonom a poškodený je momentom vzniku škody nútený komunikovať s poisťovňou vinníka dopravnej nehody, ktorá si kladie podmienky pre krytie vzniknutej škody zapríčinenej jej poistencom, a to v prvom rade určením autorizovaných servisov, s ktorými je v zmluvnom vzťahu. Výberom iného autoservisu by poškodený podstupoval značné riziko pri uplatňovaní nároku na náhradu škody voči poisťovni. Má za to, že poškodený sa potom stáva „vazalom“ poisťovne pri výbere autoservisu a výberom autoservisu, ktorý je v zmluvnom vzťahu s poisťovňou, sa končí jeho súčinnosť s poisťovňou, a túto v plnej miere preberá autorizovaný servis, ktorému je poisťovňa zaviazaná plniť za vykonanie opravy, a to práve doručením krycieho listu, ktorý predstavuje zabezpečenie úhrady nákladov za vykonanie opravy a protiplnením autoservisu je vydanie opraveného vozidla poškodenému. Má za to, že vydanie opraveného vozidla až doručením krycieho listu zo strany poisťovne musí predstavovať dohodu medzi autoservisom a poisťovňou, inak by vydanie krycieho listu nemalo opodstatnenie, a teda zo strany autoservisu tak nejde de facto o uplatnenie zádržného práva podľa § 151s Občianskeho zákonníka, ako usudzoval súd prvej inštancie, ktoré vyhodnotil ako neoprávnené, a to dokonca s dopadom na príčinnú súvislosť medzi uplatneným nárokom na náhradu škody a konaním poistenca žalovaného. V tejto súvislosti zdôraznil, že vozidlo poškodeného by neskončilo v autorizovanom autoservise, nebyť konania poistenca žalovaného a inštrukcií poisťovne, keď v tejto súvislosti podľa jeho názoru súd prvej inštancie opomenul ust. § 560 Občianskeho zákonníka, resp. ust. § 326 Obchodného zákonníka, o synalagmatickom záväzku, ktoré vylučujú neoprávnené konanie autoservisu. Zdôraznil, že autorizovaný servis neinformuje poškodeného a rovnako ani v danom konkrétnom prípade neinformoval poškodeného o tom, že bola vystavená faktúra za opravu jeho motorového vozidla, ktorú zasiela rovno poisťovni a opravené motorové vozidlo vydáva poškodenému doručením krycieho listu od poisťovne, resp. vyplatením poistného plnenia. V danej súvislosti poukázal na bežnú súdnu prax na Okresnom súde Žilina, v zmysle ktorej je priznávaná náhrada škody až do doručenia krycieho listu poisťovňou, senátmi 1C, 4C, 49C, 41C, 42C, 46C, 10Cb a 51C. Má za to, že nie je relevantné náhradu za predmetnú škodu nepriznať za obdobie, podľa ktorého sa vozidlo poškodeného preukázateľne nachádza v autoservise, a ktorého dĺžku nijako nezapríčinil alebo neovplyvnil poškodený, a to nasledujúce po dátume vykonania opravy odôvodnenom z faktúry predstavujúcej výzvu na zaplatenie (účelný doklad). Má za to, že je to práve poškodený, ktorý bol proti svojej vôli vylúčený z možnosti užívania vlastného motorového vozidla, a ktorému je objektívne, resp. mimo jeho vplyv umožnené opravené vozidlo užívať až na základe jeho vydania autoservisom. Žalobca vyjadril presvedčenie, že by bolo aj v rozpore s dobrými mravmi, ak by bol poškodený žiadaný o úhradu nákladov spojených s opravou jeho motorového vozidla, keď tieto majú byť kryté z povinného zmluvného poistenia vinníka dopravnej nehody, pričom na zabezpečenie krytia predmetných nákladov slúži práve tzv. krycí list poisťovne smerujúc tak k splneniu záväzku autoservisu odovzdať opravené vozidlo poškodenému a objektívne mu tak umožniť jeho užívanie. Na základe uvedeného má za to, že skutočnosť, že sa vozidlo poškodeného nachádzalo v autoservise a poškodený ho nemohol užívať, v dôsledku čoho si musel prenajať náhradné vozidlo, je v príčinnej súvislosti s konaním poistenca žalovaného ako vinníka dopravnej nehody, a teda oprávnenou dobou nájmu náhradného vozidla pre účely priznania nároku na náhradu škody, a teda poskytnutia poistného
plnenia, je celá doba zotrvania vozidla poškodeného v autoservise, ak na dĺžku tejto doby nemá žiaden vplyv konanie, či opomenutie, poškodeného. Na základe uvedeného má za to, že samotná skutočnosť, že opravované vozidlo poškodené konaním poistenca žalovaného zotrvá v autoservise až do vydania krycieho listu poisťovňou, je priamou a bezprostrednou príčinou vzniku uplatneného nároku na náhradu škody, pričom nevydanie vozidla ku dňu poskytnutia zdaniteľného plnenia podľa faktúry vystavenej autoservisom a doručovanej len poisťovni nepredstavuje žiadnu ďalšiu ani inú príčinu, ktorá by bola samostatnou a rozhodujúcou príčinou pre vznik škody, resp. v dôsledku ktorej by došlo k pretrhnutiu príčinnej súvislosti. Na základe uvedeného žalobca zotrval v celom rozsahu na odvolacom návrhu.
5. Žalobca ani žalovaný v odvolacom konaní ďalšie podania neprodukovali.
6. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie na základe podaného odvolania žalobcom v rozsahu danom § 379 CSP a § 380 CSP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku III., ktorým súd prvej inštancie žalobu vo zvyšnej časti zamietol podľa § 388 CSP, keďže neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie ani na jeho zrušenie, zmenil tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.740,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.740,- eur od 07.03.2022 až do zaplatenia (výrok III. napadnutého rozsudku) a žalobcovi priznal voči žalovanému právo na náhradu trov (prvostupňového ako aj odvolacieho) konania v rozsahu tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku. Výroky rozsudku súdu prvej inštancie I. a II., keďže neboli napadnuté odvolaním, ponechal nedotknuté.
7. Pred vykonaním vecného prieskumu odvolania odvolací súd sa primárne zaoberal otázkou, či tým, že žalobca v odvolacom návrhu sa domáhal priznania úrokov z omeškania od 25.12.2019 (v podanej žalobe sa úrokov z omeškania domáhal odo dňa 07.03.2022), mal v úmysle učiniť návrh na pripustenie zmeny žaloby v podobe rozšírenia žaloby o úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.740,- eur od 25.12.2019 do 06.03.2022, keď odvolací súd považuje uvedenie iného (skoršieho) dátumu, od ktorého sa žalobca domáha zaplatenia úrokov z omeškania, ako zrejmú nesprávnosť uvedenú žalobcom, ktorá vychádza z tej skutočnosti, že aj súd prvej inštancie vo výroku II. napadnutého rozsudku uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 30,- eur spolu s 5 % ročným úrokom z omeškania od 25.12.2019 do zaplatenia, keď uvedenie tohto dátumu aj s poukazom na vznik škodovej udalosti, t.j. 12.12.2021, je zrejmou nesprávnosťou. V súvislosti s uvedenou zrejmou nesprávnosťou odvolací súd upozorňuje súd prvej inštancie na možnosť procesného postupu prezumovaného § 224 CSP, podľa ktorého súd kedykoľvek aj bez návrhu opraví v rozsudku chyby v písaní a počítaní, ako aj iné zrejmé nesprávnosti. O oprave súd vydá opravné uznesenie, ktoré doručí subjektom konania. Iba na doplnenie odvolací súd poukazuje na to, že výrok II. rozsudku súdu prvej inštancie nebol predmetom odvolacieho prieskumu, a preto sa aj uvedená nesprávnosť rozsudku súdu prvej inštancie nedotýka odvolacieho prieskumu.
8. Žalobca v odvolaní namietal, že napadnutý rozsudok a jeho odôvodnenie je v rozpore s § 220 ods. 2 CSP z dôvodu, že z neho nevyplýva posúdenie relevantných skutkových tvrdení a právnych argumentov v čom vzhliadal zásah do jeho práva na spravodlivý proces. Krajský súd posúdil relevantnosť tohto odvolacieho dôvodu, teda to, či súd prvej inštancie riadne odôvodnil, a to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument sporovej strany, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie (viď rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 78/05), pričom dospel k záveru, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami súdu prvej inštancie pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia (aj keď sa s jeho závermi odvolací súd nestotožňuje) preto nemožno považovať za rozporné s požiadavkou vyplývajúcou z práva na spravodlivý proces, keďže je z neho zreteľné, z akého skutkového stavu súd prvej inštancie pri rozhodnutí vychádzal, z akých ustanovení právnych predpisov jeho rozhodnutie vychádzalo a ako boli tieto ustanovenia ním interpretované.
9. Pokiaľ žalobca v odvolaní namietal aj odvolací dôvod prezumovaný § 365 ods. 1 písm. e) CSP, odvolací súd poukazuje na to, že žalobca v odvolaní neprodukoval žiadne konkrétne skutočnosti, ktoré by zakladali existenciu uvedeného odvolacieho dôvodu, nakoľko v odvolaní ani len netvrdil, že súd prvej inštancie nevykonal niektorý z navrhnutých dôkazov potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností.
10. Pokiaľ žalobca v odvolaní namietal, že napadnuté rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci, odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Žalobca konkrétne nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie týkajúcim sa vyhodnotenia podmienok vzniku zodpovednosti za škodu, najmä vo vzťahu k príčinnej súvislosti medzi vylúčením poškodeného (žalobcu) z užívania jeho motorového vozidla a s tým súvisiacou potrebou vynaloženia nákladov na prenájom náhradného vozidla v čase opravy poškodeného vozidla, keď za rozhodujúcu skutočnosť žalobca považoval to, že ak by klient žalovaného nezavinil dopravnú nehodu, nedošlo by ku škode na jeho vozidle a nutnosti opravy v servise, ktorého podmienky bol poškodený povinný akceptovať. V konečnom dôsledku by nebol nutný prenájom náhradného vozidla po dobu, po ktorú bol poškodený (žalobca) vylúčený z užívania predmetu svojho vlastníctva. Z uvedeného dôvodu potom namietal záver súdu prvej inštancie, že nárok bol voči žalovanému uplatnený nedôvodne a nebola daná pasívna vecná legitimácia na strane žalovaného. Zdôraznil, že on žiadnym spôsobom neprispel k svojvoľnému navýšeniu nákladov za požičanie náhradného motorového vozidla a nie je mu možné pričítať faktickú dĺžku trvania doby, počas ktorej bol bez svojho zavinenia vylúčený z užívania svojho motorového vozidla. Za daných okolností považoval za potrebné prihliadnuť na objektívnu zodpovednosť žalovaného pri refundácii nákladov hradených z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.
10.1 Vo vzťahu k uvedenej odvolacej námietke odvolací súd východiskovo považuje za potrebné vyjadriť sa k samotnému účelu povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla tak, ako ju prezumuje zákon č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „zákon č. 381/2001 Z. z.“). Účelom uvedeného zákona je poskytnutie právnej ochrany poškodeného škodovými následkami zapríčinenými motorovým vozidlom škodcu. Právnu ochranu poškodeného zákon zabezpečuje jednak tým, že poškodenému priznáva právo na náhradu škody priamo proti poistiteľovi, s ktorým škodca uzavrel poistnú zmluvu a jednak tým, že v rámci združenia zodpovednostných poistiteľov zakladá vznik poistného garančného fondu, z ktorého sa odškodňujú obete dopravných nehôd, ktorým škodu spôsobilo nepoistené alebo neznáme motorové vozidlo. Účelom povinného zmluvného poistenia je teda zabezpečiť čo najväčšie zmiernenie príkorí poškodeného, ktoré mu vznikli v súvislosti so škodovou udalosťou spôsobenou prevádzkovateľom motorového vozidla, a to nielen vo sfére materiálnej ujmy vychádzajúc s ust. § 4 ods. 2 a ods. 3 zákona č. 381/2001 Z. z., ktoré upravuje právo poisteného (škodcu), aby poisťovateľ z poistenia zodpovednosti za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody, ale aj vo sfére rozsahu ingerencie poškodeného, spočívajúcej vo vykonaní úkonov potrebných na to, aby mu bola nahradená škoda, ktorá mu vznikla následkom škodovej udalosti. Inak povedané, práve inštitút povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla má slúžiť na to, aby sa poškodenému čo najviac zjednodušil postup smerujúci k uplatneniu nároku na náhradu škody a k jeho uspokojeniu. V kontexte uvedeného je potom potrebné vnímať aj samotné zabezpečenie náhradného motorového vozidla poškodeným po dobu, po ktorú z dôvodu poškodenia jeho motorového vozidla nemôže toto vozidlo užívať. Ústavný súd SR v náleze sp. zn. III.ÚS 602/2022 zo dňa 16. februára 2023 poukázal na to, že „...Účelom náhradného motorového vozidla je eliminovať škodlivý následok spôsobenej dopravnej nehody, ktorý zasahuje do bežného života poškodeného, až do momentu, keď môže opätovne užívať svoje vlastné motorové vozidlo. V týchto prípadoch výška škody nekorešponduje iba rozsahu zničeného vozidla ale aj primeraným nákladom, ktoré poškodený vynaložil s cieľom eliminovať škodový následok...“. V kontexte uvedeného bolo v prejednávanom spore zásadné zodpovedanie otázky, či poškodenému (právnemu predchodcovi žalobcu) vzniká nárok na náhradu škody spočívajúcej v nájme náhradného motorového vozidla do vykonania opravy poškodení motorového vozidla, ktoré boli spôsobené škodcom (poisteným) alebo až do doby, po ktorú poškodený nemohol predmetné motorové vozidlo užívať.
10.2 Zo skutkových záverov súdu prvej inštancie vyplýva, že dňa 12.12.2021 došlo v Žiline k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda prevádzkou motorového vozidla EČV: BY409BH (v danom čase povinne zmluvne poisteným u žalovaného), ktorý uvedenú poistnú udalosť eviduje pod č. 9570420876 na motorovom vozidle poškodeného (právneho predchodcu žalobcu). Z nesporných skutkových tvrdení
žalovaného vyplýva, že uvedená poistná udalosť mu bola nahlásená dňa 12.12.2021, s tým, že dňa 14.12.2021 vykonal obhliadku motorového vozidla poškodeného a následne dňa 21.12.2021 vykonal doobhliadku predmetného motorového vozidla v autoservise. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný mal (musel mať) vedomosť o rozsahu poškodenia motorového vozidla poškodeného minimálne dňa 21.12.2021. Zo splnomocnenia udeleného poškodeným spoločnosti ALTERIA MOTOR, s.r.o. (ďalej aj „autoservisu“) vyplýva, že autoservis bol zo strany poškodeného splnomocnený na komunikáciu s poisťovateľom škodcu, keď poistné plnenie nežiadal uhradiť na svoj účet, ale žiadal, aby cena opravy bola likvidovaná zo strany poisťovateľa škodcu (t. j. žalovaného) formou vydania krycieho listu žalovaným. V tejto súvislosti odvolací súd akcentuje tú skutočnosť, že žalovaný je subjektom, ktorý podniká ako poisťovateľ v oblasti poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel, a teda v rámci svojej činnosti poskytuje poistné plnenia za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, keď nezriedka poskytuje poistné plnenia za škodu, ktorú zavinil jeho poistník na motorovom vozidle poškodeného pri strete prevádzok ich motorových vozidiel. Poškodenia motorového vozidla sa spravidla opravujú v opravovniach – servisoch, s ktorými môže mať poisťovateľ ako „zmluvný partner“ osobitný (exkluzívny) vzťah, premietnutý do poskytnutia určitej (predbežnej) „garancie“, že uhradí cenu opravy motorového vozidla poškodeného opravy, na čo slúži práve tzv. krycí list. Zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že predmetný postup bol uplatnený aj v prejednávanom prípade. Uvedený záver zodpovedá tvrdeniam žalobcu o bežných obchodných praktikách servisov vykonávajúcich opravy motorových vozidiel, pričom žalovaný v konaní relevantným spôsobom nespochybnil vyjadrenie spoločnosti ALTERIA MOTOR, s.r.o., ktorá vykonávala opravu motorového vozidla poškodeného, a ani vyhlásenia ďalších autorizovaných servisov, t. j. spoločnosti FINAL-CD spol. s r. o., prípadne MD-Bavaria Žilina, s. r. o., z ktorých vyplýva, že bežnou praxou týchto servisov je, že v deň ukončenia prác súvisiacich s opravou poškodeného motorového vozidla servis vystaví faktúru, v ktorej sú vyčíslené náklady na opravu, a túto faktúru v deň jej vystavenia automaticky odosiela poisťovni, ktorá z PZP vinníka nehody je povinná faktúru zaplatiť a v prípade, ak poisťovňa je ich zmluvným partnerom (rozumej partnerom autoservisu) sa ako náhrada úhrady faktúry využíva tzv. krycí list s tým, že servis vydá poškodenému opravené vozidlo bezodkladne po doručení krycieho listu. Je potom nepochybné, že žalovaný mal o tomto zaužívanom postupe autoservisov vedomosť, pričom sám potvrdil, že bol o vydanie krycieho listu listom označeným ako „Splnomocnenie“ požiadaný. Žalovaný (pri svojom skutkovom tvrdení, že motorové vozidlo poškodeného bolo obhliadnuté dňa 14.12.2021 a následne bola vykonaná doobhliadka dňa 21.12.2021) v spore neprodukoval žiadne skutkové tvrdenia, ktoré by nejakým spôsobom, čo i len sčasti, spochybňovali, že faktúrou autoservisu (č. 1214540 dňa 27.12.2021 znejúca na sumu 3.794,95 eur) vyúčtovanú cenu opravy motorového vozidla poškodeného následne aj v celom rozsahu uhradil (dňa 17.01.2022 bola pripísaná na účet spoločnosti ALTERIA MOTOR, s.r.o. suma 3.794,95 eur). Vychádzajúc z vyššie uvedených východísk odvolací súd dospel k záveru, že za daných okolností nedochádza na strane poškodeného k zmene jeho postavenia už tým, že došlo k vykonaniu opravy jeho motorového vozidla, ale k tomuto dochádza až vtedy, keď uvedené motorové vozidlo mohol reálne užívať, t. j. dňom, kedy došlo k vydaniu krycieho listu zo strany poisťovateľa škodcu. Odvolací súd zdôrazňuje, že argumentácia žalovaného potom prinajmenšom ignoruje existujúci stav založený poškodeným a autoservisom a svojvoľným určením termínu vydania krycieho listu prípadne úhrady objektívne odďaľuje vydanie motorového vozidla poškodenému.
10.2.1 Odvolací súd v spojitosti s vysloveným záverom zdôrazňuje, že v prejednávanom prípade neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by (v spore posudzovanom období od 29.12.2021 do 17.01.2022) zakladali záver o omeškaní autoservisu s opravou motorového vozidla poškodeného a na to nadväzujúcim vyhotovením a zaslaním faktúry za opravu vozidla žalovanému, príp. o omeškaní poškodeného s prevzatím opraveného motorového vozidla. Zo zistených skutočností, t.j. že poškodený si dal opraviť poškodené motorové vozidlo v servise, ktorého zmluvným partnerom je žalovaný, splnomocnil predmetný autoservis (t.j. subjekt, ktorý ako zmluvný partner rozhodne musel mať skúsenosti s komunikáciou so žalovaným ohľadne poistných plnení pri škode spôsobenej prevádzkou motorového vozidla) na komunikáciu so žalovaným (s tým, že úhrada ceny opravy poškodeného motorového vozidla bude likvidovaná formou „krycieho listu“), pri (žalovaným nepopretom) vyjadrení žalobcu o tom, že poškodený nemal dostatok finančných prostriedkov na úhradu opravy poškodeného motorového vozidla, vyplýva, že poškodený vstupoval do právneho vzťahu s autoservisom založeného zmluvou o dielo s tým, že on nebude uhrádzať cenu diela, a že úhrada ceny diela bude zabezpečená vydaním krycieho listu zo strany poisťovateľa škodcu, t.j. žalovaného. O uvedenom svedčí aj postup samotného autoservisu, ktorý faktúru za opravu motorového vozidla poškodeného nezasielal poškodenému, ale zasielal ju priamo žalovanému. V kontexte uvedeného muselo byť žalovanému
zrejmé, že pri bežnom (očakávanom) chode udalostí (s poukazom na vyššie uvedené vyjadrenie spoločnosti ALTERIA MOTOR, s.r.o., prípadne ďalších autoservisov) bude predmetné motorové vozidlo poškodenému vydané až po vydaní krycieho listu, prípadne úhrade fakturovanej sumy, teda že ukončenie tohto „procesu“ bude podmienené úhradou (prípadne zabezpečením úhrady), ktorú mal vykonať samotný žalovaný. Argumentácia žalovaného potom prinajmenšom ignoruje existujúci faktický stav založený poškodeným a autoservisom, pričom bol to práve žalovaný, ktorý svojvoľným určením termínu vykonania úhrady (v danom prípade žalovaný iba všeobecne poukazoval na lehoty, ktoré sú mu zákona dané na vykonanie prešetrenia, keď nevzniesol žiadne námietky voči cene vykonanej opravy) objektívne oddialil vydanie motorového vozidla poškodenému.
10.3 Vyššie vyslovené závery podľa názoru odvolacieho súdu nachádzajú v určitej miere oporu aj v existujúcich inštitútoch súkromného práva, a to zádržnom práve, tak ako je prezumované § 151s Občianskeho zákonníka, na ktoré (aj keď nie pri úplne identických východiskách) poukazoval aj súd prvej inštancie. Zádržné právo vzniká na základe jednostranného právneho úkonu zadržiavateľa (veriteľa), ktorým je faktické zadržanie veci. Predpokladom na realizáciu jednostranného právneho úkonu je existencia splatnej peňažnej pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi, ako aj to, že hnuteľná vec, ktorá má byť zadržaná, je v reálnej dispozícii veriteľa, t. j. veriteľ má nad ňou faktickú moc. Zádržné právo je potom inštitútom, ktorý sa veľmi často využíva napríklad pri zmluve o úschove, zmluve o dielo, ale aj pri uplatnení nároku zo zodpovednosti za vady a podobne. V kontexte vyššie uvedeného je potrebné podľa názoru odvolacieho súdu nahliadať na proces odškodňovania škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla tak, ako ho prezumuje zákon č. 381/2001 Z. z., čo sa v reálnom živote prejavuje napríklad v tom, že poškodený si dá vykonať opravu svojho motorového vozidla v zmluvnom/partnerskom servise poisťovateľa škodcu, a že splnomocní príslušný servis na zastupovanie voči poisťovateľovi škodcu, čoho reálnym odzrkadlením je práve to, že zmluvný servis nezasiela faktúru, ktorou vyúčtuje cenu opravy priamo poškodenému ako objednávateľovi opravy, ale priamo poisťovateľovi škodcu, a tento následne vykoná úhradu. Napriek tomu, že žalovaný sa v prejednávanom spore snaží navodiť dojem, že on nijakým spôsobom nezasahuje do realizácie práv a povinností, ktoré sú obsahom právneho vzťahu založeného zmluvou o dielo medzi poškodeným a zmluvným servisom, jeho ingerencia (daná spoluprácou so zmluvným servisom na báze likvidovania škody vzniknutej prevádzkou motorového vozidla) je týmto jednoznačne daná. V tejto súvislosti je potrebné si uvedomiť rozdielnosť postavenia žalovaného (ako poisťovateľa škodcu), ktorého si poškodený sám neurčuje, nakoľko povinnosti žalovaného vznikajú v dôsledku škodovej udalosti zavinenej škodcom (poisteným), a ktorý tým vstupuje do vzťahu s vymedzeným rozsahom práv a povinností s poškodeným „nútene“ v dôsledku vzniku poistnej udalosti (tak ako ich prezumuje zákona č. 381/2001 Z.z.) a postavenia autoservisu, ktorý vstupuje do vzťahu s poškodeným na (dobrovoľnom) zmluvnom základe (na základe voľby poškodeného), ktorý je výsledkom kontraktačného procesu s určitým obsahom. V kontexte uvedeného by potom úvaha, ktorá by rozlišovala dôvodnosť (príp. rozsah) nároku na náhradu škody súvisiacej s nájmom náhradného motorového vozidla poškodeným aj vo vzťahu k dĺžke doby medzi ukončením opravy motorového vozidla poškodeného a vydaním krycieho listu/vykonaním úhrady zo strany poisťovne výlučne v závislosti od toho, či by bol príslušný autoservis oprávnený uplatniť voči poškodenému zádržné právo, vyznela nesystematicky, nakoľko dôvodnosť nároku by bola podmienená tým, aké zmluvné podmienky by si poškodený v rámci kontraktačného procesu s autoservisom vyjednal. Akceptujúc výklad žalovaného by si potom poškodený „musel“ dojednať so servisom také zmluvné podmienky, ktoré by ukladali servisu povinnosť vydať mu motorové vozidlo po oprave aj bez zaplatenia ceny opravy/vydania krycieho listu (uvedený výklad by potom napr. de facto vylučoval možnosť uplatnenia zádržného práva zo strany servisu), čo by servis pri uzatváraní zmluvy o oprave nebol povinný akceptovať, a prípadné nevyjednanie takých podmienok opravy zo strany poškodeného, s ktorými by poisťovateľ škodcu súhlasil, by potenciálne viedlo k ďalším sporom medzi poškodeným a poisťovateľom, týkajúcim sa námietok voči voľbe toho ktorého servisu zo strany poškodeného a poškodený by sa stal do určitej miery „rukojemníkom“ poisťovateľa škodcu na strane jednej a servisu na strane druhej. V kontexte uvedenej (všeobecnej) úvahy je potom potrebné o to viac nahliadať na prípady, kedy si poškodený dá opraviť motorové vozidlo v partnerskom servise poisťovateľa škodcu (tak ako to bolo aj v prejednávanom prípade). Odvolací súd má za to, že práve „partnerský“ vzťah poisťovateľa škodcu a servisu, ktorého reálnym vyjadrením (okrem iného) je aj vydanie krycieho listu „zmluvnou/partnerskou poisťovňou“, má byť tou skutočnosťou, ktorá poskytne zhotoviteľovi - partnerskému autoservisu poisťovateľa škodcu dostatočnú garanciu na to, aby vydal poškodenému jeho opravené motorové vozidlo, a tým sa v konečnom dôsledku vo vzťahu k poškodenému skrátila nevyhnutná doba, po ktorú bude z jeho strany potrebné užívanie náhradného
vozidla. Z uvedeného potom možno jednoznačne vyvodiť záujem poisťovateľa škodcu (ak nevzniknú dôvodné pochybnosti o rozsahu škody) bezodkladne vydať krycí list, príp. partnerskému servisu škodu uhradiť, aby tým nedochádzalo k ďalšiemu vzniku škody z dôvodu nájmu náhradného vozidla zo strany poškodeného, príp. v rámci spolupráce s partnerským servisom vyjednať také podmienky, na základe ktorých by zmluvný servis vydal vozidlo poškodenému ihneď po vykonaní opravy. Argumentácia žalovaného v intenciách uvedeného vyznieva jednostranne a nereflektuje na skutočnosť, že servis je (vo všeobecnosti) oprávnený či už na zmluvnom základe, resp. ex lege, oprávnený zadržať motorové vozidlo do vykonania úhrady opravy. Odvolací súd potom v základe nevidí dôvod, aby zo strany zmluvnej poisťovne nedošlo k nahradeniu dodatočných nákladov spojených s nájmom náhradného vozidla poškodenému partnerským servisom až do úhrady náhrady škody, príp. vydania krycieho listu.
10.4 Vychádzajúc z vyššie uvedeného podľa názoru odvolacieho súdu je potom existencia príčinnej súvislosti medzi škodovou (poistnou) udalosťou (dopravnou nehodou zo dňa 12.12.2021) a vznikom súvisiacej škody, spočívajúcej v nájomnom za prenájom náhradného motorového vozidla až do úhrady vykonanej zo strany žalovaného, daná. V kontexte uvedeného záveru sa potom odvolací súd nestotožnil so záverom súdu prvej inštancie o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie na strane žalovaného z dôvodu neexistencie príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním škodcu a vznikom škody vo výške nájomného za obdobie od opravy motorového vozidla poškodeného do úhrady ceny opravy. Podľa názoru odvolacieho súdu takýto výklad zodpovedá účelu zákona č. 381/2001 Z. z., ktorým je dosiahnutie čo najväčšieho zmiernenia následkov vzniknutých poškodenému v súvislosti s prevádzkou motorového vozidla tak v materiálnej, ako aj imateriálnej sfére. Naopak, práve záver súdu prvej inštancie spočívajúci v rozlišovaní jednotlivých zložiek nárokov na náhradu škody poškodeného a s tým súvisiacu potrebu rôznej „kontraktačnej“ aktivity zo strany poškodeného, odvolací súd nepovažuje za súladný s primárnym účelom povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.
11. Na základe uvedeného dospel odvolací súd k záveru o zmene rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku III., ktorým súd žalobu vo zvyšku zamietol tak, že žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na zaplatenie sumy 1.740,- eur titulom škody, ktorá vznikla poškodenému (právnemu predchodcovi žalobcu) z dôvodu nájomného za obdobie od 29.12.2021 do 17.01.2022.
12. Odvolací súd súčasne posúdil ako dôvodnú žalobu v časti, v ktorej sa žalobca domáhal zaplatenia úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.740,- eur od 07.03.2022 až do zaplatenia, keď v intenciách § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Zb. dospel k záveru o dôvodnosti úroku z omeškania, s tým, že omeškanie stanovil v zmysle ust. § 11 ods. 8 a § 11 ods. 6 písm. a) zákona č. 381/2001 Z. z. dňom nasledujúcim po uplynutí 15-dňovej lehoty od ukončenia šetrenia poistnej udalosti. Keďže k ukončeniu šetrenia došlo dňa 18.02.2022 (viazaný žalobným návrhom, nakoľko žalobca sa domáhal úrokov z omeškania od uvedeného dňa) posúdil odvolací súd žalobcom uplatnený nárok na úroky z omeškania ako dôvodný.
13. O nároku na náhradu trov konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 262 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 a 2 CSP a § 256 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 a 2 CSP tak, že priznal žalobcovi, ktorý mal vo veci prevažný úspech (žalobca mal v spore úspech v časti čo do zaplatenia sumy 1.770,- eur spolu s príslušným úrokom z omeškania) voči žalovanému, ktorý mal v spore úspech v pomerne menšej časti (žalovaný mal v spore úspech v časti čo do zaplatenia sumy 348,- eur spolu s príslušným úrokom z omeškania, ohľadne ktorého nároku zobral žalobca žalobu späť, čím zavinil zastavenie konania v tejto časti). Keďže žalobca vo vzťahu k žalovanému bol úspešný v rozsahu 83,60 % predmetu konania (pri zohľadnení pomeru výšky uplatnenej istiny s príslušnými úrokmi z omeškania a priznanej istiny s príslušnými úrokmi z omeškania, ako aj časti istiny, v ktorej bolo konanie zastavené, keď k zastaveniu konania došlo z dôvodu späťvzatia žaloby, čím žalobca zavinil zastavenie konania v tejto časti) a neúspešný v rozsahu 16,40 % predmetu konania (pri zohľadnení pomeru výšky pôvodnej uplatnenej istiny s úrokmi z omeškania a časti istiny s príslušnými úrokmi z omeškania, v ktorej bola žaloba zobratá späť), odvolací súd priznal žalobcovi nárok na pomernú náhradu trov prvostupňového ako aj odvolacieho konania v rozsahu 67,20 % (čo predstavuje rozdiel úspechu žalobcu v spore v rozsahu 83,60 % a jeho neúspechu v spore v rozsahu 16,40 %). Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením.
14. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)