Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Cdo/56/2011

Najvyšší sud

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne M. J., bývajúcej v S.S.,

zastúpenej JUDr. J. M., advokátkou so sídlom v B., proti ţalovanému Ľ. L., bývajúcemu

v S.S., zastúpenému JUDr. E. Š., advokátom so sídlom v B., o zrušenie vecného bremena za

náhradu, vedenej na Okresnom súde Pezinok pod sp. zn. , o dovolaní

ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 3. novembra 2010 sp. zn.

, , takto

rozhodol:

Dovolanie ţalovaného o d m i e t a .

Ţalovaný je povinný nahradiť ţalobkyni trovy dovolacieho konania 154,58 € do rúk

advokátky JUDr. J. M., so sídlom v B., do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Pezinok rozsudkom zo 17. septembra 2009 č.k. -204 zrušil

vecné bremeno spočívajúce v práve ţalovaného doţivotného bývania a uţívania nehnuteľnosti

– 2- izbového bytu, číslo 12, druhé poschodie, vchod číslo 4, bytového domu súpisné číslo

X., postaveného na pozemku parcelné číslo X., č. X. a č. X. a spoluvlastníckeho podielu

na spoločných častiach a zariadeniach domu vo výške X., zapísaného na LV č. X., pre

katastrálne územie S. (ďalej len „bytu“); ţalobkyni uloţil povinnosť zabezpečiť ţalovanému

primeraný náhradný byt; ţalovanému uloţil povinnosť predmetný byt vypratať do 15 dní po

zabezpečení bytovej náhrady a ţiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania.

Vychádzal z toho, ţe v dôsledku zmeny podmienok, za ktorých vecné bremeno vzniklo,

zákon umoţňuje súdu vecné bremeno obmedziť alebo zrušiť za predpokladu, ţe zmenou

pomerov vznikol hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného, nie je

2

rozhodujúce, či tento stav nastal zavinením niektorého z účastníkov (§ 151p ods. 3

); pritom prihliadal na doterajšiu judikatúru (R 86/1958, R 65/1972).

Za platnú povaţoval dohodu o zúţení BSM medzi účastníkmi konania z 21. augusta 2002.

Vecné bremeno k bytu zaťaţujúce ţalobkyňu bolo zriadené v prospech ţalovaného vo forme

notárskej zápisnice 19. marca 2003. Vzhľadom na rozvod manţelstva (19. júna 2007) podľa

názoru súdu došlo k hrubému nepomeru medzi vecným bremenom ţalobkyne a výhodou

z neho pre ţalovaného, so zreteľom na zmenu pomerov nemoţno od ţalobkyne ako výlučnej

vlastníčky bremenom zaťaţenej nehnuteľnosti spravodlivo poţadovať na plnenie z vecného

bremena, a to bez ohľadu, ktorý z účastníkov subjektívne zavinil rozvrat manţelstva.

Na základe uvedeného ţalobe vyhovel, keď za primeranú náhradu zrušeného vecného

bremena povaţoval zabezpečenie náhradného bytu ţalovanému. Povinnosť ţalovaného byt

vypratať podmienil zabezpečením bytovej náhrady. Súd nevyhovel návrhu ţalovaného na

vykonanie dôkazu znaleckým posudkom za účelom vyšetrenia duševného stavu ţalobkyne pre

zmeny v jej správaní povaţujúc ho za nadbytočný (nehospodárny) pre rozhodnutie vo veci.

O trovách konania

Na odvolanie ţalovaného Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 3. novembra 2010

sp. zn. , potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219

ods. 1, 2 ; odvolanie ţalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Pezinok

zo 17. septembra 2009 č.k. -199 odmietol podľa ;

ţalobkyni nepriznal náhradu trov konania podľa v spojení s

a , vety druhej Odvolací súd sa v celom rozsahu stotoţnil

s odôvodnením rozsudku súdu prvého stupňa, súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav

veci a vec správne právne posúdil. Na zdôraznenie dodal, ţe dohoda o zúţení BSM je platná

(spĺňa všetky formálne náleţitosti), bola uzavretá medzi účastníkmi počas trvania

ich manţelstva, ohľadne časti majetku, ktorý by mohol patriť do BSM, v tejto časti námietky

odvolateľa o jej absolútnej neplatnosti nepovaţoval za dôvodné. Stotoţnil sa so záverom súdu

prvého stupňa o vzniku hrubého nepomeru medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného

z vecného bremena, zohľadňujúc stav do i po právoplatnosti rozsudku o rozvode manţelstva

účastníkov konania (najmä pre názorové nezhody, rozdielnosť pováh, vzájomné odcudzenie).

Doplnenie dokazovania navrhnuté odvolateľom na zistenie príčin rozvratu manţelstva

a ich zmeny, povaţoval odvolací súd za nadbytočné a nehospodárne vzhľadom na viazanosť

súdu právoplatným rozhodnutím o rozvode manţelstva (, ). Za primeranú

povaţoval i náhradu za zrušenie vecného bremena zaťaţujúcu ţalobkyňu v povinnosti

3

zabezpečenia náhradného bytu ţalovanému. Odmietol odvolanie ţalovaného smerujúce proti

uzneseniu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu ţalovaného na doplnenie dokazovania

v zmysle v spojení s ). Odvolací súd

osobitne uviedol, ţe o vyhlásení tohto rozsudku upovedomil účastníkov konania zákonným

spôsobom ( , ).

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal ţalovaný dovolanie, prípustnosť

ktorého odôvodnil poukazom na , t.j. ţe postupom súdu mu bola odňatá

moţnosť konať pred súdom, navrhol, aby dovolací súd zrušil rozsudok odvolacieho súdu

i súdu prvého stupňa a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Podľa názoru

ţalovaného súdy „nekvalifikovane“ zistili skutkový stav, dostatočne sa nevysporiadali

s predloţenými dôkazmi a tvrdeniami ţalovaného v konaní a preto vec nesprávne právne

posúdili ( ). Súdom vyčíta nevykonanie ním navrhnutých dôkazov

na preukázanie toho, ţe ţalobkyňa „cielene navodila stav“, ktorý vyústil k zrušeniu vecného

bremena. Nepovaţoval za správny ale ich záver o vzniku hrubého nepomeru medzi vecným

bremenom a výhodou oprávneného, pretoţe neboli vzaté do úvahy všetky skutočnosti vedúce

k rozvratu manţelstva. Za nesprávny označil i záver o neplatnosti dohody o zúţení BSM, keď

podľa jeho názoru mali súdy v tejto súvislosti riešiť zánik členstva ţalovaného v bytovom

druţstve a vyplatenie polovice jeho členského podielu ţalovanou. Napokon ţalovaný

spochybnil postup odvolacieho súdu, ktorý pri vyhlásení rozsudku nezodpovedal § 211 ods. 2

a I keď je v spise zaloţené oznámenie o verejnom vyhlásení

rozsudku predsedníčky senátu odvolacieho súdu z 27. októbra 2010 (doručené súdnej

kancelárii 27. októbra 2010), na deň 3. novembra 2010 o 10 hodine, v budove Krajského súdu

v Bratislave, pojednávacia miestnosť č. dv. 41, za ktorým v spise sa nachádza aj písomné

vyhotovenie oznámenia, z ničoho sa však nedá vyvodiť, ţe súdna kancelária predmetný

pokyn predsedníčky senátu realizovala. Z obsahu spisu nemoţno nijako usúdiť, ţe miesto

a čas verejného vyhlásenia rozsudku odvolacieho súdu boli skutočne oznámené na úradnej

tabuli odvolacieho súdu a nedá sa ani posúdiť zachovanie lehoty určenej v ustanovení § 156

ods. 3 Ţalovaný sa preto domnieva, ţe miesto a čas verejného vyhlásenia výsledku

neboli riadne vyhlásené.

Ţalobkyňa vo vyjadrení k dovolaniu navrhla dovolanie ţalovaného „zamietnuť“.

Ţalovanému nebola odňatá moţnosť konať pred súdom, lebo mohol všetky dôkazy uplatniť

pred súdom prvého stupňa, opakovanie dokazovania v dovolacom konaní povaţovala

za nehospodárne. Uplatnila si náhradu trov dovolacieho konania 154,58 €.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací ( ) po zistení,

ţe dovolanie podal včas účastník konania ( ), zastúpený advokátom (

ods. 1 ) bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal,

či dovolanie ţalovaného smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným

prostriedkom.

Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým nemoţno napadnúť kaţdé

rozhodnutie súdu. Výnimočnosti tohto opravného prostriedku zodpovedá právna úprava jeho

prípustnosti. Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa (viď ).

V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý potvrdzujúci rozsudok odvolacieho

súdu.

Podľa je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu,

ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle § 238 ods. 2

je dovolanie prípustné tieţ proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil

od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa

je dovolanie prípustné tieţ vtedy, ak smeruje proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol

potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho

potvrdzujúceho rozsudku, ţe dovolanie je prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej

stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým

súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4.

V danom prípade dovolaním ţalovaného nie je napadnutý zmeňujúci rozsudok

odvolacieho súdu, ale taký jeho potvrdzujúci rozsudok, vo výroku ktorého odvolací súd

nevyslovil, ţe dovolanie proti nemu je prípustné, a nejde ani o potvrdzujúci rozsudok súdu

prvého stupňa, ktorým by súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej

podmienky podľa a Dovolací súd v prejednávanej veci dosiaľ

nerozhodoval, preto ani nevyslovil právny názor, ktorým by boli súdy viazané. Z týchto

dôvodov dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, ţe dovolanie ţalovaného nie

je podľa aţ 3 procesne prípustné.

Dovolanie ţalovaného by mohlo byť procesne prípustné (i dôvodné), len ak by

konanie, v ktorom bol vydaný napadnutý rozsudok, bolo postihnuté niektorou zo závaţných

procesných vád uvedených v Povinnosť skúmať, či konanie nie je zaťaţené

niektorou z nich, vyplýva pre dovolací súd z ustanovenia Dovolací súd

sa preto neobmedzil len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa , ale zaoberal

sa tieţ otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád taxatívne vymenovaných v § 237

(tzv. vady zmätočnosti). Toto ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému

rozhodnutiu odvolacieho súdu vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci

súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom

konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej

istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie,

e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi

konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca

alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát.

Treba uviesť, ţe z hľadiska sú právne významné len tie procesné

nedostatky, ktoré vykazujú znaky procesných vád taxatívne vymenovaných v písmenách a/ aţ

g/ tohto ustanovenia. Iné vady v zmysle (i keby k nim v konaní

došlo a prípadne aj mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci), ale ani samotné

nesprávne právne posúdenie veci opierajúce sa o dovolací dôvod v zmysle § 241 ods. 2

písm. c/ nezakladajú prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia. Z hľadiska

posúdenia existencie niektorej z procesných vád v zmysle ako dôvodu, ktorý

zakladá prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, nie je pritom významný

subjektívny názor účastníka, ţe v konaní došlo k takejto vade, ale len jednoznačné, všetky

pochybnosti vylučujúce zistenie, ţe konanie je skutočne postihnuté niektorou z taxatívne

vymenovaných vád.

Dovolateľ existenciu procesných vád konania v zmysle aţ e/ a

netvrdil a procesné vady tejto povahy v dovolacom konaní nevyšli najavo. Prípustnosť jeho

dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva.

S prihliadnutím na obsah dovolania a v ňom vytýkané nesprávnosti, ktorých sa mali

dopustiť súdy oboch niţších stupňov, sa dovolací súd osobitne zaoberal otázkou, či postupom

odvolacieho súdu nebola dovolateľovi odňatá moţnosť konať pred súdom.

Odňatím moţnosti konať pred súdom ( ) sa rozumie taký závadný

postup súdu, ktorý má za následok znemoţnenie realizáciu tých procesných práv účastníka

konania, ktoré mu poskytuje . O procesnú vadu v zmysle

písm. f/ ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne

ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi

konania jeho procesné práva [v zmysle majú účastníci v občianskom súdnom

konaní rovnaké postavenie a súd je povinný zabezpečiť im rovnaké moţnosti na uplatnenie

ich práv (viď napr. právo vykonávať procesné úkony vo formách stanovených zákonom (§ 41

), vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým vykonaným dôkazom ( ),

byť predvolaní na súdne pojednávanie ( ), právo zúčastniť sa verejného vyhlásenia

rozsudku ( ), právo na to, aby im bol rozsudok doručený do vlastných rúk (

ods. 2 )]. Dovolací súd v danom prípade z obsahu spisu nezistil, ţe by konanie pred

súdmi niţších stupňov bolo postihnuté procesnou vadou, znemoţňujúcou ţalovanému

realizáciu jeho procesných práv.

Dovolateľ súdom niţších stupňov vytýka, ţe nevykonali všetky ním navrhnuté dôkazy

a ţe vykonané dôkazy nesprávne vyhodnotili. Pokiaľ ide o námietku nevykonania všetkých

navrhovaných dôkazov, je súdna prax jednotná v názore, ţe ak súd niektorý dôkaz nevykoná,

môţe to viesť prípadne k nesprávnym skutkovým zisteniam a v konečnom dôsledku

aj k vecne nesprávnemu rozhodnutiu, nie však k odňatiu moţnosti konať pred súdom

v zmysle ustanovenia (viď R 37/1993, R 125/1999 a R 6/2000). Treba

zdôrazniť, ţe k procesným právam účastníka nepatrí, ako sa dovolateľ mylne domnieva, aby

bol súdom vykonaný kaţdý ním navrhnutý dôkaz. Rozhodovanie o tom, ktoré z navrhnutých

dôkazov budú vykonané, patrí vţdy výlučne súdu, a nie účastníkovi konania (§ 120 ods. l

, ). Ak súd rozhodne, ţe navrhnuté dôkazy nevykoná a toto

rozhodnutie primerané zdôvodní (napr. preto, ţe sú pre vec nevýznamné alebo nadbytočné -

čo je aj prejednávaný prípad), nemôţe to byť povaţované za postup odnímajúci účastníkovi

konania moţnosť konať pred súdom. K uvedenej námietke ţalovaného treba dodať, ţe súd

neodníme účastníkovi moţnosť pred ním konať ani tým, ţe (prípadne) nesprávne vyhodnotí

niektorý z vykonaných dôkazov; jeho rozhodnutie môţe byť síce z tohto dôvodu vecne

nesprávne, ale to ešte samo osebe nevedie k zmätočnosti rozhodnutia a nezakladá prípustnosť

dovolania v zmysle Pokiaľ dovolateľ namieta, ţe súdy pri rozhodovaní

vychádzali z neúplných skutkových zistení, ide po stránke obsahovej o námietku, ţe v konaní

došlo k tzv. inej (neţ v vymenovanej) procesnej vady majúcej za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci; takáto dovolateľom tvrdená vada (i keby k nej v konaní došlo)

by bola síce relevantným dovolacím dôvodom ( ), avšak len

v procesne prípustnom dovolaní (čo však nie je prejednávaný prípad), sama osebe by ale

nezakladala prípustnosť dovolania v zmysle ( ).

K námietke dovolateľa, ţe napadnutý rozsudok odvolacieho súdu spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci ( ), je potrebné uviesť, ţe

právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne

závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym

posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu

aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis alebo ak síce

aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych

skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Súd ale právnym posúdením veci

neodníma účastníkovi konania moţnosť uplatnenia jeho procesných práv v zmysle § 237

písm. f/ (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky

pod č. 43/2003 a uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

uverejnené v časopise Zo súdnej praxe pod č. 1/2003). Právne posúdenie veci súdmi niţších

stupňov je Najvyšším súdom Slovenskej republiky povaţované za relevantný dovolací dôvod,

ktorým moţno odôvodniť procesne prípustné dovolanie (viď ),

zároveň je ale zhodne zastávaný názor, ţe (ani prípadné) nesprávne právne posúdenie veci

súdmi niţších stupňov nie je procesnou vadou konania v zmysle , lebo

(ani prípadným) nesprávnym právnym posúdením veci súd účastníkovi konania

neznemoţňuje realizáciu ţiadneho jeho procesného oprávnenia (viď napríklad rozhodnutia

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , sp. zn. , sp.

zn. a sp. ). I keby teda tvrdenia dovolateľa o zaloţení

rozhodnutia na nesprávnom právnom posúdení otázky (ne)platnosti dohody o zúţení BSM,

či otázky (ne)zániku vecného bremena v zmysle ustanovenia (z dôvodu

vzniku hrubého nepomeru medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného) boli prípadne

aj opodstatnené, dovolateľom vytýkané okolnosti by mali za následok vecnú nesprávnosť

napadnutého rozsudku, nezakladali by ale prípustnosť dovolania v zmysle ustanovenia § 237

Dovolací súd pristúpil k posúdeniu otázky, či v prejednávanej veci došlo

k dovolateľom namietanému odňatiu moţnosti konať pred súdom – znemoţneniu prítomnosti

ţalovaného na verejnom vyhlásení rozsudku odvolacieho súdu v tejto právnej veci –

zdôvodňovanej dovolateľom tým, ţe z ničoho (ani z obsahu spisu) sa nedá vyvodiť, ţe súdna

kancelária realizovala pokyn predsedníčky senátu o oznámení miesta a času verejného

vyhlásenia rozsudku odvolacieho súdu na úradnej tabuli súdu v zmysle

v spojení s

Ustanovenie v znení , ktorý nadobudol

účinnosť 15. októbra 2008, umoţňuje odvolaciemu súdu v prípadoch, na ktoré sa nevzťahuje

, rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania. Aj v prípadoch, v ktorých

odvolací súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia odvolacieho pojednávania, je povinný

oznámiť miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote najmenej

päť dní pred jeho vyhlásením.

Podľa ustanovenia § 183 ods. 1 a 2, časť piata Kancelárskeho poriadku, vyhlášky

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o Spravovacom

a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy,

všetky vyhotovenia rozhodnutí, ktorých rovnopisy sa musia vyhotoviť, a všetky písomné

úpravy sudcu a súdneho úradníka asistentovi príslušného súdneho oddelenia, ktoré sa musia

v určitej lehote vykonať, opatrí asistent odtlačkom kontrolnej pečiatky, v ktorom sa vyznačí

deň, kedy písomnosť došla do súdneho oddelenia a kedy sa vypravila; kontrolná pečiatka

sa umiestni pod úpravu sudcu alebo súdneho úradníka. Kontrolnú pečiatku vyplní dátumom

a podpisom asistent, ktorý písomnosť vypravil, pričom vyznačí aj spôsob vypravenia a počet

zásielok s doručenkou.

O tom, či bol v preskúmavanej veci zachovaný procesný postup odvolacieho súdu,

ktorý je upravený v , môţe dovolací súd usudzovať (ako to správne uvádza

dovolateľ) len z obsahu spisu. Na č.l. 217 súdneho spisu je zaloţená písomná úprava (tieţ

pokyn) predsedníčky senátu odvolacieho súdu určený súdnej kancelárii, aby na úradnej tabuli

súdu bolo oznámené, ţe rozhodnutie v danej veci bude vyhlásené 3. novembra 2010

9

o 10.00 hod v budove Krajského súdu v Bratislave, č. dv. 41 (prízemie). Táto úprava bola

súdnej kancelárii doručená 27. októbra 2010, v rovnaký deň bola súdnou kanceláriou

(asistentkou) opísaná, porovnaná a vypravená – t.j. vyvesená na oznámenie. Kontrolná

(referenčná) pečiatka súdnej kancelárie s obsahom dátumu spracovania úpravy sudcu

(prijatia, opísania, porovnania a vypravenia pokynu) podpísaná konkrétnym pracovníkom

(asistentom) podľa názoru dovolacieho súdu je nepochybným (obvyklým a zauţívaným)

postupom, ktorý zodpovedá kancelárskemu poriadku súdu (§ 183 ods. 1 a 2 citovanej

vyhlášky) zároveň preukazujúcim realizáciu (vykonanie) písomného pokynu (písomnej

úpravy) sudcu - o oznámení verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu (viď

oznámenie pripojené za č.l. 217 spisu). Pochybnosti dovolateľa, ţe z „ničoho“ nemoţno

vyvodiť, ţe súdna kancelária predmetný pokyn predsedníčky senátu skutočne aj zrealizovala,

dovolací súd nepovaţoval za dôvodné. Obsah spisu v dôsledku toho umoţňoval dovolaciemu

súdu posúdiť, ţe došlo k zachovaniu lehoty vyplývajúcej z Postupom

odvolacieho súdu ani v tomto prípade nedošlo k odňatiu moţnosti dovolateľa konať pred

súdom ( ). Dovolací súd poznamenáva, ţe pokiaľ dovolateľ prípadne

vychádzal z niektorých rozhodnutí najvyššieho súdu (napr. , )

neznamená to, ţe v týchto prípadoch išlo o skutkové základy, ktoré sú identické skutkovému

základu, z ktorého vychádzal dovolací súd v tejto veci.

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky

k záveru, ţe v prejednávanej veci je dovolanie ţalovaného podľa Občianskeho súdneho

poriadku procesne neprípustné. So zreteľom na to jeho mimoriadny opravný prostriedok

odmietol podľa v spojení s ako smerujúci

proti rozhodnutiu, proti ktorému je dovolanie neprípustné. Pritom, riadiac sa právnou úpravou

dovolacieho konania, nemohol sa zaoberať vecnou správnosťou napadnutého rozsudku

odvolacieho súdu.

V dovolacom konaní procesne úspešnej ţalobkyni vzniklo právo na náhradu trov

dovolacieho konania proti ţalovanému, ktorý úspech nemal ( ,

ods. 1 a ). Trovy konania v danom prípade spočívajú v odmene

advokáta za právnu sluţbu, ktorú poskytol ţalovanému prípravou a prevzatím zastúpenia

a vypracovaním vyjadrenia k dovolaniu z 19. apríla 2011 (§ 14 ods. l písm. a/ a b/ vyhlášky

č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych sluţieb).

Sadzbu tarifnej odmeny za jeden úkon právnej sluţby dovolací súd stanovil podľa § 11 ods. l

písm. a/ tejto vyhlášky vo výške 57 €, čo s náhradou výdavkov na miestne telekomunikačné

výdavky a miestne prepravné vo výške 1/100 výpočtového základu (§ 16 ods. 3 vyhlášky)

7,41 €, s 20 % DPH 12,88 €, spolu za dva úkon právnej sluţby predstavuje spolu

154,58 € (2 x 77,29 €).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom

hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 20. marca 2012

JUDr. Daniela Š v e c o v á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková