Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 375/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 26. júna 2013

predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., B., zastúpenej advokátom

doc. JUDr. B. F., PhD., B., vo veci namietaného porušenia základného práva vlastniť

majetok zaručeného v , základného práva na súdnu

ochranu zaručeného v , práva na spravodlivé

súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd, práva na ochranu majetku zaručeného v čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o

ochrane ľudských práv a základných slobôd a porušenia zákazu diskriminácie upraveného v

a v Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd postupom a uzneseniami Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 6 Er

265/2007 z 13. júla 2012 (sp. zn. ), sp. zn. z 19. apríla 2011

(sp. zn. a sp. zn. ), sp. zn. z 13. apríla 2011

(sp. zn. a sp. zn. ), sp. zn. z 29. júna 2012

(sp. zn. ), sp. zn. z 13. júla 2012 (sp. zn. ),

sp. zn. z 30. marca 2012 (sp. zn. ) a sp. zn.

z 30. marca 2012 (sp. zn. ) ako aj vo veci namietaného porušenia

základného práva vlastniť majetok zaručeného v ,

základného práva na súdnu ochranu zaručeného v ,

práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd a práva na ochranu majetku zaručeného v čl. 1 Dodatkového

protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

a uzneseniami Krajského súdu v Žiline sp. zn. z 28. septembra 2012 (sp. zn.

), sp. zn. z 22. augusta 2012 (sp. zn.

a sp. zn. ), sp. zn. z 30. októbra 2012 (sp. zn.

a sp. zn. ), sp. zn. z 28. septembra 2012 (sp. zn.

), sp. zn. z 26. septembra 2012 (sp. zn. ),

sp. zn. z 9. októbra 2012 (sp. zn. ) a sp. zn.

z 9. októbra 2012 (sp. zn. ) a takto

rozhodol:

1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., vedené pod sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. –sp. zn.

Rvp 10005/2013 s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn.

.

2. Sťažnosti spoločnosti P., s. r. o., o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 21. decembra

2012, 23. januára 2013 a 29. januára 2013 doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti P.,

s. r. o., B. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorými namietala porušenie základného práva

vlastniť majetok zaručeného v (ďalej len

„ústava“), základného práva na súdnu ochranu zaručeného v , práva na

spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd (ďalej len „dohovor“), práva na ochranu majetku zaručeného v čl. 1

Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len „dodatkový protokol“) a porušenie zákazu diskriminácie upraveného v čl. 12 ods. 2

a v dohovoru postupom a uzneseniami Okresného súdu Liptovský Mikuláš

(ďalej len „okresný súd“) sp. zn. z 13. júla 2012 (sp. zn. ),

sp. zn. z 19. apríla 2011 (sp. zn. a sp. zn. ),

sp. zn. z 13. apríla 2011 (sp. zn. a sp. zn. ),

sp. zn. z 29. júna 2012 (sp. zn. ), sp. zn. z 13.

júla 2012 (sp. zn. ), sp. zn. z 30. marca 2012 (sp. zn.

) a sp. zn. z 30. marca 2012 (sp. zn. ), ako aj

porušenie základného práva vlastniť majetok zaručeného v , základného

práva na súdnu ochranu zaručeného v , práva na spravodlivé súdne

konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru a práva na ochranu majetku zaručeného v čl. 1

dodatkového protokolu postupom a uzneseniami Krajského súdu v Žiline (ďalej len

„krajský súd“) sp. zn. z 28. septembra 2012 (sp. zn. ),

sp. zn. z 22. augusta 2012 (sp. zn. a sp. zn. ),

sp. zn. z 30. októbra 2012 (sp. zn. a sp. zn. ),

sp. zn. z 28. septembra 2012 (sp. zn. ), sp. zn.

z 26. septembra 2012 (sp. zn. ), sp. zn.

z 9. októbra 2012 (sp. zn. ) a sp. zn. z 9. októbra 2012

(sp. zn. ).

Zo sťažností vyplýva, že sťažovateľka sa v rámci svojej podnikateľskej činnosti

zaoberá poskytovaním úverov z vlastných zdrojov. Na základe zmlúv o úvere sťažovateľka

poskytla dlžníkom úver, pričom poskytnuté peňažné prostriedky boli dlžníci povinní vrátiť

podľa podmienok dohodnutých v úverových zmluvách. Na zabezpečenie úverov dlžníci

priamo v úverovej zmluve splnomocnili tretiu osobu (ďalej len „splnomocnenec“), ktorá

v prípade, ak dlžníci svoje povinnosti z úverových zmlúv nesplnili, mala oprávnenie

podpísať v mene dlžníkov notárske zápisnice o uznaní dlhu dlžníkmi, ktoré mali mať

povahu exekučného titulu (išlo o prípady vedené ústavným súdom pod sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. a sp. zn. ). V ďalších prípadoch (sp. zn.

, sp. zn. a sp. zn. ) na zabezpečenie úveru

boli priamo v úverových zmluvách dohodnuté rozhodcovské doložky, ktorými bola

v prípade sporov medzi zmluvnými stranami úverových zmlúv založená právomoc Stáleho

rozhodcovského súdu zriadeného S., a. s., B. (ďalej len „rozhodcovský súd“).

Z dôvodu, že dlžníci svoje záväzky vyplývajúce im z predmetných úverových zmlúv

dobrovoľne neplnili, tieto sa voči sťažovateľke stali splatnými a v nadväznosti na uvedené

sťažovateľka v prípadoch, kde bolo udelené splnomocnenie na spísanie notárskych zápisníc,

na podklade tohto exekučného titulu (notárskej zápisnice) iniciovala začatie exekučných

konaní, a v prípadoch, kde boli dojednané rozhodcovské doložky, na ich podklade začala

rozhodcovské konania pred zmluvnými stranami zvoleným rozhodcovským súdom, ktorého

rozhodcovské rozsudky sa tak stali exekučnými titulmi, na podklade ktorých sťažovateľka

iniciovala začatie exekučných konaní.

Potom, čo v začatých exekučných konaniach okresný súd poveril sťažovateľkou

zvoleného súdneho exekútora vykonaním exekučných konaní, napádanými uzneseniami

sp. zn. z 13. júla 2012, sp. zn. z 19. apríla 2011, sp. zn.

z 13. apríla 2011, sp. zn. z 29. júna 2012, sp. zn.

z 13. júla 2012, sp. zn. z 30. marca 2012 a sp. zn. z 30. marca

2012 tieto exekučné konania zastavil.

Krajský súd v dôsledku odvolania sa sťažovateľky proti označeným rozhodnutiam

okresného súdu, tieto svojimi uzneseniami sp. zn. z 28. septembra 2012,

sp. zn. z 22. augusta 2012, sp. zn. z 30. októbra 2012,

sp. zn. z 28. septembra 2012, sp. zn. z 26. septembra 2012,

sp. zn. z 9. októbra 2012 a sp. zn. z 9. októbra 2012 ako

vecne správne potvrdil.

V sťažnostiach podaných ústavnému súdu sťažovateľka v obšírnej argumentácii

namieta, že postupom a uzneseniami okresného súdu a krajského súdu boli porušené ňou

označené základné práva a práva zaručené v ústave, dohovore a dodatkovom protokole,

pričom k ich porušeniu malo dôjsť predovšetkým tým, že zastavením už riadne začatých

a prebiehajúcich exekučných konaní, na vykonanie ktorých okresný súd už raz udelil

súdnemu exekútorovi poverenie, došlo k prekročeniu právomoci okresného súdu ako súdu

exekučného, v kompetencii ktorého podľa sťažovateľky nie je vecné preskúmavanie

exekučných titulov. Podľa sťažovateľky okresný súd rozhodol nad rámec svojej právomoci,

keď bez návrhu rozhodol o zastavení exekúcií, čím mal sťažovateľke odňať možnosť konať

pred súdom, pretože sa nemala možnosť k veci vyjadriť aj napriek tomu, že tieto

rozhodnutia v konečnom dôsledku zásadným spôsobom ovplyvnili jej právne postavenie,

pretože podľa sťažovateľky má síce v tom-ktorom prípade k dispozícii exekučný titul, a to

rozhodcovský rozsudok alebo notársku zápisnicu, avšak tieto sú nevykonateľné. Uvedené

pochybenie okresného súdu podľa sťažovateľky nenapravil ani krajský súd.

Sťažovateľka ďalej v sťažnostiach podaných ústavnému súdu namieta, že tak okresný

súd, ako ani krajský súd nenariadili v daných veciach pojednávanie aj napriek tomu, že im

to ukladalo ustanovenie

Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene

a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) v znení účinnom od 9. augusta

2012, ako aj to, že obidva súdy veci nesprávne právne posúdili z hľadiska vnútroštátnej

právnej úpravy v interakcii s výkladovými pravidlami uvedenými v smernici Rady

93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej

len „smernica Rady“), pretože sa podľa sťažovateľky žiadnym spôsobom nevysporiadali

s tým, prečo buď dojednanie rozhodcovskej doložky v úverovej zmluve, alebo udelenie

splnomocnenia dlžníkom tretej osobe v úverovej zmluve na spísanie notárskej zápisnice

o uznaní dlhu považovali za neprijateľnú podmienku, a v tomto smere podľa sťažovateľky

súdy nerešpektovali ani jej návrh na prerušenie konaní na účely predloženia prejudiciálnej

otázky Súdnemu dvoru Európskej únie (ďalej len „Súdny dvor“) na podanie výkladu pojmu

„nekalá zmluvná podmienka“ v kontexte daných vecí.

Vzhľadom na uvedené sa sťažovateľka domáha, aby ústavný súd nálezom

konštatoval, že napádanými uzneseniami tak okresného súdu, ako aj krajského súdu došlo

k porušeniu sťažovateľkou označených základných práv a práv zaručených v ústave,

dohovore a dodatkovom protokole, aby tieto uznesenia zrušil a veci vrátil okresnému súdu

na nové konanie a rozhodnutie, aby jej priznal v každom jednotlivom prípade finančné

zadosťučinenie a napokon, aby jej priznal úhradu trov konania.

Okrem toho sa sťažovateľka domáha, aby ústavný súd vydal v každom prípade aj

dočasné opatrenie, ktorým by odložil vykonateľnosť napádaných uznesení krajského súdu.

II.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ak tento zákon

neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom

primerane ustanovenia v znení neskorších

predpisov (ďalej len „OSP“).

Podľa v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť na

spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých

istých účastníkov.

Aj keď nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, tak

odvolávajúc sa na ustanovenie , možno aj v konaní

o sťažnosti podľa použiť na prípadné spojenie vecí primerane citované

ustanovenie .

S prihliadnutím na obsah sťažností vedených ústavným súdom pod sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. až

sp. zn. a z ich obsahu vyplývajúcu právnu a skutkovú súvislosť a taktiež

prihliadajúc na totožnosť v osobe sťažovateľky, ako aj okresného súdu a krajského súdu,

proti ktorým tieto sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd, aplikujúc citované právne

normy, tak, že predmetné sťažnosti spojil do jedného spoločného konania, tak ako to je

uvedené v bode 1 výroku tohto rozhodnutia.

III.

Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah...

Ústavný súd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie...

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Ústavný súd podľa každý návrh predbežne

prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či

dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie

konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný

súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy

alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom sťažností je tvrdenie sťažovateľky o porušení ňou označených práv

zaručených , dohovorom a dodatkovým protokolom postupom a uzneseniami

okresného súdu sp. zn. z 13. júla 2012, sp. zn. z 19. apríla

2011, sp. zn. z 13. apríla 2011, sp. zn. z 29. júna 2012, sp. zn.

z 13. júla 2012, sp. zn. z 30. marca 2012 a sp. zn.

z 30. marca 2012 ako aj postupom a uzneseniami krajského súdu sp. zn.

z 28. septembra 2012, sp. zn. z 22. augusta 2012, sp. zn.

z 30. októbra 2012, sp. zn. z 28. septembra 2012, sp. zn.

z 26. septembra 2012, sp. zn. z 9. októbra 2012 a sp. zn.

z 9. októbra 2012.

1. K namietanému porušeniu označených práv postupom a rozhodnutiami

okresného súdu

V súvislosti s napádanými rozhodnutiami a postupom okresného súdu ústavný súd

v prvom rade poukazuje na princíp subsidiarity („ak... nerozhoduje iný súd“), ktorý vyplýva

z citovaného , podľa ktorého môže ústavný súd poskytnúť ochranu

konkrétnemu právu alebo slobode, porušenie ktorých je namietané, iba vtedy, ak sa ich

ochrany fyzická osoba alebo právnická osoba nemôže domôcť v žiadnom inom konaní pred

súdnymi orgánmi Slovenskej republiky.

Inými slovami, pokiaľ je o ochrane sťažovateľkou označených práv alebo slobôd

oprávnený konať alebo rozhodovať iný všeobecný súd, ústavný súd jej sťažnosť už po

predbežnom prerokovaní odmietne pre nedostatok svojej právomoci.

Podľa ústavného súdu sťažovateľka mala možnosť domáhať sa preskúmania

napádaných uznesení okresného súdu sp. zn. z 13. júla 2012, sp. zn.

z 19. apríla 2011, sp. zn. z 13. apríla 2011, sp. zn.

z 29. júna 2012, sp. zn. z 13. júla 2012, sp. zn.

z 30. marca 2012 a sp. zn. z 30. marca 2012, a to podaním riadnych

opravných prostriedkov (odvolaní), ktoré napokon, tak ako to vyplýva zo samotných

sťažností, sťažovateľka aj využila. Na základe sťažovateľkou podaných odvolaní sa krajský

súd ako súd odvolací v odvolacích konaniach vedených pod sp. zn. , sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. a sp. zn. musel v podstate vysporiadať

s identickými námietkami proti rozhodnutiam okresného súdu, aké sťažovateľka proti týmto

rozhodnutiam uvádza aj v konaní pred ústavným súdom, preto ústavný súd sťažnosti

sťažovateľky v týchto častiach už po ich predbežnom prerokovaní odmietol pre nedostatok

svojej právomoci na ich prerokovanie ( ).

2. K namietanému porušeniu označených práv postupom a rozhodnutiami

krajského súdu

Pokiaľ ide o namietané porušenie práv sťažovateľky v príčinnej súvislosti

s rozhodnutiami krajského súdu, námietky sťažovateľky možno sumarizovať do štyroch

základných východiskových rovín. Sťažovateľka v prvom rade namieta, že (2.1) krajský súd

nenapravil pochybenie okresného súdu, ktorý ako súd exekučný podľa sťažovateľky nad

rámec svojich kompetencií vecne preskúmaval exekučné tituly potom, čo už raz tieto

exekučné tituly preskúmal pri vydávaní poverení exekútorovi na vykonanie exekúcií.

Okrem tohto sťažovateľka namieta, že (2.2) krajský súd nenapravil ani pochybenie

okresného súdu, ktorý pri vecnom prieskume exekučných titulov (rozhodcovský rozsudok

a notárske zápisnice) aplikoval smernicu Rady, ktorá podľa sťažovateľky nie je prameňom

práva, okrem tohto sťažovateľka namieta, že (2.3) krajský súd a tiež pred ním okresný súd

hoci mali, neprerušili exekučné konania na účely podania výkladu označenej smernice Rady

a nepredložili Súdnemu dvoru na posúdenie prejudiciálnu otázku, a to, či sa majú

jej ustanovenia aplikované v danom prípade vykladať tak, že „... za každých okolností

zakazuje rozhodovať spory v rámci spotrebiteľských zmlúv na základe rozhodcovskej

doložky prostredníctvom rozhodcovských súdov“, alebo otázku, prečo splnomocnenie

udelené v zmluve o úvere, ktorým dlžník splnomocní tretiu osobu na uznanie dlhu

v notárskej zápisnici, ktorá je exekučným titulom, je považované za neprijateľnú zmluvnú

podmienku. Napokon sťažovateľka tiež namieta (2.4), že tak krajský súd, ako ani pred ním

okresný súd nenariadili v daných veciach pojednávanie tak, ako im to ukladalo ustanovenie

§ 57 ods. 5 Exekučného poriadku, čím jej mali odňať právo konať pred súdom.

V súvislosti s uvedenými námietkami sťažovateľky ústavný súd po preskúmaní

predmetu týchto sťažností dospel k záveru, že z dôvodu, že sťažovateľkou použitá

argumentácia v týchto sťažnostiach je v podstate identická s jej právnou argumentáciou,

ktorú už použila v stovkách predošlých sťažností, ktorými sa ústavný súd v uplynulom

období už zaoberal, vo svojej argumentácii k odmietnutiu sťažností v týchto častiach ako

zjavne neopodstatnených odkazuje, čo sa týka odôvodnenia, na svoje rozhodnutie č. k.

-16 zo 7. februára 2013 (v prípadoch, kde bol exekučným titulom

rozhodcovský rozsudok) alebo na svoje rozhodnutie č. k. -13 zo 7. februára

2013 (v prípadoch, kde bola exekučným titulom notárska zápisnica).

Vzhľadom na totožnosť tak v osobe sťažovateľky, ako aj totožnosť v použitej

právnej argumentácii a skutkových okolnostiach, ktoré boli podstatné pre ustálenie záverov

všeobecných súdov, ústavný súd dospel k záveru, že vzhľadom na to, že sťažovateľke sú

známe dôvody odmietnutia sťažností v obdobných prípadoch a ustálený právny názor

ústavného súdu na danú právnu problematiku v závislosti od predmetu napadnutých

rozhodnutí všeobecných súdov a ňou použitej argumentácie bez relevantných zmien, nie je

potrebné uvádzať tie isté dôvody odmietnutia.

V súvislosti s uvedeným a vzhľadom na skutočnosť, že podľa judikatúry Európskeho

súdu pre ľudské práva nie je nevyhnutné ako predpoklad možnosti obrátiť sa na tento

medzinárodný súdny orgán vyčerpať právny prostriedok nápravy na národnej úrovni, pokiaľ

by sa tento právny prostriedok z materiálneho hľadiska javil v obdobných identických

prípadoch ako neefektívny, sa podľa ústavného súdu vynára otázka, aký význam a efektivitu

má pre sťažovateľku tento postup, keď sa na ústavný súd opakovane obracia

so sťažnosťami, ktoré sú vo svojej materiálnej podstate identické a v tej súvislosti pre

sťažovateľku s ich predvídateľným posúdením ústavným súdom.

V kontexte s už uvedeným ústavný súd dodáva, že právny zástupca sťažovateľky aj

takýmto spôsobom zahlcuje ústavný súd podaniami, o ktorých je/musí si byť už dopredu

vedomý, že nebudú v konaní pred ústavným súdom vzhľadom na rovnaký spôsob ich

vybavenia v predošlom období, úspešné, a ktorých spracovanie z hľadiska časového

a kapacitného bráni ústavnému súdu venovať sa tým veciam, ktoré si zasluhujú pozornosť,

dokonca i jeho zásah (napr. ).

Pretože sťažnosti boli odmietnuté ako celok, ústavný súd o ďalších návrhoch

sťažovateľky uplatnených v sťažnostiach už nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. júna 2013