Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 533/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. septembra

2014 predbežne prerokoval sťažnosť R. V., zastúpeného advokátkou JUDr. Gabrielou

Čechovou, Advokátska kancelária, Štúrova 7, Košice, pre namietané porušenie jeho

základných práv podľa a 5 a práv podľa ods.

3 a 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu

v Trenčíne sp. zn. z 2. júna 2014 a takto

rozhodol:

Sťažnosť R. V. o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. júna

2014 doručená sťažnosť R. V. (ďalej len „sťažovateľ“) vo veci namietaného porušenia jeho

základných práv podľa a 5 (ďalej len „“) a

práv podľa čl. 5 ods. 3 a 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len „dohovor“) uznesením Krajského súdu v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 23

Tpo 32/2014 z 2. júna 2014 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie krajského súdu“).

2. Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ bol uznesením Okresného súdu

Trenčín (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. zo 17. októbra 2013 v spojení

s uznesením krajského súdu sp. zn. z 11. novembra 2013 vzatý do väzby

z dôvodov podľa a

v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). V ďalšom okresný súd

uznesením sp. zn. zo 6. decembra 2013 v spojení s uznesením krajského

súdu sp. zn. z 13. decembra 2013 rozhodol o zamietnutí žiadosti

sťažovateľa o prepustenie z väzby. Proti uzneseniu krajského súdu sp. zn.

z 13. decembra 2013 podal sťažovateľ sťažnosť na ústavnom súde, ktorý svojím uznesením

sp. zn. z 13. mája 2014 vyslovil porušenie základných práv sťažovateľa

podľa a 5 a podľa a 4 dohovoru, zrušil uznesenie krajského

súdu sp. zn. z 13. decembra 2013 a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie

konanie a rozhodnutie vo veci. V ďalšom postupe krajský súd podľa § 193 ods. 1 písm. c)

rozhodol svojím uznesením sp. zn. z 2. júna 2014

o zamietnutí sťažnosti sťažovateľa proti uzneseniu okresného súdu sp. zn.

zo 6. decembra 2013, ktorým bola zamietnutá jeho žiadosť o prepustenie z väzby.

V ostatnom podal sťažovateľ na ústavnom súde sťažnosť.

3. Sťažovateľ proti uzneseniu krajského súdu sp. zn. z 2. júna 2014

predovšetkým namietal, že „... je porušením zásady zákonnosti, jeho skutkové a právne

závery sú v extrémnom rozpore s princípmi zákonnosti, interpretácia a aplikácia zákonných

pojmov je v inom než zákonom ustanoveným a právnickým myslením konsenzuálne

akceptovanom význame a je tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, čo

má za následok porušenie základného práva a slobody“.

4. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:

„1. Krajský súd v Trenčíne v konaní vedenom pod sp. zn. -100 zo

dňa 02.06.2014 porušil základné práva... v ,5 SR a právo zaručené v

čl.5 ods. 3 a 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Uznesenie Krajského súdu v Trenčíne, v konaní vedenom pod sp. zn.

zo dňa 02.06.2014 sa zrušuje a zrušujú sa aj uznesenia KS Trenčín, sp. zn.

-49 zo dňa 25.04.2014, uznesenie KS Trenčín, sp. zn. -78

zo dňa 25.04.2014 ako rozhodnutia naväzujúce na zrušené rozhodnutie Krajského súdu

v Trenčíne, sp. zn. zo dňa 13.12.2013 Ústavným súdom SR, sp. zn.

-46 zo dňa 13.05.2014 a majúce v týchto svoj podklad a Krajskému súdu

v Trenčíne sa prikazuje, aby... prepustil neodkladne z väzby na slobodu.

Krajský súd Trenčín je povinný zaplatiť náhradu trov konania v sume 284,08 €...“

II.

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

7. Podľa návrh na začatie konania sa ústavnému

súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne

proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu

a navrhovaného dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich)

zástupca. Podľa ústavný súd je viazaný návrhom

na začatie konania. Podľa k sťažnosti sa pripojí kópia

právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo dôkaz o inom zásahu.

8. Ustanovenie sa v celom rozsahu vzťahuje

aj na sťažnosť podľa a nasl. . Ústavný súd zdôrazňuje, že

viazanosť ústavného súdu návrhom na začatie konania, ako aj zákonom výslovne

požadovanými ďalšími náležitosťami návrhu osobitne platí v prípadoch, v ktorých osoby

požadujúce ochranu svojich základných práv a slobôd sú zastúpené advokátom.

Z uvedeného vyplýva, že ústavný súd má v ústave a v presne

definované právomoci, uplatnenie ktorých je viazané na splnenie viacerých formálnych

aj vecných náležitostí návrhu na začatie konania ( , a zákona

o ústavnom súde).

9. Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ prostredníctvom kvalifikovaného zástupcu,

ktorý koncipoval aj samotnú sťažnosť podanú ústavnému súdu, s návrhom nedoručil aj

uznesenie krajského súdu sp. zn. z 2. júna 2014, proti ktorému sťažnosť

smeruje, a to ani v období po doručení sťažnosti ústavnému súdu. Nedoručenie rozhodnutia

orgánu verejnej moci, v danom prípade napadnutého rozhodnutia krajského súdu, proti

ktorému ústavná sťažnosť smeruje, je nesplnením explicitne ustanovenej podmienky

konania v zmysle .

10. V súvislosti s uvedeným nedostatkom (bod 9) ústavný súd pripomína, že tento nie

je povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na takýto postup slúži inštitút povinného

právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom, pričom z doterajšej rozhodovacej

činnosti ústavného súdu jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd posudzuje nedostatok

zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania (napr. ,

, , , , ,

, , , ). Ústavný súd

v tejto súvislosti už vo svojom uznesení sp. zn. z 11. mája 2005 uviedol:

„Podľa o advokácii a o zmene a doplnení zákona

č. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších

predpisov advokát je povinný dôsledne využívať všetky právne prostriedky, a takto chrániť

a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd

nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak, aby také úkony

boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie

konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetky

zákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom.“

Aj v súvislosti s tým naďalej zostáva v platnosti zásada „vigilantibus iura scripta sunt“,

t. j. bdelým patrí právo, a to o to zvlášť, ak ide o osoby práva znalé (napr. advokáta).

11. Vzhľadom na už uvedené ústavný súd konštatuje, že sťažnosť vykazuje taký

nedostatok náležitosti predpísanej zákonom, že nie je možné preskúmať splnenie hoci len

procesných podmienok konania pred ústavným súdom, a preto ju z uvedeného dôvodu

odmietol už pri jej predbežnom prerokovaní ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. septembra 2014