Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
II. ÚS 410/2014
PDF · 156.29 KB
No categories available
II. ÚS 410/2014
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23. júla 2014 v senáte
zloženom z predsedu Ladislava Orosza a zo sudcov Sergeja Kohuta (sudca spravodajca)
a Lajosa Mészárosa predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti
POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, Bratislava, zastúpenej advokátom
doc. JUDr. Branislavom Fridrichom, PhD., Advokátska kancelária Fridrich Paľko, s. r. o.,
Grösslingová 4, Bratislava, vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 20
ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu
k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj namietaného porušenia
čl. 12 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd a čl. 47 Charty základných práv Európskej únie postupom Okresného
súdu Liptovský Mikuláš a jeho uzneseniami sp. zn. 7 Er 849/2007 z 10. augusta 2012
(Rvp 20949/2013), sp. zn. 7 Er 688/2007 z 10. augusta 2012 (Rvp 20950/2013), sp. zn.
7 Er 286/2006 z 28. júna 2012 (Rvp 20951/2013), sp. zn. 5 Er 589/2008 z 10. augusta 2012
(Rvp 20952/2013), sp. zn. 8 Er 685/2007 z 13. augusta 2012 (Rvp 20953/2013) a sp. zn.
8 Er 950/2007 z 13. augusta 2012 (Rvp 20954/2013), postupom Okresného súdu Čadca
a jeho uzneseniami sp. zn. 8 Er 87/2005 z 13. marca 2012 (Rvp 20955/2013), sp. zn.
12 Er 1027/2006 zo 4. mája 2012 (Rvp 20956/2013), sp. zn. 13 Er 825/2006 z 27. júla 2011
(Rvp 20957/2013), sp. zn. 13 Er 260/2006 zo 4. augusta 2011 (Rvp 20958/2013) a sp. zn.
10 Er 59/2004 z 8. júna 2012 (Rvp 20959/2013), postupom Okresného súdu Žilina a jeho
uzneseniami sp. zn. 20 Er 2048/2006 z 3. augusta 2012 (Rvp 20960/2013), sp. zn.
20 Er 25/2005 z 2. augusta 2012 (Rvp 20961/2013), sp. zn. 20 Er 794/2003 z 1. augusta
2012 (Rvp 20962/2013) a sp. zn. 18 Er 49/2004 z 1. augusta 2012 (Rvp 21236/2013)
a postupom Okresného súdu Dolný Kubín a jeho uznesením sp. zn. 10 Er 139/2007
zo 7. februára 2013 (Rvp 20963/2013), ako aj postupom Krajského súdu v Žiline a jeho
uzneseniami sp. zn. 21 CoE 7/2013 z 29. apríla 2013 (Rvp 20949/2013), sp. zn.
3 CoE 53/2013 z 11. júna 2013 (Rvp 20950/2013), sp. zn. 20 CoE 9/2013 z 23. mája 2013
(Rvp 20951/2013), sp. zn. 20 CoE 4/2013 z 23. mája 2013 (Rvp 20952/2013), sp. zn.
21 CoE 11/2013 z 29. apríla 2013 (Rvp 20953/2013), sp. zn. 20 CoE 10/2013 z 27. mája
2013 (Rvp 20954/2013), sp. zn. 6 CoE 82/2012 z 31. januára 2013 (Rvp 20955/2013),
sp. zn. 6 CoE 71/2013 z 31. mája 2013 (Rvp 20956/2013), sp. zn. 3 CoE 198/2012
z 25. apríla 2013 (Rvp 20957/2013), sp. zn. 2 CoE 39/2013 z 22. mája 2013
(Rvp 20958/2013), sp. zn. 8 CoE 72/2013 z 26. apríla 2013 (Rvp 20959/2013), sp. zn.
3 CoE 233/2012 zo 16. mája 2013 (Rvp 20960/2013), sp. zn. 21 CoE 259/2012 z 29. mája
2013 (Rvp 20961/2013), sp. zn. 11 CoE 9/2013 zo 17. júna 2013 (Rvp 20962/2013), sp. zn.
9 CoE 80/2013 z 30. mája 2013 (Rvp 21236/2013) a sp. zn. 9 CoE 75/2013 z 30. mája 2013
(Rvp 20963/2013) a takto
rozhodol:
1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., vedené pod sp. zn.
Rvp 20949/2013 až sp. zn. Rvp 20963/2013 a sp. zn. Rvp 21236/2013 s p á j a na spoločné
konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. Rvp 20949/2013.
2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 3. a 10.
septembra 2013 doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o. (ďalej
len „sťažovateľka“), ktorými namieta porušenie základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46
ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva podľa čl. 1
Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej
len „dodatkový protokol“), ako aj porušenie čl. 12 ods. 2 ústavy a čl. 14 dohovoru a čl. 47
Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“) už označeným postupom
Okresného súdu Liptovský Mikuláš, Okresného súdu Čadca, Okresného súdu Žilina,
a Okresného súdu Dolný Kubín (ďalej len „postupy a uznesenia okresných súdov“)
a postupom Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) a jeho už označenými
uzneseniami (ďalej len „postupy a uznesenia krajského súdu“).
Zo sťažností vyplýva, že sťažovateľka sa v rámci svojej podnikateľskej činnosti
zaoberá inter alia poskytovaním úverov z vlastných zdrojov a v rámci svojej činnosti
poskytla na základe zmlúv o úvere uzavretých s dlžníkmi úvery, ktoré boli títo povinní
vrátiť podľa podmienok dojednaných v úverových zmluvách. Vzhľadom na skutočnosť, že
dlžníci dobrovoľne nepristúpili k úhrade svojich záväzkov, ich pohľadávky voči
sťažovateľke sa stali splatnými a v nadväznosti na podmienky dojednané v úverových
zmluvách obsahujúce vo väčšine prípadov tzv. rozhodcovskú doložku boli sťažovateľkou
začaté rozhodcovské konania pred ňou zvoleným rozhodcovským súdom. Následne boli na
základe rozhodcovských rozsudkov vydaných v týchto konaniach začaté exekučné konania.
V ďalších prípadoch boli na základe splnomocnenia udeleného dlžníkmi pri podpise
úverovej zmluvy spísané splnomocnencami dlžníkov notárske zápisnice, ktoré sa taktiež
stali exekučnými titulmi, na podklade ktorých boli v prospech sťažovateľky začaté
exekučné konania. V priebehu exekučných konaní bolo uzneseniami okresných súdov
v sťažovateľkou napadnutých konaniach rozhodnuté o zastavení prebiehajúcich exekučných
konaní. Krajský súd na odvolania sťažovateľky svojimi rozhodnutiami potvrdil napadnuté
uznesenia okresných súdov ako vecne správne.
Sťažovateľka v predostretej argumentácii atakuje právne závery vyplývajúce
z rozhodovacej činnosti okresných súdov a krajského súdu, ktorým vytýka ich nesprávnosť
z hľadiska právneho posúdenia relevantných hmotnoprávnych ustanovení príslušných
právnych predpisov na predmetnú právnu vec sa vzťahujúcich, a zároveň poskytuje
ústavnému súdu vlastnú interpretáciu právnych predpisov vzťahujúcich sa na uvedené
konania.
V nadväznosti na uvedené sťažovateľka žiada, aby ústavný súd vydal rozhodnutie,
ktorým vysloví porušenie jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy,
práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu, ako aj
porušenie čl. 12 ods. 2 ústavy, čl. 14 dohovoru a čl. 47 charty postupom a uzneseniami
okresných súdov a postupom a uzneseniami krajského súdu v uvedených konaniach, zruší
označené uznesenia okresných súdov a uznesenia krajského súdu, veci vráti okresným
súdom na ďalšie konanie a sťažovateľke prizná primerané finančné zadosťučinenie, ako aj
úhradu trov konania.
Ústavný súd poukazuje na nesprávne označenie dátumu vydania napadnutých
uznesení Okresného súdu Čadca sp. zn. 12 Er 1027/2006 (Rvp 20956/2013), Okresného
súdu Žilina sp. zn. 20 Er 794/2003 (Rvp 20962/2013) a krajského súdu sp. zn.
2 CoE 39/2013 (Rvp 20958/2013) sťažovateľkou v petite sťažnosti. Uvedené nesprávne
označenie ústavný súd považoval za zrejmú nesprávnosť a vychádzajúc z príloh sťažností,
uviedol v záhlaví tohto uznesenia správny dátum označených uznesení.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,
na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
2.1 K spoločnému prerokovaniu vecí
Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci
to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia zákona
č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“).
Podľa § 112 ods. 1 OSP môže súd v záujme hospodárnosti konania spojiť
na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých
istých účastníkov.
Zákon o ústavnom súde nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade
s citovaným § 31a zákona o ústavnom súde možno v konaní o sťažnosti podľa čl. 127
ústavy použiť na prípadné spojenie vecí primerane § 112 ods. 1 OSP.
S prihliadnutím na obsah sťažností vedených ústavným súdom pod sp. zn.
Rvp 20949/2013 až sp. zn. Rvp 20963/2013 a sp. zn. Rvp 21236/2013 a z tohto obsahu
vyplývajúcu právnu a skutkovú súvislosť uvedených sťažností, ako aj vzhľadom
na totožnosť v osobe sťažovateľky a krajského súdu, proti ktorému sťažnosti smerujú,
rozhodol ústavný súd o ich spojení na spoločné konanie tak, ako to je uvedené v bode 1
výroku tohto uznesenia.
2.2 K neprípustnosti sťažnosti pôvodne vedenej pod sp. zn. Rvp 21236/2013
Podľa § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde návrh nie je prípustný, ak sa týka veci,
o ktorej ústavný súd už rozhodol.
Ústavný súd zistil, že uznesením sp. zn. I. ÚS 194/2014 zo 7. mája 2014 rozhodol
o odmietnutí sťažnosti sťažovateľky pôvodne vedenej pod sp. zn. Rvp 21015/2013 vo veci
namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 12 ods. 2, čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1
ústavy, práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 14 dohovoru, práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu
a práva podľa čl. 47 charty postupom a uznesením Okresného súdu Žilina
sp. zn. 18 Er 49/2004 z 1. augusta 2012, ako aj namietaného porušenia jej základných práv
podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy, práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, práva podľa
čl. 1 dodatkového protokolu a práva podľa čl. 47 charty postupom a uznesením krajského
súdu sp. zn. 9 CoE 80/2013 z 30. mája 2013, ktorým uvedenú sťažnosť odmietol v časti
smerujúcej proti rozhodnutiu Okresného súdu Žilina z dôvodu nedostatku právomoci
ústavného súdu na jej prerokovanie a rozhodnutie a v časti smerujúcej proti rozhodnutiu
krajského súdu ako zjavne neopodstatnenú.
Z uvedeného teda vyplýva, že aj v konaní pôvodne vedenom ústavným súdom
pod sp. zn. Rvp 21236/2013 vystupujú identickí účastníci, predmet konania je rovnaký
a sťažovateľka sa domáha vyslovenia porušenia rovnakých práv vo vzťahu ku konaniu
krajského súdu, o ktorom už ústavný súd rozhodol svojím uznesením sp. zn. I. ÚS 194/2014
zo 7. mája 2014. Inými slovami, sťažovateľka sa domáha toho, aby ústavný súd konal
vo veci, o ktorej už raz právoplatne rozhodol, bez toho, aby sa zmenili podmienky konania,
vzhľadom na čo ústavný súd rozhodol o odmietnutí sťažnosti pre jej neprípustnosť [§ 24
písm. a) zákona o ústavnom súde].
2.3 K namietanému porušeniu označených práv postupom okresných súdov
v označených konaniach a napadnutými uzneseniami okresných súdov
V čl. 127 ods. 1 ústavy je zakotvený princíp subsidiarity, podľa ktorého ústavný súd
môže konať o namietanom porušení práv sťažovateľa a vecne sa zaoberať sťažnosťami iba
vtedy, ak sa sťažovateľ nemôže domáhať ochrany svojich práv pred všeobecným súdom.
Namietané porušenie niektorého zo základných práv alebo slobôd teda automaticky
nezakladá aj právomoc ústavného súdu na konanie o nich. Pokiaľ ústavný súd pri
predbežnom prerokovaní sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby zistí, že ochrany
tohto základného práva alebo slobody, porušenie ktorých namieta, sa sťažovateľ môže
domôcť využitím jemu dostupných a aj účinných právnych prostriedkov nápravy, prípadne
iným zákonne upraveným spôsobom pred iným súdom alebo pred iným štátnym orgánom,
musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku svojej právomoci na jej prerokovanie
(napr. m. m. I. ÚS 103/02, I. ÚS 6/04, II. ÚS 122/05, IV. ÚS 179/05, IV. ÚS 243/05,
II. ÚS 90/06). Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio inštitucionálny
mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov
verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal
popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu podľa zásad uvedených v § 53
ods. 1 zákona o ústavnom súde (III. ÚS 149/04, IV. ÚS 135/05).
Zásada subsidiarity reflektuje okrem iného aj princíp minimalizácie zásahov
ústavného súdu do právomoci všeobecných súdov, ktorých rozhodnutia sú v konaní
o sťažnosti preskúmavané (IV. ÚS 303/04).
Pokiaľ ide o napadnutý postup okresných súdov a nimi vydané uznesenia o zastavení
exekúcie, ústavný súd vzhľadom na už uvedené poukazuje na skutočnosť, že proti týmto
uzneseniam bolo možné podať odvolanie ako riadny opravný prostriedok, čo sťažovateľka
aj využila. Označené uznesenia okresných súdov, ako aj sťažovateľkou namietaný postup,
ktorý vydaniu rozhodnutí predchádzal, teda bol predmetom súdneho prieskumu krajským
súdom. S prihliadnutím na to bolo preto potrebné túto časť sťažností odmietnuť
pre nedostatok právomoci ústavného súdu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
2.4 K namietanému porušeniu označených práv postupom krajského súdu
v označených konaniach a napadnutými uzneseniami krajského súdu
Ústavný súd už vo viacerých svojich rozhodnutiach podrobne analyzoval dôvody
zjavnej neopodstatnenosti v podstate identických sťažností sťažovateľky a plne sa
stotožňuje s dôvodmi, ktoré v nich uviedol, napr. sp. zn. III. ÚS 242/2011 z 31. mája 2011,
sp. zn. II. ÚS 473/2011 z 20. októbra 2011, sp. zn. II. ÚS 303/2011 z 24. augusta 2012,
sp. zn. III. ÚS 397/2011 z 27. septembra 2011, sp. zn. I. ÚS 227/2012 zo 16. mája 2012,
sp. zn. I. ÚS 382/2012 z 22. augusta 2012, sp. zn. I. ÚS 409/2012 z 22. augusta 2012, sp. zn.
III. ÚS 7/2013 z 15. januára 2013, sp. zn. II. ÚS 377/2013 z 26. júna 2013 a sp. zn.
III. ÚS 453/2013 z 26. septembra 2013, pri akceptovaní právnych záverov rozhodnutí
všeobecných súdov o neprípustnosti, resp. zastavení exekúcie, pretože rozhodcovský
rozsudok a tiež notárska zápisnica, na podklade ktorých boli exekúcie vedené (resp.
navrhnuté), neboli z rôznych dôvodov spôsobilým exekučným titulom na vedenie exekúcie.
Vzhľadom na to, že sťažovateľke sú známe aj iné dôvody odmietnutia jej sťažností,
a prihliadajúc na zásady procesnej hospodárnosti, ústavný súd aj v tomto prípade sťažnosti
v tejto časti odmietol z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti (§ 25 ods. 2 posledná veta zákona
o ústavnom súde).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 23. júla 2014