Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 462/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. novembra 2015

predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova

25, Bratislava, zastúpenej advokátom doc. JUDr. Branislavom Fridrichom, PhD.,

advokátska kancelária Fridrich Paľko, s. r. o., Grösslingová 4, Bratislava, vedené pod sp. zn.

̶sp. zn. , sp. zn. – sp. zn. , sp. zn.

– sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. –

sp. zn. , sp. zn. – sp. zn. , sp. zn.

̶sp. zn. vo veci namietaného porušenia základného práva

na súdnu ochranu zaručeného v , základného práva

na zákonného sudcu zaručeného v , práva

na spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd, ako aj práva na účinný prostriedok nápravy a na spravodlivý proces

zaručeného v čl. 47 Charty základných práv Európskej únie uzneseniami Krajského súdu

v Trnave v spojení s uzneseniami Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uvedenými

v prílohe tohto rozhodnutia a takto

rozhodol:

1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., vedené pod sp. zn.

̶sp. zn. , sp. zn. – sp. zn. , sp. zn.

– sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. –

sp. zn. , sp. zn. – sp. zn. , sp. zn.

̶sp. zn. s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej

vedené pod sp. zn. .

2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli

od 13. januára 2015 do 27. februára 2015 doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti

POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, Bratislava (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci

namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1

(ďalej len „“), základného práva na zákonného sudcu

zaručeného v , práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), ako aj

práva na účinný prostriedok nápravy a na spravodlivý proces zaručeného v čl. 47 Charty

základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“) v prílohe tohto rozhodnutia pod bodmi

1 až 45 uvedenými uzneseniami Krajského súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd/napadnuté

rozhodnutia krajského súdu“) v spojení s uzneseniami Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky (ďalej len „najvyšší súd/napadnuté rozhodnutia najvyššieho súdu“).

2. Sťažovateľka v predostretej argumentácii (už mnohonásobne a pravidelne sa

opakujúcej, pozn.) atakuje závery vyplývajúce z rozhodovacej činnosti všeobecných súdov

v exekučnom konaní, ktorým vytýka ich nesprávnosť z hľadiska právneho posúdenia

relevantných hmotnoprávnych a procesnoprávnych ustanovení príslušných právnych

predpisov na predmetnú právnu vec sa vzťahujúcich a zároveň poskytuje ústavnému súdu

vlastnú interpretáciu právnych predpisov vzťahujúcich sa na uvedené konania.

3. V petite podaných sťažností sťažovateľka žiadala, aby ústavný súd vydal nález,

ktorým vysloví porušenie jej označených základných práv napadnutými rozhodnutiami

krajského súdu a najvyššieho súdu, ktoré zruší a veci vráti krajskému súdu na ďalšie

konanie a sťažovateľke prizná primerané finančné zadosťučinenie, ako aj úhradu trov

konania.

II.

4. Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ak tento zákon

neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom

primerane ustanovenia v znení neskorších

predpisov (ďalej aj „OSP“). V zmysle v záujme hospodárnosti konania

môže súd spojiť na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia

alebo sa týkajú tých istých účastníkov. nemá osobitné ustanovenie

o spojení vecí, avšak v súlade s citovaným možno v konaní

o sťažnosti podľa použiť na prípadné spojenie vecí primerane

.

5. S prihliadnutím na obsah predmetných sťažností vedených pred ústavným súdom

pod sp. zn. ̶sp. zn. , sp. zn. – sp. zn.

, sp. zn. – sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. – sp. zn. , sp. zn. – sp. zn.

, sp. zn. ̶sp. zn. a z tohto obsahu

vyplývajúcu právnu a skutkovú súvislosť týchto sťažností a taktiež prihliadajúc na totožnosť

v osobe sťažovateľky, krajského súdu a najvyššieho súdu, proti ktorému tieto sťažnosti

smerujú, rozhodol ústavný súd uplatniac citované právne normy tak, ako to je uvedené

v bode l výroku tohto uznesenia.

III.

6. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

7. Podľa ustanovenia ústavný súd každý návrh

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa. Podľa § 25

ods. 2 návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný

súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy

alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

8. Podľa návrh nie je prípustný, ak sa týka

veci, o ktorej ústavný súd už rozhodol...

9. Ústavný súd v predmetnej veci zistil, že o napadnutých rozhodnutiach krajského

súdu uvedených v tabuľke tvoriacej prílohu tohto rozhodnutia v bode 1 až 3, 6 až 15, 17, 19

až 45 už ústavný súd rozhodol, a to svojimi rozhodnutiami uvedenými v priloženej tabuľke

v bode 1 až 3, 6 až 15, 17, 19 až 45, a to ekvivalentne ku každému z napadnutých

rozhodnutí krajského súdu. Z uvedeného teda vyplýva, že o napadnutých rozhodnutiach

krajského súdu vedených v priloženej tabuľke v bode 1 až 3, 6 až 15, 17, 19 až 45 už bolo

ústavným súdom rozhodnuté tam uvedenými rozhodnutiami ústavného súdu, v dôsledku

čoho odmieta sťažnosti uvedené v priloženej tabuľke v bode 1 až 3, 6 až 15, 17, 19 až 45

v časti týkajúcej sa napadnutých rozhodnutí krajského súdu z dôvodu ich neprípustnosti

podľa .

IV.

10. Vo vzťahu k napadnutým rozhodnutiam krajského súdu vedených v priloženej

tabuľke tvoriacej prílohu tohto rozhodnutia pod číslom 4, 5, 16 a 18 ústavný súd odvodzuje

lehotu na podanie týchto sťažností z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr.

rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva z 12. 11. 2002 vo veci Zvolský a Zvolská

verzus Česká republika, sťažnosť č. 46129/99, body 51, 52, 53 a 54), podľa ktorej

dvojmesačná lehota na podanie sťažnosti ústavnému súdu začne plynúť dňom doručenia

rozhodnutia o mimoriadnom opravnom prostriedku (dovolaní) a je považovaná

za zachovanú aj vo vzťahu k predchádzajúcemu právoplatnému rozhodnutiu, ústavný

súd považoval lehotu na podanie sťažnosti ústavnému súdu za zachovanú nielen voči

rozhodnutiam najvyššieho súdu, ale aj voči rozhodnutiam krajského súdu (napr.

, , ). V ďalšom konštatuje, že po preskúmaní

predmetu týchto sťažností a v kontexte aj svojich zistení dospel k záveru, že použitá

argumentácia sťažovateľky v podaných sťažnostiach je totožná s jej právnou argumentáciou,

ktorú použila v stovkách predošlých sťažností, ktorými sa ústavný súd už zaoberal

v uplynulom období a v ktorých atakovala právne závery všeobecných súdov vo vzťahu

k právnemu posudzovaniu notárskych zápisníc, ako aj rozsudkov rozhodcovského súdu ako

exekučných titulov koncipovaných na podklade neprijateľných podmienok v úverových

zmluvách vrátane posúdenia zmlúv o úvere koncipovaných formulárovou formou ako

spotrebiteľských zmlúv v nadväznosti na podmienky v nich uvedené vrátane záverov

vyplývajúcich z rozsudku Súdneho dvora Európskej únie vo veci Banif Plus Bank Zrt proti

Csaba Cipani a spol. sp. zn. C 472/11 z 21. februára 2013, ako aj postup všeobecných súdov

v rozpore s o

súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení

ďalších zákonov v znení neskorších predpisov a krajského súdu v odvolacom konaní

v rozpore s a v neposlednom rade vo vzťahu k prejudiciálnemu konaniu.

Vzhľadom na totožnosť tak v osobe sťažovateľky, ako aj totožnosť v použitej právnej

argumentácii a skutkových okolnostiach, ktoré boli podstatné pre ustálenie záverov

všeobecných súdov aj v prípadoch predošlých, dospel ústavný súd k záveru, že vzhľadom na

to, že sťažovateľke sú notoricky známe dôvody odmietnutia sťažností v úplne rovnakých

prípadoch a ustálený právny názor ústavného súdu na danú právnu problematiku v závislosti

od predmetu napadnutých rozhodnutí všeobecných súdov a ňou použitej argumentácie bez

relevantných zmien, nie je potrebné uvádzať tie isté dôvody odmietnutia, ako to je aj

v prípade týchto sťažností. Vzhľadom na uvedené sa preto ústavný súd plne stotožňuje

s odôvodnením svojich predchádzajúcich rozhodnutí (napr. , ,

, , , , , I. ÚS

3/2013, , , , , ,

, , , , , II. ÚS

62/2013, , , , , III. ÚS

178/2014, , , , , III. ÚS

453/2013, , , , , III. ÚS

297/2014, , , , , IV. ÚS

52/2013, , , , , IV. ÚS

187/2014...), ktoré skončili odmietnutím podobných a opakujúcich sa sťažností sťažovateľky

z dôvodov tam uvedených. Ústavný súd v takýchto a obdobných prípadoch nemá dôvod

meniť svoje už ustálené právne názory, a preto v podrobnostiach odkazuje na svoje už

citované svoje rozhodnutia. Taktiež ústavný súd konštatuje, že sťažovateľka ani nevzniesla

žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po

výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (rozsudok Európskeho

súdu pre ľudské práva vo veci Lino Carlos Varela Assalino proti Portugalsku z 25. 4. 2002,

sťažnosť č. 64336/01, ako aj rozsudky najvyššieho súdu sp. zn. , sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. ). Vzhľadom na uvedené

ústavný súd sťažnosti sťažovateľky uvedené v prílohe tohto rozhodnutia odmietol v tejto ich

časti z dôvodu nedostatku svojej právomoci a z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti podľa

.

11. Na podporu svojej argumentácie iba upriamuje pozornosť sťažovateľky aj

na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie (ďalej len ,,Súdny dvor“) sp. zn. C 76/10

zo 16. novembra 2010 vydané vo veci iniciovanej sťažovateľkou, ako aj na ďalšiu početnú

judikatúru Súdneho dvora (napr. C 240/98 až C 244/98, C 473/00, C 168/05, C 243/08,

C 40/08, C 227/08 a C 76/10) dotýkajúcu sa problematiky spotrebiteľského práva, ktoré

podporujú právne závery ústavným súdom predostreté v jeho predošlých rozhodnutiach

a ktoré sú aj sťažovateľke notoricky známe. V ostatnom poukazuje na najnovší rozsudok

Súdneho dvora z 27. februára 2014 vo veci sp. zn. C 470/12, bod 41 (v rámci sporu, ktorého

účastníkom je sťažovateľka, pozn.), v ktorom Súdny dvor výslovne deklaroval, že „možnosť

súdu skúmať nekalú povahu podmienky aj bez návrhu predstavuje vhodný prostriedok

na dosiahnutie výsledku stanoveného v článku , teda zabránenie tomu, aby

bol jednotlivý spotrebiteľ viazaný nekalou podmienkou, a zároveň na dosiahnutie cieľa

stanoveného v článku 7 tejto smernice, pretože takéto preskúmanie môže mať odradzujúci

účinok smerujúci k ukončeniu používania nekalých podmienok v zmluvách uzavretých

so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov (rozsudky z 21. 11. 2002, Cofidis,

C 473/00, Zb. s. I 10875, bod 32, a Mostaza Claro, C 168/05, Zb. s. I 10421, bod 25)“.

12. Vo vzťahu k napadnutým rozhodnutiam najvyššieho súdu v dovolacom konaní

uvedených v priloženej tabuľke tvoriacej prílohu tohto rozhodnutia v bodoch 1 až 45,

ústavný súd poukazuje na to, že s prihliadnutím na totožnosť v použitej právnej

argumentácii a skutkových okolnostiach vyplývajúcich z napadnutých rozhodnutí

najvyššieho súdu, ktoré boli predmetom posúdenia ústavným súdom už v predošlom

období, je ústavný súd toho názoru, že sťažovateľke sú notoricky známe dôvody odmietnutia

sťažností týkajúcich sa postupu najvyššieho súdu v dovolacom konaní v úplne rovnakých

prípadoch a ustálený právny názor ústavného súdu na danú právnu, v dôsledku čoho nie je

potrebné uvádzať tie isté dôvody odmietnutia, ako to je aj v prípade týchto sťažností.

Vzhľadom na uvedené sa preto ústavný súd plne stotožňuje s odôvodnením svojich

predchádzajúcich rozhodnutí (napr. , , , I. ÚS

332/2014, , , , , I. ÚS

533/2014, , , , , II. ÚS

112/2014, , , , , II. ÚS

140/2014, , , , , II. ÚS

145/2014, , , , , III. ÚS

381/2014, , , ...), ktoré skončili

odmietnutím podobných a opakujúcich sa sťažností sťažovateľky z dôvodov tam uvedených.

Ústavný súd v takýchto a obdobných prípadoch nemá dôvod meniť svoje už ustálené právne

názory, a preto v podrobnostiach odkazuje na svoje už citované svoje rozhodnutia.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosti sťažovateľky uvedené v prílohe tohto

rozhodnutia v bodoch 1 až 45 týkajúce sa napadnutých rozhodnutí najvyššieho súdu

odmietol v tejto ich časti ako zjavne neopodstatnené ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. novembra 2015

Príloha k rozhodnutiu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.

Por.sp. zn. sťažnostísp. zn. uznesení Najvyššiehosp. zn. uznesenísp. zn. uznesení

č.vedenýchsúdu Slovenskej republikyKrajského súduÚstavného súdu

ústavným súdomv TrnaveSlovenskej

(Rvp)republiky

sp. zn. sp. zn. sp. zn. sp. zn. sp. zn.5 Oboer 169/2014 sp. zn. sp. zn. sp. zn. sp. zn. sp. zn. sp. zn. sp. zn. sp. zn. sp. zn. 109/2012 sp. zn. sp. zn. sp. zn. sp. zn. sp. zn. sp. zn. sp. zn. sp. zn. sp. zn. sp. zn. sp. zn. sp. zn. sp. zn. sp. zn. 15 sp. zn. sp. zn. sp. zn. sp. zn. 17 sp. zn. sp. zn. sp. zn. sp. zn. 19 sp. zn. sp. zn. sp. zn. sp. zn. sp. zn. sp. zn. sp. zn. sp. zn. sp. zn. sp. zn. 24 Rvp 1617/2015 sp. zn. sp. zn. I.ÚS 745/2013 sp. zn. sp. zn. 26 sp. zn. sp. zn.

sp. zn. sp. zn. sp. zn. sp. zn. sp. zn. sp. zn. 30 sp. zn. sp. zn. sp. zn. sp. zn. sp. zn. sp. zn. sp. zn. sp. zn. I. ÚS 100/2014 34 Rvp 2934/2015 sp. zn. sp. zn. 35 sp. zn. sp. zn. 36 sp. zn. sp. zn. sp. zn. sp. zn. I.ÚS 744/2013 38 Rvp 2938/2015 sp. zn. sp. zn. sp. zn. sp. zn. I.ÚS 744/2013 40 sp. zn. sp. zn. sp. zn. sp. zn. 42 sp. zn. sp. zn. sp. zn. sp. zn. I.ÚS 788/2014 44 sp. zn. sp. zn. sp. zn. sp. zn.