Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/978/2015

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu Ing. J. K., bývajúceho v B.,

zastúpeného advokátskou kanceláriou F., s.r.o. so sídlom v B., IČO: X., proti žalovanej

Slovenskej republike, za ktorú koná Národná banka Slovenska, so sídlom v Bratislave,

Imricha Karvaša č. 1, IČO: 30844789, o náhradu škody, vedenej na Okresnom súde

Bratislava I pod sp. zn. , o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu

v Bratislave z 25. februára 2015 sp. zn. , , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a.

Žalovanej nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Žalobca sa v konaní domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť mu sumu

6 756,64 € s príslušenstvom ako náhradu škody, ktorá mu vznikla v príčinnej súvislosti

s nesprávnym úradným postupom Národnej banky Slovenska (ďalej len „NBS“) pri výkone

bankového dohľadu nad P. (ďalej len „Družstvo“). Poukázal na to, že bol členom Družstva,

ktoré od svojich členov zhromažďovalo peňažné prostriedky a zabezpečovalo ich

zhodnocovanie v zmysle o cenných papieroch a investičných

službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „).

Družstvo pri tom využívalo služby obchodníka s cennými papiermi – spoločnosti C., o.c.p.

(ďalej len „OCP“). NBS mala podľa a o

dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č.

“) vykonávať dohľad nad Družstvom a OCP, jej postup ale nebol riadny. NBS

nekonala v súlade so o Národnej banke Slovenska (ďalej len „zákon

č. “) a napriek tomu, že vedela o nedostatkoch v ich činnosti, neprijala včas

účinné opatrenia na ich odstránenie a na hroziacu škodu neupozornila ani Družstvo ani jeho

2

členov. Pokiaľ by riadne vykonávala bankový dohľad, boli by finančné prostriedky žalobcu

nielen chránené, ale aj zhodnotené. V dôsledku zanedbania náležitého bankového dohľadu

vznikla žalobcovi škoda, za ktorú podľa o zodpovednosti za škodu

spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len „zákon č.

“) zodpovedá štát.

Žalovaná popierala opodstatnenosť žaloby. Namietala, že nezanedbala bankový

dohľad a žalobca sa svojich práv mal domáhať v konkurznom konaní vyhlásenom

na Družstvo uznesením Okresného súdu Bratislava I z 11. apríla 2001 sp. zn. .

Žalobca ako investor musel vedieť, že s investíciou peňažných prostriedkov do činnosti

Družstva je spojené riziko a orgány dohľadu mohli vykonávať dohľad len v zákonom

vymedzenom a limitovanom rozsahu. NBS bola až s účinnosťou od 1. júna 2010 oprávnená

dohliadať aj na to, či sa dodržiava schválený prospekt investície. Družstvo samo dlho

nesignalizovalo žiadne obavy z činnosti OCP; až 15. apríla 2010 požiadalo o preskúmanie

postupu OCP a o vykonanie dohľadu na mieste. NBS najskôr rozhodnutím o predbežnom

opatrení uložila OCP povinnosť zdržať sa bez súhlasu NBS nakladania s majetkom klientov

a neskôr rozhodnutím z 21. decembra 2010 odobrala OCP povolenie na poskytovanie

investičných služieb ( ). Napokon rozhodnutím

z 30. mája 2011 zakázala Družstvu predaj majetkových hodnôt. Z týchto dôvodov žiadala

žalobu zamietnuť ako nedôvodnú.

Okresný súd Bratislava I rozsudkom z 20. januára 2014 č.k. -169

zamietol žalobu a tiež žalobcov návrh na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym

dvorom Európskej únie podľa článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Žalovanej

nepriznal náhradu trov konania. Vychádzal z toho, že žalobca bol členom Družstva a v zmysle

dohody o úprave niektorých práv a povinností uzavretej s Družstvom mu vznikol nárok

na vyplatenie vyrovnávacieho podielu, ktorý mu však dosiaľ vyplatený nebol a nebola

mu poskytnutá ani náhrada zaň. Žalobca neopodstatnene namieta, že štát nedohliadol nad

činnosťou Družstva postupom zodpovedajúcim , č.

a č. Otázku, či žalobcovi vznikla škoda, za ktorú zodpovedá štát, riešil súd

prvého stupňa podľa Uviedol, že žalobca bol v konaní povinný

preukázať všetky tri podmienky vzniku zodpovednosti podľa tohto zákona (existenciu škody,

nesprávneho úradného postupu a príčinnej súvislosti medzi škodou a nesprávnym úradným

3

postupom), ktoré musia byť splnené kumulatívne, žalobca ale nepreukázal, že NBS zanedbala

bankový dohľad vytýkaným spôsobom. Vzhľadom na to, že žalobca nepreukázal jednu

z troch podmienok vzniku zodpovednosti za škodu (nesprávny úradný postup NBS), súd

prvého stupňa sa už nezaoberal tým, či žalobcovi vznikla škoda v ním vyčíslenej výške.

Pri zamietnutí žaloby vzal na zreteľ tiež to, že žalobca sa domáhal uspokojenia svojej

pohľadávky v konkurznom konaní, ktoré je vedené na Okresnom súde Bratislava I voči

úpadcovi – Družstvu. V incidenčnom konaní, ktoré ešte nebolo ukončené, môže byť jeho

pohľadávka uznaná. Žaloba o náhradu škody je preto podaná predčasne. Navyše, žalobca

si nárok na náhradu škody môže uplatniť v zmysle .

Svoj vplyv na riadenie a hospodárenie Družstva mal žalobca ako jeho člen vykonávať

prostredníctvom členskej schôdze, žalobca ale počas svojho členstva v Družstve takto svoje

oprávnenia nerealizoval. Na odôvodnenie zamietnutia návrhu na prerušenie konania uviedol,

že rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie o žalobcom nastolených otázkach nie

je v danom prípade nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci samej; navyše, prvostupňový súd nie

je súdom, proti ktorého rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok podľa

vnútroštátneho práva. O náhrade trov konania rozhodol súd prvého stupňa podľa § 142 ods. 1

Proti výroku uvedeného rozsudku, ktorým bola žaloba zamietnutá, podal žalobca

odvolanie. Navrhol, aby odvolací súd buď napadnutý výrok rozsudku zmenil (tak, že žalobe

vyhovie) alebo zrušil a vec v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie konanie.

Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žiadala napadnutý výrok rozsudku potvrdiť. Súd

prvého stupňa podľa jej názoru vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, v potrebnej miere

zistil rozhodujúce skutkové okolnosti a svoje skutkové zistenia vecne správne posúdil. Toto

vyjadrenie bolo žalobcovi doručené.

Okresný súd Bratislava I uznesením zo 4. marca 2014 č.k. -190 uložil

žalobcovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok za odvolanie vo výške 20 €. Aj toto uznesenie

napadol žalobca odvolaním.

Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 25. februára 2015 sp. zn. ,

rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti potvrdil ako vecne správny

( a ); zároveň potvrdil prvostupňové uznesenie ukladajúce žalobcovi

povinnosť zaplatiť súdny poplatok za odvolanie. V odôvodnení konštatoval, že rozhodnutie

súdu prvého stupňa spočíva na vecne správnych skutkových a právnych záveroch. Po opísaní

podstaty obsahu žaloby, vyjadrení žalovanej, priebehu a výsledkov konania na súde prvého

stupňa uviedol obsah odvolania a vyjadrenia žalovanej k odvolaniu. Uviedol, že predpokladmi

zodpovednosti štátu podľa sú: a/ nesprávny úradný postup, b/ vznik

škody, c/ príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a škodou. Odvolací súd

sa v plnom rozsahu stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že v konaní nebolo

preukázané, že by NBS nesprávne úradne postupovala spôsobom, ktorý jej vytýkal žalobca.

Až od 1. júna 2010 mohla dohliadať, či Družstvo dodržiava schválený prospekt investície.

Žalobca si musel byť vedomý, že s jeho investíciou je spojené riziko, pokiaľ ale napriek tomu

investoval, nemôže byť jeho finančná ujmy pričítaná na ťarchu žalovanej. Všetky žalobcom

namietané okolnosti o údajnom nesprávnom úradnom postupe NBS sa týkali takých

nesprávností, ku ktorým malo dôjsť v procese rozhodovania NBS; nesprávnosti tejto povahy

ale nemožno považovať za dôvod, ktorý zakladá zodpovednosť štátu v zmysle zákona

č. Aj podľa názoru odvolacieho súdu nebol teda v konaní preukázaný

nesprávny úradný postup NBS pri vykonávaní bankového dohľadu. Správny je tiež právny

záver súdu prvého stupňa, že nebola preukázaná ani príčinná súvislosť medzi konaním NBS

a škodou žalobcu. Odvolací súd sa stotožnil s názorom žalovanej, že žalobcovi dosiaľ

nevznikla žiadna škoda, v dôsledku čoho chýba aj tento predpoklad zodpovednosti štátu

v zmysle V súvislosti s tým poukázal na vyhlásenie konkurzu

na majetok Družstva a konštatoval, že žalobcovi by škoda mohla vzniknúť až v prípade, že

jeho pohľadávka nebude uspokojená v rámci konkurzu Družstva. Podľa názoru odvolacieho

súdu neobstojí ani námietka žalobcu, že listinné dôkazy neboli súdom prvého stupňa riadne

vykonané spôsobom upraveným v Na odôvodnenie potvrdenia

prvostupňového rozhodnutia o povinnosti zaplatiť súdny poplatok uviedol, že žalobcovi

podaním odvolania vznikla poplatková povinnosť; súd prvého stupňa mu v súlade

s ustanoveniami o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra

trestov (ďalej len „“) uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške

20 €. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa

v spojení s

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie s tým, že mu súdmi

bola odňatá možnosť konať ( v spojení s

písm. a/ ). Podľa jeho názoru súdy rozhodli vecne nesprávne, svojvoľne, arbitrárne

a ich rozhodnutia nie sú dostatočne presvedčivé a preskúmateľné, čo zakladá inú vadu

konania (R 111/1998) v zmysle Postupovali formalisticky tak, že

zohľadnili iba judikatúru, ktorú považovali za vhodnú, ale inú – rovnako dôležitú judikatúru

nespomenuli. Rozhodnutie odvolacieho súdu je založené na nesprávnych skutkových

a právnych zisteniach a nevychádza z objektívneho a komplexného posúdenia rozhodujúcich

skutočností. Prvostupňový aj odvolací súd dospeli k nesprávnemu právnemu záveru, že NBS

neporušila ustanovenia , č. a č. , resp. že

riadne vykonávala bankový dohľad. Zopakujúc dôvody, uplatňované už skôr, žalobca vyslovil

presvedčenie, že finančná ujma, ktorá mu vznikla, je výsledkom zanedbania povinností

orgánu bankového dohľadu a podľa nesie zodpovednosť za ňu štát.

Žalobca v konaní dostatočne preukázal splnenie všetkých predpokladov zodpovednosti štátu

v zmysle uvedeného zákona, preto jeho žalobe malo byť vyhovené. Priebeh súbežne

prebiehajúceho konkurzného konania nasvedčuje tomu, že pohľadávka žalobcu nebude môcť

byť uspokojená. V súvislosti s tým tiež zopakoval, že samo prebiehajúce konkurzné konanie

nevylučuje, aby sa veriteľ samostatnou žalobou domáhal náhrady škody voči štátu v inom

súdnom konaní. Navyše, podmienkou vzniku zodpovednosti štátu za škodu v zmysle zákona

č. nie je bezúspešné uplatnenie pohľadávky veriteľa v konkurznom konaní.

Súdny poplatok za odvolanie mu nemal byť vyrubený, lebo išlo o konanie, ktoré začalo

podaním žaloby za účinnosti v znení, ktoré takéto konanie vecne

oslobodzovalo od platenia súdnych poplatkov. Z týchto dôvodov žiadal napadnuté

rozhodnutie zmeniť.

Žalovaná vo vyjadrení k dovolaniu zopakovala podstatnú časť svojej skoršej

argumentácie uvedenej už v priebehu konania na prvostupňovom súde a obsiahnutej

v odvolaní. Podľa jej názoru rozhodli súdy na podklade úplných skutkových zistení, ktoré

po právnej stránke správne posúdili. Žiadala nedôvodné dovolanie žalobcu zamietnuť. Toto

vyjadrenie bolo doručené právnemu zástupcovi žalobcu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací [§ 10a

ods. 1 (poznámka dovolacieho súdu: v ďalšom texte sa uvádza Občiansky súdny

6

poriadok v znení účinnom od 1. januára 2015)] po zistení, že dovolanie podal včas účastník

konania ( ) zastúpený v súlade so zákonom , bez

nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal, či dovolanie smeruje

proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom.

Otázka posúdenia, či sú alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže

uskutočniť dovolacie konanie, je otázkou zákonnosti a jej riešenie patrí do výlučnej

právomoci najvyššieho súdu (m. m. napr. , , ).

1. Právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty

a riadneho výkonu spravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo, súčasťou

ktorého je bezpochyby tiež právo domôcť sa na opravnom súde nápravy chýb a nedostatkov

v konaní a rozhodovaní súdu nižšieho stupňa, sa v občianskoprávnom konaní zaručuje

len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých občianskoprávny

súd môže konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania

pred občianskoprávnym súdom, vrátane dovolacieho konania ().

Dovolanie má v systéme opravných prostriedkov občianskeho súdneho konania

osobitné postavenie. Ide o mimoriadny opravný prostriedok, ktorým možno – iba v prípadoch

výslovne stanovených – napadnúť rozhodnutie odvolacieho

súdu, ktoré už nadobudlo právoplatnosť. Najvyšší súd vo svojich rozhodnutiach túto osobitosť

dovolania často vysvetľuje konštatovaním, že dovolanie nie je „ďalším odvolaním“ a dovolací

súd nie je treťou inštanciou, v ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie

(viď napríklad rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. , ,

, , , a ).

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa

je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol

zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle

je dovolanie prípustné tiež proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho

názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa je dovolanie

prípustné tiež proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého

stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie

prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide

o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil

neplatnosť zmluvnej podmienky podľa a

Dovolaním žalobcu nie je napadnutý zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu (§ 238

ods. 1 ), najvyšší súd v tejto veci dosiaľ nerozhodoval, preto ani nevyslovil záväzný

právny názor ( ) a dovolanie smeruje proti takému potvrdzujúcemu

rozsudku odvolacieho súdu, ktorý nemá znaky uvedené v Predmetné

dovolanie preto podľa až 3 prípustné nie je.

Podané dovolanie by vzhľadom na vyššie uvedené bolo procesne prípustné, len

ak v konaní, v ktorom bol vydaný napadnutý rozsudok, došlo k procesnej vade uvedenej

v ustanovení Povinnosť skúmať, či v konaní nedošlo k niektorej z nich

vyplýva pre dovolací súd z Dovolací súd sa z tohto dôvodu neobmedzil len

na skúmanie prípustnosti dovolania podľa , ale sa zaoberal tiež otázkou,

či v konaní nedošlo k procesnej vade v zmysle Toto ustanovenie pripúšťa

dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá

nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť

byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne

zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv

začalo konanie, e/ nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval

vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval

senát. Treba zdôrazniť, že z hľadiska nie je relevantné tvrdenie dovolateľa

o existencii vady uvedenej v tomto ustanovení, ale len zistenie (záver) dovolacieho súdu, že

k tejto vade skutočne došlo.

Dovolateľ procesné vady konania uvedené v až e/ a

netvrdil a existencia týchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jeho

dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva.

2. Žalobca v dovolaní namieta, že súdmi mu bola odňatá možnosť konať.

Odňatím možnosti konať pred súdom ( ) sa rozumie taký

procesne nesprávny postup súdu, ktorý má za následok znemožnenie realizácie procesných

oprávnení účastníka konania, ktoré mu poskytuje . O procesnú

vadu v zmysle ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore

so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom

odňal účastníkovi konania jeho procesné práva [v zmysle majú účastníci

v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie a súd je povinný zabezpečiť im rovnaké

možnosti na uplatnenie ich práv – viď napríklad právo účastníka vykonávať procesné

úkony vo formách stanovených zákonom ( ), nazerať do spisu a robiť si z neho

výpisy ( ), vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým vykonaným dôkazom

( ), byť predvolaný na súdne pojednávanie ( ), na to, aby mu bol

rozsudok doručený do vlastných rúk ( )].

2.1. Pokiaľ žalobca namieta, že postup súdu v procese zisťovania skutkových

podkladov pre rozhodnutie nebol správny, dovolací súd uvádza, že v prípade neúplnosti alebo

nesprávnosti skutkových zistení a skutkových záverov nejde o nedostatok, ktorý by bol

v rozhodovacej praxi najvyššieho súdu považovaný za dôvod zakladajúci procesnú vadu

konania v zmysle ustanovenia (obdobne tiež R 42/1993, R 37/1993,

R 125/1999, R 6/2000 a viaceré rozhodnutia najvyššieho súdu, napríklad sp. zn.

, , , a ).

Ak k tejto nesprávnosti v niektorom súdnom konaní dôjde, nezakladá procesnú vadu konania

uvedenú v

Neúplnosť alebo nesprávnosť skutkových zistení môže prípadne viesť k tzv. inej

procesnej vade konania majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2

písm. b/ ); vadu takej povahy ale možno úspešne uplatniť iba v procesne prípustnom

dovolaní (o tento prípad ale v danej veci nejde). Sama tzv. iná vada prípustnosť dovolania

nezakladá.

2.2. Súd nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania a nie

je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania

a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu

(viď ), a nie účastníkov konania. Postup súdu, ktorý v priebehu konania

nevykonal všetky účastníkom navrhované dôkazy alebo vykonal iné dôkazy na zistenie

skutkového stavu, nezakladá prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podľa

, lebo týmto postupom súd neodňal účastníkovi možnosť pred súdom

konať (porovnaj R 37/1993 a R 125/1999).

2.3. Ani nesprávne vyhodnotenie dôkazov nie je vadou konania v zmysle

Pokiaľ súd nesprávne vyhodnotí niektorý z vykonaných dôkazov, môže byť jeho rozhodnutie

z tohto dôvodu nesprávne, táto skutočnosť ale sama osebe nezakladá prípustnosť dovolania

v zmysle (viď tiež napríklad uznesenia sp. zn.

a ).

2.4. Ak súd v procese dokazovania nevykoná dokazovanie určitým dôkazným

prostriedkom takým spôsobom, ktorý predpisuje zákon, dochádza k tzv. inej (v § 237

ods. 1 neuvedenej) vade. Takáto vada je síce relevantným dovolacím dôvodom (

ods. 2 písm. b/ ), prípustnosť dovolania ale nezakladá (porovnaj napríklad rozhodnutie

najvyššieho súdu sp. zn. ).

3. K dovolateľom tvrdenému odňatiu možnosti konať pred súdom malo dôjsť

v dôsledku toho, že – ako uvádza – napadnuté rozhodnutie nemá náležitosti v zmysle

ustanovenia , je nekonkrétne, nedostatočne odôvodnené a nepresvedčivé,

v dôsledku čoho je nepreskúmateľné.

Nepreskúmateľnosť rozhodnutia je judikatúrou najvyššieho súdu (viď R 111/1998)

považovaná za tzv. inú vadu konania ( ), teda nie za procesnú vadu

konania uvedenú v Podľa záveru dovolacieho súdu je názor zaujatý

v uvedenom judikáte plne opodstatnený aj v prejednávanej veci a nie je dôvod odkloniť

sa od tohto judikátu. Takáto právna kvalifikácia nepreskúmateľnosti vyplýva aj z ďalších

rozhodnutí najvyššieho súdu (porovnaj napríklad sp. zn. , ,

, , , , ,

, , , resp. ).

10

Správnosť takého nazerania na problematiku nepreskúmateľnosti súdneho rozhodnutia

a jej dôsledkov potvrdzujú tiež rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len

„ústavný súd“) o sťažnostiach proti tým rozhodnutiam najvyššieho súdu, ktoré zotrvali

na právnych záveroch súladných s R 111/1998 (viď rozhodnutia ústavného súdu

sp. zn. , , , , ,

, , , , ).

Dovolací súd osobitne poukazuje na to, že ústavný súd v náleze z 30. januára 2013

sp. zn. konštatoval, že „sa väčšinovým názorom svojich senátov priklonil

k tej judikatúre najvyššieho súdu, ktorá prijala záver, že nedostatok riadneho odôvodnenia

rozsudku nezakladá vadu konania podľa , ale len tzv. inú vadu konania

podľa “. V uznesení z 27. marca 2014 sp. zn.

ústavný súd zotrval „na závere (napr. , , )

o ústavnej udržateľnosti názoru najvyššieho súdu, podľa ktorého prípadný nedostatok

riadneho odôvodnenia dovolaním napadnutého rozhodnutia, nedostatočne zistený skutkový

stav alebo nesprávne právne posúdenie veci nezakladá vadu konania podľa § 237

písm. f/ “. Obdobne ústavný súd argumentoval v uzneseniach zo 14. januára 2015

sp. zn. a z 26. augusta 2015 sp. zn. .

Dovolací súd preto uzatvára, že i keby dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho

súdu bolo prípadne nepreskúmateľné (dovolací súd sa touto otázkou nezaoberal), nemohlo

by to založiť prípustnosť dovolania žalobcu.

4. Žalobca zastáva názor, že odvolací súd dospel v danom prípade k právnym

záverom, ktoré nezodpovedajú ústave a , č.

a č. Z hľadiska obsahového namieta, že napadnutý rozsudok spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci ( ).

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. O nesprávnu

aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce

aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych

skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

11

Nesprávne právne posúdenie veci je síce relevantný dovolací dôvod v tom zmysle, že

ho možno uplatniť v procesne prípustnom dovolaní (viď ), samo

nesprávne právne posúdenie veci ale prípustnosť dovolania nezakladá (viď tiež R 54/2012

a viaceré rozhodnutia najvyššieho súdu, napríklad sp. zn. , ,

, , , ,

a ). Nejde totiž o vadu konania uvedenú v , ani znak

(atribút, stránku) rozhodnutia, ktorý by bol uvedený v ako zakladajúci

prípustnosť dovolania.

5. Na vady konania, ktoré sú uvedené v , je dovolací súd povinný

prihliadať bez ohľadu na to, či ich dovolateľ uplatnil alebo neuplatnil (viď § 242

ods. 1 ).

Zo spisu vyplýva, že k odvolaniu žalobcu (č.l. 182 až 188 spisu) sa vyjadrila žalovaná

(č.l. 192 až 196 spisu). Jej vyjadrenie, ktoré bolo zaslané žalobcovi odvolacím súdom, prevzal

právny zástupca žalobcu 24. februára 2015 (č.l. 202 spisu).

5.1. Najvyšší súd v uznesení z 26. mája 2015 sp. zn. poukázal

na to, že ESĽP vydal 13. januára 2015 rozsudok vo veci Trančínková proti Slovenskej

republike, v ktorom sa zaoberal aj opodstatnenosťou námietky o nemožnosti zaujať

stanovisko k vyjadreniu protistrany v rámci odvolacieho konania. Dospel k názoru, že aj keď

vyjadrenie k odvolaniu neobsahuje žiadne nové skutočnosti alebo argumenty, ku ktorým

by sa procesná strana už nebola vyjadrila v predchádzajúcom priebehu konania, a prípadne

ide o vyjadrenie nemajúce vplyv na rozhodnutie odvolacieho súdu, musí byť druhému

účastníkovi daná možnosť oboznámiť sa s ním, ak bolo formulované ako právna a skutková

argumentácia. Podľa názoru ESĽP „požiadavka, aby účastníci súdneho konania mali možnosť

dozvedieť sa o všetkých dôkazoch alebo vyjadreniach podaných v ich veci a vyjadriť

sa k nim, sa vzťahuje na odvolacie konanie rovnako ako na prvostupňové konanie,

a to napriek skutočnosti, že odvolanie nemusí vyvolať žiadnu novú argumentáciu. Pokiaľ súd

takúto možnosť druhej procesnej strane nevytvorí, dochádza k porušeniu práva na spravodlivé

konanie, ktoré je zaručené článkom 6 ods. 1 Dohovoru. ESĽP v tomto rozsudku výslovne

nezaujal stanovisko k otázke, či vyjadrenie k odvolaniu má byť odvolateľovi doručené tak,

aby mal zabezpečenú reálnu možnosť zareagovať naň svojou replikou v primeranej lehote

12

ešte pred rozhodnutím odvolacieho súdu. Zo samej podstaty argumentácie ESĽP zvolenej

v uvedenej veci (viď najmä slová „... mali možnosť dozvedieť sa o všetkých dôkazoch alebo

vyjadreniach podaných v ich veci a vyjadriť sa k nim ...“) ale vyplýva, že ESĽP

za nevyhnutné považuje nielen to, aby sa odvolateľ mal možnosť oboznámiť s obsahom

vyjadrenia protistrany k jeho odvolaniu, ale aby sa mal možnosť účinne vyjadriť v čase pred

rozhodnutím odvolacieho súdu. Nevyhnutnou podmienkou zabezpečenia účinnej možnosti

odvolateľa vyjadriť sa k úkonu protistrany svojou replikou je, že mu bude vytvorená procesná

možnosť vyhotoviť svoje stanovisko tak, aby mal dostatok času na jeho prípravu. Za čas,

ktorý umožňuje dostatočnú prípravu účastníka, označuje v iných

prípadoch (viď napríklad § 115 ods. 2, resp. § 156 ods. 3) „najmenej päť dní“. Podľa názoru

dovolacieho súdu by preto mal súd doručovať odvolateľovi vyjadrenie protistrany k odvolaniu

tak, aby medzi doručením vyjadrenia odvolateľovi a rozhodnutím odvolacieho súdu

neuplynul čas kratší ako päť dní“.

V danom prípade odvolací súd takto nepostupoval. Ako už bolo uvedené, vyjadrenie

žalovanej k odvolaniu bolo žalobcovi doručené 24. februára 2015, odvolací súd ale rozhodol

(už) 25. februára 2015.

5.2. Vo viacerých veciach, ktoré boli skutkovo a právne podobné prejednávanej veci

a žalujúcu stranu v nich zastupovala tá istá advokátska kancelária (viď napríklad rozhodnutia

sp. zn. , , , ), najvyšší súd

uviedol, že i keď ustanovenie veta druhá ukladá dovolaciemu súdu, aby

na procesné vady konania uvedené v prihliadol bez ohľadu

na to, či v dovolaní boli alebo neboli uplatnené, predsa len – a osobitne v prípade

namietaného odňatia možnosti pred súdom konať ( ) – treba mať

na zreteli, že pri vyhodnocovaní dopadov procesných nesprávností, ktoré vyšli najavo

v priebehu dovolacieho konania, nie je obsah dovolania bezvýznamný. Ide o to, že slovo

„neprihliada“ vyjadruje objektívnu stránku prístupu dovolacieho súdu k procesným vadám

odvolacieho konania, obsah dovolania ale sprístupňuje dovolaciemu súdu dovolateľov

subjektívny pohľad na správnosť postupu súdov a vysvetľuje, či a v akom rozsahu dovolateľ

sám vníma niektorý aspekt postupu súdu ako okolnosť zakladajúcu ujmu na jeho procesných

oprávneniach. Dovolanie, jeho obsah a v ňom zvolené formulácie a uvedené argumenty

sú podkladom, na ktorom dovolací súd posudzuje, či procesnú vadu konania, ktorá vyšla

13

v dovolacom konaní najavo, dovolateľ vôbec vníma ako ujmu na svojich právach účastníka

občianskeho súdneho konania. dovolaciemu súdu neukladá, aby

dovolateľovi ako ujmu „nanucoval“ to, čo dovolateľ sám za ujmu neoznačil. Povinnosť

prihliadať na určitú procesnú vadu konania ešte neznamená, že dovolací súd musí vždy, bez

zreteľa na individuálne okolnosti, priznať takejto vade relevanciu najvyššieho stupňa vedúcu

až k záveru o potrebe zrušiť napadnuté rozhodnutie.

5.3. Dovolateľ mal v dovolacom konaní vytvorenú procesnú možnosť poukázať

aj na to, že odo dňa doručenia vyjadrenia žalovanej k jeho odvolaniu do dňa vyhlásenia

napadnutého rozsudku neuplynulo ani len päť dní, a vysvetliť dôvody, so zreteľom na ktoré

zastáva názor, že mu tým súd spôsobil podstatnú ujmu na jeho procesných právach. Procesný

postup, na ktorý sa vzťahujú body 5.1. a 5.2. dovolateľ ale v dovolaní ani len nespomenul.

Ak protistrana doručila súdu také vyjadrenie k odvolaniu, ktoré bolo formulované ako

skutková a právna argumentácia, a súd jej vyjadrenie zaslal na vedomie odvolateľovi tak, že

odvolateľ nemal vytvorenú náležitú možnosť zaujať k vyjadreniu stanovisko a oboznámiť

s ním odvolací súd, ide o procesnú nesprávnosť zasahujúcu do práva na spravodlivý súdny

proces. Avšak skutočnosť, že odvolateľ na túto nesprávnosť vo svojom dovolaní ani len

popisne nepoukázal (i keď bol zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom), vedie

dovolací súd k záveru, že dovolateľ túto nesprávnosť a jej procesné dôsledky nevníma ako

ujmu (a už v nijakom prípade ako podstatnú ujmu) na svojich procesných právach (k tomu

viď rozsudok ESĽP vo veci Holub proti Českej republike).

V okolnostiach preskúmavanej veci preto dovolací súd dospel k záveru, že i keď

rozsudok odvolacieho súdu bol vyhlásený už na druhý deň po tom, ako bolo vyjadrenie

žalovanej k odvolaniu doručené žalobcovi, nemalo to za následok odňatie možnosti žalobcu

pred súdom konať ( ).

6. Vzhľadom na to, že dovolanie žalobcu v časti napádajúcej rozhodnutie odvolacieho

súdu vo veci samej nie je podľa prípustné, nepreukázaná bola žalobcom

tvrdená procesná vada uvedená v a v dovolacom konaní nevyšli

najavo ani iné vady uvedené v , dovolací súd odmietol dovolanie žalobcu v časti

týkajúcej sa veci samej ako procesne neprípustné ( v spojení s

14

ods. 1 písm. c/ ) bez toho, aby skúmal vecnú správnosť napadnutého rozsudku

odvolacieho súdu.

7. Žalobca časťou dovolania napadol aj výrok rozsudku odvolacieho súdu, ktorým

bolo potvrdené prvostupňové uznesenie ukladajúce mu povinnosť zaplatiť súdny poplatok

za odvolanie vo výške 20 €. Uvedený výrok, i keď je obsiahnutý vo výrokovej časti rozsudku

odvolacieho súdu, má povahu uznesenia (viď ). Uznesenia odvolacieho súdu,

proti ktorým je dovolanie prípustné, sú uvedené v a Žalobcom napadnutý

výrok nemá znaky uznesení, ktoré sú uvedené v týchto ustanoveniach. Navyše, v zmysle

je dovolanie (i keby smerovalo proti uzneseniam uvedeným v

a 2 ) neprípustné, ak smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu o súdnom poplatku.

Prípustnosť tejto časti dovolania žalobcu preto z nevyplýva.

Uvedená časť dovolania žalobcu by bola procesne prípustná iba ak v konaní došlo

k procesným vadám uvedeným v Vyššie už ale bolo uvedené, že žalobca

procesné vady konania v zmysle až e/ a netvrdil a ich existencia

ani nevyšla v dovolacom konaní najavo; nepreukázaná bola tiež vada konania žalobcom

namietaná ( ).

Pokiaľ žalobca vyvodzuje procesnú vadu konania vymenovanú v ustanovení § 237

ods. 1 písm. f/ z toho, že mu – ako tvrdí – boli vyrubené súdne poplatky v rozpore

so zákonom, lebo konanie v danej veci bolo oslobodené od súdnych poplatkov, dovolací súd

uvádza, že samotným vyrubením súdneho poplatku sa účastníkovi neodníma žiadne procesné

oprávnenie a nedochádza k odňatiu jeho možnosti pred súdom konať.

Žalobca tvrdí, že súdy nezohľadnili tú skutočnosť, že predmetné konanie

je aj po 1. októbri 2012 vecne oslobodené od súdnych poplatkov. V tejto časti namieta

nesprávnosť právneho posúdenia, na ktorom spočíva napadnuté rozhodnutie. Nesprávne

právne posúdenie (pokiaľ k nemu vôbec došlo) ale nezakladá prípustnosť dovolania. Nejde

totiž o vadu konania uvedenú v ustanovení , ani znak (atribút, stránku)

rozhodnutia, ktorý by bol uvedený v ako zakladajúci prípustnosť dovolania proti

uzneseniu.

15

Vzhľadom na to, že dovolanie žalobcu nie je v tejto časti podľa prípustné,

nepreukázaná bola žalobcom tvrdená vada konania v zmysle

a v dovolacom konaní nevyšli najavo ani iné vady uvedené v , dovolací súd

odmietol dovolanie žalobcu aj v tejto časti ako procesne neprípustné (

v spojení s ).

8. V dovolacom konaní úspešnej žalovanej vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho

konania proti žalobcovi, ktorý úspech nemal ( v spojení s

ods. 1 a ). Úspešnej žalovanej nepriznal dovolací súd náhradu trov

dovolacieho konania, lebo nepodala návrh na jej priznanie ( v spojení

s ).

Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 12. novembra 2015

JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková