Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/526/2014

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu Ing. E. C., bývajúceho

v K., zastúpeného JUDr. J. G., advokátom so sídlom K., proti žalovaným 1/ P. S.,

bývajúcemu v K., a 2/ P. L., bývajúcej v K., zastúpeným JUDr. P. S., advokátom so sídlom

v K., o vydanie bezdôvodného obohatenia, vedenej na Okresnom súde Košice I pod sp. zn.

, o dovolaní žalovaných proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 30.

septembra 2010 sp. zn. , , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a.

Žalobcovi nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Žalobou, ktorá bola podaná 27. októbra 1998 na Okresnom súde Košice I,

sa obchodná spoločnosť W., s.r.o. so sídlom v H.K. domáhala, aby žalovaným 1/ a 2/ bola

uložená povinnosť zaplatiť jej sumu 5 759 167 Sk predstavujúcu bezdôvodné obohatenie

oboch žalovaných získané na úkor žalobkyne. Na odôvodnenie žaloby uviedla, že žalovaní sú

podieloví spoluvlastníci nehnuteľnosti v H.K., priestory v ktorej prenajali žalobkyni s tým, že

nehnuteľnosť uvedie do užívaniaschopného stavu. Žalovaní 1/ a 2/ nájomnú zmluvu

vypovedali predčasne a neuhradili jej všetky prostriedky, ktoré ako nájomníčka vynaložila na

zhodnotenie tejto nehnuteľnosti. Podanou žalobou sa preto domáha vrátenia svojich investícií.

V priebehu konania W., s.r.o. urobila úkon, ktorým prejavila vôľu postúpiť svoju pohľadávku

Ing. E. C..

2

Okresný súd Košice I rozsudkom z 21. mája 2009 č.k. -501 v spojení

s opravným uznesením tohto súdu z 1. júla 2010 č.k. -510 uložil žalovaným 1/

a 2/, aby spoločne a nerozdielne zaplatili žalobcovi do 3 dní 55 785 € s úrokmi z omeškania

17,8 % od 1. novembra 1995 do zaplatenia; zároveň rozhodol, že o trovách rozhodne

po právoplatnosti tohto rozsudku. V odôvodnení uviedol, že vychádzal zo znaleckého

posudku vyčísľujúceho výšku nájomcom vynaložených investícií do nehnuteľnosti, zohľadnil

tiež započítaciu námietku žalovaných a prihliadol aj na amortizáciu nehnuteľností; na zreteľ

vzal tiež námietku premlčania vznesenú žalovanými. Takto postupujúc dospel k záveru, že

žalobca sa dôvodne domáha zaplatenia predmetnej sumy.

Proti tomuto rozsudku podali odvolanie žalovaní, ktorí žiadali, aby odvolací súd

rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie, lebo napadnuté

rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.

Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu podal vysvetlenie dôvodov, so zreteľom na ktoré

zastáva názor, že odvolanie je neopodstatnené. Žiadal napadnuté rozhodnutie v znení

opravného uznesenia potvrdiť.

Krajský súd v Košiciach rozsudkom z 30. septembra 2010 sp. zn. ,

napadnutý rozsudok (v spojení s opravným uznesením) potvrdil ako vecne

správny ( ). V odôvodnení konštatoval neopodstatnenosť odvolacej námietky,

podľa ktorej je neplatná dohoda o postúpení pohľadávky W., s.r.o. Ing. E. C.. Podľa názoru

odvolacieho súdu žalovaní bezdôvodne tvrdia, že v predmetnej veci nebolo vykonané riadne

dokazovanie spisom zn. Krajského súdu v Košiciach; tento spis bol totiž

pripojený k spisu konajúceho súdu a žalovaní sa mohli oboznámiť s jeho obsahom. Zo spisu

je zjavné, že boli vykonané dôkazy vedúce k zisteniu, aký majetok mal úpadca W., s.r.o.

Žalovaní majú síce pravdu v tom, že táto obchodná spoločnosť ako úpadca zatajila konanie,

ktoré prebieha v prejednávanej veci, a s terajším žalobcom uzatvorila dohodu o postúpení

pohľadávky, táto dohoda nie je ale absolútne neplatná (podľa názoru súdu ide

o odporovateľný právny úkon). Zo spisu je zrejmé, že žalovaní neprihlásili do konkurzu svoju

pohľadávku súvisiacu s nájomným a ďalším užívaním nehnuteľnosti po skončení nájmu;

dohodu o postúpení pohľadávky ani neodporovali na súde. Túto dohodu treba považovať za

platnú, pričom uznesenie o zámene účastníkov bolo vydané v čase, keď ešte W., s.r.o. nebola

vymazaná z obchodné registra. Súd prvého stupňa preto rozhodol vecne správne.

3

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podali žalovaní 1/ a 2/ dovolanie. Uviedli, že

v konaní im bola odňatá možnosť pred súdom konať ( ) tým, že súd

prvého stupňa vykonal dokazovanie spisom Krajského súdu v Košiciach sp. zn.

tak, že žalovaní nemali možnosť vyjadriť sa k tomuto dôkazu ani k vykonanému

dokazovaniu. V odvolacom konaní nebola zjednaná náprava tohto procesného pochybenia.

Možnosť konať pred súdom im bola odňatá aj v dôsledku toho, že rozhodnutia súdov nemajú

náležitosti v zmysle (chýba v nich základné skutkové a právne vymedzenie

veci, údaj o tom, ako sa účastníci vyjadrili, vysvetlenie, ktoré skutočnosti a čím boli

preukázané, z akých dôkazov súdy vychádzali a k akým skutkovým zisteniam dospeli, úplne

absentuje tiež zmienka o tom, aké právne normy súdy aplikovali). Napadnutý rozsudok

odvolacieho súdu neobsahuje relevantné vysvetlenie, prečo neboli dôvodné jednotlivé

odvolacie argumenty (napríklad o neplatnosti dohody o postúpení pohľadávky, o tom, že tento

úkon sa týkal úplne inej pohľadávky, o začiatku plynutia premlčacej doby a o primeranosti

výšky úroku z omeškania); uvedený rozsudok je preto nepreskúmateľný. Z rozhodnutí súdov

nevyplýva, ktoré hmotnoprávne ustanovenie aplikovali, podľa všetkého ale spočívajú

na aplikácii a priečiacej sa judikatúre (R 69/1972).

Z týchto dôvodov žiadali rozsudok odvolacieho súdu a tiež ním potvrdený rozsudok zrušiť

a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

Žalobca vo vyjadrení k dovolaniu uviedol, že tento opravný prostriedok žalovaných

je neopodstatnený, účelový a iba opakuje ich doterajšie argumenty.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací [§ 10a

ods. 1 (poznámka dovolacieho súdu: v ďalšom texte sa uvádza Občiansky súdny

poriadok v znení pred 1. januárom 2015)] po zistení, že dovolanie podali včas účastníci

konania ( ) zastúpení advokátom ( ), bez nariadenia

dovolacieho pojednávania ( ) skúmal, či dovolanie smeruje proti

rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom.

1. Dovolaním žalovaných je napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. V zmysle

ustanovenia platí, že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému

v tejto procesnej forme, je prípustné, ak je ním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ktorým

bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. Dovolanie je tiež prípustné

4

proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru

dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci ( ). Podľa

je dovolanie prípustné aj proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok

súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, že

je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu,

alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku

vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa a

V prejednávanej veci dovolanie nesmeruje proti zmeňujúcemu rozsudku odvolacieho

súdu ( ), ale proti takému potvrdzujúcemu rozsudku, ktorý nemá znaky

rozsudku uvedeného v ; najvyšší súd dosiaľ v tejto veci nerozhodoval,

preto ani nevyslovil záväzný právny názor ( ). Prípustnosť podaného

dovolania preto z nevyplýva.

2. So zreteľom na ustanovenie druhá veta , ktoré ukladá

dovolaciemu súdu povinnosť skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu

nebolo vydané v konaní, v ktorom došlo k niektorej z procesných vád uvedených

v , sa dovolací súd neobmedzil len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa

, ale sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa

Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu,

ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval

ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú

spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo

v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa

zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred

súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia

nie je predmet konania významný; ak v konaní došlo k niektorej z vád vymenovaných

v , možno ním napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým je inak dovolanie

neprípustné (viď napríklad R 117/1999, R 34/1995 a tiež rozhodnutia najvyššieho súdu

uverejnené v časopise Zo súdnej praxe pod č. 38/1998 a č. 23/1998). Pre záver o prípustnosti

dovolania v zmysle nie je významný subjektívny názor účastníka konania

tvrdiaceho, že došlo k vade vymenovanej v tomto ustanovení; rozhodujúcim je výlučne

zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo.

Vady konania v zmysle až e/ a neboli v dovolaní namietané

a v dovolacom konaní ich existencia ani nevyšla najavo. Prípustnosť dovolania žalovaných

preto z týchto ustanovení nemožno vyvodiť.

3. Žalovaní v dovolaní namietajú, že v konaní došlo k procesnej vade v zmysle § 237

písm. f/

Odňatím možnosti konať pred súdom ( ) sa rozumie taký procesne

nesprávny postup súdu, ktorý má za následok znemožnenie realizácie procesných oprávnení

účastníka konania, ktoré mu poskytuje . O procesnú vadu v zmysle

ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom,

prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal

účastníkovi konania jeho procesné práva [v zmysle majú účastníci v občianskom

súdnom konaní rovnaké postavenie a súd je povinný zabezpečiť im rovnaké možnosti

na uplatnenie ich práv – viď napríklad právo účastníka vykonávať procesné úkony

vo formách stanovených zákonom ( ), nazerať do spisu a robiť si z neho výpisy

( ), vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým vykonaným dôkazom (

), byť predvolaný na súdne pojednávanie ( ), na to, aby mu bol rozsudok

doručený do vlastných rúk ( )].

4. K tej časti dovolania, v ktorej žalovaní namietajú, že k procesnej vade konania

v zmysle došlo tým, že napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný, dovolací súd

uvádza, že judikatúra najvyššieho súdu (R 111/1998) považuje nepreskúmateľnosť

rozhodnutia za tzv. inú vadu konania ( ), ktorá prípustnosť

dovolania nezakladá (porovnaj napríklad sp. zn. , ,

, , ), ale tiež uznesenia iných senátov

najvyššieho súdu (viď napríklad sp. zn. Právna kvalifikácia nepreskúmateľnosti rozhodnutia

súdu nižšieho stupňa ako dôvodu zakladajúceho (iba) tzv. inú vadu konania pritom vyplýva

aj z rozhodnutí ďalších senátov najvyššieho súdu (porovnaj napríklad rozhodnutia

sp. zn. , , , , ,

).

6

Správnosť takého nazerania na problematiku nepreskúmateľnosti súdneho rozhodnutia

a jej dôsledkov potvrdzujú tiež rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len

„ústavný súd“) o sťažnostiach proti tým rozhodnutiam najvyššieho súdu, ktoré zotrvali

na právnych záveroch súladných s R 111/1998 (viď rozhodnutia ústavného súdu

sp. zn. , , , , ,

, , , ).

Dovolací súd osobitne poukazuje na to, že ústavný súd v náleze z 30. januára 2013

sp. zn. konštatoval, že „sa väčšinovým názorom svojich senátov priklonil

k tej judikatúre najvyššieho súdu, ktorá prijala záver, že nedostatok riadneho odôvodnenia

rozsudku nezakladá vadu konania podľa , ale len tzv. inú vadu konania

podľa “. V uznesení z 27. marca 2014 sp. zn.

ústavný súd zotrval „na opakovane vyslovenom závere (napr. ,

, ) o ústavnej udržateľnosti názoru najvyššieho súdu, podľa

ktorého prípadný nedostatok riadneho odôvodnenia dovolaním napadnutého rozhodnutia,

nedostatočne zistený skutkový stav alebo nesprávne právne posúdenie veci nezakladá vadu

konania podľa “. Obdobne argumentoval ústavný súd aj v uznesení

zo 14. januára 2015 sp. zn. .

5. Žalovaní tiež namietajú, že súdy v danom prípade vykonali dokazovanie spisom

Krajského súdu v Košiciach sp. zn. v rozpore so zákonom (bez pojednávania

a bez toho, aby žalovaným vytvorili možnosť oboznámiť sa s týmto spisom a vyjadriť

sa k dokazovaniu vykonanému týmto spisom). Vyslovujú aj pochybnosti, či súdy tento spis

mali vôbec k dispozícii.

Procesným oprávnením účastníka konania nepochybne je aj jeho právo byť prítomný

na vykonaní dôkazu. Dokazovanie vykonáva súd na pojednávaní. Podľa ustanovenia

sa účastníci majú právo vyjadriť k návrhom na dôkazy a k všetkým dôkazom,

ktoré sa vykonali. Dokazovanie vykonáva súd na pojednávaní ( ). Za dôkaz

môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť stav veci, najmä výsluch svedkov,

znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov, fyzických osôb a právnických osôb, listiny,

ohliadka a výsluch účastníkov; pokiaľ nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí

ho súd ( ). Dôkaz listinou sa vykoná tak, že ju alebo jej časť na pojednávaní

predseda senátu prečíta alebo oznámi jej obsah ( ).

O tom, ako v tej – ktorej veci prebiehalo konanie, si dovolací súd môže urobiť obraz

len zo spisu. To, ako prebiehalo pojednávanie, môže dovolací súd zistiť zo zápisnice

o pojednávaní ( ).

Zo zápisnice z pojednávania uskutočneného 13. novembra 2008 (č.l. 453 - 458 spisu)

vyplýva, že súd prvého stupňa na ňom oboznámil obsah spisu Krajského súdu v Košiciach

sp. zn. . Obsah tohto spisu bol opätovne oboznámený súdom prvého stupňa

na pojednávaní 30. apríla 2009 (viď zápisnicu založenú v spise na č.l. 493 – 496). Žalovaným

bola na oboch pojednávaniach vytvorená možnosť vyjadriť sa k takto vykonanému

dokazovaniu.

Predmetná námietka žalovaných preto neobstojí.

6. Vyššie (viď 2.) už bolo uvedené, že dovolací súd prihliada na procesné vady

konania vymenované v bez ohľadu na to, či boli alebo neboli v dovolaní

namietané.

Najvyšší súd po oboznámení sa s obsahom spisu zistil, že vyjadrenie žalobcu

k odvolaniu žalovaných (č.l. 523 spisu), ktoré obsahovalo skutkovú a právnu argumentáciu

(jeho vyjadrenie sa týkalo tak správnosti skutkových zistení súdu, ich skutkového posúdenia,

ako aj právneho vyhodnotenia skutkových záverov), nebolo žalovaným doručené.

6.1. K dôsledkom procesného postupu súdu, v rámci ktorého nebolo odvolateľovi

doručené vyjadrenie opačnej procesnej strany k jeho odvolaniu, senát najvyššieho súdu, ktorý

koná a rozhoduje v preskúmavanej veci, zaujal v minulosti svoje právne závery vo viacerých

rozhodnutiach vydaných do 13. januára 2015 (viď napríklad sp. zn. ,

, , , ), v ktorých opakovane

konštatoval, že ak nejde o prípad uvedený v druhej vete , doručí súd prvého

stupňa odvolanie ostatným účastníkom, a ak odvolanie smeruje proti rozhodnutiu vo veci

samej, vyzve účastníkov na vyjadrenie k odvolaniu; iná povinnosť mu z týchto ustanovení

nevyplýva. Z teda nevyplýva povinnosť odvolacieho súdu

predložiť druhému účastníkovi konania spätne na zaujatie stanoviska vyjadrenie druhého

účastníka konania k opravnému prostriedku. Súd nie je povinný donekonečna udržiavať stav

8

konfrontácie medzi podaniami účastníkov konania – je iba na jeho posúdení, kde je rozumná

hranica takúto konfrontáciu ukončiť (, , ).

Pokiaľ má odvolací súd k dispozícii potrebné argumenty, ako aj pri dodržaní dikcie

ustanovenia pristúpi k rozhodnutiu vo veci samej (viď tiež ,

, , .). Odňatie možnosti pred súdom konať

nezakladá teda sama skutočnosť, že odvolateľovi nebolo predložené vyjadrenie druhej

procesnej strany k jeho odvolaniu. Obdobné právne závery boli vyslovené aj v ďalších

rozhodnutiach najvyššieho súdu (viď napríklad sp. zn. a ).

Iný pohľad na realizáciu práva účastníka oboznámiť sa s vyjadrením procesnej protistrany

by mohol v praxi znamenať neustály (neprestajne sa opakujúci a nikdy nekončiaci) proces

vyjadrovania sa jedného účastníka konania k vyjadreniu druhého účastníka konania; takýto

pohľad by mohol mať až znaky prílišného právneho formalizmu, odporujúceho materiálnemu

chápaniu princípu právneho štátu.

6.2. Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) vyhlásil 14. novembra 2010

rozsudok vo veci Holub proti Českej republike, ktorým za neprijateľnú označil sťažnosť

odôvodňovanú tým, že ústavná sťažnosť Ladislava Holuba bola odmietnutá bez toho, aby

mu bola v konaní o nej vytvorená náležitá možnosť oboznámiť sa s vyjadreniami ostatných

účastníkov predmetného konania. ESĽP tu aplikoval nové kritérium prijateľnosti, v zmysle

ktorého vyhlási za neprijateľnú každú individuálnu sťažnosť, pokiaľ sa domnieva, že

sťažovateľ neutrpel podstatnú ujmu.

6.3. ESĽP vydal 13. januára 2015 rozsudok vo veci Trančíková proti Slovenskej

republike, v ktorom sa zaoberal aj opodstatnenosťou námietky o nemožnosti vyjadriť

sa k vyjadreniu protistrany v rámci odvolacieho konania. V tomto rozsudku dospel ESĽP

k názoru, že aj keď vyjadrenie k odvolaniu neobsahuje žiadne nové skutočnosti alebo

argumenty, ku ktorým by sa procesná strana už nebola vyjadrila v predchádzajúcom priebehu

konania, a prípadne ide o vyjadrenie nemajúce vplyv na rozhodnutie odvolacieho súdu, musí

byť druhému účastníkovi daná možnosť oboznámiť sa s ním, ak bolo formulované ako právna

a skutková argumentácia.

6.4. Žalovaní sú v dovolacom konaní zastúpení advokátom. Podľa § 18 ods. 1 veta

prvá o advokácii a o zmene a doplnení

o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov je advokát

9

povinný pri výkone advokácie chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta a riadiť sa jeho

pokynmi. Ustanovenie § 18 ods. 2 veta prvá tohto zákona ukladá advokátovi povinnosť

pri výkone advokácie konať čestne a svedomito, dôsledne využívať všetky právne prostriedky

a uplatňovať v záujme klienta všetko, čo podľa svojho presvedčenia pokladá za prospešné.

Možno preto predpokladať, že advokát v dovolaní opisuje všetky nesprávnosti procesného

postupu súdov (majúce podľa jeho právneho názoru potenciál privodiť pre dovolateľa

priaznivé rozhodnutie) s vysvetlením, k akej ujme viedli, resp. že podáva plný výpočet

dôvodov, so zreteľom na ktoré by mal dovolací súd rozhodnúť v zmysle „petitu“ dovolania.

I keď ustanovenie veta druhá ukladá dovolaciemu súdu, aby

na procesné vady konania uvedené v prihliadol bez ohľadu na to, či v dovolaní

boli alebo neboli uplatnené, predsa len – a osobitne v prípade namietaného odňatia možnosti

pred súdom konať ( ) – treba mať na zreteli, že pri vyhodnocovaní

dopadov procesných nesprávností, ktoré vyšli najavo v priebehu dovolacieho konania, nie

je obsah dovolania bezvýznamný. Ide o to, že slovo „neprihliada“ vyjadruje objektívnu

stránku prístupu dovolacieho súdu k procesným vadám odvolacieho konania, obsah dovolania

ale sprístupňuje dovolaciemu súdu dovolateľov subjektívny pohľad na správnosť postupu

súdov a vysvetľuje, či a v akom rozsahu dovolateľ sám vníma niektorý aspekt postupu súdu

ako okolnosť zakladajúcu ujmu na jeho procesných oprávneniach. Dovolanie, jeho obsah

a v ňom zvolené formulácie a uvedené argumenty sú podkladom, na ktorom dovolací súd

posudzuje, či procesnú vadu konania, ktorá vyšla v dovolacom konaní najavo, dovolateľ

vôbec vníma ako ujmu na svojich právach účastníka občianskeho súdneho konania.

dovolaciemu súdu neukladá, aby dovolateľovi ako ujmu

„nanucoval“ to, čo dovolateľ sám za ujmu neoznačil. Ak ani s odstupom času

(v prebiehajúcom dovolacom konaní) dovolateľ s úmyslom dosiahnuť pre neho priaznivejšie

rozhodnutie nepoukazuje na určitý procesný postup súdu a neoznačuje ho za negatívnu

okolnosť procedúry prejednania jeho veci spôsobujúcu mu ujmu na jeho právach, je dôvodný

predpoklad, že dovolateľ tento postup súdu nepovažuje za významný.

Povinnosť prihliadať na určitú procesnú vadu konania ešte neznamená, že dovolací

súd musí vždy, bez zreteľa na individuálne okolnosti, priznať takejto vade relevanciu

najvyššieho stupňa vedúcu až k záveru o potrebe zrušiť napadnuté rozhodnutie.

10

6.5. Dovolatelia mali v dovolacom konaní vytvorenú procesnú možnosť poukázať

aj na to, že im nebolo doručené vyjadrenie žalobcu k ich odvolaniu, a vysvetliť dôvody,

so zreteľom na ktoré zastávajú názor, že im tým súd spôsobil podstatnú ujmu

na ich procesných právach. Procesný postup, na ktorý sa vzťahujú body 6.1. až 6.3.

odôvodnenia tohto uznesenia najvyššieho súdu, ale dovolatelia v dovolaní ani len

nespomenuli.

Ak protistrana doručila súdu také vyjadrenie k odvolaniu, ktoré bolo formulované ako

skutková a právna argumentácia, súd ale jej vyjadrenie nezaslal na vedomie odvolateľovi, ide

v zmysle toho, čo vyplýva z rozsudku ESĽP vo veci Trančíková proti Slovenskej republike,

o procesnú nesprávnosť zasahujúcu do práva na spravodlivý súdny proces. Avšak skutočnosť,

že odvolateľ na túto nesprávnosť vo svojom dovolaní ani len popisne nepoukázal (i keď bol

zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom), vedie dovolací súd k záveru, že dovolateľ

túto nesprávnosť a jej procesné dôsledky vôbec nevníma ako ujmu (a už v nijakom prípade

ako podstatnú ujmu) na svojich procesných právach (k tomu viď už spomenutý rozsudok

ESĽP vo veci Holub proti Českej republike).

V okolnostiach preskúmavanej veci dospel preto dovolací súd k záveru, že i keď

žalovaným nebolo doručené vyjadrenie žalobcu k odvolaniu žalovaných, nemalo

to za následok odňatie možnosti žalovaných pred súdom konať ( ).

7. Vzhľadom na to, že dovolanie žalovaných nie je podľa prípustné,

nepreukázaná bola žalovanými tvrdená procesná vada uvedená v

a v dovolacom konaní nevyšli najavo ani iné vady uvedené v , dovolací súd

odmietol dovolanie žalovaných 1/ a 2/ ako procesne neprípustné (

v spojení s ) bez toho, aby skúmal vecnú správnosť napadnutého

rozsudku odvolacieho súdu.

V dovolacom konaní úspešnému žalobcovi vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho

konania proti žalovaným, ktorí úspech nemali ( v spojení s

ods. 1 a ). Najvyšší súd nepriznal žalobcovi náhradu trov

dovolacieho konania, lebo nepodal návrh na jej priznanie ( v spojení

s ustanovením ).

11

Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 10. septembra 2015

JUDr. E. F r a n c i s c y, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková