Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/50/2014

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu M. D., bývajúceho v B.,

proti žalovanému T. S., s.r.o., so sídlom v B., zastúpenému JUDr. P. Á., advokátom so sídlom

v B., o vrátenie plnenia zo zrušenej zmluvy, vedenej na Okresnom súde Bratislava IV pod

sp. zn. , o dovolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave

z 24. októbra 2013 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Žalobcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava IV rozsudkom zo 6. marca 2012 č.k. -32 zaviazal

žalovaného v lehote 3 dní zaplatiť žalobcovi 7 791,53 € s 9 % úrokom z omeškania

od 10. decembra 2009 do zaplatenia oproti vydaniu tepelného čerpadla WPW 13 Stiebel

Eltron, akumulačného zásobníka SBP 100, zásobníka TUV SBB 300 WP; vo zvyšku (v časti

9 % úroku z omeškania od 18. októbra 2005) žalobu zamietol. Žalobcovi náhradu trov

konania nepriznal. Výsledkami vykonaného dokazovania mal preukázané, že na základe

zmluvy o dielo č. 17/10/2005 žalovaný dodal žalobcovi zariadenia na vykurovanie rodinného

domu, zrealizoval a spustil vykurovanie rodinného domu tepelným čerpadlom zn. Siebel

Eltron a dielo odovzdal žalobcovi 14. marca 2006 odovzdávacím protokolom. Žalobca vadu

zhotoveného diela spôsobujúcu hlásenie PROTIMRÁZ s následným blokovaním funkčnosti

kompresora reklamoval u žalovaného písomne 24. októbra 2007 a keďže uvedenú vadu

sa žalovanému nepodarilo odstrániť, listom z 3. decembra 2009, doručeným žalovanému

8. decembra 2009, odstúpil od zmluvy o dielo a žiadal vrátiť ním zaplatenú cenu diela oproti

2

vráteniu vadného plnenia. Súd prvého stupňa uvedené odstúpenie od zmluvy o dielo (§ 648

) považoval za platné s právnym následkom zániku zmluvy. Preto

s poukazom na zaviazal účastníkov si vzájomne vrátiť plnenia

poskytnuté na základe zaniknutej zmluvy o dielo. O úrokoch z omeškanie rozhodol v súlade

s a o náhrade trov konania podľa

Krajský súd v Bratislave na odvolanie žalovaného rozsudkom z 24. októbra 2013

sp. zn. rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti v zmysle

potvrdil a rozhodol o náhrade trov odvolacieho konania. Odvolací súd sa v celom

rozsahu stotožnil so skutkovým stavom zisteným súdom prvého stupňa ako i s jeho právnym

posúdením veci, preto s poukazom na , v podrobnostiach odkázal

na odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa. Výrok o náhrade trov odvolacieho konania

odôvodnil , a

Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalovaný dovolanie, ktoré odôvodnil

existenciou vady v zmysle ako i nesprávnym právnym posúdením veci

( ). Namietal, že mu postupom odvolacieho súdu bola odňatá

možnosť konať pred súdom tým, že odvolací súd postupoval v rozpore s princípom

dvojinštančnosti občianskeho súdneho konania, keď po tom, čo absolútne opomenul

existenciu vyjadrenia sa odporcu k žalobnému návrhu, nezrušil rozsudok súdu prvého stupňa,

ale sám svojím rozhodnutím prvostupňový súd nahradil a svoje rozhodnutie nedostatočne

odôvodnil. Ďalej uviedol, že vo veci nebolo vykonané riadne dokazovanie a bol opomenutý

dôkaz ním predložený a svedčiaci v jeho prospech, ktorým je protokol o oprave vykonanej

6. mája 2008 spoločnosťou T., s.r.o., podľa ktorého zistenou príčinou závady bol upchatý

filter primárneho okruhu, ktorá vada však nemôže zaťažovať žalovaného. Trval na tom, že

v konaní žalobca nepreukázal, že by po 6. máji 2008 vady reklamoval a odstúpenie žalobcu

od zmluvy o dielo preto považoval za neplatné. Z týchto dôvodov navrhol, aby dovolací súd

rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Žalobca vo vyjadrení k dovolaniu žalovaného uviedol, že rozsudok odvolacieho súdu

je vecne správny a dovolacie dôvody žalovaného neopodstatnené, preto navrhol dovolanie

zamietnuť.

3

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ), zastúpený advokátom (

ods. 1 ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal najskôr,

či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno týmto opravným prostriedkom napadnúť

( a nasl. ).

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa

až 3 je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol

zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej, proti rozsudku, v ktorom sa odvolací

súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci, a proti

potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, že

dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu,

alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku

vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4.

Žalovaný dovolaním napadol rozsudok odvolacieho súdu, ktorý nevykazuje znaky

žiadneho z uvedených rozsudkov. Z tohto dôvodu je zrejmé, že dovolanie nie je v zmysle

až 3 procesne prípustné.

Prípustnosť dovolania by v danom prípade prichádzala do úvahy len vtedy,

ak by v konaní došlo k niektorej z procesných vád uvedených v Dovolací súd

preto so zreteľom na skúmal, či prípustnosť dovolania nezakladá niektorá

z nich. Podľa je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho

súdu (rozsudku i uzneseniu), ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci

sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal

návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania

sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo

bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Treba zdôrazniť,

4

že z hľadiska nie je právne významné samotné tvrdenie účastníka o existencii

určitej procesnej vady, ale až zistenie, že k namietanej vade skutočne došlo.

Procesné vady konania v zmysle až e/ a v dovolaní namietané

neboli a dovolací súd ich existenciu nezistil. Prípustnosť dovolania preto z týchto ustanovení

nevyplýva.

Podľa názoru dovolateľa mu v konaní bola odňatá možnosť pred súdom konať

z dôvodu porušenia zásady dvojinštančnosti súdneho konania odvolacím súdom, ktorú videl

„v absolútnej ignorácii vyjadrenia žalovaného k žalobnému návrhu“ prvostupňovým súdom.

Vzhľadom k tomu, že k tomuto posúdeniu pristúpil až odvolací súd, žalovaný v dovolaní

vyslovil presvedčenie, že odvolací súd mal napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť

prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

O odňatie možnosti pred súdom konať v zmysle ide v prípade

procesného postupu, ktorým súd znemožnil účastníkovi konania realizáciu procesných

oprávnení priznaných mu v občianskom súdnom konaní (napr. oprávnenia byť prítomný na

pojednávaní, vyjadrovať sa k veci, navrhovať dôkazy, podať opravný prostriedok alebo

vyjadrenie, v stanovenej lehote urobiť procesný úkon a pod.).

Podľa právneho názoru dovolacieho súdu nedošlo v danom odvolacom konaní

k porušeniu ústavného princípu dvojinštančnosti konania. Odvolací súd, ako vyplýva

z obsahu spisu, nevychádzal z iných skutkových zistení ako súd prvého stupňa a svoje

rozhodnutie nezaložil na skutočnosti, ktorou by sa už pred ním nezaoberal súd nižšieho

stupňa. Z odôvodnenia dovolaním napadnutého rozsudku vyplýva opakované konštatovanie

odvolacieho súdu, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav. Aj právne posúdenie

rozhodujúcich skutkových zistení, na ktorých založili súdy svoje rozhodnutia vo veci samej,

je zhodné. Tak prvostupňový súd, ako aj odvolací súd, odstúpenie žalobcu od zmluvy o dielo,

ktoré bolo doručené žalovanému 8. decembra 2009, vyhodnotili ako platné, a to z rovnakých

dôvodov, čo viedlo k vyhoveniu žalobe v konaní pred súdom prvého stupňa a tak isto

k potvrdeniu vyhovujúceho výroku rozsudku súdu prvého stupňa zo strany odvolacieho súdu.

Nešlo preto o porušenie dvojinštančnosti súdneho konania a žalovanému z tohto dôvodu

nebolo ani odňaté právo na konanie pred súdom.

Dovolací súd k dôvodom, z ktorých žalovaný vyvodzoval porušenie zásady

dvojinštančnosti konania, považuje naviac za potrebné uviesť, že tvrdenie žalovaného, že súd

prvého stupňa „absolútne ignoroval“ jeho vyjadrenie k žalobe, je neopodstatnené, nakoľko

z obsahu spisu, konkrétne zápisnice o pojednávaní zo 6. marca 2012 na č.l. 19 spisu,

jednoznačne a nesporne vyplýva, že súd prvého stupňa pred rozhodnutím vo veci samej

sa oboznámil s vyjadrením žalovaného k žalobe vrátane vyjadrenie žalovaného k odstúpeniu

od zmluvy zo 14. decembra 2009.

Žalovaný namieta aj vadu súvisiacu s dokazovaním spočívajúcu v tom, že nebol

vykonaný ním navrhnutý dôkaz. Dokazovanie je časť občianskeho súdneho konania, v rámci

ktorej si súd vytvára poznatky, potrebné na rozhodnutie vo veci. Právomoc konať o veci,

ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje i právomoc posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie

skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie

(). Súd v občianskom súdnom konaní nie je viazaný návrhmi účastníkov

na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie

návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania

vykonané, je vždy vecou súdu (viď ), a nie účastníkov konania (viď tiež

uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. , , ,

, , a ). Nevykonanie určitého

dôkazu môže mať za následok (len) neúplnosť skutkových zistení (vedúcu prípadne k vydaniu

nesprávneho rozhodnutia), nie však procesnú vadu v zmysle (viď R 37/1993).

Zo samej skutočnosti, že súd v priebehu konania nevykonal všetky navrhované dôkazy alebo

vykonal iné dôkazy na zistenie skutkového stavu, nemožno preto vyvodiť, že dovolanie proti

rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné podľa (viď R 125/1999,

R 6/2000). Pre úplnosť treba dodať, že dovolací súd nie je oprávnený preskúmavať správnosť

a úplnosť skutkových zistení, už len z toho dôvodu, že nie je oprávnený prehodnocovať

vykonané dôkazy, pretože (na rozdiel od prvostupňového a odvolacieho súdu) v dovolacom

konaní nemá možnosť vykonávať dokazovanie – viď , in fine

(„dokazovanie však nevykonáva“). Dovolaním sa preto nemožno úspešne domáhať revízie

skutkových zistení urobených súdmi prvého a druhého stupňa, ani prieskumu nimi

vykonaného dokazovania.

Pokiaľ žalovaný namieta nedostatky týkajúce sa odôvodnenia dovolaním napadnutého

rozsudku odvolacieho súdu (nepreskúmateľnost), treba uviesť, že nie každá procesná

nesprávnosť, ku ktorej dôjde v priebehu občianskeho súdneho konania, je relevantná

z hľadiska procesnej prípustnosti dovolania. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia súdu nižšieho

stupňa nie je judikatúrou najvyššieho súdu považovaná za dôvod zakladajúci prípustnosť

dovolania podľa (viď R 111/1998); nepreskúmateľnosť rozhodnutia súdu

nižšieho stupňa je „inou vadou“ konania. Právna kvalifikácia nepreskúmateľnosti rozhodnutia

ako tzv. inej vady (nie vady konania v zmysle ) vyplýva z viacerých

rozhodnutí najvyššieho súdu, napríklad sp. zn. , ,

, , , , resp. ,

, , , , ,

, a ).

Správnosť takéhoto nazerania na problematiku nepreskúmateľnosti súdneho

rozhodnutia a jej dôsledkov potvrdzujú tiež rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky

(ďalej len „ústavný súd“) o sťažnostiach proti tým rozhodnutiam najvyššieho súdu, ktoré

zotrvávali na právnych záveroch súladných s R 111/1998 (viď rozhodnutia ústavného súdu

sp. zn. , , , , ,

, , , ).

Dovolací súd osobitne poukazuje na to, že ústavný súd v náleze z 30. januára 2013

sp. zn. konštatoval, že „sa väčšinovým názorom svojich senátov priklonil

k tej judikatúre najvyššieho súdu, ktorá prijala záver, že nedostatok riadneho odôvodnenia

rozsudku nezakladá vadu konania podľa , ale len tzv. inú vadu konania

podľa “. V uznesení z 27. marca 2014 sp. zn.

ústavný súd zotrval „na opakovane vyslovenom závere (napr. ,

, ) o ústavnej udržateľnosti názoru najvyššieho súdu, podľa

ktorého prípadný nedostatok riadneho odôvodnenia dovolaním napadnutého rozhodnutia,

nedostatočne zistený skutkový stav alebo nesprávne právne posúdenie veci nezakladá vadu

konania podľa “.

So zreteľom na vyššie uvedené dovolací súd konštatuje, že námietka žalovaného

o nepreskúmateľnosti dovolaním napadnutého rozsudku sa týka vady takej povahy, ktorá

nezakladá prípustnosť dovolania v zmysle

Žalovaný v dovolaní vyslovil aj nespokojnosť s právnym posúdením veci odvolacím

súdom ( ). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej

zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený

skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový

stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce

aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych

skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Právnym posúdením veci, v rámci

ktorého súd na zistený skutkový stav aplikuje hmotnoprávny alebo procesný predpis,

sa nezakladá procesná vada konania v zmysle Nesprávne právne posúdenie veci

súdmi nižších stupňov je relevantný dovolací dôvod, ktorým možno odôvodniť procesne

prípustné dovolanie (viď ), samo (prípadne) nesprávne právne

posúdenie veci súdmi nižších stupňov ale nezakladá prípustnosť dovolania v zmysle § 237

Pre prípad, že žalovaný namieta aj to, že súdy nemali pre rozhodnutie dostatok

úplných a správnych skutkových podkladov, dovolací súd uvádza, že neúplnosť alebo

nesprávnosť skutkových zistení nie je nedostatok, ktorý by bol v rozhodovacej praxi

najvyššieho súdu považovaný za dôvod zakladajúci procesnú vadu konania v zmysle

(viď viaceré rozhodnutia najvyššieho súdu, napríklad sp. zn.

, , , a ).

Vzhľadom na to, že prípustnosť dovolania žalovaného nevyplýva z ,

nepreukázala sa opodstatnenosť argumentácie žalovaného o dôvode zakladajúcom prípustnosť

dovolania podľa a v dovolacom konaní nevyšli najavo ani iné vady

vymenované v , odmietol najvyšší súd dovolanie žalovaného ako procesne

neprípustné ( v spojení s ) bez toho, aby

skúmal vecnú správnosť napadnutého rozsudku odvolacieho súdu.

V dovolacom konaní procesne úspešnému žalobcovi vzniklo právo na náhradu trov

dovolacieho konania proti žalovanému, ktorý úspech nemal ( ,

ods. 1 a ). Dovolací súd nepriznal žalobcovi náhradu trov

dovolacieho konania, lebo v dovolacom konaní nepodal návrh na uloženie povinnosti

nahradiť trovy dovolacieho konania ( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom

hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 12. augusta 2014

JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková