Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/636/2015

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu M. N., bývajúceho v B.,

zastúpeného Advokátskou kanceláriou F. s.r.o., so sídlom R., IČO: X., proti žalovanej

Slovenskej republike, za ktorú koná Národná banka Slovenska, so sídlom v Bratislave,

Imricha Karvaša č. 1, IČO: 30844789, o náhradu škody, vedenej na Okresnom súde

Bratislava I pod sp. zn. , o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu

v Bratislave z 8. apríla 2015 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a.

Žalovanej nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Žalobca sa v konaní domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť mu sumu

20 825,05 € s príslušenstvom ako náhradu škody, ktorá mu vznikla v príčinnej súvislosti

s nesprávnym úradným postupom Národnej banky Slovenska (ďalej len „NBS“) pri výkone

bankového dohľadu nad Podielovým družstvom slovenské investície (ďalej len „Družstvo“).

Poukázal na to, že bol členom Družstva, ktoré od svojich členov zhromažďovalo peňažné

prostriedky a zabezpečovalo ich zhodnocovanie v zmysle o cenných

papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len

„). Družstvo pri tom využívalo služby obchodníka s cennými

papiermi – spoločnosti Capital Invest, o.c.p. (ďalej len „OCP“). NBS mala podľa zákona

č. a o dohľade nad finančným trhom a o zmene

a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) vykonávať dohľad

nad Družstvom a OCP, jej postup ale nebol riadny. NBS vedela o nedostatkoch v ich činnosti,

2

neprijala ale včas účinné opatrenia na ich odstránenie a na hroziacu škodu neupozornila

ani Družstvo ani jeho členov. Pokiaľ by riadne vykonávala bankový dohľad, boli by finančné

prostriedky žalobcu nielen chránené, ale aj zhodnotené. V dôsledku zanedbania náležitého

bankového dohľadu vznikla žalobcovi škoda, za ktorú podľa

o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov

(ďalej len „“) zodpovedá štát.

Žalovaná popierala opodstatnenosť žaloby. Namietala, že nezanedbala bankový

dohľad a žalobca sa svojich práv mal domáhať v konkurznom konaní vyhlásenom

na Družstvo uznesením Okresného súdu Bratislava I z 11. apríla 2001 sp. zn. .

Žalobca ako investor musel vedieť, že s investíciou peňažných prostriedkov do činnosti

Družstva je spojené riziko a orgány dohľadu mohli vykonávať dohľad len v zákonom

vymedzenom a limitovanom rozsahu. NBS bola až s účinnosťou od 1. júna 2010 oprávnená

dohliadať aj na to, či sa dodržiava schválený prospekt investície. Družstvo samo dlho

nesignalizovalo žiadne obavy z činnosti OCP; až 5. apríla 2010 požiadalo o preskúmanie

postupu OCP a o vykonanie dohľadu na mieste. NBS najskôr rozhodnutím o predbežnom

opatrení uložila OCP povinnosť zdržať sa bez súhlasu NBS nakladania s majetkom klientov

a neskôr rozhodnutím z 21. decembra 2010 odobrala OCP povolenie na poskytovanie

investičných služieb ( ). Napokon rozhodnutím

z 30. mája 2011 zakázala Družstvu predaj majetkových hodnôt. Z týchto dôvodov žiadala

žalobu zamietnuť ako nedôvodnú.

Okresný súd Bratislava I rozsudkom z 24. februára 2014 č.k. -88

zamietol žalobu a tiež žalobcov návrh na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym

dvorom Európskej únie podľa článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Žalovanej

nepriznal náhradu trov konania. Vychádzal z toho, že žalobca bol členom Družstva a v zmysle

dohody o úprave niektorých práv a povinností uzavretej s Družstvom mu vznikol nárok

na vyplatenie vyrovnávacieho podielu, ktorý mu však dosiaľ vyplatený nebol a nebola

mu poskytnutá ani náhrada zaň. Podľa názoru odvolacieho súdu je neopodstatnená

argumentácia, že štát nedohliadol nad činnosťou Družstva postupom zodpovedajúcim zákonu

č. o Národnej banke Slovenska (ďalej len „“), zákonu

č. a Otázku, či žalobcovi vznikla škoda, za ktorú

zodpovedá štát, riešil súd prvého stupňa podľa Uviedol, že

žalobca bol v konaní povinný preukázať všetky tri podmienky vzniku zodpovednosti podľa

3

tohto zákona (existenciu škody, nesprávneho úradného postupu a príčinnej súvislosti medzi

škodou a nesprávnym úradným postupom), ktoré musia byť splnené kumulatívne, žalobca ale

nepreukázal, že NBS zanedbala bankový dohľad vytýkaným spôsobom. Vzhľadom

na to, že žalobca nepreukázal jednu z troch podmienok vzniku zodpovednosti za škodu

(nesprávny úradný postup NBS), súd prvého stupňa sa už nezaoberal tým, či žalobcovi

vznikla škoda v ním vyčíslenej výške. Pri zamietnutí žaloby vzal na zreteľ tiež to, že žalobca

sa domáhal uspokojenia svojej pohľadávky v konkurznom konaní, ktoré je vedené

na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. Družstvu ako úpadcovi.

V incidenčnom konaní, ktoré ešte nebolo ukončené, môže byť jeho pohľadávka uznaná.

Žaloba o náhradu škody je preto podaná predčasne. Navyše, žalobca si nárok na náhradu

škody môže uplatniť v zmysle . Svoj vplyv na riadenie

a hospodárenie Družstva mal žalobca ako jeho člen vykonávať prostredníctvom členskej

schôdze, žalobca ale počas svojho členstva v Družstve takto svoje oprávnenia nerealizoval.

Na odôvodnenie zamietnutia návrhu na prerušenie konania uviedol, že rozhodnutie Súdneho

dvora Európskej únie o žalobcom nastolených otázkach nie je v danom prípade nevyhnutné

pre rozhodnutie vo veci samej; navyše, prvostupňový súd nie je súdom, proti ktorého

rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok podľa vnútroštátneho práva. O náhrade trov

konania rozhodol súd prvého stupňa podľa

Proti výroku uvedeného rozsudku, ktorým bola žaloba zamietnutá, podal žalobca

odvolanie (č.l. 108 spisu). Navrhol, aby odvolací súd buď napadnutý výrok rozsudku zmenil

(tak, že žalobe vyhovie) alebo zrušil a vec v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie konanie.

Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu (č.l. 123 spisu) žiadala napadnutý výrok rozsudku

potvrdiť. Súd prvého stupňa podľa jej názoru vykonal vo veci dostatočné dokazovanie,

v potrebnej miere zistil rozhodujúce skutkové okolnosti a svoje skutkové zistenia vecne

správne posúdil. Toto vyjadrenie bolo doručené právnemu zástupcovi žalobcu 9. apríla 2015

(č.l. 130 spisu).

Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 8. apríla 2015 sp. zn. rozsudok

súdu prvého stupňa v napadnutej časti potvrdil ako vecne správny ( a );

žalovanej nepriznal náhradu trov odvolacieho konania. V odôvodnení konštatoval, že

rozhodnutie súdu prvého stupňa spočíva na vecne správnych skutkových a právnych

záveroch. Po opísaní podstaty obsahu žaloby, vyjadrení žalovanej, priebehu a výsledkov

konania na súde prvého stupňa uviedol obsah odvolania a vyjadrenia žalovanej k odvolaniu.

Konštatoval, že hmotnoprávnym základom pre uplatnenie žalobcovho práva na náhradu škody

je Predpokladmi zodpovednosti štátu podľa tohto zákona

sú: a/ nesprávny úradný postup, b/ vznik škody, c/ príčinná súvislosť medzi nesprávnym

úradným postupom a škodou. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožnil so záverom súdu

prvého stupňa, že v konaní nebolo preukázané, že by NBS nesprávne úradne postupovala

spôsobom, ktorý jej vytýkal žalobca. Až od 1. júna 2010 mohla dohliadať, či Družstvo

dodržiava schválený prospekt investície. Žalobca si musel byť vedomý, že s jeho investíciou

je spojené riziko, pokiaľ ale napriek tomu investoval, nemôže byť jeho finančná ujmy

pričítaná na ťarchu žalovanej. Všetky žalobcom namietané okolnosti o údajnom nesprávnom

úradnom postupe NBS sa pritom týkali takých nesprávností, ku ktorým malo dôjsť v procese

rozhodovania NBS; nesprávnosti tejto povahy ale nemožno považovať za dôvod zakladajúci

zodpovednosť štátu v zmysle Aj podľa názoru odvolacieho súdu

nebol teda v konaní preukázaný nesprávny úradný postup NBS pri vykonávaní bankového

dohľadu. Správny je tiež právny záver súdu prvého stupňa, že nebola preukázaná ani príčinná

súvislosť medzi konaním NBS a škodou žalobcu. Odvolací súd sa stotožnil s názorom

žalovanej, že žalobcovi dosiaľ nevznikla žiadna škoda, v dôsledku čoho chýba aj tento

predpoklad zodpovednosti štátu v zmysle V súvislosti s tým poukázal

na vyhlásenie konkurzu na majetok Družstva a konštatoval, že žalobcovi by škoda mohla

vzniknúť až v prípade, že jeho pohľadávka nebude uspokojená v rámci konkurzu Družstva.

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa v spojení s

ods. 1

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie s tým, že mu súdmi

bola odňatá možnosť konať ( v spojení s

písm. a/ ). Podľa jeho názoru súdy rozhodli vecne nesprávne, svojvoľne, arbitrárne

a ich rozhodnutia nie sú dostatočne presvedčivé a preskúmateľné, čo zakladá inú vadu

konania (R 111/1998) v zmysle Postupovali formalisticky tak, že

zohľadnili iba judikatúru, ktorú považovali za vhodnú, ale inú – rovnako dôležitú judikatúru

nespomenuli. Rozhodnutie odvolacieho súdu je založené na nesprávnych skutkových

a právnych zisteniach a nevychádza z objektívneho a komplexného posúdenia rozhodujúcich

skutočností. Prvostupňový aj odvolací súd dospeli k nesprávnemu právnemu záveru, že NBS

neporušila ustanovenia , č. a č. , resp. že

riadne vykonávala bankový dohľad. Zopakujúc dôvody, uplatňované už skôr, žalobca vyslovil

presvedčenie, že finančná ujma, ktorá mu vznikla, je výsledkom zanedbania povinností

orgánu bankového dohľadu a podľa nesie zodpovednosť za ňu štát.

Žalobca v konaní dostatočne preukázal splnenie všetkých predpokladov zodpovednosti štátu

v zmysle uvedeného zákona, preto jeho žalobe malo byť vyhovené. Priebeh súbežne

prebiehajúceho konkurzného konania nasvedčuje tomu, že pohľadávka žalobcu nebude môcť

byť uspokojená. V súvislosti s tým tiež zopakoval, že samo prebiehajúce konkurzné konanie

nevylučuje, aby sa veriteľ samostatnou žalobou domáhal náhrady škody voči štátu v inom

súdnom konaní. Navyše, podmienkou vzniku zodpovednosti štátu za škodu v zmysle zákona

č. nie je bezúspešné uplatnenie pohľadávky veriteľa v konkurznom konaní.

Žalovaná vo vyjadrení k dovolaniu zopakovala podstatnú časť svojej skoršej

argumentácie uvedenej už v priebehu konania na prvostupňovom súde a obsiahnutej

v odvolaní. Podľa jej názoru rozhodli súdy na podklade úplných skutkových zistení, ktorá

po právnej stránke správne posúdili. Žiadala nedôvodné dovolanie žalobcu zamietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací [§ 10a

ods. 1 (poznámka dovolacieho súdu: v ďalšom texte sa uvádza Občiansky súdny

poriadok v znení od 1. januára 2015, lebo dovolanie bolo podané 30. júna 2015)] po zistení,

že dovolanie podal včas účastník konania ( ) zastúpený v súlade

so zákonom , bez nariadenia dovolacieho pojednávania (

ods. 1 ) skúmal, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto

opravným prostriedkom.

Otázka posúdenia, či sú alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže

uskutočniť dovolacie konanie, je otázkou zákonnosti a jej riešenie patrí do výlučnej

právomoci najvyššieho súdu (m. m. napr. , , ).

1. Právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty

a riadneho výkonu spravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo, súčasťou

ktorého je bezpochyby tiež právo domôcť sa na opravnom súde nápravy chýb a nedostatkov

v konaní a rozhodovaní súdu nižšieho stupňa, sa v občianskoprávnom konaní zaručuje

len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých občianskoprávny

súd môže konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania

pred občianskoprávnym súdom, vrátane dovolacieho konania ().

6

Dovolanie má v systéme opravných prostriedkov občianskeho súdneho konania

osobitné postavenie. Ide o mimoriadny opravný prostriedok, ktorým možno – iba v prípadoch

výslovne stanovených – napadnúť rozhodnutie odvolacieho

súdu, ktoré už nadobudlo právoplatnosť. Najvyšší súd vo svojich rozhodnutiach túto osobitosť

dovolania často vysvetľuje konštatovaním, že dovolanie nie je „ďalším odvolaním“ a dovolací

súd nie je treťou inštanciou, v ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie

(viď napríklad rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. , ,

, , , a ).

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa

je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol

zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle

je dovolanie prípustné tiež proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho

názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa je dovolanie

prípustné tiež proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého

stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie

prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide

o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil

neplatnosť zmluvnej podmienky podľa a

Dovolaním žalobcu nie je napadnutý zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu (§ 238

ods. 1 ), najvyšší súd v tejto veci dosiaľ nerozhodoval, preto ani nevyslovil záväzný

právny názor ( ) a dovolanie smeruje proti takému potvrdzujúcemu

rozsudku odvolacieho súdu, ktorý nemá znaky uvedené v Predmetné

dovolanie preto podľa až 3 prípustné nie je.

Podané dovolanie by vzhľadom na vyššie uvedené bolo procesne prípustné, len

ak v konaní, v ktorom bol vydaný napadnutý rozsudok, došlo k procesnej vade uvedenej

v ustanovení Povinnosť skúmať, či v konaní nedošlo k niektorej z nich

vyplýva pre dovolací súd z Dovolací súd sa z tohto dôvodu neobmedzil len

na skúmanie prípustnosti dovolania podľa , ale sa zaoberal tiež otázkou,

či v konaní nedošlo k procesnej vade v zmysle Toto ustanovenie pripúšťa

dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá

nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť

byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne

zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv

začalo konanie, e/ nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval

vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval

senát. Treba zdôrazniť, že z hľadiska nie je relevantné tvrdenie dovolateľa

o existencii vady uvedenej v tomto ustanovení, ale len zistenie (záver) dovolacieho súdu, že

k tejto vade skutočne došlo.

Dovolateľ procesné vady konania uvedené v až e/ a

netvrdil a existencia týchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jeho

dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva.

2. Žalobca v dovolaní namieta, že v konaní došlo k procesnej vade v zmysle § 237

ods. 1 písm. f/

Odňatím možnosti konať pred súdom ( ) sa rozumie taký

procesne nesprávny postup súdu, ktorý má za následok znemožnenie realizácie procesných

oprávnení účastníka konania, ktoré mu poskytuje . O procesnú

vadu v zmysle ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval

v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto

postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva [v zmysle majú účastníci

v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie a súd je povinný zabezpečiť im rovnaké

možnosti na uplatnenie ich práv – viď napríklad právo účastníka vykonávať procesné úkony

vo formách stanovených zákonom ( ), nazerať do spisu a robiť si z neho výpisy

( ), vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým vykonaným dôkazom (

), byť predvolaný na súdne pojednávanie ( ), na to, aby mu bol rozsudok

doručený do vlastných rúk ( )].

2.1. Pokiaľ žalobca namieta, že postup súdu v procese zisťovania skutkových

podkladov pre rozhodnutie nebol správny, dovolací súd uvádza, že v prípade neúplnosti alebo

nesprávnosti skutkových zistení a skutkových záverov nejde o nedostatok, ktorý by bol

v rozhodovacej praxi najvyššieho súdu považovaný za dôvod zakladajúci procesnú vadu

konania v zmysle ustanovenia (obdobne tiež R 42/1993,

R 37/1993, R 125/1999, R 6/2000 a ďalšie rozhodnutia najvyššieho súdu, napríklad

sp. zn. , , ,

a ). Ak k tejto nesprávnosti v niektorom súdnom konaní dôjde, nezakladá

procesnú vadu konania uvedenú v

Neúplnosť alebo nesprávnosť skutkových zistení môže prípadne viesť k tzv. inej

procesnej vade konania majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2

písm. b/ ); vadu takej povahy ale možno úspešne uplatniť iba v procesne prípustnom

dovolaní (o tento prípad ale v danej veci nejde). Sama tzv. iná vada prípustnosť dovolania

nezakladá.

2.2. Súd nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania a nie

je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania

a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu

(viď ), a nie účastníkov konania. Postup súdu, ktorý v priebehu konania

nevykonal všetky účastníkom navrhované dôkazy alebo vykonal iné dôkazy na zistenie

skutkového stavu, nezakladá prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podľa

, lebo týmto postupom súd neodňal účastníkovi možnosť

pred súdom konať (porovnaj R 37/1993 a R 125/1999).

2.3. Ani nesprávne vyhodnotenie dôkazov nie je vadou konania v zmysle § 237

ods. 1 Pokiaľ súd nesprávne vyhodnotí niektorý z vykonaných dôkazov, môže byť jeho

rozhodnutie z tohto dôvodu nesprávne, táto skutočnosť ale sama osebe nezakladá prípustnosť

dovolania v zmysle (viď tiež napríklad uznesenia najvyššieho súdu

sp. zn. a ).

2.4. Ak súd v procese dokazovania nevykoná dokazovanie určitým dôkazným

prostriedkom takým spôsobom, ktorý predpisuje zákon, dochádza k tzv. inej (v § 237 ods. 1

neuvedenej) vade. Takáto vada je síce relevantným dovolacím dôvodom (

9

písm. b/ ), prípustnosť dovolania ale nezakladá (porovnaj napríklad rozhodnutie

najvyššieho súdu sp. zn. ).

3. K dovolateľom tvrdenému odňatiu možnosti konať pred súdom malo dôjsť

v dôsledku toho, že – ako uvádza – napadnuté rozhodnutie nemá náležitosti v zmysle

ustanovenia , je nekonkrétne, nedostatočne odôvodnené a nepresvedčivé,

v dôsledku čoho je nepreskúmateľné.

Nepreskúmateľnosť rozhodnutia je judikatúrou najvyššieho súdu (viď R 111/1998)

považovaná za tzv. inú vadu konania ( ), teda nie za procesnú vadu

konania uvedenú v Podľa záveru dovolacieho súdu je názor

zaujatý v uvedenom judikáte plne opodstatnený aj v prejednávanej veci a nie je dôvod

odkloniť sa od tohto judikátu. Takáto právna kvalifikácia nepreskúmateľnosti vyplýva nielen

z rozhodnutí najvyššieho súdu, v ktorých konal a rozhodoval senát 3 C (porovnaj napríklad

sp. zn. , , , , ),

ale tiež z rozhodnutí iných senátov najvyššieho súdu (viď napríklad sp. zn. ,

, , a ).

Správnosť takého nazerania na problematiku nepreskúmateľnosti súdneho rozhodnutia

a jej dôsledkov potvrdzujú tiež rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len

„ústavný súd“) o sťažnostiach proti tým rozhodnutiam najvyššieho súdu, ktoré zotrvali

na právnych záveroch súladných s R 111/1998 (viď rozhodnutia ústavného súdu

sp. zn. , , , , ,

, , , , ).

Dovolací súd osobitne poukazuje na to, že ústavný súd v náleze z 30. januára 2013

sp. zn. konštatoval, že „sa väčšinovým názorom svojich senátov priklonil

k tej judikatúre najvyššieho súdu, ktorá prijala záver, že nedostatok riadneho

odôvodnenia rozsudku nezakladá vadu konania podľa , ale len

tzv. inú vadu konania podľa “. V uznesení z 27. marca 2014

sp. zn. ústavný súd zotrval „na závere (napr. ,

, ) o ústavnej udržateľnosti názoru najvyššieho súdu, podľa

ktorého prípadný nedostatok riadneho odôvodnenia dovolaním napadnutého rozhodnutia,

nedostatočne zistený skutkový stav alebo nesprávne právne posúdenie veci nezakladá vadu

10

konania podľa “. Obdobne argumentoval ústavný súd aj v uznesení

zo 14. januára 2015 sp. zn. .

Dovolací súd preto uzatvára, že i keby dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho

súdu bolo prípadne nepreskúmateľné (dovolací súd sa touto otázkou nezaoberal), nemohlo

by to založiť prípustnosť dovolania žalobcu.

4. Žalobca zastáva názor, že odvolací súd dospel v danom prípade k právnym

záverom, ktoré nezodpovedajú ústave a , č.

a č. Z hľadiska obsahového namieta, že napadnutý rozsudok spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci ( ).

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. O nesprávnu

aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce

aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych

skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Nesprávne právne posúdenie veci je síce relevantný dovolací dôvod v tom zmysle, že

ho možno uplatniť v procesne prípustnom dovolaní (viď ), samo

nesprávne právne posúdenie veci ale prípustnosť dovolania nezakladá (viď tiež R 54/2012

a viaceré rozhodnutia najvyššieho súdu, napríklad sp. zn. , ,

, , , ,

a ). Nejde totiž o vadu konania uvedenú v , ani znak

(atribút, stránku) rozhodnutia, ktorý by bol uvedený v ako zakladajúci

prípustnosť dovolania.

5. Vzhľadom na to, že dovolanie žalobcu nie je podľa prípustné,

nepreukázaná bola žalobcom tvrdená procesná vada uvedená v

a v dovolacom konaní nevyšli najavo ani iné vady uvedené v , dovolací súd

odmietol dovolanie žalobcu ako procesne neprípustné ( v spojení s

ods. 1 písm. c/ ) bez toho, aby skúmal vecnú správnosť napadnutého rozsudku

odvolacieho súdu.

11

V dovolacom konaní úspešnej žalovanej vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho

konania proti žalobcovi, ktorý úspech nemal ( v spojení s

ods. 1 a ). Úspešnej žalovanej nepriznal dovolací súd náhradu trov

dovolacieho konania, lebo nepodala návrh na jej priznanie ( v spojení

s ).

Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 23. septembra 2015

JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková