Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/536/2015

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne K. T., bývajúcej v B.,

zastúpenej advokátskou kanceláriou F., s.r.o., R., IČO: X., proti odporkyni Slovenskej

republike, za ktorú koná Národná banka Slovenska, so sídlom v Bratislave, Imricha Karvaša

č. 1, IČO: IČO: 30844789, o náhradu škody, vedenej na Okresnom súde Bratislava I

pod sp. zn. , o dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave

zo 16. decembra 2014 sp. zn. , , , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a.

Žalovanej nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Žalobkyňa sa v konaní domáhala, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť jej sumu

17 544,21 € s príslušenstvom ako náhradu škody, ktorá jej vznikla v príčinnej súvislosti

s nesprávnym úradným postupom Národnej banky Slovenska (ďalej len „NBS“) pri výkone

bankového dohľadu nad Podielovým družstvom slovenské investície (ďalej len „Družstvo“).

Poukázala na to, že bola členkou Družstva, ktoré od svojich členov zhromažďovalo peňažné

prostriedky a zabezpečovalo ich zhodnocovanie v zmysle o cenných

papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len

„). Družstvo pri tom využívalo služby obchodníka s cennými

papiermi – spoločnosti Capital Invest, o.c.p. (ďalej len „OCP“). NBS mala podľa zákona

č. a o dohľade nad finančným trhom a o zmene

a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) vykonávať dohľad

nad Družstvom a OCP, jej postup ale nebol riadny. NBS vedela o nedostatkoch v ich činnosti,

2

neprijala ale včas účinné opatrenia na ich odstránenie a na hroziacu škodu neupozornila

ani Družstvo ani jeho členov. Pokiaľ by riadne vykonávala bankový dohľad, boli by finančné

prostriedky žalobkyne nielen chránené, ale aj zhodnotené. V dôsledku zanedbania náležitého

bankového dohľadu vznikla žalobkyni škoda, za ktorú podľa

o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov

(ďalej len „“) zodpovedá štát.

Žalovaná popierala opodstatnenosť žaloby. Namietala, že nezanedbala bankový

dohľad a žalobkyňa sa svojich práv mala domáhať v konkurznom konaní vyhlásenom

na Družstvo uznesením Okresného súdu Bratislava I z 11. apríla 2001 sp. zn. .

Žalobkyňa ako investor musela vedieť, že s investíciou peňažných prostriedkov do činnosti

Družstva je spojené riziko a orgány dohľadu mohli vykonávať dohľad len v zákonom

vymedzenom a limitovanom rozsahu. NBS bola až s účinnosťou od 1. júna 2010 oprávnená

dohliadať aj na to, či sa dodržiava schválený prospekt investície. Družstvo samo dlho

nesignalizovalo žiadne obavy z činnosti OCP; až 5. apríla 2010 požiadalo o preskúmanie

postupu OCP a o vykonanie dohľadu na mieste. NBS najskôr rozhodnutím o predbežnom

opatrení uložila OCP povinnosť zdržať sa bez súhlasu NBS nakladania s majetkom klientov

a neskôr rozhodnutím z 21. decembra 2010 odobrala OCP povolenie na poskytovanie

investičných služieb ( ). Napokon rozhodnutím

z 30. mája 2011 zakázala Družstvu predaj majetkových hodnôt. Z týchto dôvodov žiadala

žalobu zamietnuť ako nedôvodnú.

Okresný súd Bratislava I rozsudkom z 8. apríla 2014 č.k. -253 zamietol

žalobu a tiež návrh žalobkyne na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom

Európskej únie podľa článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Žalovanej nepriznal

náhradu trov konania. Vychádzal z toho, že žalobkyňa bola členkou Družstva a v zmysle

dohody o úprave niektorých práv a povinností uzavretej s Družstvom jej vznikol nárok

na vyplatenie vyrovnávacieho podielu, ktorý jej však dosiaľ vyplatený nebol a nebola

jej poskytnutá ani náhrada zaň. Podľa názoru odvolacieho súdu je neopodstatnená

argumentácia, že štát nedohliadol nad činnosťou Družstva postupom zodpovedajúcim zákonu

č. o Národnej banke Slovenska (ďalej len „“), zákonu

č. a Otázku, či žalobkyni vznikla škoda, za ktorú

zodpovedá štát, riešil súd prvého stupňa podľa Uviedol, že

žalobkyňa bola v konaní povinná preukázať všetky tri podmienky vzniku zodpovednosti

3

podľa tohto zákona (existenciu škody, nesprávneho úradného postupu a príčinnej súvislosti

medzi škodou a nesprávnym úradným postupom), ktoré musia byť splnené kumulatívne,

žalobkyňa ale nepreukázala, že NBS zanedbala bankový dohľad vytýkaným spôsobom.

Vzhľadom na to, že žalobkyňa nepreukázala existenciu nesprávneho úradného postupu NBS,

súd prvého stupňa sa už nezaoberal tým, či žalobkyni vznikla škoda v ňou vyčíslenej výške.

Pri zamietnutí žaloby vzal na zreteľ tiež to, že žalobkyňa sa domáhala uspokojenia

svojej pohľadávky v konkurznom konaní, ktoré je vedené na Okresnom súde Bratislava I

pod sp. zn. Družstvu ako úpadcovi. V incidenčnom konaní, ktoré ešte nebolo

ukončené, môže byť jej pohľadávka uznaná. Žaloba o náhradu škody je preto podaná

predčasne. Navyše, žalobkyňa si nárok na náhradu škody môže uplatniť v zmysle § 243a

ods. 4 . Svoj vplyv na riadenie a hospodárenie Družstva mala

žalobkyňa ako členka vykonávať prostredníctvom členskej schôdze, žalobkyňa ale počas

svojho členstva v Družstve takto svoje oprávnenia nerealizovala. Na odôvodnenie zamietnutia

návrhu na prerušenie konania súd prvého stupňa uviedol, že rozhodnutie Súdneho dvora

Európskej únie o žalobkyňou nastolených otázkach nie je v danom prípade nevyhnutné

pre rozhodnutie vo veci samej; navyše, prvostupňový súd nie je súdom, proti ktorého

rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok podľa vnútroštátneho práva. O náhrade trov

konania rozhodol podľa

Proti výroku uvedeného rozsudku, ktorým bola žaloba zamietnutá, podala žalobkyňa

odvolanie. Navrhla, aby odvolací súd buď napadnutý výrok rozsudku zmenil (tak, že žalobe

vyhovie) alebo zrušil a vec v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie konanie.

Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žiadala napadnutý výrok rozsudku potvrdiť. Súd

prvého stupňa podľa jej názoru vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, v potrebnej miere

zistil rozhodujúce skutkové okolnosti a svoje skutkové zistenia vecne správne posúdil. Toto

vyjadrenie žalovanej bolo právnemu zástupcovi žalobkyne doručené 7. júla 2014 (č.l. 560

spisu).

Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo 16. decembra 2014 sp. zn. ,

, rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti potvrdil ako

vecne správny ( a ); rovnako potvrdil odvolaniami žalobkyne napadnuté

uznesenia prvostupňového súdu ukladajúce žalobkyni povinnosť zaplatiť súdny poplatok

za odvolanie a za vyhotovenie rovnopisov elektronických podaní. Žalovanej nepriznal

náhradu trov odvolacieho konania. V odôvodnení konštatoval, že napadnutý výrok rozsudku

súdu prvého stupňa spočíva na vecne správnych skutkových a právnych záveroch. Po opísaní

podstaty obsahu žaloby, vyjadrení žalovanej, priebehu a výsledkov konania na súde prvého

stupňa uviedol obsah odvolania a vyjadrenia žalovanej k odvolaniu. Konštatoval, že

hmotnoprávnym základom pre uplatnenie práva žalobkyne na náhradu škody je zákon

č. Predpokladmi zodpovednosti štátu podľa tohto zákona sú: a/ nesprávny

úradný postup, b/ vznik škody, c/ príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom

a škodou. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že

v konaní nebolo preukázané, že by NBS nesprávne úradne postupovala spôsobom, ktorý jej

vytýkala žalobkyňa. NBS mohla až od 1. júna 2010 dohliadať, či Družstvo dodržiava

schválený prospekt investície. Žalobkyňa si musela byť vedomá, že s jej investíciou

je spojené riziko, pokiaľ ale napriek tomu investovala, nemôže byť jej finančná ujma pričítaná

na ťarchu žalovanej. Všetky žalobkyňou namietané okolnosti o údajnom nesprávnom

úradnom postupe NBS sa pritom týkali takých nesprávností, ku ktorým malo dôjsť v procese

rozhodovania NBS; nesprávnosti tejto povahy ale nemožno považovať za dôvod zakladajúci

zodpovednosť štátu v zmysle Aj podľa názoru odvolacieho súdu

nebol teda v konaní preukázaný nesprávny úradný postup NBS pri vykonávaní bankového

dohľadu. Správny je tiež právny záver súdu prvého stupňa, že nebola preukázaná ani príčinná

súvislosť medzi konaním NBS a škodou žalobkyne. Odvolací súd sa stotožnil s názorom

žalovanej, že žalobkyni dosiaľ nevznikla žiadna škoda, v dôsledku čoho chýba aj tento

predpoklad zodpovednosti štátu v zmysle V súvislosti s tým poukázal

na vyhlásenie konkurzu na majetok Družstva a konštatoval, že žalobkyni by škoda mohla

vzniknúť až v prípade, že jej pohľadávka nebude uspokojená v rámci konkurzu Družstva.

K námietke žalobkyne, že listinné dôkazy neboli súdom prvého stupňa riadne vykonané

spôsobom upraveným v , odvolací súd uviedol, že táto námietka neobstojí,

lebo dokazovanie bolo vykonané zákonom stanoveným spôsobom. Napadnuté uznesenia

potvrdil ako vecne správne ( ). O trovách odvolacieho konania rozhodol

podľa v spojení s

Proti prvým trom výrokom tohto rozsudku odvolacieho súdu podala žalobkyňa

dovolanie s tým, že jej súdmi bola odňatá možnosť konať ( a

písm. a/ ). Podľa jej názoru súdy rozhodli vecne nesprávne, svojvoľne, arbitrárne

a ich rozhodnutia nie sú dostatočne presvedčivé a preskúmateľné, čo zakladá inú vadu

konania (R 111/1998) v zmysle Postupovali formalisticky tak, že

zohľadnili iba judikatúru, ktorú považovali za vhodnú, ale inú – rovnako dôležitú judikatúru

nespomenuli. Rozhodnutie odvolacieho súdu je založené na nesprávnych skutkových

a právnych zisteniach a nevychádza z objektívneho a komplexného posúdenia rozhodujúcich

skutočností. Prvostupňový aj odvolací súd dospeli k nesprávnemu právnemu záveru, že NBS

neporušila ustanovenia , č. a č. ,

resp. že riadne vykonávala bankový dohľad. Zopakujúc dôvody, uplatňované už skôr,

žalobkyňa vyslovila presvedčenie, že finančná ujma, ktorá jej vznikla, je výsledkom

zanedbania povinností orgánu bankového dohľadu a podľa nesie

zodpovednosť za ňu štát. Žalobkyňa v konaní dostatočne preukázala splnenie všetkých

predpokladov zodpovednosti štátu v zmysle uvedeného zákona, preto jej žalobe malo byť

vyhovené. Priebeh súbežne prebiehajúceho konkurzného konania nasvedčuje tomu, že

pohľadávka žalobkyne nebude môcť byť uspokojená. V súvislosti s tým tiež zopakovala, že

samo prebiehajúce konkurzné konanie nevylučuje, aby sa veriteľ samostatnou žalobou

domáhal náhrady škody voči štátu v inom súdnom konaní. Navyše, podmienkou vzniku

zodpovednosti štátu za škodu v zmysle nie je bezúspešné uplatnenie

pohľadávky veriteľa v konkurznom konaní.

Žalovaná vo vyjadrení k dovolaniu zopakovala podstatnú časť svojej skoršej

argumentácie uvedenej už v priebehu konania na prvostupňovom súde a obsiahnutej

v odvolaní. Podľa jej názoru rozhodli súdy na podklade úplných skutkových zistení, ktoré

po právnej stránke správne posúdili. Žiadala nedôvodné dovolanie žalobkyne zamietnuť. Toto

vyjadrenie bolo právnemu zástupcovi žalobkyne doručené 25. mája 2015 (č.l. 591 spisu).

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací [§ 10a

ods. 1 (poznámka dovolacieho súdu: v ďalšom texte sa uvádza Občiansky súdny

poriadok v znení od 1. januára 2015, lebo dovolanie bolo podané 5. marca 2015)] po zistení,

že dovolanie podala včas účastníčka konania ( ) zastúpená v súlade

so zákonom , bez nariadenia dovolacieho pojednávania (

ods. 1 ) skúmal, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto

opravným prostriedkom.

Otázka posúdenia, či sú alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže

uskutočniť dovolacie konanie, je otázkou zákonnosti a jej riešenie patrí do výlučnej

právomoci najvyššieho súdu (m. m. napr. , , ).

6

1. Právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty

a riadneho výkonu spravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo, súčasťou

ktorého je bezpochyby tiež právo domôcť sa na opravnom súde nápravy chýb a nedostatkov

v konaní a rozhodovaní súdu nižšieho stupňa, sa v občianskoprávnom konaní zaručuje

len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých občianskoprávny

súd môže konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania

pred občianskoprávnym súdom, vrátane dovolacieho konania ().

Dovolanie má v systéme opravných prostriedkov občianskeho súdneho konania

osobitné postavenie. Ide o mimoriadny opravný prostriedok, ktorým možno – iba v prípadoch

výslovne stanovených – napadnúť rozhodnutie odvolacieho

súdu, ktoré už nadobudlo právoplatnosť. Najvyšší súd vo svojich rozhodnutiach túto osobitosť

dovolania často vysvetľuje konštatovaním, že dovolanie nie je „ďalším odvolaním“ a dovolací

súd nie je treťou inštanciou, v ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie

(viď napríklad rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. , ,

, , , a ).

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci dovolací súd posudzoval najskôr, či je prípustné dovolanie

v časti smerujúcej proti výroku rozsudku odvolacieho súdu vo veci samej.

Podľa je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho

súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle § 238

ods. 2 je dovolanie prípustné tiež proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil

od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa

je dovolanie prípustné tiež proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok

súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, že

je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu,

alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku

vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa a

Dovolaním žalobkyne nie je napadnutý zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu (§ 238

ods. 1 ), najvyšší súd v tejto veci dosiaľ nerozhodoval, preto ani nevyslovil záväzný

právny názor ( ) a dovolanie smeruje proti takému potvrdzujúcemu výroku

rozsudku odvolacieho súdu, ktorý nemá znaky uvedené v Predmetné

dovolanie preto podľa až 3 prípustné nie je.

Podané dovolanie by vzhľadom na vyššie uvedené bolo procesne prípustné, len

ak v konaní, v ktorom bol vydaný napadnutý rozsudok, došlo k procesnej vade uvedenej

v ustanovení Povinnosť skúmať, či v konaní nedošlo k niektorej z nich

vyplýva pre dovolací súd z Dovolací súd sa z tohto dôvodu neobmedzil len

na skúmanie prípustnosti dovolania podľa , ale sa zaoberal tiež otázkou,

či v konaní nedošlo k procesnej vade v zmysle Toto ustanovenie pripúšťa

dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá

nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť

byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne

zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv

začalo konanie, e/ nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval

vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval

senát. Treba zdôrazniť, že z hľadiska nie je relevantné tvrdenie dovolateľa

o existencii vady uvedenej v tomto ustanovení, ale len zistenie (záver) dovolacieho súdu, že

k tejto vade skutočne došlo.

Dovolateľka procesné vady konania uvedené v až e/ a

netvrdila a existencia týchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jej

dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva.

2. Žalobkyňa v dovolaní namieta, že v konaní došlo k procesnej vade v zmysle § 237

ods. 1 písm. f/

Odňatím možnosti konať pred súdom ( ) sa rozumie taký

procesne nesprávny postup súdu, ktorý má za následok znemožnenie realizácie procesných

oprávnení účastníka konania, ktoré mu poskytuje . O procesnú

vadu v zmysle ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval

v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto

postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva [v zmysle majú účastníci

v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie a súd je povinný zabezpečiť im rovnaké

možnosti na uplatnenie ich práv – viď napríklad právo účastníka vykonávať procesné úkony

vo formách stanovených zákonom ( ), nazerať do spisu a robiť si z neho výpisy

( ), vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým vykonaným dôkazom (

), byť predvolaný na súdne pojednávanie ( ), na to, aby mu bol rozsudok

doručený do vlastných rúk ( )].

2.1. Pokiaľ žalobkyňa namieta, že postup súdu v procese zisťovania skutkových

podkladov pre rozhodnutie nebol správny, dovolací súd uvádza, že v prípade neúplnosti alebo

nesprávnosti skutkových zistení a skutkových záverov nejde o nedostatok, ktorý by bol

v rozhodovacej praxi najvyššieho súdu považovaný za dôvod zakladajúci procesnú vadu

konania v zmysle ustanovenia (obdobne tiež R 42/1993, R 37/1993,

R 125/1999, R 6/2000 a rozhodnutia najvyššieho súdu, napríklad sp. zn. ,

, , a ). Ak k tejto nesprávnosti

v niektorom súdnom konaní dôjde, nezakladá procesnú vadu konania uvedenú v § 237

ods. 1

Neúplnosť alebo nesprávnosť skutkových zistení môže prípadne viesť k tzv. inej

procesnej vade konania majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2

písm. b/ ); vadu takej povahy ale možno úspešne uplatniť iba v procesne prípustnom

dovolaní (o tento prípad ale v danej veci nejde). Sama tzv. iná vada prípustnosť dovolania

nezakladá.

2.2. Súd nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania a nie

je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania

a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu

(viď ), a nie účastníkov konania. Postup súdu, ktorý v priebehu konania

nevykonal všetky účastníkom navrhované dôkazy alebo vykonal iné dôkazy na zistenie

skutkového stavu, nezakladá prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podľa

, lebo týmto postupom súd neodňal účastníkovi možnosť

pred súdom konať (porovnaj R 37/1993 a R 125/1999).

9

2.3. Ani nesprávne vyhodnotenie dôkazov nie je vadou konania v zmysle § 237

ods. 1 Pokiaľ súd nesprávne vyhodnotí niektorý z vykonaných dôkazov, môže byť

jeho rozhodnutie z tohto dôvodu nesprávne, táto skutočnosť ale sama osebe nezakladá

prípustnosť dovolania v zmysle (viď tiež uznesenia najvyššieho súdu

sp. zn. a ).

2.4. Ak súd v procese dokazovania nevykoná dokazovanie určitým dôkazným

prostriedkom takým spôsobom, ktorý predpisuje zákon, dochádza k tzv. inej (v § 237

ods. 1 neuvedenej) vade. Takáto vada je síce relevantným dovolacím dôvodom (

ods. 2 písm. b/ ), prípustnosť dovolania ale nezakladá (porovnaj napríklad rozhodnutie

najvyššieho súdu sp. zn. ).

3. K dovolateľkou tvrdenému odňatiu možnosti konať pred súdom malo dôjsť

v dôsledku toho, že – ako uvádza – napadnuté rozhodnutie nemá náležitosti v zmysle

ustanovenia , je nekonkrétne, nedostatočne odôvodnené a nepresvedčivé,

v dôsledku čoho je nepreskúmateľné.

Nepreskúmateľnosť rozhodnutia je judikatúrou najvyššieho súdu (viď R 111/1998)

považovaná za tzv. inú vadu konania ( ), teda nie za procesnú vadu

konania uvedenú v Podľa presvedčenia dovolacieho súdu je názor

zaujatý v uvedenom judikáte plne opodstatnený aj v prejednávanej veci a nie je dôvod

odkloniť sa od tohto judikátu. Takáto právna kvalifikácia nepreskúmateľnosti vyplýva

aj z ďalších rozhodnutí najvyššieho súdu (porovnaj napríklad sp. zn. ,

, , , , ,

, , , , resp. ).

Správnosť takého nazerania na problematiku nepreskúmateľnosti súdneho rozhodnutia

a jej dôsledkov potvrdzujú tiež rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len

„ústavný súd“) o sťažnostiach proti tým rozhodnutiam najvyššieho súdu, ktoré zotrvali

na právnych záveroch súladných s R 111/1998 (viď rozhodnutia ústavného súdu

sp. zn. , , , , ,

, , , , ).

10

Dovolací súd osobitne poukazuje na to, že ústavný súd v náleze z 30. januára 2013

sp. zn. konštatoval, že „sa väčšinovým názorom svojich senátov priklonil

k tej judikatúre najvyššieho súdu, ktorá prijala záver, že nedostatok riadneho odôvodnenia

rozsudku nezakladá vadu konania podľa , ale len tzv. inú vadu konania

podľa “. V uznesení z 27. marca 2014 sp. zn.

ústavný súd zotrval „na závere (napr. , , )

o ústavnej udržateľnosti názoru najvyššieho súdu, podľa ktorého prípadný nedostatok

riadneho odôvodnenia dovolaním napadnutého rozhodnutia, nedostatočne zistený skutkový

stav alebo nesprávne právne posúdenie veci nezakladá vadu konania podľa § 237 ods. 1

písm. f/ “.

Ústavný súd v uznesení zo 14. januára 2015 sp. zn. konštatoval, že

najvyšší súd v súlade so svojou stabilnou „dovolacou“ judikatúrou náležite zdôvodnil, prečo

nedostatočné odôvodnenie odvolacieho rozhodnutia nezakladá prípustnosť dovolania podľa

Postoj najvyššieho súdu v tejto otázke nesignalizuje arbitrárnosť

či zjavnú neodôvodnenosť, a to hlavne s ohľadom na povahu dovolacieho konania ako

mimoriadneho opravného konania, ktorým sa preskúmava právoplatné rozhodnutie a zasahuje

sa ním do nastoleného stavu právnej istoty účastníkov konania.

Dovolací súd preto uzatvára, že i keby dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho

súdu bolo prípadne nepreskúmateľné (dovolací súd sa touto otázkou nezaoberal), nemohlo

by to založiť prípustnosť dovolania žalobkyne.

4. Žalobkyňa zastáva názor, že odvolací súd dospel v danom prípade k právnym

záverom, ktoré nezodpovedajú ústave a , č.

a č. Z hľadiska obsahového namieta, že napadnutý rozsudok spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci ( ).

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. O nesprávnu

aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce

aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych

skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

11

Nesprávne právne posúdenie veci je síce relevantný dovolací dôvod v tom zmysle, že

ho možno uplatniť v procesne prípustnom dovolaní (viď ), samo

nesprávne právne posúdenie veci ale prípustnosť dovolania nezakladá (viď tiež R 54/2012

a viaceré rozhodnutia najvyššieho súdu, napríklad sp. zn. , ,

, , , ,

a ). Nejde totiž o vadu konania uvedenú v , ani znak

(atribút, stránku) rozhodnutia, ktorý by bol uvedený v ako zakladajúci

prípustnosť dovolania.

5. Vo zvyšnej časti dovolanie žalobkyne smeruje proti druhému a tretiemu výroku

rozsudku odvolacieho súdu, ktorými boli potvrdené uznesenia Okresného súdu Bratislava I

č.k. -544 a č.k. -546 ukladajúce žalobkyni povinnosť

zaplatiť súdny poplatok za odvolanie a za vyhotovenie rovnopisov elektronických podaní.

Tieto výroky, i keď sú obsiahnuté vo výrokovej časti rozsudku, majú povahu uznesenia

(viď ). Uznesenia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné,

sú uvedené v a Dovolanie žalobkyne smeruje proti výrokom rozsudku

majúcim povahu takého uznesenia odvolacieho súdu, ktoré nie je uvedené v týchto

ustanoveniach; prípustnosť tejto časti jej dovolania preto z a nevyplýva.

Prípustnosť tejto časti dovolania žalobkyne by zakladalo iba to, ak v konaní došlo

k procesným vadám uvedeným v Vyššie už ale bolo uvedené, že

žalobkyňa procesné vady konania v zmysle až e/ a netvrdila

a ich existencia ani nevyšla v dovolacom konaní najavo; nepreukázaná bola tiež vada konania

žalobkyňou namietaná ( ).

Pokiaľ žalobkyňa vyvodzuje procesnú vadu konania vymenovanú v ustanovení § 237

ods. 1 písm. f/ z toho, že jej – ako tvrdí – boli vyrubené súdne poplatky v rozpore

so zákonom, lebo konanie v danej veci bolo oslobodené od súdnych poplatkov, dovolací súd

uvádza, že samotným vyrubením súdneho poplatku sa účastníkovi neodníma žiadne procesné

oprávnenie a nedochádza k odňatiu jeho možnosti pred súdom konať. K procesnej vade

uvedenej v môže dôjsť až vtedy, keď súd zastaví konanie

z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku, i keď pre to neboli dané procesné predpoklady

(viď R 50/1997); o tento prípad ale v preskúmavanej veci nešlo.

12

6. Vzhľadom na to, že dovolanie žalobkyne v celom rozsahu nie je podľa

a prípustné, nepreukázaná bola žalobkyňou tvrdená procesná vada konania

uvedená v a v dovolacom konaní nevyšli najavo ani iné vady

uvedené v , dovolací súd odmietol dovolanie žalobkyne ako procesne

neprípustné ( v spojení s ) bez toho, aby

skúmal vecnú správnosť napadnutého rozsudku odvolacieho súdu.

V dovolacom konaní úspešnej žalovanej vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho

konania proti žalobkyni, ktorá úspech nemala ( v spojení s

ods. 1 a ). Úspešnej žalovanej nepriznal dovolací súd náhradu trov

dovolacieho konania, lebo nepodala návrh na jej priznanie ( v spojení

s ).

Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 13. augusta 2015

JUDr. Emil F r a n c i s c y, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková