Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/262/2015

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne A. C., bývajúcej vo S.,

zastúpenej JUDr. I. B., advokátom so sídlom vo S., proti žalovanej Ing. D. H., bývajúcej vo

S., podnikajúcej pod obchodným menom Ing. D. H. – D., s miestom podnikania vo S.,

zastúpenej JUDr. R. S., advokátom so sídlom v D., o zaplatenie 1 813,62 €, vedenej na

Okresnom súde Svidník pod sp. zn. , o dovolaní žalovanej proti rozsudku

Krajského súdu v Prešove z 25. septembra 2014 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a.

Žalobkyni nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Svidník rozsudkom zo 4. decembra 2013 č.k.23 Cpr 1/2013-71 zaviazal

žalovanú zaplatiť v lehote troch dní žalobkyni 1 813,62 € s 8,75 % úrokom z omeškania

zo sumy 392,64 € od 1. decembra 2012 do zaplatenia, zo sumy 392,64 € od 1. januára 2013

do zaplatenia, zo sumy 243,06 € od 1. februára 2013 do zaplatenia a zo sumy 785,28 €

od 1. februára 2012 do zaplatenia, ako i nahradiť jej 732,48 € trov konania. V odôvodnení

uviedol, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalovaná odpredala na základe

zmluvy o predaji podniku účinnej od 19. septembra 2012 podnik spoločnosti T., s.r.o., IČO:

X., kde jediným spoločníkom a konateľom bola v čase predaja samotná žalovaná, ktorú

skutočnosť však neoznámila žalobkyni ako svojej zamestnankyni; žalobkyňa sa o predaji

dozvedela až v priebehu súdneho konania. Z uvedených dôvodov preto žalovanú považoval za

pasívne legitimovaný subjekt v tomto konaní a bol toho názoru, že nepriznanie takéhoto

postavenia žalovanej by bolo voči žalobkyni nespravodlivé, v rozpore s dobrými mravmi (§ 3

ods. 1 ). Ďalej mal súd prvého stupňa preukázané, že žalobkyňa bola

2

na základe pracovnej zmluvy zaradená ako predavačka a ide o výkon práce, s ktorým

je spojená hmotná zodpovednosť, na ktorú je potrebné odborné vzdelanie. Vzhľadom

na uvedené pracovné zaradenia mala byť žalobkyňa zaradená najmenej do druhého stupňa

náročnosti práce s koeficientom 1,2 minimálnej mzdy, čo predstavuje 392,64 €. Priemerná

mesačná mzda žalobkyne za 3. štvrťrok 2012 dosiahla len sumu 343,31 €, a teda

nezodpovedala hodnote minimálnej mzdy. Preto súd s poukazom na § 120 ods. 1, 4 a § 135

ods. 5 priznal žalobkyni za mesiace október až november

a od 1. do 20. decembra 2012 minimálnu mesačnú mzdu v celkovej výške 1 028,34 €

a s poukazom na zároveň aj odstupné za dva mesiace v sume 785,28 €.

Keďže sa žalovaná dostala s plnením do omeškania ( )

žalobkyni priznal aj úrok z omeškania, ktoré výšku určil podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády

č. Výrok o trovách konania odôvodnil

Krajský súd v Prešove na odvolanie žalovanej rozsudkom z 25. septembra 2014 sp. zn.

rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil ( ) a žalovanú

zaviazal zaplatiť žalobkyni trovy odvolacieho konania vo výške 89,37 €. V odôvodnení

uviedol, že vec preskúmal v medziach a z dôvodov podaného odvolania ( )

a dospel k záveru, že odvolaniu žalovanej nemožno priznať úspech, lebo súd prvého stupňa

vo veci vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, riadne zistil skutkový stav, výsledky

vykonaného dokazovania vyhodnotil správne a správne posúdil vec aj po právnej stránke.

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa v spojení s

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala žalovaná dovolanie. Uviedla, že

v konaní jej bola odňatá možnosť pred súdom konať ( ). Vadu tejto

povahy videla v nedostatočnom zistení skutkového stavu veci a v nepreskúmateľnosti

rozhodnutia odvolacieho súdu. Namietala nesprávny záver súdov pri posudzovaní jej pasívnej

legitimácie v konaní vo vzťahu ku skutočnosti týkajúcej sa predaja podniku, pri uskutočnení

ktorého došlo k prechodu práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov k zamestnancom

z predávajúceho na kupujúceho, ktorým bola v danom prípade spoločnosť T., s.r.o. a k jej

ďalším právnym úkonom po predaji podniku – napr. vystavenie potvrdenia o zamestnaní,

skončenie pracovného pomeru, t.j. v čase keď žalovaná už nebola zamestnávateľom

žalobkyne. Z týchto dôvodov žiadala napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušiť a vec mu

vrátiť na ďalšie konanie.

3

Žalobkyňa sa k dovolaniu žalovanej písomne nevyjadrila.

Najvyšší súd ako súd dovolací [ po zistení, že dovolanie podala včas

účastníčka konania ( ) zastúpená advokátom ( ), bez

nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal, či dovolanie smeruje

proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom.

V zmysle možno dovolaním napadnúť právoplatné rozhodnutie

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

Dovolanie žalovanej smeruje proti rozsudku. Dovolanie proti rozsudku je prípustné,

ak je napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého

stupňa vo veci samej ( ). Dovolanie je prípustné aj proti rozsudku

odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu

vysloveného v tejto veci ( ). Dovolanie je prípustné tiež proti rozsudku

odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd

vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie prípustné, pretože ide

o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku

súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej

podmienky podľa a ( ).

Prípustnosť dovolania žalovanej z uvedených ustanovení nevyplýva – napadnutý nie

je zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu ( ), dovolací súd v tejto veci

dosiaľ nezaujal záväzný právny názor ( ) a dovolanie smeruje

proti takému potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, ktorý nevykazuje znaky uvedené

v

Dovolanie žalovanej by bolo procesne prípustné, len ak v konaní došlo k niektorej

z procesných vád, ktoré sú taxatívne vymenované v ustanovení O vadu

tejto povahy ide vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten,

kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník

konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv

právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh

na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu

odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne

obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Z hľadiska prípustnosti dovolania

podľa uvedeného ustanovenia nie je predmet konania významný; ak v konaní došlo

k niektorej z vád vymenovaných v ods. l , možno ním napadnúť aj rozhodnutia,

proti ktorým je inak dovolanie neprípustné (viď napríklad R 117/1999, R 34/1995 a tiež

rozhodnutia najvyššieho súdu uverejnené v časopise Zo súdnej praxe pod č. 38/1998

a č. 23/1998). Osobitne ale treba zdôrazniť, že pre záver o prípustnosti dovolania v zmysle

nie je významný subjektívny názor účastníka konania tvrdiaceho, že došlo

k vade vymenovanej v tomto ustanovení; rozhodujúcim je výlučne zistenie (záver)

dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo.

Vady konania v zmysle až e/ a neboli v dovolaní

namietané a v dovolacom konaní ich existencia nevyšla najavo. Prípustnosť dovolania

žalovanej preto z týchto ustanovení nemožno vyvodiť.

Podľa názoru žalovanej je konanie postihnuté vadou podľa § 237 ods. 1 písm. f/

, ktorej existenciu vidí v nepreskúmateľnosti dovolaním napadnutého rozhodnutia.

Judikatúra najvyššieho súdu (viď R 111/1998) zastáva názor, že nepreskúmateľnosť

rozhodnutia nezakladá procesnú vadu konania v zmysle , ale (len)

inú vadu konania ( ), ktorá však nie je dôvodom zakladajúcim

prípustnosť dovolania. Tento názor je plne opodstatnený aj v prejednávanej veci a nie

je dôvod odkloniť sa od tohto názoru. Na obdobnom závere spočívajú aj ďalšie rozhodnutia

najvyššieho súdu, napríklad sp. zn. , , ,

, , , , ,

, a ). Senát dovolacieho súdu, ktorý koná

a rozhoduje v preskúmavanom prípade, zastáva tento názor nemenne vo všetkých ním

prejednávaných veciach bez ohľadu na to, čo bolo predmetom konania (viď napríklad

rozhodnutie v pracovnoprávnej veci sp. zn. , ďalej v exekučnej veci

sp. zn. , vo veci sp. zn. týkajúcej sa uloženia povinnosti

poskytnúť zmluvné plnenie, rovnako vo veciach sp. zn. a ,

v ktorých účastník tvrdil zásah do jeho osobnostných práv). Právna kvalifikácia

nepreskúmateľnosti rozhodnutia odvolacieho súdu ako dôvodu zakladajúceho len tzv. inú

vadu konania pritom vyplýva tiež z rozhodnutí ďalších senátov najvyššieho súdu (porovnaj

napríklad sp. zn. , , , ,

, , , , ,

a aktuálne tiež rozhodnutie sp. zn. ).

Správnosť takéhoto nazerania na problematiku nepreskúmateľnosti rozhodnutia

a jej dôsledkov potvrdzujú tiež rozhodnutia ústavného súdu o sťažnostiach proti tým

rozhodnutiam najvyššieho súdu, ktoré zotrvali na právnych záveroch súladných s R 111/1998

(viď napríklad rozhodnutia ústavného súdu sp. zn. , ,

, , , , ,

, , ). Dovolací súd osobitne poukazuje

na to, že ústavný súd v náleze z 30. januára 2013 sp. zn. konštatoval, že

„sa väčšinovým názorom svojich senátov priklonil k tej judikatúre najvyššieho súdu,

ktorá prijala záver, že nedostatok riadneho odôvodnenia rozsudku nezakladá vadu konania

podľa (teraz – poznámka dovolacieho súdu),

ale len tzv. inú vadu konania podľa “. Na doloženie aktuálnosti

tohto právneho náhľadu na danú problematiku dovolací súd uvádza, že ústavný súd

v uznesení z 27. marca 2014 sp. zn. zotrval „na opakovane vyslovenom

závere (napr. , , ) o ústavnej udržateľnosti

názoru najvyššieho súdu, podľa ktorého prípadný nedostatok riadneho odôvodnenia

dovolaním napadnutého rozhodnutia, nedostatočne zistený skutkový stav alebo nesprávne

právne posúdenie veci nezakladá vadu konania podľa (teraz

písm. f/ – poznámka dovolacieho súdu)“. Obdobnú argumentáciu zvolil ústavný súd

aj v uznesení zo 4. júna 2014 sp. zn. , ktorým ako zjavne neopodstatnenú

odmietol sťažnosť proti uzneseniu najvyššieho súdu z 23. januára 2014 sp. zn.

. V uznesení z 28. októbra 2014 sp. zn. ústavný súd obdobne

konštatoval, že najvyšší súd v rozhodnutí sp. zn. (založenom na stotožnení

sa s judikátom R 111/1998) dospel ústavne konformným spôsobom k záveru o neprípustnosti

dovolania.

Z týchto dôvodov dovolací súd uzatvára, že ak by aj (prípadne) bolo dovolaním

napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné (dovolací súd sa touto otázkou nezaoberal),

nezakladalo by to prípustnosť dovolania v zmysle

Žalovanou namietaná neúplnosť alebo nesprávnosť skutkových zistení súdov,

ku ktorým (údajne) dospeli v procese dokazovania, môže zakladať (nanajvýš) tzv. inú vadu

konania; v prípade neúplnosti skutkových zistení alebo nesprávnosti skutkových záverov

nejde o nedostatok, ktorý by bol v rozhodovacej praxi najvyššieho súdu považovaný za dôvod

zakladajúci procesnú vadu konania v zmysle (viď viaceré

rozhodnutia najvyššieho súdu, napríklad sp. zn. , ,

, a ). Ak k tejto nesprávnosti v súdnom konaní

dôjde, nie je ňou znemožnená realizácia procesných oprávnení účastníka konania. Pre úplnosť

treba dodať, že dovolací súd nie je oprávnený preskúmavať správnosť a úplnosť skutkových

zistení, už len z toho dôvodu, že nie je oprávnený prehodnocovať vykonané dôkazy, pretože

(na rozdiel od prvostupňového a odvolacieho súdu) v dovolacom konaní nemá možnosť

vykonávať dokazovanie – viď , in fine („dokazovanie však nevykonáva“).

Dovolaním sa preto nemožno úspešne domáhať revízie skutkových zistení urobených súdmi

prvého a druhého stupňa, ani prieskumu nimi vykonaného dokazovania.

Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak nie

je v dovolaní namietaná, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných

v nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej dôsledkom je vecná nesprávnosť,

ktorej základom je porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom

súdnom konaní. Vada tejto povahy je síce relevantným dovolacím dôvodom, ktorý možno

uplatniť v procesne prípustnom dovolaní, sama osebe (i keby k nej skutočne došlo) ale

prípustnosť dovolania nezakladá. Či už teda konanie, v ktorom bolo vydané napadnuté

rozhodnutie, bolo alebo nebolo postihnuté procesnou vadou v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/

(pozn.: dovolací súd napadnuté rozhodnutie z tohto aspektu neposudzoval), nejde

o dôvod, ktorý by zakladal prípustnosť dovolania.

Podľa názoru žalovanej odvolací súd vec nesprávne právne posúdil v otázke pasívnej

legitimácie ( ). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej

zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený

skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový

stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce

aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych

skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Právnym posúdením veci, v rámci

ktorého súd na zistený skutkový stav aplikuje hmotnoprávny alebo procesný predpis,

7

sa nezakladá procesná vada konania v zmysle Nesprávne právne

posúdenie veci súdmi nižších stupňov je relevantný dovolací dôvod, ktorým možno

odôvodniť procesne prípustné dovolanie (viď ), samo (prípadne)

nesprávne právne posúdenie veci súdmi nižších stupňov ale nezakladá prípustnosť dovolania

(viď tiež R 54/2012 a viaceré rozhodnutia najvyššieho súdu, napríklad sp. zn. ,

, , , ,

a ). Nejde totiž o vadu konania uvedenú v , ani znak (atribút,

stránku) rozhodnutia, ktorý by bol uvedený v ako zakladajúci prípustnosť

dovolania.

Keďže v prejednávanej veci nemožno prípustnosť podaného dovolania vyvodiť

zo žiadneho ustanovenia , Najvyšší súd Slovenskej republiky

ho v zmysle v spojení s odmietol. Riadiac

sa právnou úpravou dovolacieho konania, otázkou vecnej správnosti napadnutého rozsudku

odvolacieho súdu sa nezaoberal.

V dovolacom konaní úspešnej žalobkyni vzniklo právo na náhradu trov konania voči

žalovanej, ktorá úspech nemala ( v spojení s a

ods. 1 ). Dovolací súd však žalobkyni náhradu trov dovolacieho konania nepriznal, lebo

nepodala návrh na ich priznanie ( ).

Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 1. júla 2015

JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková