Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20CoPr/2/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a sudcov JUDr. Petra Straku a JUDr. Antónie Kandravej v právnej veci žalobcu S. Q., nar. X.X.XXXX, bytom T. XXX/ XX, XXX XX D., zastúpená advokátom JUDr. Ivom Babjakom, so sídlom Sov. hrdinov 200/33, 089 01 Svidník, IČO: 42227534, proti žalovanej W.. K. Y. - K., s miestom podnikania D. C. XXX/XX, XXX XX D., IČO: XXXXXXXX, zastúpená Centrom právnej pomoci so sídlom Nám. slobody 12, P.O.BOX 18, 810 05 Bratislava 15, IČO: 30 798 841, zastúpeného Mgr. Ivanom Kolečavom, vedúcim kancelárie Centra právnej pomoci vo Svidníku, Sov. hrdinov 102, 089 01 Svidník, o zaplatenie 1.813,62 Eur s prísl., o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Svidník č.k. -71 zo dňa 4.12.2013 jednohlasne takto

rozhodol:

I. P o t v r d z u j e sa rozsudok.

II. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania vo výške 89,37 Eur na účet jej právneho zástupcu JUDr. Iva Babjaka, advokáta, v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Okresný súd Svidník (ďalej len „prvostupňový súd“) napadnutým rozsudkom uložil zaplatiť žalobkyni sumu 1.813,62 Eur s 8,75 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 392,64 Eur od 1.12.2012 do zaplatenia, zo sumy 392,64 Eur od 1.1.2013 do zaplatenia, zo sumy 243,06 Eur od 1.2.2013 do zaplatenia a zo sumy 785,28 Eur od 1.2.2013 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. O trovách konania rozhodol tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni trovy konania v sume 732,48 Eur na účet jej právneho zástupcu JUDr. Iva Babjaka, č. ú. 0622819248/0900 do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Rozhodnutie odôvodnil cit.: „Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalovaná odpredala na základe zmluvy o predaji podniku účinnej od 19.9.2012 podnik spoločnosti P., s.r.o., so sídlom K. XXX/X, kde jediným spoločníkom a konateľom spoločnosti je W.. K. Y., teda v podstate žalovaná. Z citovaných ustanovení vyplýva, že žalovaná bola povinná najneskôr jeden mesiac predtým, ako došlo k prechodu práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov písomne informovať zamestnancov o dátume prechodu, dôvodoch prechodu, pracovných, ekonomických a sociálnych dôsledkoch prechodu na nich, ako aj plánovaných opatreniach prechodu vzťahujúcich sa na zamestnancov. Žalovaná si však túto svoju povinnosť nesplnila. Žalobkyňa sa o predaji, resp. o zmluve zo dňa 19.9.2012 dozvedela až na pojednávaní konanom dňa 4.11.2013. Danú skutočnosť potvrdzujú aj listinné doklady, ktoré žalovaná vlastnoručne vyplnila a podpísala a to potvrdenie zamestnávateľa na účely nároku na dávku zamestnanosti zo dňa 7.1.2013, potvrdenie o dobe zamestnania pre účely nemocenského poistenia zo dňa 9.1.2013 a potvrdenie o príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti o preddavkoch na daň a o daňovom bonuse na vyživované deti za obdobie 2012. Všetky tieto potvrdenia žalovaná podpísala

pod hlavičkou K. - W.. K. Y., D. C. 58X/XX, XXX XX D.. Taktiež aj v odpore proti platobnému rozkazu zo dňa 23.4.2012 žalovaná uznala pohľadávku žalobkyne čo sa týka nevyplatenej mzdy za mesiac október 2012 vo výške 327,20 Eur, za mesiac november 2012 v sume 327,20 Eur a za mesiac december 2012 v sume 202,55 Eur, ktorú bola ochotná zaplatiť. Z uvedených dôvodov nemôže byť na ujmu žalobkyne skutočnosť, že žalovaná ju neoboznámila s prechodom práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov na preberajúceho zamestnávateľa. Takéto správanie žalovanej súd posúdil ako správanie sa v rozpore s dobrými mravmi, a preto neakceptoval námietku zástupcu žalovanej, že žalovaná v predmetnom spore nemá pasívnu legitimáciu z dôvodu zlého označenia žalovanej, ktorá zmluvou o predaji podniku zo dňa 19.9.2012 predala podnik kupujúcej spoločnosti P., s.r.o. Z predmetnej zmluvy jednoznačne vyplýva, že táto spoločnosť koná prostredníctvom konateľa W.. K. Y., čo v podstate je žalovaná. Taktiež žalovaná prevzala od žalobkyne skončenie pracovného pomeru zo dňa 19.12.2012, čo jej na tejto liste aj potvrdila. Žalobkyňa sa stala zamestnankyňou spoločnosti P., s.r.o. až 13.2.2013 na základe pracovnej zmluvy zo dňa 12.2.2013, kde konateľom spoločnosti bola už O. V..

Na základe uvedených skutočností súd považoval právny úkon prevedenia podniku za neplatný, nakoľko bol v rozpore s dobrými mravmi.“

Ďalej uviedol cit.: „Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalobkyňa bola na základe pracovnej zmluvy zaradená ako predavačka. Jedná sa o výkon práce spojenou s hmotnou zodpovednosťou, na ktorú je potrebné odborné vzdelanie. Z uvedeného dôvodu žalobkyňa mala byť zaradená najmenej do druhého stupňa náročnosti práce s koeficientom 1,2 minimálnej mzdy, čo predstavuje sumu 392,64 Eur. Z vymeriavacích základov na platenie poistného v nezamestnanosti za rok 2012 však vyplýva, že priemerná mesačná mzda žalobkyne v 3. štvrťroku 2012 dosiahla sumu 343,31 Eur, a teda nezodpovedá hodnote minimálnej mzdy. Z uvedených dôvodov preto v zmysle citovaných ustanovení súd priznal žalobkyni minimálnu mesačnú mzdu za mesiace október, november a december od 1.12. do 20.12. v celkovej výške 1.028,34 Eur a zároveň aj odstupné za dva mesiace v sume 785,28 Eur.“

Proti rozsudku podala odvolanie žalovaná namietajúc, že medzi ňou a žalobkyňou v čase nevyplatenie mzdy (október, november a december 2012) neexistoval pracovnoprávny vzťah, a teda nie je vecne - pasívne legitimovaná. Prevod obchodného podielu bol zamestnancom oznámený dňa 7.11.2012. Na základe uvedeného navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobu zamietol alternatívne ho zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

Žalobkyňa sa k podanému odvolaniu vyjadrila považujúc ho za nedôvodné. Uviedla, že nebola informovaná o prevode obchodného podielu a práca jej bola naďalej prideľovaná zo strany žalovanej. Navrhla rozsudok ako správny potvrdiť.

Odvolací súd preskúmal rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa zásad upravených v ustanovení (ďalej len „“) a zistil, že rozsudok je potrebné ako správny potvrdiť.

Podľa (ďalej len „“) výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Odvolateľ tvrdí, že napadnutý rozsudok prvostupňového súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Prvostupňový súd na zistený skutkový stav použil správny právny predpis, ktorý aj správne interpretoval, pričom zo skutkových záverov vyvodil správne právne závery. Odvolací súd v podrobnostiach poukazuje na vecne správne právne závery prvostupňového súdu a len na ich doplnenie uvádza nasledovné:

Jediná odvolacia námietka žalovanej sa týka nedostatku pasívnej legitimácie na jej strane. Prvostupňový súd priznal postavenie žalovanej ako pasívne legitimovaného subjektu s poukazom na inštitút dobrých mravom a odvolací súd sa s jeho postupom v plnom rozsahu stotožňuje. Dobré mravy sú právne významnou hodnotou porovnávajúcou právne normy a ich aplikáciu buď s mravným zmyslom právnej úpravy, alebo ako požiadavku rovných pozícií účastníkov konania. Svojím významom nadobudli význam základných zásad súkromného práva (zásada ekvity). Nemožno opomenúť fakt, že z hľadiska obsahového patrí pojem dobrých mravov k neurčitým pojmom. Avšak aj takto neurčitá norma je aplikovaná na základe priameho zákonného odkazu. Posúdenie toho, čo je v rozpore s dobrými mravmi, je vždy vecou súdu aplikujúceho konkrétnu normu.

Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaná odpredala na základe zmluvy o predaji podniku účinnej od 19.9.2012 podnik spoločnosti P., s.r.o., so sídlom K. XXX/X, kde jediným spoločníkom a konateľom spoločnosti bola v čase predaja W.. K. Y..

Nebolo preukázané, že by túto skutočnosť oznámila žalovaná žalobkyni ako svojej zamestnankyni. Naopak z obsahu spisu vyplýva, že sa o tejto skutočnosti žalobkyňa dozvedela až v priebehu súdneho konania.

V predmetnej veci je tiež rozhodné a prvostupňový súd na to správne reflektoval, že napriek skutočnosti prevodu podniku na inú osobu, so žalobkyňou naďalej v rámci pracovnoprávneho vzťahu a v súvislosti s právami, povinnosťami a nárokmi z neho vyplývajúcimi konala žalovaná. Ide o podpísanie potvrdenia zamestnávateľa na účely nároku na dávku zamestnanosti zo dňa 7.1.2013 (čl. 8), potvrdenie o dobe zamestnania pre účely nemocenského poistenia zo dňa 9.1.2013 (čl. 61) a potvrdenie o príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti o preddavkoch na daň a o daňovom bonuse na vyživované deti za obdobie 2012 (čl. 62). Všetky tieto potvrdenia žalovaná podpísala pod hlavičkou K. - W.. K. Y., D. C. XXX/XX, XXX XX D.. Naviac aj v odpore proti platobnému rozkazu zo dňa 23.4.2013 žalovaná uznala pohľadávku žalobkyne uvádzajúc: „Základnú mzdu v uvedenej sume jej uhradím po právoplatnom ukončení súdneho sporu.“

Všetky tieto skutočnosti vo svojom súhrne dávajú základ pre konštatovanie, že nepriznanie postavenia žalovanej ako pasívne legitimovaného subjektu by nebolo voči žalobkyni spravodlivé. Správne sa totiž domnievala, že jej zamestnávateľom je žalovaná a pasívna legitimácia je daná práve s poukazom na inštitút dobrých mravov. Vo vzťahu k žalobkyni bola správne zmluva o predaji podniku vyhodnotená ako odporujúca dobrým mravom.

Za tohto stavu odvolací súd rozsudok vo veci samej vrátane výroku o trovách konania ako správny potvrdil ( ).

Rozhodnutie o trovách konania odvolacieho konania má svoju oporu v ustanovení s poukazom na ust. Úspešná žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania za vyjadrenie k odvolaniu vo výške 81, Eur vychádzajúc z predmetu sporu 1813,62 Eur) a režijný paušál vo výške 8,04 Eur, spolu vo výške 89,37 Eur na účet jej právneho zástupcu JUDr. Iva Babjaka, advokáta, v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.