Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 6 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (13)760/391319.91a62b.pdf
PDF · 112.38 KB
No categories available
3Cdo/10/2014
Najvyšší súd 3 Cdo 10/2014
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne R. P., bývajúcej v S.,
zastúpenej JUDr. I. Ď., advokátkou so sídlom v M., proti ţalovanému L. Š., bývajúcemu
v Ţ., zastúpenému Advokátskou kanceláriou JUDr. Š., s.r.o., so sídlom v D., IČO: X.,
o určenie neúčinnosti kúpnej zmluvy, vedenej na Okresnom súde Dolný Kubín pod sp. zn.
6 C 3/2012, na dovolanie ţalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Ţiline z 25. apríla 2013
sp. zn. 10 Co 25/2013, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a .
Ţalobkyňa je povinná zaplatiť ţalovanému náhradu trov dovolacieho konania
vo výške 81,46 € na účet Advokátskej kancelárie JUDr. Š., s.r.o., so sídlom v D., do troch dní.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Dolný Kubín rozsudkom z 8. októbra 2012 č.k. 6 C 3/2012-247 ţalobu,
ktorou sa ţalobkyňa proti ţalovanému domáhala určenia, ţe kúpna zmluva uzavretá
20. novembra 2009 medzi predávajúcim L. A. a ţalovaným ako kupujúcim, ktorej predmetom
boli nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území Ţ. a zapísané na liste vlastníctva č.
X. ako rodinný dom súpisného čísla X. postavený na parcele KN-C č. X., parcela KN-C č. X.
– zastavané plochy a nádvoria o výmere X. m2, parcela KN-C č. X. – záhrada o výmere X.
m2, parcela KN-C č. X. – záhrada o výmere X. m2, parcela KN-C č. X. – trvalé trávne
porasty o výmere X. m2 , ďalej na liste vlastníctva č. X. ako rodinný dom súpisného čísla X.
postavený na parcele KN-C č. X. A, ktorej vklad bol povolený Katastrálnym úradom v Ţiline
pod V X., je voči ţalobkyni neúčinná, zamietol. Ţalobkyni uloţil povinnosť nahradiť
ţalovanému trovy konania. Rozhodol tak po zistení, ţe ţalobkyňa v konaní nepreukázala, ţe
L. A. ako predávajúci pri uzavieraní kúpnej zmluvy konal v úmysle ukrátiť ţalobkyňu
a ţe by o tomto úmysle ţalovaný vedel, ako i ţe L. A. dostal za prevádzané nehnuteľnosti
primeranú odplatu, čím nedošlo ku kvalifikovanému zmenšeniu jeho majetku. Výrok
o trovách konania odôvodnil § 142 ods. 1 O.s.p.
Krajský súd v Ţiline na odvolanie ţalobkyne rozsudkom z 25. apríla 2013 sp. zn.
10 Co 25/2013 rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o zamietnutí ţaloby potvrdil
a vo výroku o náhrade trov konania zmenil tak, ţe ţalovanému priznal náhradu trov celkom
vo výške 701,17 €; účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania. Odvolací súd
sa v celom rozsahu stotoţnil so skutkovými zisteniami súdu prvého stupňa vo veci samej ako
i s jeho právnym posúdením a podľa § 219 ods. 2 O.s.p. sa obmedzil na skonštatovanie
správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a vyporiadal sa so ţalobkyňou uplatnenými
odvolacími dôvodmi. Výrok rozsudku súdu prvého stupňa o náhrade trov konania zmenil
z dôvodu, keď sa stotoţnil s námietkami ţalobkyne o (čiastočnej) neúčelnosti súdom
priznaných trov pokiaľ ide o cestovné náklady na pojednávania, na ktorých nedošlo
k výsluchu ţalovaného, ani k reakcii na výpovede svedkov. O trovách odvolacieho konania
rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.
Rozsudok odvolacieho súdu napadla ţalobkyňa dovolaním, v ktorom uviedla, ţe
postupom súdu jej bola odňatá moţnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.) a ţe
rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom názore (§ 241 ods. 2 písm. c/
O.s.p.). Odňatie moţnosti konať pred súdom videla v tom, ţe odôvodnenie rozsudku
odvolacieho súdu je nepreskúmateľné, nepresvedčivé, nakoľko súd sa nevysporiadal s jej
skutkovými aj právnymi argumentmi uplatnenými v odvolaní. Trvala na tom, ţe ţalovanému
muselo byť zrejmé, ţe L. A. sa zbavuje svojho majetku, nakoľko mu predal všetky
nehnuteľnosti, ktoré vlastnil, z čoho bol zrejmý jeho úmysel zbaviť sa nehnuteľností, aby tieto
nemohli byť postihnuté exekúciou. Poukázala na to, ţe jej celková pohľadávka voči L. A.
predstavuje sumu 11 496,56 € a L. A. napriek tomu, ţe za predaj nehnuteľností získal
15 274,53 €, z tejto získanej sumy ţalobkyňu ani čo i len čiastočne neuspokojil, pričom za
peňaţné prostriedky získané predajom nehnuteľností nenadobudol ţiaden majetok, ktorý by
bolo moţné postihnúť exekúciou a tak uspokojiť veriteľa. Na základe uvedeného ţiadala
zrušiť rozsudky súdov oboch niţších stupňov a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie
konanie.
Ţalovaný vo vyjadrení k dovolaniu uviedol, ţe rozsudok odvolacieho súdu je vecne
správny, námietky ţalobkyne uvedené v dovolaní sú nedôvodné. Navrhol dovolanie
ţalobkyne ako neprípustné odmietnuť alebo dovolanie zamietnuť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe
dovolanie podala včas účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), zastúpená advokátom (§ 241
ods. l O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) skúmal najskôr,
či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom
Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým nemoţno napadnúť kaţdé
rozhodnutie súdu. Výnimočnosti tohto opravného prostriedku zodpovedá právna úprava jeho
prípustnosti. Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, len
v prípadoch, v ktorých ho pripúšťa zákon (viď § 236 ods. 1 O.s.p.).
V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa
§ 238 ods. 1 O.s.p. je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol
zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle § 238 ods. 2 O.s.p.
je dovolanie prípustné tieţ proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho
názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa § 238 ods. 3 O.s.p. je dovolanie
prípustné tieţ vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku
ktorého odvolací súd vyslovil, ţe dovolanie je prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej
stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým
súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4.
Keďţe podané dovolanie nesmeruje proti zmeňujúcemu rozsudku, ale takému
potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd nevyslovil, ţe
dovolanie proti nemu je prípustné ani takému potvrdzujúcemu rozsudku súdu prvého stupňa,
v ktorom súdu prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa
§ 153 ods. 3 a 4, nemoţno prípustnosť podaného dovolania vyvodiť z § 238 ods. 1 O.s.p., ani
z § 238 ods. 3 O.s.p. Pre úplnosť treba uviesť, ţe dovolací súd v prejednávanej veci dosiaľ
nerozhodoval, preto ani nevyslovil právny názor, ktorým by boli súdy viazané (§ 238 ods. 2
O.s.p.). Z týchto dôvodov dospel dovolací súd k záveru, ţe dovolanie ţalobcu nie je podľa
§ 238 ods. 1 aţ 3 O.s.p. procesne prípustné.
Dovolanie ţalobkyne by mohlo byť procesne prípustné, len ak by v konaní, v ktorom
bol vydaný napadnutý rozsudok, došlo k procesnej vade uvedenej v § 237 O.s.p. Povinnosť
skúmať, či konanie nie je zaťaţené niektorou z nich, vyplýva pre dovolací súd z § 242 ods. 1
O.s.p. Dovolací súd sa z tohto dôvodu neobmedzil len na skúmanie prípustnosti dovolania
podľa § 238 O.s.p., ale sa zaoberal tieţ otázkou, či v konaní nedošlo k procesnej vade
v zmysle § 237 O.s.p. Toto ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu
odvolacieho súdu vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten,
kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník
konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv
právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh
na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu
odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne
obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát. Z hľadiska § 237 O.s.p. sú právne
významné len tie procesné nedostatky, ktoré vykazujú znaky vád taxatívne v ňom
vymenovaných; iné procesné vady konania alebo nesprávnosti rozhodovania, i keby k nim
v konaní došlo, nezakladajú prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia. Treba zdôrazniť,
ţe pri posudzovaní existencie procesnej vady uvedenej v § 237 O.s.p. ako dôvodu, ktorý
zakladá prípustnosť dovolania, nie je významný subjektívny názor účastníka, ale len zistenie,
ţe v konaní došlo k takejto vade.
Vady konania v zmysle § 237 písm. a/ aţ e/ a g/ O.s.p. v dovolaní namietané neboli
a v dovolacom konaní ani nevyšli najavo. Prípustnosť dovolania preto z týchto ustanovení
nemoţno vyvodiť.
S prihliadnutím na obsah dovolania a v ňom vytýkané nesprávnosti, ktorých sa mal
dopustiť odvolací súd, sa dovolací súd osobitne zaoberal otázkou, či postupom odvolacieho
súdu nebola ţalobkyni odňatá moţnosť konať pred súdom. Z obsahu dovolania moţno
vyvodiť, ţe k odňatiu moţnosti konať pred súdom malo podľa jej názoru dôjsť tým, ţe
odvolací súd v rozpore s § 157 ods. 2 O.s.p. rozhodnutie dostatočne neodôvodnil.
Odňatím moţnosti konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.) sa rozumie taký závadný
postup súdu, ktorý má za následok znemoţnenie realizácie tých procesných práv účastníka
konania, ktoré mu poskytuje Občiansky súdny poriadok. O procesnú vadu v zmysle § 237
písm. f/ O.s.p. ide vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími
všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho
procesné práva. Dovolací súd z obsahu spisu nezistil, ţe by konanie pred súdmi niţších
stupňov bolo postihnuté procesnou vadou, znemoţňujúcou ţalobcovi realizáciu jeho
procesných práv.
Pokiaľ ţalobkyňa namieta nedostatky týkajúce sa odôvodnenia dovolaním
napadnutého rozsudku odvolacieho súdu (nepreskúmateľnost), treba uviesť, ţe nie kaţdá
procesná nesprávnosť, ku ktorej dôjde v priebehu občianskeho súdneho konania, je relevantná
z hľadiska procesnej prípustnosti dovolania. S niektorými najzávaţnejšími, taxatívne
vymenovanými procesnými vadami, ktoré zakladajú zmätočnosť, spája Občiansky súdny
poriadok priamo prípustnosť dovolania (viď § 237 O.s.p.); vady tejto povahy sú zároveň
aj prípustným dovolacím dôvodom (§ 241 ods. 2 písm. a/ O.s.p.). Niektorým vadám inej
procesnej povahy majúcim za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (s tzv. iným vadám
konania) pripisuje Občiansky súdny poriadok význam v tom zmysle, ţe ich povaţuje
za relevantný dovolací dôvod (viď ustanovenie § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.), ktorý moţno
uplatniť v dovolaní, ale len pokiaľ je procesne prípustné. Uznesením občianskoprávneho
kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky bolo odporučené uverejniť v Zbierke
stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky rozsudok Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky z 28. augusta 1997 sp. zn. 2 Cdo 5/1997, v ktorom tento súd dospel
k právnemu názoru, ţe „konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.) aj vtedy, ak odvolací súd svoj právny záver
riadne neodôvodnil, takţe jeho rozsudok zostal nepreskúmateľný“. Tento rozsudok bol
v uvedenej zbierke publikovaný ako R 111/1998. Podľa právneho názoru dovolacieho súdu
je názor zaujatý v uvedenom judikáte plne opodstatnený aj v prejednávanej veci a nie
je dôvod odkloniť sa od tohto názoru. Senát najvyššieho súdu, ktorý rozhoduje v tejto veci,
pri doterajšom rozhodovaní dosiaľ nikdy (v ţiadnej ním prejednávanej veci) nepovaţoval
uvedený judikát za „prekonaný“ a vţdy dôsledne a bezvýnimočne zastával názor, ţe
nepreskúmateľnosť rozhodnutia súdu zakladá (len) tzv. inú vadu konania v zmysle § 241
ods. 2 písm. b/ O.s.p., nie však procesnú vadu konania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. (viď
napríklad rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 3 Cdo 249/2008, 3 Cdo 290/2009,
3 Cdo 138/2010, 3 Cdo 49/2011, 3 Cdo 165/2011, 3 Cdo 84/2012, 3 Cdo 49/2013,
Správnosť takéhoto nazerania vec preskúmavajúceho senátu najvyššieho súdu
na problematiku nepreskúmateľnosti súdneho rozhodnutia a jej dôsledkov potvrdzujú tieţ
rozhodnutia ústavného súdu o sťaţnostiach proti tým rozhodnutiam najvyššieho súdu, ktoré
zotrvávali na právnych záveroch súladných s R 111/1998, napr. rozhodnutia sp. zn.
I. ÚS 184/2010, III. ÚS 184/2011, I. ÚS 264/2011, I. ÚS 141/2011,IV. ÚS 481/2011,
III. ÚS 148/2012, IV. ÚS 208/2012, IV. ÚS 90/2013.
Dovolací súd osobitne poukazuje na to, ţe ústavný súd v náleze z 30. januára 2013
sp. zn. III. ÚS 551/2012 (posudzujúc ústavnosť uznesenia najvyššieho súdu zo 7. augusta
2012 sp. zn. 3 Cdo 135/2012) uviedol, ţe „sa väčšinovým názorom svojich senátov priklonil
k tej judikatúre najvyššieho súdu, ktorá prijala záver, ţe nedostatok riadneho odôvodnenia
rozsudku nezakladá vadu konania podľa § 237 písm. f/ O.s.p., ale len tzv. inú vadu konania
podľa § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.
Ţalobkyňa v dovolaní vyslovila aj nespokojnosť s právnym posúdením veci odvolacím
súdom (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej
zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený
skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový
stav; dochádza k nej vtedy, vtedy, ak súd nepouţil správny (náleţitý) právny predpis alebo
ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo
ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Právnym posúdením
veci, v rámci ktorého súd na zistený skutkový stav aplikuje hmotnoprávny alebo procesný
predpis, sa nezakladá procesná vada konania v zmysle § 237 O.s.p. Nesprávne právne
posúdenie veci súdmi niţších stupňov je relevantný dovolací dôvod, ktorým moţno
odôvodniť procesne prípustné dovolanie (viď § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), samo (prípadne)
nesprávne právne posúdenie veci súdmi niţších stupňov ale nezakladá prípustnosť dovolania
Z vyššie uvedených dôvodov dospel dovolací súd k záveru, ţe v konaní na súdoch
niţšieho stupňa nebola ţalobkyni odňatá moţnosť konať pred súdom podľa § 237 písm. f/
O.s.p a keďţe prípustnosť jej dovolania nemoţno vyvodiť zo ţiadneho ustanovenia
Občianskeho súdneho poriadku, Najvyšší súd Slovenskej republiky ho v zmysle § 243b ods. 5
O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. odmietol.
V dovolacom konaní úspešnému ţalovanému vzniklo právo na náhradu trov konania
voči ţalobkyni, ktorá úspech nemala (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.
a § 142 ods. 1 O.s.p.). Ţalovaný podal návrh na rozhodnutie o priznaní náhrady trov
dovolacieho konania a tieto aj vyčíslil. Dovolací súd mu priznal náhradu spočívajúcu
v odmene advokáta (ktorý ho zastupoval aj pred súdmi niţších stupňov) za 1 úkon právnej
sluţby poskytnutej vypracovaním vyjadrenia k dovolaniu z 2. decembra 2013 [§ 14 ods. 1
písm. b/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych sluţieb (ďalej len „vyhláška“)]. Základnú sadzbu tarifnej odmeny za tento úkon
právnej sluţby určil podľa § 11 ods. 1 vyhlášky vo výške 60,07 €. Odmena spolu s reţijným
paušálom 7,81 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky) a DPH vo výške 13,58 € (§ 18 ods. 3 vyhlášky) činí
celkom 81,46 €.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom
hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 13. mája 2014
JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková