Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/470/2015

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne Ing. A. K., bývajúcej

v Ž., zastúpenej advokátskou kanceláriou JUDr. A. H., s.r.o. so sídlom v Ž., IČO: X., proti

žalovanému A. Š., bývajúcemu v Ž., zastúpenému Mgr. B. S., advokátom so sídlom v Ž.,

o zaplatenie 15 000 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Žilina pod sp. zn.

, o dovolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 15. decembra

2014 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Žilina rozsudkom z 12. marca 2014 č.k. -247 zaviazal

žalovaného zaplatiť v lehote troch dní žalobkyni 15 000 € s 9 % úrokom z omeškania zo sumy

20 000 € od 4. októbra 2012 do 22. februára 2013, zo sumy 15 000 € od 23. februára 2013

do zaplatenia, ako i nahradiť jej 7 005,91 € trov konania. V odôvodnení uviedol, že

vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalobkyňa na základe zmluvy o pôžičke

požičala žalovanému finančné prostriedky vo výške minimálne 20 000 €, ktorých časť bola

použitá na úhradu exekúcie – vyplatenie kúpnej ceny za pozemok a časť na stavbu rodinného

domu žalovaného. Keďže žalovaný požičané peniaze žalobkyni nevrátil, žalobe s poukazom

na a nasl. vyhovel. O úroku z omeškania rozhodol podľa

ods. 1, 2 a o trovách konania podľa

Krajský súd v Žiline na odvolanie žalovaného rozsudkom z 15. decembra 2014 sp. zn.

rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej potvrdil ( )

2

a vo výroku o trovách konania zrušil a vec v rozsahu zrušenia vrátil súdu prvého stupňa

na ďalšie konanie ( ). V odôvodnení uviedol, že vec preskúmal

v medziach a z dôvodov podaného odvolania ( ) a dospel k záveru, že

odvolaniu žalovaného nemožno priznať úspech, lebo súd prvého stupňa vo veci vykonal

dokazovanie v potrebnom rozsahu, riadne zistil skutkový stav, výsledky vykonaného

dokazovania vyhodnotil správne a správne posúdil vec aj po právnej stránke. V celom rozsahu

sa stotožnil s odôvodnením prvostupňového rozhodnutia a v zmysle naň

poukázal. Vykonaným dokazovaním bolo v konaní jednoznačne preukázané, že medzi

účastníkmi bola uzavretá zmluva o pôžičke, poskytnutie finančných prostriedkov ako

aj dočasnosť ich použitia. Výrok prvostupňového rozsudku o trovách konania zrušil z dôvodu

jeho predčasnosti a vec v tomto rozsahu vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal žalovaný dovolanie. Uviedol, že

v konaní mu bola odňatá možnosť pred súdom konať ( ). Vadu tejto

povahy videl v nedostatočnom zistení skutkového stavu veci a v nepreskúmateľnosti

rozhodnutia odvolacieho súdu. Namietal aj existenciu inej vady konania majúcej za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci, ktorá spočívala v postupe pri vykonávaní dokazovania pri

výsluchu svedka JUDr. Ď., ktorý ako profesionál - advokát poskytoval právne služby obom

účastníkom konania, i keď ich poskytoval v rodinnom prostredí a boli založené

na rodinných a priateľských vzťahoch, pričom nebolo preukázané, že by bol ako advokát

zbavený mlčanlivosti účastníkmi konania. Z týchto dôvodov žiadal napadnutý rozsudok

odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Žalobkyňa vo vyjadrení k dovolaniu žalovaného uviedla, že rozhodnutie odvolacieho

súdu je vecne správne, dôvody dovolania neopodstatnené. Navrhla dovolanie zamietnuť

a priznať jej náhradu trov dovolacieho konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ) zastúpený advokátom (

ods. 1 ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal,

či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným

prostriedkom.

3

V zmysle možno dovolaním napadnúť právoplatné rozhodnutie

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

Dovolanie žalovaného smeruje proti rozsudku. Dovolanie proti rozsudku je prípustné,

ak je napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého

stupňa vo veci samej ( ). Dovolanie je prípustné aj proti rozsudku

odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu

vysloveného v tejto veci ( ). Dovolanie je prípustné tiež proti rozsudku

odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd

vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie prípustné, pretože ide

o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku

súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej

podmienky podľa a ( ).

Prípustnosť dovolania žalovaného z uvedených ustanovení nevyplýva – napadnutý nie

je zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu ( ), dovolací súd v tejto veci

dosiaľ nezaujal záväzný právny názor ( ) a dovolanie smeruje

proti takému potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, ktorý nevykazuje znaky uvedené

v

Dovolanie žalovaného by bolo procesne prípustné, len ak v konaní došlo k niektorej

z procesných vád, ktoré sú taxatívne vymenované v ustanovení O vadu

tejto povahy ide vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten,

kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník

konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv

právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh

na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu

odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne

obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Z hľadiska prípustnosti dovolania

podľa uvedeného ustanovenia nie je predmet konania významný; ak v konaní došlo

k niektorej z vád vymenovaných v ods. l , možno ním napadnúť aj rozhodnutia,

proti ktorým je inak dovolanie neprípustné (viď napríklad R 117/1999, R 34/1995 a tiež

rozhodnutia najvyššieho súdu uverejnené v časopise Zo súdnej praxe pod č. 38/1998

a č. 23/1998). Osobitne ale treba zdôrazniť, že pre záver o prípustnosti dovolania v zmysle

nie je významný subjektívny názor účastníka konania tvrdiaceho, že došlo

k vade vymenovanej v tomto ustanovení; rozhodujúcim je výlučne zistenie (záver)

dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo.

Vady konania v zmysle až e/ a neboli v dovolaní

namietané a v dovolacom konaní ich existencia nevyšla najavo. Prípustnosť dovolania

žalovaného preto z týchto ustanovení nemožno vyvodiť.

Podľa názoru žalovaného je konanie postihnuté vadou podľa § 237 ods. 1 písm. f/

, ktorej existenciu vidí v nepreskúmateľnosti dovolaním napadnutého rozhodnutia.

Judikatúra najvyššieho súdu (viď R 111/1998) zastáva názor, že nepreskúmateľnosť

rozhodnutia nezakladá procesnú vadu konania v zmysle , ale (len)

inú vadu konania ( ), ktorá však nie je dôvodom zakladajúcim

prípustnosť dovolania. Tento názor je plne opodstatnený aj v prejednávanej veci a nie

je dôvod odkloniť sa od tohto názoru. Na obdobnom závere spočívajú aj ďalšie rozhodnutia

najvyššieho súdu, napríklad sp. zn. , , ,

, , , , ,

, a . Senát dovolacieho súdu, ktorý koná

a rozhoduje v preskúmavanom prípade, zastáva tento názor nemenne vo všetkých ním

prejednávaných veciach bez ohľadu na to, čo bolo predmetom konania (viď napríklad

rozhodnutie v pracovnoprávnej veci sp. zn. , ďalej v exekučnej veci

sp. zn. , vo veci sp. zn. týkajúcej sa uloženia povinnosti

poskytnúť zmluvné plnenie, rovnako vo veciach sp. zn. a ,

v ktorých účastník tvrdil zásah do jeho osobnostných práv). Právna kvalifikácia

nepreskúmateľnosti rozhodnutia odvolacieho súdu ako dôvodu zakladajúceho len tzv. inú

vadu konania pritom vyplýva tiež z rozhodnutí ďalších senátov najvyššieho súdu (porovnaj

napríklad sp. zn. , , , ,

, , , , ,

a aktuálne tiež rozhodnutie sp. zn. ).

Správnosť takéhoto nazerania na problematiku nepreskúmateľnosti rozhodnutia

a jej dôsledkov potvrdzujú tiež rozhodnutia ústavného súdu o sťažnostiach proti tým

rozhodnutiam najvyššieho súdu, ktoré zotrvali na právnych záveroch súladných s R 111/1998

(viď napríklad rozhodnutia ústavného súdu sp. zn. , ,

, , , , ,

, , ). Dovolací súd osobitne poukazuje

na to, že ústavný súd v náleze z 30. januára 2013 sp. zn. konštatoval, že

„sa väčšinovým názorom svojich senátov priklonil k tej judikatúre najvyššieho súdu,

ktorá prijala záver, že nedostatok riadneho odôvodnenia rozsudku nezakladá vadu konania

podľa (teraz – poznámka dovolacieho súdu),

ale len tzv. inú vadu konania podľa “. Na doloženie aktuálnosti

tohto právneho náhľadu na danú problematiku dovolací súd uvádza, že ústavný súd

v uznesení z 27. marca 2014 sp. zn. zotrval „na opakovane vyslovenom

závere (napr. , , ) o ústavnej udržateľnosti

názoru najvyššieho súdu, podľa ktorého prípadný nedostatok riadneho odôvodnenia

dovolaním napadnutého rozhodnutia, nedostatočne zistený skutkový stav alebo nesprávne

právne posúdenie veci nezakladá vadu konania podľa (teraz

písm. f/ – poznámka dovolacieho súdu)“. Ústavný súd v náleze z 30. januára 2013

sp. zn. konštatoval, že „sa väčšinovým názorom svojich senátov priklonil

k tej judikatúre najvyššieho súdu, ktorá prijala záver, že nedostatok riadneho odôvodnenia

rozsudku nezakladá vadu konania podľa , ale len tzv. inú vadu konania

podľa “. Obdobnú argumentáciu zvolil ústavný súd aj v uznesení

zo 4. júna 2014 sp. zn. , ktorým ako zjavne neopodstatnenú odmietol sťažnosť

proti uzneseniu najvyššieho súdu z 23. januára 2014 sp. zn. . V uznesení

z 28. októbra 2014 sp. zn. ústavný súd obdobne konštatoval, že najvyšší súd

v rozhodnutí sp. zn. (založenom na stotožnení sa s judikátom R 111/1998)

dospel ústavne konformným spôsobom k záveru o neprípustnosti dovolania. V uznesení

zo 14. januára 2015 sp. zn. ústavný súd konštatoval, že najvyšší súd v súlade

so svojou stabilnou „dovolacou“ judikatúrou náležite zdôvodnil, prečo nedostatočné

odôvodnenie odvolacieho rozhodnutia nezakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 písm. f/

Postoj najvyššieho súdu v tejto otázke nesignalizuje arbitrárnosť či zjavnú

neodôvodnenosť, a to hlavne s ohľadom na povahu dovolacieho konania ako mimoriadneho

opravného konania, ktorým sa preskúmava právoplatné rozhodnutie a zasahuje sa ním

do nastoleného stavu právnej istoty účastníkov konania.

So zreteľom na vyššie uvedené dovolací súd uzatvára, že i keby dovolaním napadnuté

rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prípadne nepreskúmateľné (dovolací súd sa touto otázkou

nezaoberal), nemohlo by to založiť prípustnosť dovolania, lebo nepreskúmateľnosť

rozhodnutia súdu nie je vada konania uvedená v

Žalovaným namietaná neúplnosť alebo nesprávnosť skutkových zistení súdov,

ku ktorým (údajne) dospeli v procese dokazovania, môže zakladať (nanajvýš) tzv. inú vadu

konania; v prípade neúplnosti skutkových zistení alebo nesprávnosti skutkových záverov

nejde o nedostatok, ktorý by bol v rozhodovacej praxi najvyššieho súdu považovaný za dôvod

zakladajúci procesnú vadu konania v zmysle (viď viaceré

rozhodnutia najvyššieho súdu, napríklad sp. zn. , ,

, a ). Ak k tejto nesprávnosti v súdnom konaní

dôjde, nie je ňou znemožnená realizácia procesných oprávnení účastníka konania. Pre úplnosť

treba dodať, že dovolací súd nie je oprávnený preskúmavať správnosť a úplnosť skutkových

zistení, už len z toho dôvodu, že nie je oprávnený prehodnocovať vykonané dôkazy, pretože

(na rozdiel od prvostupňového a odvolacieho súdu) v dovolacom konaní nemá možnosť

vykonávať dokazovanie – viď , in fine („dokazovanie však nevykonáva“).

Dovolaním sa preto nemožno úspešne domáhať revízie skutkových zistení urobených súdmi

prvého a druhého stupňa, ani prieskumu nimi vykonaného dokazovania.

Inou vadou konania ( ), na ktorú musí dovolací súd

prihliadnuť aj vtedy, ak nie je v dovolaní namietaná, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád

taxatívne vymenovaných v nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej

dôsledkom je vecná nesprávnosť, ktorej základom je porušenie procesných ustanovení

upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní. Vada tejto povahy je síce

relevantným dovolacím dôvodom, ktorý možno uplatniť v procesne prípustnom dovolaní,

sama osebe (i keby k nej skutočne došlo) ale prípustnosť dovolania nezakladá. Či už teda

konanie, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, bolo alebo nebolo postihnuté

procesnou vadou v zmysle (pozn.: dovolací súd napadnuté

rozhodnutie z tohto aspektu neposudzoval), nejde o dôvod, ktorý by zakladal prípustnosť

dovolania.

Keďže v prejednávanej veci nemožno prípustnosť podaného dovolania vyvodiť

zo žiadneho ustanovenia , Najvyšší súd Slovenskej republiky

ho v zmysle v spojení s odmietol. Riadiac

sa právnou úpravou dovolacieho konania, otázkou vecnej správnosti napadnutého rozsudku

odvolacieho súdu sa nezaoberal.

O trovách dovolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa.

Najvyšší súd o trovách dovolacieho konania nerozhodol z dôvodu, že súdy nižších

stupňov o náhrade trov prvostupňového a odvolacieho konania doposiaľ nerozhodovali.

Krajský súd v Žiline rozsudkom z 15. decembra 2014 sp. zn. rozsudok súdu

prvého stupňa vo výroku o trovách konania zrušil a vec v rozsahu zrušenia vrátil súdu prvého

stupňa na ďalšie konanie ( ); po zrušení veci súd prvého stupňa

o trovách konania doposiaľ nerozhodol.

Tak, ako je pre účastníka konania na súde prvého a druhého stupňa dôležité, aby bolo

čo najskôr rozhodnuté vo veci samej, je pre neho rovnako dôležité, aby v dovolacom konaní

bolo čo najskôr rozhodnuté o dovolaní smerujúcom proti rozhodnutiu odvolacieho súdu

vo veci samej; rozhodnutie o trovách dovolacieho konania má aj tu pre účastníka konania

spravidla až druhoradý význam.

V danom prípade treba pri rozhodovaní o trovách dovolacieho konania posúdiť

viacero otázok, ktoré na súdoch nižších stupňov neboli dosiaľ riešené a posúdené

právoplatným rozhodnutím súdu o trovách konania. Najvyšší súd, ktorý v dovolacom konaní

nevykonáva dokazovanie (viď veta druhá ), nemá procesné nástroje

na to, aby si pre účely svojho rozhodovania obstaral potrebné skutkové podklady. Navyše,

ak by v takomto prípade o trovách dovolacieho konania predsa len rozhodol, bolo by jeho

rozhodovanie spojené s posudzovaním otázky významnej aj pre rozhodovanie súdov nižších

stupňov o trovách prvostupňového a odvolacieho konania, ktorá ale má byť vyriešená

a právoplatne rozhodnutá najskôr týmito súdmi.

So zreteľom na vyššie uvedené dospel najvyšší súd k záveru, že ak dovolací rozhoduje

o dovolaní proti rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, ktorým nebolo rozhodnuté

o trovách konania, o trovách dovolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa.

Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 10. septembra 2015

JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková