Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/568/2014

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne Ing. M. S., bývajúcej

v B., zastúpenej Mgr. E. B., advokátkou so sídlom v B., proti ţalovanému Ing. M. S.,

bývajúcemu v B., zastúpenému JUDr. P. A., advokátom so sídlom v B., o vylúčenie

z užívacieho práva druhého manžela k bytu patriacemu do bezpodielového

spoluvlastníctva manželov, vedenej na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn.

, o dovolaní ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 5. mája

2014 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a.

Ţalobkyni nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava IV rozsudkom z 27. novembra 2013 č. k. -318

vylúčil ţalovaného – do právoplatného skončenia konania o vyporiadanie bezpodielového

spoluvlastníctva účastníkov konania (ďalej len „BSM“) vedeného na Okresnom súde

Bratislava IV pod sp. zn. – z uţívania bytu č. 14 nachádzajúceho

sa na 2. poschodí bytového domu v B., ktorý je v BSM ţalobkyne a ţalovaného (ďalej len

„sporný byt“). Vychádzal z toho, ţe manţelstvo účastníkov bolo rozvedené, ich maloleté

dcéry M. a K. boli na čas po rozvode zverené do osobnej starostlivosti ţalobkyne; zároveň bol

upravený styk ţalovaného s deťmi. Na Okresnom súde Bratislava IV prebieha konanie

o vyporiadanie BSM, ktoré doposiaľ nie je skončené; predmetom vyporiadania je aj sporný

byt. Vzťahy medzi účastníkmi sa vyostrili uţ pred rozvodom a na tom nič nezmenil ani zánik

ich manţelstva. Z dôvodu agresívneho správania ţalovaného sa ţalobkyňa s deťmi

odsťahovali zo sporného bytu. V konaní bolo lekárskymi správami a rozsudkami súdov

2

vydanými v trestnom konaní preukázané, ţe ţalovaný sa v minulosti na ţalobkyni dopúšťal

fyzického ako aj psychického násilia. Krajský súd v Bratislave uznesením zo 4. mája 2012

sp. zn. vyhovel návrhu ţalobkyne na nariadenie predbeţného opatrenia

zakazujúceho ţalovanému vstupovať do sporného bytu a ukladajúceho mu povinnosť zdrţať

sa akéhokoľvek kontaktu s ňou. Po právoplatnosti tohto uznesenia sa ţalobkyňa s deťmi

vrátili do sporného bytu. Súd prvého stupňa zo skutočností zistených v konaniach vedených

na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. a a zo záverov

znaleckého dokazovania vyvodil, ţe ţalovaný pod rúškom „otcovskej lásky“ vstupoval do

sporného bytu, nedodrţiaval stanovené termíny styku s dcérou a opakovane prenasledoval

ţalobkyňu odprevádzajúcu dcéru do školy. I keď ţalovaný v súčasnosti v spornom byte

nebýva, jeho doterajšie správanie vyvoláva dôvodné obavy, ţe bude pokračovať

v psychickom a fyzickom týraní ţalobkyne a ich dcér. Súd prvého stupňa preto opodstatnene

podanej ţalobe vyhovel. O trovách konania rozhodol podľa ustanovenia

tak, ţe procesne úspešnej ţalobkyni priznal ich náhradu.

Na odvolanie ţalovaného Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 5. mája 2014

sp. zn. napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny ( ),

pričom sa v plnom rozsahu stotoţnil s odôvodnením prvostupňového rozhodnutia (§ 219

ods. 2 ). Po vysvetlení obsahu a účelu , ako

aj podmienok, za ktorých toto ustanovenie umoţňuje na návrh jedného z manţelov obmedziť

uţívacie právo druhého manţela k domu alebo bytu patriacemu do bezpodielového

spoluvlastníctva, prípadne ho z jeho uţívania úplne vylúčiť, sa odvolací súd stotoţnil

so skutkovými závermi súdu prvého stupňa o preukázaní násilného správania ţalovaného

k ţalobkyni a ich dcéram. Zohľadnil pri tom lekárske správy z rokov 2005, 2006 a 2010 a tieţ

vyjadrenia ich dcéry K. pri rozhovore so znalcom. Na zreteľ vzal aj znalecký posudok P.

vyhotovený pre účely súdneho konania vedeného na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn.

28 . K záverom, ku ktorým dospel v roku 2006 znalec PhDr. Š. M., odvolací súd

poznamenal, ţe jeho znalecké zistenia sa týkajú obdobia, v ktorom sa ešte naplno neprejavilo

agresívne správanie ţalovaného. K vyjadreniu ţalovaného, podľa ktorého uţ v súčasnosti

nedochádza z jeho strany k fyzickým alebo psychickým atakom, odvolací súd uviedol, ţe

ţalovaný tak koná pod vplyvom nariadenia predbeţného opatrenia, to však neznamená, ţe

v prípade obnovenia spoločného uţívania sporného bytu by opätovne nedochádzalo

k prejavom agresivity ţalovaného, ktorý – ako bolo preukázané – nie je ochotný rešpektovať

súdne uloţené zákazy a obmedzenia. Dôvody, ktoré uviedol ţalovaný v odvolaní, sa týkajú

3

skôr príčin rozpadu manţelstva, prípadne rodičovských nezhôd pri výchove dcér

a starostlivosti o ne, tieto dôvody ale nie sú spôsobilé spochybniť správnosť prvostupňového

rozhodnutia a nevyvracajú obavy z pokračujúcej agresivity ţalovaného. Jeho argumentáciu

o zásahu do práv dcér postupom prvostupňového súdu označil odvolací súd za irelevantnú,

lebo sa týka toho, kto nebol účastníkom predmetného konania. V záverečnej časti

odôvodnenia svojho rozhodnutia odvolací súd konštatoval, ţe vylúčením ţalovaného

z uţívania sporného bytu nezaniká jeho vlastnícke právo, iba sa čiastočne obmedzuje

v záujme práva na ochranu ţivota a zdravia, resp. práva na pokojný a zdravý ţivot osôb

bývajúcich v spornom byte. Dospel k záveru, ţe vylúčiť jedného z manţelov z uţívania bytu

moţno podľa nielen na čas neurčitý, ale aj dočasne.

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ustanovení a

; procesne úspešnej ţalobkyni ich náhradu nepriznal, lebo jej v odvolacom konaní

ţiadne trovy nevznikli.

Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podal ţalovaný dovolanie. Uviedol, ţe

v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie a právoplatne rozhodlo ( ),

v konaní bola jemu aj jeho dcéram odňatá moţnosť pred súdom konať ( ),

napadnutý rozsudok bol vydaný v konaní, v ktorom došlo k iným vadám majúcim za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci ( ) a spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci ( ). Procesnú vadu konania v zmysle

písm. d/ vyvodzoval z toho, ţe o tej istej veci uţ bolo rozhodnuté, a to uznesením

Okresného súdu Bratislava IV z 24. októbra 2005 č.k. -27, ktoré bolo potvrdené

uznesením Krajského súdu v Bratislave z 2. februára 2006 sp. zn. .

Znemoţnenie realizácie jeho procesných oprávnení ( ) videl v tom, ţe

súdy nevykonali všetky ním navrhnuté dôkazy, vykonané dôkazy nesprávne vyhodnotili

a na ich základe dospeli k nesprávnym skutkovým zisteniam, ďalej v tom, ţe odvolací súd

nenariadil na prejednanie jeho odvolania pojednávanie a napadnutý rozsudok

je nepreskúmateľný, lebo v odôvodnení nereaguje náleţite na odvolanie a v ňom obsiahnuté

argumenty a nevysvetľuje všetky významné skutkové a právne okolnosti. K procesnej vade

konania v zmysle došlo najmä tým, ţe rozhodnutie odvolacieho

súdu vychádza z neúplne zisteného skutkového stavu. Odvolací súd zaloţil svoj rozsudok

na nesprávnom právnom posúdení veci ( ), ktoré prehliada, ţe

v konaní nebolo ničím relevantným preukázané jeho agresívne správanie. K ţalobkyňou

tvrdeným fyzickým a psychickým útokom nikdy nedošlo, ţalobkyňa má moţnosť bývať inde,

4

jej zámerom je odlúčiť ţalovaného od ich dcér, ţalovaný po rozhodnutí súdu nemá pre seba

a svoje dcéry zabezpečené bývanie, rozhodnutie súdov sú zaloţené na nesprávnej aplikácii

ustanovenia a ohrozujú právo bývať tak ţalovaného, ako

aj jeho dcér. Z týchto dôvodov ţiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie

konanie.

Ţalobkyňa sa k dovolaniu písomne nevyjadrila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací [§ 10a

ods. 1 (poznámka dovolacieho súdu: v ďalšom texte sa uvádza Občiansky súdny

poriadok v znení pred 1. januárom 2015)] po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník

konania ( ) zastúpený advokátom ( ), bez nariadenia

dovolacieho pojednávania ( ) skúmal, či dovolanie smeruje proti

rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom.

Otázka posúdenia, či sú alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môţe

uskutočniť dovolacie konanie, je otázkou zákonnosti a jej riešenie patrí do výlučnej

právomoci najvyššieho súdu (m. m. napr. , , ).

1. Právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty

a riadneho výkonu spravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo, súčasťou

ktorého je bezpochyby tieţ právo domôcť sa na opravnom súde nápravy chýb a nedostatkov

v konaní a rozhodovaní súdu niţšieho stupňa, sa v občianskoprávnom konaní zaručuje

len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých občianskoprávny

súd môţe konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania

pred občianskoprávnym súdom, vrátane dovolacieho konania ().

Dovolanie má v systéme opravných prostriedkov občianskeho súdneho konania

osobitné postavenie. Na rozdiel od odvolania (riadneho opravného prostriedku), ktorým

moţno napadnúť ešte neprávoplatné rozhodnutie, ide v prípade dovolania o mimoriadny

opravný prostriedok, ktorým moţno – iba v prípadoch

výslovne stanovených – napadnúť rozhodnutie odvolacieho súdu, ktoré uţ nadobudlo

právoplatnosť. vychádza z tejto mimoriadnej povahy dovolania

a v nadväznosti na to aj upravuje podmienky, za ktorých je dovolanie prípustné. Najvyšší súd

vo svojich rozhodnutiach túto osobitosť (a mimoriadnosť) dovolania často vysvetľuje

konštatovaním, ţe dovolanie nie je „ďalším odvolaním“ a dovolací súd nie je treťou

inštanciou, v ktorej by bolo moţné preskúmať akékoľvek rozhodnutie (viď napríklad

rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. , , ,

, , a ).

Z relevantnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“)

vyplýva, ţe systém opravných prostriedkov zakotvený v právnom poriadku zmluvnej strany

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“) musí byť

nevyhnutne v súlade s poţiadavkami čl. 6 Dohovoru. Vo všeobecnosti pre pouţitie

mimoriadnych opravných prostriedkov platí, ţe sú prípustné iba vo výnimočných prípadoch.

ESĽP v rámci svojej rozhodovacej praxe uţ viackrát vyslovil nezlučiteľnosť mimoriadneho

opravného prostriedku s princípom právnej istoty, a konštatoval porušenie čl. 6 ods. 1

Dohovoru vtedy, keď k nariadeniu opätovného preskúmania veci došlo (len) z dôvodu

existencie odlišného právneho posúdenia veci (porovnaj Roseltrans proti Rusku, rozsudok

z roku 2005). Vo veci Abdullayev proti Rusku (rozsudok z roku 2010) ESĽP zdôraznil, ţe

v záujme právnej istoty zahrnutej v čl. 6 Dohovoru by právoplatné rozsudky mali

vo všeobecnosti zostať „nedotknuté“. K ich zrušeniu by preto malo dochádzať iba pre účely

nápravy zásadných, hrubých a podstatných vád. Podľa názoru ESĽP v ţiadnom prípade však

za takú vadu nemoţno označiť skutočnosť, ţe na predmet konania existujú dva odlišné právne

názory [viď napríklad Sutyazhnik proti Rusku (rozsudok z roku 2009) alebo Bulgakova

proti Rusku (rozsudok z roku 2007)]. Princíp právnej istoty tu môţe ustúpiť iba výnimočne,

a to za účelom zaistenia opravy základných vád alebo justičných omylov (pozri Ryabykh

proti Rusku, rozsudok z roku 2003) a napravenia „vád najzákladnejšej dôleţitosti pre súdny

systém”, ale nie z dôvodu právnej čistoty (pozri Sutyazhnik proti Rusku, rozsudok

z roku 2009).

Ustanovenia , ktoré upravujú prípustnosť dovolania,

treba striktne dodrţiavať, lebo ak mimoriadny opravný súd „koná a rozhoduje napriek tomu,

ţe neboli splnené zákonom ustanovené predpoklady prípustnosti na jeho postup v opravnom

konaní [ (ďalej len „“) a ústavy]

a prelomí právoplatnosť napadnutého rozhodnutia súdu niţšieho stupňa, porušuje základné

právo na súdnu ochranu toho účastníka, ktorý sa po rozhodnutí opravného súdu v takom

prípade dostáva do nepriaznivejšej pozície, neţ v ktorej bol pred takým rozhodnutím

6

opravného súdu. Porušenie princípov spravodlivého procesu spočíva preto v takom postupe

a rozhodnutí mimoriadneho opravného súdu, ktorými sa nad rámec zákonných predpokladov

prípustnosti mimoriadneho opravného prostriedku zrušuje právoplatné rozhodnutie a vec

účastníka sa dostáva opätovne pred súd, ktorý musí o veci znovu konať a rozhodovať, pretoţe

to vytvára opätovne stav právnej neistoty, ktorá uţ bola nastolená právoplatným rozhodnutím

súdu niţšieho stupňa ().

2. Dovolaním ţalovaného je napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. V zmysle

ustanovenia platí, ţe ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému

v tejto procesnej forme, je prípustné, ak je ním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ktorým

bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. Dovolanie je tieţ prípustné

proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru

dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci ( ). Podľa

je dovolanie prípustné aj proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok

súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, ţe

je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu,

alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku

vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa a

V prejednávanej veci dovolanie nesmeruje proti zmeňujúcemu rozsudku odvolacieho

súdu ( ), ale proti takému potvrdzujúcemu rozsudku, ktorý nemá znaky

rozsudku uvedeného v ; najvyšší súd dosiaľ v tejto veci nerozhodoval,

preto ani nevyslovil záväzný právny názor ( ). Prípustnosť podaného

dovolania preto z nevyplýva.

3. So zreteľom na ustanovenie druhá veta , ktoré ukladá

dovolaciemu súdu povinnosť skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu

nebolo vydané v konaní, v ktorom došlo k niektorej z procesných vád uvedených

v , sa dovolací súd neobmedzil len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa

, ale sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa

Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu,

ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval

ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú

spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo

7

v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa

zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred

súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto

samosudcu rozhodoval senát. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia

nie je predmet konania významný; ak v konaní došlo k niektorej z vád vymenovaných

v , moţno ním napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým je inak dovolanie

neprípustné (viď napríklad R 117/1999, R 34/1995 a tieţ rozhodnutia najvyššieho súdu

uverejnené v časopise Zo súdnej praxe pod č. 38/1998 a č. 23/1998). Osobitne ale treba

zdôrazniť, ţe pre záver o prípustnosti dovolania v zmysle nie je významný

subjektívny názor účastníka konania tvrdiaceho, ţe došlo k vade vymenovanej v tomto

ustanovení; rozhodujúcim je výlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, ţe k tejto procesnej

vade skutočne došlo.

Vady konania v zmysle , , a neboli v dovolaní namietané

a v dovolacom konaní ich existencia ani nevyšla najavo. Prípustnosť dovolania ţalovaného

preto z týchto ustanovení nemoţno vyvodiť.

4. Ţalovaný tvrdí, ţe tá istá vec uţ bola prejednaná a rozhodnutá v konaní vedenom

na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. , resp. na Krajskom súde

v Bratislave pod sp. zn. .

Zistenie prekáţky rozsúdenej veci (res iudicata) alebo prekáţky veci začatej

(litispendencia), ktorých sa táto námietka dovolateľa týka, vedie v kaţdom štádiu konania

k potrebe zastaviť konanie. Tieto prekáţky nastávajú vtedy, ak sa má v novom konaní

prejednať tá istá vec. O tú istú vec ide vtedy, keď v novom konaní ide o ten istý nárok alebo

stav, o ktorom uţ bolo právoplatne rozhodnuté (resp. vedie sa konanie) a ak sa týka

rovnakého premetu konania a tých istých osôb. Ten istý predmet konania je daný vtedy,

ak ten istý nárok alebo stav vymedzený ţalobným petitom vyplýva z rovnakých skutkových

tvrdení, z ktorých bol uplatnený. Pritom nie je významné, či rovnaké osoby majú v novom

konaní rovnaké alebo rozdielne procesné postavenie (či ten, kto bol v skoršom konaní

ţalobcom, je ţalobcom aj v novom konaní alebo má postavenie ţalovaného, resp. či ten, kto

v skoršom konaní vystupoval ako ţalovaný, má alebo nemá v novom konaní procesné

postavenie ţalovaného).

Okresný súd Bratislava IV uznesením z 24. októbra 2005 č.k. -57

zamietol návrh Ing. M. S., mal. M. S. a mal. K. S. na nariadenie predbeţného opatrenia,

ktorým mal súd – do skončenia konania o vyporiadaní BSM – zakázať Ing. M. S. vstup do

sporného bytu. Krajský súd v Bratislave uznesením z 2. februára 2006 sp. zn.

toto prvostupňové uznesenie potvrdil ako vecne správne.

Pokiaľ v skoršom konaní (sp. zn. Okresného súdu Bratislava IV) bol

za relevantný povaţovaný skutkový stav z roku 2005, v preskúmavanej veci za rozhodujúce

boli označované skutkové okolnosti najmä z rokov 2010 aţ 2012; v skoršom konaní išlo

o posúdenie, či sú dané dôvody na zákaz vstupu Ing. M. S. do sporného bytu,

v preskúmavanej veci (sp. zn. ) išlo o posúdenie návrhu na jeho vylúčenie

z uţívania sporného bytu. V skoršom konaní, na ktoré poukazuje dovolateľ, išlo o návrh

na nariadenie predbeţného opatrenia, právoplatné rozhodnutie o ktorom nemohlo zaloţiť

prekáţku litispendencie alebo res iudicata pre neskoršie konanie (a rozhodnutie) o návrhu

na vydanie rozhodnutia vo veci samej.

Predmetná námietka ţalovaného je z týchto dôvodov nedôvodná.

5. Podľa názoru ţalovaného došlo v konaní k procesnej vade v zmysle § 237

písm. f/

Odňatím moţnosti konať pred súdom ( ) sa rozumie taký procesne

nesprávny postup súdu, ktorý má za následok znemoţnenie realizácie procesných oprávnení

účastníka konania, ktoré mu poskytuje . O procesnú vadu v zmysle

ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom,

prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal

účastníkovi konania jeho procesné práva [v zmysle majú účastníci v občianskom

súdnom konaní rovnaké postavenie a súd je povinný zabezpečiť im rovnaké moţnosti

na uplatnenie ich práv – viď napríklad právo účastníka vykonávať procesné úkony

vo formách stanovených zákonom ( ), nazerať do spisu a robiť si z neho výpisy

( ), vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým vykonaným dôkazom

( ), byť predvolaný na súdne pojednávanie ( ), na to, aby mu bol

rozsudok doručený do vlastných rúk ( )].

9

Z hľadiska môţe byť za relevantné povaţované iba znemoţnenie

realizácie procesných práv účastníka konania [teda nie toho, kto v konaní nemal procesné

postavenie účastníka konania (navyše, iba toho účastníka konania, ktorý podal dovolanie)].

5.1. K dovolacej argumentácii, v rámci ktorej ţalovaný namieta, ţe k procesnej vade

uvedenej v došlo tým, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu je – ako tvrdí –

nedostatočne odôvodnené, nereagujúce na jej odvolaciu argumentáciu a v dôsledku

toho nepreskúmateľné, dovolací súd uvádza, ţe judikatúra najvyššieho súdu (R 111/1998)

povaţuje nepreskúmateľnosť rozhodnutia za tzv. inú vadu konania (§ 241 ods. 2

písm. b/ ), ktorá prípustnosť dovolania nezakladá. Podľa právneho názoru dovolacieho

súdu je názor zaujatý v uvedenom judikáte naďalej plne opodstatnený aj v prejednávanej veci

a dovolací súd ani v danom prípade nemá dôvod odkloniť sa od tohto názoru (viď napríklad

uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. , , ,

, , , , ,

, , ). Právna kvalifikácia nepreskúmateľnosti

rozhodnutia súdu niţšieho stupňa ako dôvodu zakladajúceho (iba) tzv. inú vadu konania

pritom vyplýva aj z rozhodnutí ďalších senátov najvyššieho súdu (porovnaj napríklad

rozhodnutia sp. zn. , , , ,

, ).

Správnosť takého nazerania na problematiku nepreskúmateľnosti súdneho rozhodnutia

a jej dôsledkov potvrdzujú tieţ rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len

„ústavný súd“) o sťaţnostiach proti tým rozhodnutiam najvyššieho súdu, ktoré zotrvali

na právnych záveroch súladných s R 111/1998 (viď rozhodnutia ústavného súdu

sp. zn. , , , , ,

, , , ). Dovolací súd

osobitne poukazuje na to, ţe ústavný súd v náleze z 30. januára 2013 sp. zn.

konštatoval, ţe „sa väčšinovým názorom svojich senátov priklonil k tej judikatúre najvyššieho

súdu, ktorá prijala záver, ţe nedostatok riadneho odôvodnenia rozsudku nezakladá vadu

konania podľa , ale len tzv. inú vadu konania podľa

písm. b/ “. Ústavný súd v uznesení z 27. marca 2014 sp. zn.

zotrval „na opakovane vyslovenom závere (napr. , ,

) o ústavnej udrţateľnosti názoru najvyššieho súdu, podľa ktorého prípadný

nedostatok riadneho odôvodnenia dovolaním napadnutého rozhodnutia, nedostatočne zistený

10

skutkový stav alebo nesprávne právne posúdenie veci nezakladá vadu konania podľa § 237

písm. f/ “. Obdobne argumentoval ústavný súd aj v uznesení zo 14. januára 2015

sp. zn. .

5.2. Pokiaľ ţalovaný argumentuje nesprávnosťami, ku ktorým podľa jeho názoru došlo

v procese zisťovania rozhodujúcich skutkových okolností, dovolací súd uvádza, ţe v prípade

neúplnosti skutkových zistení alebo nesprávnosti skutkových záverov nejde o nedostatok,

ktorý by bol v rozhodovacej praxi najvyššieho súdu povaţovaný za dôvod zakladajúci

procesnú vadu konania v zmysle (viď viaceré rozhodnutia najvyššieho

súdu, napríklad sp. zn. , , ,

a ).

Postup súdu, ktorý v priebehu konania nevykonal všetky účastníkom navrhované

dôkazy, nezakladá prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podľa § 237

písm. f/ , lebo týmto postupom sa účastníkovi neodníma moţnosť pred súdom konať

(porovnaj R 37/1993 a R 125/1999).

Ani nesprávne vyhodnotenie dôkazov, ktoré ţalovaný v dovolaní namieta, nie

je vadou konania v zmysle Pokiaľ súd nesprávne vyhodnotí niektorý

z vykonaných dôkazov, môţe byť jeho rozhodnutie z tohto dôvodu nesprávne, táto skutočnosť

ale sama osebe nezakladá prípustnosť dovolania v zmysle (viď tieţ napríklad

uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. a ).

5.3. Odvolací súd rozhodol v danom prípade bez nariadenia odvolacieho

pojednávania. Dovolateľ zastáva názor, ţe takto vec prejednať a rozhodnúť nemohol.

V súvislosti so snahou zrýchliť a zefektívniť konanie vytvára Občiansky súdny

poriadok viacerými ustanoveniami moţnosť, aby súd za splnenia zákonných predpokladov

rozhodol aj bez nariadenia pojednávania.

V danom prípade prvostupňový súd vec prejednal a rozhodol na nariadenom

pojednávaní (viď zápisnicu z 27. novembra 2013 zaloţenú v spise na č.l. 305 aţ 310).

11

Pokiaľ odvolací súd vec prejednal a rozhodol bez nariadenia odvolacieho

pojednávania, treba poukázať na to, ţe 15. októbra 2008 nadobudol účinnosť zákon

č. , ktorým sa mení a dopĺňa . Uvedená novela

zmenila okrem iného aj ustanovenie

Podľa (v znení účinnom v čase rozhodovania odvolacieho súdu)

platí, ţe na prejednanie odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej nariadi predseda senátu

odvolacieho súdu pojednávanie vţdy, ak a/ je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie,

b/ ide o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania, c/ to vyţaduje

dôleţitý verejný záujem. Podľa (v tom istom znení) v ostatných prípadoch

moţno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania.

Z ustanovení a vyplýva, ţe len v prípadoch uvedených v

ods.1 je odvolací súd povinný nariadiť pojednávanie, v ostatných prípadoch však môţe

rozhodnúť aj bez nariadenia odvolacieho pojednávania. O tom, či v prípadoch, na ktoré

sa nevzťahuje ustanovenie , bude nariadené odvolacie pojednávanie,

rozhoduje odvolací súd sám.

V danom prípade: a/ odvolací súd dospel k záveru, ţe netreba zopakovať alebo doplniť

dokazovanie, b/ nejde o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania

a c/ nariadenie odvolacieho pojednávania nevyţadoval ani dôleţitý verejný záujem.

Postup odvolacieho súdu bol v súlade s , preto nemohol mať za následok

odňatie moţnosti ţalovaného pred súdom konať.

6. K námietke ţalovaného, ţe v konaní došlo k tzv. inej (v neuvedenej)

vade konania majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci dovolací súd uvádza, ţe

pokiaľ k vade tejto povahy došlo (dovolací súd sa touto otázkou nezaoberal), nemohla zaloţiť

prípustnosť dovolania, lebo nejde ani o znak alebo atribút rozsudku uvedeného v ,

proti ktorému je dovolanie prípustné, ani o procesnú vadu konania v zmysle

Iná vada konania, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2

písm. b/ ), je síce relevantný dovolací dôvod, úspešne ho ale moţno uplatniť iba

12

v procesne prípustnom dovolaní. Sama o sebe (i keby k nej skutočne došlo) prípustnosť

dovolania nezakladá.

7. Ţalovaný naostatok tvrdí, ţe napadnutý rozsudok spočíva na nesprávnom právnom

posúdení veci ( ).

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. O nesprávnu

aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis alebo ak síce

aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych

skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne posúdenie veci

je síce relevantný dovolací dôvod v tom zmysle, ţe ho moţno uplatniť v procesne prípustnom

dovolaní (viď ), samo nesprávne právne posúdenie veci ale

prípustnosť dovolania nezakladá (viď R 54/2012 a tieţ ďalšie rozhodnutia najvyššieho súdu,

napríklad sp. zn. , , , ,

, , a ). Nejde totiţ o vadu

konania uvedenú v , ani znak (atribút, stránku) rozhodnutia, ktorý by bol uvedený

v ako zakladajúci prípustnosť dovolania.

Keďţe ţalovaný uplatnil dovolací dôvod v zmysle

v dovolaní, ktoré nie je procesne prípustné, nemohol dovolací súd podrobiť napadnutý

rozsudok posúdeniu z hľadiska správnosti v ňom zaujatých právnych záverov.

8. K predchádzajúcim bodom odôvodnenia najvyšší súd pripomína konštatovanie

ústavného súdu obsiahnuté v jeho uznesení z 27. marca 2014 sp. zn. , podľa

ktorého „prípadný nedostatok riadneho odôvodnenia dovolaním napadnutého rozhodnutia,

nedostatočne zistený skutkový stav alebo nesprávne právne posúdenie veci nezakladá vadu

konania podľa “.

9. Vzhľadom na to, ţe dovolanie ţalovaného nie je podľa ustanovení

prípustné, nepreukázané boli ţalovaným tvrdené procesné vady konania uvedené v § 237

písm. d/ a f/ a v dovolacom konaní nevyšli najavo ani iné vady uvedené v ,

dovolací súd odmietol jeho dovolanie ako procesne neprípustné (

13

v spojení s ) bez toho, aby sa zaoberal opodstatnenosťou

uplatnenia dovolacích dôvodov v zmysle a

10. V dovolacom konaní procesne úspešnej ţalobkyni vzniklo právo na náhradu trov

dovolacieho konania proti ţalovanému, ktorý úspech nemal ( v spojení

s a ). Najvyšší súd nepriznal ţalobkyni náhradu trov

dovolacieho konania, lebo v ňom nepodala návrh na priznanie tejto náhrady (§ 151

ods. 1 ).

Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 10. septembra 2015

JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková