Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/109/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne R., F., so sídlom v B.,

IČO: X., zastúpenej advokátskou kanceláriou M., so sídlom v B., IČO: X., proti žalovaným

1/ M., so sídlom v B., IČO: X., zastúpenej advokátskou kanceláriou O., so sídlom v B., IČO:

X., 2/ H., so sídlom v B., IČO: X., o navrátenie vlastníckeho práva a vydanie

nehnuteľností, vedenej na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. ,

o dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 28. mája 2012 sp. zn. 15

Co 234/2010 v spojení s opravným uznesením tohto súdu z 11. septembra 2012 sp. zn. 15 Co

234/2010, takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Žalovaným 1/ a 2/ nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Žalobkyňa sa žalobou podanou 26. apríla 2007 na Okresnom súde Bratislava III

domáhala navrátenia vlastníckeho práva a vydania nehnuteľností podľa § 5 ods. 3 zákona

č. o navrátení vlastníctva k nehnuteľným veciam cirkvám a náboženským

spoločnostiam a prechode vlastníctva k niektorým nehnuteľnostiam (ďalej len „zákon

č. “). Jej žaloba, ktorú v priebehu konania upravila, sa týkala (časti)

nehnuteľností v katastrálnom území R., ktoré sú zapísané na liste vlastníctva č. X. ako parcela

2

č. X. – trvalé trávnaté porasty vo výmere 497 m, parcela č. X. – zastavané plochy a nádvoria

22

vo výmere 2694 m, parcela č. X. – trvalé trávnaté porasty vo výmere 1548 m. V žalobe

opísala skutkové okolnosti, z ktorých vyvodzovala, že je oprávnená osoba (§ 2 ods. 2 zákona

č. ), ktorá sa voči povinným osobám ( ) domáha

2

navrátenia nehnuteľností uvedených v z dôvodu, na ktorý

sa vzťahuje ustanovenie

Okresný súd Bratislava III rozsudkom z 5. marca 2010 č.k. -222:

a/ zastavil konanie v časti o navrátenie vlastníckeho práva k parcele č. X., b/ zamietol žalobu

v časti o navrátenie vlastníckeho práva k parcelám č. X. a X.; rozhodol tiež o náhrade trov

konania. Výrok o čiastočnom zastavení konania odôvodnil tým, že žalobkyňa vzala žalobu

sčasti späť ( ). Na odôvodnenie zamietnutia žaloby voči žalovanému 1/

uviedol, že tento účastník nie je v danom prípade pasívne vecne legitimovaný, lebo nie je

vlastníkom nehnuteľností, ktorých sa žaloba týka, preto nie je ani povinnou osobou v zmysle

Voči žalovanému 2/ zamietol žalobu z dôvodu, že: a/ parcela č.

X. je v katastri nehnuteľností vedená ako zastavaná plocha, teda nejde o nehnuteľnosť, na

ktorú sa vzťahuje ; skutočnosť, že táto parcela nie je

v súčasnosti fakticky zastavaná, je právne irelevantná, lebo rozhodujúci je terajší (nie

niekdajší) stav evidovaný v katastri nehnuteľností, b/ vo vzťahu k parcele č. X. došlo k zániku

(preklúzii) práva žalobkyne na navrátenie a vydanie vlastníctva, a to vzhľadom na skutočnosť,

že žalobkyňa, ktorej výzva na navrátenie vlastníctva predmetných nehnuteľností bola z roku

2006, uplatnila voči žalovanému 2/ nárok na súde až podaním z 21. septembra 2009, teda po

uplynutí 12 mesačnej prekluzívnej lehoty v zmysle

Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil poukázaním na Zamietajúci

výrok tohto rozsudku napadla žalobkyňa odvolaním.

Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 28. mája 2012 sp.zn. rozsudok

súdu prvého stupňa v napadnutej časti potvrdil ako vecne správny ( a ).

Žalovaným 1/ a 2/ nepriznal náhradu trov odvolacieho konania. V odôvodnení uviedol,

že vlastníkom parciel č. X. a X. je žalovaný 2/ a na tom nič nemení ani nepresné označenie

vlastníka v katastri nehnuteľností. Podľa názoru odvolacieho súdu dospel súd prvého stupňa

k správnemu záveru, že reštitučné nároky žalobkyne boli uplatnené voči žalovanému 2/ až

pripustením jeho vstupu do konania; správne tiež konštatoval zánik práva žalobkyne domáhať

sa týchto nárokov v konaní pred súdom podľa Odvolací

súd poukázal na to, že keď žalovaná 25. apríla 2006 vyzvala žalovaného 1/ na vydanie

a navrátenie vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam, upozornil ju listom z 18. mája

2006, že dohodu o vydaní nehnuteľností by s ňou mal uzatvoriť žalovaný 2/. Aj podľa názoru

odvolacieho súdu nemá parcela č. X. charakter poľnohospodárskej pôdy a už z tohto dôvodu

sa na ňu nevzťahuje Dodal, že podľa tohto zákona je irelevantné, že

predmetná parcela bola v minulosti evidovaná ako roľa; rozhodujúci je súčasný stav vedený

v katastri nehnuteľností. Rozhodnutie o trovách odvolacieho konania odôvodnil § 224 ods. 1

v spojení s

Uvedený rozsudok odvolacieho súdu napadla žalobkyňa dovolaním s tým,

že v konaní jej bola odňatá možnosť pred súdom konať ( ). K odňatiu

jej možnosti konať pred súdom došlo rozhodnutiami porušujúcimi jej základné práva

garantované a medzinárodnými dohovormi. Namietala, že súdy

svoje rozhodnutia dostatočne neodôvodnili, lebo sa dostatočne nevyrovnali s jej odvolacou

argumentáciou týkajúcou sa pasívnej vecnej legitimácie žalovaných a dôvodov, so zreteľom

na ktoré možno aj vo vzťahu k parcele č. X. postupovať podľa V čase

nadobudnutia účinnosti bol ako vlastník sporných nehnuteľností

evidovaný žalovaný 1/. Žalobkyňa v dobrej viere vychádzala z toho, že relevantné údaje

zostali nezmenené, preto právne účinky podania žaloby zostali zachované. Napadnuté

rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení ( )

v otázke, či parcela č. X. vzhľadom na to, že v súčasnosti nie je zastavaná žiadnou stavbou, je

alebo nie nehnuteľnosť, ku ktorej možno navrátiť vlastnícke právo postupom podľa

uvedeného zákona. V závere dovolania žalobkyňa namietala porušenie celého radu právnych

predpisov a trvala na tom, že splnila všetky podmienky pre navrátenie vlastníctva k sporným

nehnuteľnostiam podľa Žiadala napadnutý rozsudok zrušiť a vec

vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.

Žalovaný 1/ vo vyjadrení k dovolaniu spochybnil prípustnosť dovolania žalobkyne

a stotožnil sa s právnymi závermi súdov o nedostatku svojej pasívnej vecnej legitimácie,

o uplynutí prekluzívnej lehoty pre uplatnenie reštitučných nárokov žalobkyne na súde, ako

aj o nespôsobilosti parcely č. X. ako predmetu navrátenia vlastníckeho práva podľa zákona č.

Navrhol dovolanie zamietnuť.

Žalovaný 2/ uviedol, že súdy rozhodli vecne správne a rozhodnutia náležite

odôvodnili. Žiadal, aby dovolací súd dovolanie zamietol.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací [§ 10a

ods. 1 (poznámka dovolacieho súdu: v ďalšom texte sa uvádza Občiansky súdny

4

poriadok v znení pred 1. januárom 2015)] po zistení, že dovolanie podala včas účastníčka

konania ( ) zastúpená v súlade s , skúmal bez nariadenia

dovolacieho pojednávania ( ), či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu,

ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom.

1. Právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty

a riadneho výkonu spravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo, súčasťou

ktorého je bezpochyby tiež právo domôcť sa na opravnom súde nápravy chýb a nedostatkov

v konaní a rozhodovaní súdu nižšieho stupňa, sa v občianskoprávnom konaní zaručuje

len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých občianskoprávny

súd môže konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania

pred občianskoprávnym súdom, vrátane dovolacieho konania ().

Dovolanie má v systéme opravných prostriedkov občianskeho súdneho konania

osobitné postavenie. Na rozdiel od odvolania (riadneho opravného prostriedku), ktorým

možno napadnúť ešte neprávoplatné rozhodnutie, ide v prípade dovolania o mimoriadny

opravný prostriedok, ktorým možno – iba v prípadoch

výslovne stanovených – napadnúť rozhodnutie odvolacieho súdu, ktoré už nadobudlo

právoplatnosť. vychádza z tejto mimoriadnej povahy dovolania

a v nadväznosti na to aj upravuje podmienky, za ktorých je dovolanie prípustné. Najvyšší súd

vo svojich rozhodnutiach túto osobitosť (a mimoriadnosť) dovolania často vysvetľuje

konštatovaním, že dovolanie nie je „ďalším odvolaním“ a dovolací súd nie je treťou

inštanciou, v ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie (viď napríklad

rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. , , ,

, , a ).

Z relevantnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“)

vyplýva, že systém opravných prostriedkov zakotvený v právnom poriadku zmluvnej strany

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“) musí byť

nevyhnutne v súlade s požiadavkami čl. 6 Dohovoru. Vo všeobecnosti pre použitie

mimoriadnych opravných prostriedkov platí, že sú prípustné iba vo výnimočných prípadoch.

ESĽP v rámci svojej rozhodovacej praxe už viackrát vyslovil nezlučiteľnosť mimoriadneho

opravného prostriedku s princípom právnej istoty, a konštatoval porušenie čl. 6

ods. 1 Dohovoru vtedy, keď k nariadeniu opätovného preskúmania veci došlo (len) z dôvodu

existencie odlišného právneho posúdenia veci (porovnaj Roseltrans proti Rusku, rozsudok

z roku 2005). Vo veci Abdullayev proti Rusku (rozsudok z roku 2010) ESĽP zdôraznil,

že v záujme právnej istoty zahrnutej v čl. 6 Dohovoru by právoplatné rozsudky mali

vo všeobecnosti zostať „nedotknuté“. K ich zrušeniu by preto malo dochádzať iba pre účely

nápravy zásadných, hrubých a podstatných vád. Podľa názoru ESĽP v žiadnom prípade však

za takú vadu nemožno označiť skutočnosť, že na predmet konania existujú dva odlišné právne

názory [viď napríklad Sutyazhnik proti Rusku (rozsudok z roku 2009) alebo Bulgakova proti

Rusku (rozsudok z roku 2007)]. Právoplatnosť rozhodnutí môže byť prelomená

len výnimočne a výlučne len za účelom zaistenia opravy základných vád alebo justičných

omylov (viď Ryabykh proti Rusku, rozsudok z roku 2003) a napravenia „vád najzákladnejšej

dôležitosti pre súdny systém”, ale nie z dôvodu právnej čistoty (pozri Sutyazhnik proti Rusku,

rozsudok z roku 2009).

Pri uplatnení tézy, vyplývajúcej z rozhodnutí ESĽP, podľa ktorej rozhodnutia súdov

predstavujúce res iudicata „majú zostať nedotknuté“, treba prípady možnosti prelomenia

záväznosti a nezmeniteľnosti právoplatných rozhodnutí hľadieť ako na výnimky z tejto

zásady. Aj upravuje takto podmienky prípustnosti dovolania

a prípady, v ktorých možno právoplatné rozhodnutie napadnúť dovolaním, považuje

len za výnimku zo zásady jeho záväznosti a nezmeniteľnosti. Právnu úpravu, ktorá stanovuje

podmienky, za ktorých sa môže táto výnimka uplatniť, nemožno v žiadnom prípade vykladať

rozširujúco; namieste je tu skôr reštriktívny výklad.

2. Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ).

Dovolaním žalobkyne je napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. V zmysle ustanovenia

platí, že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto

procesnej forme, je prípustné, ak je ním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ktorým bol

zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. Dovolanie je tiež prípustné proti

rozhodnutiu odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru

dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci ( ). Podľa

je dovolanie prípustné aj proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok

súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku,

že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu,

6

alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku

vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa a

V prejednávanej veci dovolanie nesmeruje proti zmeňujúcemu rozsudku odvolacieho

súdu ( ), ale proti takému potvrdzujúcemu rozsudku, ktorý nemá znaky

rozsudku uvedeného v ; najvyšší súd dosiaľ v tejto veci nerozhodoval,

preto ani nevyslovil záväzný právny názor ( ). Prípustnosť podaného

dovolania preto z nevyplýva.

3. So zreteľom na ustanovenie druhá veta , ktoré ukladá

dovolaciemu súdu povinnosť skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu

nebolo vydané v konaní, v ktorom došlo k niektorej z procesných vád uvedených

v , sa dovolací súd neobmedzil len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa

, ale sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa

Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu,

ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval

ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú

spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo

v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa

zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred

súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia

nie je predmet konania významný; ak v konaní došlo k niektorej z vád vymenovaných

v , možno ním napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým je inak dovolanie

neprípustné (viď napríklad R 117/1999, R 34/1995 a tiež rozhodnutia najvyššieho súdu

uverejnené v časopise Zo súdnej praxe pod č. 38/1998 a č. 23/1998). Osobitne ale treba

zdôrazniť, že pre záver o prípustnosti dovolania v zmysle nie je významný

subjektívny názor účastníka konania tvrdiaceho, že došlo k vade vymenovanej v tomto

ustanovení; rozhodujúcim je výlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej

vade skutočne došlo.

Vady konania v zmysle až e/ a neboli v dovolaní namietané

a v dovolacom konaní ich existencia ani nevyšla najavo. Prípustnosť dovolania žalobkyne

preto z týchto ustanovení nemožno vyvodiť.

4. Žalobkyňa v dovolaní namieta, že v konaní došlo k procesnej vade v zmysle

Odňatím možnosti konať pred súdom ( ) sa rozumie taký procesne

nesprávny postup súdu, ktorý má za následok znemožnenie realizácie procesných oprávnení

účastníka konania, ktoré mu poskytuje . O procesnú vadu v zmysle

ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom,

prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal

účastníkovi konania jeho procesné práva [v zmysle majú účastníci v občianskom

súdnom konaní rovnaké postavenie a súd je povinný zabezpečiť im rovnaké možnosti

na uplatnenie ich práv – viď napríklad právo účastníka vykonávať procesné úkony

vo formách stanovených zákonom ( ), nazerať do spisu a robiť si z neho výpisy

( ), vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým vykonaným dôkazom (

), byť predvolaný na súdne pojednávanie ( ), na to, aby mu bol rozsudok

doručený do vlastných rúk ( )].

5. K tej časti dovolania, v ktorej žalobkyňa – z hľadiska obsahového – namieta

nesprávnosti postupu súdov v procese dokazovania a hodnotenia jeho výsledkov, prípadne

pri obstarávaní skutkových podkladov pre rozhodnutie, dovolací súd uvádza nasledovné:

5.1. V prípade neúplnosti skutkových zistení alebo nesprávnosti skutkových záverov

nejde o nedostatok, ktorý by bol v rozhodovacej praxi najvyššieho súdu považovaný za dôvod

zakladajúci procesnú vadu konania v zmysle (viď viaceré rozhodnutia

najvyššieho súdu, napríklad sp. zn. , , ,

a ).

5.2. Postup súdu, ktorý v priebehu konania nevykonal všetky účastníkom navrhované

dôkazy, nezakladá prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podľa § 237

písm. f/ , lebo týmto postupom sa účastníkovi neodníma možnosť pred súdom konať

(porovnaj R 37/1993 a R 125/1999).

5.3. Ani nesprávne vyhodnotenie dôkazov nie je vadou konania v zmysle

Pokiaľ súd nesprávne vyhodnotí niektorý z vykonaných dôkazov, môže byť jeho rozhodnutie

z tohto dôvodu nesprávne, táto skutočnosť ale sama osebe nezakladá prípustnosť dovolania

v zmysle (viď tiež napríklad uznesenia najvyššieho súdu sp. zn.

a ).

6. Podľa presvedčenia žalobkyne nemá rozhodnutie odvolacieho súdu náležitosti

v zmysle , nie je dostatočne odôvodnené a vzhľadom

na to je nepreskúmateľné. Odvolací súd sa totiž, podľa jej názoru, nevyrovnal dostatočne

s odvolacou argumentáciou v otázke pasívnej vecnej legitimácie a tiež v otázke spôsobilosti

parcely č. X. byť predmetom navrátenia vlastníckeho práva podľa Vo

vytýkaných nedostatok vidí žalobkyňa procesnú vadu konania uvedenú v

Nepreskúmateľnosť rozhodnutia odvolacieho súdu je ale judikatúrou najvyššieho

súdu (viď R 111/1998) považovaná (len) za tzv. inú vadu konania, teda nie za procesnú vadu

konania uvedenú v Podľa presvedčenia dovolacieho súdu je názor

zaujatý v uvedenom judikáte plne opodstatnený aj v prejednávanej veci a nie je dôvod

odkloniť sa od tohto judikátu. Takáto právna kvalifikácia nepreskúmateľnosti vyplýva

aj z ďalších rozhodnutí najvyššieho súdu (porovnaj napríklad sp. zn. ,

, , , , ,

, , , , resp. ).

Správnosť takéhoto nazerania na problematiku nepreskúmateľnosti a jej dôsledkov

potvrdzujú tiež viaceré rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný

súd“) o sťažnostiach proti tým rozhodnutiam najvyššieho súdu, ktoré zotrvali na právnych

záveroch vyjadrených v R 111/1998 (viď rozhodnutia ústavného súdu sp. zn. ,

, , , , ,

, , ). Dovolací súd osobitne poukazuje

na to, že ústavný súd v náleze z 30. januára 2013 sp. zn. konštatoval,

že „sa väčšinovým názorom svojich senátov priklonil k tej judikatúre najvyššieho súdu, ktorá

prijala záver, že nedostatok riadneho odôvodnenia rozsudku nezakladá vadu konania podľa

, ale len tzv. inú vadu konania podľa “.

Ústavný súd v uznesení z 27. marca 2014 sp. zn. zotrval „na opakovane

vyslovenom závere (napr. , , ) o ústavnej

udržateľnosti názoru najvyššieho súdu, podľa ktorého prípadný nedostatok riadneho

odôvodnenia dovolaním napadnutého rozhodnutia, nedostatočne zistený skutkový stav alebo

nesprávne právne posúdenie veci nezakladá vadu konania podľa “.

9

Ústavný súd v uznesení zo 14. januára 2015 sp. zn. konštatoval, že „najvyšší

súd v súlade so svojou stabilnou 'dovolacou' judikatúrou náležite zdôvodnil, prečo

nedostatočné odôvodnenie odvolacieho rozhodnutia nezakladá prípustnosť dovolania podľa

Postoj najvyššieho súdu v tejto otázke nesignalizuje arbitrárnosť

či zjavnú neodôvodnenosť, a to hlavne s ohľadom na povahu dovolacieho konania ako

mimoriadneho opravného konania, ktorým sa preskúmava právoplatné rozhodnutie a zasahuje

sa ním do nastoleného stavu právnej istoty účastníkov konania“.

Dovolací súd preto uzatvára, že i keby dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho

súdu bolo prípadne nepreskúmateľné (dovolací súd sa touto otázkou nezaoberal), nemohlo

by to založiť prípustnosť dovolania žalobkyne.

7. Pre prípad, že žalobkyňa zastáva názor, podľa ktorého k odňatiu jej možnosti

pred súdom konať ( ) došlo nesprávnym právnym posúdením veci,

dovolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení

vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu.

Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácií práva na zistený skutkový

stav.

Dovolací súd už vo viacerých rozhodnutiach uviedol, že dáva

odňatie možnosti konať pred súdom do súvislosti iba s faktickou činnosťou súdu (so samou

procedúrou prejednania veci súdom), nie s prijímaním právnych záverov. Právnym

posúdením veci súd účastníkovi konania neodníma možnosť uplatnenia jeho procesných

oprávnení v zmysle (viď R 54/2012, R 43/2003, uznesenie najvyššieho

súdu sp. zn. uverejnené v časopise Zo súdnej praxe pod č. 1/2003, ale aj ďalšie

rozhodnutia najvyššieho súdu, napríklad sp. zn. , ,

, , , a ).

8. Vzhľadom na to, že dovolanie žalobkyne podľa § 238 prípustné nie je, nepotvrdila

sa existencia žalobkyňou namietanej vady v zmysle a nevyšli najavo ani

iné vady uvedené v , najvyšší súd odmietol jej procesne neprípustné dovolanie

podľa v spojení s So zreteľom na dôvody

odmietnutia dovolania sa dovolací súd nezaoberal napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu

z hľadiska jeho vecnej správnosti.

10

V dovolacom konaní úspešným žalovaným 1/ a 2/ vzniklo právo na náhradu trov

konania proti žalobkyni, ktorá úspech v dovolacom konaní nemala (

v spojení s a ). Dovolací súd žalovaným 1/ a /

nepriznal náhradu trov dovolacieho konania, lebo nepodali návrh na jej priznanie (§ 151

ods. 1 ).

Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 25. júna 2015

JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Lenka Pošová