Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 511/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 18. novembra

2015 predbežne prerokoval sťažnosť Rímskokatolíckej cirkvi, Farnosti Bratislava Rača,

Alstrova 121, Bratislava, zastúpenej Advokátskou kanceláriou MAPLE & FISH s. r. o.,

Dunajská 15/A, Bratislava, v mene ktorej koná konateľ a advokát JUDr. Viliam

Karas, PhD., vo veci namietaného porušenia základného práva podľa

Slovenskej republiky, práva podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd rozsudkom Okresného súdu Bratislava III č. k. 222

z 5. marca 2010, rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 259

z 28. mája 2012 a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

z 25. júna 2015 a takto

rozhodol:

Sťažnosť Rímskokatolíckej cirkvi, Farnosti Bratislava Rača o d m i e t a pre

nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. októbra

2015 doručená sťažnosť Rímskokatolíckej cirkvi, Farnosti Bratislava Rača (ďalej len

„sťažovateľka“) vo veci namietaného porušenia jej základného práva podľa čl. 46 ods. 1

(ďalej len „“), práva podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu

k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Okresného súdu

Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) č. k. z 5. marca 2010 (ďalej len

„napadnutý rozsudok okresného súdu“), rozsudkom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len

„krajský súd“) č. k. z 28. mája 2012 (ďalej len „napadnutý rozsudok

krajského súdu“) a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší

súd“) sp. zn. z 25. júna 2015 (ďalej len „napadnuté uznesenie najvyššieho

súdu“).

2. Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka v právnom postavení žalobkyne

v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. sa žalobným návrhom

domáhala voči žalovaným v 1. a 2. rade vydania nehnuteľností «... pôvodne zapísaných na

v zmysle o navrátení

vlastníctva k nehnuteľným veciam cirkvám a náboženským spoločnostiam a prechode

vlastníctva k niektorým nehnuteľnostiam (ďalej ako „reštitučný zákon“). Dotknuté

nehnuteľnosti sú v súčasnosti zapísané na liste vlastníctva pre

2

trvalé trávne porasty o výmere 511 ma

2

zastavané plochy a nádvoria o výmere 2694 m, vo vlastníctve žalovaného 2/ a správe

žalovaného 1/.».

Ako ďalej sťažovateľka uvádza, „... Okresný súd Bratislava III rozsudkom zo dňa

05.03.2010 sp. zn. 222... rozhodol tak, že žalobný návrh sťažovateľky

2

zamietol, konanie o vydanie a navrátenie vlastníckeho práva k zapísanej

na zastavil a žalovaným 1/ a 2/ náhradu

trov konania nepriznal...

Proti rozsudku okresného súdu podala sťažovateľka odvolanie, o ktorom rozhodoval

Krajský súd v Bratislave, ktorý v rozsudku zo dňa 28.05.2012 sp. zn. 259...

potvrdil rozsudok okresného súdu. V odôvodnení odvolací súd uviedol, že vlastníkom

žalovaných parciel je žalovaný 2/ a na tom nič nemení ani nepresné označenie vlastníka

v katastri nehnuteľností. Rovnako odvolací súd vyhodnotil ako správny záver

prvostupňového súdu o tom, že voči žalovanému 2/ bol nárok uplatnený až pripustením jeho

vstupu do konania, a teda došlo k zániku práva.

Proti rozsudku krajského súdu sťažovateľka podala dovolanie, o ktorom rozhodoval

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý v konaní sp. zn. uznesením zo dňa

25.06.2015 dovolanie sťažovateľky odmietol pre neprípustnosť.“.

3. S poukazom na rozhodovaciu prax ústavného súdu, ako i na skutkové okolnosti

prípadu sťažovateľka dáva do rozporu závery okresného súdu, krajského súdu, ako

i najvyššieho súdu v napadnutom rozsudku okresného súdu, v napadnutom rozsudku

krajského súdu, ako aj v napadnutom uznesení najvyššieho súdu, považuje ich za arbitrárne,

svojvoľné a nepodložené a zastáva názor, že porušenie jej práv spočíva v rozhodnutí súdov

o tom, že:

„a) parcela nie je spôsobilým predmetom vydania podľa reštitučného

zákona,

b) žalovaný 1/ nie je pasívne legitimovaný,

c) došlo k preklúzii práva Sťažovateľa voči žalovanému 2/ a

d) zo strany dovolacieho súdu, že nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia a z toho

dôvodu jeho nepreskúmateľnosť nezakladá dôvod prípustnosti podľa .“

4. S ohľadom na uvedené sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd po predbežnom

prerokovaní prijal sťažnosť na ďalšie konanie a následne vydal tento nález:

„Ústavný súd Slovenskej republiky určuje, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava

III zo dňa 05.03.2010 sp. zn. , rozsudkom Krajského súdu v Bratislave

zo dňa 28.05.2012 sp. zn. 259 a uznesením Najvyššieho súdu SR zo dňa

25.06.2015 sp. zn. boli porušené základné ľudské práva sťažovateľa podľa

, podľa článku 1 Protokolu č. 1 k Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd a článku 6 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd.

Ústavný súd Slovenskej republiky rozsudok Okresného súdu Bratislava III zo dňa

05.03.2010 sp. zn. , rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa

28.05.2012 sp. zn. 259 a uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 25.06.2015

sp. zn. zrušuje a vec vracia Okresnému súdu Bratislava III na nové

konanie.

Porušovatelia sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť sťažovateľovi trovy

konania v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti nálezu.“

II.

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

4

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

7. Podľa ústavný súd je viazaný návrhom

na začatie konania.

8. Podľa k sťažnosti sa pripojí kópia

právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo dôkaz o inom zásahu.

9. Ústavný súd má v ústave a v presne definované

právomoci, uplatnenie ktorých je viazané na splnenie viacerých formálnych aj vecných

náležitostí návrhu na začatie konania ( , a zákona o ústavnom

súde). Až na výnimky, ktoré v danej veci nie sú relevantné, je ústavný súd pritom viazaný

návrhom na začatie konania ( ).

10. Ústavný súd zdôrazňuje, že viazanosť ústavného súdu návrhom na začatie

konanie osobitne platí v prípadoch, v ktorých osoby požadujúce ochranu svojich základných

práv a slobôd sú zastúpené advokátom.

11. Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľka zastúpená prostredníctvom

kvalifikovaného zástupcu, ktorý koncipoval samotný návrh, ústavnému súdu s návrhom

nedoručila rozhodnutia, proti ktorým sťažnosť smeruje (t. j. ústavnému súdu nedoručila

kópie napadnutého rozsudku okresného súdu, napadnutého rozsudku krajského súdu, ako

ani napadnutého uznesenia najvyššie súdu).

12. V súvislosti s uvedeným nedostatkom ústavný súd pripomína, že tento nie je

povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na taký postup slúži inštitút povinného právneho

zastúpenia v konaní pred ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne

vyplýva, ako ústavný súd posudzuje nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní

účastníkov konania (napr. , , ,

, , , , ,

, ). V tejto súvislosti ústavný súd už vo svojom uznesení

sp. zn. z 11. mája 2005 uviedol: „Podľa

o advokácii a o zmene a doplnení o živnostenskom podnikaní

(živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov advokát je povinný dôsledne využívať

všetky právne prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto

povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je

povinný vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen

začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom

ustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetky zákonom ustanovené náležitosti

úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom“. Aj v tomto ohľade naďalej zostáva

v platnosti zásada „vigilantibus iura scripta sunt“, t. j. bdelým patrí právo, a to o to zvlášť, ak

ide o osoby práva znalé (napr. advokáta).

13. Vzhľadom na už uvedené ústavný súd konštatuje, že sťažnosť vykazuje také

nedostatky náležitostí predpísaných zákonom, že nie je možné preskúmať splnenie hoci len

procesných podmienok konania pred ústavným súdom, a preto ju z uvedeného dôvodu

odmietol už pri jej predbežnom prerokovaní ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. novembra 2015

6