Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/221/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky Z. Č., zastúpenej

JUDr. M. C., proti odporcovi MUDr. E. Č., o vyporiadanie bezpodielového

spoluvlastníctva manželov, vedenej na Okresnom súde Trenčín pod sp.zn. ,

o dovolaní navrhovateľky proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne z 5. novembra 2009,

sp.zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie navrhovateľky o d m i e t a.

Odporcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Trenčín rozsudkom z 26. januára 2009, č.k. -406 vyporiadal

bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (ďalej len BSM) tak, že do výlučného vlastníctva

navrhovateľky prikázal hnuteľné veci (presne špecifikované vo výroku rozsudku) v hodnote

4 179,15 € a odporcovi uložil povinnosť vydať tieto hnuteľné veci navrhovateľke do 30 dní

od právoplatnosti tohto rozsudku. Do výlučného vlastníctva odporcu prikázal hnuteľné veci

v hodnote 14 174,25 € (presne špecifikované vo výroku rozsudku) a určil, že odporca je

výlučným vlastníkom rodinného domu súp. číslo 784, postavenom na pozemku parcele

č. X., zapísanom na LV č. X. pre k.ú. H. na Správe katastra Trenčín. Odporcovi uložil

povinnosť zaplatiť navrhovateľke sumu 18 867,37 € na vyrovnanie jej podielu a to tak, že

sumu 10 000 € jej zaplatí do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku a zvyšok v 500 €

mesačných splátkach vždy do konca mesiaca, počínajúc druhým mesiacom po právoplatnosti

tohto rozsudku až do vyrovnania tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok

zročnosť celého plnenia. Odporcovi zároveň uložil povinnosť zaplatiť na účet súdu trovy štátu

vo výške 80 Sk, t.j. 2,70 € a súdny poplatok z návrhu na určenie vlastníckeho práva odporcu

k rodinnému domu na účet súdu vo výške 99,50 €, všetko do 2 mesiacov od právoplatnosti

rozsudku. Navrhovateľke a odporcovi uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť súdny

2

poplatok za vyporiadanie BSM vo výške 1 100 € na účet súdu do 2 mesiacov

po právoplatnosti rozsudku. O trovách konania rozhodol tak, že účastníci nemajú právo na ich

náhradu. Rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ustanovenia § 143 a § 150 Občianskeho

zákonníka. Do BSM účastníkov nezahrnul rodinný dom súp. č. X., postavený na pozemku

parc. č. X. zápisom na LV č. X.pre k.ú. H., nakoľko po vykonanom dokazovaní mal za

preukázané, že je výlučným vlastníctvom odporcu. Odporcu určil za výlučného vlastníka

rodinného domu v zmysle jeho vzájomného návrhu. Podľa

potom vyporiadal na návrh navrhovateľky len vložené investície zo spoločných prostriedkov

do výlučného vlastníctva odporcu. Pri vyporiadaní investícií vychádzal

zo stavebného denníka predloženého odporcom. Hodnota vynaložených investícií

do rodinného domu odporcu predstavovala sumu 410 812,18 Sk, t.j. 13 636,47 €. Súd potom

vychádzal zo zistenia, že hodnota hnuteľných vecí patriacich do BSM predstavuje sumu

18 353,40 €, z toho polovičný podiel každého z manželov je 9 176,70 €, navrhovateľka

prevzala veci v hodnote 4 179,15 € a odporca v hodnote 14 174,25 €. Odporca je potom

povinný doplatiť navrhovateľke rozdiel v prevzatých hodnotách vo výške 4 997,55 €.

Odporca ďalej prevzal výplatu z nákupného systému C. vo výške 8 484,40 € a je preto

povinný zaplatiť navrhovateľke polovičný podiel vo výške 4 242,20 €, ako rozdiel

v prevzatých hodnotách. Výška úspor navrhovateľky bola ku dňu rozvodu 1 609,97 € a potom

je navrhovateľka povinná zaplatiť odporcovi polovicu vo výške 804,99 € ako rozdiel

v prevzatých hodnotách. Výška úspor odporcu bola ku dňu rozvodu manželstva spolu v sume

7 228,74 € a odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke polovičný podiel vo výške 3 617,37 €

ako rozdiel v prevzatých hodnotách. Výška prostriedkov zo spoločného majetku vynaložené

na výlučné vlastníctvo odporcu k rodinnému domu bola súdom zistená vo výške 13 636,47 €

a odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke polovičný podiel vo výške 6 818,24 €. Po sčítaní

všetkých súm, ktoré je odporca povinný zaplatiť navrhovateľke, konečná suma predstavuje

čiastku 18 867,37 € ako rozdiel v prevzatých hodnotách na strane odporcu. Splatnosť tejto

sumy súd určil podľa s prihliadnutím na vyjadrenie odporcu o jeho

finančných možnostiach. Podľa o súdnych

poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov zaviazal účastníkov k zaplateniu súdneho

poplatku za vyporiadanie BSM z predmetu konania podľa položky 6 b/ Sadzobníka súdnych

poplatkov vo výške 3 % z hodnoty všetkých vyporiadaných vecí a hodnôt (iba aktív), t.j.

v sume 1 100 €. Odporcu zaviazal k povinnosti zaplatiť súdny poplatok za určenie jeho

vlastníckeho práva k rodinnému domu podľa položky 1 b/ Sadzobníka súdnych poplatkov.

O trovách štátu rozhodol podľa a o trovách konania podľa

Krajský súd v Trenčíne na odvolanie navrhovateľky rozsudkom z 5. novembra 2009,

sp.zn. napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o uložení povinnosti

odporcu zaplatiť navrhovateľke sumu 18 867,37 € na vyrovnanie jej podielu tak, že sumu

10 000 € jej zaplatí do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozsudku a zvyšok v 500 €

mesačných splátkach vždy do konca mesiaca počínajúc druhým mesiacom po právoplatnosti

tohto rozsudku až do vyrovnania, zmenil tak, že sumu 18 867,37 € je odporca povinný

zaplatiť navrhovateľke do troch mesiacov. Vo výroku o povinnosti účastníkov zaplatiť súdny

poplatok vo výške 1 100 € napadnutý rozsudok zmenil tak, že navrhovateľka a odporca sú

povinní zaplatiť na účet Okresného súdu Trenčín spoločne a nerozdielne súdny poplatok

za vyporiadanie BSM vo výške 1 479 € do 30 dní. Vo zvyšujúcej časti napadnutý rozsudok

súdu prvého stupňa potvrdil a vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov

odvolacieho konania. Navrhovateľke zároveň odňal oslobodenie od súdnych poplatkov.

Dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky je čiastočne dôvodné, preto rozsudok súdu

prvého stupňa podľa zmenil, keď zmena sa týka len splatnosti výplaty sumy

na vyrovnanie podielu navrhovateľky ako rozdielu v prevzatých hodnotách a vo výške

súdneho poplatku. Mal za to, že prvostupňový súd určil rozsah bezpodielového

spoluvlastníctva manželov správne a správne vykonal aj jeho vyporiadanie, a preto napadnutý

rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej, ako aj vo výroku o trovách štátu a trovách

konania, ako vecne správny v zmysle potvrdil. Odvolací súd poukázal na to, že

pokiaľ ide o náhradu investícií vynaložených zo spoločných prostriedkov účastníkov konania

do rodinného domu odporcu, k tomu už vo svojom zrušujúcom uznesení zaujal právny záver,

že pri náhrade investícií nemožno prihliadať k tomu, že nimi došlo k zhodnoteniu rodinného

domu odporcu, keď z ustanovenia vyplýva, že ide o náhradu,

ktorá bola vynaložená zo spoločných prostriedkov v dobe minulej a jej výška ku dňu zániku

manželstva, ani ku dňu vyporiadania BSM nie je nijako modifikovaná a tieto investície

nemožno zhodnotiť, nahrádzajú sa len v skutočnej výške, v akej boli vynaložené. Uvedené

stanovisko vyplýva z ustálenej súdnej praxe a odvolací súd nemal dôvod sa od tohto právneho

záveru odchýliť. Znamená to, že pri určení výšky investícií vynaložených zo spoločných

prostriedkov do výlučného vlastníctva odporcu, bolo potrebné zistiť skutočnú výšku

investícií, t.j. v danom prípade výšku skutočne vynaložených nákladov zo spoločných

prostriedkov na dostavbu rodinného domu odporcu. K odvolacím námietkam navrhovateľky,

že v dôsledku investícií vynaložených zo spoločných prostriedkov do rodinného domu

odporcu došlo k jeho zhodnoteniu a preto je potrebné určiť „trhovú hodnotu“ týchto

prostriedkov, nebolo preto možné prihliadnuť. Súd prvého stupňa preto správne postupoval,

keď zisťoval rozsah stavebných prác vykonaných na rodinnom dome za trvania manželstva

účastníkov a následne zisťoval cenu investovaného materiálu a stavebných prác

zo spoločných prostriedkov v dobe, kedy boli vynaložené. Za dôvodné považoval odvolacie

námietky navrhovateľky voči výroku rozsudku súdu prvého stupňa o povinnosti odporcu

zaplatiť jej sumu 18 867,37 € na vyrovnanie jej podielu v prevzatých hodnotách. Nestotožnil

sa s postupom súdu prvého stupňa, ktorý vychádzajúc z vyjadrenia odporcu o jeho finančných

možnostiach, umožnil odporcovi zaplatiť sumu 18 867,37 € tak, že sumu 10 000 € zaplatí

do 2 mesiacov od právoplatnosti rozsudku a zvyšok v 500 € mesačných splátkach, vždy

do konca mesiaca, počínajúc druhým mesiacom po právoplatnosti rozsudku až do vyrovnania.

Uviedol, že z vykonaného dokazovania súdom prvého stupňa jednoznačne vyplýva, že

odporcovi z titulu vyporiadania BSM boli priznané finančné prostriedky vo výške 15 712,84 €

(výplata C. S., a.s. B. B., zostatky na sporožírovom účte a vkladnej knižke). Odporca na

odvolacom pojednávaní potvrdil, že uvedené finančné úspory má k dispozícii za účelom

vyrovnania rozdielu v prevzatých hodnotách navrhovateľke. S prihliadnutím na dĺžku

súdneho konania o vyporiadanie BSM (rok 2003), osobné a majetkové pomery odporcu,

odvolací súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľke sumu 18 867,37 € na

vyrovnanie jej podielu do troch mesiacov a napadnutý rozsudok prvostupňového súdu

v uvedenom výroku zmenil. Odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok aj vo výroku

o povinnosti účastníkov zaplatiť súdny poplatok za vyporiadanie BSM, nakoľko tento bol

súdom prvého stupňa vyrubený v nesprávnej výške. O trovách odvolacieho konania rozhodol

podľa , , a o odňatí oslobodenia

od súdnych poplatkov navrhovateľke podľa , , keď mal za to, že odpadli

dôvody pre toto oslobodenie. Vychádzal pritom zo skutočnosti, že na základe rozhodnutia

súdu o vyporiadaní BSM je odporca povinný zaplatiť navrhovateľke sumu 18 867,37 € a teda

je zrejmé, že pomery navrhovateľky oslobodenie od platenia súdnych poplatkov

neodôvodňujú.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu podala dovolanie navrhovateľka, ktorá

navrhla rozsudok odvolacieho súdu podľa zmeniť a jej návrhu na vyporiadanie

BSM a žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov v celom rozsahu vyhovieť, resp.

rozsudok odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Zároveň navrhla odložiť

vykonateľnosť dovolaním napadnutého rozsudku v časti platenia súdneho poplatku a odňatia

oslobodenia od súdnych poplatkov. Prípustnosť dovolania odôvodnila ustanovením § 241

ods. 2 písm. b/, c/ (konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci, rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci). Mala za to,

že prvostupňový a odvolací súd rozhodli na základe nedostatočne zisteného skutkového

a právneho stavu, na základe čoho vec nesprávne právne posúdili. Namietala, že hoci odvolací

súd v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že jeho stanovisko ohľadom náhrady investícií

vynaložených zo spoločných prostriedkov účastníkov konania do rodinného domu vychádza

z ustálenej súdnej praxe, nepoukázal na žiadne rozhodnutie, ktorým by sa táto ustálená súdna

prax preukázala. Priznaný podiel iba zo skutočne vynaložených investícií a iba z ceny pred

dvadsiatimi rokmi, je podľa názoru navrhovateľky v rozpore so zákonom a dobrými mravmi,

pretože takýmto spôsobom vyporiadania je odporca jednoznačne zvýhodnený. Mala za to, že

výška vynaložených prostriedkov a presná špecifikácia nákladov zo spoločného majetku

do výlučného majetku odporcu sa mala vyčísliť vypracovaním znaleckého posudku, pričom

k jeho vypracovaniu sa mal použiť stavebný denník, faktúry a pokladničné bločky predložené

odporcom. Namietala tiež, že odvolací súd sa so stavebným denníkom predloženým

odporcom riadne neoboznámil. Odňatie oslobodenia od súdnych poplatkov považovala

za nespravodlivé, v rozpore so zákonom a dobrými mravmi. V dôvodoch dovolania podrobne

rozoberala skutkový a právny stav veci tak, ako to uvádzala v konaní pred súdmi.

Odporca vo vyjadrení k dovolaniu poukázal na svoje predchádzajúce prednesy

a vyjadrenia v konaní.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podala včas účastníčka konania ( ) zastúpená advokátom (

ods. 1 ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal najskôr,

či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom

( a nasl. ).

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci musel preto dovolací súd v rámci prípustnosti dovolania

navrhovateľky z hľadiska a nasl. najskôr vyriešiť otázku, či rozsudok

odvolacieho súdu je z hľadiska vecného zmeňujúci.

Podľa dovolanie je tiež prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu,

ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej.

Prípustnosť dovolania proti takémuto zmeňujúcemu rozsudku je založená

na rozdielnosti rozsudku odvolacieho súdu a rozsudku súdu prvého stupňa. O rozdielne

rozsudky ide vtedy, ak okolnosti významné pre rozhodnutie veci posúdili oba súdy rozdielne,

v dôsledku čoho odlišne určili alebo deklarovali práva a povinnosti účastníkov. Odlišnosťou

sa pritom nemá na mysli rozdielne právne posúdenie veci, pokiaľ nemalo vplyv na obsah práv

a povinností účastníkov, ale iba taký záver, ktorý rozdielne konštituuje alebo deklaruje práva

a povinnosti v právnych vzťahoch účastníkov. Pre posúdenie, či ide o zmeňujúci rozsudok

odvolacieho súdu, nie je významné formálne hľadisko (ako odvolací súd formálne rozhodol

alebo ako formálne svoj výrok označil), ale obsahové hľadisko (vzájomný vzťah rozsudku

odvolacieho súdu a rozsudku súdu prvého stupňa v tom zmysle, či práva a povinnosti

účastníkov v danom právnom vzťahu posúdil odlišne). Významné nie je ani to, či výroky

rozsudkov súdov oboch stupňov sú alebo nie sú odlišne naformulované, aj v tomto zmysle je

rozhodujúce obsahové hľadisko. Pokiaľ odvolací súd posúdil práva a povinnosti účastníkov

daného právneho vzťahu rovnako (zhodne), nejde o zmeňujúci rozsudok, ale o potvrdzujúci

rozsudok.

V danom prípade rozsudkom súdu prvého stupňa bola odporcovi uložená povinnosť

zaplatiť navrhovateľke sumu 18 867, 37 € na vyrovnanie jej podielu a to tak, že sumu

10 000 € jej zaplatí do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku a zvyšok v 500 €

mesačných splátkach vždy do konca mesiaca, počínajúc druhým mesiacom po právoplatnosti

tohto rozsudku až do vyrovnania tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok

zročnosť celého plnenia, rozsudkom odvolacieho súdu bol zaviazaný zaplatiť navrhovateľke

sumu 18 687,37 € do troch mesiacov. Z porovnania výrokových častí rozsudkov súdu prvého

stupňa a odvolacieho súdu v predmetnej veci a z odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu je

zrejmé, že napriek použitej formulácii o zmene rozsudku súdu prvého stupňa vo výroku

o povinnosti odporcu zaplatiť navrhovateľke sumu 18 867,37 € na vyrovnanie jej podielu

v prevzatých hodnotách, je rozsudok odvolacieho súdu rozsudkom, ktorým boli práva

a povinnosti účastníkov konania konštituované rovnako ako prvostupňovým rozsudkom.

Odvolací súd sa stotožnil so skutkovými zisteniami, ako aj s právnym posúdením veci

okresným súdom, pričom zmena sa týkala len splatnosti výplaty sumy na vyrovnanie podielu

navrhovateľky ako rozdielu v prevzatých hodnotách. Rešpektoval pritom odvolaciu námietku

navrhovateľky k splneniu povinnosti odporcu na vyrovnanie podielu v splátkach, uložené mu

rozsudkom súdu prvého stupňa. S prihliadnutím na dĺžku súdneho konania o vyporiadanie

BSM (rok 2003), priznaného nároku a osobné a majetkové pomery odporcu, uložil odporcovi

povinnosť zaplatiť navrhovateľke sumu 18 867,37 € na vyrovnanie jej podielu do troch

mesiacov. Napokon navrhovateľka ani v dovolaní žiadne námietky voči takto uloženej

povinnosti odporcu nevyslovila. V žiadnom prípade to neznamená, že by odvolací súd upravil

práva a povinnosti účastníkov konania inak, než súd prvého stupňa. Vzhľadom na uvedené

nemožno napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v časti výroku o uložení povinnosti

odporcu zaplatiť navrhovateľke sumu 18 867,37 € na vyrovnanie jej podielu považovať

za zmeňujúci, i keď je z hľadiska formálneho označený ako zmeňujúci. Dovolanie proti nemu

preto podľa prípustné nie je.

Keďže aj ďalší výrok dovolaním napadnutého rozsudku (vo zvyšujúcej časti napadnutý

rozsudok súdu prvého stupňa potvrdzuje) má povahu potvrdzujúceho rozhodnutia, podmienky

prípustnosti tohto mimoriadneho opravného prostriedku bolo potrebné skúmať v zmysle § 238

ods. 2 a 3

V zmysle je dovolanie prípustné aj proti rozhodnutiu odvolacieho

súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného

v tejto veci. Rozhodnutiu odvolacieho súdu nepredchádzalo iné rozhodnutie dovolacieho súdu

obsahujúce právny názor v tejto veci. Prípustnosť dovolania podľa preto

neprichádza do úvahy.

Podľa ustanovenia dovolanie je prípustné tiež proti rozsudku

odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd

vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie prípustné, pretože ide

o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku

súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej

podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4. Prípustnosť dovolania navrhovateľky z ustanovenia § 238

ods. 1 až 3 vyvodiť nemožno.

So zreteľom na ustanovenie druhá veta , ktoré ukladá dovolaciemu

súdu povinnosť skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané

v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v , dovolací súd sa

neobmedzil len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa , ale komplexne sa

zaoberal otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237

písm. a/ až g/ V zmysle je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu

odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto

v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník

konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv

právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh

na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu

odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne

obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Treba zdôrazniť, že

nemá žiadne obmedzenia vo výpočte rozhodnutí odvolacieho súdu, ktoré sú spôsobilým

predmetom dovolania. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je

predmet konania významný, a ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných

v , možno ním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, v ktorých inak dovolanie nie

je prípustné.

Dôvody (prípustnosti a opodstatnenosti) dovolania dovolací súd neposudzuje len podľa

toho, ako boli slovne vyjadrené, ale predovšetkým podľa obsahu tohto opravného prostriedku

( v spojení s ). Pri takomto posudzovaní dovolania je zrejmé, že

navrhovateľka v danej veci namietala procesnú vadu v zmysle tým, že

vyjadrila nesúhlas s postupom súdov pri zisťovaní skutkového stavu veci, ako i vyhodnotením

vykonaných dôkazov.

Pokiaľ mala dovolateľka na mysli túto vadu konania, treba uviesť, že prípustnosť

dovolania podľa zakladá taký vadný postup súdu v občianskom súdnom

konaní, ktorým sa účastníkovi konania odňala možnosť pred ním konať a uplatňovať procesné

práva, ktoré sú mu priznané za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv

a oprávnených záujmov. Ako Najvyšší súd Slovenskej republiky uviedol už vo viacerých

svojich rozhodnutiach, pokiaľ bolo rozhodnutie súdu vydané na základe neúplne zisteného

skutkového stavu, neznamená to bez ďalšieho, že je daný dôvod prípustnosti v zmysle § 237

písm. f/ O procesnú vadu v zmysle tohto ustanovenia, ktorá spočíva v odňatí možnosti

konať pred súdom, ide len vtedy, keď súd neumožnil účastníkovi vykonať v priebehu konania

práva priznané mu , a to najmä právo predniesť (doplniť, či

doplňovať) svoje návrhy, vyjadriť sa k rozhodným skutočnostiam, k návrhom na dôkazy

a k vykonaným dôkazom, právo označiť navrhované dôkazné prostriedky, právo so súhlasom

9

predsedu senátu dávať v rámci výsluchu otázky účastníkom (svedkom) a právo zhrnúť

na záver pojednávania svoje návrhy, vyjadriť sa k dokazovaniu i k právnej stránke veci (čl. 38

ods. 2 Listiny základných práv a slobôd, ako aj § 101 ods. 1, § 117 ods. 1, § 118 ods. 1 a 3,

, , , , ). Zo spisu nevyplýva, že by navrhovateľke

bolo odňaté niektoré z uvedených procesných práv.

K námietke navrhovateľky, že súdy nesprávne vyhodnotili výsledky vykonaného

dokazovania treba uviesť, že v zmysle dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy,

a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo

prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Nesprávne

vyhodnotenie dôkazov nie je vadou konania v zmysle Pokiaľ súd nesprávne

vyhodnotí niektorý z vykonaných dôkazov, môže byť jeho rozhodnutie z toho dôvodu vecne

nesprávne, no táto skutočnosť ešte sama osebe nezakladá prípustnosť dovolania v zmysle

Treba dodať, že nesprávne vyhodnotenie dôkazov nie je samostatným dovolacím

dôvodom ani vtedy, keď je dovolanie procesne prípustné ( až c/ ).

Námietka navrhovateľky o postupe súdov nižších stupňov súvisiaca s nevykonaním

dôkazov nie je dôvodná. Súd nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania

a nie je povinný vykonať všetky navrhnuté dôkazy. Nevykonanie dôkazov podľa návrhov

alebo predstáv navrhovateľky nie je ani postupom, ktorým by jej súd odňal možnosť konať

pred súdom, lebo rozhodovanie o tom, ktoré dôkazy budú vykonané, patrí výlučne súdu, a nie

účastníkovi konania ( ).

Z hľadiska dovolateľkou namietaného postupu súdov pri vykonávaní dôkazov

vypracovaním znaleckého posudku (na určenie výšky investícií vynaložených v minulosti

zo spoločného majetku do výlučného vlastníctva odporcu), čo možno považovať

za uplatnenie dovolacieho dôvodu v zmysle treba uviesť, že

dovolací súd môže pristúpiť k posúdeniu opodstatnenosti tohto dovolacieho dôvodu až vtedy,

keď je dovolanie z určitého zákonného dôvodu prípustné (o tento prípad ale v prejednávanej

veci nejde). Vada tejto povahy je síce relevantným dovolacím dôvodom, ktorý možno

uplatniť v procesne prípustnom dovolaní, sama osebe (i keby k nej skutočne došlo), ale

prípustnosť dovolania nezakladá. Či už teda konanie, v ktorom bolo vydané napadnuté

rozhodnutie, bolo alebo nebolo postihnuté procesnou vadou v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/

(pozn.: dovolací súd napadnuté rozhodnutie z tohto aspektu neposudzoval), nejde

o dôvod, ktorý by zakladal prípustnosť dovolania v zmysle

Z obsahu dovolania navrhovateľky je zrejmé, že prípustnosť dovolania vyvodzuje

z toho, že rozhodnutie odvolacieho súdu, ako aj súdu prvého stupňa, spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci ( ).

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym

právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.

O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis

alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak

zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. To, že rozhodnutie

spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, môže byť len odôvodnením dovolania

v zmysle , avšak len v prípade, ak prípustnosť dovolania, ako

mimoriadneho opravného prostriedku, je daná ustanoveniami až

Skutočnosť, že by napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu aj prípadne spočívalo

na nesprávnom právnom posúdení veci, samo osebe nezakladá prípustnosť dovolania proti

takémuto rozhodnutiu. V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd (ne)použil správny

právny predpis a či ho (ne)správne interpretoval alebo či zo správnych skutkových záverov

vyvodil (ne)správne právne závery, prichádzalo do úvahy až vtedy, keby dovolanie bolo

procesne prípustné (o taký prípad ale v prejednávanej veci nešlo).

Z dovolania navrhovateľky vyplýva, že napáda rozsudok odvolacieho súdu aj v časti

týkajúcej výroku, ktorým súd navrhovateľke a odporcovi uložil povinnosť zaplatiť na účet

Okresného súdu v Trenčíne spoločne a nerozdielne súdny poplatok za vyporiadanie BSM

vo výške 1 479 € do 30 dní a zároveň jej odňal oslobodenie od súdnych poplatkov. Treba

zdôrazniť, že dovolanie smeruje v tejto časti proti rozhodnutiu, ktoré je síce súčasťou

rozsudku odvolacieho súdu, má ale charakter uznesenia a tento charakter nestráca, i keď

rozhodnutie o uložení poplatkovej povinnosti s meritórnym rozhodnutím vo veci súvisí a je

do neho pojaté ( veta druhá ). Vzhľadom na túto povahu rozhodnutia

odvolacieho súdu o poplatkovej povinnosti treba prípustnosť dovolania proti nemu

11

smerujúceho posudzovať podľa ustanovení, ktoré vymedzujú, kedy je prípustné dovolanie

proti uzneseniu ( ).

Dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu je prípustné, ak a/ odvolací súd zmenil

uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu

Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (viď ) na zaujatie

stanoviska; dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa

odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie

konania podľa ( ).

Dovolanie je tiež prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené

uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom

uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného

významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade

cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia

alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky (viď

).

Ustanovenia odsekov 1 a 2 neplatia, ak ide o uznesenie o príslušnosti, predbežnom

opatrení, poriadkovej pokute, o znalečnom, tlmočnom, o odmietnutí návrhu na zabezpečenie

predmetu dôkazu vo veciach týkajúcich sa práva duševného vlastníctva a o trovách konania,

ako aj o tých uzneseniach vo veciach upravených Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci

samej rozhoduje uznesením ( ). Ustanovenie teda

vylučuje prípustnosť dovolania navrhovateľky proti výroku rozsudku odvolacieho súdu

o trovách. Keďže ani vo vzťahu k tomuto výroku nebola preukázaná procesná vada konania

zakladajúca zmätočnosť, nemožno prípustnosť dovolania proti tomuto výroku vyvodiť ani

z

Pokiaľ navrhovateľka v dovolaní argumentovala tvrdením, že odvolací súd

pri rozhodovaní o odňatí oslobodenia od súdnych poplatkov nezohľadnil to, na čo bolo podľa

nej potrebné vziať zreteľ, t.j. že jej finančná situácia odôvodňuje oslobodenie od súdnych

poplatkov, toto nenapĺňa procesnú vadu v zmysle , pretože uvedené

ustanovenie odňatie možnosti konať pred súdom výslovne dáva do súvislosti s faktickou

činnosťou súdu a nie s jeho právnym hodnotením veci zaujatým v napadnutom rozhodnutí.

Ak by sa odvolací súd aj prípadne dopustil vady spočívajúcej v nesprávnom právnom

posúdení veci ( ), alebo ak by aj konanie pred ním bolo postihnuté

inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/

), išlo by síce o nedostatok, avšak taký, ktorý má za následok vydanie vecne

nesprávneho rozhodnutia, nie však odňatie možnosti účastníka pred súdom konať a dôvod

zakladajúci prípustnosť dovolania v zmysle Na túto nesprávnosť, ak by

k nej vôbec došlo, by bolo možné vziať zreteľ len v prípade, že by dovolanie bolo procesne

prípustné podľa alebo , o takýto prípad ale v prejednávanej veci nejde.

v ustanoveniach a nasl. upravuje trovy konania,

ktorými sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho poplatku, ušlý

zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané

úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, odmena správcu dedičstva a jeho hotové

výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát ( ).

Výpočet obsiahnutý v ustanovení nie je taxatívny. Trovy konania (v zmysle

ustanovenia ) nemusia byť účastníkom občianskeho súdneho konania vynaložené

vždy v dobe po jeho začatí alebo do jeho právoplatného skončenia. Musia však byť platené

v bezprostrednej súvislosti s týmto konaním (R 14/1985).

Vzhľadom na to, že prípustnosť dovolania navrhovateľky nemožno vyvodiť

zo žiadneho ustanovenia , Najvyšší súd Slovenskej republiky

dovolanie odmietol podľa v spojení s ako

smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. So zreteľom

na odmietnutie dovolania sa nezaoberal napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu

z hľadiska jeho vecnej správnosti.

V dovolacom konaní úspešnému odporcovi vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho

konania proti navrhovateľke, ktorá úspech nemala (§ 243b ods. 5 O.s.p v spojení s § 224

ods. 1 a ). Najvyšší súd Slovenskej republiky však odporcovi náhradu trov

dovolacieho konania nepriznal z dôvodu, že nepodal návrh na ich priznanie.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3:0.

13

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 15. decembra 2011

JUDr. Vladimír M a g u r a, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová