Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 367/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-25

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 2. júla 2014

predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o.,

Pribinova 25, Bratislava, zastúpenej advokátom doc. JUDr. Branislavom Fridrichom, PhD.,

Advokátska kancelária Fridrich Paľko, s. r. o., Grösslingová 4, Bratislava, vedené pod

sp. zn. – sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

– sp. zn. a sp. zn. vo veci namietaného

porušenia jej základných práv podľa a Slovenskej

republiky, práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd, ako aj namietaného porušenia Slovenskej

republiky a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a zároveň

namietaného porušenia čl. 47 Charty základných práv Európskej únie postupom Krajského

súdu v Prešove a jeho uzneseniami sp. zn. z 8. novembra 2013,

sp. zn. zo 4. decembra 2013, sp. zn. zo 6. novembra 2013,

sp. zn. z 29. októbra 2013, sp. zn. z 30. augusta 2013,

sp. zn. z 12. septembra 2013, sp. zn. . júla 2013,

sp. zn. zo 6. novembra 2013, sp. zn. z 24. októbra 2013

a sp. zn. zo 14. novembra 2013 v spojení s uzneseniami Okresného súdu

Bardejov sp. zn. z 27. novembra 2012, sp. zn. zo 17. októbra

2012, sp. zn. z 20. novembra 2012, sp. zn. zo 17. októbra 2012,

sp. zn. z 5. novembra 2012, sp. zn. z 20. apríla 2012,

sp. zn. z 19. apríla 2012, sp. zn. zo 16. októbra 2012,

sp. zn. z 11. decembra 2012 a sp. zn. z 26. novembra 2012,

ako aj postupom Krajského súdu v Prešove a jeho uzneseniami sp. zn.

z 30. septembra 2013, sp. zn. z 26. septembra 2013,

sp. zn. z 8. novembra 2013, sp. zn. z 27. novembra 2013

a sp. zn. z 28. novembra 2013 v spojení s uznesením Okresného súdu

Humenné sp. zn. z 18. marca 2013, sp. zn. z 10. januára

2013, sp. zn. z 29. novembra 2011, sp. zn. z 19. decembra 2011

a sp. zn. z 20. februára 2013 ako aj postupom Krajského súdu v Prešove a jeho

uzneseniami sp. zn. z 15. januára 2014, sp. zn.

z 19. decembra 2013, sp. zn. z 19. decembra 2013 a sp. zn.

z 26. novembra 2013 v spojení s uzneseniami Okresného súdu Prešov sp. zn.

z 2. mája 2012, sp. zn. zo 16. mája 2012, sp. zn.

z 20. júna 2012 a sp. zn. z 29. apríla 2013, ako aj postupom Krajského súdu

v Prešove a jeho uzneseniami sp. zn. z 10. júla 2013,

sp. zn. zo 4. septembra 2013 a sp. zn. z 18. septembra

2013 v spojení s uzneseniami Okresného súdu Poprad sp. zn. z 25. júna

2012, sp. zn. z 27. novembra 2012 a sp. zn. zo 7. februára

2013, ako aj postupom Krajského súdu v Prešove a jeho uzneseniami sp. zn.

z 10. decembra 2013 a sp. zn. z 19. decembra 2013

v spojení s uzneseniami Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. z 21. marca

2013 a sp. zn. z 21. marca 2013, ako aj postupom Krajského súdu v Prešove

a jeho uzneseniami sp. zn. z 3. októbra 2013 a sp. zn.

z 25. novembra 2013 v spojení s uzneseniami Okresného súdu Svidník sp. zn.

z 19. júla 2012 a sp. zn. zo 7. septembra 2012 a napokon

postupom Krajského súdu v Prešove a jeho uznesením sp. zn. z 28. októbra

2013 v spojení s uznesením Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn.

z 12. februára 2013 a takto

rozhodol:

1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., vedené pod sp. zn.

– sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. –

sp. zn. a sp. zn. s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude

ďalej vedené pod sp. zn. .

2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 21. februára

2014, 24. februára 2014 a 24. marca 2014 doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti

POHOTOVOSŤ, s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorými namieta porušenie základného

práva na súdnu ochranu podľa (ďalej len

„ústava“), práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), základného práva vlastniť

majetok podľa , práva na ochranu majetku podľa Dodatkového

protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový

protokol“) a zákazu diskriminácie zaručeného a dohovoru

a zároveň aj porušenie práva na účinný prostriedok nápravy a spravodlivý proces podľa

čl. 47 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“) postupom Krajského súdu

v Prešove (ďalej len „krajský súd“) a jeho uzneseniami sp. zn.

z 8. novembra 2013, sp. zn. zo 4. decembra 2013, sp. zn.

zo 6. novembra 2013, sp. zn. z 29. októbra 2013, sp. zn.

z 30. augusta 2013, sp. zn. z 12. septembra 2013, sp. zn.

z 31. júla 2013, sp. zn. zo 6. novembra 2013, sp. zn.

z 24. októbra 2013 a sp. zn. zo 14. novembra 2013 (ďalej aj „napadnuté

rozhodnutia krajského súdu“) v spojení s uzneseniami Okresného súdu Bardejov

sp. zn. z 27. novembra 2012, sp. zn. zo 17. októbra 2012,

sp. zn. z 20. novembra 2012, sp. zn. zo 17. októbra 2012,

sp. zn. z 5. novembra 2012, sp. zn. z 20. apríla 2012,

sp. zn. z 19. apríla 2012, sp. zn. zo 16. októbra 2012,

sp. zn. z 11. decembra 2012 a sp. zn. z 26. novembra 2012

(ďalej aj „napadnuté rozhodnutia okresného súdu“), ako aj postupom krajského súdu a jeho

uzneseniami sp. zn. z 30. septembra 2013, sp. zn.

z 26. septembra 2013, sp. zn. z 8. novembra 2013, sp. zn.

z 27. novembra 2013 a sp. zn. z 28. novembra 2013

(ďalej aj „napadnuté rozhodnutia krajského súdu“) v spojení s uznesením Okresného súdu

Humenné sp. zn. z 18. marca 2013, sp. zn. z 10. januára

2013, sp. zn. z 29. novembra 2011, sp. zn. z 19. decembra 2011

a sp. zn. z 20. februára 2013 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutia okresného

súdu“), ako aj ako aj postupom krajského súdu a jeho uzneseniami sp. zn.

z 15. januára 2014, sp. zn. z 19. decembra 2013, sp. zn.

z 19. decembra 2013 a sp. zn. z 26. novembra 2013 (ďalej aj „napadnuté

rozhodnutia krajského súdu“) v spojení s uzneseniami Okresného súdu Prešov sp. zn.

z 2. mája 2012, sp. zn. zo 16. mája 2012, sp. zn.

z 20. júna 2012 a sp. zn. z 29. apríla 2013 (ďalej aj

„napadnuté rozhodnutia okresného súdu“), ako aj postupom krajského súdu a jeho

uzneseniami sp. zn. z 10. júla 2013, sp. zn.

zo 4. septembra 2013 a sp. zn. z 18. septembra 2013 (ďalej aj „napadnuté

rozhodnutia krajského súdu“) v spojení s uzneseniami Okresného súdu Poprad

sp. zn. z 25. júna 2012, sp. zn. z 27. novembra 2012

a sp. zn. zo 7. februára 2013 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutia okresného

súdu“), ako aj postupom krajského súdu a jeho uzneseniami sp. zn.

z 10. decembra 2013 a sp. zn. z 19. decembra 2013 (ďalej aj „napadnuté

rozhodnutia krajského súdu“) v spojení s uzneseniami Okresného súdu Stará Ľubovňa

sp. zn. z 21. marca 2013 a sp. zn. z 21. marca 2013 (ďalej aj

„napadnuté rozhodnutia okresného súdu“), ako aj postupom krajského súdu a jeho

uzneseniami sp. zn. z 3. októbra 2013 a sp. zn.

z 25. novembra 2013 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutia krajského súdu“) v spojení

s uzneseniami Okresného súdu Svidník sp. zn. z 19. júla 2012 a sp. zn.

zo 7. septembra 2012 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutia okresného súdu“)

a nakoniec postupom krajského súdu a jeho uznesením sp. zn.

z 28. októbra 2013 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie krajského súdu“) v spojení

s uznesením Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. z 12. februára 2013

(ďalej aj „napadnuté rozhodnutie okresného súdu“)

2. Sťažovateľka v predostretej argumentácii (už mnohonásobne a pravidelne sa

opakujúcej, pozn.) atakuje závery vyplývajúce z rozhodovacej činnosti okresných súdov

a krajského súdu, ktorým vytýka ich nesprávnosť z hľadiska právneho posúdenia

relevantných hmotnoprávnych ustanovení príslušných právnych predpisov na predmetnú

právnu vec sa vzťahujúcich a zároveň poskytuje ústavnému súdu vlastnú interpretáciu

právnych predpisov vzťahujúcich sa na uvedené konania.

3. V petite podaných sťažností sťažovateľka žiadala, aby ústavný súd vydal nález,

v ktorom vysloví porušenie jej v záhlaví tohto rozhodnutia označených práv postupom

a napadnutými rozhodnutiami okresných súdov a krajského súdu, ktoré ďalej zruší

a predmetné veci vráti na ďalšie konanie, prizná jej primerané finančné zadosťučinenie

a úhradu trov konania.

II.

4. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa podrobnosti

o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov

ustanoví zákon.

5. Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie

sú dôvody na jeho odmietnutie podľa . Podľa

ods. 2 môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie ktorých nemá právomoc,

návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže

odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

II.A

K spoločnému prerokovaniu vecí

6. Podľa ak tento zákon neustanovuje inak a povaha

veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia

v znení neskorších predpisov. V zmysle

(ďalej len „OSP“) v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť na spoločné konanie

veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov.

nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade

s citovaným možno v konaní o sťažnosti podľa

použiť na prípadné spojenie vecí primerane .

7. S prihliadnutím na obsah sťažností vedených ústavným súdom vedené pod sp. zn.

– sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. –

sp. zn. a sp. zn. a z tohto obsahu vyplývajúcu právnu

a skutkovú súvislosť uvedených sťažností a taktiež prihliadajúc na totožnosť v osobe

sťažovateľky a krajského súdu, proti ktorému tieto sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd

uplatniac citované právne normy tak, ako to je uvedené v bode l výroku tohto uznesenia.

II.B

K namietanému porušeniu označených základných práv a slobôd napadnutými

rozhodnutiami okresných súdov

8. V je zakotvený princíp subsidiarity, podľa ktorého ústavný

súd môže konať o namietanom porušení práv sťažovateľa a vecne sa zaoberať sťažnosťami

iba vtedy, ak sa sťažovateľ nemôže domáhať ochrany svojich práv pred všeobecným súdom.

Namietané porušenie niektorého zo základných práv alebo slobôd teda automaticky

nezakladá aj právomoc ústavného súdu na konanie o nich. Pokiaľ ústavný súd pri

predbežnom prerokovaní sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby zistí, že ochrany

tohto základného práva alebo slobody, porušenie ktorých namieta, sa sťažovateľ môže

domôcť využitím jemu dostupných a aj účinných právnych prostriedkov nápravy, prípadne

iným zákonne upraveným spôsobom pred iným súdom alebo pred iným štátnym orgánom,

musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku svojej právomoci na jej prerokovanie

(napr. m. m. , , , , ,

). Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio inštitucionálny

mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov

verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal

popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu podľa zásad uvedených v § 53

ods. 1 (, ).

9. Pokiaľ ide o napadnuté rozhodnutia okresných súdov, ústavný súd vzhľadom na už

uvedené poukazuje na skutočnosť, že proti týmto bolo možné podať odvolanie ako riadny

opravný prostriedok (čo sťažovateľka aj využila), a preto ňou podané sťažnosti v tejto ich

časti bolo potrebné odmietnuť pre nedostatok právomoci ústavného súdu podľa § 25 ods. 2

.

II.C

K namietanému porušeniu označených základných práv a slobôd napadnutými

rozhodnutiami krajského súdu

10. Ústavný súd po preskúmaní predmetu týchto sťažností a v kontexte aj svojich

zistení dospel k záveru, že použitá argumentácia sťažovateľky v podaných sťažnostiach je

totožná s jej právnou argumentáciou, ktorú použila v stovkách predošlých sťažností,

ktorými sa ústavný súd už zaoberal v uplynulom období a v ktorých atakovala právne

závery všeobecných súdov vo vzťahu k právnemu posudzovaniu notárskych zápisníc, ako aj

rozsudkov rozhodcovského súdu ako exekučných titulov koncipovaných na podklade

neprijateľných podmienok v úverových zmluvách vrátane posúdenia zmlúv o úvere

koncipovaných formulárovou formou ako spotrebiteľských zmlúv v nadväznosti

na podmienky v nich uvedené vrátane záverov vyplývajúcich z rozsudku Súdneho dvora

vo veci Banif Plus Bank Zrt proti Csaba Cipani a spol. sp. zn. C-472/11 z 21. februára 2013,

ako aj postup všeobecných súdov v rozpore s § 57 ods. 5 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný

poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov a krajského

súdu v odvolacom konaní v rozpore s a v neposlednom rade vo vzťahu

k prejudiciálnemu konaniu. Vzhľadom na totožnosť tak v osobe sťažovateľky, ako aj

totožnosť v použitej právnej argumentácii a skutkových okolnostiach, ktoré boli podstatné

pre ustálenie záverov všeobecných súdov aj v prípadoch predošlých, dospel ústavný súd

k záveru, že vzhľadom na to, že sťažovateľke sú notoricky známe dôvody odmietnutia

sťažností v úplne rovnakých prípadoch a ustálený právny názor ústavného súdu na danú

právnu problematiku v závislosti od predmetu napadnutých rozhodnutí všeobecných súdov

a ňou použitej argumentácie bez relevantných zmien, nie je potrebné uvádzať tie isté

dôvody odmietnutia, ako to je aj v prípade týchto sťažností. Vzhľadom na uvedené sa preto

ústavný súd plne stotožňuje s odôvodnením svojich predchádzajúcich rozhodnutí (napr.

sp. zn. z 9. júna 2011, sp. zn. zo 16. mája 2012,

sp. zn. z 22. augusta 2012, sp. zn. z 22. augusta 2012,

sp. zn. z 22. augusta 2012, sp. zn. z 22. augusta 2012,

sp. zn. z 22. augusta 2012, sp. zn. zo 16. januára 2013,

sp. zn. z 20. februára 2013, sp. zn. z 13. marca 2013,

sp. zn. z 13. marca 2013, sp. zn. z 11. decembra 2013,

sp. zn. z 5. marca 2014, sp. zn. z 5. marca 2014,

sp. zn. zo 7. mája 2014, sp. zn. z 20. októbra 2011,

sp. zn. z 24. augusta 2012, sp. zn. z 13. septembra 2012,

sp. zn. z 30. januára 2013, sp. zn. zo 7. februára 2013,

sp. zn. z 26. júna 2013, sp. zn. z 19. júna 2013,

sp. zn. z 30. októbra 2013, sp. zn. zo 4. marca 2011,

sp. zn. z 31. mája 2011, sp. zn. z 27. septembra 2011,

sp. zn. z 2. októbra 2012, sp. zn. z 15. januára 2013,

sp. zn. z 26. septembra 2013, sp. zn. zo 4. marca 2014,

sp. zn. zo 4. marca 2014, sp. zn. zo 4. marca 2014,

sp. zn. z 25. marca 2014, sp. zn. z 24. apríla 2014,

sp. zn. zo 7. júna 2012, sp. zn. z 18. septembra 2012,

sp. zn. z 31. januára 2013, sp. zn. z 31. januára 2013,

sp. zn. z 31. januára 2013, sp. zn. z 20. marca 2014,

sp. zn. z 20. marca 2014, sp. zn. z 20. marca 2014,

sp. zn. z 20. marca 2014, sp. zn. z 20. marca 2014...),

ktoré skončili odmietnutím podobných a opakujúcich sa sťažností sťažovateľky z dôvodov

tam uvedených. Ústavný súd v takýchto a obdobných prípadoch nemá dôvod meniť svoje už

ustálené právne názory, a preto v podrobnostiach odkazuje na svoje už citované svoje

rozhodnutia.

11. Na podporu svojej argumentácie iba upriamuje pozornosť sťažovateľky aj na

rozhodnutie Súdneho dvora sp. zn. C-76/10 zo 16. novembra 2010 vydané vo veci

iniciovanej sťažovateľkou, ako aj na ďalšiu početnú judikatúru Súdneho dvora (napr. C-

240/98 až C-244/98, C-473/00, C-168/05, C-243/08, C-40/08, C-227/08 a C-76/10)

dotýkajúcu sa problematiky spotrebiteľského práva, ktoré podporujú právne závery

ústavným súdom predostreté v jeho predošlých rozhodnutiach a ktoré sú aj sťažovateľke

notoricky známe. V ostatnom poukazuje na najnovší rozsudok Súdneho dvora z 27. februára

2014 vo veci sp. zn. C-470/12, bod 41 (v rámci sporu, ktorého účastníkom je sťažovateľka,

pozn.), v ktorom Súdny dvor výslovne deklaroval, že „možnosť súdu skúmať nekalú povahu

podmienky aj bez návrhu predstavuje vhodný prostriedok na dosiahnutie výsledku

stanoveného v článku , teda zabránenie tomu, aby bol jednotlivý

spotrebiteľ viazaný nekalou podmienkou, a zároveň na dosiahnutie cieľa stanoveného

v článku 7 tejto smernice, pretože takéto preskúmanie môže mať odradzujúci účinok

smerujúci k ukončeniu používania nekalých podmienok v zmluvách uzavretých

so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov (rozsudky z 21. novembra 2002,

Cofidis, C-473/00, Zb. s. I-10875, bod 32, a Mostaza Claro, C-168/05, Zb. s. I-10421, bod

25)“.

12. Taktiež už len dodáva, že v súčasnom období platná právna úprava formulovaná

v Exekučného poriadku, ktorá bola zavedená a je

účinná od 1. januára 2013, počíta s možnosťou nariadenia pojednávania pred rozhodnutím

exekučného súdu o zastavení vedeného exekučného konania podľa § 57 ods. 1 písm. a) až j)

len ako s fakultatívnou možnosťou, a to len v prípade, že je to nevyhnutné pre objasnenie

veci.

13. V spojitosti s argumentáciou sťažovateľky týkajúcou sa postupu všeobecných

súdov podľa § 57 ods. 1 písm. g) v spojení s § 57 ods. 5 Exekučného poriadku, právna

úprava ktorých bola účinná v čase od 9. augusta 2012 do 31. decembra 2012, ústavný súd

zistil, že tento zákonom predpísaný postup všeobecných súdov nachádzal svoje zákonné

uplatnenie v postupe Okresného súdu Bardejov v konaní vedenom pod sp. zn.

(sťažnosť vedená pod sp. zn. ) a Okresného súdu Svidník

v konaní vedenom pod sp. zn. (sťažnosť vedená pod sp. zn. ).

14. K tejto námietke sťažovateľky ústavný súd však poukazuje na princíp

subsidiarity v zmysle a limitujúceho

vzťah ústavného súdu ku všeobecným súdom, z ktorého okrem iného vyplýva, že v prípade

konania pred všeobecnými súdmi musí sťažovateľ ochranu svojich základných práv

a slobôd vrátane argumentácie s tým spojenej uplatniť najskôr v tomto konaní a až následne

v konaní pred ústavným súdom, pretože v opačnom prípade by ústavný súd nedisponoval

právomocou na posúdenie takejto argumentácie (,

a ). V prípade sťažnosti vedenej ústavným súdom pod sp. zn.

týkajúcej sa uznesenia krajského súdu sp. zn. zo 6. novembra 2013

v spojení s uznesením Okresného súdu Bardejov sp. zn. zo 16. októbra 2012

ústavný súd zistil, že sťažovateľka svoju argumentáciu smerujúcu k postupu okresného súdu

podľa § 57 ods. 1 písm. g) v spojení s § 57 ods. 5 Exekučného poriadku neuplatnila

v konaní pred krajským súdom ako súdom odvolacím, a to aj napriek svojej veľmi

rozsiahlej a podrobnej v odvolacom konaní predostretej argumentácie, a preto aj táto

skutočnosť je dôvodom odmietnutia predmetnej sťažnosti pre nedostatok právomoci

ústavného súdu podľa .

15. V prípade sťažnosti vedenej pod sp. zn. týkajúcej sa uznesenia

krajského súdu sp. zn. z 25. novembra 2013 v spojení s uznesením

Okresného súdu Svidník sp. zn. zo 7. septembra 2012 ústavný súd zistil, že

sťažovateľka svoju argumentáciu smerujúcu k postupu okresného súdu podľa § 57 ods. 1

písm. g) v spojení s § 57 ods. 5 Exekučného poriadku v odvolacom konaní pred krajským

súdom uplatnila, čím splnila už uvedenú podmienku (princíp subsidiarity, pozn.).

K nesplneniu tejto zákonnej podmienky ústavný súd poukazuje na svoju ustálenú

judikatúru, z ktorej vyplýva, že vo svojej rozhodovacej činnosti uprednostňuje materiálne

poňatie právneho štátu, ktoré spočíva okrem iného na interpretácii právnych predpisov z

hľadiska ich účelu a zmyslu, pričom pri riešení (rozhodovaní) konkrétnych prípadov sa

nesmie opomínať, že prijaté riešenie (rozhodnutie) musí byť akceptovateľné aj z hľadiska

všeobecne ponímanej spravodlivosti (m. m. , , ,

, , ). Priorizovanie formálnych požiadaviek

vyplývajúcich z noriem bežného zákonodarstva (formálne poňatie právneho štátu) môže

totiž v konkrétnych súdnych konaniach (alebo iných právom upravených konaniach pred

orgánom verejnej moci) viesť k rozhodnutiam, ktoré budú v zjavnom rozpore s účelom

a zmyslom príslušnej právnej úpravy.

16. Inými slovami, ústavný súd predovšetkým konštatuje, že predstavuje súdny orgán

ochrany ústavnosti ( ), z čoho vyplýva, že nie je však súčasťou všeobecných

súdov, ktorým preto ani nie je inštančne nadriadený. Úlohou ústavného súdu je kontrola

rozhodovacej činnosti všeobecných súdov, avšak len za situácie, keď svojimi rozhodnutiami

zasahujú do ústavne zaručených základných práv a slobôd jednotlivca. To znamená, že

ústavný súd nie je oprávnený zasahovať do rozhodovacej činnosti všeobecných súdov

v prípade, keď dochádza k porušeniu bežnej zákonnosti alebo iným nesprávnostiam, ktoré

svojou podstatou spočívajú v rovine podústavného práva (m. m. ). V závere

ústavný súd teda uzatvára, že z pohľadu materiálnej ochrany ústavnosti (a vo svetle už

ustálených záverov ústavného súdu bod 10, pozn.) nedodržanie zákonom predpísaného

postupu konania všeobecných súdov, teda predovšetkým Okresného súdu Svidník, podľa

§ 57 ods. 5 Exekučného poriadku nepredstavuje také porušenie označených práv

sťažovateľky, ktoré by svojou intenzitou bolo spôsobilé zasiahnuť do ňou onačených práv

v takom smere, aby ústavný súd mohol vysloviť ich porušenie.

17. V kontexte uvedeného ústavný súd odmietol sťažovateľkou podané sťažnosti

týkajúce sa postupu a rozhodnutí krajského súdu z dôvodu ich zjavnej neopodstatnenosti

a nedostatku právomoci ústavného súdu podľa .

Ústavný súd prihliadajúc na zásadu procesnej hospodárnosti konania sťažovateľkou podané

sťažnosti odmietol bez podrobnejšieho odôvodnenia (§ 25 ods. 2 posledná veta zákona

o ústavnom súde). Keďže boli sťažnosti odmietnuté, ústavný súd o ďalších návrhoch

sťažovateľky v nich uplatnených nerozhodoval.

18. V kontexte s už uvedeným ústavný súd už iba dodáva, že právny zástupca

sťažovateľky aj takýmto spôsobom zahlcuje ústavný súd podaniami, o ktorých je/musí si

byť už dopredu vedomý, že nebudú v konaní pred ústavným súdom vzhľadom buď

na rovnaký spôsob ich vybavenia v predošlom období, alebo na dôvod namietania

neexistujúcich porušení základných práv a slobôd úspešné, a ktorých spracovanie z hľadiska

časového a kapacitného bráni ústavnému súdu venovať sa tým veciam, ktoré si zasluhujú

pozornosť, dokonca i jeho zásah. Takýto postup advokátskej kancelárie ústavný súd vníma

len ako snahu o získanie materiálnych prostriedkov (odmeny) bez ohľadu na to, či taký

postup zákon umožňuje, a je to porušením buď zákonných, alebo etických povinností

advokáta.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. júla 2014