Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3CoE/144/2013

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti povinnej I. Q., bytom E. X, O., za účasti vedľajšieho účastníka na strane povinnej Združenia na ochranu spotrebiteľa HOOS, Važecká 16, Prešov, IČO: 42 176 778, právne zastúpeného JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom v Stropkove, Námestie SNP č. 7, o vymoženie 40,49 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného a Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Prešov, proti uzneseniu Okresného súdu Bardejov č. k. -52 zo dňa 17.10.2012 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e uznesenie vo výroku o zastavení exekúcie.

Z r u š u j e uznesenie vo výroku o nepripustení vedľajšieho účastníka do konania.

Návrh oprávneného na prerušenie konania z a m i e t a.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením Okresný súd Bardejov (ďalej len ,,súd prvého stupňa“) vstup Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Važecká 16, Prešov, IČO: 42 176 778 do konania ako vedľajšieho účastníka na strane povinnej nepripustil. Exekúciu zastavil. Vyslovil, že o trovách exekúcie rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia o zastavení exekúcie samostatným uznesením.

V odôvodnení uviedol, že podaním zo dňa 24.08.2011 oznámilo Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Prešov, že vstupuje do konania ako vedľajší účastník na podporu povinnej.

Následne súd citoval ustanovenia v znení neskorších predpisov, a o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len Exekučný poriadok) a uviedol, že vedľajšie účastníctvo už zo svojej podstaty je v exekučnom konaní pojmovo vylúčené a to z dôvodu, že ustanovenie nie je na exekučné konanie aplikovateľné, a preto nepripustil do konania vedľajšieho účastníka.

Výrok o zastavení exekúcie právne súd odôvodnil ustanoveniami v spojení s o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len Exekučný poriadok), a , , a , a o spotrebiteľských úveroch, a o spotrebiteľských úveroch, a o rozhodcovskom konaní (ďalej len Zákon o rozhodcovskom konaní) a aplikoval Smernicu Rady 93/13/ EHS. Poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora (ES) vo veci C-240/98 zo dňa 27.6.2000 Oceáno Grupo Editorial SA c/a Roció Murciano Quintero, vo veci C-168/05 zo dňa 26.10.2006 Elisa Maria Mostaza Claro c/a Centro Móvil Milenium SL bod 38 a vo veci C-40/08 zo dňa 6.10.2009 Asturcom Telecomunicaciones SL c/a Cristine Rodriguezovej Nogueirovej a uviedol, že dojednanú rozhodcovskú doložku považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku.

Dospel k záveru, že dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve je neprijateľnou podmienkou, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, ktorá je v rozpore s ust. a nasl. ako aj v rozpore s ust. Smernice Rady 93/13/ EHS. Súd preto zastavil exekúciu vedenú súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým (predtým Mgr. Štefanom Marčekom ako nástupcom JUDr. Feciľáka pod č. EX 265/06 podľa v spojení s Exekučného poriadku.

K výroku o trovách konania súd uviedol, že o nich rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia o zastavení exekúcie samostatným uznesením.

Uznesenie bolo vydané vyšším súdnym úradníkom.

V zákonom stanovenej lehote podalo proti uzneseniu odvolanie Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, v ktorom uviedlo, že z uznesenia nevyplýva, že by niektorý z účastníkov namietal neprípustnosť vstupu vedľajšieho účastníka do konania. Súd teda rozhodoval arbitrárne, bez zákonného opodstatnenia, pri absencii návrhu na takéto rozhodnutie. Nesúhlasí s názorom súdu, že vedľajšie účastníctvo je pojmovo vylúčené v exekučnom konaní. Poznamenal, že s účinnosťou od 15.10.2008 bola do zavedená tzv. druhá skupina subjektov, ktoré môžu vystupovať v konaní ako vedľajší účastníci a túto skupinu účastníkov legitimizuje na vstup do konania samotný o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov. Ďalej uviedol, že pôsobenie vedľajšieho účastníka v súdnom konaní je výsledkom objektivizovanej zákonnej a spoločenskej objednávky so zámerom chrániť vyššie sociálne princípy. Ide o napĺňanie cieľov EÚ pri zabezpečení vysokej úrovne ochrany spotrebiteľov. Nová situácia je aj v tom, že v posledných rokoch dochádza v exekučných konaniach, v ktorých sú oprávnenými najmä nebankové subjekty, azda k najmasovejšiemu plošnému porušovaniu spotrebiteľských práv, paradoxne za aktívnej asistencie súdov SR. Exekučné sudy dlhoročne vykonávajú exekúcie na podklade rozhodcovských rozsudkov ako paaktov, prípadne na podklade notárskych zápisníc ako nespôsobilého exekučného titulu, ktorý nespĺňa podmienky formálnej a materiálnej vykonateľnosti. Zdôraznil, že v exekučnom konaní je potrebné tieto veci namietať, preto „ožívajú“ inštitúty zo základného konania (dobré mravy, právom nedovolené plnenie, plnenie nemožné). S poukazom na uvedené má za to, že vstup vedľajšieho účastníka do exekučného konania je zákonný, odôvodnený a spoločensky žiaduci, pretože priemerný spotrebiteľ je neinformovaný a nedokáže poukázať na neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách. Na záver uviedol, že ak by mal súd aj napriek tomu pochybnosti o možnosti vedľajšieho účastníka pôsobiť v exekučnom konaní na ochranu spotrebiteľa, v ktorom sa vymáha plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky, navrhuje toto konanie podľa prerušiť a Súdnemu dvoru EÚ predložiť prejudiciálnu otázku, formuláciu ktorej na výzvu súdu predloží. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na nové prejednanie.

Proti uzneseniu podal odvolanie aj oprávnený. Namietal, že súd prvého stupňa rozhodol nad rámec zverenej právomoci, svojím postupom odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom, nedostatočne zistil skutkový stav, pretože nevykonal náležité dokazovanie a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Dôvody odvolania bližšie konkretizoval. Zároveň požiadal o prerušenie konania podľa z dôvodu podania návrhu Ústavnému súdu Slovenskej republiky o súlade ust. veta prvá a druhá Exekučného poriadku s čl. 1 ods. 1 veta prvá a to pre rozpor s princípom právnej istoty a princípom ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok. Súčasťou podaného odvolania bol aj návrh na prerušenie konania podľa ust. a predloženie veci Súdnemu dvoru Európskej únie na základe článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, na prejudiciálne otázky v tomto znení:

1. ,,Má sa ustanovenie písm. q) ods. 1 prílohy smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách vykladať tak, za každých okolností zakazuje rozhodovať spory v rámci spotrebiteľských zmlúv na základe rozhodcovskej doložky prostredníctvom rozhodcovských súdov?

2. V prípade zápornej odpovede Súdneho dvora na prvú otázku, je možné ustanovenie písm. g) ods. 1 prílohy Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách vykladať tak, že mu neodporuje uzatvorenie takej rozhodcovskej doložky, ktorá ustanovuje, že „všetky spory vzniknuté zo zmluvy (vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie) budú riešené a) pred stálym rozhodcovským súdom, ktorý vykonáva svoju činnosť na základe zákona a voči jeho rozhodnutiu možno podať žalobu o zrušenie všeobecnému súdu podľa zákona, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde, b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde s tým, že ak ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku rozhodcovskej doložky, čo však neplatí, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského súdu?

3. Je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv EÚ také rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/EHS zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi?“

Navrhol napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie..

Odvolania oprávneného a vedľajšieho účastníka boli doručené povinnej a odvolanie vedľajšieho účastníka oprávnenému postupom podľa .

Povinná sa k odvolaniam nevyjadrila a oprávnený v podaní zo dňa 08.07.2013 uviedol, že považuje rozhodnutie súdu v časti o nepripustení vstupu vedľajšieho účastníka na strane povinnej do exekučného konania za vecne správne.

Zákonný sudca podanému odvolaniu nevyhovel v súlade s .

Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len ) vzhľadom na včas podané odvolanie ( ) preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. bez nariadenia pojednávania ( ) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné a nie je daný zákonný dôvod na vyhovenie návrhom oprávneného na prerušenie konania. Odvolanie vedľajšieho účastníka Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Prešov je dôvodné.

Podľa ustanovenia , a , ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

Ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.

Do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh.

Oboznámením sa s obsahom spisu a odôvodnením napadnutého uznesenia odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa nesprávne postupoval, ak rozhodoval o vstupe vedľajšieho účastníka do konania.

.

s účinnosťou od 15.10.2008 bola do zavedená nová skupina subjektov, ktoré môžu vystupovať ako vedľajší účastníci v konaní. V tejto skupine subjektov nie je potrebné preukazovať hmotnoprávny záujem vedľajšieho účastníka na výsledku konania. Medzi tieto subjekty patria aj právnické osoby, ktorých predmetom činnosti je ochrana spotrebiteľa. Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS Prešov je takouto právnickou osobou, a preto jej vstup do konania, ako vedľajšieho účastníka, na základe zákona je možný.

Z ustanovenia je zrejmé, že k vstupu tretej osoby do konania ako vedľajšieho účastníka môže dôjsť z vlastnej iniciatívy tejto osoby alebo na výzvu niektorého účastníka vykonanú prostredníctvom súdu. Prípustnosťou vedľajšieho účastníctva v konaní sa súd zaoberá až po tom, keď účastník namietne neprípustnosť takéhoto postupu. Súd nebol dôsledný, lebo o prípustnosti vstupu vedľajšieho účastníka sa rozhoduje len na návrh, ktorý z obsahu spisu nevyplýva.

Z tohto dôvodu odvolací súd napadnuté uznesenie vo výroku o nepripustení vstupu vedľajšieho účastníka na strane povinného podľa ustanovenia zrušil, lebo na vydanie takéhoto rozhodnutia neexistovali dôvody.

Úlohou odvolacieho súdu v odvolaní namietanom nesprávne právne posúdenie bolo zistiť, či súd prvého stupňa na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy.

Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale ho nesprávne vyložil.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že exekučným titulom v danej veci je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s., Bratislava, sp. zn. SR 0739/06 zo dňa 05.04.2006. Oprávnený s povinnou uzavreli zmluvu o úvere č. 8052753 dňa 30.09.2005. Neoddeliteľnou súčasťou predmetnej zmluvy sú Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, v ktorých v čl. 17 je zakotvená rozhodcovská doložka, podľa ktorej všetky spory vzniknuté zo zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie budú riešené:

a) pred stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde, alebo

b) príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca strana podá žalobu na súde.

Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, že neprijateľnou podmienkou je taktiež rozhodcovská doložka, ktorá núti spotrebiteľa podrobiť sa rozhodcovskému konaniu, ak takéto konanie inicioval dodávateľ. Inak by spotrebiteľ musel podať návrh na všeobecnom súde, aby zabránil rozhodcovskému konaniu.

Odvolací súd dodáva, že dané ustanovenie vychádza z článku 3 Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách upravujúci zoznam podmienok, ktoré sa považujú za nekalé. Takouto nekalou podmienkou je podľa uvedeného článku smernice aj podmienka upravená v písm. q), ktorej zmyslom je vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou. Odvolací súd považuje zmluvnú podmienku upravenú vo všeobecných obchodných podmienkach, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná, ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, za podmienku ktorá bráni tomu, aby na jej základe bol vydaný rozhodcovský rozsudok, ktorý by mohol byť exekučným titulom.

O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a všeobecným súdom, ale ak by podľa tejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na všeobecnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu.

Navyše odvolací súd zdôrazňuje, že ust. § 45 ods. 1 Zákona o rozhodcovskom konaní umožňuje exekučnému súdu ex offo skúmať nielen formálnu, ale aj materiálnu stránku vykonateľnosti exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok. Po zistení, že rozhodcovský rozsudok zaväzuje na plnenie, ktoré je nedovolené, v rozpore s dobrými mravmi je exekučný súd ex offo oprávnený exekučné konanie zastaviť. Postup súdu bol v súlade s článkom 2 ods. 2 a judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie.

Dojednanie rozhodcovskej doložky, v zmysle ktorej na konanie zo zmluvy o úvere je oprávnený len rozhodcovský súd, je v rozpore s právom na súdnu ochranu zaručeným . Posúdenie rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej zmluvnej podmienky aj v súlade s ust. , v zmysle ktorého v pochybnostiach obsahu spotrebiteľských zmlúv sa aplikuje výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší, čo je v súlade so Smernicou Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Navyše je v rozpore s ust. Zákona o rozhodcovskom konaní, lebo dojednanie rozhodcovskej doložky nie je podpísané účastníkmi zmluvy. Ani v tejto časti odvolanie oprávneného nebolo opodstatnené.

Odvolací súd je toho názoru, že súd prvého stupňa postupoval správne, ak preskúmaval súlad exekučného titulu so zákonom aj po udelení poverenia. Ustanovenia § 45 ods. 1 a 2 Zákona o rozhodcovskom konaní, oprávňuje súd na preskúmanie materiálnej aj formálnej vykonateľnosti rozhodnutia z pohľadu aplikácie hmotného práva. Odvolacia námietka oprávneného týkajúca sa preskúmavania exekučného titulu po udelení poverenia súdnemu exekútorovi je preto nedôvodná.

Navyše aj Exekučný poriadok umožňuje zastaviť exekúciu aj bez návrhu (§ 58 ods. 1 v spojení s ust. § 57 ods. 2 Exekučného poriadku).

Postupom súdu nebolo porušené právo účastníkov na súdnu ochranu zaručené , článok 46 a nasl., lebo posúdenie právneho vzťahu účastníkov a neplatnosti rozhodcovskej doložky je v súlade s ustanovením na ochranu spotrebiteľa, ako aj judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie.

K námietke týkajúcej sa uplatnených úrokov z omeškania vo výške 0,25 % denne odvolací súd poukazuje na to, že rozhodnutie prvostupňového súdu sa netýkalo úrokov z omeškania a posudzovaniu dobrých mravov pri ich stanovení. Tvrdenie oprávneného v odvolaní o dohodnutom úroku z omeškania a jeho primeranosti bolo právne irelevantné.

Podľa ust. , ak osobitný predpis38) neustanovuje inak, výkon rozhodnutia nemožno prerušiť, nemožno odpustiť zmeškanie lehôt a po skončení výkonu rozhodnutia nemožno podať návrh na obnovu výkonu rozhodnutia.

Podľa ust. , súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje, ak tu pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s , zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná; v tom prípade postúpi návrh ústavnému súdu na zaujatie stanoviska, rozhodol, že požiada Súdny dvor Európskych spoločenstiev o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa medzinárodnej zmluvy.

K návrhom na prerušenie konania podľa c) , odvolací súd uvádza, že Exekučný poriadok ako osobitný právny predpis neobsahuje ustanovenia týkajúce sa prerušenia exekučného konania. V tejto súvislosti poukazuje na ust. , v zmysle ktorého na výkon rozhodnutia a exekučné konania podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. I napriek citovaným ust. o možnosti prerušiť konanie v prípade, ak súd požiada Súdny dvor Európskej únie o rozhodnutie o prejudiciálnej otázke a úprave vyplývajúcej z Exekučného poriadku, súd s ohľadom na potrebu ochrany spotrebiteľa a uplatnenie čl. 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS, ktorý predstavuje kogentné pravidlo európskeho práva, nemá aplikovať a prihliadať na také procesné pravidlo vnútroštátneho práva, ktoré vo svojich účinkoch bráni naplneniu myšlienky a zmyslu ochrany pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami zavedenými Smernicou Rady 93/13/EHS (rozhodnutie Cofidis C - 470/00).

K odvolacej námietke oprávneného a návrhu na prerušenie konania podľa , odvolací súd uvádza, že všeobecný súd je vždy povinný dbať na to, aby rozhodoval na základe ústavne súladnej normy, k čomu slúži spravidla ústavne konformný výklad, ale niekedy aj ultimatívna možnosť podať návrh na preskúmanie súladnosti právnej normy Ústavným súdom SR a ak účastník konania odôvodneným spôsobom podnieti, aby všeobecný súd podal návrh ústavnému súdu na preskúmanie súladu aplikovanej normy s . Odvolací súd konštatuje, že považoval výklad právnej normy - ustanovenia Exekučného poriadku za ústavne konformný a nerozporný s . Neboli splnené zákonné podmienky na prerušenie konania, predpokladané v ustanovení , pretože rozhodnutie súdu nezávisí od otázky, ktorú by nebol v tomto konaní oprávnený riešiť a rovnako nebola splnená podmienka uvedená v druhej vete tohto ustanovenia, že by pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s , zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná. Z tohto dôvodu návrh na prerušenie konania nebol dôvodný.

Konanie o predbežnej otázke podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (pôvodne čl. 234 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva), má povahu osobitného nesporového a medzitímneho konania, v ktorom Súdny dvor Európskej únie má právomoc vydať rozhodnutie o výklade zakladajúcich zmlúv Únie, o platnosti a výklade aktov inštitúcií, orgánov, úradov alebo agentúr Európskej únie, výklade štatútov orgánov zriadených aktom rady Európskeho spoločenstva. Konanie o predbežnej otázke pred Súdnym dvorom je inštitútom pôsobiacim v záujme integrácie a zachovania jednoty európskeho práva, pretože Súdny dvor Európskej únie vydáva rozhodnutia po určitých čiastkových otázkach výkladu a platnosti komunitárneho práva, ktoré je potrebné pre rozhodnutie vnútroštátneho súdu vo veci samej. Povinnosť vnútroštátneho súdu požiadať Súdny dvor Európskej únie o vydanie rozhodnutia o predbežnej otázke je zakotvená v druhej vete čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Túto povinnosť však nemožno vykladať absolútne, t. j., že by vnútroštátny súd mal vždy a za akýchkoľvek okolností povinnosť požiadať o vydanie rozhodnutia o predbežnej otázke. Predpokladom povinnosti začať konanie o predbežnej otázke týkajúcej sa výkladu komunitárneho práva v zmysle ustálenej judikatúry Súdneho dvora Európskej únie je predovšetkým skutočnosť, či sa otázka týka komunitárneho práva, jeho platnosti alebo výkladu. Zmyslom riešenia predbežnej otázky nie je rozhodnúť konkrétny spor, ktorý je vo výlučnej kompetencii vnútroštátneho súdu, ale zabezpečiť jednotný výklad komunitárneho práva. Rozhodnutie o otázke hraníc aplikovateľnosti úniového práva musí mať bezprostredný súvis so sporom prejednávaným vnútroštátnym súdom v tom zmysle, že ho determinuje po stránke právnej. Navyše prejudiciálna otázka nastolená Súdnemu dvoru Európskej únie nesmie byť zjavne neopodstatnená a irelevantná vo vzťahu k prebiehajúcemu konaniu. Jej potenciálne zodpovedanie musí mať reálny dosah na prebiehajúci spor a zároveň nesmie ísť o otázku akademickú v tom zmysle, že položená otázka nemá reálny základ v prejednávanom spore; nie je spôsobilá ovplyvňovať jeho výsledok.

Súd prvého stupňa posúdil rozhodcovskú doložku dojednanú medzi účastníkmi konania ako neprijateľnú zmluvnú podmienku z dôvodu, že nebola individuálne dojednaná a povinná ako spotrebiteľ musela pristúpiť na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez možnosti ovplyvniť ich obsah. Navyše v danom prípade nebola rozhodcovská doložka dojednaná v súlade s ust. § 4 ods. 2 Zákona o rozhodcovskom konaní, lebo nie je uzavretá písomne a podpísaná účastníkmi konania. Z uvedeného nevyplýva právny názor o zákaze rozhodovať spory so spotrebiteľom v rozhodcovskom konaní všeobecne. Posúdenie neprijateľnej zmluvnej podmienky v tomto prípade konania sa vzťahuje na účastníkov tohto exekučného konania. Z tohto dôvodu navrhovanú právnu otázku odvolací súd nepovažoval za dôvodne predloženú, majúcu reálny základ v predmetnej veci.

Smernica Rady č. 93/13 EHS z o dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách bola zavedená do ustanovení v znení neskorších predpisov (ďalej len ) účinným od 01.04.2004. Posúdenie zmluvných podmienok ako neprijateľných umožňuje súdu ust. ako generálna klauzula aj nad rámec zoznamu podmienok uvedených v prílohe Smernice Rady č. 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ako aj v ust. .

Vo vzťahu k druhej navrhovanej prejudiciálnej otázke odvolací súd uvádza, že právny vzťah medzi účastníkmi konania vznikol na základe zmluvy zo dňa 30. 09. 2005 a zavedenie ust. , podľa ktorého za neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve sa považujú ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, samo o sebe nebráni posúdeniu zmluvných podmienok súdom ako dojednanej neprijateľnej zmluvnej podmienky. Tzv. nevýhradná rozhodcovská doložka, možnosť voľby pre spotrebiteľa je len iluzórna, pretože rozhodcovské žaloby spravidla podávajú veritelia, čo možno odôvodniť aj rozsahom nároku plynúcim zo štandardne formulovanej úverovej zmluvy.

Odvolací súd sa nestotožňuje s názorom oprávneného, že možnosť voľby medzi rozhodcovským a všeobecným súdom v štandardnej rozhodcovskej doložke už bez ďalšieho odstraňuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. V tejto súvislosti poukazuje na to, že rozhodcovská zmluva nebola platne uzavretá v súlade s ust. § 4 ods. 2 Zákona o rozhodcovskom konaní, a preto neplatnosť rozhodcovskej doložky znamená vo svojich dôsledkoch nulitný rozhodcovský rozsudok, ktorý nemožno vykonať.

Súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa i napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená (R 58/1997).

Vo vzťahu k tretej navrhovanej otázke odvolací súd poukazuje na to, že podľa čl. 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS, ktorý predstavuje kogentné pravidlo európskeho práva, sa nemá aplikovať a prihliadať na také procesné pravidlo vnútroštátneho práva, ktoré vo svojich účinkoch bráni naplneniu myšlienky a zmyslu ochrany pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami zavedenými smernicou Rady 93/13/EHS (rozhodnutie Cofidis C - 470/00).

Na základe vyššie uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že nie je dôvod mať pochybnosti o tom, či vnútroštátny súd vo všeobecnosti môže svojim rozhodnutím zabrániť vymožiteľnosti pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi a uvedené zabránenie potom nie je v rozpore s čl. 17 Charty základných práv Európskej únie o ochrane vlastníckeho práva, ani v rozpore s čl. 47 tejto Charty o práve na spravodlivý proces. Uvedené posúdenie bol spôsobilý odvolací súd uskutočniť aj sám, na základe už konštantnej a existujúcej judikatúry Súdneho dvora Európskej únie bez potreby predloženia prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru Európskej únie.

Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie vo výroku o zastavení exekúcie ako správne potvrdil v súlade s ust. a návrh oprávneného na prerušenie konania podľa , ako nedôvodný zamietol.

O trovách odvolacieho konania účastníkov rozhodne súd prvého stupňa, ktorý o trovách konania doposiaľ nerozhodol (, ).

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolanie nie je prípustné.