Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 201/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-23

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 6. apríla

2016 predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o.,

Pribinova 25, Bratislava, zastúpenej advokátom doc. JUDr. Branislavom Fridrichom, PhD.,

advokátska kancelária Fridrich Paľko, s. r. o., Grösslingová 4, Bratislava, v mene ktorej

koná konateľ a advokát doc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD., vedené pod sp. zn.

až sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

až sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. až sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. až sp. zn.

, sp. zn. až sp. zn. , sp. zn.

až sp. zn. vo veci namietaného porušenia jej základných

práv podľa , a , práv

podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 1

Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva

podľa čl. 47 Charty základných práv Európskej únie postupom Okresného súdu Žilina,

Okresného súdu Čadca, Okresného súdu Ružomberok, Okresného súdu Dolný Kubín,

Okresného súdu Liptovský Mikuláš a Okresného súdu Námestovo a následne postupom

Krajského súdu v Žiline a ich uzneseniami uvedenými v prílohe rozhodnutia a takto

rozhodol:

1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., vedené pod sp. zn.

až sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

až sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. až sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. až sp. zn.

, sp. zn. až sp. zn. , sp. zn.

až sp. zn. s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej

vedené pod sp. zn. .

2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli od 6. júla 2015

do 21. decembra 2015 doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o.,

Pribinova 25, Bratislava (ďalej len „sťažovateľka“) vo veci namietaného porušenia jej

základných práv podľa , a Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“), práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 14 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a čl. 1 Dodatkového protokolu

k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“)

a práva podľa čl. 47 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“) postupom

Okresného súdu Žilina, Okresného súdu Čadca, Okresného súdu Ružomberok, Okresného

súdu Dolný Kubín, Okresného súdu Liptovský Mikuláš a Okresného súdu Námestovo

(ďalej len „okresné súdy“) a následne postupom Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský

súd“) a ich uzneseniami uvedenými v prílohe rozhodnutia (ďalej len „napadnuté uznesenia

okresných súdov“ a „napadnuté uznesenia krajského súdu“).

Sťažovateľka v predostretej argumentácii (už mnohonásobne a pravidelne sa

opakujúcej, pozn.) atakuje závery vyplývajúce z rozhodovacej činnosti okresných súdov,

ako aj krajského súdu, ktorým vytýka ich nesprávnosť z hľadiska právneho posúdenia

relevantných hmotnoprávnych ustanovení príslušných právnych predpisov na predmetnú

právnu vec sa vzťahujúcich a zároveň poskytuje ústavnému súdu vlastnú interpretáciu

právnych predpisov vzťahujúcich sa na uvedené konania.

V petite podaných sťažností sťažovateľka žiada, aby ústavný súd vydal nález,

v ktorom vysloví, že napadnutými uzneseniami okresných súdov a krajského súdu došlo

k porušeniu ňou označených práv zaručených v ústave, dohovore, dodatkovom protokole

a charte, zruší napadnuté uznesenia krajského súdu a napadnuté uznesenia okresných súdov

a veci vráti okresným súdom na ďalšie konanie a sťažovateľke prizná primerané finančné

zadosťučinenie a úhradu trov konania.

Okrem toho sa sťažovateľka domáha, aby ústavný súd vydal aj dočasné opatrenie,

ktorým by odložil vykonateľnosť napadnutých uznesení krajského súdu.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie

sú dôvody na jeho odmietnutie podľa .

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie

ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné

návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané

oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

K spoločnému prerokovaniu vecí

Podľa ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci

to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia

v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“). V zmysle

v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť na spoločné konanie

veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov.

nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade

s citovaným možno v konaní o sťažnosti podľa

použiť na prípadné spojenie vecí primerane .

S prihliadnutím na obsah sťažností vedených ústavným súdom pod sp. zn.

až sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

až sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. až sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. až sp. zn.

, sp. zn. až sp. zn. , sp. zn.

až sp. zn. a z tohto obsahu vyplývajúcu právnu

a skutkovú súvislosť uvedených sťažností a taktiež prihliadajúc na totožnosť v osobe

sťažovateľky a krajského súdu, proti ktorému tieto sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd

uplatniac citované právne normy tak, ako to je uvedené v bode l výroku tohto uznesenia.

K namietanému porušeniu označených práv napadnutými uzneseniami

okresných súdov

V je zakotvený princíp subsidiarity, podľa ktorého ústavný súd

môže konať o namietanom porušení práv sťažovateľa a vecne sa zaoberať sťažnosťami

iba vtedy, ak sa sťažovateľ nemôže domáhať ochrany svojich práv pred všeobecným súdom.

Namietané porušenie niektorého zo základných práv alebo slobôd teda automaticky

nezakladá aj právomoc ústavného súdu na konanie o nich. Pokiaľ ústavný súd

pri predbežnom prerokovaní sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby zistí, že

ochrany tohto základného práva alebo slobody, porušenie ktorých namieta, sa sťažovateľ

môže domôcť využitím jemu dostupných a aj účinných právnych prostriedkov nápravy,

prípadne iným zákonne upraveným spôsobom pred iným súdom alebo pred iným štátnym

orgánom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku svojej právomoci na jej

prerokovanie (napr. m. m. , , , ,

, ). Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio

inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných

orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal

popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu podľa zásad uvedených v § 53

ods. 1 (, ).

Pokiaľ ide o postup okresných súdov a napadnuté uznesenia okresných súdov,

ústavný súd vzhľadom na už uvedené poukazuje na skutočnosť, že proti týmto bolo možné

podať odvolanie ako riadny opravný prostriedok (čo sťažovateľka aj využila), a preto ňou

podané sťažnosti v tejto ich časti bolo potrebné odmietnuť pre nedostatok právomoci

ústavného súdu podľa .

Pozornosti ústavného súdu nad rámec uvedeného neušlo, že sťažovateľka

prostredníctvom kvalifikovaného zástupcu, ktorý koncipoval aj samotné sťažnosti podané

ústavnému súdu, s návrhmi nedoručila i napadnuté uznesenia okresných súdov. Predloženie

rozhodnutia všeobecného súdu, proti ktorému sťažnosť smeruje, je pritom podľa § 50 ods. 2

zákonom danou podmienkou konania pred ústavným súdom.

Vzhľadom na konštantnú prax ústavného súdu pri posudzovaní opakujúcich sa

neúplných a neakceptovateľných podaní sťažovateľky, právne zastúpenej kvalifikovaným

právnym zástupcom, ústavný súd poznamenáva, že v prípade napadnutých uznesení

okresných súdov by tu bol dôvod i na ich odmietnutie z dôvodu nedostatku náležitostí

predpísaných zákonom ( ).

K namietanému porušeniu označených práv napadnutými uzneseniami

krajského súdu

Ústavný súd po preskúmaní predmetu týchto sťažností a v kontexte aj svojich zistení

dospel k záveru, že použitá argumentácia sťažovateľky v podaných sťažnostiach je totožná

s jej právnou argumentáciou, ktorú použila v stovkách predošlých sťažností, ktorými sa

ústavný súd už zaoberal v uplynulom období a v ktorých atakovala právne závery

všeobecných súdov vo vzťahu k právnemu posudzovaniu notárskych zápisníc, ako aj

rozsudkov rozhodcovského súdu ako exekučných titulov koncipovaných na podklade

neprijateľných podmienok v úverových zmluvách vrátane posúdenia zmlúv o úvere

koncipovaných formulárovou formou ako spotrebiteľských zmlúv v nadväznosti

na podmienky v nich uvedené vrátane záverov vyplývajúcich z rozsudku Súdneho dvora

Európskej únie (ďalej len „Súdny dvor“) vo veci Banif Plus Bank Zrt proti CsabaCipani

a spol. sp. zn. C-472/11 z 21. februára 2013, ako aj postup všeobecných súdov v rozpore

s o súdnych

exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších

zákonov v znení neskorších predpisov a krajského súdu v odvolacom konaní v rozpore

s a v neposlednom rade vo vzťahu k prejudiciálnemu konaniu. Vzhľadom

na totožnosť tak v osobe sťažovateľky, ako aj totožnosť v použitej právnej argumentácii

a skutkových okolnostiach, ktoré boli podstatné pre ustálenie záverov všeobecných súdov aj

v prípadoch predošlých, dospel ústavný súd k záveru, že vzhľadom na to, že sťažovateľke

sú notoricky známe dôvody odmietnutia sťažností v úplne rovnakých prípadoch a ustálený

právny názor ústavného súdu na danú právnu problematiku v závislosti od predmetu

napadnutých rozhodnutí všeobecných súdov a ňou použitej argumentácie bez relevantných

zmien, nie je potrebné uvádzať tie isté dôvody odmietnutia, ako to je aj v prípade týchto

sťažností. Vzhľadom na uvedené sa preto ústavný súd plne stotožňuje s odôvodnením

svojich predchádzajúcich rozhodnutí (napr. sp. zn. z 9. júna 2011, sp. zn.

zo 16. mája 2012, sp. zn. z 22. augusta 2012, sp. zn.

z 22. augusta 2012, sp. zn. z 22. augusta 2012, sp. zn.

z 22. augusta 2012, sp. zn. z 22. augusta 2012, sp. zn.

zo 16. januára 2013, sp. zn. z 20. februára 2013, sp. zn.

z 13. marca 2013, sp. zn. z 13. marca 2013, sp. zn.

z 11. decembra 2013, sp. zn. z 5. marca 2014, sp. zn.

z 5. marca 2014, sp. zn. z 20. októbra 2011,

z 24. augusta 2012, sp. zn. z 13. septembra 2012, sp. zn.

z 30. januára 2013, sp. zn. z 7. februára 2013, sp. zn.

z 26. júna 2013, sp. zn. z 19. júna 2013, sp. zn.

z 30. októbra 2013, sp. zn. z 4. marca 2011, sp. zn.

z 31. mája 2011, sp. zn. z 27. septembra 2011, sp. zn.

z 2. októbra 2012, sp. zn. z 15. januára 2013, sp. zn.

z 26. septembra 2013, sp. zn. z 4. marca 2014, sp. zn.

z 4. marca 2014, sp. zn. z 4. marca 2014, sp. zn.

z 25. marca 2014, sp. zn. z 24. apríla 2014, sp. zn.

z 7. júna 2012, sp. zn. z 18. septembra 2012, sp. zn.

z 31. januára 2013, sp. zn. z 31. januára 2013, sp. zn.

z 31. januára 2013, sp. zn. z 20. marca 2014, sp. zn.

z 20. marca 2014, sp. zn. z 20. marca 2014, sp. zn.

z 20. marca 2014, sp. zn. z 20. marca 2014 atď.), ktoré

skončili odmietnutím podobných a opakujúcich sa sťažností sťažovateľky z dôvodov tam

uvedených.

Ústavný súd v takýchto a obdobných prípadoch nemá dôvod meniť svoje už ustálené

právne názory, a preto v podrobnostiach odkazuje na svoje už citované svoje rozhodnutia.

Zároveň ústavný súd prízvukuje, že sťažovateľka ani nevzniesla žiadny presvedčivý

dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene písomných

stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (rozsudok ESĽP vo veci Lino Carlos

Varela Assalino proti Portugalsku z 25. 4. 2002, sťažnosť č. 64336/01, ako aj rozsudky

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. ).

Na podporu svojej argumentácie ústavný súd upriamuje pozornosť

sťažovateľky aj na rozhodnutia Súdneho dvora sp. zn. C-76/10 zo 16. novembra 2010

vydané vo veci iniciovanej sťažovateľkou, ako aj na ďalšiu početnú judikatúru Súdneho

dvora (napr. C-240/98 až C-244/98, C-473/00, C-168/05, C-243/08, C-40/08, C-227/08

a C-76/10) dotýkajúcu sa problematiky spotrebiteľského práva, ktoré podporujú

právne závery ústavným súdom predostreté v jeho predošlých rozhodnutiach a ktoré sú aj

sťažovateľke notoricky známe. V ostatnom poukazuje na rozsudok Súdneho dvora

z 27. februára 2014 vo veci sp. zn. C 470/12, bod 41 (v rámci sporu, ktorého účastníkom je

sťažovateľka, pozn.), v ktorom Súdny dvor výslovne deklaroval, že „možnosť súdu skúmať

nekalú povahu podmienky aj bez návrhu predstavuje vhodný prostriedok na dosiahnutie

výsledku stanoveného v článku , teda zabránenie tomu, aby bol jednotlivý

spotrebiteľ viazaný nekalou podmienkou, a zároveň na dosiahnutie cieľa stanoveného

v článku 7 tejto smernice, pretože takéto preskúmanie môže mať odradzujúci účinok

smerujúci k ukončeniu používania nekalých podmienok v zmluvách uzavretých

so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov (rozsudky z 21. novembra 2002,

Cofidis, C 473/00, Zb. s. I 10875, bod 32, a MostazaClaro, C 168/05, Zb. s. I 10421,

bod 25)“.

Ústavný súd taktiež dodáva, že v súčasnom období platná právna úprava

formulovaná v o súdnych exekútoroch a exekučnej

činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, ktorá bola zavedená

a je účinná od 1. januára 2013, počíta s možnosťou nariadenia

pojednávania pred rozhodnutím exekučného súdu o zastavení vedeného exekučného

konania podľa § 57 ods. 1 písm. a) až j) Exekučného poriadku len ako s fakultatívnou

možnosťou, a to len v prípade, že je to nevyhnutné pre objasnenie veci. K sťažovateľkou

namietanému postupu všeobecných súdov podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku

v spojení s § 57 ods. 5 Exekučného poriadku (právna úprava, ktorá bola účinná v čase

od 9. augusta 2012 do 31. decembra 2012, pozn.) ústavný súd konštatuje, že aj v prípade,

ak by tento postup nebol zo strany všeobecných súdov dodržaný (nariadenie pojednávania

pred vyhlásením exekúcie za neprípustnú a jej zastavenie, pozn.), nepredstavoval by také

porušenie označených práv sťažovateľky, ktoré by svojou intenzitou bolo spôsobilé

zasiahnuť do ňou označených práv v takom smere, aby ústavný súd mohol vysloviť ich

porušenie (napr. ). Naostatok postup podľa § 57 ods. 5 Exekučného poriadku

ani neprichádzal do úvahy v žiadnom z napadnutých konaní okresného súdu z dôvodu

neúčinnosti predmetnej právnej úpravy.

V kontexte uvedeného ústavný súd odmietol sťažovateľkou podané sťažnosti

týkajúce sa postupu a rozhodnutí krajského súdu z dôvodu ich zjavnej neopodstatnenosti

a nedostatku právomoci ústavného súdu podľa .

Pozornosti ústavného súdu pritom neušlo, že sťažnosti vedené pod sp. zn.

a sp. zn. sú totožné, keďže napádajú tie isté rozhodnutia ako Okresného

súdu Žilina, tak aj krajského súdu, ako aj že krajský súd sťažovateľkou napadnutým

uznesením sp. zn. z 29. júla 2015 meritórne nepreskúmaval uznesenie

Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. -7 z 20. februára 2015, pretože

odvolanie proti označenému uzneseniu okresného súdu podala sťažovateľka oneskorene,

v dôsledku čoho ňou použitej argumentácii proti napádaným uzneseniam chýba akákoľvek

právna relevancia. Uvedené však nič nemení na celkovej absencii dôvodov na prijatie

všetkých sťažností, ktoré sú špecifikované v záhlaví tohto uznesenia, čo vedie k ich

odmietnutiu. Prihliadajúc na zásadu procesnej hospodárnosti konania ústavný súd podané

sťažnosti odmietol bez podrobnejšieho odôvodnenia (§ 25 ods. 2 posledná veta zákona

o ústavnom súde).

Vzhľadom na odmietnutie sťažností ako celku rozhodovanie o ďalších procesných

návrhoch sťažovateľky v nich uplatnených (zrušenie napadnutých uznesení krajského súdu

a okresných súdov, vrátenie vecí okresným súdom na ďalšie konanie a priznanie

primeraného finančného zadosťučinenia, ako i úhrady trov konania) stratilo opodstatnenie,

preto sa nimi ústavný súd už nezaoberal.

Nad rámec uvedeného ústavný súd v závere dodáva, že právny zástupca sťažovateľky

aj takýmto spôsobom zahlcuje ústavný súd podaniami, o ktorých je/musí si byť už dopredu

vedomý, že nebudú v konaní pred ústavným súdom vzhľadom buď na rovnaký spôsob ich

vybavenia v predošlom období, alebo na dôvod namietania neexistujúcich porušení

základných práv a slobôd úspešné, a ktorých spracovanie z hľadiska časového a kapacitného

bráni ústavnému súdu venovať sa tým veciam, ktoré si zasluhujú pozornosť, dokonca i jeho

zásah. Takýto postup advokátskej kancelárie ústavný súd vníma len ako snahu o získanie

materiálnych prostriedkov (odmeny) bez ohľadu na to, či taký postup zákon umožňuje, a je

to porušením buď zákonných, alebo etických povinností advokáta.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. apríla 2016

Príloha k uzneseniu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.

Por.sp. zn. sťažnostísp. zn. uznesenísp. zn. uznesení

č.vedených ústavnýmokresných súdovKrajského súdu v Žiline

súdom (Rvp)

Okresný súd Žilina

1. 10242/2015 č. k. -36sp. zn.

z 11. októbra 2013z 26. marca 2015

2. 10726/2015 č. k. -24sp. zn.

zo 7. augusta 2012z 12. mája 2015

3. 11084/2015 č. k. -44sp. zn.

z 11. októbra 2013z 12. mája 2015

4. 12212/2015 č. k. . k. -108

z 2. augusta 2012z 29. apríla 2015

5. 12213/2015 č. k. . k. -56

z 19. septembra 2012z 28. marca 2013

6. 13607/2015 č. k. -56sp. zn.

z 27. novembra 2013z 9. júna 2015

7.13762/2015č. k. -15č. k. -70

8.14205/2015zo 6. augusta 2012z 29. júla 2015 9. 14653/2015 č. k. -55sp. zn.

z 27. novembra 2013z 27. augusta 2015

10. 14654/2015 č. k. -32sp. zn.

z 18. októbra 2012z 11. decembra 2013

11. 15563/2015 č. k. -32sp. zn.

z 9. októbra 2013z 27. augusta 2015

12. 15564/2015 č. k. . k.

z 18. októbra 2012z 28. februára 2014

13. 15565/2015 č. k. . k. -106

z 18. októbra 2012z 31. marca 2014

14. 15656/2015 č. k. -23sp. zn.

zo 7. augusta 2012z 21. júla 2015

15. 16912/2015 č. k. -44sp. zn.

z 18. októbra 2012 v spojeníz 25. marca 2015

s opravným uznesením

č. k. -61

z 13. augusta 2013

Okresný súd Čadca

16. 11088/2015 č. k. -23sp. zn.

z 30. septembra 2011z 12. februára 2015

17. 11824/2015 sp. zn. 6 Er 226/2014sp. zn.

zo 4. apríla 2013z 31. marca 2015

18. 13511/2015 sp. zn. 13 Er 824/2006sp. zn.

z 12. decembra 2012z 21. apríla 2015

19. 14411/2015 č. k. -25sp. zn.

z 15. júla 2013z 26. marca 2015

20. 14655/2015 č. k. -35sp. zn.

z 15. júla 2013z 28. novembra 2015

21. 14656/2015 č. k. -21sp. zn.

z 8. februára 2012z 26. februára 2015

22. 14977/2015 č. k. -26sp. zn.

z 20. septembra 2013zo 16. septembra 2015

23. 15560/2015 č. k. -19 z 13.sp. zn.

marca 2012z 10. júna 2015

24. 15561/2015 č. k. -17sp. zn.

z 13. novembra 2013z 26. februára 2015

25. 15562/2015 č. k. -32sp. zn.

z 8. novembra 2011z 3. júna 2015

26. 15657/2015 č. k. -34sp. zn.

zo 7. novembra 2011z 12. februára 2015

27. 16909/2015 č. k. . k. -69

z 8. januára 2013z 29. júla 2015 Okresný súd Ružomberok 28. 11085/2015 č. k. -37sp. zn.

zo 4. marca 2014z 9. apríla 2015

Okresný súd Dolný Kubín

29. 10239/2015 č. k. -122sp. zn.

z 12. mája 2014zo 16. apríla 2015

30. 10240/2015 č. k. -55 zo 14.sp. zn.

októbra 2013zo 16. apríla 2015

31. 13067/2015 č. k. -63sp. zn.

z 1. októbra 2014z 21. apríla 2015

Okresný súd Liptovský

Mikuláš

32. 10241/2015 č. k. -24sp. zn.

z 22. júna 2012z 31. marca 2015

33. 11086/2015 č. k. -51sp. zn.

z 5. novembra 2013zo 16. apríla 2015

34. 11087/2015 č. k. . k. -167

z 10. júla 2014z 24. marca 2015

35. 12215/2015 č. k. . k. -169

z 10. júla 2014z 30. apríla 2015

36. 13066/2015 č. k. -20 z 25.sp. zn.

februára 2013z 9. júna 2015

37. 15566/2015 č. k. . k. -35

z 20. februára 2015z 29. júla 2015

38. 15567/2015 č. k. -25sp. zn.

z 13. apríla 2011zo 16. septembra 2015

39. 15658/2015 č. k. . zn.

z 20. februára 2015z 25. augusta 2015

40. 16910/2015 č. k. . zn.

z 19. januára 2015z 1. októbra 2015

Okresný súd Námestovo

41. 13608/2015 č. k. . k.

z 11. mája 2011z 30. júla 2015

42. 13763/2015 č. k. . zn.

z 29. apríla 2013z 29. júla 2015

43. 14410/2015 č. k. . zn.

z 5. novembra 2014z 30. júla 2015

44. 14657/2015 č. k. . k.

z 19. novembra 2014z 12. augusta 2015

45. 16911/2015 č. k. -24sp. zn.

z 27. marca 2012z 22. októbra 2015