Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 201/2016
PDF · 228.36 KB
No categories available
I. ÚS 201/2016
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 6. apríla
2016 predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o.,
Pribinova 25, Bratislava, zastúpenej advokátom doc. JUDr. Branislavom Fridrichom, PhD.,
advokátska kancelária Fridrich Paľko, s. r. o., Grösslingová 4, Bratislava, v mene ktorej
koná konateľ a advokát doc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD., vedené pod sp. zn.
Rvp 10239/2015 až sp. zn. Rvp 10242/2015, sp. zn. Rvp 10726/2015, sp. zn.
Rvp 11084/2015 až sp. zn. Rvp 11088/2015, sp. zn. Rvp 11824/2015, sp. zn.
Rvp 12212/2015, sp. zn. Rvp 12213/2015, sp. zn. Rvp 12215/2015, sp. zn. Rvp 13066/2015,
sp. zn. Rvp 13067/2015, sp. zn. Rvp 13511/2015, sp. zn. Rvp 13607/2015, sp. zn.
Rvp 13608/2015, sp. zn. Rvp 13762/2015, sp. zn. Rvp 13763/2015, sp. zn. Rvp 14205/2015,
sp. zn. Rvp 14410/2015, sp. zn. Rvp 14411/2015, sp. zn. Rvp 14653/2015 až sp. zn.
Rvp 14657/2015, sp. zn. Rvp 14977/2015, sp. zn. Rvp 15560/2015 až sp. zn.
Rvp 15567/2015, sp. zn. Rvp 15656/2015 až sp. zn. Rvp 15658/2015, sp. zn.
Rvp 16909/2015 až sp. zn. Rvp 16912/2015 vo veci namietaného porušenia jej základných
práv podľa čl. 12 ods. 2, čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, práv
podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 1
Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva
podľa čl. 47 Charty základných práv Európskej únie postupom Okresného súdu Žilina,
Okresného súdu Čadca, Okresného súdu Ružomberok, Okresného súdu Dolný Kubín,
Okresného súdu Liptovský Mikuláš a Okresného súdu Námestovo a následne postupom
Krajského súdu v Žiline a ich uzneseniami uvedenými v prílohe rozhodnutia a takto
rozhodol:
1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., vedené pod sp. zn.
Rvp 10239/2015 až sp. zn. Rvp 10242/2015, sp. zn. Rvp 10726/2015, sp. zn.
Rvp 11084/2015 až sp. zn. Rvp 11088/2015, sp. zn. Rvp 11824/2015, sp. zn.
Rvp 12212/2015, sp. zn. Rvp 12213/2015, sp. zn. Rvp 12215/2015, sp. zn. Rvp 13066/2015,
sp. zn. Rvp 13067/2015, sp. zn. Rvp 13511/2015, sp. zn. Rvp 13607/2015, sp. zn.
Rvp 13608/2015, sp. zn. Rvp 13762/2015, sp. zn. Rvp 13763/2015, sp. zn. Rvp 14205/2015,
sp. zn. Rvp 14410/2015, sp. zn. Rvp 14411/2015, sp. zn. Rvp 14653/2015 až sp. zn.
Rvp 14657/2015, sp. zn. Rvp 14977/2015, sp. zn. Rvp 15560/2015 až sp. zn.
Rvp 15567/2015, sp. zn. Rvp 15656/2015 až sp. zn. Rvp 15658/2015, sp. zn.
Rvp 16909/2015 až sp. zn. Rvp 16912/2015 s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej
vedené pod sp. zn. Rvp 10239/2015.
2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli od 6. júla 2015
do 21. decembra 2015 doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o.,
Pribinova 25, Bratislava (ďalej len „sťažovateľka“) vo veci namietaného porušenia jej
základných práv podľa čl. 12 ods. 2, čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“), práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 14 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a čl. 1 Dodatkového protokolu
k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“)
a práva podľa čl. 47 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“) postupom
Okresného súdu Žilina, Okresného súdu Čadca, Okresného súdu Ružomberok, Okresného
súdu Dolný Kubín, Okresného súdu Liptovský Mikuláš a Okresného súdu Námestovo
(ďalej len „okresné súdy“) a následne postupom Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský
súd“) a ich uzneseniami uvedenými v prílohe rozhodnutia (ďalej len „napadnuté uznesenia
okresných súdov“ a „napadnuté uznesenia krajského súdu“).
Sťažovateľka v predostretej argumentácii (už mnohonásobne a pravidelne sa
opakujúcej, pozn.) atakuje závery vyplývajúce z rozhodovacej činnosti okresných súdov,
ako aj krajského súdu, ktorým vytýka ich nesprávnosť z hľadiska právneho posúdenia
relevantných hmotnoprávnych ustanovení príslušných právnych predpisov na predmetnú
právnu vec sa vzťahujúcich a zároveň poskytuje ústavnému súdu vlastnú interpretáciu
právnych predpisov vzťahujúcich sa na uvedené konania.
V petite podaných sťažností sťažovateľka žiada, aby ústavný súd vydal nález,
v ktorom vysloví, že napadnutými uzneseniami okresných súdov a krajského súdu došlo
k porušeniu ňou označených práv zaručených v ústave, dohovore, dodatkovom protokole
a charte, zruší napadnuté uznesenia krajského súdu a napadnuté uznesenia okresných súdov
a veci vráti okresným súdom na ďalšie konanie a sťažovateľke prizná primerané finančné
zadosťučinenie a úhradu trov konania.
Okrem toho sa sťažovateľka domáha, aby ústavný súd vydal aj dočasné opatrenie,
ktorým by odložil vykonateľnosť napadnutých uznesení krajského súdu.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie
sú dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie
ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné
návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané
oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
K spoločnému prerokovaniu vecí
Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci
to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia
Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“). V zmysle
§ 112 ods. 1 OSP v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť na spoločné konanie
veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov.
Zákon o ústavnom súde nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade
s citovaným § 31a zákona o ústavnom súde možno v konaní o sťažnosti podľa čl. 127
ústavy použiť na prípadné spojenie vecí primerane § 112 ods. 1 OSP.
S prihliadnutím na obsah sťažností vedených ústavným súdom pod sp. zn.
Rvp 10239/2015 až sp. zn. Rvp 10242/2015, sp. zn. Rvp 10726/2015, sp. zn.
Rvp 11084/2015 až sp. zn. Rvp 11088/2015, sp. zn. Rvp 11824/2015, sp. zn.
Rvp 12212/2015, sp. zn. Rvp 12213/2015, sp. zn. Rvp 12215/2015, sp. zn. Rvp 13066/2015,
sp. zn. Rvp 13067/2015, sp. zn. Rvp 13511/2015, sp. zn. Rvp 13607/2015, sp. zn.
Rvp 13608/2015, sp. zn. Rvp 13762/2015, sp. zn. Rvp 13763/2015, sp. zn. Rvp 14205/2015,
sp. zn. Rvp 14410/2015, sp. zn. Rvp 14411/2015, sp. zn. Rvp 14653/2015 až sp. zn.
Rvp 14657/2015, sp. zn. Rvp 14977/2015, sp. zn. Rvp 15560/2015 až sp. zn.
Rvp 15567/2015, sp. zn. Rvp 15656/2015 až sp. zn. Rvp 15658/2015, sp. zn.
Rvp 16909/2015 až sp. zn. Rvp 16912/2015 a z tohto obsahu vyplývajúcu právnu
a skutkovú súvislosť uvedených sťažností a taktiež prihliadajúc na totožnosť v osobe
sťažovateľky a krajského súdu, proti ktorému tieto sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd
uplatniac citované právne normy tak, ako to je uvedené v bode l výroku tohto uznesenia.
K namietanému porušeniu označených práv napadnutými uzneseniami
okresných súdov
V čl. 127 ods. 1 ústavy je zakotvený princíp subsidiarity, podľa ktorého ústavný súd
môže konať o namietanom porušení práv sťažovateľa a vecne sa zaoberať sťažnosťami
iba vtedy, ak sa sťažovateľ nemôže domáhať ochrany svojich práv pred všeobecným súdom.
Namietané porušenie niektorého zo základných práv alebo slobôd teda automaticky
nezakladá aj právomoc ústavného súdu na konanie o nich. Pokiaľ ústavný súd
pri predbežnom prerokovaní sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby zistí, že
ochrany tohto základného práva alebo slobody, porušenie ktorých namieta, sa sťažovateľ
môže domôcť využitím jemu dostupných a aj účinných právnych prostriedkov nápravy,
prípadne iným zákonne upraveným spôsobom pred iným súdom alebo pred iným štátnym
orgánom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku svojej právomoci na jej
prerokovanie (napr. m. m. I. ÚS 103/02, I. ÚS 6/04, II. ÚS 122/05, IV. ÚS 179/05,
IV. ÚS 243/05, II. ÚS 90/06). Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio
inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných
orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal
popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu podľa zásad uvedených v § 53
ods. 1 zákona o ústavnom súde (III. ÚS 149/04, IV. ÚS 135/05).
Pokiaľ ide o postup okresných súdov a napadnuté uznesenia okresných súdov,
ústavný súd vzhľadom na už uvedené poukazuje na skutočnosť, že proti týmto bolo možné
podať odvolanie ako riadny opravný prostriedok (čo sťažovateľka aj využila), a preto ňou
podané sťažnosti v tejto ich časti bolo potrebné odmietnuť pre nedostatok právomoci
ústavného súdu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Pozornosti ústavného súdu nad rámec uvedeného neušlo, že sťažovateľka
prostredníctvom kvalifikovaného zástupcu, ktorý koncipoval aj samotné sťažnosti podané
ústavnému súdu, s návrhmi nedoručila i napadnuté uznesenia okresných súdov. Predloženie
rozhodnutia všeobecného súdu, proti ktorému sťažnosť smeruje, je pritom podľa § 50 ods. 2
zákona o ústavnom súde zákonom danou podmienkou konania pred ústavným súdom.
Vzhľadom na konštantnú prax ústavného súdu pri posudzovaní opakujúcich sa
neúplných a neakceptovateľných podaní sťažovateľky, právne zastúpenej kvalifikovaným
právnym zástupcom, ústavný súd poznamenáva, že v prípade napadnutých uznesení
okresných súdov by tu bol dôvod i na ich odmietnutie z dôvodu nedostatku náležitostí
predpísaných zákonom (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
K namietanému porušeniu označených práv napadnutými uzneseniami
krajského súdu
Ústavný súd po preskúmaní predmetu týchto sťažností a v kontexte aj svojich zistení
dospel k záveru, že použitá argumentácia sťažovateľky v podaných sťažnostiach je totožná
s jej právnou argumentáciou, ktorú použila v stovkách predošlých sťažností, ktorými sa
ústavný súd už zaoberal v uplynulom období a v ktorých atakovala právne závery
všeobecných súdov vo vzťahu k právnemu posudzovaniu notárskych zápisníc, ako aj
rozsudkov rozhodcovského súdu ako exekučných titulov koncipovaných na podklade
neprijateľných podmienok v úverových zmluvách vrátane posúdenia zmlúv o úvere
koncipovaných formulárovou formou ako spotrebiteľských zmlúv v nadväznosti
na podmienky v nich uvedené vrátane záverov vyplývajúcich z rozsudku Súdneho dvora
Európskej únie (ďalej len „Súdny dvor“) vo veci Banif Plus Bank Zrt proti CsabaCipani
a spol. sp. zn. C-472/11 z 21. februára 2013, ako aj postup všeobecných súdov v rozpore
s § 57 ods. 5 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších
zákonov v znení neskorších predpisov a krajského súdu v odvolacom konaní v rozpore
s § 214 ods. 1 OSP a v neposlednom rade vo vzťahu k prejudiciálnemu konaniu. Vzhľadom
na totožnosť tak v osobe sťažovateľky, ako aj totožnosť v použitej právnej argumentácii
a skutkových okolnostiach, ktoré boli podstatné pre ustálenie záverov všeobecných súdov aj
v prípadoch predošlých, dospel ústavný súd k záveru, že vzhľadom na to, že sťažovateľke
sú notoricky známe dôvody odmietnutia sťažností v úplne rovnakých prípadoch a ustálený
právny názor ústavného súdu na danú právnu problematiku v závislosti od predmetu
napadnutých rozhodnutí všeobecných súdov a ňou použitej argumentácie bez relevantných
zmien, nie je potrebné uvádzať tie isté dôvody odmietnutia, ako to je aj v prípade týchto
sťažností. Vzhľadom na uvedené sa preto ústavný súd plne stotožňuje s odôvodnením
svojich predchádzajúcich rozhodnutí (napr. sp. zn. I. ÚS 220/2011 z 9. júna 2011, sp. zn.
I. ÚS 227/2012 zo 16. mája 2012, sp. zn. I. ÚS 379/2012 z 22. augusta 2012, sp. zn.
I. ÚS 381/2012 z 22. augusta 2012, sp. zn. I. ÚS 382/2012 z 22. augusta 2012, sp. zn.
I. ÚS 409/2012 z 22. augusta 2012, sp. zn. I. ÚS 410/2012 z 22. augusta 2012, sp. zn.
I. ÚS 3/2013 zo 16. januára 2013, sp. zn. I. ÚS 110/2013 z 20. februára 2013, sp. zn.
I. ÚS 146/2013 z 13. marca 2013, sp. zn. I. ÚS 157/2013 z 13. marca 2013, sp. zn.
I. ÚS 745/2013 z 11. decembra 2013, sp. zn. I. ÚS 99/2014 z 5. marca 2014, sp. zn.
I. ÚS 100/2014 z 5. marca 2014, sp. zn. II. ÚS 473/2011 z 20. októbra 2011,
II. ÚS 303/2011 z 24. augusta 2012, sp. zn. II. ÚS 337/2012 z 13. septembra 2012, sp. zn.
II. ÚS 62/2013 z 30. januára 2013, sp. zn. II. ÚS 79/2013 z 7. februára 2013, sp. zn.
II. ÚS 365/2013 z 26. júna 2013, sp. zn. II. ÚS 344/2013 z 19. júna 2013, sp. zn.
II. ÚS 562/2013 z 30. októbra 2013, sp. zn. III. ÚS 178/2014 z 4. marca 2011, sp. zn.
III. ÚS 242/2011 z 31. mája 2011, sp. zn. III. ÚS 397/2011 z 27. septembra 2011, sp. zn.
III. ÚS 488/2012 z 2. októbra 2012, sp. zn. III. ÚS 7/2013 z 15. januára 2013, sp. zn.
III. ÚS 453/2013 z 26. septembra 2013, sp. zn. III. ÚS 173/2014 z 4. marca 2014, sp. zn.
III. ÚS 176/2014 z 4. marca 2014, sp. zn. III. ÚS 178/2014 z 4. marca 2014, sp. zn.
III. ÚS 214/2014 z 25. marca 2014, sp. zn. III. ÚS 297/2014 z 24. apríla 2014, sp. zn.
IV. ÚS 299/2012 z 7. júna 2012, sp. zn. IV. ÚS 467/2012 z 18. septembra 2012, sp. zn.
IV. ÚS 50/2013 z 31. januára 2013, sp. zn. IV. ÚS 51/2013 z 31. januára 2013, sp. zn.
IV. ÚS 52/2013 z 31. januára 2013, sp. zn. IV. ÚS 181/2014 z 20. marca 2014, sp. zn.
IV. ÚS 182/2014 z 20. marca 2014, sp. zn. IV. ÚS 183/2014 z 20. marca 2014, sp. zn.
IV. ÚS 186/2014 z 20. marca 2014, sp. zn. IV. ÚS 187/2014 z 20. marca 2014 atď.), ktoré
skončili odmietnutím podobných a opakujúcich sa sťažností sťažovateľky z dôvodov tam
uvedených.
Ústavný súd v takýchto a obdobných prípadoch nemá dôvod meniť svoje už ustálené
právne názory, a preto v podrobnostiach odkazuje na svoje už citované svoje rozhodnutia.
Zároveň ústavný súd prízvukuje, že sťažovateľka ani nevzniesla žiadny presvedčivý
dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene písomných
stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (rozsudok ESĽP vo veci Lino Carlos
Varela Assalino proti Portugalsku z 25. 4. 2002, sťažnosť č. 64336/01, ako aj rozsudky
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Cdo 218/2009, sp. zn. 3 Cdo 51/2011,
sp. zn. 3 Cdo 186/2012, sp. zn. 7 Cdo 56/2011).
Na podporu svojej argumentácie ústavný súd upriamuje pozornosť
sťažovateľky aj na rozhodnutia Súdneho dvora sp. zn. C-76/10 zo 16. novembra 2010
vydané vo veci iniciovanej sťažovateľkou, ako aj na ďalšiu početnú judikatúru Súdneho
dvora (napr. C-240/98 až C-244/98, C-473/00, C-168/05, C-243/08, C-40/08, C-227/08
a C-76/10) dotýkajúcu sa problematiky spotrebiteľského práva, ktoré podporujú
právne závery ústavným súdom predostreté v jeho predošlých rozhodnutiach a ktoré sú aj
sťažovateľke notoricky známe. V ostatnom poukazuje na rozsudok Súdneho dvora
z 27. februára 2014 vo veci sp. zn. C 470/12, bod 41 (v rámci sporu, ktorého účastníkom je
sťažovateľka, pozn.), v ktorom Súdny dvor výslovne deklaroval, že „možnosť súdu skúmať
nekalú povahu podmienky aj bez návrhu predstavuje vhodný prostriedok na dosiahnutie
výsledku stanoveného v článku 6 smernice 93/13, teda zabránenie tomu, aby bol jednotlivý
spotrebiteľ viazaný nekalou podmienkou, a zároveň na dosiahnutie cieľa stanoveného
v článku 7 tejto smernice, pretože takéto preskúmanie môže mať odradzujúci účinok
smerujúci k ukončeniu používania nekalých podmienok v zmluvách uzavretých
so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov (rozsudky z 21. novembra 2002,
Cofidis, C 473/00, Zb. s. I 10875, bod 32, a MostazaClaro, C 168/05, Zb. s. I 10421,
bod 25)“.
Ústavný súd taktiež dodáva, že v súčasnom období platná právna úprava
formulovaná v § 58 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, ktorá bola zavedená
zákonom č. 335/2012 Z. z. a je účinná od 1. januára 2013, počíta s možnosťou nariadenia
pojednávania pred rozhodnutím exekučného súdu o zastavení vedeného exekučného
konania podľa § 57 ods. 1 písm. a) až j) Exekučného poriadku len ako s fakultatívnou
možnosťou, a to len v prípade, že je to nevyhnutné pre objasnenie veci. K sťažovateľkou
namietanému postupu všeobecných súdov podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku
v spojení s § 57 ods. 5 Exekučného poriadku (právna úprava, ktorá bola účinná v čase
od 9. augusta 2012 do 31. decembra 2012, pozn.) ústavný súd konštatuje, že aj v prípade,
ak by tento postup nebol zo strany všeobecných súdov dodržaný (nariadenie pojednávania
pred vyhlásením exekúcie za neprípustnú a jej zastavenie, pozn.), nepredstavoval by také
porušenie označených práv sťažovateľky, ktoré by svojou intenzitou bolo spôsobilé
zasiahnuť do ňou označených práv v takom smere, aby ústavný súd mohol vysloviť ich
porušenie (napr. I. ÚS 367/2014). Naostatok postup podľa § 57 ods. 5 Exekučného poriadku
ani neprichádzal do úvahy v žiadnom z napadnutých konaní okresného súdu z dôvodu
neúčinnosti predmetnej právnej úpravy.
V kontexte uvedeného ústavný súd odmietol sťažovateľkou podané sťažnosti
týkajúce sa postupu a rozhodnutí krajského súdu z dôvodu ich zjavnej neopodstatnenosti
a nedostatku právomoci ústavného súdu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Pozornosti ústavného súdu pritom neušlo, že sťažnosti vedené pod sp. zn. Rvp 13762/2015
a sp. zn. Rvp 14205/2015 sú totožné, keďže napádajú tie isté rozhodnutia ako Okresného
súdu Žilina, tak aj krajského súdu, ako aj že krajský súd sťažovateľkou napadnutým
uznesením sp. zn. 2 CoE 53/2015 z 29. júla 2015 meritórne nepreskúmaval uznesenie
Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 5 Er 1754/2014-7 z 20. februára 2015, pretože
odvolanie proti označenému uzneseniu okresného súdu podala sťažovateľka oneskorene,
v dôsledku čoho ňou použitej argumentácii proti napádaným uzneseniam chýba akákoľvek
právna relevancia. Uvedené však nič nemení na celkovej absencii dôvodov na prijatie
všetkých sťažností, ktoré sú špecifikované v záhlaví tohto uznesenia, čo vedie k ich
odmietnutiu. Prihliadajúc na zásadu procesnej hospodárnosti konania ústavný súd podané
sťažnosti odmietol bez podrobnejšieho odôvodnenia (§ 25 ods. 2 posledná veta zákona
o ústavnom súde).
Vzhľadom na odmietnutie sťažností ako celku rozhodovanie o ďalších procesných
návrhoch sťažovateľky v nich uplatnených (zrušenie napadnutých uznesení krajského súdu
a okresných súdov, vrátenie vecí okresným súdom na ďalšie konanie a priznanie
primeraného finančného zadosťučinenia, ako i úhrady trov konania) stratilo opodstatnenie,
preto sa nimi ústavný súd už nezaoberal.
Nad rámec uvedeného ústavný súd v závere dodáva, že právny zástupca sťažovateľky
aj takýmto spôsobom zahlcuje ústavný súd podaniami, o ktorých je/musí si byť už dopredu
vedomý, že nebudú v konaní pred ústavným súdom vzhľadom buď na rovnaký spôsob ich
vybavenia v predošlom období, alebo na dôvod namietania neexistujúcich porušení
základných práv a slobôd úspešné, a ktorých spracovanie z hľadiska časového a kapacitného
bráni ústavnému súdu venovať sa tým veciam, ktoré si zasluhujú pozornosť, dokonca i jeho
zásah. Takýto postup advokátskej kancelárie ústavný súd vníma len ako snahu o získanie
materiálnych prostriedkov (odmeny) bez ohľadu na to, či taký postup zákon umožňuje, a je
to porušením buď zákonných, alebo etických povinností advokáta.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 6. apríla 2016
Príloha k uzneseniu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 201/2016
Por.sp. zn. sťažnostísp. zn. uznesenísp. zn. uznesení
č.vedených ústavnýmokresných súdovKrajského súdu v Žiline
súdom (Rvp)
Okresný súd Žilina
1. 10242/2015 č. k. 18 Er 443/2007-36sp. zn. 3 CoE 57/2014
z 11. októbra 2013z 26. marca 2015
2. 10726/2015 č. k. 20 Er 1010/2005-24sp. zn. 20 CoE 21/2015
zo 7. augusta 2012z 12. mája 2015
3. 11084/2015 č. k. 18 Er 3901/2006-44sp. zn. 20 CoE 19/2015
z 11. októbra 2013z 12. mája 2015
4. 12212/2015 č. k. 20 Er 700/2003-25č. k. 8 CoE 5/2015-108
z 2. augusta 2012z 29. apríla 2015
5. 12213/2015 č. k. 24 Er 1241/2004-17č. k. 5 CoE 48/2013-56
z 19. septembra 2012z 28. marca 2013
6. 13607/2015 č. k. 20 Er 1673/2007-56sp. zn. 20 CoE 58/2015
z 27. novembra 2013z 9. júna 2015
7.13762/2015č. k. 20 Er 372/2006-15č. k. 2 CoE 64/2015-70
8.14205/2015zo 6. augusta 2012z 29. júla 2015 9. 14653/2015 č. k. 18 Er 4015/2006-55sp. zn. 3 CoE 55/2015
z 27. novembra 2013z 27. augusta 2015
10. 14654/2015 č. k. 24 Er 854/2003-32sp. zn. 7 CoE 106/2013
z 18. októbra 2012z 11. decembra 2013
11. 15563/2015 č. k. 18 Er 3637/2009-32sp. zn. 3 CoE 84/2015
z 9. októbra 2013z 27. augusta 2015
12. 15564/2015 č. k. 18 Er 1259/2006-35č. k. 5 CoE 14/2014
z 18. októbra 2012z 28. februára 2014
13. 15565/2015 č. k. 24 Er 757/2003-60č. k. 7 CoE 18/2014-106
z 18. októbra 2012z 31. marca 2014
14. 15656/2015 č. k. 18 Er 1772/2005-23sp. zn. 1 CoE 75/2015
zo 7. augusta 2012z 21. júla 2015
15. 16912/2015 č. k. 24 Er 756/2003-44sp. zn. 1 CoE 21/2014
z 18. októbra 2012 v spojeníz 25. marca 2015
s opravným uznesením
č. k. 24 Er 756/2003-61
z 13. augusta 2013
Okresný súd Čadca
16. 11088/2015 č. k. 13 Er 288/2004-23sp. zn. 3 CoE 42/2014
z 30. septembra 2011z 12. februára 2015
17. 11824/2015 sp. zn. 6 Er 226/2014sp. zn. 9 CoE 4/2015
zo 4. apríla 2013z 31. marca 2015
18. 13511/2015 sp. zn. 13 Er 824/2006sp. zn. 1 CoE 13/2015
z 12. decembra 2012z 21. apríla 2015
19. 14411/2015 č. k. 11 Er 208/2007-25sp. zn. 3 CoE 132/2014
z 15. júla 2013z 26. marca 2015
20. 14655/2015 č. k. 12 Er 1425/2006-35sp. zn. 7 CoE 73/2014
z 15. júla 2013z 28. novembra 2015
21. 14656/2015 č. k. 12 Er 1026/2006-21sp. zn. 3 CoE 92/2014
z 8. februára 2012z 26. februára 2015
22. 14977/2015 č. k. 6 Er 62/2004-26sp. zn. 2 CoE 87/2015
z 20. septembra 2013zo 16. septembra 2015
23. 15560/2015 č. k. 8 Er 167/2015-19 z 13.sp. zn. 2 CoE 27/2015
marca 2012z 10. júna 2015
24. 15561/2015 č. k. 11 Er 164/2005-17sp. zn. 3 CoE 126/2014
z 13. novembra 2013z 26. februára 2015
25. 15562/2015 č. k. 6 Er 341/2004-32sp. zn. 2 CoE 23/2015
z 8. novembra 2011z 3. júna 2015
26. 15657/2015 č. k. 6 Er 442/2004-34sp. zn. 3 CoE 147/2014
zo 7. novembra 2011z 12. februára 2015
27. 16909/2015 č. k. 5 Er 485/2010-18č. k. 2 CoE 57/2015-69
z 8. januára 2013z 29. júla 2015 Okresný súd Ružomberok 28. 11085/2015 č. k. 3 Er 4/2007-37sp. zn. 3 CoE 137/2014
zo 4. marca 2014z 9. apríla 2015
Okresný súd Dolný Kubín
29. 10239/2015 č. k. 5 Er 5/2009-122sp. zn. 3 CoE 149/2014
z 12. mája 2014zo 16. apríla 2015
30. 10240/2015 č. k. 7 Er 38/2007-55 zo 14.sp. zn. 3 CoE 94/2014
októbra 2013zo 16. apríla 2015
31. 13067/2015 č. k. 10 Er 303/2009-63sp. zn. 1 CoE 43/2015
z 1. októbra 2014z 21. apríla 2015
Okresný súd Liptovský
Mikuláš
32. 10241/2015 č. k. 6 Er 1098/2005-24sp. zn. 9 CoE 6/2015
z 22. júna 2012z 31. marca 2015
33. 11086/2015 č. k. 3 Er 603/2007-51sp. zn. 3 CoE 143/2014
z 5. novembra 2013zo 16. apríla 2015
34. 11087/2015 č. k. 7 Er 609/2008-68č. k. 5 CoE 3/2015-167
z 10. júla 2014z 24. marca 2015
35. 12215/2015 č. k. 7 Er 10/2009-87č. k. 10 CoE 93/2014-169
z 10. júla 2014z 30. apríla 2015
36. 13066/2015 č. k. 8 Er 627/2008-20 z 25.sp. zn. 20 CoE 50/2015
februára 2013z 9. júna 2015
37. 15566/2015 č. k. 5 Er 1754/2014-7č. k. 2 CoE 53/2015-35
z 20. februára 2015z 29. júla 2015
38. 15567/2015 č. k. 5 Er 10/2005-25sp. zn. 2 CoE 81/2015
z 13. apríla 2011zo 16. septembra 2015
39. 15658/2015 č. k. 5 Er 1824/2014-19sp. zn. 20 CoE 83/2015
z 20. februára 2015z 25. augusta 2015
40. 16910/2015 č. k. 5 Er 1343/2014-8sp. zn. 3 CoE 79/2015
z 19. januára 2015z 1. októbra 2015
Okresný súd Námestovo
41. 13608/2015 č. k. 3 Er 249/2008-24č. k. 3 CoE 12/2015
z 11. mája 2011z 30. júla 2015
42. 13763/2015 č. k. 6 Er 839/2009-78sp. zn. 20 CoE 85/2015
z 29. apríla 2013z 29. júla 2015
43. 14410/2015 č. k. 3 Er 1542/2008-70sp. zn. 3 CoE 19/2015
z 5. novembra 2014z 30. júla 2015
44. 14657/2015 č. k. 3 Er 2240/2014-16č. k. 41 CoE 194/2015
z 19. novembra 2014z 12. augusta 2015
45. 16911/2015 č. k. 5 Er 1841/2008-24sp. zn. 3 CoE 105/2015
z 27. marca 2012z 22. októbra 2015