Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13CoE/80/2013

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Moyzesova 8, Bratislava, IČO: 36864421, proti povinnému: H. C., nar. XX.X.XXXX, bytom T. Y. XX, o vymoženie pohľadávky 617,07 eur (18.590,- Sk) s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, Exekútorský úrad Bratislava, Záhradnícka 60, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 12.2.2013 pod č.k. -54, a o návrhu oprávneného na prerušenie konania zo dňa 1.3.2013, jednohlasne takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a jej zastavení.

Z a m i e t a žiadosť oprávneného zo dňa 1.3.2013 na prerušenie konania a predloženie prejudiciálnych otázok Súdnemu dvoru EÚ.

odôvodnenie:

Okresný súd Vranov nad Topľou vyššie označeným uznesením vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zároveň ju zastavil. Súčasne vyslovil, že o trovách exekučného konania rozhodne samostatným rozhodnutím po právoplatnosti tohto uznesenia.

Výrok o neprípustnosti a zastavení exekúcie zdôvodnil ustaním § 57 ods. 1 písm. g/ a § 58 ods. 1 Exekučného poriadku. Vychádzal zo zistenia, že dňa 26.1.2004 sa doručením návrhu oprávneného súdnemu exekútorovi začalo exekučné konanie o vymoženie pohľadávky vo výške 617,07 eur s prísl. na podklade exekučného titulu, ktorým je Notárska zápisnica spísaná dňa 11.11.2003 v Partizánskom notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom č. N 4797/2003, NZ 10376/2003. Preskúmaním zmluvy o úvere, ktorú uzavrel oprávnený s povinným dňa 3.9.2003, zistil, že súčasťou predtlače zmluvy o úvere bolo aj splnomocnenie, podpisom ktorého povinný splnomocnil tam uvedeného advokáta Mgr. Tomáša Kušníra na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda aby v mene povinného uznal záväzok z tejto zmluvy o úvere tak, aby sa notárska zápisnica stala exekučným titulom, pričom dlžník sa zaväzuje uhradiť všetky náklady súvisiace so spísaním notárskej zápisnice. Udelenie splnomocnenia ako jednostranný právny úkon musí byť urobený slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne. Povinný teda splnomocnil tretiu osobu, aby v jeho mene uznala záväzok, ktorého konkrétnu výšku nebolo možné predpokladať. Tým sa povinný vopred vzdal svojho práva uznať alebo neuznať záväzok, ktorý vznikne či nevznikne v budúcnosti. Povinnému bolo už v tom čase, kedy ešte záväzok v zmysle určitého a konkrétneho dlhu neexistoval, odňaté právo namietať výšku uznaného dlhu v čase uznania, pretože neistý záväzok v budúcnosti nie je dostatočne určitý a určiteľný, navyše nemožno ani predpokladať, či vôbec určité právne významné okolnosti (omeškanie dlžníka a v akom rozsahu) vôbec v budúcnosti nastanú. Naviac povinný si nemohol dobrovoľne vybrať právneho zástupcu, pretože tento bol už určený v predtlači zmluvy o úvere a teda bol vybraný oprávneným, ktorý zjavne úzko spolupracuje s týmto advokátom. Uzavrel, že exekučný titul - notárska zápisnica, spísaná s advokátskym koncipientom Mgr. Tomášom Kušnírom, je neúčinná a nemôže byť podkladom exekúcie vedenej proti povinnému.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa včas podal odvolanie oprávnený, ktorým žiadal, aby odvolací súd uznesenie zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Nestotožnil sa s predmetným uznesením a vytýkal súdu prvého stupňa, že tento rozhodol nad rámec zverenej právomoci, zároveň svojím postupom odňal možnosť účastníkovi konať pred súdom, nedostatočne zistil skutkový stav a vec nesprávne právne posúdil. Vo vzťahu k uvedenému poukázal na to, že exekučný súd sa postavil do pozície orgánu, ktorý vykonal preskúmavanie exekučného titulu nesprávne. Uviedol, že súd nie je legitímne schopný vykonávať úkony smerujúce k opätovnému komplexnému rozhodovaniu o veci s tým, že výsledkom takéhoto rozhodovania je úplná nemožnosť vykonať právo pre veriteľa. Poukázal na možnosť vykonania exekúcie aj na podklade notárskej zápisnice, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila. Základnou vlastnosťou notárskej listiny je jej vierohodnosť. Notár poskytuje účastníkom garanciu, že jej obsah sa nebude dodatočne meniť. Všeobecný súd, podľa jeho názoru, nedisponuje právomocou umožňujúcou mu zasahovať do tejto garancie ovplyvňovať výkon práva vyplývajúceho z obsahu notárskej listiny. Mal za to, že všeobecný súd vo veci žalobcu nebol povinný zaoberať sa skúmaním, či notárska zápisnica bola vydaná v súlade s platnými predpismi. Povinnému nič nebránilo využiť možnosť domáhať sa nápravy cestou zrušenia zápisnice de iure alebo domáhať sa náhrady škody. Vzhľadom na to, že platná notárska zápisnica má rovnaké účinky ako rozsudok všeobecného súdu, exekučný súd musí s takýmto titulom nakladať rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu, v opačnom prípade by porušil zásadu rovnocennosti. V rámci skúmania teda nie je oprávnený posudzovať jej vecnú správnosť. Nedisponuje totiž právomocou rušiť či meniť obsah notárskej listiny, ktorá je exekučným titulom. Namietal, že nemal možnosť reagovať na akékoľvek tvrdenia, argumenty a dôkazy, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie exekučného súdu o jeho právnom postavení, zároveň nemal možnosť ovplyvniť prípravu obsahu rozhodnutia exekučného súdu. Povinnému však dal nezákonne dodatočnú príležitosť na to, ak bez existencie akýchkoľvek obáv z reakcie oprávneného došlo k zmareniu exekúcie. Voči povinnému je v pozícii veriteľa, ktorému nebol uhradený jeho legitímny dlh a nútene ho preto voči povinnému vymáha. Exekučný súd vylúčil akúkoľvek možnosť podania opravného prostriedku vo vzťahu k meritu veci, čím porušil zásadu dvojinštančnosti súdneho konania. Tvrdil, že plnomocenstvo nie je vôbec možné právne považovať za neprijateľnú podmienku. Plnomocenstvo nie je zmluvným ustanovením a nemožno naň preto aplikovať právnu úpravu neprijateľných zmluvných podmienok obsiahnutú v ustanovení . Poukázal aj na to, že ak povinný udelil svojmu zástupcovi plnomocenstvo na zastupovanie vo veci, niet pochýb o tom, že mu udelil plnomocenstvo aj na to, aby predmetné úkony urobil predpísaným zákonným spôsobom tak, aby mali všetky náležitosti platného právneho úkonu.

Zároveň v odvolaní oprávnený žiadal prerušiť konanie až do rozhodnutia Súdneho dvora EÚ na tieto predložené prejudiciálne otázky:

1/ Je možné za neprijateľnú zmluvnú podmienku považovať aj jednostranný právny úkon spotrebiteľa, ktorý má možnosť kedykoľvek odvolať a ktorým dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda aby v jeho mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva, a na tomto základe zamietnuť exekúciu pohľadávky plynúcej z tejto zmluvy?

2/ Je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv EÚ také rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na Smernicu 93/13/EHS zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi?

Odvolací súd prejednal odvolanie oprávneného bez nariadenia pojednávania podľa a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. Ak okresný súd v súvislosti s notárskou zápisnicou vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zároveň ju zastavil, správne zistil skutkový stav a správne ho aj právne posúdil. Preto v tejto časti odvolací súd odkazuje na jeho zdôvodnenie ( ).

Na zdôraznenie správnosti uznesenia v napadnutom výroku a k odvolacím dôvodom oprávneného odvolací súd dopĺňa:

V odvolaní oprávnený napadá predovšetkým to, že súd prvého stupňa ako súd exekučný nesprávne vec právne posúdil, ak Notársku zápisnicu zo dňa 11.11.2003 pod č. N 4797/2003, NZ 103769/2003 vo

všetkých jej súvislostiach posúdil ako neplatný právny úkon, ktorý má za následok aj neplatnosť tohto exekučného titulu.

Je nepochybné, že v predtlači Zmluvy o úvere zo dňa 3.9.2003 (č. l. 5) je uvedené meno splnomocneného zástupcu povinného, ktorého si nepochybne nevybral slobodne, a preto takýto úkon je podľa neplatný. K tomu, že si zástupcu na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu a na uznanie záväzku z úveru povinný nevybral slobodne, nasvedčuje aj text plnomocenstva, umiestnený v zmluve o úvere, keď pozornosť dlžníka je zameraná na obsah hlavnej zmluvy. Aj text splnomocnenia nasvedčuje tomu, že nejde tak o obhajobu záujmov zastúpenej, ako o to, aby bol zabezpečený skorší exekučný titul bez toho, aby predtým prebehlo súdne konanie. Z týchto hľadísk teda súd prvého stupňa správne postupoval, ak právny vzťah zastúpenia povinného považoval za neplatný, a teda splnomocnenec nemal ani oprávnenie do uvedenej notárskej zápisnice zahrnúť právny záväzok povinného, ktorý obsahoval dôvod, predmet, čas plnenia a súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Preto notárska zápisnica nemôže byť exekučným titulom v zmysle Exekučného poriadku. To, že túto okolnosť konštatuje exekučný súd až po vydaní poverenia, znamená len to, že bol oprávnený exekúciu zastaviť v zmysle v spojení s o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (Exekučný poriadok). V tejto súvislosti odvolací dôvod, že predmetná notárska zápisnica je platným exekučným titulom, nemožno uznať.

V súvislosti s odvolacou námietkou oprávneného, že nemal možnosť reagovať na akékoľvek tvrdenia, argumenty a dôkazy, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie exekučného súdu o jeho právnom postavení, zároveň nemal možnosť ovplyvniť prípravu obsahu napadnutého uznesenia, odvolací súd dopĺňa, že v štádiu exekučného konania súd nevykonáva dokazovanie (ako procesnú činnosť súdu osobitne upravenú v ustanoveniach až ), ale vychádza z tvrdení oprávneného uvedených v návrhu na vykonanie exekúcie a z exekučného titulu. V tomto štádiu je postačujúce, ak sú rozhodujúce skutočnosti dostatočne osvedčené okolnosťami vyplývajúcimi zo spisu. Vzhľadom na to sa oboznamovanie s obsahom listín, ktoré je zamerané na posúdenie predpokladov pre ďalší postup v exekučnom konaní, nemusí vykonávať na pojednávaní a za prítomnosti oprávneného a povinného. Ak teda oprávnený vyvodzuje existenciu procesnej vady konania, zrejme v zmysle , teda že súdy vykonali „dokazovanie“ bez nariadenia pojednávania a v jeho neprítomnosti, ide o námietku neopodstatnenú. Namietaným postupom exekučného súdu nebola oprávnenému znemožnená realizácia jeho procesných oprávnení.

Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o neprípustnosti a zastavení exekúcie ako vecne správne ( ).

V odvolaní oprávnený navrhol prerušiť konanie postupom podľa a čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ až do rozhodnutia Súdneho dvora EÚ na už vyššie uvedené prejudiciálne otázky.

Podľa , súd konanie preruší, ak rozhodol, že požiada Súdny dvor Európskych spoločenstiev o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa medzinárodnej zmluvy. Toto ustanovenie odkazuje zároveň na čl. 234 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva (U.v. ES C 325, 24.12.2002).

Podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ, Súdny dvor Európskej únie má právomoc vydať predbežný nález o otázkach, ktoré sa týkajú:

a/ výkladu zmlúv;

b/ platnosti a výkladu aktov inštitúcií, orgánov alebo úradov alebo agentúr Únie.

Ak sa táto otázka položí v konaní pred vnútroštátnym súdnym orgánom a tento súdny orgán usúdi, že rozhodnutie o nej je nevyhnutné pre vydanie jeho rozhodnutia, môže sa obrátiť na Súdny dvor Európskej únie, aby o nej rozhodol.

Ak sa táto otázka položí v konaní pred vnútroštátnym súdnym orgánom, proti ktorého rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok podľa vnútroštátneho práva, je tento súdny orgán povinný obrátiť sa na Súdny dvor Európskej únie. Ak sa takáto otázka položí v prebiehajúcom súdnom konaní pred súdnym orgánom členského štátu v súvislosti s osobou, ktorá je vo väzbe, Súdny dvor Európskej únie koná bezodkladne.

Odvolací súd podotýka, že citované ustanovenie predpokladá rozhodnutie súdu, že požiada Súdny dvor EÚ o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa medzinárodnej zmluvy. Odvolací súd nerozhodol v súvislosti s týmto ustanovením a ani nepovažuje za potrebné rozhodnúť, že požiada Súdny dvor ES o rozhodnutie o oprávneným predložených prejudiciálnych otázkach predovšetkým z dôvodu, že v danej veci nevznikla potreba stanoviť hranice aplikovateľnosti úniového práva, pretože právna úprava vnútroštátneho slovenského práva dostatočným spôsobom v danej veci umožňuje aplikáciu Smernice Rady 93/13/EHS. Vzhľadom na vyššie uvedené oprávneným podaný návrh na prejudiciálne konanie Európskemu súdnemu dvoru nepredložil, a to zároveň aj z ďalších týchto dôvodov:

Čo sa týka prvej otázky ohľadom neprijateľnej zmluvnej podmienky v súvislosti s notárskou zápisnicou ako exekučným titulom, odvolací súd je toho názoru, že ak týmto uznesením potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o nepripustení a zastavení exekúcie z dôvodov uvedených aj exekučným súdom, že notárska zápisnica pod vyššie uvedeným číslom zo dňa 11.112003 nie je exekučným titulom, túto predloženú prejudiciálnu otázku nie je potrebné predkladať na rozhodnutie Súdnemu dvoru ES. Ako ďalší dôvod, prečo nie je potreba rozhodnúť o požiadaní Súdneho dvora ES o rozhodnutie o tejto otázke, je to, že uvedenú neplatnosť právneho vzťahu zastúpenia povinného ako dlžníka advokátom Mgr. Tomášom Kušnírom ako splnomocneným na uzavretie notárskej zápisnice ako exekučného titulu a zároveň na uznanie záväzku povinného z poskytnutého úveru, konštatuje aj doterajšia zaužívaná judikatúra.

Keďže v danom prípade predmetná notárska zápisnica nie je exekučným titulom (exekučný titul absentuje), nie je potrebné riešiť ani druhú v poradí prejudiciálnu otázku ohľadom zabránenia vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi s odkazom na Smernicu 93/13/EHS.

V tejto súvislosti odvolací súd dopĺňa, že prerušenie konania v zmysle citovaného ustanovenia , je procesným úkonom súdu, ktorý závisí od jeho úvahy, teda či požiada Súdny dvor EÚ o vyriešenie predbežnej otázky v zmysle čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ (to je otázky týkajúcej sa a./ výkladu zmlúv, alebo otázky b./ platnosti a výkladu aktov inštitúcií, orgánov alebo úradov alebo agentúr Únie). Vnútroštátny súd teda nie je povinný vyhovieť každému návrhu účastníka konania (aj konania exekučného) na prerušenie konania a postúpenie návrhu Súdnemu dvoru na vydanie rozhodnutia o predbežnej otázke. Túto povinnosť nemá ani vtedy, keď prípadne v určitej veci aplikuje ustanovenia zákona platného v SR, do ktorého bol prenesený obsah právnych noriem EÚ. Cieľom prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom EÚ je totiž podľa uvedeného článku Zmluvy o fungovaní EÚ (pôvodne č. 234 Zmluva o založení európskeho spoločenstva) zabezpečiť jednotný výklad a aplikácie komunitárneho práva, a nie riešenie konkrétnych sporov, ktoré sú v kompetencii vnútroštátnych súdov, a ani posudzovanie súladu vnútroštátneho práva s komunitárnym právom. Posúdenie oprávneným navrhnutých otázok nie je súčasťou výkladu komunitárneho práva, ale výhradne práva vnútroštátneho, na ktoré je (aj) v danej procesnej situácii kompetentný súd prvého stupňa ako súd exekučný, resp. súd odvolací.

Z uvedených dôvodov odvolací súd žiadosť oprávneného zo dňa 1.3.2013 na prerušenie odvolacieho konania zamietol pretože nevzhliadol ani dôvod na rozhodnutie požiadať Súdny dvor EÚ o rozhodnutie o oprávneným navrhnutých prejudiciálnych otázkach.

Odvolací súd nerozhodoval o trovách odvolacieho konania z dôvodu, že o trovách konania bude rozhodovať prvostupňový súd po právoplatnosti jeho rozhodnutia. V súlade s rozhodne súčasne aj o trovách odvolacieho konania.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.