Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 1 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (6)I. ÚS 181/2016
PDF · 203.62 KB
No categories available
I. ÚS 181/2016
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 16. marca 2016
predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o.,
Pribinova 25, Bratislava, zastúpenej Advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s. r. o.,
Grösslingová 4, Bratislava, v mene ktorej koná konateľ a advokát doc. JUDr. Branislav
Fridrich, PhD., vedené pod sp. zn. Rvp 10736/2015 – sp. zn. 10737/2015, sp. zn.
Rvp 11076/2015, sp. zn. Rvp 12209/2015, sp. zn. Rvp 12835/2015, sp. zn. Rvp 13070/2015,
sp. zn. Rvp 13599/2015, sp. zn. Rvp 14661/2015, sp. zn. Rvp 14665/2015, sp. zn.
Rvp 14947/2015, sp. zn. Rvp 15568/2015 a sp. zn. Rvp 16842/2015 – sp. zn.
Rvp 16843/2015 vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 12 ods. 2,
čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd, práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu
k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj práva podľa čl. 14
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 47 Charty základných práv
Európskej únie postupom Okresného súdu Brezno a následne Krajského súdu v Banskej
Bystrici a ich uzneseniami uvedenými v prílohe č. 1 tohto rozhodnutia, ako i postupom
Okresného súdu Lučenec a následne Krajského súdu v Banskej Bystrici a ich uzneseniami
uvedenými v prílohe č. 2 tohto rozhodnutia a takto
rozhodol:
1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., vedené pod sp. zn.
Rvp 10736/2015 – sp. zn. 10737/2015, sp. zn. Rvp 11076/2015, sp. zn. Rvp 12209/2015,
sp. zn. Rvp 12835/2015, sp. zn. Rvp 13070/2015, sp. zn. Rvp 13599/2015, sp. zn.
Rvp 14661/2015, sp. zn. Rvp 14665/2015, sp. zn. Rvp 14947/2015, sp. zn. Rvp 15568/2015
a sp. zn. Rvp 16842/2015 – sp. zn. Rvp 16843/2015 s p á j a na spoločné konanie, ktoré
bude ďalej vedené pod sp. zn. Rvp 10736/2015.
2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli od 20. júla
2015 do 21. decembra 2015 doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ,
s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa
čl. 12 ods. 2, čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“),
práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
(ďalej len „dohovor“), práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) a zároveň aj
základného práva podľa čl. 47 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“)
postupom Okresného súdu Brezno a následne Krajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej len
„krajský súd“) a ich uzneseniami uvedenými v prílohe č. 1 tohto rozhodnutia, ako
i postupom Okresného súdu Lučenec a následne krajského súdu a ich uzneseniami
uvedenými v prílohe č. 2 tohto rozhodnutia (spolu ďalej len „okresné súdy“, „napadnuté
uznesenia okresných súdov“ a „napadnuté uznesenia krajského súdu“).
2. Sťažovateľka v predostretej argumentácii (už mnohonásobne a pravidelne sa
opakujúcej, pozn.) atakuje závery vyplývajúce z rozhodovacej činnosti okresných súdov,
ako aj krajského súdu, ktorým vytýka ich nesprávnosť z hľadiska právneho posúdenia
relevantných hmotnoprávnych ustanovení príslušných právnych predpisov na predmetnú
2
právnu vec sa vzťahujúcich, a zároveň poskytuje ústavnému súdu vlastnú interpretáciu
právnych predpisov vzťahujúcich sa na uvedené konania.
3. V petite podaných sťažností sťažovateľka žiada, aby ústavný súd vydal nález,
v ktorom vysloví, že napadnutými uzneseniami tak okresných súdov, ako i krajského súdu
došlo k porušeniu sťažovateľkou označených základných práv a práv zaručených v ústave,
dohovore, dodatkovom protokole a charte, aby napadnuté uznesenia krajského súdu
a napadnuté uznesenia okresných súdov zrušil a veci vrátil okresným súdom na ďalšie
konanie, aby sťažovateľke priznal primerané finančné zadosťučinenie a napokon aj úhradu
trov konania.
Okrem toho sa sťažovateľka domáha, aby ústavný súd vydal v každom prípade aj
dočasné opatrenie, ktorým by odložil vykonateľnosť napadnutých uznesení krajského súdu.
II.
4. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti
o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov
ustanoví zákon.
5. Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie
sú dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie
ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné
návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané
oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
II.A K spoločnému prerokovaniu vecí
6. Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha
veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“). V zmysle § 112 ods. 1 OSP v záujme
hospodárnosti konania môže súd spojiť na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali
a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov. Zákon o ústavnom súde
nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade s citovaným § 31a zákona
o ústavnom súde možno v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ústavy použiť na prípadné
spojenie vecí primerane § 112 ods. 1 OSP.
7. S prihliadnutím na obsah sťažností vedených ústavným súdom pod sp. zn.
Rvp 10736/2015 – sp. zn. 10737/2015, sp. zn. Rvp 11076/2015, sp. zn. Rvp 12209/2015,
sp. zn. Rvp 12835/2015, sp. zn. Rvp 13070/2015, sp. zn. Rvp 13599/2015, sp. zn.
Rvp 14661/2015, sp. zn. Rvp 14665/2015, sp. zn. Rvp 14947/2015, sp. zn. Rvp 15568/2015
a sp. zn. Rvp 16842/2015 – sp. zn. Rvp 16843/2015 a z tohto obsahu vyplývajúcu právnu
a skutkovú súvislosť uvedených sťažností a taktiež prihliadajúc na totožnosť v osobe
sťažovateľky a krajského súdu, proti ktorému tieto sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd,
uplatniac citované právne normy, tak, ako to je uvedené v bode l výroku tohto uznesenia.
II.B K namietanému porušeniu označených práv napadnutými uzneseniami
okresných súdov
8. V čl. 127 ods. 1 ústavy je zakotvený princíp subsidiarity, podľa ktorého ústavný
súd môže konať o namietanom porušení práv sťažovateľa a vecne sa zaoberať sťažnosťami
iba vtedy, ak sa sťažovateľ nemôže domáhať ochrany svojich práv pred všeobecným súdom.
Namietané porušenie niektorého zo základných práv alebo slobôd teda automaticky
nezakladá aj právomoc ústavného súdu na konanie o nich. Pokiaľ ústavný súd pri
predbežnom prerokovaní sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby zistí, že ochrany
4
tohto základného práva alebo slobody, porušenie ktorých namieta, sa sťažovateľ môže
domôcť využitím jemu dostupných a aj účinných právnych prostriedkov nápravy, prípadne
iným zákonne upraveným spôsobom pred iným súdom alebo pred iným štátnym orgánom,
musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku svojej právomoci na jej prerokovanie
(napr. m. m. I. ÚS 103/02, I. ÚS 6/04, II. ÚS 122/05, IV. ÚS 179/05, IV. ÚS 243/05,
II. ÚS 90/06). Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio inštitucionálny
mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov
verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal
popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu podľa zásad uvedených v § 53
ods. 1 zákona o ústavnom súde (III. ÚS 149/04, IV. ÚS 135/05).
9. Pokiaľ ide o postup okresných súdov a napadnuté uznesenia okresných súdov,
ústavný súd vzhľadom na už uvedené poukazuje na skutočnosť, že proti týmto bolo možné
podať odvolanie ako riadny opravný prostriedok (čo sťažovateľka aj využila), a preto ňou
podané sťažnosti v tejto ich časti bolo potrebné odmietnuť pre nedostatok právomoci
ústavného súdu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
10. Pozornosti ústavného súdu nad rámec uvedeného neušlo, že sťažovateľka
prostredníctvom kvalifikovaného zástupcu, ktorý koncipoval aj samotné sťažnosti podané
ústavnému súdu, s návrhmi nedoručila i napadnuté uznesenia okresných súdov. Predloženie
rozhodnutia všeobecného súdu, proti ktorému sťažnosť smeruje, je pritom podľa § 50 ods. 2
zákona o ústavnom súde zákonom danou podmienkou konania pred ústavným súdom.
Vzhľadom na konštantnú prax ústavného súdu pri posudzovaní opakujúcich sa
neúplných a neakceptovateľných podaní sťažovateľky, právne zastúpenej kvalifikovaným
právnym zástupcom, ústavný súd poznamenáva, že v prípade napadnutých uznesení
okresných súdov by tu bol dôvod na ich odmietnutie aj z dôvodu nedostatku náležitostí
predpísaných zákonom (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
II.C K namietanému porušeniu označených práv napadnutými uzneseniami
krajského súdu
11. Ústavný súd po preskúmaní predmetu týchto sťažností a v kontexte aj svojich
zistení dospel k záveru, že použitá argumentácia sťažovateľky v podaných sťažnostiach je
totožná s jej právnou argumentáciou, ktorú použila v stovkách predošlých sťažností,
ktorými sa ústavný súd už zaoberal v uplynulom období a v ktorých atakovala právne
závery všeobecných súdov vo vzťahu k právnemu posudzovaniu notárskych zápisníc, ako aj
rozsudkov rozhodcovského súdu ako exekučných titulov koncipovaných na podklade
neprijateľných podmienok v úverových zmluvách vrátane posúdenia zmlúv o úvere
koncipovaných formulárovou formou ako spotrebiteľských zmlúv v nadväznosti na
podmienky v nich uvedené vrátane záverov vyplývajúcich z rozsudku Súdneho dvora
Európskej únie (ďalej len „Súdny dvor“) vo veci Banif Plus Bank Zrt proti Csaba Cipani
a spol. C-472/11 z 21. 2. 2013, ako aj postup všeobecných súdov v rozpore s § 57 ods. 5
zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení
neskorších predpisov a krajského súdu v odvolacom konaní v rozpore s § 214 ods. 1 OSP
a v neposlednom rade vo vzťahu k prejudiciálnemu konaniu. Vzhľadom na totožnosť tak
v osobe sťažovateľky, ako aj totožnosť v použitej právnej argumentácii a skutkových
okolnostiach, ktoré boli podstatné pre ustálenie záverov všeobecných súdov aj v prípadoch
predošlých, dospel ústavný súd k záveru, že vzhľadom na to, že sťažovateľke sú notoricky
známe dôvody odmietnutia sťažností v úplne rovnakých prípadoch a ustálený právny názor
ústavného súdu na danú právnu problematiku v závislosti od predmetu napadnutých
rozhodnutí všeobecných súdov a ňou použitej argumentácie bez relevantných zmien, nie je
potrebné uvádzať tie isté dôvody odmietnutia, ako to je aj v prípade týchto sťažností.
Vzhľadom na uvedené sa preto ústavný súd plne stotožňuje s odôvodnením svojich
predchádzajúcich rozhodnutí (napr. sp. zn. I. ÚS 220/2011 z 9. júna 2011, sp. zn.
I. ÚS 227/2012 zo 16. mája 2012, sp. zn. I. ÚS 379/2012 z 22. augusta 2012, sp. zn.
I. ÚS 381/2012 z 22. augusta 2012, sp. zn. I. ÚS 382/2012 z 22. augusta 2012, sp. zn.
I. ÚS 409/2012 z 22. augusta 2012, sp. zn. I. ÚS 410/2012 z 22. augusta 2012, sp. zn.
I. ÚS 3/2013 zo 16. januára 2013, sp. zn. I. ÚS 110/2013 z 20. februára 2013, sp. zn.
I. ÚS 146/2013 z 13. marca 2013, sp. zn. I. ÚS 157/2013 z 13. marca 2013, sp. zn.
6
I. ÚS 745/2013 z 11. decembra 2013, sp. zn. I. ÚS 99/2014 z 5. marca 2014, sp. zn.
I. ÚS 100/2014 z 5. marca 2014, sp. zn. II. ÚS 473/2011 z 20. októbra 2011,
II. ÚS 303/2011 z 24. augusta 2012, sp. zn. II. ÚS 337/2012 z 13. septembra 2012, sp. zn.
II. ÚS 62/2013 z 30. januára 2013, sp. zn. II. ÚS 79/2013 zo 7. februára 2013, sp. zn.
II. ÚS 365/2013 z 26. júna 2013, sp. zn. II. ÚS 344/2013 z 19. júna 2013, sp. zn.
II. ÚS 562/2013 z 30. októbra 2013, sp. zn. III. ÚS 178/2014 zo 4. marca 2011, sp. zn.
III. ÚS 242/2011 z 31. mája 2011, sp. zn. III. ÚS 397/2011 z 27. septembra 2011, sp. zn.
III. ÚS 488/2012 z 2. októbra 2012, sp. zn. III. ÚS 7/2013 z 15. januára 2013, sp. zn.
III. ÚS 453/2013 z 26. septembra 2013, sp. zn. III. ÚS 173/2014 zo 4. marca 2014, sp. zn.
III. ÚS 176/2014 zo 4. marca 2014, sp. zn. III. ÚS 178/2014 zo 4. marca 2014, sp. zn.
III. ÚS 214/2014 z 25. marca 2014, sp. zn. III. ÚS 297/2014 z 24. apríla 2014, sp. zn.
IV. ÚS 299/2012 zo 7. júna 2012, sp. zn. IV. ÚS 467/2012 z 18. septembra 2012, sp. zn.
IV. ÚS 50/2013 z 31. januára 2013, sp. zn. IV. ÚS 51/2013 z 31. januára 2013, sp. zn.
IV. ÚS 52/2013 z 31. januára 2013, sp. zn. IV. ÚS 181/2014 z 20. marca 2014, sp. zn.
IV. ÚS 182/2014 z 20. marca 2014, sp. zn. IV. ÚS 183/2014 z 20. marca 2014, sp. zn.
IV. ÚS 186/2014 z 20. marca 2014, sp. zn. IV. ÚS 187/2014 z 20. marca 2014 atď.), ktoré
skončili odmietnutím podobných a opakujúcich sa sťažností sťažovateľky z dôvodov tam
uvedených.
Ústavný súd v takýchto a obdobných prípadoch nemá dôvod meniť svoje už ustálené
právne názory, a preto v podrobnostiach odkazuje na už citované svoje rozhodnutia.
Zároveň ústavný súd prízvukuje, že sťažovateľka ani nevzniesla žiadny presvedčivý dôkaz
potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene písomných stanovísk
by mohla zaručiť spravodlivé konanie (rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci
Lino Carlos Varela Assalino proti Portugalsku z 25. 4. 2002, sťažnosť č. 64336/01, ako aj
rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Cdo 218/2009, sp. zn.
3 Cdo 51/2011, sp. zn. 3 Cdo 186/2012, sp. zn. 7 Cdo 56/2011).
12. Na podporu svojej argumentácie ústavný súd upriamuje pozornosť sťažovateľky
aj na rozhodnutia Súdneho dvora C-76/10 zo 16. 11. 2010 vydané vo veci iniciovanej
sťažovateľkou, ako aj na ďalšiu početnú judikatúru Súdneho dvora (napr. C-240/98 až C-
244/98, C-473/00, C-168/05, C-243/08, C-40/08, C-227/08 a C-76/10) dotýkajúcu sa
problematiky spotrebiteľského práva, ktoré podporujú právne závery ústavným súdom
predostreté v jeho predošlých rozhodnutiach a ktoré sú aj sťažovateľke notoricky známe.
V ostatnom poukazuje na rozsudok Súdneho dvora z 27. 2. 2014 vo veci sp. zn. C 470/12,
bod 41 (v rámci sporu, ktorého účastníčkou je sťažovateľka, pozn.), v ktorom Súdny dvor
výslovne deklaroval, že „možnosť súdu skúmať nekalú povahu podmienky aj bez návrhu
predstavuje vhodný prostriedok na dosiahnutie výsledku stanoveného v článku 6 smernice
93/13, teda zabránenie tomu, aby bol jednotlivý spotrebiteľ viazaný nekalou podmienkou,
a zároveň na dosiahnutie cieľa stanoveného v článku 7 tejto smernice, pretože takéto
preskúmanie môže mať odradzujúci účinok smerujúci k ukončeniu používania nekalých
podmienok v zmluvách uzavretých so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov
(rozsudky z 21. novembra 2002, Cofidis, C 473/00, Zb. s. I 10875, bod 32, a Mostaza Claro,
C 168/05, Zb. s. I 10421, bod 25)“.
13. Ústavný súd taktiež dodáva, že v súčasnom období platná právna úprava
formulovaná v § 58 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z.
o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení
ďalších zákonov, ktorá bola zavedená zákonom č. 335/2012 Z. z. a je účinná od 1. januára
2013, počíta s možnosťou nariadenia pojednávania pred rozhodnutím exekučného súdu
o zastavení vedeného exekučného konania podľa § 57 ods. 1 písm. a) až j) Exekučného
poriadku len ako s fakultatívnou možnosťou, a to len v prípade, že je to nevyhnutné na
objasnenie veci. K sťažovateľkou namietanému postupu všeobecných súdov podľa § 57
ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku v spojení s § 57 ods. 5 Exekučného poriadku (právna
úprava, ktorá bola účinná v čase od 9. augusta 2012 do 31. decembra 2012, pozn.) ústavný
súd konštatuje, že aj v prípade, ak by tento postup nebol zo strany všeobecných súdov
dodržaný (nariadenie pojednávania pred vyhlásením exekúcie za neprípustnú a jej
zastavenie, pozn.), nepredstavoval by také porušenie označených práv sťažovateľky, ktoré
by svojou intenzitou bolo spôsobilé zasiahnuť do ňou onačených práv v takom smere, aby
ústavný súd mohol vysloviť ich porušenie (napr. I. ÚS 367/2014). Naostatok postup podľa
§ 57 ods. 5 Exekučného poriadku ani neprichádzal do úvahy v žiadnom z napadnutých
konaní okresných súdov z dôvodu neúčinnosti predmetnej právnej úpravy.
14. V kontexte uvedeného ústavný súd odmietol sťažovateľkou podané sťažnosti
týkajúce sa postupu a rozhodnutí krajského súdu z dôvodu ich zjavnej neopodstatnenosti
8
a nedostatku právomoci ústavného súdu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Ústavný súd, prihliadajúc na zásadu procesnej hospodárnosti konania sťažovateľkou podané
sťažnosti, odmietol bez podrobnejšieho odôvodnenia (§ 25 ods. 2 posledná veta zákona
o ústavnom súde). Keďže sťažnosti boli odmietnuté, ústavný súd o ďalších návrhoch
sťažovateľky v nich uplatnených nerozhodoval.
Vzhľadom na odmietnutie sťažností ako celku rozhodovanie o ďalších procesných
návrhoch sťažovateľky v nich uplatnených (zrušenie napadnutých uznesení krajského súdu
a okresných súdov, vrátenie vecí okresným súdom na ďalšie konanie a priznanie
primeraného finančného zadosťučinenia, ako i úhrady trov konania) stratilo opodstatnenie,
preto sa nimi ústavný súd už nezaoberal.
15. Nad rámec uvedeného ústavný súd v závere dodáva, že právny zástupca
sťažovateľky aj takýmto spôsobom zahlcuje ústavný súd podaniami, o ktorých je/musí si
byť už vopred vedomý, že nebudú v konaní pred ústavným súdom vzhľadom buď
na rovnaký spôsob ich vybavenia v predošlom období, alebo na dôvod namietania
neexistujúcich porušení základných práv a slobôd úspešné, a ktorých spracovanie z hľadiska
časového a kapacitného bráni ústavnému súdu venovať sa tým veciam, ktoré si zasluhujú
pozornosť, dokonca i jeho zásah. Takýto postup advokátskej kancelárie ústavný súd vníma
len ako snahu o získanie materiálnych prostriedkov (odmeny) bez ohľadu na to, či taký
postup zákon umožňuje, a je to porušením buď zákonných, alebo etických povinností
advokáta.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 16. marca 2016
Príloha č. 1 k uzneseniu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 181/2016
sp. zn.
posťažnostísp. zn. uznesení Okresného súdusp. zn. uznesení Krajského súdu r.vedenýchBreznov Banskej Bystrici č.ústavným súdom (Rvp) Rvp4 Er 1965/2010 z 26. augusta 2014 2 CoE 150/2015 z 20. mája 2015 1.12209/2015 Rvp3 Er 2240/2014 z 19. novembra41 CoE 194/2015 z 12. augusta 2015 2.14665/20152014 Rvp4 Er 2103/2014 z 19. decembra3 CoE 112/2015 z 26. augusta 2015 3.14947/20152014 Rvp7 Er 360/2015 z 1. júla 2015 5 CoE 184/2015 z 20. októbra 2015 4.16842/2015
Príloha č. 2 k uzneseniu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 181/2016
sp. zn.
posťažnostísp. zn. uznesení Okresného súdusp. zn. uznesení Krajského súdu r.vedenýchLučenecv Banskej Bystrici č.ústavným súdom (Rvp) Rvp8 Er 1213/2009 z 16. marca 2012 2 CoE 102/2015 z 16. apríla 2015 1.10736/2015 Rvp14 Er 654/2011 z 1. marca 2012 2 CoE 157/2015 z 30. apríla 2015 2.10737/2015 Rvp22 Er 366/2005 z 9. júla 2014 41 CoE 339/2014 z 18. decembra 2014 3.11076/2015 Rvp5 Er 306/2008 z 30. apríla 2012 41 CoE 140/2015 z 30. júna 2015 4.12835/2015 Rvp13 Er 965/2004 z 16. decembra12 CoE 38/2014 z 25. júna 2015 5.13070/20152013 Rvp8 Er 443/2010 z 15. decembra 2011 43 CoE 240/2015 z 25. júna 2015 6.13599/2015 Rvp9 Er 729/2009 z 19. septembra13 CoE 57/2015 z 31. augusta 2015 7.14661/20152013 Rvp17 Er 777/2014 z 29. mája 2015 15 CoE 79/2015 z 30. septembra 2015 8.15568/2015 Rvp17 Er 778/2014 z 29. mája 2015 43 CoE 360/2015 z 30. septembra 2015 9.16843/2015
10