Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/114/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa L. F., bývajúceho v P.,

zastúpeného JUDr. I. G., advokátom so sídlom v P., proti odporkyni Slovenskej republike,

za ktorú koná Sociálna poisťovňa, so sídlom v Bratislave, 29. augusta č. 8, o náhradu škody,

vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. , o dovolaní navrhovateľa

proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 12. apríla 2012 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Odporkyni nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava I rozsudkom z 30. novembra 2011 č.k. -66:

I. zamietol navrhovateľov návrh na prerušenie konania, II. zastavil konanie v časti

o zaplatenie 8 757 €, III. návrh zamietol, IV. rozhodol o trovách konania. Výrok I. svojho

rozhodnutia odôvodnil súd prvého stupňa tým, ţe v danom prípade neboli preukázané

procesné predpoklady pre prerušenie konania podľa , lebo

návrhom na začatie konania bol uplatnený nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym

úradným postupom, na posúdenie opodstatnenosti ktorého nemôţu mať vplyv výsledky

„iného konania“ (v ktorom ide o preskúmanie správnosti určenia výšky dôchodku).

Výrok II. odôvodnil tým, ţe navrhovateľ podľa vzal ţalobu sčasti (čo do 8 757 €)

späť. Na odôvodnenie výroku III. súd prvého stupňa uviedol, ţe navrhovateľ sa v konaní

domáhal náhrady škody v zmysle o zodpovednosti za škodu

spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len „zákon

č. “), ktorá mu údajne bola spôsobená nesprávnym úradným postupom Sociálnej

poisťovne. Za jej nesprávny úradný postup označil niekoľkoročné omeškanie s vyplácaním

dávok čiastočného starobného dôchodku. Škodu vyčísľoval vo výške jemu patriaceho

2

poplatku z omeškania ( ). Súd prvého stupňa na základe

výsledkov vykonaného dokazovania dospel k záveru, ţe návrh na začatie konania

je nedôvodný. Bez ohľadu na to, či postup Sociálnej poisťovne bol správny alebo nesprávny,

navrhovateľ v konaní nepreukázal, ţe mu vznikla škoda. Ním poţadovaná suma (vo výške

poplatku z omeškania) totiţ nepredstavuje škodu, ale sankčný postih dlţníka za omeškanie

pri splácaní peňaţného dlhu, ktorý sa (v podobe poplatku z omeškania alebo úroku

z omeškania) aplikuje na súkromnoprávne vzťahy, nie na daný právny vzťah navrhovateľa

a Sociálnej poisťovne. Poplatok z omeškania moţno podľa § 517 ods. 2 Občianskeho

zákonníka poţadovať len vtedy, ak to zákon výslovne umoţňuje. ale

v rámci právnej úpravy zmluvy o dôchodku neukladá platiteľovi dôchodku povinnosť platiť

poplatok z omeškania v prípade, ţe sa dostane do omeškania s platením dôchodku. Keďţe

navrhovateľ nepreukázal, ţe by mu vznikla škoda – jeden z predpokladov zodpovednosti štátu

v zmysle , bolo potrebné nedôvodný návrh zamietnuť. Navyše, tento

návrh bol podaný predčasne, lebo podľa samotného navrhovateľa nebolo dosiaľ právoplatne

rozhodnuté o výške jeho dôchodku. Výrok IV. rozsudku odôvodnil súd prvého stupňa

podľa a

Na odvolanie navrhovateľa proti výrokom I. a III. uvedeného rozsudku Krajský súd

v Bratislave rozsudkom z 12. apríla 2012 sp. zn. napadnutý rozsudok potvrdil.

V odôvodnení uviedol, ţe odvolanie prejednal podľa , napadnutý rozsudok

a jemu predchádzajúce konania preskúmal podľa a dospel k záveru, ţe

odvolanie nie je dôvodné. Stotoţnil sa s názorom prvostupňového súdu, ţe pre vyhovenie

návrhu chýbal jeden z predpokladov zodpovednosti štátu v zmysle ,

a to škoda. To, čoho sa navrhovateľ v konaní domáhal, nemoţno povaţovať za škodu.

Ani podľa názoru odvolacieho súdu nemoţno navrhovateľom poţadovaný poplatok

z omeškania alebo úrok z omeškania podriadiť pod pojem škoda. Dôchodkovú dávku

nemoţno chápať ako dlh, lebo ide o zákonné peňaţné plnenie, na ktoré vzniká nárok

po splnení zákonom stanovených predpokladov. Dôchodková dávka vyplýva z predpisov

verejného práva (práva sociálneho poistenia), navrhovateľom poţadované peňaţné plnenie

vyplýva ale zo súkromnoprávneho predpisu ( ). Odvolací

súd sa stotoţnil s prvostupňovým súdom aj v tom, ţe v danom prípade neboli – so zreteľom

na okolnosti uvedené uţ v napadnutom rozsudku – splnené procesné predpoklady

pre prerušenie konania v zmysle V závere potvrdzujúceho

rozsudku odvolací súd uzavrel, ţe súd prvého stupňa v potrebnej miere zistil rozhodujúce

3

skutkové okolnosti, vyvodil z nich správne právne závery a vec po právnej stránke náleţite

posúdil a svoje rozhodnutie primerane odôvodnil. Odvolací súd nepriznal navrhovateľovi

náhradu trov odvolacieho konania ( ).

Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podal navrhovateľ dovolanie, ktoré bolo

dodatočne doplnené jednak jeho právnym zástupcom, jednak samotným navrhovateľom.

V dovolaní uviedol, ţe v konaní mu bola odňatá moţnosť pred súdom konať (§ 237

písm. f/ ) postupom „krajského súdu, ktorý nenapravil vady konania, ani sa s nimi

nevyporiadal, a to jednak v procesnej časti, keď nedostatočným spôsobom rozhodoval

o návrhu na prerušenie konania a arbitrárnym rozhodnutím, keď sa vôbec nezaoberal

podstatou sporu, ale len tým ako odôvodniť zamietnutie návrhu“. Navrhovateľ poukázal na to,

ţe „27.10.2011 mu bolo doručené predvolanie na pojednávanie na deň 30.11.2011 Vzhľadom

k tomu, ţe sa o návrhu na prerušenie konania nerozhodlo a nevedel, ako sa má zariadiť, podal

4.11.2011 ţiadosť o odročenie termínu pojednávania. V ţiadosti uviedol nové okolnosti

s vecou súvisiace a najmä tieţ informoval súd, ţe v prípade, ţe by ţiadosti o odročenie

termínu pojednávania nevyhovel, ţiada o informáciu v tejto veci aby sa mohol dať právne

zastúpiť. Ţiadna informácia ohľadne prerušenia konania ani ohľadne odročenia pojednávania

mu doručená nebola. Pojednávania sa nezúčastnil z dôvodu, ţe nevedel, či si má zabezpečiť

právne zastúpenie, čo by bolo nevyhnutné v tom prípade, ak by sa vo veci konalo. V prípade,

ţe by sa vo veci nekonalo a prišiel by na pojednávanie s právnikom, mal by s tým spojené

veľké náklady. Spôsobom konania súdu bol zbavený moţnosti právneho zastúpenia“.

V ďalšom uviedol, ţe jeho dovolanie je prípustné tieţ preto, lebo rozhodnutia súdov niţších

stupňov sú arbitrárne. Vytkol im tieţ, ţe vec nesprávne právne posúdili [„vlastne rozhodovali

najmä o základe nároku v prejednávanej veci a nezaoberali sa samotnými výpočtami“,

nesprávny je ich záver, ţe v konaní nebol preukázaný vznik škody, neujasnili

si, či navrhovateľovi ide o náhradu škody vo výške zodpovedajúcej poplatku z omeškania

alebo úroku z omeškania ( ), nesprávne sú tieţ ich závery

o povahe právneho vzťahu, z ktorého sa vyvodzuje nárok na náhradu škody (verejnoprávny

alebo súkromnoprávny vzťah), rovnako o tom, ţe dôchodková dávka nie je dlh odporkyne

voči občanovi (ale zákonné peňaţné plnenie a Sociálna poisťovňa je len platobné miesto

na jeho vyplácanie) a ţe nárok bol uplatnený predčasne]. Z týchto dôvodov ţiadal napadnutý

rozsudok zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.

Podľa názoru odporkyne, ktorý uviedla vo vyjadrení k dovolaniu, je napadnutý

rozsudok vecne správny. V konaní boli rešpektované všetky procesné oprávnenia

navrhovateľa a postupom súdov mu nebola odňatá moţnosť konať v zmysle § 237

písm. f/ Ţiadala preto procesne neprípustné dovolanie odmietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 10a

ods.1 ) po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania ( )

zastúpený advokátom ( ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (

ods. 1 ) skúmal, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto

opravným prostriedkom.

1. V zmysle moţno dovolaním napadnúť právoplatné rozhodnutie

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

Dovolanie navrhovateľa smeruje proti rozsudku. Dovolanie proti rozsudku

je prípustné, ak je napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu

prvého stupňa vo veci samej ( ). Dovolanie je prípustné aj proti rozsudku

odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu

vysloveného v tejto veci ( ). Dovolanie je prípustné tieţ proti rozsudku

odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd

vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide

o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku

súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej

podmienky podľa a ( ).

Prípustnosť dovolania navrhovateľa z uvedených ustanovení nevyplýva – napadnutý

nie je zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu ( ), dovolací súd v tejto veci

dosiaľ nezaujal záväzný právny názor ( ) a dovolanie smeruje

proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, ktorý nevykazuje znaky rozsudku

uvedeného v

2. Dovolanie navrhovateľa by bolo procesne prípustné, len ak v konaní došlo

k niektorej z procesných vád, ktoré sú taxatívne vymenované v ustanovení

O vadu tejto povahy ide vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

5

b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci

sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal

návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania

sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo

bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát. Z hľadiska

prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je predmet konania významný;

ak v konaní došlo k niektorej z vád vymenovaných v , moţno ním napadnúť

aj rozhodnutia, proti ktorým je inak dovolanie neprípustné (viď napríklad R 117/1999,

R 34/1995 a tieţ rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uverejnené v časopise

Zo súdnej praxe pod č. 38/1998 a č. 23/1998). Osobitne ale treba zdôrazniť, ţe pre záver

o prípustnosti dovolania v zmysle nie je významný subjektívny názor účastníka

konania tvrdiaceho, ţe došlo k vade vymenovanej v tomto ustanovení; rozhodujúcim

je výlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, ţe k tejto procesnej vade skutočne došlo.

Vady konania v zmysle aţ e/ a neboli v dovolaní namietané

a v dovolacom konaní ich existencia nevyšla najavo. Prípustnosť dovolania navrhovateľa

preto z týchto ustanovení nemoţno vyvodiť.

Navrhovateľ tvrdí, ţe súdy mu odňali moţnosť konať pred súdom v zmysle § 237

písm. f/ Dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia,

je procesne nesprávny postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi

odníme moţnosť pred ním konať a uplatňovať (realizovať) procesné oprávnenia účastníka

občianskeho súdneho konania priznané mu za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho

práv. O procesnú vadu v zmysle ide najmä vtedy, ak súd v konaní

postupoval v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi

predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva [v zmysle

majú účastníci v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie a súd je povinný

zabezpečiť im rovnaké moţnosti na uplatnenie ich práv – viď napríklad právo účastníka

vykonávať procesné úkony vo formách stanovených zákonom ( ), nazerať do spisu

a robiť si z neho výpisy ( ), vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým

vykonaným dôkazom, ( ), byť predvolaný na súdne pojednávanie ( ),

na to, aby mu bol rozsudok doručený do vlastných rúk ( )].

2.1. Za procesnú vadu konania v zmysle povaţoval dovolateľ

to, ţe postupom súdov „bol zbavený moţnosti právneho zastúpenia“. V súvislosti s tým

poukázal na priebeh konania po doručení predvolania na pojednávanie. O pojednávaní, termín

ktorého stanovil súd na 30. november 2011, bol navrhovateľ upovedomený 27. októbra 2011

(viď doručenku pripojenú k č.l. 38 spisu). Navrhovateľ poţiadal súd o odročenie tohto

pojednávania (jeho ţiadosť bola súdu doručená 9. novembra 2011) s odôvodnením, ţe v tejto

veci navrhol prerušiť konanie podľa Pre prípad, ţe súd návrhu

na odročenie pojednávania nevyhovie, ţiadal podať včasnú informáciu „vzhľadom

aj na eventuálnu moţnosť právneho zastúpenia v predmetnej veci“.

Podľa účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel

konania najmä tým, ţe pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné

prostriedky a ţe dbajú na pokyny súdu. Podľa súd pokračuje v konaní,

aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie ani

nepoţiadal z dôleţitého dôvodu o odročenie, môţe súd vec prejednať v neprítomnosti takého

účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.

Pre účely preskúmavanej veci dovolací súd podčiarkuje povinnosť účastníka konania

prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania a dbať na pokyny súdu ( ).

Skutočnosť, ţe účastník nesplní (neplní) túto povinnosť, nebráni súdu pokračovať v konaní,

dokonca vec prejednať a rozhodnúť aj v neprítomnosti riadne predvolaného účastníka.

Ustanovenie určuje dve podmienky, ktoré musia byť súčasne splnené, aby

súd mohol vec prejednať v neprítomnosti účastníka. Ide o: a/ riadne predvolanie a b/ absenciu

ţiadosti o odročenie pojednávania z dôleţitého dôvodu (o takú absenciu ide vtedy, keď

účastník konania buď vôbec nepoţiada o odročenie pojednávania, alebo keď o odročenie

pojednávania síce poţiada, avšak nepreukáţe existenciu dôleţitého dôvodu na odročenie

pojednávania). Pokiaľ súd za splnenia predpokladov uvedených v zákone uskutoční

pojednávanie a na ňom rozhodne vo veci samej, nemoţno postup súdu označiť za odňatie

moţnosti pred súdom konať ( ).

Vo všeobecnosti platí, ţe dôleţitosť dôvodu, ktorým je odôvodňovaná ţiadosť

o odročenie pojednávania ( ), skúma súd z hľadiska okolnosti, ktorú uviedol

ţiadateľ. V danom prípade zo spisu vyplýva, ţe navrhovateľ o odročenie pojednávania

poţiadal s odôvodnením, ţe krátko predtým navrhol súdu prerušiť konanie do právoplatného

skončenia konania v inej veci ( ). Samo podanie návrhu

na prerušenie konania ale nie je dôleţitým dôvodom na odročenie pojednávania. Navrhovateľ

si to podľa všetkého uvedomil, lebo sám v ţiadosti o odročenie pojednávania pripustil

moţnosť, ţe súd nebude povaţovať podanie návrhu na prerušenie konania za dostatočný

dôvod pre odročenie pojednávania. Pre tento prípad poţiadal súd, aby ho o tom informoval

„vzhľadom na eventuálnu moţnosť právneho zastúpenia“. Súd prvého stupňa navrhovateľovi

takú informáciu nepodal a vec prejednal a rozhodol 30. novembra 2011 na nariadenom

pojednávaní bez účasti navrhovateľa.

Z hľadiska je významné, ţe súd vytvoril navrhovateľovi

primeranú moţnosť dostaviť sa na pojednávanie. Otázka, či súd mal alebo nemal informovať

navrhovateľa ešte pred uskutočnením pojednávania o predbeţnom posúdení opodstatnenosti

navrhovateľovho návrhu na prerušenie konania (resp. či mal do pojednávania o tomto návrhu

navrhovateľa rozhodnúť a rozhodnutie mu doručiť), je z pohľadu uvedeného ustanovenia

právne bezvýznamná. Pokiaľ navrhovateľ nebol súdom informovaný o odročení

pojednávania, mal vychádzať z toho, ţe súd nič nezmenil na tom, ţe sa bude pojednávať

v (pôvodnom) termíne, o ktorom uţ bol navrhovateľ upovedomený. Zo spisu vyplýva, ţe

navrhovateľ mal dostatočný časový priestor na to, aby si rozmyslel, či sa vzhľadom

na neodročenie pojednávania (ne)dostaví na pojednávanie, ako aj na to, aby zváţil,

či niektorému z advokátov (ne)udelí plnú moc na jeho zastupovanie v predmetnom konaní

alebo či prípadne (ne)poţiada Centrum právnej pomoci o ustanovenie zástupcu pre konanie

z radov advokátov.

V postupe súdu nemoţno za týchto okolností vidieť „zbavenie moţnosti právneho

zastúpenia“ (resp. odňatie moţnosti pred súdom konať v zmysle ).

2.2. Podľa názoru dovolateľa mu bola moţnosť pred súdom konať odňatá tieţ tým, ţe

rozhodnutia súdov nie sú dostatočne preskúmateľné.

Na základe uznesenia občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu bol v Zbierke

stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky ako judikát R 111/1998

uverejnený rozsudok najvyššieho súdu z 28. augusta 1997 sp. zn. , z ktorého

vyplýva, ţe „konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci ( ) aj vtedy, ak odvolací súd svoj právny záver riadne

neodôvodnil, takţe jeho rozsudok zostal nepreskúmateľný“. Podľa právneho názoru

dovolacieho súdu je názor zaujatý v uvedenom judikáte plne opodstatnený aj v prejednávanej

veci a nie je dôvod odkloniť sa od tohto názoru. Senát najvyššieho súdu, ktorý rozhoduje

v tejto veci, pri doterajšom rozhodovaní dosiaľ nikdy (v ţiadnej ním prejednávanej veci)

nepovaţoval uvedený judikát za „prekonaný“ a vţdy dôsledne a bezvýnimočne zastával

názor, ţe nepreskúmateľnosť rozhodnutia súdu zakladá (len) tzv. inú vadu konania v zmysle

, nie však procesnú vadu konania v zmysle

(viď napríklad rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. , ,

, , , , ,

). Právna kvalifikácia nepreskúmateľnosti rozhodnutia súdu niţšieho stupňa

ako dôvodu zakladajúceho (len) tzv. inú vadu konania pritom vyplýva tieţ z rozhodnutí

ďalších senátov najvyššieho súdu (porovnaj napríklad sp. zn. ,

, , , , ,

, , a ).

Správnosť takéhoto nazerania vec preskúmavajúceho senátu najvyššieho súdu

na problematiku nepreskúmateľnosti súdneho rozhodnutia a jej dôsledkov potvrdzujú tieţ

rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o sťaţnostiach proti tým rozhodnutiam

najvyššieho súdu, ktoré zotrvávali na právnych záveroch súladných s R 111/1998

(viď napríklad rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veciach

sp. zn. , , , , ,

, , , a ).

Dovolací súd osobitne poukazuje na to, ţe Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze

z 30. januára 2013 sp. zn. uviedol, ţe „sa väčšinovým názorom svojich

senátov priklonil k tej judikatúre najvyššieho súdu, ktorá prijala záver, ţe nedostatok riadneho

odôvodnenia rozsudku nezakladá vadu konania podľa , ale len tzv. inú

vadu konania podľa ísm. b/ “.

I keby teda námietka navrhovateľa o nepreskúmateľnosti (arbitrárnosti) napadnutého

rozhodnutia bola opodstatnená, týkala by sa okolnosti, ktorá prípustnosť dovolania nezakladá,

lebo nejde o vadu konania v zmysle , ani znak (vlastnosť) uznesenia, so zreteľom

na ktorý by bolo dovolanie prípustné podľa

9

2.3. Dovolateľ procesnú vadu konania uvedenú v vyvodzuje tieţ

z postupu „krajského súdu, ktorý nenapravil vady konania ani sa s nimi nevyporiadal,

a to jednak v procesnej časti, keď nedostatočným spôsobom rozhodoval o návrhu

na prerušenie konania a arbitrárnym rozhodnutím, keď sa vôbec nezaoberal podstatou sporu,

ale len tým ako odôvodniť zamietnutie návrhu“.

Odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne ( ).

Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené

podmienky na jeho potvrdenie ( § 219), ani na jeho zrušenie ( § 221 ods. 1). Odvolací súd

rozhodnutie zruší, len ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ten, kto

v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník

konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv

právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh

na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu

odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne

obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát, h/ súd prvého stupňa nesprávne vec

právne posúdil tým, ţe nepouţil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil

skutkový stav, i/ sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody,

pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali, j/ bol odvolacím súdom

schválený zmier ( ).

Vyššie uvedená argumentácia dovolateľa sa týka predovšetkým údajnej

nepreskúmateľnosti rozhodnutia odvolacieho súdu (k tomu viď bod 2.2. tohto uznesenia

najvyššieho súdu). Takto formulované námietky ale dopadajú tieţ na otázku vecnej správnosti

rozhodnutia odvolacieho súdu (k právnemu posúdeniu veci viď body 3. a 4.).

3. Pokiaľ navrhovateľ namieta, ţe odvolací súd nerozhodol procesne správnym

spôsobom (nemal aplikovať ustanovenie , ale buď alebo

) a spochybňuje aj správnosť viacerých právnych záverov súdov o povahe vzťahu,

z ktorého je vyvodzovaný navrhovateľom uplatnený nárok, a pokiaľ tvrdí, ţe súdy „vlastne

rozhodovali najmä o základe nároku v prejednávanej veci a nezaoberali sa samotnými

výpočtami“, pričom zaujali nesprávny názor, ţe v konaní nebol preukázaný vznik škody

a dôchodková dávka nie je dlhom odporkyne voči občanovi, ale ide o zákonné peňaţné

plnenie a Sociálna poisťovňa je len platobným miestom na jeho vyplácanie, resp. ţe si súdy

10

vôbec neujasnili, či mu v konaní ide o náhradu škody vo výške zodpovedajúcej poplatku

z omeškania alebo úroku z omeškania ( ), namieta

nesprávnosť právneho posúdenia veci, na ktorom spočíva napadnuté rozhodnutie.

Nesprávne právne posúdenie veci je relevantný dovolací dôvod v tom zmysle, ţe

ho moţno uplatniť v procesne prípustnom dovolaní (viď ), samo

nesprávne právne posúdenie veci ale prípustnosť dovolania nezakladá (viď tieţ R 54/2012

a tieţ napríklad rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. , ,

, , , a ). Nejde totiţ

o vadu konania uvedenú v , ani znak (atribút, stránku) rozhodnutia, ktorý by bol

uvedený v ako zakladajúci prípustnosť dovolania. Keďţe navrhovateľ uvedený

dovolací dôvod uplatnil v dovolaní, ktoré nie je procesne prípustné, nemohol dovolací súd

podrobiť napadnuté rozhodnutie posúdeniu z hľadiska správnosti v ňom zaujatých právnych

záverov.

4. Pre prípad, ţe dovolateľ namieta aj neúplnosť skutkových zistení alebo nesprávnosť

skutkových záverov súdov, dovolací súd uvádza, ţe neúplnosť alebo nesprávnosť skutkových

zistení súdov, ku ktorým dospeli v procese dokazovania, môţe zakladať (nanajvýš) tzv. inú

vadu konania; v prípade neúplnosti skutkových zistení alebo nesprávnosti skutkových záverov

nejde o nedostatok, ktorý by bol v rozhodovacej praxi najvyššieho súdu povaţovaný za dôvod

zakladajúci procesnú vadu konania v zmysle f/ (viď viaceré rozhodnutia

najvyššieho súdu, napríklad sp. zn. , , ,

a ). Ak k tejto nesprávnosti v súdnom konaní dôjde, nemá

za následok niektorú z vád konania vymenovaných v

5. Vzhľadom na to, ţe prípustnosť dovolania navrhovateľa z a

nemoţno vyvodiť, dospel najvyšší súd k záveru, ţe jeho opravný prostriedok je procesne

neprípustný. Dovolací súd preto dovolanie navrhovateľa odmietol podľa

v spojení s

V dovolacom konaní úspešnej odporkyni vzniklo právo na náhradu trov konania proti

navrhovateľovi, ktorý úspech v dovolacom konaní nemal ( v spojení

s ustanoveniami a ). Dovolací súd nepriznal odporkyni

11

náhradu trov dovolacieho konania, lebo v dovolacom konaní nepodala návrh na jej priznanie

( ).

Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 13. mája 2014

JUDr. Emil F r a n c i s c y, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková