Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 458/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. novembra 2015

predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o.,

Pribinova 25, Bratislava, zastúpenej advokátom doc. JUDr. Branislavom Fridrichom, PhD.,

advokátska kancelária Fridrich Paľko, s. r. o., Grösslingová 4, Bratislava, vedené pod sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

a sp. zn. vo veci namietaného porušenia jej základných práv

podľa a , práva podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva podľa čl. 1 Dodatkového

protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj namietaného

porušenia a Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd a zároveň namietaného porušenia čl. 47 Charty základných práv

Európskej únie postupom Krajského súdu v Banskej Bystrici a jeho uznesením sp. zn. 43

CoE 295/2014 z 30. septembra 2014 v spojení s uznesením Okresného súdu Revúca sp. zn.

z 26. februára 2014, ako aj postupom Krajského súdu v Banskej Bystrici

a jeho uzneseniami sp. zn. z 30. septembra 2014, sp. zn.

z 13. novembra 2014 v spojení s uzneseniami Okresného súdu Lučenec sp. zn.

z 23. septembra 2013 a sp. zn. z 3. apríla 2014, ako aj

postupom Krajského súdu v Banskej Bystrici a jeho uzneseniami sp. zn.

z 12. novembra 2014, sp. zn. z 21. júla 2014, sp. zn.

z 29. októbra 2014, sp. zn. z 25. novembra 2014 a sp. zn.

z 20. novembra 2014 v spojení s uzneseniami Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn.

z 9. júla 2014, sp. zn. z 13. decembra 2013, sp. zn.

z 2. júla 2014, sp. zn. zo 17. júna 2013 a sp. zn.

z 30. júna 2014, ako aj postupom Krajského súdu v Banskej Bystrici

a jeho uzneseniami sp. zn. z 30. októbra 2014, sp. zn.

z 30. septembra 2014, sp. zn. z 22. októbra 2014, sp. zn.

z 30. októbra 2014 a sp. zn. zo 17. decembra 2014 v spojení s uzneseniami

Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. z 2. augusta 2011, sp. zn.

z 28. marca 2014, sp. zn. zo 4. septembra 2013, sp. zn.

zo 16. augusta 2013 a sp. zn. z 12. júna 2012 a nakoniec

postupom Krajského súdu v Banskej Bystrici a jeho uznesením sp. zn.

z 20. novembra 2014 v spojení s uznesením Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn.

zo 4. októbra 2013 a takto

rozhodol:

1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., vedené pod sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

a sp. zn. s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej

vedené pod sp. zn. .

2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli

od 13. januára 2015 do 27. marca 2015 doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti

POHOTOVOSŤ, s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorými namieta porušenie základného

práva na súdnu ochranu podľa (ďalej len

„ústava“), práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), základného práva vlastniť

majetok podľa , práva na ochranu majetku podľa Dodatkového

protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový

protokol“) a zákazu diskriminácie zaručeného a dohovoru

a zároveň aj porušenie práva na účinný prostriedok nápravy a spravodlivý proces

podľa čl. 47 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“) postupom

Krajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) a jeho uznesením sp. zn.

z 30. septembra 2014 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie krajského súdu“)

v spojení s uznesením Okresného súdu Revúca sp. zn. z 26. februára 2014

(ďalej aj „napadnuté rozhodnutie Okresného súdu Revúca“), ako aj postupom krajského

súdu a jeho uzneseniami sp. zn. z 30. septembra 2014 a sp. zn.

z 13. novembra 2014 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutia krajského súdu“)

v spojení s uzneseniami Okresného súdu Lučenec sp. zn. z 23. septembra

2013, sp. zn. z 3. apríla 2014 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutia

Okresného súdu Lučenec“), ako aj postupom krajského súdu a jeho uzneseniami sp. zn.

z 12. novembra 2014, sp. zn. z 21. júla 2014, sp. zn.

z 29. októbra 2014, sp. zn. z 25. novembra 2014 a sp. zn.

z 20. novembra 2014 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutia krajského súdu“)

v spojení s uzneseniami Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. z 9. júla

2014, sp. zn. z 13. decembra 2013, sp. zn. z 2. júla 2014,

sp. zn. zo 17. júna 2013 a sp. zn. z 30. júna 2014 (ďalej

aj „napadnuté rozhodnutia Okresného súdu Žiar nad Hronom“), ako aj postupom krajského

súdu a jeho uzneseniami sp. zn. z 30. októbra 2014, sp. zn.

z 30. septembra 2014, sp. zn. z 22. októbra 2014,

sp. zn. z 30. októbra 2014 a sp. zn. zo 17. decembra 2014

(ďalej aj „napadnuté rozhodnutia krajského súdu“) v spojení s uzneseniami Okresného súdu

Banská Bystrica sp. zn. z 2. augusta 2011, sp. zn. z 28. marca

2014, sp. zn. zo 4. septembra 2013, sp. zn. zo 16. augusta

2013 a sp. zn. z 12. júna 2012 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutia Okresného

súdu Banská Bystrica“) a napokon postupom krajského súdu a jeho uznesením sp. zn.

z 20. novembra 2014 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie krajského súdu“)

v spojení s uznesením Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. zo 4. októbra

2013 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie Okresného súdu Veľký Krtíš“).

2. Sťažovateľka v predostretej argumentácii (už mnohonásobne a pravidelne sa

opakujúcej, pozn.) atakuje závery vyplývajúce z rozhodovacej činnosti uvedených

okresných súdov a krajského súdu, ktorým vytýka ich nesprávnosť z hľadiska právneho

posúdenia relevantných hmotnoprávnych ustanovení príslušných právnych predpisov

vzťahujúcich sa na ich postup a rozhodnutia v exekučných konaniach vedených pred

uvedenými všeobecnými súdmi a zároveň poskytuje ústavnému súdu vlastnú interpretáciu

právnych predpisov vzťahujúcich sa na uvedené konania.

3. V petite podaných sťažností sťažovateľka žiadala, aby ústavný súd vydal nález,

v ktorom vysloví porušenie jej v záhlaví tohto rozhodnutia označených práv postupom

a napadnutými rozhodnutiami Okresného súdu Revúca, Okresného súdu Lučenec,

Okresného súdu Žiar nad Hronom, Okresného súdu Banská Bystrica a Okresného súdu

Veľký Krtíš a krajského súdu, ktoré ďalej zruší a predmetné veci vráti na ďalšie konanie,

prizná jej primerané finančné zadosťučinenie a úhradu trov konania.

II.

4. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa podrobnosti

o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov

ustanoví zákon.

5. Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie

sú dôvody na jeho odmietnutie podľa . Podľa

môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie ktorých nemá právomoc,

návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže

odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

II.A

K spoločnému prerokovaniu vecí

6. Podľa ak tento zákon neustanovuje inak a povaha

veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia

v znení neskorších predpisov. V zmysle

(ďalej len „OSP“) v záujme hospodárnosti konania môže

súd spojiť na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa

týkajú tých istých účastníkov. nemá osobitné ustanovenie o spojení

vecí, avšak v súlade s citovaným možno v konaní o sťažnosti

podľa použiť na prípadné spojenie vecí primerane .

7. S prihliadnutím na obsah sťažností vedených ústavným súdom pod sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

a sp. zn. a z tohto obsahu vyplývajúcu právnu a skutkovú

súvislosť uvedených sťažností a taktiež prihliadajúc na totožnosť v osobe sťažovateľky

a krajského súdu, proti ktorému tieto sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd uplatniac

citované právne normy tak, ako to je uvedené v bode l výroku tohto uznesenia.

II.B

K namietanému porušeniu označených základných práv a slobôd napadnutými

rozhodnutiami Okresného súdu Revúca, Okresného súdu Lučenec, Okresného súdu

Žiar nad Hronom, Okresného súdu Banská Bystrica a Okresného súdu Veľký Krtíš

8. V je zakotvený princíp subsidiarity, podľa ktorého ústavný

súd môže konať o namietanom porušení práv sťažovateľa a vecne sa zaoberať sťažnosťami

iba vtedy, ak sa sťažovateľ nemôže domáhať ochrany svojich práv pred všeobecným súdom.

Namietané porušenie niektorého zo základných práv alebo slobôd teda automaticky

nezakladá aj právomoc ústavného súdu na konanie o nich. Pokiaľ ústavný súd

pri predbežnom prerokovaní sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby zistí, že

ochrany tohto základného práva alebo slobody, porušenie ktorých namieta, sa sťažovateľ

môže domôcť využitím jemu dostupných a aj účinných právnych prostriedkov nápravy,

prípadne iným zákonne upraveným spôsobom pred iným súdom alebo pred iným štátnym

orgánom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku svojej právomoci na jej

prerokovanie (napr. m. m. , , , ,

, ). Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio

inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných

orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal

popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu podľa zásad uvedených v § 53

ods. 1 (, ).

9. Pokiaľ ide o napadnuté rozhodnutia Okresného súdu Revúca, Okresného súdu

Lučenec, Okresného súdu Žiar nad Hronom, Okresného súdu Banská Bystrica a Okresného

súdu Veľký Krtíš, ústavný súd vzhľadom na už uvedené poukazuje na skutočnosť, že proti

týmto bolo možné podať odvolanie ako riadny opravný prostriedok (čo sťažovateľka

aj využila), a preto ňou podané sťažnosti v tejto ich časti bolo potrebné odmietnuť

pre nedostatok právomoci ústavného súdu podľa .

II.C

K namietanému porušeniu označených základných práv a slobôd napadnutými

rozhodnutiami krajského súdu

10. Ústavný súd po preskúmaní predmetu týchto sťažností a v kontexte aj svojich

zistení dospel k záveru, že použitá argumentácia sťažovateľky v podaných sťažnostiach je

totožná s jej právnou argumentáciou, ktorú použila v stovkách predošlých sťažností, ktorými

sa ústavný súd už zaoberal v uplynulom období a v ktorých atakovala právne závery

všeobecných súdov vo vzťahu k právnemu posudzovaniu notárskych zápisníc, ako aj

rozsudkov rozhodcovského súdu ako exekučných titulov koncipovaných na podklade

neprijateľných podmienok v úverových zmluvách vrátane posúdenia zmlúv o úvere

koncipovaných formulárovou formou ako spotrebiteľských zmlúv v nadväznosti

na podmienky v nich uvedené vrátane záverov vyplývajúcich z rozsudku Súdneho dvora

Európskej únie vo veci Banif Plus Bank Zrt proti Csaba Cipani a spol. sp. zn. C 472/11

z 21. 2. 2013, ako aj postup všeobecných súdov v rozpore s § 57 ods. 5 zákona Národnej

rady Slovenskej republiky č. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov

a krajského súdu v odvolacom konaní v rozpore s a v neposlednom rade

vo vzťahu k prejudiciálnemu konaniu. Vzhľadom na totožnosť tak v osobe sťažovateľky, ako

aj totožnosť v použitej právnej argumentácii a skutkových okolnostiach, ktoré boli podstatné

pre ustálenie záverov všeobecných súdov aj v prípadoch predošlých, dospel ústavný súd

k záveru, že vzhľadom na to, že sťažovateľke sú notoricky známe dôvody odmietnutia

sťažností v úplne rovnakých prípadoch a ustálený právny názor ústavného súdu na danú

právnu problematiku v závislosti od predmetu napadnutých rozhodnutí všeobecných súdov

a ňou použitej argumentácie bez relevantných zmien, nie je potrebné uvádzať tie isté dôvody

odmietnutia, ako to je aj v prípade týchto sťažností. Vzhľadom na uvedené sa preto ústavný

súd plne stotožňuje s odôvodnením svojich predchádzajúcich rozhodnutí (napr. sp. zn. I. ÚS

220/2011 z 9. júna 2011, sp. zn. zo 16. mája 2012, sp. zn.

z 22. augusta 2012, sp. zn. z 22. augusta 2012, sp. zn. z 22.

augusta 2012, sp. zn. z 22. augusta 2012, sp. zn.

z 22. augusta 2012, sp. zn. zo 16. januára 2013, sp. zn. z 20.

februára 2013, sp. zn. z 13. marca 2013, sp. zn. z 13. marca

2013, sp. zn. z 11. decembra 2013, sp. zn. z 5. marca 2014,

sp. zn. z 5. marca 2014, sp. zn. zo 7. mája 2014, sp. zn.

z 20. októbra 2011, sp. zn. z 24. augusta 2012,

sp. zn. z 13. septembra 2012, sp. zn. z 30. januára 2013,

sp. zn. zo 7. februára 2013, sp. zn. z 26. júna 2013,

sp. zn. z 19. júna 2013, sp. zn. z 30. októbra 2013,

sp. zn. zo 4. marca 2011, sp. zn. z 31. mája 2011,

sp. zn. z 27. septembra 2011, sp. zn. z 2. októbra 2012,

sp. zn. z 15. januára 2013, sp. zn. z 26. septembra 2013,

sp. zn. zo 4. marca 2014, sp. zn. zo 4. marca 2014,

sp. zn. zo 4. marca 2014, sp. zn. z 25. marca 2014,

sp. zn. z 24. apríla 2014, sp. zn. zo 7. júna 2012,

sp. zn. z 18. septembra 2012, sp. zn. z 31. januára 2013,

sp. zn. z 31. januára 2013, sp. zn. z 31. januára 2013,

sp. zn. z 20. marca 2014, sp. zn. z 20. marca 2014,

sp. zn. z 20. marca 2014, sp. zn. z 20. marca 2014,

sp. zn. z 20. marca 2014...), ktoré skončili odmietnutím podobných

a opakujúcich sa sťažností sťažovateľky z dôvodov tam uvedených. Ústavný súd v takýchto

a obdobných prípadoch nemá dôvod meniť svoje už ustálené právne názory, a preto

v podrobnostiach odkazuje na svoje už citované svoje rozhodnutia. Zároveň ústavný súd

prízvukuje, že sťažovateľka ani nevzniesla žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba

ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť

spravodlivé konanie (rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Lino Carlos

Varela Assalino proti Portugalsku z 25. 4. 2002, sťažnosť č. 64336/01, ako aj rozsudky

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , sp. zn. , sp.

zn. , sp. zn. ).

11. Na podporu svojej argumentácie iba upriamuje pozornosť sťažovateľky

aj na rozhodnutie Súdneho dvora sp. zn. C 76/10 zo 16. novembra 2010 vydané

vo veci iniciovanej sťažovateľkou, ako aj na ďalšiu početnú judikatúru Súdneho dvora (napr.

C 240/98 až C 244/98, C 473/00, C 168/05, C 243/08, C 40/08, C 227/08 a C 76/10)

dotýkajúcu sa problematiky spotrebiteľského práva, ktoré podporujú právne závery

ústavným súdom predostreté v jeho predošlých rozhodnutiach a ktoré sú aj sťažovateľke

notoricky známe. V ostatnom poukazuje na rozsudok Súdneho dvora z 27. februára 2014

vo veci sp. zn. C 470/12, bod 41 (v rámci sporu, ktorého účastníkom je sťažovateľka, pozn.),

v ktorom Súdny dvor výslovne deklaroval, že „možnosť súdu skúmať nekalú povahu

podmienky aj bez návrhu predstavuje vhodný prostriedok na dosiahnutie výsledku

stanoveného v článku , teda zabránenie tomu, aby bol jednotlivý

spotrebiteľ viazaný nekalou podmienkou, a zároveň na dosiahnutie cieľa stanoveného

v článku 7 tejto smernice, pretože takéto preskúmanie môže mať odradzujúci účinok

smerujúci k ukončeniu používania nekalých podmienok v zmluvách uzavretých

so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov (rozsudky z 21. 11. 2002, Cofidis,

C 473/00, Zb. s. I 10875, bod 32, a Mostaza Claro, C 168/05, Zb. s. I 10421, bod 25)“.

12. Taktiež už len dodáva, že v súčasnom období platná právna úprava formulovaná

v Exekučného poriadku, ktorá bola zavedená a je

účinná od 1. januára 2013, počíta s možnosťou nariadenia pojednávania pred rozhodnutím

exekučného súdu o zastavení vedeného exekučného konania podľa § 57 ods. 1 písm. a) až j)

len ako s fakultatívnou možnosťou, a to len v prípade, že je to nevyhnutné pre objasnenie

veci. K sťažovateľkou namietanému postupu všeobecných súdov podľa § 57 ods. 1 písm. g)

v spojení s § 57 ods. 5 Exekučného poriadku (právna úprava ktorých bola účinná v čase

od 9. augusta 2012 do 31. decembra 2012), ústavný súd konštatuje, že aj v prípade, ak by

tento postup nebol zo strany všeobecných súdov dodržaný (nariadenie pojednávania

pred vyhlásením exekúcie za neprípustnú a jej zastavenie, pozn.), nepredstavoval by také

porušenie označených práv sťažovateľky, ktoré by svojou intenzitou bolo spôsobilé

zasiahnuť do ňou onačených práv v takom smere, aby ústavný súd mohol vysloviť ich

porušenie (napr. ).

13. Ústavný súd vo svojej judikatúre stabilne uprednostňuje materiálne poňatie

právneho štátu, ktoré spočíva okrem iného na interpretácii právnych predpisov z hľadiska

ich účelu a zmyslu, pričom pri riešení (rozhodovaní) konkrétnych prípadov sa nesmie

opomínať, že prijaté riešenie (rozhodnutie) musí byť akceptovateľné aj z hľadiska všeobecne

ponímanej spravodlivosti (m. m. , , , , IV.

ÚS 182/07, ). Priorizovanie formálnych požiadaviek vyplývajúcich z

noriem bežného zákonodarstva (formálne poňatie právneho štátu) môže totiž v konkrétnych

súdnych konaniach (alebo iných právom upravených konaniach pred orgánom verejnej

moci) viesť k rozhodnutiam, ktoré budú v zjavnom rozpore s účelom a zmyslom príslušnej

právnej úpravy. Inými slovami, ústavný súd predstavuje súdny orgán ochrany ústavnosti (čl.

124 ), z čoho vyplýva, že nie je však súčasťou všeobecných súdov, ktorým preto ani

nie je inštančne nadriadený. Úlohou ústavného súdu je kontrola rozhodovacej činnosti

všeobecných súdov, avšak len za situácie, keď svojimi rozhodnutiami zasahujú do ústavne

zaručených základných práv a slobôd jednotlivca. To znamená, že ústavný súd nie je

oprávnený zasahovať do rozhodovacej činnosti všeobecných súdov v prípade, keď dochádza

k porušeniu bežnej zákonnosti alebo iným nesprávnostiam, ktoré svojou podstatou

spočívajú v rovine podústavného práva (m. m. ).

14. V kontexte uvedeného ústavný súd odmietol sťažovateľkou podané sťažnosti

týkajúce sa postupu a rozhodnutí krajského súdu z dôvodu ich zjavnej neopodstatnenosti

a nedostatku právomoci ústavného súdu podľa .

Ústavný súd prihliadajúc na zásadu procesnej hospodárnosti konania sťažovateľkou podané

sťažnosti odmietol bez podrobnejšieho odôvodnenia (§ 25 ods. 2 posledná veta zákona

o ústavnom súde). Keďže boli sťažnosti odmietnuté, ústavný súd o ďalších návrhoch

sťažovateľky v nich uplatnených nerozhodoval.

15. V kontexte s už uvedeným ústavný súd už iba dodáva, že právny zástupca

sťažovateľky aj takýmto spôsobom zahlcuje ústavný súd podaniami, o ktorých je/musí si byť

už dopredu vedomý, že nebudú v konaní pred ústavným súdom vzhľadom buď na rovnaký

spôsob ich vybavenia v predošlom období, alebo na dôvod namietania neexistujúcich

porušení základných práv a slobôd úspešné, a ktorých spracovanie z hľadiska časového a

kapacitného bráni ústavnému súdu venovať sa tým veciam, ktoré si zasluhujú pozornosť,

dokonca i jeho zásah. Takýto postup advokátskej kancelárie ústavný súd vníma len ako

snahu o získanie materiálnych prostriedkov (odmeny) bez ohľadu na to, či taký postup

zákon umožňuje, a je to porušením buď zákonných, alebo etických povinností advokáta.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. novembra 2015