Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_12CoE-39-2014.pdf
PDF · 113.85 KB
Case nature
Area
Subarea
12CoE/39/2014
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, vo veci exekúcie oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, za ktorú koná advokát a konateľ doc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD., proti povinnej K. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom D. V. XXXX/XX, XXX XX R. R., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, so sídlom Exekútorského úradu Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, pod sp. zn. EX 968/09, o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 311,36 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 3Er/29/2005 - 64 zo dňa 12. 06. 2012, takto
rozhodol:
Návrhy oprávneného na prerušenie konania z a m i e t a.
Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Odvolaním napadnutým uznesením (ktoré vydala vyššia súdna úradníčka) okresný súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju podľa § 57 ods. 1 písm. g) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), nakoľko dospel k záveru o absolútnej neplatnosti dohody o plnomocenstve uzavretej medzi povinnou a G.. F. L. v zmluve o úvere (uzavretej medzi oprávneným a povinným), v dôsledku čoho nie je podľa jeho názoru notárska zápisnica spôsobilým exekučným titulom. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že exekučný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené predpoklady na vedenie takéhoto konania, a ak kedykoľvek v priebehu konania zistí, že podmienky núteného vymáhania pohľadávky nie sú splnené, rozhodne o zastavení exekúcie. Nevyhnutným predpokladom notárskej zápisnice ako spôsobilého exekučného titulu, rovnako ako pri ostatných exekučných tituloch podľa príslušných ustanovení Exekučného poriadku, je jej formálna a materiálna vykonateľnosť. Formálna stránka vykonateľnosti v danom prípade spočíva v dodržaní formy notárskej zápisnice tak, ako ju upravuje § 47 Notárskeho poriadku a materiálna stránka spočíva v dodržaní obsahových náležitostí predpísaných ustanovením § 41 ods. 2 Exekučného poriadku. Zmluva o úvere bola uzavretá medzi oprávneným a povinnou podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Zmluvné strany sa zároveň dohodli, že všetky ich právne vzťahy sa budú spravovať Obchodným zákonníkom (čl. 18 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru). G.. F. L. v notárskej zápisnici spísanej notárkou JUDr. Jarmilou Kováčovou, so sídlom Notárskeho úradu Gajova 13, Bratislava, číslo N 2956/2004, NZ 74530/2004 zo dňa 10. 10. 2004 uznal v mene povinnej dlh voči oprávnenému z uvedenej zmluvy v celkovej výške 427,11 Eur (12867,-Sk), pozostávajúci z istiny neplateného úveru, príslušného poplatku z úveru, trov právneho zastúpenia a trov za spísanie notárskej zápisnice. Notárska zápisnica zároveň obsahuje súhlas s jej vykonateľnosťou ako exekučného titulu, výšku úroku z omeškania a dátum splatnosti pohľadávky. Zmluvné zastúpenie povinnej vzniklo zároveň v deň uzavretia zmluvy o úvere, teda v čase, keď žiaden dlh neexistoval a kedy bolo možné len predpokladať, že by mohol vzniknúť, nebolo však určité, v akej výške. Exekučný súd ďalej poukázal
na ustanovenie § 574 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého dohoda, ktorou sa niekto vzdáva práv, ktoré môžu vzniknúť až v budúcnosti, je neplatná. Podľa tohto ustanovenia je teda neprípustné, aby sa niekto vzdal práva (v tomto prípade práva uznať dlh čo do dôvodu a výšky), ktoré môže vzniknúť až v budúcnosti. Takáto dohoda je absolútne neplatná podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Poukázal ďalej aj na ustanovenie § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten koho záujmy sú v rozpore so záujmami zastúpeného. Splnomocnenie povinnej je obsiahnuté v zmluve o úvere, ktorá má podobu tzv. formulárovej zmluvy. Ak teda oprávnený postupoval tak, že vopred určil osobu, ktorá bude oprávnená konať za povinného, došlo tým k spochybneniu základného predpokladu pre udelenie plnej moci, a teda že splnomocnenec bude hájiť záujmy povinného, pretože v danom prípade ide o osobu, ktorá už pri spisovaní predtlače zmluvy o úvere bola v kontakte s oprávneným a ktorá mala hájiť jeho záujmy v súvislosti s vymáhaním prípadných dlhov v budúcnosti. Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva priamo zo zákona a pôsobí voči každému, pričom súd na ňu prihliada aj bez návrhu. Absolútnu neplatnosť nemožno napraviť dodatočným schválením a nemôže byť konvalidovaná ani dodatočným odpadnutím dôvodu neplatnosti.
Proti uvedenému uzneseniu podal oprávnený (prostredníctvom právneho zástupcu) v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom namietal odvolacie dôvody vyplývajúce z ustanovení § 205 ods. 2 písm. b) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „O.s.p.“), § 205 ods. 2 písm. a) v spojení s § 221 ods. 1 písm. d) O.s.p. a podľa ustanovenia § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. Podľa jeho názoru sa exekučný súd nesprávnou a ústavne nesúladnou interpretáciou ustanovenia § 58 ods. 1 Exekučného poriadku postavil do pozície orgánu vykonávajúceho komplexné preskúmanie exekučného titulu. Všeobecný súd, ktorý koná v pozícii všeobecného súdu nie je legitímne schopný vykonávať úkony smerujúce k opätovnému komplexnému rozhodovaniu o veci s tým, že výsledkom takéhoto rozhodovania je úplná nemožnosť vykonať právo pre veriteľa, teda vmanévrovať veriteľa do situácie ako by bol exekučný titul zrušený. Poukázal na súvisiace ustanovenia Notárskeho poriadku, v zmysle ktorých bol podľa jeho názoru notár pri výkone verejnej moci ex offo povinný posúdiť súlad úkonu obsahujúceho právny záväzok a súhlas s vykonateľnosťou so zákonom a dobrými mravmi. Exekučný súd teda vykonal činnosť, ktorá mu neprináleží, nakoľko prináležala notárovi pri spisovaní notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Postup konštruovaný exekučným súdom, ktorý umožňuje bez časového obmedzenia zasahovať do platných notárskych listín je v materiálnom právnom štáte neakceptovateľný, pretože je v rozpore s princípom právnej istoty a ochrany dôvery všetkých subjektov práv v právny poriadok. Postup notára pri spisovaní notárskej zápisnice ako exekučného titulu nebol žiadnym spôsobom spochybnený. S takýmto exekučným titulom pritom musí exekučný súd zaobchádzať rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu, inak by bola porušená zásada rovnocennosti a bol by uplatnený rozdielny procesný postup. Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť obsah notárskej zápisnice, ktorá je exekučným titulom. Ďalej oprávnený v odvolaní uviedol, že pokiaľ sa všeobecný súd nestotožní s ústavne súladnou interpretáciou ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, žiada, aby súd postupom podľa § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p. prerušil konanie a podal Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na konanie o súlade ustanovenia § 44 ods. 2 veta prvá a druhá Exekučného poriadku s článkom 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, a to pre rozpor s princípom právnej istoty a princípom ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok. V ďalšej časti odvolania oprávnený poukázal na ustanovenie čl. 12 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky o všeobecnom zákaze diskriminácii a v tej súvislosti aj na ustanovenie § článku 14 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Zákaz diskriminácie je podľa jeho názoru nutné aplikovať na výkon a ochranu práva na súdnu ochranu (čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky), práva na spravodlivý súdny proces (čl. 6 ods. 1 Dohovoru), práva vlastniť majetok (čl. 20 ods. 1 Ústavy ) ako aj na výkon a ochranu práva na pokojné užívanie majetku (čl. 1 Protokolu č. 1 k Dohovoru). Postupom exekučného súdu však bolo s oprávneným zaobchádzané odlišne, pričom toto nemožno ospravedlniť ani jeho odlišným postavením ako obchodnej spoločnosti podnikajúcej v oblasti poskytovania krátkodobých úverov. Ďalej exekučnému súd vytýkal, že exekučný súd založil a odôvodnil svoje rozhodnutie na normatívnej úprave, ktorá nemá v Slovenskej republike povahu prameňa práva, a to Smernicou Rady 93/13/ EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Namietal, že nemal možnosť reagovať na akékoľvek tvrdenia, argumenty a dôkazy, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie exekučného súdu, pričom však toto rozhodnutie výrazne ovplyvnilo jeho právne postavenie. Nemal možnosť vyjadriť sa a navrhnúť dôkazy na podporu svojich argumentov a tvrdení. Exekučný súd vo svojom rozhodnutí viackrát konštatuje skutočnosti, akoby v tomto smere vykonával dokazovanie. Podľa názoru oprávneného však dokazovanie nevykonával a k záverom dospel
len na základe domnienok, bez reálneho zistenia skutkového stavu. Ak by sa aj postup súdu považoval za dokazovanie, toto nebolo vykonané zákonným spôsobom. Plnomocenstvo obsiahnuté v zmluve o úvere nie je možné podľa jeho názoru považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Povinný ním neprevzal na seba žiadne nové povinnosti či záväzky, a oprávnenému nevznikli žiadne nové práva či výhody. Povinný navyše toto plnomocenstvo mohol v zmysle ustanovenia § 33b ods. 1 písm. b) Občianskeho zákonníka kedykoľvek odvolať. Plnomocenstvo nie je zmluvným ustanovením, a preto naň nie je možné aplikovať právnu úpravu neprijateľných zmluvných podmienok. Pokiaľ exekučný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatuje, že povinný predmetné plnomocestvo udelil v čase, keď jeho dlh ešte neexistoval, k tomuto oprávnený uviedol, že túto otázku exekučný súd posúdil nesprávne. Ako vyplýva z argumentácie súd pojem „dlh“ vykladá ako nesplatený záväzok po splatnosti. Pojem dlh však je potrebné považovať za synonymum pojmu záväzok. Tieto dva pojmy neodlišuje stav vzhľadom k splatnosti, ide o synonymá, o čom svedčí aj ich používanie v občianskoprávnej a obchodnoprávnej terminológii. Právnym poriadkom nie je vylúčená možnosť uznať dlh/záväzok v čase jeho vzniku, teda napr. súčasne s uzatvorením zmluvy, na základe ktorej dlh/záväzok vzniká. V tomto prípade nešlo o budúce právo, t.j. právo ktoré by povinnému vzniklo až v budúcnosti a ktorého by sa povinný nemohol platne vzdať s poukazom na ustanovenie § 574 ods. 2 Občianskeho zákonníka v nadväznosti na ustanovenie § 39 Občianskeho zákonníka. Nesúhlasil ani so záverom prvostupňového súdu o tom, že zástupca v notárskej zápisnici určil do kedy bude dlh splatený, pričom na toto podľa názoru exekučného súdu nemal splnomocnenie. Podľa názoru oprávneného bolo plnomocenstvo udelené tak, aby splnomocnený zástupca predmetný úkon - uznanie urobil predpísaným zákonným spôsobom s náležitosťami platného právneho úkonu, čo vyžaduje aj určenie do kedy bude dlh splatený. Nesprávny je aj záver exekučného súdu o tom, že zástupca zjavne nehájil záujmy povinného, pretože spísal notársku zápisnicu, ktorá nie je v jeho prospech. Ide len o domnienku a subjektívny názor súdu Zástupca vykonal len úkon, na ktorý bol splnomocnený a žiadnym spôsobom neprekročil udelené plnomocenstvo. Nesprávny je aj názor prvostupňového súdu o tom, že notárska zápisnica ako exekučný titul musí byť spísaná nielen s povinným ale aj s oprávneným (poukázal aj súvisiace rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky). Posudzovanie exekučného titulu už raz exekučný súd vykonal, a to aplikáciou § 44 ods. 2 Exekučného poriadku pri vydaní poverenia súdnemu exekútorovi. Exekučný súd môže vykonať revízny postup vo vzťahu k exekučnému titulu v limitoch vytvorených ústavne konformnou interpretáciou ustanovenia § 41 ods. 2 Exekučného poriadku len v spojení s revíziou práve podaného návrhu na vykonanie exekúcie, ktorého je prílohou. Ak exekučný súd vykonáva revíziu exekučného titulu po tomto čase, koná v rozpore s princípom právnej istoty a princípom ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok, čím taktiež porušuje základné práva účastníkov exekučného konania. Nie sú dostatočné dôvody na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú, exekúcia bola začatá zákonným spôsobom, na základe vykonateľného a platného exekučného titulu a od vydania poverenia nenastali žiadne nové právne ani skutkové okolnosti, ktoré by mali viesť k zmene postoja súdu. Na základe uvedeného potom oprávnený žiadal, aby odvolací súd uznesenie prvostupňového súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Po zaslaní odvolania povinnej bolo okresnému súdu dňa 07. 08. 2012 doručené jej podanie, v ktorom popísala svoje osobné pomery a uviedla, koľko splátok zaplatila súdnemu exekútorovi Viliamovi Königovi, pričom doložila aj fotokópie dokladov preukazujúcich tieto jej tvrdenia.
Dňa 09. 08. 2012 bolo následne prvostupňovému súdu doručené podanie oprávneného - návrh na prerušenie konania postupom podľa § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p. a čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Oprávnený tvrdil, že exekučný súd plnomocenstvo, ktoré je súčasťou zmluvy úvere považoval za neprijateľnú podmienku podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, resp. podľa ust. § 23a ods. 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, a preto ho vyhodnotil za neplatné, pričom neprimeranosť videl v tom, že je založený hrubý nepomer medzi právami a povinnosťami povinného a oprávneného v neprospech povinného ako spotrebiteľa. Namietal, že súd sa nevysporiadal s výkladovými pravidlami uvedenými v Smernici Rady 93/13/EHS a nijako nezdôvodnil prečo považuje za neprijateľnú podmienku v zmluve o úvere práve plnomocenstvo, ako jednostranný právny úkon, ktorým dlžník dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, aby v jeho mene uznal dlh do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva. Tvrdil, že v danom prípade je nutné požiadať Súdny dvor Európskej únie o výklad pojmu „nekalá zmluvná podmienka“ v kontexte tohto sporu. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd konanie prerušil a Súdnemu dvoru Európskej únie na základe čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie predložil prejudiciálne otázky v znení:
1) Je možné za neprijateľnú zmluvnú podmienku považovať aj jednostranný právny úkon spotrebiteľa, ktorý má možnosť kedykoľvek odvolať a ktorý dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda aby v jeho mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva, a na tomto základe zamietnuť exekúciu pohľadávky plynúcej z tejto zmluvy?
2) Je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv EÚ také rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotné ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/EHS zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi?
Rozhodnutie okresného súdu bolo vydané vyššou súdnou úradníčkou. Zákonná sudkyňa uviedla, že odvolaniu nemieni vyhovieť a podľa ust. § 374 ods. 4, druhej vety O.s.p. vec predložila na rozhodnutie odvolaciemu súdu.
Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O. s. p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a zistil, že odvolaniu oprávneného nie je možné vyhovieť.
Z predloženého súdneho spisu odvolací súd zistil, že dňa 17. 01. 2005 bola exekučnému súdu doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v prospech oprávneného Pohotovosť, s.r.o., Bratislava proti povinnej K. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom D. V. XXXX/XX, R. R.. Exekučným titulom v danej veci je notárska zápisnica (N 2956/2004, NZ 74530/2004, napísaná notárkou Jarmilou Kováčouvou so sídlom Notárskeho úradu Gajova 13, Bratislava 3) spísaná za povinnú jej zástupcom, a to na základe plnomocenstva povinnej (dlžníka), ktoré je súčasťou formulárového typu zmluvy o úvere, ktorú uzavrel oprávnený a povinná ako dlžník v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Povinná ako splnomocniteľ udelila plnomocenstvo v úverovej zmluve podľa § 31 a nasl. Občianskeho zákonníka G.. F. L., advokátovi so sídlom Advokátskej kancelárie Q. L. X, R. X, a to na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t.j. aby v jej mene uznal jej záväzok z úveru tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným exekučným titulom pre súdny výkon rozhodnutia podľa § 274 písm. e) O.s.p. alebo pre exekúciu podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku na celý jej majetok, do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva. Zmluvu o úvere, ktorej súčasťou je plnomocenstvo podpísala dlžníčka - povinná dňa 09. 02. 2014. Exekučný súd dňa 02. 02. 2005 udelil súdnemu exekútorovi Viliamovi Königovi, so sídlom Exekútorského úradu Hlbiny č. 2, Zvolen poverenie na vykonanie exekúcie proti povinnej na základe uvedeného exekučného titulu. Následne uznesením č.k. 3Er/29/2005 - 22 zo dňa 20. 08. 2008 vyhovel exekučný súd návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora a vykonaním exekúcie poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 62, 821 08 Bratislava.
Dňa 08. 06. 2012 bolo okresnému súdu doručené podanie súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého. Súdny exekútor predložil podanie povinnej, ktoré mu bolo doručené potom, ako jej bolo zaslané Upovedomenie o ďalších trovách exekúcie zo dňa 23. 04. 2012. Toto podanie povinnej posúdil súdny exekútor ako námietky proti ďalším trovám exekúcie a zároveň ako návrh na zastavenie exekúcie. V podaní povinná uviedla, že nesúhlasí s ďalšími platbami voči spoločnosti Pohotovosť, s.r.o., nakoľko tejto spoločnosti, respektíve súdnemu exekútorovi zaplatila v období od 16. 05. 2007 do 18. 04. 2008 sumu 48.000,-Sk. Ďalej uviedla, že dostala pôžičku 12.000,-Sk, z tejto sumy zaplatila 7-krát po 1.340,- Sk riadne splátky. Potom sa dostala do zložitej finančnej situácie a prestala platiť splátky. Následne ešte súdnemu exekútorovi zaplatila 32-krát po 1.500,-Sk, pričom všetky doklady zaslala aj oprávnenému. Spolu teda zaplatila 57.380,-Sk, a preto vyjadrila svoj nesúhlas s tým, že by mala ešte niečo zaplatiť.
Exekučný súd odvolaním napadnutým uznesením vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju z dôvodu neplatnosti plnomocenstva udeleného povinnou v zmluve o úvere na spísanie notárskej zápisnice o uznaní dlhu a na udelenie súhlasu s vykonateľnosťou notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Podanie povinnej označené ako „Odpoveď na list prevzatý dňa 05. 05. 2012“ bolo súdnym
exekútorom vyhodnotené a predložené súdu ako námietky proti ďalším trovám exekúcie aj ako návrh na zastavenie konania. Exekučný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia ešte uviedol, že zistil dôvody na zastavenie exekúcie, preto o námietkach proti ďalším trovám exekúcie už nerozhodoval.
Odvolací súd považuje za potrebné vysporiadať sa predovšetkým s otázkou, či zmluvný vzťah medzi oprávneným a povinnou, z ktorého vznikla pohľadávka vymáhaná oprávneným v tomto exekučnom konaní, je vzťahom spotrebiteľským. Zmluva o úvere uzavretá podľa § 467 a nasl. Obchodného zákonníka dňa 09. 02. 2004 je síce nepochybne zmluvou spotrebiteľskou, a to v zmysle zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, platného a účinného v čase uzavretia predmetnej zmluvy, avšak exekučný súd zmluvný vzťah medzi oprávneným a povinnou takto nevyhodnocoval a vo svojom rozhodnutí ani neargumentoval právnou úpravou neprijateľných zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách (obsiahnutou v Občianskom zákonníku) a ani právom Európskej únie, ktoré sa týka ochrany spotrebiteľa. Na uvedené skutočnosti odvolací súd poukazuje z tohto dôvodu, že viaceré odvolacie námietky oprávneného uvedené v odvolaní (ale aj argumenty uvádzané v návrhoch na prerušenie konania) s prejednávanou vecou nesúvisia, nakoľko oprávnený namieta skutočnosti a závery v rozhodnutí prvostupňového súdu, ktoré v preskúmavanom rozhodnutí nie sú. Odvolací súd sa preto s takýmito námietkami oprávneného nezaoberal.
Ešte pred rozhodnutím o odvolaní oprávneného bolo potrebné vysporiadať sa s jeho návrhmi na prerušenie konania podľa ust. § 109 ods. 1 písm. b / a c/ O.s.p., k čomu odvolací súd odvolací súd uvádza:
Podľa § 109 ods. 1 písm. b) a c) O.s.p. súd konanie preruší, ak
b) rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje, ak tu pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s ústavou, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná; v tom prípade postúpi návrh ústavnému súdu na zaujatie stanoviska,
c) rozhodol, že požiada Súdny dvor Európskych spoločenstiev o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa medzinárodnej zmluvy.
Podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej ZFEU) Súdny dvor Európskej únie má právomoc vydať predbežný nález o otázkach, ktoré sa týkajú: a) výkladu zmlúv; b) platnosti a výkladu aktov inštitúcií, orgánov alebo úradov alebo agentúr Únie;
Vzťah Exekučného poriadku a Občianskeho súdneho poriadku je vzťahom špeciálneho právneho predpisu k predpisu všeobecnému. Otázky upravené v Exekučnom poriadku nemožno posudzovať podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (§ 251 ods. 4 O.s.p.). Exekučný poriadok vylučuje použitie ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, ktoré umožňujú súdu za určitých okolností konanie prerušiť. Exekučné konanie je možné prerušiť, iba ak to výslovne ustanovuje právny predpis (napr. Zákon o konkurze a vyrovnaní). Dôvodom je tá skutočnosť, že účel, ktorý sa v základnom konaní sleduje prerušením konania je možné v exekučnom konaní dosiahnuť odkladom exekúcie podľa § 56 Exekučného poriadku. Takýto právny názor je obsiahnutý aj v náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I.ÚS 218/2013-26 zo dňa 10.07.2013.
K návrhu na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 psím. c/ O.s.p. odvolací súd uvádza, že úlohou Súdneho dvora Európskej únie v rámci prejudiciálneho konania v zmysle čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej „ZFEÚ“) je poskytnúť výklad práva Únie (výkladu zmlúv; platnosti a výkladu aktov inštitúcií, orgánov alebo úradov alebo agentúr Únie) a nie uplatňovať právo na skutkový stav v konaní vo veci samej, čo je úlohou vnútroštátneho súdu. Súdnemu dvoru neprislúcha rozhodovať o skutkových otázkach prejednávaných v konaní o veci samej, ani rozhodovať o rozdielnych názoroch na výklad alebo uplatňovanie vnútroštátnych predpisov.
Z ustálenej judikatúry Súdneho dvora Európskej únie vyplýva, že rozhodnutie o predložení prejudiciálnej otázky je vecou výlučnej kompetencii vnútroštátneho súdu po zistení, že pre vydanie jeho rozhodnutia je potrebné rozhodnúť o výklade práva Únie. „Pánom“ rozhodnutia o predložení prejudiciálnej otázky nie sú účastníci konania, ale len (predkladajúci) súd, ktorý dospel k názoru, že pre kvalifikované s právom Únie konformné rozhodnutie potrebuje interpretačnú pomoc Súdneho dvora Európskej únie. Aj v prípade, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému nie je prípustný opravný prostriedok, Súdny dvor Európskej únie definoval, kedy súd nie je povinný položiť prejudiciálnu otázku (v týchto súvislostiach odvolací súd poukazuje aj na rozhodnutie Súdneho dvora zo dňa 06. 10. 1982 vo veci CILFIT C-283/81). Táto situácia nastane v prípade, ak predložená otázka je irelevantná, vecne zhodná s otázkou, o ktorej sa už rozhodlo v prejudiciálnom konaní (teória act éclairé) a v prípade, ak je správne uplatňovanie práva Únie také jednoznačné, že nepripúšťa nijaké rozumné pochybnosti (teória acte clair). Odvolací súd nepovažuje v danom prípade oprávneným predložené prejudiciálne otázky za právne relevantné vo vzťahu k prebiehajúcemu konaniu, preto nie je daný dôvod na ich predloženie Súdnemu dvoru EÚ.
Oprávneným predložené prejudiciálne otázky nepovažuje odvolací súd za kvalifikované, teda opodstatnené a právne relevantné vo vzťahu k prebiehajúcemu konaniu. Z obsahu podaného odvolania a návrhu na prerušenie konania je zrejmé, že časť odvolacích námietok ako aj navrhované prejudiciálne otázky sa netýkajú predmetného uznesenia. Pokiaľ okresný súd exekúciu z dôvodu nevykonateľnosti notárskej zápisnice ako exekučného titulu zastavil, neaplikoval ustanovenia týkajúce sa ochrany práv spotrebiteľa, a ani Smernicu Rady 93/13/EHS z 5. 4. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Plnomocenstvo udelené povinným G.. F. L. v úverovej zmluve súd právne neposúdil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 1 OZ, resp. § 23a ods. 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa.
Vzhľadom na oprávneným predloženú druhú prejudiciálnu otázku odvolací súd uvádza, že v prípade naplnenia zákonných podmienok, okresný súd môže svojím rozhodnutím zastaviť prebiehajúcu exekúciu. Takéto rozhodnutie nie je v rozpore s článkom 17 Charty základných práv EÚ o ochrane vlastníckeho práva a ani v rozpore s článkom 47 Charty o práve na spravodlivý proces.
V predmetnom prípade odvolací súd nedospel ani k záveru o rozpore predmetného ustanovenia §44 ods. 2 Exekučného poriadku s Ústavou Slovenskej republiky, preto aj tento návrh oprávneného zamietol. Otázkou, či súd rozhodujúci v rámci exekučného konania mal právomoc skúmať relevantnosť exekučného titulu, a teda aj výkladom § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, sa odvolací súd zaoberá v ďalších častiach tohto rozhodnutia (aj s poukazom na súvisiace rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky).
Pokiaľ ide o odvolacie námietky oprávneného týkajúce sa toho, že plnomocenstvo udelené povinnou G.. F. L. na uznanie dlhu vo forme notárskej zápisnice a na vyslovenie súhlasu s vykonateľnosťou notárskej zápisnice je platné, odvolací súd sa stotožnil s právnym názorom okresného súdu o tom, že toto plnomocenstvo je v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka neplatné. Uvedené plnomocenstvo je súčasťou zmluvy o úvere, v dôsledku čoho povinná nemala možnosť voľby výberu zástupcu. Zmluva bola vyhotovená na predtlači samotným oprávneným, v ktorej už bola osoba splnomocnenca presne určená. Udelenie takéhoto plnomocenstva splnomocniteľom - povinnou nerešpektuje základný predpoklad jeho udelenia, a to že splnomocnenec bude presadzovať a brániť záujem povinného, v dôsledku čoho sú záujmy splnomocneného advokáta v rozpore so záujmami povinného. Takáto dohoda o plnomocenstve je preto podľa § 39 Občianskeho zákonníka právnym úkonom absolútne neplatným, tak ako to správne vyhodnotil prvostupňový súd. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie prvostupňového súd podľa § 219 ods. 1,2 O.s.p. potvrdil.
Pokiaľ ide o námietku oprávneného týkajúcu sa právomoci exekučného súdu na preskumávanie exekučného titulu exekučným súdom, k tomuto odvolací súd uvádza, že súd môže v rozsahu svojej zákonnej prieskumnej povinnosti skúmať exekučný titul počas celého exekučného konania, nielen pri rozhodovaní o udelení poverenia exekútorovi, a to na návrh účastníka konania alebo aj bez návrhu. Spôsobilý exekučný titul je jednou zo základných podmienok exekučného konania, nedostatok ktorej
je neodstrániteľný a je dôvodom na zastavenie exekučného konania. Pokiaľ súd zistí, že exekučný titul, predložený oprávneným nespĺňa formálne alebo obsahové náležitosti, môže exekúciu zastaviť. Z uvedených dôvodov odvolací súd považuje odvolaciu námietku oprávneného, podľa ktorej mal exekučný súd prekročiť rámec svojej právomoci, keď posudzoval súladnosť exekučného titulu - notárskej zápisnice so zákonom, za nedôvodnú. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.: I. ÚS 456-/2011-19 zo dňa 23. novembra 2011, v ktorom uviedol, že „okresný súd je nielen oprávnený, ale aj povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť“. Ústavný súd SR v nadväznosti na uvedené poukázal na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý v rozhodnutí sp. zn. 3 Cdo/164/1996 z 27. januára 1997 publikovanom v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997 uviedol, že „súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená.“.
Keďže okresný súd musí skúmať exekučný titul počas celého exekučného konania, a nielen pri rozhodovaní o udelení poverenia exekútorovi, a to či už na návrh účastníka alebo bez neho, pretože jedine spôsobilý exekučný titul je podmienkou pre pokračovanie v exekučnom konaní, rozhodol okresný súd správne, keď pre nedostatok spôsobilosti exekučného titulu, ktorý je neodstrániteľnou podmienkou pre výkon exekúciu zastavil.
K námietkam oprávneného o porušení jeho ústavne garantovaných práv, ako účastníka konania, a to práva na spravodlivý súdny proces a na zachovávanie zásady rovnosti pred súdom odvolací súd uvádza, že exekučný súd k právnemu záveru o neprípustnosti exekúcie dospel na podklade listinných dôkazov predložených samotným oprávneným. Z uvedeného dôvodu nie je možné konštatovať porušenie práva oprávneného na prístup k vykonanému dokazovaniu. Za neopodstatnenú považoval odvolací súd aj námietku oprávneného o údajnom vylúčení dvojinštančnosti konania. Proti uzneseniu exekučného súdu, ktorý rozhoduje či už o žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia alebo v prípade zastavenia exekúcie z dôvodu uvedeného ustanovení § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, teda pre neprípustnosť jej vedenia je odvolanie prípustné, a to podľa § 44 ods. 2 veta posledná a podľa § 58 ods. 4 Exekučného poriadku. Preskúmanie vecnej správnosti a zákonnosti rozhodnutia exekučného súdu, ako súdu prvého stupňa môže byť preto predmetom tohto odvolacieho - druhostupňového konania.
Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa, ktorým vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju ako vecne správne podľa § 219 ods. 1,2 O.s.p. potvrdil.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.