Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/366/2014

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa Z., s.r.o. so sídlom

v B., IČO: X., zastúpeného JUDr. F. N., advokátom so sídlom v B., proti odporkyni K. P.,

bývajúcej vo V., o zaplatenie 81,86 € príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Poprad

pod sp. zn. , o dovolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Poprad

z 9. júna 2014 sp. zn. -33, takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Odporkyni nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Poprad uznesením z 9. júna 2014 č.k. -33 na základe

odvolania navrhovateľa potvrdil platobný rozkaz Okresného súdu Poprad z 26. marca 2014

č.k. -24 v časti, v ktorej bola navrhovateľovi priznaná náhrada trov konania

v sume 48,82 €.

Proti tomuto potvrdzujúcemu uzneseniu podal navrhovateľ dovolanie. Uviedol, ţe

v konaní poţadoval náhradu trov vo výške 118,98 €, súd mu ale náhradu trov konania priznal

v krátenej výške. Odvolaciemu súdu vytkol, ţe nesprávne posúdil opodstatnenosť jeho

odvolania a svoju argumentáciu podloţil strohým odkazom na ustanovenia § 9 ods. 1 a § 10

ods. 1 vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

právnych sluţieb (ďalej len „vyhláška“), ktoré interpretoval a aplikoval v rozpore

s vyhláškou. Správne mal totiţ pri rozhodovaní o trovách konania pouţiť § 10 ods. 2

vyhlášky. Podľa názoru dovolateľa nie je odôvodnenie napadnutého uznesenia dostatočne

2

vyčerpávajúce a presvedčivé. Postupom súdov mu v danej veci bola odňatá moţnosť konať

( ). Ţiadal preto napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

Odporkyňa sa k dovolaniu navrhovateľa písomne nevyjadrila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací [§ 10a

ods. 1 (poznámka dovolacieho súdu: v ďalšom texte sa uvádza Občiansky súdny

poriadok v znení pred 1. januárom 2015)] po zistení, ţe dovolanie podal účastník konania

( ) zastúpený advokátom ( ), bez nariadenia dovolacieho

pojednávania ( ) skúmal, či tento opravný prostriedok smeruje proti

rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ).

Podľa ak čo len jeden z odporcov podá včas odpor s odôvodnením

vo veci samej, zrušuje sa tým platobný rozkaz v plnom rozsahu a súd nariadi pojednávanie.

To neplatí, ak sa platobný rozkaz týka niekoľkých účastníkov, z ktorých kaţdý koná sám

za seba ( ). Opravným prostriedkom len proti výroku o trovách konania

je odvolanie, o ktorom bez pojednávania rozhodne súd, ktorý vydal platobný rozkaz.

Ustanovenie veta tretia predstavuje výnimku z tých ustanovení

, v ktorých sa upravuje funkčná príslušnosť súdu. Odvolanie

proti výroku platobného rozkazu o trovách konania má síce suspenzívny účinok (odkladá

sa právoplatnosť výroku o náhrade trov konania), nemá ale devolutívny účinok odvolania,

ktorý v iných prípadoch znamená, ţe príslušnosť rozhodnúť o odvolaní prechádza na funkčne

vyšší súd. Súd, ktorý vydal platobný rozkaz, je síce súdom prvého stupňa, ak ale rozhoduje

o odvolaní proti výroku platobného rozkazu o trovách konania, má postavenie opravného

súdu (viď aj R 13/1998, R 102/2001, , ako publikáciu Števček / Ficová

a kolektív, , Komentár, Nakladatelství C. H. Beck, Praha, 2009,

str. 453). Obdobne v publikácii Krajčo a kolektív, , Komentár,

I. diel, Eurounion, Bratislava, 2010, str. 668 sa uvádza, ţe „pokiaľ súd rozhoduje iba

o odvolaní proti výroku o náhrade trov konania, súd, ktorý platobný rozkaz vydal, je súčasne

odvolacím súdom“. Zámerom takejto procesnej úpravy bolo zjednodušenie a zrýchlenie

(zefektívnenie) rozkazného konania, v ktorom sa uplatňujú výlučne peňaţné pohľadávky,

3

ktoré vyplývajú zo skutočností uvedených navrhovateľom ( ), a kde

aj rozhodovanie o náhrade trov konania je podstatne jednoduchšie, neţ je to v iných

sporových konaniach. S týmito právnymi závermi, ktoré zaujal najvyšší súd napríklad

aj v rozhodnutí sp. zn. , sa dovolací súd stotoţňuje aj v preskúmavanej veci.

V danom prípade okresný súd platobným rozkazom uloţil odporkyni povinnosť

zaplatiť navrhovateľovi ním poţadovanú sumu a tieţ nahradiť mu trovy konania. O odvolaní

navrhovateľa proti výroku o trovách konania rozhodol ten istý okresný súd, ktorý vydal

platobný rozkaz. Uznesenie, ktorým bol potvrdený tento platobný rozkaz vo výroku o trovách

konania, je v zmysle uznesením odvolacieho súdu.

Dovolanie navrhovateľa smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu. Uznesenia

odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú uvedené v a

Dovolanie v danom prípade smeruje proti uzneseniu, ktoré nemá znaky niektorého z uznesení,

proti ktorým je dovolanie prípustné; jeho procesná prípustnosť preto z a

nevyplýva.

V zmysle je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho

súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní

vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania

nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne

rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie

konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala

moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený,

ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát.

Procesné vady konania uvedené v aţ e/ a navrhovateľ

v dovolaní nenamietal a v dovolacom konaní ich existencia ani nevyšla najavo. Prípustnosť

jeho dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva.

Dovolateľ tvrdí, ţe postupom súdov mu bola odňatá moţnosť konať (§ 237

písm. f/ ). Pod odňatím moţnosti pred súdom konať v zmysle treba

rozumieť procesne nesprávny postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţňuje realizácia jeho

4

procesných oprávnení priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho

práv a právom chránených záujmov.

1. Pokiaľ dovolateľ namieta, ţe súdy pri rozhodovaní o trovách konania nemali

aplikovať ustanovenia vyhlášky, na podklade ktorých rozhodli, ale ţe rozhodnutia mali

zaloţiť na pouţití iného ustanovenia vyhlášky, jeho námietka sa – po obsahovej stránke –

netýka postupu súdov (v zmysle súladu jednotlivých procesných úkonov súdu so zákonom,

resp. v zmysle procedúry prejednania), ale právneho posúdenia, na ktorom súdy zaloţili svoje

rozhodnutia.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávnym

právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.

O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis

alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho však interpretoval alebo

ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Súd sa ale právnym

posúdením veci nedopúšťa procesnej vady konania v zmysle

Právne posúdenie veci súdmi niţších stupňov je najvyšším súdom povaţované

za relevantný dovolací dôvod, ktorým moţno úspešne odôvodniť (len) procesne prípustné

dovolanie (viď ); zároveň je zhodne zastávaný názor, ţe nesprávne

právne posúdenie veci súdmi niţších stupňov nezakladá procesnú prípustnosť dovolania

(viď R 54/2012, ale napríklad aj rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. ,

, , , ,

a ). Nejde totiţ o vadu konania uvedenú v , ani znak (atribút,

stránku) rozhodnutia, ktorý by bol uvedený v ako zakladajúci prípustnosť

dovolania.

2. Z dovolania vyplýva tieţ názor navrhovateľa, ţe napadnuté uznesenie nie

je dostatočne odôvodnené, prípadne ţe je preskúmateľné.

Judikatúra najvyššieho súdu (R 111/1998) povaţuje nepreskúmateľnosť rozhodnutia

súdu (len) za tzv. inú vadu konania ( ), teda nie vadu konania

v zmysle Názor zaujatý v uvedenom judikáte je plne opodstatnený

5

aj v prejednávanej veci. Z rovnakej právnej kvalifikácie tejto vady (nepreskúmateľnosti)

vychádzajú viaceré rozhodnutia najvyššieho súdu (viď napríklad sp. zn. ,

, , , , ,

, , ale tieţ sp. zn. , ,

, , , , ,

, , a aktuálne tieţ ).

Správnosť takéhoto nazerania na dôsledky nepreskúmateľnosti súdneho rozhodnutia

potvrdzujú tieţ rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“)

o sťaţnostiach proti tým rozhodnutiam najvyššieho súdu, ktoré zotrvali na právnych záveroch

súladných s R 111/1998 (viď napríklad , , ,

, , , , ,

). Dovolací súd osobitne poukazuje na to, ţe v náleze z 30. januára 2013

sp. zn. ústavný súd konštatoval, ţe „sa väčšinovým názorom svojich senátov

priklonil k tej judikatúre najvyššieho súdu, ktorá prijala záver, ţe nedostatok riadneho

odôvodnenia rozsudku nezakladá vadu konania podľa , ale len tzv. inú

vadu konania podľa “.

3. K tomu, čo je uvedené vyššie pod 1. a 2. dovolací súd dodáva, ţe ústavný súd

v uznesení z 27. marca 2014 sp. zn. zotrval „na opakovane vyslovenom

závere (napr. , , ) o ústavnej udrţateľnosti

názoru najvyššieho súdu, podľa ktorého neúplnosť alebo nesprávnosť skutkových zistení

súdov, nepreskúmateľnosť ich rozhodnutí a nesprávnosť právneho posúdenia, na ktorých

tieto rozhodnutia spočívajú, nie sú procesné vady konania v zmysle a prípustnosť

dovolania nezakladajú.

4. Vzhľadom na to, ţe dovolanie navrhovateľa v zmysle prípustné nie

je, nepotvrdila sa existencia dovolateľom namietanej procesnej vady ( )

a v dovolacom konaní nevyšli najavo ani iné vady konania vymenované v ,

dovolací súd odmietol procesne neprípustné dovolanie podľa v spojení

s bez toho, aby skúmal vecnú správnosť napadnutého uznesenia.

V dovolacom konaní úspešnej odporkyni vzniklo právo na náhradu trov konania voči

navrhovateľovi, ktorý úspech nemal ( v spojení s

a ). Dovolací súd nepriznal odporkyni náhradu trov dovolacieho konania,

lebo nepodala návrh na jej priznanie ( ).

Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 26. marca 2015

JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková