Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 510/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23. júna 2016 v senáte

zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa

spravodajkyňa) a sudcu Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej

spoločnosti , zastúpenej advokátom

JUDr. Felixom Neupauerom, Dvořákovo nábrežie 8/A, Bratislava, vo veci namietaného

porušenia jej základného práva podľa a podľa

čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp. zn. z 26. marca 2015 a uznesením Okresného súdu Poprad

sp. zn. z 9. júna 2014 a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti , o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. júna 2015

doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti (ďalej len „sťažovateľka“),

ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“), práva podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd

(ďalej len „listina“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. z 26. marca 2015 (ďalej len

„uznesenie najvyššieho súdu“) a uznesením Okresného súdu Poprad (ďalej len „okresný

súd“) sp. zn. z 9. júna 2014 (ďalej len „uznesenie okresného súdu“).

Zo sťažnosti vyplýva, že v «právnej veci Sťažovateľa (v postavení navrhovateľa)

proti , bytom ,

(ďalej len ako „Odporca“) o zaplatenie sumy 81,86 EUR s príslušenstvom vedenej

na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. , Okresný súd Poprad vydal Platobný

rozkaz sp. zn. -24 zo dňa 26. 03. 2014 (ďalej len „Platobný rozkaz“), ktorým

zaviazal Odporcu na zaplatenie sumy 81,86 EUR s príslušenstvom a na náhradu trov

konania za právne zastúpenie Sťažovateľa vo výške 48,82 EUR. Sťažovateľ v návrhu

na vydanie platobného rozkazu však žiadal, aby súd Odporcu zaviazal na úhradu trov

právneho zastúpenia vo výške 119,98 EUR. Na margo Sťažovateľ uvádza, že Platobný

rozkaz (resp. výrok o náhrade trov konania) bol súdom vydaný v rozpore sust. § 172 ods. 7

v znení neskorších predpisov (ďalej

len „“), bol súdom vydaný len v časti, avšak bez súhlasu

Sťažovateľa (v postavení navrhovateľa).».

Sťažovateľka uvádza, že podala «proti výroku II. Platobnému rozkazu (výroku

o náhrade trov konania) v zákonnom stanovenej lehote odvolanie (ďalej len „Odvolanie“)»,

ktorým žiadala „aby sudca Okresného súdu Poprad výrok II. Platobného rozkazu zmenil

tak, že Odporcu zaviaže na náhradu trov konania vo výške 118,98 EUR z titulu náhrady

trov právneho zastúpenia.“.

Sťažovateľka ďalej uvádza, že «okresný súd Poprad dňa 09.06.2014 Uznesením

sp. zn. -33 (ďalej len „Rozhodnutie“) v postavení odvolacieho súdu potvrdil

výrok o trovách konania v Platobnom rozkaze a účastníkom náhradu trov odvolacieho

konania nepriznal. V Odvolaní Sťažovateľ poukázal na rozhodovaciu činnosť súdov,

týkajúcu sa právnej problematiky výpočtu trov právneho zastúpenia (resp. určenia základu

pre tento výpočet), ktorá zastáva právny názor, že pre účely výpočtu trov právneho

zastúpenia je relevantná nielen istina pohľadávky, ale aj príslušenstvo vyčíslené ku dňu

2

prevzatia právneho zastúpenia (a teda hodnota veci, tak ako to stanovuje všeobecne

záväzný právny predpis).».

Sťažovateľka podala «voči Rozhodnutiu dovolanie, ktoré však bolo Uznesením

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 26. 03. 2015 (ďalej

len „Rozhodnutie NS SR“) odmietnuté. Rozhodnutie NS SR nadobudlo právoplatnosť dňa

17. 04. 2015.».

Sťažovateľka namieta, že jej „súd bez akéhokoľvek odôvodnenia svojho postupu

priznal... náhradu trov konania v nižšej výške“, a dodáva, že „súčasťou práva

na spravodlivý proces je inter alia aj priznanie náhrady trov konania v súlade so všeobecne

záväzným právnym predpisom“.

Sťažovateľka poukázala na rozhodnutia všeobecných súdov v obdobných veciach

a ich fotokópie priložila k sťažnosti (každé v troch vyhotoveniach).

Na základe týchto skutočností sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd po prijatí

sťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„1. Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa

26. 03. 2015 ako aj Uznesením Okresného súdu Poprad sp. zn. -33 zo dňa

09. 06. 2014 došlo k porušeniu práva Sťažovateľa na súdnu a inú právnu ochranu v zmysle

ustanovenia článku 46 ods. 1 SR, článku 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd

a článku 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ľudských právach.

2. Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa

26. 03. 2015 ako aj Uznesením Okresného súdu Poprad sp. zn. -33 zo dňa

09. 06. 2014 sa zrušujú a vec sa vracia Okresnému súdu Poprad na ďalšie konanie.

3. Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva Sťažovateľovi náhradu trov konania

titulom trov právneho zastúpenia Sťažovateľa. Najvyšší súd Slovenskej republiky a Okresný

súd Poprad sú spoločne a nerozdielne povinní zaplatiť trovy právneho zastúpenia

Sťažovateľa do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak.

Podľa návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané

zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným,

ako aj návrhy podané oneskorene, môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý

je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil,

uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Podľa návrh na začatie konania sa ústavnému

súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne

proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu

a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich)

zástupca.

Podľa sťažnosť okrem všeobecných náležitostí

uvedených v § 20 musí obsahovať označenie,

a) ktoré základné práva alebo slobody sa podľa tvrdenia sťažovateľa porušili,

4

b) právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, ktorým sa porušili

základné práva alebo slobody,

c) proti komu sťažnosť smeruje.

Podľa k sťažnosti sa pripojí kópia právoplatného

rozhodnutia, opatrenia alebo dôkaz o inom zásahu.

Ústavný súd poukazuje na skutočnosť, že sťažovateľka, zastúpená kvalifikovaným

právnym zástupcom, nepripojila k sťažnosti relevantné rozhodnutia všeobecných súdov –

uznesenie najvyššieho súdu a uznesenie okresného súdu. Sťažovateľka k sťažnosti pripojila

časť príloh označených na prvej a druhej strane sťažnosti, avšak nie uznesenie najvyššieho

súdu a uznesenie okresného súdu (napadnuté rozhodnutia), ktoré majú byť predmetom

posúdenia v konaní o tejto sťažnosti (doručenej ústavnému súdu 19. júna 2015, pozn.).

V uvedenej podobe ústavný súd nemôže prerokovať sťažnosť sťažovateľky s prihliadnutím

na to, že sťažovateľka namieta právne závery najvyššieho súdu v spojení so závermi

okresného súdu, ktorými mali byť porušené jej práva.

Ústavný súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že nedostatky v zákonom predpísaných

náležitostiach, aké vyplývajú z podania sťažovateľky, nie je povinný odstraňovať z úradnej

povinnosti. Na taký postup slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní pred

ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd

posudzuje nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania

(, , , ).

Podľa o advokácii a o zmene a doplnení zákona

č. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších

predpisov advokát je povinný pri výkone advokácie postupovať s odbornou starostlivosťou,

dôsledne využívať všetky právne prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy

klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej

služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé

vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to

splnené zákonom ustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetky zákonom

ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom (napr.

, , ).

Nad rámec odôvodnenia uznesenia ústavný súd dodáva, že považoval za relevantné,

že jediným predmetom napadnutých uznesení okresného súdu a najvyššieho súdu bola

výlučne otázka trov konania.

V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na svoju judikatúru týkajúcu sa rozhodnutí

všeobecných súdov o trovách konania, podľa ktorej vo všeobecnosti platí, že pochybenia pri

rozhodovaní o náhrade trov konania spravidla nedosahujú samy osebe takú intenzitu,

na základe ktorej možno vysloviť porušenie základných práv a slobôd, akokoľvek sa môže

účastníka konania citeľne dotknúť. Ústavný súd pri posudzovaní problematiky trov konania,

t. j. problematiky vo vzťahu k predmetu konania pred všeobecnými súdmi vedľajšej,

postupuje nanajvýš zdržanlivo, a k zrušeniu napádaného výroku o trovách konania sa uchýli

iba výnimočne, napr. keď zistí, že došlo k porušeniu práva na súdnu ochranu extrémnym

spôsobom alebo že bolo zasiahnuté aj iné základné právo (, ,

, , , , ).

Pre intervenciu ústavného súdu je v takýchto prípadoch nevyhnutná zvýšená intenzita

porušenia označených práv. Táto okolnosť podľa ústavného súdu odôvodňuje aj prísnejšie

posudzovanie splnenia zákonom predpísaných náležitostí sťažnosti. Navyše sťažnosti

sťažovateľky predchádzalo 77 sťažností, ktorými sa ústavný súd už zaoberal.

Uvedený nedostatok zákonom predpísaných náležitostí sťažnosti bol dôvodom na jej

odmietnutie podľa . Vzhľadom na kvalifikované právne

zastúpenie ústavný súd sťažovateľku na odstránenie nedostatkov sťažnosti nevyzýval,

primerane aplikujúc v spojení s

.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

6

V Košiciach 23. júna 2016