Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
49d/390041.613c61.pdf
PDF · 101.9 KB
No categories available
3Cdo/175/2013
Najvyšší súd 3 Cdo 175/2013
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu S., a.s., so sídlom v Ţ.,
IČO: X., zastúpeného advokátskou kanceláriou S., s.r.o., so sídlom v B., IČO: X., proti
ţalovanej M. P., bývajúcej v R., o zaplatenie 376,69 € s príslušenstvom, vedenej
na Okresnom súde Prievidza pod sp. zn. 15 Ro 22/2012, o dovolaní ţalobcu proti uzneseniu
Krajského súdu v Trenčíne z 8. augusta 2012 sp. zn. 17 Co 233/2012, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a .
Ţalovanej nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Prievidza uznesením z 13. júna 2012 č.k. 15 Ro 22/2012-28 potvrdil
platobný rozkaz Okresného súdu Prievidza zo 7. marca 2012 č.k. 15 Ro 22/2012-14 v časti,
v ktorej bola ţalobcovi priznaná náhrada trov konania v sume 117,68 €, a ţalobcovi nepriznal
náhradu trov odvolacieho konania. V odôvodnení uviedol, ţe na návrh ţalobcu bol vydaný
platobný rozkaz, ktorým bol ţalobcovi priznaný nárok na zaplatenie 376,69 €
s príslušenstvom (špecifikovaným vo výroku platobného rozkazu) a ţalovaná bola zaviazaná
nahradiť ţalobcovi 117,68 € trov konania. Keďţe ţalobca podal proti platobnému rozkazu
v časti trov konania odvolanie, Okresný súd Prievidza postupoval podľa § 174 ods. 2 O.s.p.
a po preskúmaní veci dospel k záveru, ţe platobný rozkaz v časti o trovách konania je vecne
správny. Námietky ţalobcu, pokiaľ ide o výšku priznaných trov konania (ţalobca uplatňoval
trovy vo výške 170,16 €), nepovaţoval za dôvodné; krátenie trov právneho zastúpenia
vyčíslených ţalobcom povaţoval za opodstatnené a správne.
Proti vyššie uvedenému uzneseniu okresného súdu podal ţalobca odvolanie. Krajský
súd v Trenčíne uznesením z 8. augusta 2012 sp. zn. 17 Co 233/2012 odvolanie ţalobcu
odmietol ako neprípustné podľa § 202 ods. 3 písm. m/ O.s.p. a § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p.
Poukázal na to, ţe okresný súd, ktorý vydal platobný rozkaz, je pri rozhodovaní proti výroku
platobného rozkazu o trovách konania odvolacím súdom (§ 174 ods. 2 O.s.p.).
Proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne z 8. augusta 2012 sp. zn. 17 Co 233/2012
podal dovolanie ţalobca. Navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky uvedené
rozhodnutie zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie z dôvodu, ţe mu krajský súd
svojím postupom odňal moţnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. Poukázal
na to, ţe platobný rozkaz vydal súdny úradník, a preto mal byť zachovaný postup podľa § 374
ods. 4 O.s.p., podľa ktorého ak sudca odvolaniu proti rozhodnutiu súdneho úradníka
nevyhovie, predloţí vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. V danom prípade preto sudca,
ak nemienil odvolaniu vyhovieť, bol povinný vec predloţiť na rozhodnutie odvolaciemu súdu,
čo však neurobil. Nesúhlasil s názorom, ţe rozhodnutie okresného súdu o odvolaní proti
výroku platobného rozkazu o trovách konania, je rozhodnutím opravného súdu a nie je moţné
ho napádať odvolaním ako prvostupňové rozhodnutie.
Ţalovaná sa k dovolaniu ţalobcu písomne nevyjadrila.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe
dovolanie podal účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpený advokátom (§ 241 ods. 1
O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) skúmal, či tento
opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.
Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ
to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
Dovolanie smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu. V zmysle § 239 ods. 1 O.s.p.
je dovolanie prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ak a/ odvolací súd zmenil uznesenie
súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru
Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p.) na zaujatie stanoviska. Dovolanie nie
je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie
proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa § 109
ods. 1 písm. c/ O.s.p. V zmysle § 239 ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné tieţ proti uzneseniu
odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací
súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide
o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu
na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide
o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné
(nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.
Dovolanie ţalobcu smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktoré nevykazuje znaky
niektorého z vyššie uvedených uznesení, proti ktorým je dovolanie prípustné (§ 239 ods. 1 a 2
O.s.p.). Prípustnosť jeho opravného prostriedku by prichádzala do úvahy len v prípade
výskytu niektorej z procesných vád uvedených v ustanovení § 237 O.s.p.
V zmysle § 237 O.s.p. je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho
súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní
vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania
nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne
rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie
konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala
moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený,
ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát.
Procesné vady konania uvedené v § 237 písm. a/ aţ e/ O.s.p. ţalobca v dovolaní
nenamietal a v dovolacom konaní ich existencia nevyšla najavo. Prípustnosť jeho dovolania
preto z týchto ustanovení nemoţno vyvodiť.
Dovolateľ tvrdí, ţe v konaní došlo k procesnej vade uvedenej v § 237 písm. f/ O.s.p.
Odvolaciemu súdu vytýka, ţe jeho odvolanie odmietol ako neprípustné napriek tomu, ţe pre
takýto postup neboli dané zákonné dôvody.
Pod odňatím moţnosti pred súdom konať v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. treba
rozumieť procesne nesprávny postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţňuje realizácia jeho
procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv
a právom chránených záujmov. Judikatúra za prípad odňatia moţnosti pred súdom označuje
aj postup súdu, ktorý sa z určitého procesného dôvodu odmietne zaoberať meritom veci
(odmietne podanie alebo konanie zastaví alebo odvolací súd odmietne odvolanie), hoci
procesné predpoklady pre taký postup nie sú dané (viď R 23/1994).
Podľa § 174 ods. 2 O.s.p. opravným prostriedkom len proti výroku o trovách konania
je odvolanie, o ktorom bez pojednávania rozhodne súd, ktorý vydal platobný rozkaz.
Citované zákonné ustanovenie predstavuje výnimku zo všeobecných ustanovení
upravujúcich funkčnú príslušnosť. Odvolanie proti výroku platobného rozkazu o trovách
konania nemá devolutívny účinok odvolania, ktorý v iných prípadoch znamená, ţe príslušnosť
rozhodnúť o odvolaní prechádza na funkčne vyšší súd. Súd, ktorý vydal platobný rozkaz,
je súdom prvého stupňa, ale ak rozhoduje o odvolaní proti výroku platobného rozkazu
o trovách konania, má postavenie vyššieho opravného súdu (viď aj R 13/1998, R 102/2001,
II. ÚS 811/00, ako i Števček / Ficová a kolektív, Občiansky súdny poriadok, Komentár,
Nakladatelství C. H. Beck, Praha, 2009 str. 453). Proti rozhodnutiu opravného súdu
o odvolaní proti výroku platobného rozkazu o trovách konania nie je v zmysle § 202 ods. 3
písm. m/ O.s.p. odvolanie prípustné.
Ako vyplýva z obsahu spisu okresný súd platobným rozkazom vydaným súdnym
úradníkom uloţil ţalovanej zaplatiť ţalobcovi ţalovanú sumu s príslušenstvom a nahradiť
mu trovy konania. O odvolaní ţalobcu proti výroku o trovách konania rozhodol ten istý
okresný súd, ktorý vydal platobný rozkaz, a uznesením platobný rozkaz vo výroku o trovách
konania potvrdil.
Keďţe o odvolaní proti výroku platobného rozkazu o trovách konania rozhodol súd,
ktorý bol na to v zmysle § 174 ods. 2 O.s.p. funkčne oprávnený, jeho rozhodnutie je podľa
platnej procesnoprávnej úpravy rozhodnutím opravného súdu a proti jeho rozhodnutiu
je podanie odvolania vylúčené ustanovením § 202 ods. 3 písm. m/ O.s.p. Preto ak za tohto
stavu veci Krajský súd v Trenčíne odvolanie ţalobcu podané proti uzneseniu okresného súdu,
ktorý rozhodoval o odvolaní proti výroku platobného rozkazu o trovách konania, odmietol
v zmysle § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako neprípustné, jeho postup bol správny. Odmietnutím
odvolania v procesnej situácii, v ktorej boli pre to dané zákonné predpoklady v zmysle § 218
ods. 1 písm. a/ O.s.p., nebola ţalobcovi odňatá moţnosť pred súdom konať (§ 237 písm. f/
O.s.p).
Pokiaľ ţalobca v dovolaní namieta, ţe v danej veci nebol dodrţaný postup podľa § 374
ods. 4 O.s.p. a poukazuje na právne závery zaujaté v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 6 Cdo 44/2011, jeho námietky nemohol zohľadniť ani dovolací súd,
a to z totoţných dôvodov ako krajský súd uviedol v odôvodnení svojho rozhodnutia; dovolací
súd na tieto dôvody v podrobnostiach odkazuje.
V dovolacom konaní úspešnej ţalovanej vzniklo právo na náhradu trov konania voči
ţalobcovi, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.
a § 142 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd však ţalovanej náhradu trov dovolacieho konania
nepriznal, lebo nepodala návrh na ich priznanie (§ 151 ods. 1 O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom
hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 28. októbra 2013
JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková