Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 440/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. novembra

2015 predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o.,

Pribinova 25, Bratislava, zastúpenej advokátom doc. JUDr. Branislavom Fridrichom, PhD.,

Advokátska kancelária Fridrich Paľko, s. r. o., Grösslingová 4, Bratislava, vedené pod

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

– sp. zn. , sp. zn. a sp. zn. –

sp. zn. vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 20 ods. 1

a , práva podľa Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj namietaného porušenia čl. 12 ods. 2

, Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd a čl. 47 Charty základných práv Európskej únie postupom Krajského súdu v Prešove

a jeho uzneseniami sp. zn. z 22. decembra 2014, sp. zn.

z 30. septembra 2014, sp. zn. z 30. decembra 2014, sp. zn.

z 30. januára 2015, sp. zn. z 28. januára 2015, sp. zn.

zo 4. februára 2015, sp. zn. zo 4. februára 2015, sp. zn.

z 26. februára 2015, sp. zn. z 5. februára 2015, sp. zn.

z 10. decembra 2014, sp. zn. z 30. januára 2015 a sp. zn.

z 30. januára 2015 v spojení s uzneseniami Okresného súdu Poprad sp. zn.

z 2. mája 2014, sp. zn. z 30. októbra 2013, sp. zn.

z 20. augusta 2014, sp. zn. z 19. mája 2014, sp. zn.

zo 6. októbra 2014, sp. zn. zo 6. decembra 2013, sp. zn.

zo 17. októbra 2013, sp. zn. z 20. marca 2014, sp. zn.

z 8. apríla 2014, sp. zn. z 8. apríla 2014, sp. zn. z 19. marca

2014 a sp. zn. z 29. januára 2014 a postupom Krajského súdu v Prešove

a jeho uzneseniami sp. zn. zo 6. februára 2015, sp. zn.

z 19. augusta 2014, sp. zn. z 30. decembra 2014, sp. zn.

z 22. decembra 2014, sp. zn. z 19. novembra 2014, sp. zn.

z 26. februára 2015, sp. zn. zo 16. decembra 2014 a sp. zn.

z 22. decembra 2014 v spojení s uzneseniami Okresného súdu Kežmarok

sp. zn. z 8. apríla 2014, sp. zn. zo 4. decembra 2013, sp. zn.

z 18. marca 2014, sp. zn. z 18. marca 2014, sp. zn.

z 20. marca 2014, sp. zn. z 2. apríla 2014, sp. zn.

z 15. apríla 2014 a sp. zn. zo 14. marca 2014 a takto

rozhodol:

1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., vedené pod sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. –

sp. zn. , sp. zn. a sp. zn. – sp. zn.

s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn.

.

2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli od 7. apríla

2015 do 22. júna 2015 doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o.,

Pribinova 25, Bratislava (ďalej len „sťažovateľka“), ktorými namieta porušenie základného

práva na súdnu ochranu podľa (ďalej len

„ústava“), práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), základného práva vlastniť

majetok podľa , práva na ochranu majetku podľa Dodatkového

protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový

protokol“), zákazu diskriminácie zaručeného a dohovoru

a porušenie práva na účinný prostriedok nápravy a spravodlivý proces podľa čl. 47 Charty

základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“) postupom Krajského súdu v Prešove

(ďalej len „krajský súd“) a jeho uzneseniami sp. zn. z 22. decembra 2014,

sp. zn. z 30. septembra 2014, sp. zn. z 30. decembra 2014,

sp. zn. z 30. januára 2015, sp. zn. z 28. januára 2015, sp. zn.

zo 4. februára 2015, sp. zn. zo 4. februára 2015, sp. zn.

z 26. februára 2015, sp. zn. z 5. februára 2015, sp. zn.

z 10. decembra 2014, sp. zn. z 30. januára 2015 a sp. zn.

z 30. januára 2015 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutia krajského súdu“)

v spojení s uzneseniami Okresného súdu Poprad sp. zn. z 2. mája 2014,

sp. zn. z 30. októbra 2013, sp. zn. z 20. augusta 2014, sp. zn.

z 19. mája 2014, sp. zn. zo 6. októbra 2014, sp. zn.

zo 6. decembra 2013, sp. zn. zo 17. októbra 2013, sp. zn.

z 20. marca 2014, sp. zn. z 8. apríla 2014, sp. zn.

z 8. apríla 2014, sp. zn. z 19. marca 2014 a sp. zn.

z 29. januára 2014 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutia Okresného súdu

Poprad“), ako aj postupom krajského súdu a jeho uzneseniami sp. zn.

zo 6. februára 2015, sp. zn. z 19. augusta 2014, sp. zn.

z 30. decembra 2014, sp. zn. z 22. decembra 2014, sp. zn.

z 19. novembra 2014, sp. zn. z 26. februára 2015, sp. zn.

zo 16. decembra 2014 a sp. zn. z 22. decembra 2014

(ďalej aj „napadnuté rozhodnutia krajského súdu“) v spojení s uzneseniami Okresného súdu

Kežmarok sp. zn. z 8. apríla 2014, sp. zn. zo 4. decembra

2013, sp. zn. z 18. marca 2014, sp. zn. z 18. marca 2014,

sp. zn. z 20. marca 2014, sp. zn. z 2. apríla 2014, sp. zn.

z 15. apríla 2014 a sp. zn. zo 14. marca 2014 (ďalej aj

„napadnuté rozhodnutia Okresného súdu Kežmarok“).

Sťažovateľka v predostretej argumentácii (už mnohonásobne a pravidelne sa

opakujúcej, pozn.) atakuje závery vyplývajúce z rozhodovacej činnosti uvedených

okresných súdov a krajského súdu, ktorým vytýka ich nesprávnosť z hľadiska právneho

posúdenia relevantných hmotnoprávnych ustanovení príslušných právnych predpisov

vzťahujúcich sa na ich postup a rozhodnutia v exekučných konaniach vedených pred

uvedenými všeobecnými súdmi a zároveň poskytuje ústavnému súdu vlastnú interpretáciu

právnych predpisov vzťahujúcich sa na uvedené konania.

V petite podaných sťažností sťažovateľka žiadala, aby ústavný súd vydal nález,

v ktorom vysloví porušenie jej v záhlaví tohto rozhodnutia označených práv postupom

a napadnutými rozhodnutiami Okresného súdu Poprad, Okresného súdu Kežmarok

a krajského súdu, ktoré ďalej zruší a predmetné veci vráti na ďalšie konanie, prizná jej

primerané finančné zadosťučinenie a úhradu trov konania.

II.

Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie

sú dôvody na jeho odmietnutie podľa .

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie

ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné

návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané

oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

1. K spoločnému prerokovaniu vecí

Podľa ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci

to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia

v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“). V zmysle

v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť na spoločné konanie

veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov.

nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade

s citovaným možno v konaní o sťažnosti podľa

použiť na prípadné spojenie vecí primerane .

S prihliadnutím na obsah sťažností vedených ústavným súdom pod sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. –

sp. zn. , sp. zn. a sp. zn. – sp. zn.

a z tohto obsahu vyplývajúcu právnu a skutkovú súvislosť uvedených

sťažností a taktiež prihliadajúc na totožnosť v osobe sťažovateľky a krajského súdu, proti

ktorému tieto sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd uplatniac citované právne normy tak,

ako to je uvedené v bode l výroku tohto uznesenia.

2.1 K namietanému porušeniu označených práv napadnutými rozhodnutiami

Okresného súdu Poprad a Okresného súdu Kežmarok

V je zakotvený princíp subsidiarity, podľa ktorého ústavný súd

môže konať o namietanom porušení práv sťažovateľa a vecne sa zaoberať sťažnosťami iba

vtedy, ak sa sťažovateľ nemôže domáhať ochrany svojich práv pred všeobecným súdom.

Namietané porušenie niektorého zo základných práv alebo slobôd teda automaticky

nezakladá aj právomoc ústavného súdu na konanie o nich. Pokiaľ ústavný súd pri

predbežnom prerokovaní sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby zistí, že ochrany

tohto základného práva alebo slobody, porušenie ktorých namieta, sa sťažovateľ môže

domôcť využitím jemu dostupných a aj účinných právnych prostriedkov nápravy, prípadne

iným zákonne upraveným spôsobom pred iným súdom alebo pred iným štátnym orgánom,

musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku svojej právomoci na jej prerokovanie

(napr. m. m. , , , , ,

). Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio inštitucionálny

mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov

verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal

popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu podľa zásad uvedených v § 53

ods. 1 (, ).

Pokiaľ ide o napadnuté rozhodnutia Okresného súdu Poprad a Okresného súdu

Kežmarok, ústavný súd vzhľadom na už uvedené poukazuje na skutočnosť, že proti týmto

bolo možné podať odvolanie ako riadny opravný prostriedok (čo sťažovateľka aj využila),

a preto ňou podané sťažnosti v tejto ich časti bolo potrebné odmietnuť pre nedostatok

právomoci ústavného súdu podľa .

2.2 K namietanému porušeniu označených práv napadnutými rozhodnutiami

krajského súdu

Ústavný súd po preskúmaní predmetu týchto sťažností a v kontexte aj svojich zistení

dospel k záveru, že použitá argumentácia sťažovateľky v podaných sťažnostiach je totožná

s jej právnou argumentáciou, ktorú použila v stovkách predošlých sťažností, ktorými sa

ústavný súd už zaoberal v uplynulom období a v ktorých atakovala právne závery

všeobecných súdov vo vzťahu k právnemu posudzovaniu notárskych zápisníc, ako aj

rozsudkov rozhodcovského súdu ako exekučných titulov koncipovaných na podklade

neprijateľných podmienok v úverových zmluvách vrátane posúdenia zmlúv o úvere

koncipovaných formulárovou formou ako spotrebiteľských zmlúv v nadväznosti na

podmienky v nich uvedené vrátane záverov vyplývajúcich z rozsudku Súdneho dvora

Európskej únie (ďalej len ,,Súdny dvor“) vo veci Banif Plus Bank Zrt proti Csaba Cipani

a spol. sp. zn. C 472/11 z 21. februára 2013, ako aj postup všeobecných súdov v rozpore

s o súdnych

exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších

zákonov v znení neskorších predpisov a krajského súdu v odvolacom konaní v rozpore

s a v neposlednom rade vo vzťahu k prejudiciálnemu konaniu. Vzhľadom

na totožnosť tak v osobe sťažovateľky, ako aj totožnosť v použitej právnej argumentácii

a skutkových okolnostiach, ktoré boli podstatné pre ustálenie záverov všeobecných súdov aj

v prípadoch predošlých, dospel ústavný súd k záveru, že vzhľadom na to, že sťažovateľke sú

notoricky známe dôvody odmietnutia sťažností v úplne rovnakých prípadoch a ustálený

právny názor ústavného súdu na danú právnu problematiku v závislosti od predmetu

napadnutých rozhodnutí všeobecných súdov a ňou použitej argumentácie bez relevantných

zmien, nie je potrebné uvádzať tie isté dôvody odmietnutia, ako to je aj v prípade týchto

sťažností. Vzhľadom na uvedené sa preto ústavný súd plne stotožňuje s odôvodnením

svojich predchádzajúcich rozhodnutí (napr. sp. zn. z 9. júna 2011, sp. zn.

zo 16. mája 2012, sp. zn. z 22. augusta 2012, sp. zn.

z 22. augusta 2012, sp. zn. z 22. augusta 2012, sp. zn.

z 22. augusta 2012, sp. zn. z 22. augusta 2012, sp. zn.

zo 16. januára 2013, sp. zn. z 20. februára 2013, sp. zn.

z 13. marca 2013, sp. zn. z 13. marca 2013, sp. zn.

z 11. decembra 2013, sp. zn. z 5. marca 2014, sp. zn.

z 5. marca 2014, sp. zn. zo 7. mája 2014, sp. zn.

z 20. októbra 2011, sp. zn. z 24. augusta 2012, sp. zn.

z 13. septembra 2012, sp. zn. z 30. januára 2013, sp. zn.

zo 7. februára 2013, sp. zn. z 26. júna 2013, sp. zn.

z 19. júna 2013, sp. zn. z 30. októbra 2013, sp. zn.

zo 4. marca 2011, sp. zn. z 31. mája 2011, sp. zn.

z 27. septembra 2011, sp. zn. z 2. októbra 2012, sp. zn.

z 15. januára 2013, sp. zn. z 26. septembra 2013, sp. zn.

zo 4. marca 2014, sp. zn. zo 4. marca 2014, sp. zn.

zo 4. marca 2014, sp. zn. z 25. marca 2014, sp. zn.

z 24. apríla 2014, sp. zn. zo 7. júna 2012, sp. zn.

z 18. septembra 2012, sp. zn. z 31. januára 2013, sp. zn.

z 31. januára 2013, sp. zn. z 31. januára 2013, sp. zn.

z 20. marca 2014, sp. zn. z 20. marca 2014, sp. zn.

z 20. marca 2014, sp. zn. z 20. marca 2014, sp. zn.

z 20. marca 2014...), ktoré skončili odmietnutím podobných a opakujúcich

sa sťažností sťažovateľky z dôvodov tam uvedených. Ústavný súd v takýchto a obdobných

prípadoch nemá dôvod meniť svoje už ustálené právne názory, a preto v podrobnostiach

odkazuje na svoje už citované svoje rozhodnutia. Zároveň ústavný súd prízvukuje, že

sťažovateľka ani nevzniesla žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť

pojednávania nasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé

konanie (rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Lino Carlos Varela Assalino

proti Portugalsku z 25. 4. 2002, sťažnosť č. 64336/01, ako aj rozsudky Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. 3 Cdo

186/2012 a sp. zn. ).

Na podporu svojej argumentácie iba upriamuje pozornosť sťažovateľky aj na

rozhodnutie Súdneho dvora sp. zn. C 76/10 zo 16. novembra 2010 vydané vo veci

iniciovanej sťažovateľkou, ako aj na ďalšiu početnú judikatúru Súdneho dvora (napr. C

240/98 až C 244/98, C 473/00, C 168/05, C 243/08, C 40/08, C 227/08 a C 76/10)

dotýkajúcu sa problematiky spotrebiteľského práva, ktoré podporujú právne závery

ústavným súdom predostreté v jeho predošlých rozhodnutiach a ktoré sú aj sťažovateľke

notoricky známe. V ostatnom poukazuje na rozsudok Súdneho dvora z 27. februára 2014

vo veci sp. zn. C 470/12, bod 41 (v rámci sporu, ktorého účastníkom je sťažovateľka, pozn.),

v ktorom Súdny dvor výslovne deklaroval, že „možnosť súdu skúmať nekalú povahu

podmienky aj bez návrhu predstavuje vhodný prostriedok na dosiahnutie výsledku

stanoveného v čl. , teda zabránenie tomu, aby bol jednotlivý spotrebiteľ

viazaný nekalou podmienkou, a zároveň na dosiahnutie cieľa stanoveného v čl. 7 tejto

smernice, pretože takéto preskúmanie môže mať odradzujúci účinok smerujúci k ukončeniu

používania nekalých podmienok v zmluvách uzavretých so spotrebiteľmi zo strany

predajcov alebo dodávateľov (rozsudky z 21. novembra 2002, Cofidis, C 473/00, Zb. s.

I 10875, bod 32, a Mostaza Claro, C 168/05, Zb. s. I 10421, bod 25)“.

Taktiež už len dodáva, že v súčasnom období platná právna úprava formulovaná

v Exekučného poriadku, ktorá bola zavedená a je

účinná od 1. januára 2013, počíta s možnosťou nariadenia pojednávania pred rozhodnutím

exekučného súdu o zastavení vedeného exekučného konania podľa § 57 ods. 1 písm. a) až j)

len ako s fakultatívnou možnosťou, a to len v prípade, že je to nevyhnutné pre objasnenie

veci. K sťažovateľkou namietanému postupu všeobecných súdov podľa § 57 ods. 1 písm. g)

v spojení s § 57 ods. 5 Exekučného poriadku, právna úprava ktorá bola účinná v čase od 9.

augusta 2012 do 31. decembra 2012, ústavný súd konštatuje, že aj v prípade, ak by tento

postup nebol zo strany všeobecných súdov dodržaný (nariadenie pojednávania pred

vyhlásením exekúcie za neprípustnú a jej zastavenie, pozn.), nepredstavoval by také

porušenie označených práv sťažovateľky, ktoré by svojou intenzitou bolo spôsobilé

zasiahnuť do ňou onačených práv v takom smere, aby ústavný súd mohol vysloviť ich

porušenie (napr. ).

Ústavný súd vo svojej judikatúre stabilne uprednostňuje materiálne poňatie právneho

štátu, ktoré spočíva okrem iného na interpretácii právnych predpisov z hľadiska ich účelu

a zmyslu, pričom pri riešení (rozhodovaní) konkrétnych prípadov sa nesmie opomínať, že

prijaté riešenie (rozhodnutie) musí byť akceptovateľné aj z hľadiska všeobecne ponímanej

spravodlivosti (m. m. , , , , ,

). Priorizovanie formálnych požiadaviek vyplývajúcich z noriem bežného

zákonodarstva (formálne poňatie právneho štátu) môže totiž v konkrétnych súdnych

konaniach (alebo iných právom upravených konaniach pred orgánom verejnej moci) viesť

k rozhodnutiam, ktoré budú v zjavnom rozpore s účelom a zmyslom príslušnej právnej

úpravy. Inými slovami, ústavný súd predstavuje súdny orgán ochrany ústavnosti (čl. 124

), z čoho vyplýva, že nie je však súčasťou všeobecných súdov, ktorým preto ani nie je

inštančne nadriadený. Úlohou ústavného súdu je kontrola rozhodovacej činnosti

všeobecných súdov, avšak len za situácie, keď svojimi rozhodnutiami zasahujú do ústavne

zaručených základných práv a slobôd jednotlivca. To znamená, že ústavný súd nie je

oprávnený zasahovať do rozhodovacej činnosti všeobecných súdov v prípade, keď dochádza

k porušeniu bežnej zákonnosti alebo iným nesprávnostiam, ktoré svojou podstatou

spočívajú v rovine podústavného práva (m. m. ).

V kontexte uvedeného ústavný súd odmietol sťažovateľkou podané sťažnosti týkajúce

sa postupu a rozhodnutí krajského súdu z dôvodu ich zjavnej neopodstatnenosti

a nedostatku právomoci ústavného súdu podľa .

Ústavný súd prihliadajúc na zásadu procesnej hospodárnosti konania sťažovateľkou podané

sťažnosti odmietol bez podrobnejšieho odôvodnenia (§ 25 ods. 2 posledná veta zákona

o ústavnom súde). Keďže boli sťažnosti odmietnuté, ústavný súd o ďalších návrhoch

sťažovateľky v nich uplatnených nerozhodoval.

V kontexte s už uvedeným ústavný súd už iba dodáva, že právny zástupca

sťažovateľky aj takýmto spôsobom zahlcuje ústavný súd podaniami, o ktorých je/musí si byť

už dopredu vedomý, že nebudú v konaní pred ústavným súdom vzhľadom buď na rovnaký

spôsob ich vybavenia v predošlom období alebo na dôvod namietania neexistujúcich

porušení základných práv a slobôd úspešné, a ktorých spracovanie z hľadiska časového a

kapacitného bráni ústavnému súdu venovať sa tým veciam, ktoré si zasluhujú pozornosť,

dokonca i jeho zásah. Takýto postup advokátskej kancelárie ústavný súd vníma len ako

snahu o získanie materiálnych prostriedkov (odmeny) bez ohľadu na to, či taký postup

zákon umožňuje, a je to porušením buď zákonných alebo etických povinností advokáta.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. novembra 2015