Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/175/2015

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľov 1/ J. R. a 2/ M. R.,

obom bývajúcim v R.R., proti odporcom 1/ J. P., bývajúcej v R.R., zastúpenej JUDr. M. R.,

advokátom so sídlom v T., 2/ P. P., bývajúcemu v R.R., o určenie hranice, vedenej na

Okresnom súde Čadca pod sp. zn. , o dovolaní odporkyne 1/ proti uzneseniu

Krajského súdu v Žiline zo 17. júla 2014 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a.

Navrhovateľom nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Čadca rozsudkom zo 16. januára 2014 č.k. -243 určil hranicu

medzi parcelami zapísanými na liste vlastníctva č. X. pre katastrálne územie R. ako parcely č.

X. o výmere X. m2 – trvalé trávne porasty a č. X. o výmere X. m2 – trvalé trávne porasty,

ktorých bezpodielovými spoluvlastníkmi sú navrhovatelia 1/, 2/ a parcelou zapísanou na liste

vlastníctva č. X. pre katastrálne územie R. ako parcela č. X. o výmere X. m2 – trvalé trávne

porasty a parcelou zapísanou na liste vlastníctva č. X. pre katastrálne územie R. ako parcela č.

X. o výmere X. m2 – trvalé trávne porasty, ktorých vlastníčkou je odporkyňa 1/; návrh proti

odporcovi 2/ zamietol. Odporkyňu 1/ zaviazal zaplatiť navrhovateľom trovy konania vo výške

1 026,70 € a Slovenskej republike trovy preddavkované štátom vo výške 750,01 €; odporcovi

2/ náhradu trov konania nepriznal. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania medzi

navrhovateľmi a odporkyňou 1/ aplikoval a pri náhrade trov konania štátu

aplikoval

Proti tomuto rozsudku podala odporkyňa odvolanie v časti týkajúcej sa náhrady trov

konania vo vzťahu k navrhovateľom ako i vo vzťahu k štátu.

2

Krajský súd v Žiline uznesením zo 17. júla 2014 sp. zn. rozsudok

súdu prvého stupňa v napadnutej časti potvrdil ( ); navrhovateľom nepriznal

náhradu trov odvolacieho konania. V odôvodnení uviedol, že sa stotožnil s názorom súdu

prvého stupňa, že navrhovatelia mali v konaní plný úspech, preto im podľa

vzniklo právo na náhradu trov konania potrebných na účelné bránenie ich práva, ako i s jeho

názorom, že podľa výsledku konania vzniklo štátu proti odporkyni 1/ právo na náhradu trov

konania, ktoré platil.

Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podala odporkyňa 1/ dovolanie. Namietala,

že postupom odvolacieho súdu jej bola odňatá možnosť konať pred súdom v zmysle § 237

písm. f/ , keďže jeho rozhodnutie nespĺňa požiadavky na jeho odôvodnenie uvedené

v , je nepresvedčivé a nepreskúmateľné. Poukázala na to, že ona svojím

správaním nedala príčinu k tomu, aby bolo začaté súdne konanie o určenie hranice medzi

pozemkami, naopak navrhovatelia nepredložili žiaden dôkaz, z ktorého by bola zrejmá

ich vôľa za účelom nesporového riešenia sporu. So zreteľom na to žiadala rozhodnutie

odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Navrhovatelia sa k dovolaniu písomne nevyjadrili.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací [§ 10a

ods. 1 (poznámka dovolacieho súdu: v ďalšom texte sa uvádza Občiansky súdny

poriadok v znení pred 1. januárom 2015)] po zistení, že dovolanie podala včas odporkyňa 1/

( ), zastúpená v súlade s , bez nariadenia dovolacieho

pojednávania ( ) skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje proti

rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.

Právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho

výkonu spravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo sa v občianskoprávnom

konaní zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých

občianskoprávny súd môže konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania

pred občianskoprávnym súdom, vrátane dovolacieho konania (). Ako už najvyšší

súd konštatoval vo viacerých skorších rozhodnutiach (viď napríklad sp. zn. ,

, , , ,

a ), dovolanie nie je „ďalším odvolaním“ a dovolací súd nie je treťou

inštanciou, v ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu. Uznesenia

odvolacieho súdu, proti ktorým je prípustné dovolanie, sú vymenované v § 239 ods. 1

a 2 Odporkyňa 1/ napadla dovolaním také uznesenie odvolacieho súdu, ktoré nie

je uvedené v týchto ustanoveniach; prípustnosť jej dovolania preto z a

nevyplýva. Treba dodať, že ustanovenie vylučuje prípustnosť dovolania

proti uzneseniu odvolacieho súdu o trovách konania.

Dovolanie odporkyne 1/ by v danom prípade bolo prípustné, iba ak v konaní došlo

k niektorej z procesných vád taxatívne vymenovaných v Podľa tohto ustanovenia

je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu (aj uzneseniu), ak a/ sa rozhodlo vo veci,

ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal

spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol

riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci

sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol

potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu

rozhodoval senát. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie

je predmet konania významný; ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných

v , možno ním napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým je inak dovolanie procesne

neprípustné (viď napríklad R 117/1999, R 34/1995 a tiež rozhodnutia najvyššieho súdu

uverejnené v časopise Zo súdnej praxe pod č. 38/1998 a č. 23/1998). Pre záver o prípustnosti

dovolania v zmysle nie je významný subjektívny názor účastníka konania

tvrdiaceho, že došlo k vade vymenovanej v tomto ustanovení; rozhodujúcim je zistenie

(záver) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo.

Odporkyňa 1/ procesné vady konania v zmysle až e/ a

nenamietala a existencia týchto vád v dovolacom konaní ani nevyšla najavo. Prípustnosť jej

dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva.

Dovolateľka namieta, že v konaní jej bola odňatá možnosť pred súdom konať.

Odňatím možnosti konať pred súdom ( ) sa rozumie taký nesprávny

postup súdu, ktorý má za následok znemožnenie realizácie procesných oprávnení účastníka

konania, ktoré mu poskytuje .

Podľa názoru odporkyne 1/ jej bola odňatá možnosť konať pred súdom tým, že

odvolací súd svoje rozhodnutie dostatočne neodôvodnil, v dôsledku čoho je napadnuté

uznesenie nepreskúmateľné.

Judikatúra najvyššieho súdu (R 111/1998) považuje nepreskúmateľnosť rozhodnutia

súdu (len) za tzv. inú vadu konania ( ), teda nie vadu konania

v zmysle Uvedený judikát je plne opodstatnený aj v prejednávanej veci a nie

je dôvod odkloniť sa od neho. Z rovnakej právnej kvalifikácie nepreskúmateľnosti vychádzajú

viaceré rozhodnutia najvyššieho súdu (viď napríklad sp. zn. , ,

, , , , ,

, ale tiež sp. zn. , , ,

, , , , ,

a ).

Správnosť takéhoto nazerania na problematiku nepreskúmateľnosti súdneho

rozhodnutia a jej dôsledkov potvrdzujú tiež rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky

(ďalej len „ústavný súd“) o sťažnostiach proti tým rozhodnutiam najvyššieho súdu, ktoré

zotrvali na právnych záveroch súladných s R 111/1998 (viď rozhodnutia ústavného súdu

sp. zn. , , , , ,

, , , ). Dovolací súd

osobitne poukazuje na to, že ústavný súd v náleze z 30. januára 2013 sp. zn.

konštatoval, že „sa väčšinovým názorom svojich senátov priklonil k tej judikatúre najvyššieho

súdu, ktorá prijala záver, že nedostatok riadneho odôvodnenia rozsudku nezakladá vadu

konania podľa , ale len tzv. inú vadu konania podľa

písm. b/ “. Aj uznesenie ústavného súdu z 27. marca 2014 sp. zn.

zotrvalo „na opakovane vyslovenom závere (napr. , ,

) o ústavnej udržateľnosti názoru najvyššieho súdu, podľa ktorého prípadný

nedostatok riadneho odôvodnenia dovolaním napadnutého rozhodnutia ... nezakladá vadu

konania podľa “.

So zreteľom na vyššie uvedené dovolací súd uzatvára, že i keby dovolaním napadnuté

rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prípadne nepreskúmateľné (dovolací súd sa touto otázkou

nezaoberal), nemohlo by to založiť prípustnosť dovolania odporkyne 1/, lebo

nepreskúmateľnosť rozhodnutia súdu nie je vada konania uvedená v

Z obsahu dovolania možno vyvodiť, že odporkyňa 1/ vyslovila aj nespokojnosť

s právnym posúdením veci odvolacím súdom ( ). Právnym

posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery

a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie

je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil

správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne

ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne

závery. Právnym posúdením veci, v rámci ktorého súd na zistený skutkový stav aplikuje

hmotnoprávny alebo procesný predpis, sa nezakladá procesná vada konania v zmysle § 237

Nesprávne právne posúdenie veci súdmi nižších stupňov je relevantný dovolací dôvod,

ktorým možno odôvodniť procesne prípustné dovolanie (viď ),

samo (prípadne) nesprávne právne posúdenie veci súdmi nižších stupňov ale nezakladá

prípustnosť dovolania v zmysle

Vzhľadom na to, že prípustnosť dovolania odporkyne 1/ nevyplýva z ,

nepreukázala sa opodstatnenosť jej argumentácie o dôvode zakladajúcom prípustnosť

dovolania podľa a v dovolacom konaní nevyšli najavo ani iné vady

vymenované v , odmietol najvyšší súd dovolanie odporkyne 1/ ako procesne

neprípustné ( v spojení s ).

V dovolacom konaní úspešným navrhovateľom vzniklo právo na náhradu trov

dovolacieho konania proti odporkyni 1/, ktorá úspech nemala ( v spojení

s a ). Dovolací súd nepriznal navrhovateľom náhradu

trov dovolacieho konania ( v spojení ), lebo nepodali

návrh na jej priznanie.

Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 4. júna 2015

JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková