Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/315/2015

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky JUDr. R. D.,

bývajúcej A., zastúpenej advokátskou kanceláriou JUDr. R. H. - A. s.r.o., so sídlom v B.,

IČO: X., proti odporkyni N. so sídlom V. IČO: X., o ochranu osobnosti a náhradu

nemajetkovej ujmy, vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. ,

o dovolaní odporkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 23. septembra 2013

sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a.

Navrhovateľke nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava I uznesením z 24. apríla 2013 č. k. -191 nariadil

znalecké dokazovanie z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie gastroenterológia

a vykonaním znaleckého úkonu poveril znalkyňu MUDr. R. S., PhD., pracujúcu

v Univerzitnej nemocnici M. a zároveň konkretizoval úlohy znalkyne a otázky, na ktoré má

v znaleckom posudku odpovedať. Znalkyni uložil vypracovať a podať znalecký posudok

v lehote 60 dní od prevzatia spisu a účastníkom konania v zmysle

spolupracovať so znalkyňou, poskytnúť jej všetky potrebné vysvetlenia a doklady a ustanoviť

sa na znalkyňou stanovené miesto. Proti tomuto uzneseniu podala odporkyňa odvolanie.

Krajský súd v Bratislave uznesením z 23. septembra 2013 sp. zn.

odvolanie odporkyne ako neprípustné odmietol ( ). Svoje

rozhodnutie odôvodnil tým, že odvolanie smeruje proti uzneseniu o ustanovení znalca, teda

uzneseniu, ktorým sa upravuje vedenie konania ( ).

2

Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podala odporkyňa dovolanie. Navrhla

napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Namietala, že

jej súdy svojim postupom odňali možnosť konať pred súdom v zmysle

a že rozhodnutie odvolacieho súdu je nepreskúmateľné. Bola toho názoru, že proti uzneseniu

súdu prvého stupňa o nariadení znaleckého dokazovania v časti, v ktorej sú formulované

úlohy a otázky pre znalca je prípustné odvolanie a nemožno ho považovať za uznesenie,

ktorým sa upravuje vedenie konania. Mala za to, že jednostranné formulovanie otázok pre

znalca zo strany súdu môže mať za následok nedostatočné a nevyčerpávajúce zistenie

skutkového stavu veci, čím sa odporkyni znemožní právo na účinnú procesnú obranu,

čo má zásadný vplyv na rozhodnutie o veci samej a na úspech v konaní.

Navrhovateľka sa k dovolaniu odporkyne písomne nevyjadrila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací [§ 10a

ods. 1 (poznámka dovolacieho súdu: v ďalšom texte sa uvádza Občiansky súdny

poriadok v znení pred 1. januárom 2015)] po zistení, že dovolanie podala včas účastníčka

konania ( ), zastúpená v súlade s , bez nariadenia

dovolacieho pojednávania ( ) skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti

rozhodnutiu, ktoré možno týmto opravným prostriedkom napadnúť.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu. V zmysle

je dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu prípustné, ak a/ odvolací

súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia

návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev ( ) na zaujatie

stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým

sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu

na prerušenie konania podľa Podľa

je dovolanie tiež prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené

uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom

uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného

významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade

3

cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia

alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.

Uznesenie odvolacieho súdu, ktoré je v danom prípade napadnuté dovolaním,

nevykazuje znaky uznesení uvedených v a Prípustnosť dovolania

odporkyne preto z týchto ustanovení nevyplýva.

Prípustnosť dovolania odporkyne by v preskúmavanej veci vzhľadom na vyššie

uvedené prichádzala do úvahy, len ak v konaní došlo k niektorej zo závažných procesných

vád taxatívne vymenovaných v Povinnosť dovolacieho súdu skúmať, či nedošlo

k týmto vadám, vyplýva z Podľa ustanovenia je dovolanie

prípustné proti každému rozhodnutiu (aj uzneseniu), ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí

do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť

účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne

zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv

začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval

vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval

senát. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je predmet konania

významný; ak v konaní došlo k niektorej z vád vymenovaných v , možno ním

napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým je inak dovolanie neprípustné (viď napríklad

R 117/1999, R 34/1995 a tiež rozhodnutia najvyššieho súdu uverejnené v časopise Zo súdnej

praxe pod č. 38/1998 a č. 23/1998). Osobitne ale treba zdôrazniť, že pre záver o prípustnosti

dovolania v zmysle nie je významný subjektívny názor účastníka konania

tvrdiaceho, že došlo k vade vymenovanej v tomto ustanovení; rozhodujúcim je výlučne

zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo.

Dovolateľka procesné vady konania v zmysle až e/ a netvrdila

a existencia týchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jej dovolania preto

z týchto ustanovení nevyplýva.

V dovolaní sa namieta, že súdy odňali odporkyni možnosť konať pred súdom v zmysle

Dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia,

je procesne nesprávny postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi

odníme možnosť pred ním konať a uplatňovať (realizovať) procesné oprávnenia účastníka

občianskeho súdneho konania priznané mu za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho

práv. O procesnú vadu v zmysle ide najmä vtedy, ak súd v konaní

postupoval v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi

predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva. O odňatie

možnosti konať pred súdom ide i v prípade, keď odvolací súd odmietne ako neprípustné

odvolanie účastníka konania bez toho, aby boli splnené zákonné podmienky na takéto

rozhodnutie.

Podľa odvolanie nie je prípustné proti uzneseniu, ktorým

sa upravuje vedenie konania.

Podľa ak zákon neustanovuje inak, rozhoduje súd uznesením.

Uznesením sa rozhoduje najmä o podmienkach konania, o zastavení alebo prerušení konania,

o odmietnutí návrhu na začatie konania, o zmene návrhu, o späťvzatí návrhu, o zmieri,

o trovách konania, ako aj o veciach, ktoré sa týkajú vedenia konania.

Uznesenia, ktorými sa upravuje vedenie konania,

v žiadnom zo svojich ustanovení nevymenúva, ani ich nevymedzuje žiadnymi znakmi. Súd

preto musí v každom konkrétnom prípade zvažovať, či ide o uznesenie, ktorým sa upravuje

vedenie konania, alebo nie. Za takéto rozhodnutia treba vo všeobecnosti považovať procesné

uznesenia súdu, ktoré nemajú vplyv na rozhodnutie vo veci samej, týkajú sa otázok, ktoré

v záujme hospodárneho vedenia konania vyžadujú rýchle riešenie bez toho, aby odopretie

možnosti odvolania mohlo byť na ujmu práv účastníkov konania alebo tretích osôb, pričom

súd nimi nie je viazaný a môže ich zmeniť bez toho, aby bolo treba podať odvolanie.

Vychádzajúc z týchto kritérií je súdna prax jednotná v názore, že uznesením upravujúcim

vedenie konania je i uznesenie o nariadení znaleckého dokazovania, resp. ustanovení znalca

[porovnaj Sborník stanovisek, závěrů, rozborů a zhodnocení soudní praxe, zpráv

o rozhodování soudů a soudních rozhodnutí Nejvyššího soudu 1964 –1969, SEVT, Praha

1980 (v skratke „Zborník III“), str. 329-330]. K rovnakému záveru dospela i právna teória

(pozri napr. Števček, M., Ficová, S. a kol. . Komentár, 1. vydanie.

Praha: C. H. Beck, 2009, str. 603). Správne preto postupoval odvolací súd, keď odvolanie

odporkyne bez toho, aby ho vecne preskúmaval, ako neprípustné odmietol. Rozhodnutím

o odmietnutí odvolania, pre ktoré boli splnené zákonné podmienky, nebola dovolateľke

odňatá možnosť konať pred súdom podľa

Odporkyňa ďalej namieta, že k procesnej vade konania v zmysle

došlo v dôsledku toho, že uznesenie odvolacieho súdu nie je dostatočne preskúmateľné.

Nepreskúmateľnosť rozhodnutia judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

(viď R 111/1998) považuje za dôsledok a vonkajší prejav tzv. inej procesnej vady konania

v zmysle , ktorá však nie je dôvodom zakladajúcim prípustnosť

dovolania. Tento názor je plne opodstatnený aj v prejednávanej veci. Na obdobnom závere

spočívajú aj ďalšie rozhodnutia najvyššieho súdu, napríklad sp. zn. ,

, , , , ,

, , , a ). Senát

dovolacieho súdu, ktorý koná a rozhoduje v preskúmavanom prípade, zastáva tento názor

nemenne vo všetkých ním prejednávaných veciach bez ohľadu na to, čo bolo predmetom

konania (viď napríklad rozhodnutie v pracovnoprávnej veci sp. zn. , ďalej

v exekučnej veci sp. zn. , vo veci sp. zn. týkajúcej

sa uloženia povinnosti poskytnúť zmluvné plnenie, rovnako vo veciach sp. zn.

a , v ktorých účastník tvrdil zásah do jeho osobnostných práv). Právna

kvalifikácia nepreskúmateľnosti rozhodnutia odvolacieho súdu ako dôvodu zakladajúceho len

tzv. inú vadu konania pritom vyplýva tiež z rozhodnutí ďalších senátov najvyššieho súdu

(porovnaj napríklad sp. zn. , , ,

, , , , ,

, a tiež rozhodnutie sp. zn. ).

Správnosť takéhoto nazerania na problematiku nepreskúmateľnosti rozhodnutia

a jej dôsledkov potvrdzujú tiež rozhodnutia ústavného súdu o sťažnostiach proti tým

rozhodnutiam najvyššieho súdu, ktoré zotrvali na právnych záveroch súladných s R 111/1998

(viď napríklad rozhodnutia ústavného súdu sp. zn. , ,

, , , , ,

, , ). Dovolací súd osobitne poukazuje

na to, že ústavný súd v náleze z 30. januára 2013 sp. zn. konštatoval, že

„sa väčšinovým názorom svojich senátov priklonil k tej judikatúre najvyššieho súdu,

ktorá prijala záver, že nedostatok riadneho odôvodnenia rozsudku nezakladá vadu konania

podľa , ale len tzv. inú vadu konania podľa “.

Na doloženie aktuálnosti tohto právneho náhľadu na danú problematiku dovolací súd uvádza,

že ústavný súd v uznesení z 27. marca 2014 sp. zn. zotrval „na opakovane

vyslovenom závere (napr. , , ) o ústavnej

udržateľnosti názoru najvyššieho súdu, podľa ktorého prípadný nedostatok riadneho

odôvodnenia dovolaním napadnutého rozhodnutia, nedostatočne zistený skutkový

stav alebo nesprávne právne posúdenie veci nezakladá vadu konania podľa § 237

písm. f/ “. Obdobnú argumentáciu zvolil ústavný súd aj v uznesení zo 4. júna 2014

sp. zn. , ktorým ako zjavne neopodstatnenú odmietol sťažnosť proti uzneseniu

najvyššieho súdu z 23. januára 2014 sp. zn. . V uznesení z 28. októbra 2014

sp. zn. ústavný súd obdobne konštatoval, že najvyšší súd v rozhodnutí

sp. zn. (založenom na stotožnení sa s judikátom R 111/1998) dospel ústavne

konformným spôsobom k záveru o neprípustnosti dovolania.

Z týchto dôvodov dovolací súd uzatvára, že ak by aj (prípadne) bolo dovolaním

napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné (dovolací súd sa touto otázkou nezaoberal),

nezakladalo by to prípustnosť dovolania v zmysle

Pokiaľ odporkyňa namieta vecnú nesprávnosť rozhodnutia odvolacieho súdu (§ 241

ods. 2 písm. c/ ), dovolací súd uvádza, že vada tejto povahy je relevantným dovolacím

dôvodom, avšak úspešne môže byť uplatnená len v procesne prípustnom dovolaní. Samotná

vada tejto povahy prípustnosť dovolania nezakladá. V danom prípade bola uvedená vada

uplatnená v dovolaní, ktoré nie je procesne prípustné.

Vzhľadom k uvedenému najvyšší súd dovolanie odporkyne v zmysle § 243b ods. 5

v spojení s odmietol.

V dovolacom konaní úspešnej navrhovateľke vzniklo právo na náhradu trov konania

voči odporkyni, ktorá úspech nemala ( v spojení s

a ). Dovolací súd však navrhovateľke náhradu trov dovolacieho konania

nepriznal, lebo nepodala návrh na ich priznanie ( ).

Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3:0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 1. júla 2015

JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková