Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/228/2015

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu Ing. R. R., bývajúceho v B.,

zastúpeného FUTEJ & Partners s.r.o., so sídlom v Bratislave, Radlinského 2, proti ţalovanej

Slovenskej republike, za ktorú koná Národná banka Slovenska, so sídlom v Bratislave,

Imricha Karvaša č. 1, IČO: 30844789, o náhradu škody vo výške 98 896,42 €

s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp.zn. ,

o dovolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo 16. decembra 2014, sp.zn.

, sp.zn. takto

rozhodol:

Rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo 16. decembra 2014, sp.zn. ,

sp.zn. vo výroku, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa

a vo výroku o náhrade trov odvolacieho konania z r u š u j e a vec v rozsahu zrušenia vracia

tomuto súdu na ďalšie konanie.

Dovolanie ţalobcu v zostávajúcej časti o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Ţalobca sa v konaní domáhal, aby súd uloţil ţalovanej povinnosť zaplatiť mu sumu

98 896,42 € s príslušenstvom ako náhradu škody, ktorá mu vznikla v príčinnej súvislosti

s nesprávnym úradným postupom Národnej banky Slovenska (ďalej len „NBS“) pri výkone

bankového dohľadu nad Podielovým druţstvom slovenské investície (ďalej len „Druţstvo“).

Poukázal na to, ţe bol členom Druţstva, ktoré od svojich členov zhromaţďovalo peňaţné

prostriedky a zabezpečovalo ich zhodnocovanie v zmysle o cenných

papieroch a investičných sluţbách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len

„). Druţstvo pri tom vyuţívalo sluţby obchodníka s cennými

papiermi – spoločnosti Capital Invest, o.c.p. (ďalej len „OCP“). NBS mala podľa zákona

2

č. a o dohľade nad finančným trhom a o zmene

a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) vykonávať dohľad

nad Druţstvom a OCP, jej postup ale nebol riadny. NBS nekonala v súlade so zákonom

č. o Národnej banke Slovenska (ďalej len „“) a napriek

tomu, ţe vedela o nedostatkoch v ich činnosti, neprijala včas účinné opatrenia na ich

odstránenie a na hroziacu škodu neupozornila ani Druţstvo ani jeho členov. Pokiaľ

by riadne vykonávala bankový dohľad, boli by finančné prostriedky ţalobcu nielen chránené,

ale aj zhodnotené. V dôsledku zanedbania náleţitého bankového dohľadu vznikla ţalobcovi

škoda, za ktorú podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri

výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len „“)

zodpovedá štát.

Ţalovaná popierala opodstatnenosť ţaloby. Namietala, ţe nezanedbala bankový

dohľad a ţalobca sa svojich práv mal domáhať v konkurznom konaní vyhlásenom

na Druţstvo uznesením Okresného súdu Bratislava I z 11. apríla 2001 sp.zn. .

Ţalobca ako investor musel vedieť, ţe s investíciou peňaţných prostriedkov do činnosti

Druţstva je spojené riziko a orgány dohľadu mohli vykonávať dohľad len v zákonom

vymedzenom a limitovanom rozsahu. NBS bola aţ s účinnosťou od 1. júna 2010 oprávnená

dohliadať aj na to, či sa dodrţiava schválený prospekt investície. Druţstvo samo dlho

nesignalizovalo ţiadne obavy z činnosti OCP; aţ 15. apríla 2010 poţiadalo o preskúmanie

postupu OCP a o vykonanie dohľadu na mieste. NBS najskôr rozhodnutím o predbeţnom

opatrení uloţila OCP povinnosť zdrţať sa bez súhlasu NBS nakladania s majetkom klientov

a neskôr rozhodnutím z 21. decembra 2010 odobrala OCP povolenie na poskytovanie

investičných sluţieb ( ). Napokon rozhodnutím

z 30. mája 2011 zakázala Druţstvu predaj majetkových hodnôt. Z týchto dôvodov ţiadala

ţalobu zamietnuť ako nedôvodnú.

Okresný súd Bratislava I rozsudkom z 29. mája 2014, č.k. -226

ţalobcov návrh na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie

podľa článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a tieţ návrh vo veci samej zamietol.

Ţalovanej nepriznal náhradu trov konania. Vychádzal z toho, ţe ţalobca bol členom Druţstva

a v zmysle dohody o úprave niektorých práv a povinností uzavretej s Druţstvom mu vznikol

nárok na vyplatenie vyrovnávacieho podielu, ktorý mu však dosiaľ vyplatený nebol a nebola

3

mu poskytnutá ani náhrada zaň. Ţalobca neopodstatnene namieta, ţe štát nedohliadol

nad činnosťou Druţstva postupom zodpovedajúcim , č. 566/2001

Z.z. a č. Otázku, či ţalobcovi vznikla škoda, za ktorú zodpovedá štát, riešil súd

prvého stupňa podľa Uviedol, ţe ţalobca bol v konaní povinný

preukázať všetky tri podmienky vzniku zodpovednosti podľa tohto zákona (existenciu škody,

nesprávneho úradného postupu a príčinnej súvislosti medzi škodou a nesprávnym úradným

postupom), ktoré musia byť splnené kumulatívne, ţalobca ale nepreukázal, ţe NBS zanedbala

bankový dohľad vytýkaným spôsobom. Vzhľadom na to, ţe ţalobca nepreukázal jednu

z troch podmienok vzniku zodpovednosti za škodu (nesprávny úradný postup NBS), súd

prvého stupňa sa uţ nezaoberal tým, či ţalobcovi vznikla škoda v ním vyčíslenej výške.

Pri zamietnutí ţaloby vzal na zreteľ tieţ to, ţe ţalobca sa domáhal uspokojenia svojej

pohľadávky v konkurznom konaní, ktoré je vedené na Okresnom súde Bratislava I voči

úpadcovi – Druţstvu. V incidenčnom konaní, ktoré ešte nebolo ukončené, môţe byť jeho

pohľadávka uznaná. Ţaloba o náhradu škody je preto podaná predčasne. Navyše, ţalobca

si nárok na náhradu škody môţe uplatniť v zmysle .

Svoj vplyv na riadenie a hospodárenie Druţstva mal ţalobca ako jeho člen vykonávať

prostredníctvom členskej schôdze, ţalobca ale počas svojho členstva v Druţstve takto svoje

oprávnenia nerealizoval. Na odôvodnenie zamietnutia návrhu na prerušenie konania uviedol,

ţe rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie o ţalobcom nastolených otázkach nie

je v danom prípade nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci samej; navyše, prvostupňový súd nie

je súdom, proti ktorého rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok podľa

vnútroštátneho práva. O náhrade trov konania rozhodol súd prvého stupňa podľa § 142 ods. 1

Okresný súd Bratislava I uznesením zo 16. júla 2014, č.k. -249 uloţil

ţalobcovi povinnosť zaplatiť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia súdny poplatok

za podané odvolanie v sume 20 € podľa pol. 7a Sadzobníka súdnych poplatkov.

Na odvolanie ţalobcu Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo 16. decembra 2014,

sp.zn. , sp.zn. rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti

potvrdil, napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa o povinnosti ţalobcu zaplatiť súdny

poplatok za odvolanie potvrdil a ţalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

V odôvodnení konštatoval, ţe rozhodnutie súdu prvého stupňa spočíva na vecne správnych

skutkových a právnych záveroch. Po opísaní podstaty obsahu ţaloby, vyjadrení ţalovanej,

priebehu a výsledkov konania na súde prvého stupňa uviedol obsah odvolania a vyjadrenia

ţalovanej k odvolaniu. Uviedol, ţe predpokladmi zodpovednosti štátu podľa zákona

č. sú: a/ nesprávny úradný postup, b/ vznik škody, c/ príčinná súvislosť medzi

nesprávnym úradným postupom a škodou. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotoţnil

so záverom súdu prvého stupňa, ţe v konaní nebolo preukázané, ţe by NBS nesprávne úradne

postupovala spôsobom, ktorý jej vytýkal ţalobca. Aţ od 1. júna 2010 mohla dohliadať, či

Druţstvo dodrţiava schválený prospekt investície. Ţalobca si musel byť vedomý, ţe s jeho

investíciou je spojené riziko, pokiaľ ale napriek tomu investoval, nemôţe byť jeho finančná

ujmy pričítaná na ťarchu ţalovanej. Všetky ţalobcom namietané okolnosti o údajnom

nesprávnom úradnom postupe NBS sa týkali takých nesprávností, ku ktorým malo dôjsť

v procese rozhodovania NBS; nesprávnosti tejto povahy ale nemoţno povaţovať za dôvod,

ktorý zakladá zodpovednosť štátu v zmysle Aj podľa názoru

odvolacieho súdu nebol teda v konaní preukázaný nesprávny úradný postup NBS

pri vykonávaní bankového dohľadu. Správny je tieţ právny záver súdu prvého stupňa, ţe

nebola preukázaná ani príčinná súvislosť medzi konaním NBS a škodou ţalobcu. Odvolací

súd sa stotoţnil s názorom ţalovanej, ţe ţalobcovi dosiaľ nevznikla ţiadna škoda, v dôsledku

čoho chýba aj tento predpoklad zodpovednosti štátu v zmysle

V súvislosti s tým poukázal na vyhlásenie konkurzu na majetok Druţstva a konštatoval, ţe

ţalobcovi by škoda mohla vzniknúť aţ v prípade, ţe jeho pohľadávka nebude uspokojená

v rámci konkurzu Druţstva. Podľa názoru odvolacieho súdu neobstojí ani námietka ţalobcu,

ţe listinné dôkazy neboli súdom prvého stupňa riadne vykonané spôsobom upraveným

v Na odôvodnenie potvrdenia prvostupňového rozhodnutia o povinnosti

zaplatiť súdny poplatok uviedol, ţe ţalobcovi podaním odvolania vznikla poplatková

povinnosť; súd prvého stupňa mu v súlade s ustanoveniami o súdnych

poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len „“) uloţil

povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške 20 €. O trovách odvolacieho konania rozhodol

odvolací súd podľa v spojení s a

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal ţalobca dovolanie s tým, ţe mu súdmi

bola odňatá moţnosť konať ( v spojení s

písm. a/ ). Podľa jeho názoru súdy rozhodli vecne nesprávne, svojvoľne, arbitrárne

a ich rozhodnutia nie sú dostatočne presvedčivé a preskúmateľné, čo zakladá inú vadu

konania (R 111/1998) v zmysle Postupovali formalisticky tak, ţe

zohľadnili iba judikatúru, ktorú povaţovali za vhodnú, ale inú – rovnako dôleţitú judikatúru

nespomenuli. Rozhodnutie odvolacieho súdu je zaloţené na nesprávnych skutkových

a právnych zisteniach a nevychádza z objektívneho a komplexného posúdenia rozhodujúcich

skutočností. Prvostupňový aj odvolací súd dospeli k nesprávnemu právnemu záveru, ţe NBS

neporušila ustanovenia , č. a č. , resp. ţe

riadne vykonávala bankový dohľad. Zopakujúc dôvody, uplatňované uţ skôr, ţalobca vyslovil

presvedčenie, ţe finančná ujma, ktorá mu vznikla, je výsledkom zanedbania povinností

orgánu bankového dohľadu a podľa nesie zodpovednosť za ňu štát.

Ţalobca v konaní dostatočne preukázal splnenie všetkých predpokladov zodpovednosti štátu

v zmysle uvedeného zákona, preto jeho ţalobe malo byť vyhovené. Priebeh súbeţne

prebiehajúceho konkurzného konania nasvedčuje tomu, ţe pohľadávka ţalobcu nebude môcť

byť uspokojená. V súvislosti s tým tieţ zopakoval, ţe samo prebiehajúce konkurzné konanie

nevylučuje, aby sa veriteľ samostatnou ţalobou domáhal náhrady škody voči štátu v inom

súdnom konaní. Navyše, podmienkou vzniku zodpovednosti štátu za škodu v zmysle zákona

č. nie je bezúspešné uplatnenie pohľadávky veriteľa v konkurznom konaní.

Súdny poplatok za odvolanie mu nemal byť vyrubený, lebo išlo o konanie, ktoré začalo

podaním ţaloby za účinnosti v znení, ktoré takéto konanie vecne

oslobodzovalo od platenia súdnych poplatkov. Z týchto dôvodov ţiadal napadnutý rozsudok

odvolacieho súdu a rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa

na ďalšie konanie.

Ţalovaná vo vyjadrení k dovolaniu zopakovala podstatnú časť svojej skoršej

argumentácie uvedenej uţ v priebehu konania na prvostupňovom a odvolacom súde. Podľa jej

názoru rozhodli súdy na podklade úplných skutkových zistení, ktoré po právnej stránke vec

správne posúdili. Ţiadala nedôvodné dovolanie ţalobcu zamietnuť. Toto vyjadrenie bolo

doručené právnemu zástupcovi ţalobcu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací [§ 10a

ods. 1 (poznámka dovolacieho súdu: v ďalšom texte sa uvádza Občiansky súdny

poriadok v znení účinnom od 1. januára 2015)] po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník

konania ( ) zastúpený v súlade so zákonom ,

6

bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal, či dovolanie smeruje

proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom.

Otázka posúdenia, či sú alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môţe

uskutočniť dovolacie konanie, je otázkou zákonnosti a jej riešenie patrí do výlučnej

právomoci najvyššieho súdu (m. m. napr. , , ).

1. Právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty

a riadneho výkonu spravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo, súčasťou

ktorého je bezpochyby tieţ právo domôcť sa na opravnom súde nápravy chýb a nedostatkov

v konaní a rozhodovaní súdu niţšieho stupňa, sa v občianskoprávnom konaní zaručuje

len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých občianskoprávny

súd môţe konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania

pred občianskoprávnym súdom, vrátane dovolacieho konania ().

Dovolanie má v systéme opravných prostriedkov občianskeho súdneho konania

osobitné postavenie. Ide o mimoriadny opravný prostriedok, ktorým moţno – iba v prípadoch

výslovne stanovených – napadnúť rozhodnutie odvolacieho

súdu, ktoré uţ nadobudlo právoplatnosť. Najvyšší súd vo svojich rozhodnutiach túto osobitosť

dovolania často vysvetľuje konštatovaním, ţe dovolanie nie je „ďalším odvolaním“ a dovolací

súd nie je treťou inštanciou, v ktorej by bolo moţné preskúmať akékoľvek rozhodnutie

(viď napríklad rozhodnutia najvyššieho súdu sp.zn. , ,

, , , a ).

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa

je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol

zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle

je dovolanie prípustné tieţ proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho

názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa je dovolanie

prípustné tieţ proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého

stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, ţe je dovolanie

prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide

o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil

neplatnosť zmluvnej podmienky podľa a

Dovolaním ţalobcu nie je napadnutý zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu (§ 238

ods. 1 ), najvyšší súd v tejto veci dosiaľ nerozhodoval, preto ani nevyslovil záväzný

právny názor ( ) a dovolanie smeruje proti takému potvrdzujúcemu

rozsudku odvolacieho súdu, ktorý nemá znaky uvedené v Predmetné

dovolanie preto podľa aţ 3 prípustné nie je.

Podané dovolanie by vzhľadom na vyššie uvedené bolo procesne prípustné, len

ak v konaní, v ktorom bol vydaný napadnutý rozsudok, došlo k procesnej vade uvedenej

v ustanovení Povinnosť skúmať, či v konaní nedošlo k niektorej z nich

vyplýva pre dovolací súd z Dovolací súd sa z tohto dôvodu neobmedzil len

na skúmanie prípustnosti dovolania podľa , ale sa zaoberal tieţ otázkou,

či v konaní nedošlo k procesnej vade v zmysle Toto ustanovenie pripúšťa

dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá

nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť

byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne

zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv

začalo konanie, e/ nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval

vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval

senát. Treba zdôrazniť, ţe z hľadiska nie je relevantné tvrdenie dovolateľa

o existencii vady uvedenej v tomto ustanovení, ale len zistenie (záver) dovolacieho súdu, ţe

k tejto vade skutočne došlo.

Dovolateľ procesné vady konania uvedené v aţ e/ a

netvrdil a existencia týchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jeho

dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva.

2. Ţalobca v dovolaní namieta, ţe súdmi mu bola odňatá moţnosť konať pred súdom.

Odňatím moţnosti konať pred súdom ( ) sa rozumie taký

procesne nesprávny postup súdu, ktorý má za následok znemoţnenie realizácie procesných

oprávnení účastníka konania, ktoré mu poskytuje . O procesnú

vadu v zmysle ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore

so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom

odňal účastníkovi konania jeho procesné práva [v zmysle majú účastníci

v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie a súd je povinný zabezpečiť im rovnaké

moţnosti na uplatnenie ich práv – viď napríklad právo účastníka vykonávať procesné

úkony vo formách stanovených zákonom ( ), nazerať do spisu a robiť si z neho

výpisy ( ), vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým vykonaným dôkazom

( ), byť predvolaný na súdne pojednávanie ( ), na to, aby mu bol

rozsudok doručený do vlastných rúk ( )].

2.1. Pokiaľ ţalobca namieta, ţe postup súdu v procese zisťovania skutkových

podkladov pre rozhodnutie nebol správny, dovolací súd uvádza, ţe v prípade neúplnosti alebo

nesprávnosti skutkových zistení a skutkových záverov nejde o nedostatok, ktorý by bol

v rozhodovacej praxi najvyššieho súdu povaţovaný za dôvod zakladajúci procesnú vadu

konania v zmysle ustanovenia (obdobne tieţ R 42/1993, R 37/1993,

R 125/1999, R 6/2000 a viaceré rozhodnutia najvyššieho súdu, napríklad sp.zn.

, , , a ).

Ak k tejto nesprávnosti v niektorom súdnom konaní dôjde, nezakladá to procesnú vadu

konania uvedenú v

Neúplnosť alebo nesprávnosť skutkových zistení môţe prípadne viesť k tzv. inej

procesnej vade konania majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2

písm. b/ ); vadu takej povahy ale moţno úspešne uplatniť iba v procesne prípustnom

dovolaní (o tento prípad ale v danej veci nejde). Sama tzv. iná vada prípustnosť dovolania

nezakladá.

2.2. Súd nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania a nie

je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania

a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vţdy vecou súdu

(viď ), a nie účastníkov konania. Postup súdu, ktorý v priebehu konania

nevykonal všetky účastníkom navrhované dôkazy alebo vykonal iné dôkazy na zistenie

skutkového stavu, nezakladá prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podľa

, lebo týmto postupom súd neodňal účastníkovi moţnosť pred súdom

konať (porovnaj R 37/1993 a R 125/1999).

2.3. Ani nesprávne vyhodnotenie dôkazov nie je vadou konania v zmysle § 237 ods. 1

Pokiaľ súd nesprávne vyhodnotí niektorý z vykonaných dôkazov, môţe byť jeho

rozhodnutie z tohto dôvodu nesprávne, táto skutočnosť ale sama osebe nezakladá prípustnosť

dovolania v zmysle (viď tieţ napríklad uznesenia sp.zn.

a ).

2.4. Ak súd v procese dokazovania nevykoná dokazovanie určitým dôkazným

prostriedkom takým spôsobom, ktorý predpisuje zákon, dochádza k tzv. inej (v § 237

ods. 1 neuvedenej) vade. Takáto vada je síce relevantným dovolacím dôvodom (

ods. 2 písm. b/ ), prípustnosť dovolania ale nezakladá (porovnaj napríklad rozhodnutie

najvyššieho súdu sp.zn. ).

3. K dovolateľom tvrdenému odňatiu moţnosti konať pred súdom malo dôjsť

v dôsledku toho, ţe – ako uvádza – napadnuté rozhodnutie nemá náleţitosti v zmysle

ustanovenia , je nedostatočne odôvodnené a nepresvedčivé, v dôsledku

čoho je nepreskúmateľné.

Podľa v odôvodnení súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (ţalobca)

domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (ţalovaný), prípadne iný

účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje za preukázané

a ktoré nie, z akých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil,

prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby

odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Občianskoprávne kolégium Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijalo

3. decembra 2015 Stanovisko, ktorého právna veta uvádza, ţe „Nepreskúmateľnosť

rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ Občianskeho súdneho

poriadku. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie

dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môţe ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť

dovolania podľa .“

Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totoţné s očakávaniami

a predstavami účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre

zákonného rozhodnutia ( ). Citované zákonné ustanovenie sa totiţ chápe aj

z hľadiska práv účastníka na súdnu ochranu podľa , ktorého súčasťou je aj

právo na súdne konanie spĺňajúce garancie spravodlivosti, a toto ustanovenie treba vykladať

a uplatňovať aj s ohľadom na príslušnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej

len „ESĽP“), porovnaj napr. rozsudok vo veci Garcia Ruiz proti Španielsku z 21. januára

1999, sťaţnosť č. 30544/96, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1999-I tak, ţe rozhodnutie súdu

musí uviesť presvedčivé a dostatočné dôvody, na základe ktorých je zaloţené. Rozsah tejto

povinnosti sa môţe meniť podľa povahy rozhodnutia a musí sa posúdiť vo svetle okolností

kaţdej veci. Judikatúra ESĽP teda nevyţaduje, aby na kaţdý argument strany (účastníka) bola

daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia.

Prihliadajúc na uvedené dovolací súd dospel k záveru, ţe potvrdzujúce rozhodnutie

odvolacieho súdu (v spojení s potvrdeným rozhodnutím súdu prvého stupňa) spĺňa vyššie

uvedené kritériá pre odôvodňovanie rozhodnutí v zmysle , a preto ho

moţno povaţovať za preskúmateľné. Odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa

predovšetkým zodpovedá základnej (formálnej) štruktúre odôvodnenia rozhodnutia (1/ čoho

sa ţalobca domáha a z akých dôvodov, 2/ aké je stanovisko ţalovanej k ţalobe, 3/ aké

relevantné dôkazy boli súdom vykonané a aké skutočnosti z nich súd zistil, 4/ aký skutkový

stav bol súdom ustálený (zistený), 5/aké právne normy na vec aplikoval, 8/ ako tieto normy

vyloţil, 9/ ako subsumoval zistený skutkový stav pod aplikovanú právnu normu, 10/ aké

právne závery vyplývajú vo vzťahu k podanej ţalobe), súslednosti jednotlivých častí

odôvodnenia, ale aj ich obsahovej (materiálnej) náplni, čím sa napĺňajú najmä kritériá

určitosti (prehľadnosti), zrozumiteľnosti a presvedčivosti rozhodnutia. Odôvodnenie

potvrdzujúceho rozsudku odvolacieho súdu zodpovedá ustanoveniu ,

Ustanovením je odvolaciemu súdu daná moţnosť vypracovania tzv.

skráteného odôvodnenia rozhodnutia. Moţnosť vypracovania takéhoto odôvodnenia je

podmienená tým, ţe odvolací súd sa v plnom rozsahu stotoţní s dôvodmi rozhodnutia súdu

prvého stupňa, a to po skutkovej, ako aj právnej stránke.

V prejednávanej veci sa odvolací súd v celom rozsahu stotoţnil so skutkovými

a právnymi závermi súdu prvého stupňa. Odvolací súd sa stotoţnil aj s odôvodnením

rozhodnutia prvostupňového súdu, pre zdôraznenie jeho správnosti poukázal na uvedené

skutočnosti. Vysporiadal sa aj s odvolacími námietkami ţalobcu, ktoré vyhodnotil

ako nedôvodné.

Odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa zrozumiteľne a podrobne objasňujúce

skutkový a právny základ rozhodnutia, a tým aj odvolacieho súdu v uvedenom rozsahu (viď

v podrobnostiach dovolací súd odkazuje na písomné odôvodnenia rozsudkov), nie je

nepreskúmateľné a plne rešpektuje základné právo účastníkov na spravodlivý súdny proces

(pozri ).

Obsah rozhodnutí nedáva ţiadny podklad pre to, aby sa na daný prípad uplatnila (ako

výnimka) druhá veta Stanoviska prijatého Občianskoprávnym kolégiom Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky 3. decembra 2015.

4. Ţalobca zastáva názor, ţe odvolací súd dospel v danom prípade k právnym

záverom, ktoré nezodpovedajú ústave a , č.

a č. Z hľadiska obsahového namieta, ţe napadnutý rozsudok spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci ( ).

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. O nesprávnu

aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis alebo ak síce

aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych

skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Nesprávne právne posúdenie veci je síce relevantný dovolací dôvod v tom zmysle, ţe

ho moţno uplatniť v procesne prípustnom dovolaní (viď ), samo

nesprávne právne posúdenie veci ale prípustnosť dovolania nezakladá (viď tieţ R 54/2012

a viaceré rozhodnutia najvyššieho súdu, napríklad sp.zn. , ,

, , , ,

a ). Nejde totiţ o vadu konania uvedenú v , ani znak

12

(atribút, stránku) rozhodnutia, ktorý by bol uvedený v ako zakladajúci

prípustnosť dovolania.

5. Na vady konania, ktoré sú uvedené v , je dovolací súd povinný

prihliadať bez ohľadu na to, či ich dovolateľ uplatnil alebo neuplatnil (viď § 242

ods. 1 ).

Zo spisu vyplýva, ţe k odvolaniu ţalobcu (č.l. 251 aţ 253 spisu) sa vyjadrila ţalovaná

(č.l. 254-258 spisu). Zo spisu ale nevyplýva, ţe by toto vyjadrenie ţalovanej, ktorého

súčasťou bola skutková a právna argumentácia, bolo doručené ţalobcovi.

5.1. K dôsledkom procesného postupu súdu, v rámci ktorého nebolo odvolateľovi

doručené vyjadrenie opačnej procesnej strany k jeho odvolaniu, senát najvyššieho súdu, ktorý

koná a rozhoduje v preskúmavanej veci, zaujal v minulosti svoje právne závery vo viacerých

rozhodnutiach vydaných do 13. januára 2015 (viď napríklad sp.zn. ,

, , , ), v ktorých opakovane

konštatoval, ţe ak nejde o prípad uvedený v druhej vete , doručí súd prvého

stupňa odvolanie ostatným účastníkom, a ak odvolanie smeruje proti rozhodnutiu vo veci

samej, vyzve účastníkov na vyjadrenie k odvolaniu; iná povinnosť mu z týchto ustanovení

nevyplýva. Z teda nevyplýva povinnosť odvolacieho súdu

predloţiť druhému účastníkovi konania spätne na zaujatie stanoviska vyjadrenie druhého

účastníka konania k opravnému prostriedku. Súd nie je povinný donekonečna udrţiavať stav

konfrontácie medzi podaniami účastníkov konania – je iba na jeho posúdení, kde je rozumná

hranica takúto konfrontáciu ukončiť (, , ).

Pokiaľ má odvolací súd k dispozícii potrebné argumenty, ako aj pri dodrţaní dikcie

ustanovenia pristúpi k rozhodnutiu vo veci samej (viď tieţ ,

, , .). Odňatie moţnosti pred súdom konať

nezakladá teda sama skutočnosť, ţe odvolateľovi nebolo predloţené vyjadrenie druhej

procesnej strany k jeho odvolaniu. Obdobné právne závery boli vyslovené aj v ďalších

rozhodnutiach najvyššieho súdu (viď napríklad sp.zn. a ).

Iný pohľad na realizáciu práva účastníka oboznámiť sa s vyjadrením procesnej protistrany

by mohol v praxi znamenať neustály (neprestajne sa opakujúci a nikdy nekončiaci) proces

vyjadrovania sa jedného účastníka konania k vyjadreniu druhého účastníka konania; takýto

13

pohľad by mohol mať aţ znaky prílišného právneho formalizmu, odporujúceho materiálnemu

chápaniu princípu právneho štátu.

5.2. ESĽP vydal 13. januára 2015 rozsudok vo veci Trančínková proti Slovenskej

republike, v ktorom sa zaoberal aj opodstatnenosťou námietky o nemoţnosti vyjadriť

sa k vyjadreniu protistrany v rámci odvolacieho konania. V tomto rozsudku dospel ESĽP

k názoru, ţe aj keď vyjadrenie k odvolaniu neobsahuje ţiadne nové skutočnosti alebo

argumenty, ku ktorým by sa procesná strana uţ nebola vyjadrila v predchádzajúcom priebehu

konania, a prípadne ide o vyjadrenie nemajúce vplyv na rozhodnutie odvolacieho súdu, musí

byť druhému účastníkovi daná moţnosť oboznámiť sa s ním, ak bolo formulované ako právna

a skutková argumentácia. Pokiaľ súd takúto moţnosť druhej procesnej strane nevytvorí,

dochádza k porušeniu práva na spravodlivé konanie, ktoré je zaručené článkom 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

5.3. Podľa právneho názoru dovolacieho súdu – ako tomu nasvedčuje obsah spisu –

došlo v preskúmavanej veci k procesnej nesprávnosti, na procesné dopady ktorej sa vzťahujú

právne závery ESĽP vo veci Trančíková proti Slovenskej republike. Na tom nič nemení, ţe

v preskúmavanej veci ide iba jeden z viacerých (mnohých ďalších) prípadov, v ktorých

je ţalujúca strana zastúpená rovnakou advokátskou kanceláriou a ţe procesné úkony oboch

sporiacich sa strán (napríklad ţaloba, vyjadrenie k ţalobe, odvolanie, vyjadrenie k odvolaniu,

dovolanie, vyjadrenie k dovolaniu) bývajú podobné alebo aţ identické. Niet pochýb o tom, ţe

ţalobcovi mala byť daná moţnosť oboznámiť sa s vyjadrením ţalovanej k odvolaniu

a ţe faktickým procesným postupom odvolacieho súdu bola ţalobcovi táto moţnosť upretá.

V okolnostiach preskúmavanej veci preto dospel dovolací súd k záveru, ţe postup

odvolacieho súdu mal znaky relevantné z hľadiska Vzhľadom

na to napadnutý potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu vo veci samej a súvisiaci výrok

o trovách odvolacieho konania zrušil a v zrušenom rozsahu mu vec vrátil na ďalšie konanie

( ).

6. Ţalobca napadol dovolaním aj potvrdzujúci výrok rozsudku odvolacieho súdu

o poplatkovej povinnosti ţalobcu za podané odvolanie, ktorý tým nestráca formu (uznesenia),

ktorú pre neho stanovuje zákon ( ).

14

Dovolanie je v tejto časti odôvodnené nesprávnosťou právnych záverov zaujatých

súdmi niţších stupňov, teda nesprávnym právnym posúdením veci (§ 241 ods. 2 písm. c/

). V súvislosti s touto námietkou dovolateľa je potrebné uviesť, ţe nesprávne právne

posúdenie veci ( ) je relevantným dovolacím dôvodom (

ods. 2 písm. c/ ), avšak (na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v

) nezakladá (súčasne) aj prípustnosť dovolania. Právne posúdenie veci je totiţ

realizáciou vlastnej rozhodovacej činnosti súdu, ktorou sa účastníkovi konania neodnímajú

ţiadne procesné práva, ktoré mu dáva. V dôsledku toho by

posúdenie, či odvolací súd (ne)pouţil správny právny predpis a či ho (ne)správne

interpretoval alebo či zo správnych skutkových záverov vyvodil (ne)správne právne závery,

prichádzalo do úvahy aţ vtedy, keby dovolanie bolo procesne prípustné, ale o taký prípad

v danej veci nejde (viď R 54/2012 a tieţ niektoré ďalšie rozhodnutia Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky, napr. rozhodnutie z 29. júna 2010 sp.zn. ,

z 29. novembra 2010 sp.zn. , z 9. júna 2011 sp.zn. , z 24. mája

2011 sp.zn. , z 3. mája 2011 sp.zn. , z 23. júna 2011 sp.zn.

, zo 14. augusta 2013 sp.zn. ).

V tejto súvislosti dáva dovolací súd ţalobcovi do pozornosti stanovisko

občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijaté 3. decembra 2015

a uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republike

č. 1/2016 (dostupné na http://www.supcourt.gov.sk/data/files/1198_zbierka_1_2016.pdf)

k otázke vzniku poplatkovej povinnosti v odvolacom a dovolacom konaní, ak v čase podania

ţaloby bolo konanie oslobodené od súdneho poplatku v zmysle § 4 ods. 1 písm. k/ zákona

č. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, ktorého právna

veta znie: “Ak bolo odvolanie (dovolanie) podané po 30. septembri 2012, vzťahuje sa

na poplatkovú povinnosť v odvolacom (dovolacom) konaní právna úprava účinná

od 1. októbra 2012, i keď konanie vo veci samej na súde prvého stupňa začalo pred

30. septembrom 2012.“

Vzhľadom na to, ţe prípustnosť dovolania ţalobcu z § 239 (dovolanie proti uzneseniu

odvolacieho súdu o náhrade trov konania je v zmysle ustanovenia

neprípustné) a pre túto časť konania nemoţno vyvodiť, dospel najvyšší súd

k záveru, ţe jeho mimoriadny opravný prostriedok v tejto (zostávajúcej) časti je procesne

15

neprípustný. Dovolací súd preto dovolanie ţalobcu v zostávajúcej časti odmietol podľa §243b

ods. 5 v spojení s

Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 13. apríla 2016

JUDr. Marián Sluk, PhD., v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová