Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 143/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 18. marca

2015 predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o.,

Pribinova 25, Bratislava, zastúpenej advokátom doc. JUDr. Branislavom Fridrichom,

PhD., Advokátska kancelária, Fridrich Paľko, s. r. o., Grösslingová 4, Bratislava,

vedené pod sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. –

sp. zn. , sp. zn. – sp. zn. , sp. zn.

– sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

– sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

– sp. zn. , sp. zn. – sp. zn.

, sp. zn. – sp. zn. a sp. zn.

– sp. zn. vo veci namietaného porušenia jej

základných práv podľa a , práva

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva

podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd, ako aj namietaného porušenia a

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a zároveň namietaného

porušenia čl. 47 Charty základných práv Európskej únie postupom Krajského súdu

v Trnave a jeho uzneseniami sp. zn. z 31. marca 2014, sp. zn. 11 CoE

65/2014 z 28. augusta 2014, sp. zn. z 28. februára 2014, sp. zn. 3 CoE

99/2014 z 9. septembra 2014, sp. zn. zo 6. októbra 2014, sp. zn. 3 CoE

94/2014 z 11. septembra 2014, sp. zn. z 9. októbra 2014 a sp. zn. 3 CoE

52/2014 z 11. septembra 2014 v spojení s uzneseniami Okresného súdu Trnava sp. zn.

z 8. októbra 2012, sp. zn. z 23. mája 2012, sp. zn.

z 15. februára 2012, sp. zn. z 3. septembra 2013, sp. zn.

z 12. septembra 2013, sp. zn. z 9. novembra 2012, sp.

zn. z 9. októbra 2012 a sp. zn. zo 7. februára 2013, ako

aj postupom Krajského súdu v Trnave a jeho uzneseniami sp. zn.

zo 6. augusta 2014, sp. zn. z 30. júna 2014, sp. zn.

z 26. júna 2014, sp. zn. z 22. januára 2014, sp. zn.

z 23. júla 2014, sp. zn. z 10. júla 2014, sp. zn.

z 2. septembra 2014, sp. zn. z 27. mája 2014, sp. zn.

z 29. júla 2014, sp. zn. z 25. júla 2014, sp. zn.

z 9. septembra 2014, sp. zn. z 25. septembra 2014, sp. zn.

zo 4. septembra 2014, sp. zn. z 2. apríla 2014

v spojení s uzneseniami Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. z 25.

októbra 2013, sp. zn. z 9. decembra 2011, sp. zn. z 3.

apríla 2012, sp. zn. z 26. apríla 2012, sp. zn. z 3. apríla

2012, sp. zn. z 3. apríla 2012, sp. zn. zo 17. mája 2012, sp.

zn. z 13. septembra 2012, sp. zn. z 11. apríla 2013, sp. zn.

z 11. apríla 2013, sp. zn. z 10. septembra 2013, sp. zn. 5

Er 164/2009 z 11. apríla 2013, sp. zn. z 12. novembra 2012, sp. zn. 11 Er

1221/2008 zo 7. septembra 2011, ako aj postupom Krajského súdu v Trnave a jeho

uzneseniami sp. zn. z 10. júla 2014, sp. zn. z 22. apríla

2014, sp. zn. z 12. augusta 2014, sp. zn. z 29. júla 2014,

sp. zn. z 9. septembra 2014, sp. zn. z 2. septembra

2014 a sp. zn. z 25. septembra 2014 v spojení s uzneseniami Okresného

súdu Skalica sp. zn. z 11. júna 2013, sp. zn. z 5.

decembra 2013, sp. zn. z 13. mája 2013, sp. zn. z 13.

augusta 2012, sp. zn. z 21. novembra 2013, sp. zn. z 11.

októbra 2011 a sp. zn. z 13. augusta 2012, ako aj postupom Krajského

súdu v Trnave a jeho uzneseniami sp. zn. zo 14. mája 2014, sp. zn. 5

CoE 180/2013 z 26. júna 2014 a sp. zn. z 25. apríla 2012 v spojení

s uzneseniami Okresného súdu Piešťany sp. zn. zo 17. septembra 2013,

sp. zn. z 27. marca 2012 a sp. zn. z 25. apríla 2012

a takto

rozhodol:

1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., vedené pod sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. – sp. zn.

, sp. zn. – sp. zn. , sp. zn.

– sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

– sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

– sp. zn. , sp. zn. – sp. zn.

, sp. zn. – sp. zn. a sp. zn.

– sp. zn. s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude

ďalej vedené pod sp. zn. .

2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli

od 3. októbra 2014 do 12. decembra 2014 doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti

POHOTOVOSŤ, s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorými namieta porušenie

základného práva na súdnu ochranu podľa

(ďalej len „ústava“), práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o

ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), základného práva

vlastniť majetok podľa , práva na ochranu majetku podľa

Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

(ďalej len „dodatkový protokol“) a zákazu diskriminácie zaručeného čl. 12 ods. 2

a dohovoru a zároveň aj porušenie práva na účinný prostriedok nápravy

a spravodlivý proces podľa čl. 47 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len

„charta“) postupom Krajského súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“) a jeho

uzneseniami sp. zn. z 31. marca 2014, sp. zn. z 28.

augusta 2014, sp. zn. z 28. februára 2014, sp. zn. z 9.

septembra 2014, sp. zn. zo 6. októbra 2014, sp. zn. z 11.

septembra 2014, sp. zn. z 9. októbra 2014 a sp. zn. z 11.

septembra 2014 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutia krajského súdu“) v spojení

s uzneseniami Okresného súdu Trnava sp. zn. z 8. októbra 2012, sp.

zn. z 23. mája 2012, sp. zn. z 15. februára 2012, sp. zn. 9

Er 622/2010 z 3. septembra 2013, sp. zn. z 12. septembra 2013, sp. zn.

z 9. novembra 2012, sp. zn. z 9. októbra 2012 a sp. zn.

zo 7. februára 2013 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutia okresného

súdu“), ako aj postupom krajského súdu a jeho uzneseniami sp. zn. zo

6. augusta 2014, sp. zn. z 30. júna 2014, sp. zn. z 26.

júna 2014, sp. zn. z 22. januára 2014, sp. zn. z 23.

júla 2014, sp. zn. z 10. júla 2014, sp. zn. z 2. septembra

2014, sp. zn. z 27. mája 2014, sp. zn. z 29. júla 2014,

sp. zn. z 25. júla 2014, sp. zn. z 9. septembra 2014, sp.

zn. z 25. septembra 2014, sp. zn. zo 4. septembra

2014, sp. zn. z 2. apríla 2014 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutia

krajského súdu“) v spojení s uzneseniami Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 7

Er 949/2009 z 25. októbra 2013, sp. zn. z 9. decembra 2011, sp. zn. 8 Er

723/2005 z 3. apríla 2012, sp. zn. z 26. apríla 2012, sp. zn.

z 3. apríla 2012, sp. zn. z 3. apríla 2012, sp. zn.

zo 17. mája 2012, sp. zn. z 13. septembra 2012, sp. zn.

z 11. apríla 2013, sp. zn. z 11. apríla 2013, sp. zn.

z 10. septembra 2013, sp. zn. z 11. apríla 2013, sp. zn.

z 12. novembra 2012 a sp. zn. zo 7. septembra 2011 (ďalej aj

„napadnuté rozhodnutia okresného súdu“), ako aj postupom krajského súdu a jeho

uzneseniami sp. zn. z 10. júla 2014, sp. zn. z 22. apríla

2014, sp. zn. z 12. augusta 2014, sp. zn. z 29. júla 2014,

sp. zn. z 9. septembra 2014, sp. zn. z 2. septembra

2014 a sp. zn. z 25. septembra 2014 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutia

krajského súdu“) v spojení s uzneseniami Okresného súdu Skalica sp. zn. 1 Er

2689/2008 z 11. júna 2013, sp. zn. z 5. decembra 2013, sp. zn. 1 Er

1305/2008 z 13. mája 2013, sp. zn. z 13. augusta 2012, sp. zn. 1 Er

973/2009 z 21. novembra 2013, sp. zn. z 11. októbra 2011 a sp. zn. 1 Er

597/2009 z 13. augusta 2012 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutia okresného súdu“), ako

aj postupom krajského súdu a jeho uzneseniami sp. zn. zo 14. mája

2014, sp. zn. z 26. júna 2014 a sp. zn. z 25. apríla 2012

(ďalej aj „napadnuté rozhodnutia krajského súdu“) v spojení s uzneseniami

Okresného súdu Piešťany sp. zn. zo 17. septembra 2013, sp. zn. 6 Er

3806/2008 z 27. marca 2012 a sp. zn. z 25. apríla 2012 (ďalej aj

„napadnuté rozhodnutia okresného súdu“).

2. Sťažovateľka v predostretej argumentácii (už mnohonásobne a pravidelne sa

opakujúcej, pozn.) atakuje závery vyplývajúce z rozhodovacej činnosti okresných

súdov a krajského súdu, ktorým vytýka ich nesprávnosť z hľadiska právneho

posúdenia relevantných hmotnoprávnych ustanovení príslušných právnych predpisov

na predmetnú právnu vec sa vzťahujúcich a zároveň poskytuje ústavnému súdu

vlastnú interpretáciu právnych predpisov vzťahujúcich sa na uvedené konania.

3. V petite podaných sťažností sťažovateľka žiadala, aby ústavný súd vydal

nález, v ktorom vysloví porušenie jej v záhlaví tohto rozhodnutia označených práv

postupom a napadnutými rozhodnutiami okresného súdu a krajského súdu, ktoré

ďalej zruší a predmetné veci vráti na ďalšie konanie, prizná jej primerané finančné

zadosťučinenie a úhradu trov konania.

II.

4. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických

osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo

slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej

zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom

ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa

podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a

o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

5. Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej

rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej

republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov

(ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie

ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj

návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

II.A

K spoločnému prerokovaniu vecí

6. Podľa ak tento zákon neustanovuje inak

a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane

ustanovenia v znení neskorších predpisov (ďalej len

„OSP“). V zmysle v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť

na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú

tých istých účastníkov. nemá osobitné ustanovenie o spojení

vecí, avšak v súlade s citovaným možno v konaní o

sťažnosti podľa použiť na prípadné spojenie vecí primerane

.

7. S prihliadnutím na obsah sťažností vedených ústavným súdom pod sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. – sp. zn.

, sp. zn. – sp. zn. , sp. zn.

– sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

– sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

– sp. zn. , sp. zn. – sp. zn.

, sp. zn. – sp. zn. a sp. zn.

– sp. zn. a z tohto obsahu vyplývajúcu právnu

a skutkovú súvislosť uvedených sťažností a taktiež prihliadajúc na totožnosť v osobe

sťažovateľky a krajského súdu, proti ktorému tieto sťažnosti smerujú, rozhodol

ústavný súd uplatniac citované právne normy tak, ako to je uvedené v bode l výroku

tohto uznesenia.

II.B

K namietanému porušeniu označených základných práv a slobôd napadnutými

rozhodnutiami okresných súdov

8. V je zakotvený princíp subsidiarity, podľa ktorého

ústavný súd môže konať o namietanom porušení práv sťažovateľa a vecne sa zaoberať

sťažnosťami iba vtedy, ak sa sťažovateľ nemôže domáhať ochrany svojich práv pred

všeobecným súdom. Namietané porušenie niektorého zo základných práv alebo slobôd

teda automaticky nezakladá aj právomoc ústavného súdu na konanie o nich. Pokiaľ

ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej

osoby zistí, že ochrany tohto základného práva alebo slobody, porušenie ktorých

namieta, sa sťažovateľ môže domôcť využitím jemu dostupných a aj účinných

právnych prostriedkov nápravy, prípadne iným zákonne upraveným spôsobom pred

iným súdom alebo pred iným štátnym orgánom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z

dôvodu nedostatku svojej právomoci na jej prerokovanie (napr. m. m. , I.

ÚS 6/04, , , , ). Ústavný súd

predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý

nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré

sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal popieranie princípu

subsidiarity právomoci ústavného súdu podľa zásad uvedených v § 53 ods. 1 zákona o

ústavnom súde (, ).

9. Pokiaľ ide o napadnuté rozhodnutia okresného súdu, ústavný súd vzhľadom

na už uvedené poukazuje na skutočnosť, že proti týmto bolo možné podať odvolanie

ako riadny opravný prostriedok (čo sťažovateľka aj využila), a preto ňou podané

sťažnosti v tejto ich časti bolo potrebné odmietnuť pre nedostatok právomoci

ústavného súdu podľa .

II.C

K namietanému porušeniu označených základných práv a slobôd napadnutými

rozhodnutiami krajského súdu

10. Ústavný súd po preskúmaní predmetu týchto sťažností a v kontexte aj

svojich zistení dospel k záveru, že použitá argumentácia sťažovateľky v podaných

sťažnostiach je totožná s jej právnou argumentáciou, ktorú použila v stovkách

predošlých sťažností, ktorými sa ústavný súd už zaoberal v uplynulom období

a v ktorých atakovala právne závery všeobecných súdov vo vzťahu k právnemu

posudzovaniu notárskych zápisníc, ako aj rozsudkov rozhodcovského súdu ako

exekučných titulov koncipovaných na podklade neprijateľných podmienok

v úverových zmluvách vrátane posúdenia zmlúv o úvere koncipovaných formulárovou

formou ako spotrebiteľských zmlúv v nadväznosti na podmienky v nich uvedené

vrátane záverov vyplývajúcich z rozsudku Súdneho dvora Európskej únie (ďalej

len ,,Súdny dvor“) vo veci Banif Plus Bank Zrt proti Csaba Cipani a spol. sp. zn. C

472/11 z 21. februára 2013, ako aj postup všeobecných súdov v rozpore s § 57 ods. 5

o súdnych exekútoroch

a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov

v znení neskorších predpisov a krajského súdu v odvolacom konaní v rozpore s § 214

ods. 1 a v neposlednom rade vo vzťahu k prejudiciálnemu konaniu. Vzhľadom

na totožnosť tak v osobe sťažovateľky, ako aj totožnosť v použitej právnej

argumentácii a skutkových okolnostiach, ktoré boli podstatné pre ustálenie záverov

všeobecných súdov aj v prípadoch predošlých, dospel ústavný súd k záveru, že

vzhľadom na to, že sťažovateľke sú notoricky známe dôvody odmietnutia sťažností v

úplne rovnakých prípadoch a ustálený právny názor ústavného súdu na danú právnu

problematiku v závislosti od predmetu napadnutých rozhodnutí všeobecných súdov a

ňou použitej argumentácie bez relevantných zmien, nie je potrebné uvádzať tie isté

dôvody odmietnutia, ako to je aj v prípade týchto sťažností. Vzhľadom na uvedené sa

preto ústavný súd plne stotožňuje s odôvodnením svojich predchádzajúcich

rozhodnutí (napr. sp. zn. z 9. júna 2011, sp. zn. zo 16.

mája 2012, sp. zn. z 22. augusta 2012, sp. zn.

z 22. augusta 2012, sp. zn. z 22. augusta 2012, sp. zn.

z 22. augusta 2012, sp. zn. z 22. augusta 2012, sp. zn.

zo 16. januára 2013, sp. zn. z 20. februára 2013, sp. zn.

z 13. marca 2013, sp. zn. z 13. marca 2013, sp. zn. z 11.

decembra 2013, sp. zn. z 5. marca 2014, sp. zn. z 5. marca

2014, sp. zn. zo 7. mája 2014, sp. zn. z 20. októbra 2011,

sp. zn. z 24. augusta 2012, sp. zn. z 13. septembra 2012,

sp. zn. z 30. januára 2013, sp. zn. zo 7. februára 2013,

sp. zn. z 26. júna 2013, sp. zn. z 19. júna 2013,

sp. zn. z 30. októbra 2013, sp. zn. zo 4. marca 2011,

sp. zn. z 31. mája 2011, sp. zn. z 27. septembra 2011,

sp. zn. z 2. októbra 2012, sp. zn. z 15. januára 2013,

sp. zn. z 26. septembra 2013, sp. zn. zo 4. marca

2014, sp. zn. zo 4. marca 2014, sp. zn. zo 4. marca

2014, sp. zn. z 25. marca 2014, sp. zn. z 24. apríla

2014, sp. zn. zo 7. júna 2012, sp. zn. z 18. septembra

2012, sp. zn. z 31. januára 2013, sp. zn. z 31. januára

2013, sp. zn. z 31. januára 2013, sp. zn. z 20. marca

2014, sp. zn. z 20. marca 2014, sp. zn. z 20. marca

2014, sp. zn. z 20. marca 2014, sp. zn. z 20. marca

2014...), ktoré skončili odmietnutím podobných a opakujúcich sa sťažností

sťažovateľky z dôvodov tam uvedených. Ústavný súd v takýchto a obdobných

prípadoch nemá dôvod meniť svoje už ustálené právne názory, a preto

v podrobnostiach odkazuje na svoje už citované svoje rozhodnutia.

11. Na podporu svojej argumentácie iba upriamuje pozornosť sťažovateľky aj

na rozhodnutie Súdneho dvora sp. zn. C 76/10 zo 16. novembra 2010 vydané vo veci

iniciovanej sťažovateľkou, ako aj na ďalšiu početnú judikatúru Súdneho dvora (napr.

C 240/98 až C 244/98, C 473/00, C 168/05, C 243/08, C 40/08, C 227/08 a C 76/10)

dotýkajúcu sa problematiky spotrebiteľského práva, ktoré podporujú právne závery

ústavným súdom predostreté v jeho predošlých rozhodnutiach a ktoré sú aj

sťažovateľke notoricky známe. V ostatnom poukazuje na najnovší rozsudok Súdneho

dvora z 27. februára 2014 vo veci sp. zn. C 470/12, bode 41 (v rámci sporu, ktorého

účastníkom je sťažovateľka, pozn.), v ktorom Súdny dvor výslovne deklaroval, že

„možnosť súdu skúmať nekalú povahu podmienky aj bez návrhu predstavuje vhodný

prostriedok na dosiahnutie výsledku stanoveného v článku , teda

zabránenie tomu, aby bol jednotlivý spotrebiteľ viazaný nekalou podmienkou, a zároveň na

dosiahnutie cieľa stanoveného v článku 7 tejto smernice, pretože takéto preskúmanie môže

mať odradzujúci účinok smerujúci k ukončeniu používania nekalých podmienok v zmluvách

uzavretých so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov (rozsudky

z 21. novembra 2002, Cofidis, C 473/00, Zb. s. I 10875, bod 32, a Mostaza Claro,

C 168/05, Zb. s. I 10421, bod 25)“.

12. Taktiež už len dodáva, že v súčasnom období platná právna úprava

formulovaná v § 58 ods. 2 Exekučného poriadku, ktorá bola zavedená zákonom

č. a je účinná od 1. januára 2013, počíta s možnosťou nariadenia

pojednávania pred rozhodnutím exekučného súdu o zastavení vedeného exekučného

konania podľa § 57 ods. 1 písm. a) až j) len ako s fakultatívnou možnosťou, a to len

v prípade, že je to nevyhnutné pre objasnenie veci. K sťažovateľkou namietanému

postupu všeobecných súdov podľa § 57 ods. 1 písm. g) v spojení s § 57 ods. 5

Exekučného poriadku, právna úprava ktorá bola účinná v čase od 9. augusta 2012 do

31. decembra 2012, ústavný súd konštatuje, že aj v prípade, ak by tento postup nebol

zo strany všeobecných súdov dodržaný (nariadenie pojednávania pred vyhlásením

exekúcie za neprípustnú a jej zastavenie, pozn.), nepredstavoval by také porušenie

označených práv sťažovateľky, ktoré by svojou intenzitou bolo spôsobilé zasiahnuť do

ňou onačených práv v takom smere, aby ústavný súd mohol vysloviť ich porušenie

(napr. ).

13. Ústavný súd vo svojej judikatúre stabilne uprednostňuje materiálne poňatie

právneho štátu, ktoré spočíva okrem iného na interpretácii právnych predpisov z hľadiska

ich účelu a zmyslu, pričom pri riešení (rozhodovaní) konkrétnych prípadov sa nesmie

opomínať, že prijaté riešenie (rozhodnutie) musí byť akceptovateľné aj z hľadiska všeobecne

ponímanej spravodlivosti (m. m. , , , , IV.

ÚS 182/07, ). Priorizovanie formálnych požiadaviek vyplývajúcich z

noriem bežného zákonodarstva (formálne poňatie právneho štátu) môže totiž v konkrétnych

súdnych konaniach (alebo iných právom upravených konaniach pred orgánom verejnej

moci) viesť k rozhodnutiam, ktoré budú v zjavnom rozpore s účelom a zmyslom príslušnej

právnej úpravy. Inými slovami, ústavný súd predstavuje súdny orgán ochrany ústavnosti (čl.

124 ), z čoho vyplýva, že nie je však súčasťou všeobecných súdov, ktorým preto ani

nie je inštančne nadriadený. Úlohou ústavného súdu je kontrola rozhodovacej činnosti

všeobecných súdov, avšak len za situácie, keď svojimi rozhodnutiami zasahujú do ústavne

zaručených základných práv a slobôd jednotlivca. To znamená, že ústavný súd nie je

oprávnený zasahovať do rozhodovacej činnosti všeobecných súdov v prípade, keď dochádza

k porušeniu bežnej zákonnosti alebo iným nesprávnostiam, ktoré svojou podstatou

spočívajú v rovine podústavného práva (m. m. ).

14. V kontexte uvedeného ústavný súd odmietol sťažovateľkou podané sťažnosti

týkajúce sa postupu a rozhodnutí krajského súdu z dôvodu ich zjavnej

neopodstatnenosti a nedostatku právomoci ústavného súdu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde. Ústavný súd prihliadajúc na zásadu procesnej hospodárnosti

konania sťažovateľkou podané sťažnosti odmietol bez podrobnejšieho odôvodnenia (§

25 ods. 2 posledná veta ). Keďže boli sťažnosti odmietnuté,

ústavný súd o ďalších návrhoch sťažovateľky v nich uplatnených nerozhodoval.

15. V kontexte s už uvedeným ústavný súd už iba dodáva, že právny zástupca

sťažovateľky aj takýmto spôsobom zahlcuje ústavný súd podaniami, o ktorých je/musí

si byť už dopredu vedomý, že nebudú v konaní pred ústavným súdom vzhľadom buď

na rovnaký spôsob ich vybavenia v predošlom období, alebo na dôvod namietania

neexistujúcich porušení základných práv a slobôd úspešné, a ktorých spracovanie z

hľadiska časového a kapacitného bráni ústavnému súdu venovať sa tým veciam, ktoré

si zasluhujú pozornosť, dokonca i jeho zásah. Takýto postup advokátskej kancelárie

ústavný súd vníma len ako snahu o získanie materiálnych prostriedkov (odmeny) bez

ohľadu na to, či taký postup zákon umožňuje, a je to porušením buď zákonných, alebo

etických povinností advokáta.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. marca 2015