Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 274/2015
PDF · 439.9 KB
No categories available
III. ÚS 274/2015
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. júna 2015
predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o.,
Pribinova 25, Bratislava, zastúpenej advokátom doc. JUDr. Branislavom Fridrichom, PhD.,
Advokátska kancelária Fridrich Paľko, s. r. o., Grösslingová 4, Bratislava, vedené
pod spisovými značkami: Rvp 12922/2014, Rvp 12923/2014, Rvp 12924/2014,
Rvp 13358/2014, Rvp 13359/2014, Rvp 13360/2014, Rvp 13361/2014, Rvp 13362/2014,
Rvp 13363/2014, Rvp 13364/2014, Rvp 13365/2014, Rvp 13366/2014, Rvp 14153/2014,
Rvp 14154/2014, Rvp 14155/2014, Rvp 14156/2014, Rvp 14157/2014, Rvp 14158/2014,
Rvp 14159/2014, Rvp 14160/2014, Rvp 14161/2014, Rvp 14162/2014, Rvp 14634/2014,
Rvp 14635/2014, Rvp 14884/2014, Rvp 14885/2014, Rvp 14886/2014, Rvp 14887/2014,
Rvp 14888/2014, Rvp 14889/2014, Rvp 14890/2014, Rvp 15213/2014, Rvp 15214/2014,
Rvp 15215/2014, Rvp 15216/2014, Rvp 16271/2014, Rvp 16272/2014, Rvp 16273/2014,
Rvp 16274/2014, Rvp 16275/2014, Rvp 16276/2014, Rvp 16277/2014, Rvp 17402/2014,
Rvp 17403/2014, Rvp 17404/2014, Rvp 17405/2014, Rvp 17406/2014, Rvp 17407/2014,
Rvp 17408/2014, Rvp 17409/2014, Rvp 17410/2014, Rvp 17411/2014, Rvp 17412/2014,
Rvp 17413/2014, Rvp 17414/2014, Rvp 17415/2014, Rvp 17416/2014, Rvp 17466/2014,
Rvp 17467/2014, Rvp 17468/2014 a Rvp 17469/2014 vo veci namietaného porušenia jej
základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, práva
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva podľa
čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako
aj namietaného porušenia čl. 12 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 14 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd a zároveň namietaného porušenia čl. 47
Charty základných práv Európskej únie postupom Krajského súdu v Košiciach a jeho
uzneseniami spisových značiek: 13 CoE 116/2014 z 19. júna 20014, 14 CoE 62/2014
z 30. júna 2014, 14 CoE 139/2014 z 1. júla 2014, 14 CoE 95/2014 z 25. júna 2014,
12 CoE 29/2014 z 31. júla 2014, 15 CoE 201/2013 z 10. júla 2014, 16 CoE 366/2013
z 28. júla 2014, 15 CoE 9/2013 z 10. júla 2014, 1 CoE 23/2014 z 18. júla 2014,
1 CoE 20/2014 z 18. júla 2014, 4 CoE 183/2013 z 12. júna 2014,15 CoE 625/2012 z 10. júla
2014, 12 CoE 31/2014 z 30. júna 2014, 1 CoE 30/2014 z 18. júla 2014, 12 CoE 23/2014
z 28. júla 2014, 5 CoE 23/2014 z 29. júla 2014,5 CoE 20/2014 z 29. júla 2014,
16 CoE 444/2012 z 25. júna 2014, 15 CoE 213/2013 zo 7. augusta 2014, 16 CoE 31/2014
zo 16. júla 2014, 16 CoE 392/2012 z 25. júna 2014, 16 CoE 267/2012 z 25. júna 2014,
2 CoE 52/2014 zo 4. júla 2014, 5 CoE 72/2014 z 12. augusta 2014, 16 CoE 75/2014
zo 7. augusta 2014, 4 CoE 39/2014 z 9. júla 2014, 1 CoE 152/2013 z 26. marca 2014,
4 CoE 19/2014 z 27. februára 2014, 12 CoE 290/2012 z 21. februára 2013, 16 CoE 17/2014
zo 7. augusta 2014, 14 CoE 107/2014 z 31. júla 2014, 14 CoE 94/2014 z 31. júla 2014,
13 CoE 130/2014 z 28. augusta 2014,16 CoE 144/2013 zo 17. decembra 2013,
14 CoE 159/2014 z 27. augusta 2014, 4 CoE 62/2014 z 19. augusta 2014, 4 CoE 52/2014
z 19. augusta 2014, 11 CoE 54/2014 z 22. augusta 2014, 13 CoE 178/2014 z 27. augusta
2014, 11 CoE 72/2014 z 22. augusta 2014, 16 CoE 197/2013 z 17. septembra 2014,
16 CoE 3/2013 zo 17. septembra 2014, 11 CoE 9/2014 z 22. augusta 2014,
16 CoE 363/2013 zo 17. septembra 2014, 14 CoE 131/2014 z 22. septembra 2014,
16 CoE 229/2013 z 27. augusta 2014, 16 CoE 130/2013 z 27. augusta 2014, 5 CoE 52/2014
zo 16. septembra 2014, 1 CoE 56/2014 z 1. októbra 2014, 14 CoE 179/2014 z 27. augusta
2014, 16 CoE 125/2014 z 18. septembra 2014, 13 CoE 182/2014 z 27. augusta 2014,
16 CoE 124/2014 zo 17. septembra 2014, 16 CoE 93/2014 zo 7. augusta 2014,
13 CoE 136/2014 z 28. augusta 2014, 2 CoE 29/2014 z 11. septembra 2014, 1 CoE 39/2014,
4 CoE 200/2013 z 30. júna 2014, 13 CoE 229/2013 z 31. júla 2014, 11 CoE 24/2014
z 25. septembra 2014 a 14 CoE 161/2014 z 30. septembra 2014, v spojení s uzneseniami
Okresného súdu Michalovce sp. zn. 4 Er 56/2010 z 25. apríla 2013 a sp. zn.
19 Er 70/2011 z 29. októbra 2013; Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn.
10 Er 177/2003 z 21. januára 2014; Okresného súdu Michalovce sp. zn. 10 Er 323/2010
z 5. novembra 2013; Okresného súdu Rožňava sp. zn. 4 Er 533/2009 z 25. novembra 2013,
sp. zn. 6 Er 287/2006 z 21. decembra 2012, sp. zn. 10 Er 412/2009 z 25. septembra 2013,
8 Er 37/2005 z 24. júla 2012, sp. zn. 4 Er 87/2007 z 2. decembra 2013, 4 Er 482/2009
z 25. novembra 2013, 10 Er 75/2009 z 25. septembra 2013; Okresného súdu Spišská Nová
Ves sp. zn. 6 Er 548/2005 z 23. októbra 2012; Okresného súdu Rožňava sp. zn.
12 Er 27/2005 zo 17. marca 2011, sp. zn. 11 Er 16/2009 z 18. septembra 2013, 4 Er 85/2007
z 2. decembra 2013, 4 Er 131/2008 z 3. decembra 2013, 4 Er 557/2009 z 25. novembra
2013, 12 Er 141/2009 z 30. júla 2012,6 Er 365/2006 z 21. decembra 2012, 5 Er 80/2009
z 19. septembra 2013; Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 13 Er 253/2006
z 25. septembra 2012 a sp. zn. 5 Er 204/2004 z 30. júla 2012; Okresného súdu Michalovce
sp. zn. 22 R 245/2011 z 18. novembra 2013; Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn.
8 Er 421/2007 zo 14. novembra 2013; Okresného súdu Michalovce sp. zn. 20 Er 338/2004
zo 17. septembra 2013, 15 Er 310/2011 z 13. novembra 2013; Okresného súdu Rožňava
sp. zn. 11 Er 340/2005 z 21. decembra 2012, 9 Er 402/2007 z 23. septembra 2013,
11 Er 499/2006 z 21. septembra 2011; Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn.
2 Er 97/2003 z 15. novembra 2012, 2 Er 204/2007 z 28. februára 2012; Okresného súdu
Michalovce sp. zn. 19 Er 541/2009 z 19. februára 2014, 18 Er 366/2010 z 29. októbra 2013;
Okresného súdu Trebišov sp. zn. 22 Er 694/2006 zo 6. augusta 2012, 6 Er 1434/2008
z 30. mája 2013; Okresného súdu Michalovce ps. zn. 19 Er 297/2011 z 29. októbra 2013,
sp. zn. 22 Er 287/2010 z 18. novembra 2013, sp. zn. 18 Er 181/2010 z 29. októbra 2013,
sp. zn. 20 Er 34/2011 z 12. novembra 2013; Okresného súdu Rožňava sp. zn. 4 Er 258/2009
zo 4. októbra 2013; Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 2 Er 40/2005
zo 16. novembra 2012, sp. zn. 11 Er 390/2006 z 12. októbra 2012; Okresného súdu Rožňava
sp. zn. 4 Er 411/2009 zo 14. novembra 2013, sp. zn. 4 Er 303/2009 z 12. septembra 2013,
sp. zn. 4 Er 412/2009 zo 14. novembra 2013, sp. zn. 12 Er 18/2009 z 28. novembra 2012,
sp. zn. 11 Er 76/2007 z 24. októbra 2012; Okresného súdu Michalovce sp. zn.
22 Er 48/2011 z 18. novembra 2013, sp. zn. 18 Er 81/2011 z 29. októbra 2013, sp. zn.
20 Er 2/2004 z 30. augusta 2013, sp. zn. 10 Er 366/2012 z 5. novembra 2013, sp. zn.
20 Er 397/2003 z 11. septembra 2013, sp. zn. 19 Er 60/2006 z 28. októbra 2013, sp. zn.
14 Er 297/2011 z 13. novembra 2013, sp. zn. 14 Er 245/2011 z 13. novembra 2013, sp. zn.
14 Er 325/2010 z 13. novembra 2013, sp. zn. 15 Er 8/2011 z 13. novembra 2013; Okresného
súdu Trebišov sp. zn. 17 Er 858/2005 z 26. septembra 2012; Okresného súdu Spišská Nová
ves sp. zn. 1 Er 426/2003 z 24. januára 2013; Okresného súdu Michalovce sp. zn.
20 Er 225/2003 z 1. júla 2013, sp. zn. 16 Er 596/2008 zo 17. marca 2014 a takto
rozhodol:
1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., vedené pod spisovými
značkami: Rvp 12922/2014, Rvp 12923/2014, Rvp 12924/2014, Rvp 13358/2014,
Rvp 13359/2014, Rvp 13360/2014, Rvp 13361/2014, Rvp 13362/2014, Rvp 13363/2014,
Rvp 13364/2014, Rvp 13365/2014, Rvp 13366/2014, Rvp 14153/2014, Rvp 14154/2014,
Rvp 14155/2014, Rvp 14156/2014, Rvp 14157/2014, Rvp 14158/2014, Rvp 14159/2014,
Rvp 14160/2014, Rvp 14161/2014, Rvp 14162/2014, Rvp 14634/2014, Rvp 14635/2014,
Rvp 14884/2014, Rvp 14885/2014, Rvp 14886/2014, Rvp 14887/2014, Rvp 14888/2014,
Rvp 14889/2014, Rvp 14890/2014, Rvp 15213/2014, Rvp 15214/2014, Rvp 15215/2014,
Rvp 15216/2014, Rvp 16271/2014, Rvp 16272/2014, Rvp 16273/2014, Rvp 16274/2014,
Rvp 16275/2014, Rvp 16276/2014, Rvp 16277/2014, Rvp 17402/2014, Rvp 17403/2014,
Rvp 17404/2014, Rvp 17405/2014, Rvp 17406/2014, Rvp 17407/2014, Rvp 17408/2014,
Rvp 17409/2014, Rvp 17410/2014, Rvp 17411/2014, Rvp 17412/2014, Rvp 17413/2014,
Rvp 17414/2014, Rvp 17415/2014, Rvp 17416/2014, Rvp 17466/2014, Rvp 17467/2014,
Rvp 17468/2014 a Rvp 17469/2014 s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej
vedené pod sp. zn. III. ÚS 274/2015.
2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli
od 3. októbra 2014, 10. októbra 2014, 24. októbra 2014, 6. novembra 2014, 11. novembra
2014, 14. novembra 2014, 3. decembra 2014, 11. decembra 2014 a do 12. decembra 2014
doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o. (ďalej len
„sťažovateľka“), ktorými namieta porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46
ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práva na spravodlivé súdne
konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej
len „dohovor“), základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy, práva
na ochranu majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) a zákazu diskriminácie
zaručeného čl. 12 ods. 2 ústavy a čl. 14 dohovoru a zároveň aj porušenie práva na účinný
prostriedok nápravy a spravodlivý proces podľa čl. 47 Charty základných práv Európskej
únie (ďalej len „charta“) postupom Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“)
a jeho uzneseniami, tak ako sú označené v záhlaví tohto rozhodnutia (ďalej len „napadnuté
rozhodnutia krajského súdu“), v spojení s uzneseniami prvostupňových súdov, tak ako sú
označené v záhlaví tohto rozhodnutia (ďalej len „napadnuté rozhodnutia okresných súdov“).
Sťažovateľka v predostretej argumentácii (už mnohonásobne a pravidelne sa
opakujúcej, pozn.) atakuje závery vyplývajúce z rozhodovacej činnosti okresných súdov
a krajského súdu, ktorým vytýka ich nesprávnosť z hľadiska právneho posúdenia
relevantných hmotnoprávnych ustanovení príslušných právnych predpisov na predmetnú
právnu vec sa vzťahujúcich a zároveň poskytuje ústavnému súdu vlastnú interpretáciu
právnych predpisov vzťahujúcich sa na uvedené konania.
V petite sťažností sťažovateľka žiada, aby ústavný súd vydal nález, v ktorom vysloví
porušenie jej v záhlaví tohto rozhodnutia označených základných práv podľa ústavy
a charty, práv podľa dohovoru a dodatkového protokolu postupom a napadnutými
rozhodnutiami okresného súdu a krajského súdu, ktoré ďalej zruší a predmetné veci vráti na
ďalšie konanie, prizná jej primerané finančné zadosťučinenie a úhradu trov konania.
II.
Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti. Podľa
čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo
právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo
ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti
o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov
ustanoví zákon.
Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie
sú dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Podľa § 25 ods. 2
zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť
uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie ktorých nemá právomoc,
návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy
podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže
odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
II.A
K spoločnému prerokovaniu vecí
Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci
to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len ,,OSP“). V zmysle § 112 ods. 1 OSP v záujme
hospodárnosti konania môže súd spojiť na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali
a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov. Zákon o ústavnom súde
nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade s citovaným § 31a zákona
o ústavnom súde možno v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ústavy použiť na prípadné
spojenie vecí primerane § 112 ods. 1 OSP.
S prihliadnutím na obsah sťažností, ktoré sú predmetom tohto prerokovania ústavným
súdom a z tohto obsahu vyplývajúcu právnu a skutkovú súvislosť uvedených sťažností a
taktiež prihliadajúc na totožnosť v osobe sťažovateľky a krajského súdu, proti ktorému tieto
sťažnosti okrem iného smerujú, rozhodol ústavný súd uplatniac citované právne normy tak,
ako to je uvedené v bode l výroku tohto uznesenia.
II.B
K namietanému porušeniu označených základných práv a slobôd napadnutými
rozhodnutiami okresných súdov
V čl. 127 ods. 1 ústavy je zakotvený princíp subsidiarity, podľa ktorého ústavný súd
môže konať o namietanom porušení práv sťažovateľa a vecne sa zaoberať sťažnosťami iba
vtedy, ak sa sťažovateľ nemôže domáhať ochrany svojich práv pred všeobecným súdom.
Namietané porušenie niektorého zo základných práv alebo slobôd teda automaticky
nezakladá aj právomoc ústavného súdu na konanie o nich. Pokiaľ ústavný súd pri
predbežnom prerokovaní sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby zistí, že ochrany
tohto základného práva alebo slobody, porušenie ktorých namieta, sa sťažovateľ môže
domôcť využitím jemu dostupných a aj účinných právnych prostriedkov nápravy, prípadne
iným zákonne upraveným spôsobom pred iným súdom alebo pred iným štátnym orgánom,
musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku svojej právomoci na jej prerokovanie
(napr. m. m. I. ÚS 103/02, I. ÚS 6/04, II. ÚS 122/05, IV. ÚS 179/05, IV. ÚS 243/05,
II. ÚS 90/06). Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio inštitucionálny
mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov
verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal
popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu podľa zásad uvedených v § 53
ods. 1 zákona o ústavnom súde (III. ÚS 149/04, IV. ÚS 135/05).
Pokiaľ ide o napadnuté rozhodnutia okresných súdov, ústavný súd vzhľadom na už
uvedené poukazuje na skutočnosť, že proti týmto bolo možné podať odvolanie ako riadny
opravný prostriedok (čo sťažovateľka aj využila), a preto ňou podané sťažnosti v tejto ich
časti bolo potrebné odmietnuť pre nedostatok právomoci ústavného súdu podľa § 25 ods. 2
II.C
K namietanému porušeniu označených základných práv a slobôd napadnutými
rozhodnutiami krajského súdu
Ústavný súd po preskúmaní predmetu týchto sťažností a v kontexte aj svojich zistení
dospel k záveru, že použitá argumentácia sťažovateľky v podaných sťažnostiach je totožná
s jej právnou argumentáciou, ktorú použila v stovkách predošlých sťažností, ktorými sa
ústavný súd už zaoberal v uplynulom období a v ktorých atakovala právne závery
všeobecných súdov vo vzťahu k právnemu posudzovaniu notárskych zápisníc, ako aj
rozsudkov rozhodcovského súdu ako exekučných titulov koncipovaných na podklade
neprijateľných podmienok v úverových zmluvách vrátane posúdenia zmlúv o úvere
koncipovaných formulárovou formou ako spotrebiteľských zmlúv v nadväznosti
na podmienky v nich uvedené vrátane záverov vyplývajúcich z rozsudku Súdneho dvora
Európskej únie (ďalej len ,,Súdny dvor“) vo veci Banif Plus Bank Zrt proti Csaba Cipani
a spol. sp. zn. C 472/11 z 21. februára 2013, ako aj postup všeobecných súdov v rozpore
s § 57 ods. 5 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších
zákonov v znení neskorších predpisov a krajského súdu v odvolacom konaní v rozpore
s § 214 ods. 1 OSP a v neposlednom rade vo vzťahu k prejudiciálnemu konaniu. Vzhľadom
na totožnosť tak v osobe sťažovateľky, ako aj totožnosť v použitej právnej argumentácii
a skutkových okolnostiach, ktoré boli podstatné pre ustálenie záverov všeobecných súdov aj
v prípadoch predošlých, dospel ústavný súd k záveru, že vzhľadom na to, že sťažovateľke sú
notoricky známe dôvody odmietnutia sťažností v úplne rovnakých prípadoch a ustálený
právny názor ústavného súdu na danú právnu problematiku v závislosti od predmetu
napadnutých rozhodnutí všeobecných súdov a ňou použitej argumentácie bez relevantných
zmien, nie je potrebné uvádzať tie isté dôvody odmietnutia, ako to je aj v prípade týchto
sťažností. Vzhľadom na uvedené sa preto ústavný súd plne stotožňuje s odôvodnením
svojich predchádzajúcich rozhodnutí (napr. sp. zn. I. ÚS 220/2011 z 9. júna 2011, sp. zn.
I. ÚS 227/2012 zo 16. mája 2012, sp. zn. I. ÚS 379/2012 z 22. augusta 2012,
sp. zn. I. ÚS 381/2012 z 22. augusta 2012, sp. zn. I. ÚS 382/2012 z 22. augusta 2012, sp. zn.
I. ÚS 409/2012 z 22. augusta 2012, sp. zn. I. ÚS 410/2012 z 22. augusta 2012, sp. zn.
I. ÚS 3/2013 zo 16. januára 2013, sp. zn. I. ÚS 110/2013 z 20. februára 2013, sp. zn.
I. ÚS 146/2013 z 13. marca 2013, sp. zn. I. ÚS 157/2013 z 13. marca 2013, sp. zn.
I. ÚS 745/2013 z 11. decembra 2013, sp. zn. I. ÚS 99/2014 z 5. marca 2014, sp. zn.
I. ÚS 100/2014 z 5. marca 2014, sp. zn. I. ÚS 212/2014 zo 7. mája 2014, sp. zn.
II. ÚS 473/2011 z 20. októbra 2011, sp. zn. II. ÚS 303/2011 z 24. augusta 2012,
sp. zn. II. ÚS 337/2012 z 13. septembra 2012, sp. zn. II. ÚS 62/2013 z 30. januára 2013,
sp. zn. II. ÚS 79/2013 zo 7. februára 2013, sp. zn. II. ÚS 365/2013 z 26. júna 2013,
sp. zn. II. ÚS 344/2013 z 19. júna 2013, sp. zn. II. ÚS 562/2013 z 30. októbra 2013,
sp. zn. III. ÚS 178/2014 zo 4. marca 2011, sp. zn. III. ÚS 242/2011 z 31. mája 2011,
sp. zn. III. ÚS 397/2011 z 27. septembra 2011, sp. zn. III. ÚS 488/2012 z 2. októbra 2012,
sp. zn. III. ÚS 7/2013 z 15. januára 2013, sp. zn. III. ÚS 453/2013 z 26. septembra 2013,
sp. zn. III. ÚS 173/2014 zo 4. marca 2014, sp. zn. III. ÚS 176/2014 zo 4. marca 2014,
sp. zn. III. ÚS 178/2014 zo 4. marca 2014, sp. zn. III. ÚS 214/2014 z 25. marca 2014,
sp. zn. III. ÚS 297/2014 z 24. apríla 2014, sp. zn. IV. ÚS 299/2012 zo 7. júna 2012,
sp. zn. IV. ÚS 467/2012 z 18. septembra 2012, sp. zn. IV. ÚS 50/2013 z 31. januára 2013,
sp. zn. IV. ÚS 51/2013 z 31. januára 2013, sp. zn. IV. ÚS 52/2013 z 31. januára 2013,
sp. zn. IV. ÚS 181/2014 z 20. marca 2014, sp. zn. IV. ÚS 182/2014 z 20. marca 2014,
sp. zn. IV. ÚS 183/2014 z 20. marca 2014, sp. zn. IV. ÚS 186/2014 z 20. marca 2014,
sp. zn. IV. ÚS 187/2014 z 20. marca 2014...), ktoré skončili odmietnutím podobných
a opakujúcich sa sťažností sťažovateľky z dôvodov tam uvedených. Ústavný súd v takýchto
a obdobných prípadoch nemá dôvod meniť svoje už ustálené právne názory, a preto
v podrobnostiach odkazuje na svoje už citované svoje rozhodnutia.
Na podporu svojej argumentácie iba upriamuje pozornosť sťažovateľky
aj na rozhodnutie Súdneho dvora sp. zn. C 76/10 zo 16. novembra 2010 vydané
vo veci iniciovanej sťažovateľkou, ako aj na ďalšiu početnú judikatúru Súdneho dvora (napr.
C 240/98 až C 244/98, C 473/00, C 168/05, C 243/08, C 40/08, C 227/08 a C 76/10)
dotýkajúcu sa problematiky spotrebiteľského práva, ktoré podporujú právne závery
ústavným súdom predostreté v jeho predošlých rozhodnutiach a ktoré sú aj sťažovateľke
notoricky známe. V ostatnom poukazuje na najnovší rozsudok Súdneho dvora z 27. februára
2014 vo veci sp. zn. C 470/12, bod 41 (v rámci sporu, ktorého účastníkom je sťažovateľka,
pozn.), v ktorom Súdny dvor výslovne deklaroval, že „možnosť súdu skúmať nekalú povahu
podmienky aj bez návrhu predstavuje vhodný prostriedok na dosiahnutie výsledku
stanoveného v článku 6 smernice 93/13, teda zabránenie tomu, aby bol jednotlivý
spotrebiteľ viazaný nekalou podmienkou, a zároveň na dosiahnutie cieľa stanoveného
v článku 7 tejto smernice, pretože takéto preskúmanie môže mať odradzujúci účinok
smerujúci k ukončeniu používania nekalých podmienok v zmluvách uzavretých
so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov (rozsudky z 21. novembra 2002,
Cofidis, C 473/00, Zb. s. I 10875, bod 32, a Mostaza Claro, C 168/05, Zb. s. I 10421, bod
25)“.
Taktiež už len dodáva, že v súčasnom období platná právna úprava formulovaná
v § 58 ods. 2 Exekučného poriadku, ktorá bola zavedená zákonom č. 335/2012 Z. z. a je
účinná od 1. januára 2013, počíta s možnosťou nariadenia pojednávania pred rozhodnutím
exekučného súdu o zastavení vedeného exekučného konania podľa § 57 ods. 1 písm. a) až j)
len ako s fakultatívnou možnosťou, a to len v prípade, že je to nevyhnutné pre objasnenie
veci. K sťažovateľkou namietanému postupu všeobecných súdov podľa § 57 ods. 1 písm. g)
v spojení s § 57 ods. 5 Exekučného poriadku, právna úprava ktorá bola účinná v čase od 9.
augusta 2012 do 31. decembra 2012, ústavný súd konštatuje, že aj v prípade, ak by tento
postup nebol zo strany všeobecných súdov dodržaný (nariadenie pojednávania pred
vyhlásením exekúcie za neprípustnú a jej zastavenie, pozn.), nepredstavoval by také
porušenie označených práv sťažovateľky, ktoré by svojou intenzitou bolo spôsobilé
zasiahnuť do ňou onačených práv v takom smere, aby ústavný súd mohol vysloviť ich
porušenie (napr. I. ÚS 367/2014).
Ústavný súd vo svojej judikatúre stabilne uprednostňuje materiálne poňatie právneho
štátu, ktoré spočíva okrem iného na interpretácii právnych predpisov z hľadiska ich účelu
a zmyslu, pričom pri riešení (rozhodovaní) konkrétnych prípadov sa nesmie opomínať,
že prijaté riešenie (rozhodnutie) musí byť akceptovateľné aj z hľadiska všeobecne ponímanej
spravodlivosti (m. m. IV. ÚS 1/07, IV. ÚS 75/08, I. ÚS 57/07, I. ÚS 82/07, IV. ÚS 182/07,
II. ÚS 410/2010). Priorizovanie formálnych požiadaviek vyplývajúcich z noriem bežného
zákonodarstva (formálne poňatie právneho štátu) môže totiž v konkrétnych súdnych
konaniach (alebo iných právom upravených konaniach pred orgánom verejnej moci) viesť k
rozhodnutiam, ktoré budú v zjavnom rozpore s účelom a zmyslom príslušnej právnej
úpravy. Inými slovami, ústavný súd predstavuje súdny orgán ochrany ústavnosti (čl. 124
ústavy), z čoho vyplýva, že nie je však súčasťou všeobecných súdov, ktorým preto ani nie je
inštančne nadriadený. Úlohou ústavného súdu je kontrola rozhodovacej činnosti
všeobecných súdov, avšak len za situácie, keď svojimi rozhodnutiami zasahujú do ústavne
zaručených základných práv a slobôd jednotlivca. To znamená, že ústavný súd nie je
oprávnený zasahovať do rozhodovacej činnosti všeobecných súdov v prípade, keď dochádza
k porušeniu bežnej zákonnosti alebo iným nesprávnostiam, ktoré svojou podstatou
spočívajú v rovine podústavného práva (m. m. I. ÚS 242/07).
V kontexte uvedeného ústavný súd odmietol sťažovateľkou podané sťažnosti týkajúce
sa postupu a rozhodnutí krajského súdu z dôvodu ich zjavnej neopodstatnenosti
a nedostatku právomoci ústavného súdu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Ústavný súd prihliadajúc na zásadu procesnej hospodárnosti konania sťažovateľkou podané
sťažnosti odmietol bez podrobnejšieho odôvodnenia (§ 25 ods. 2 posledná veta zákona
o ústavnom súde).
Keďže boli sťažnosti ako celok odmietnuté, ústavný súd o ďalších návrhoch
sťažovateľky v nich uplatnených nerozhodoval.
Záverom ústavný súd už iba dodáva, že právny zástupca sťažovateľky aj takýmto
spôsobom zahlcuje ústavný súd podaniami, o ktorých je/musí si byť už dopredu vedomý,
že nebudú v konaní pred ústavným súdom vzhľadom buď na rovnaký spôsob ich vybavenia
v predošlom období, alebo na dôvod namietania neexistujúcich porušení základných práv
a slobôd úspešné, a ktorých spracovanie z hľadiska časového a kapacitného bráni ústavnému
súdu venovať sa tým veciam, ktoré si zasluhujú pozornosť, dokonca i jeho zásah. Takýto
postup advokátskej kancelárie ústavný súd vníma len ako snahu o získanie materiálnych
prostriedkov (odmeny) bez ohľadu na to, či taký postup zákon umožňuje, a je to porušením
buď zákonných, alebo etických povinností advokáta.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 9. júna 2015