Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 473/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. novembra 2015

predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o.,

Pribinova 25, Bratislava, zastúpenej Advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s. r. o.,

Grösslingová 4, Bratislava, v mene ktorej koná konateľ a advokát doc. JUDr. Branislav

Fridrich, PhD., vedené pod sp. zn. – sp. zn. , sp. zn.

, sp. zn. – sp. zn. , sp. zn. –

sp. zn. a sp. zn. vo veci namietaného porušenia základných

práv podľa a , práva podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, práva podľa čl. 1 Dodatkového

protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj porušenia čl. 12

ods. 2 , Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd a čl. 47 Charty základných práv Európskej únie postupom Krajského súdu v Žiline

a jeho uzneseniami sp. zn. z 19. júna 2014 (sp. zn. ), sp. zn.

z 3. novembra 2014 (sp. zn. ), sp. zn.

z 30. septembra 2014 (sp. zn. ), sp. zn. z 30. septembra 2014

(sp. zn. ), sp. zn. z 30. septembra 2014

(sp. zn. ), sp. zn. z 30. septembra 2014

(sp. zn. ), sp. zn. z 26. augusta 2014 (sp. zn. ),

sp. zn. z 30. októbra 2014 (sp. zn. ), sp. zn.

z 30. septembra 2014 (sp. zn. ), sp. zn. z 28. októbra 2014

(sp. zn. ) a sp. zn. z 3. septembra 2014 (sp. zn.

), ako aj postupom Okresného súdu Žilina a jeho uzneseniami sp. zn.

z 9. októbra 2013 (sp. zn. ) a sp. zn.

z 1. augusta 2012 (sp. zn. ), postupom Okresného súdu Liptovský Mikuláš

a jeho uzneseniami sp. zn. z 3. júna 2014 (sp. zn. ), sp. zn.

z 29. marca 2012 (sp. zn. ), sp. zn. zo 17. marca

2014 (sp. zn. ) a sp. zn. z 26. septembra 2013 (sp. zn.

), postupom Okresného súdu Námestovo a jeho uznesením sp. zn.

z 30. júna 2010 (sp. zn. ), postupom Okresného súdu Čadca

a jeho uzneseniami sp. zn. z 18. decembra 2013 (sp. zn. ),

sp. zn. z 27. septembra 2011 (sp. zn. ) a sp. zn.

zo 6. novembra 2013 (sp. zn. ) a postupom Okresného súdu

Dolný Kubín a jeho uznesením sp. zn. z 24. marca 2014 (sp. zn.

) a takto

rozhodol:

1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., vedené pod sp. zn.

– sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. – sp. zn.

, sp. zn. – sp. zn. a sp. zn.

s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. .

2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli od

13. januára 2015 do 4. marca 2015 doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti

2

POHOTOVOSŤ, s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia

základných práv podľa a (ďalej len

„ústava“) a podľa čl. 47 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“), práv

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) a podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“), ako aj porušenia

a čl. 14 dohovoru postupom Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) a jeho

uzneseniami sp. zn. z 19. júna 2014 (sp. zn. ), sp. zn.

z 3. novembra 2014 (sp. zn. ), sp. zn.

z 30. septembra 2014 (sp. zn. ), sp. zn. z 30. septembra 2014

(sp. zn. ), sp. zn. z 30. septembra 2014 (sp. zn.

), sp. zn. z 30. septembra 2014 (sp. zn. ),

sp. zn. z 26. augusta 2014 (sp. zn. ), sp. zn.

z 30. októbra 2014 (sp. zn. ), sp. zn. z 30. septembra 2014

(sp. zn. ), sp. zn. z 28. októbra 2014 (sp. zn. )

a sp. zn. z 3. septembra 2014 (sp. zn. ) (ďalej len

„napadnuté uznesenia krajského súdu“), ako aj postupom Okresného súdu Žilina a jeho

uzneseniami sp. zn. z 9. októbra 2013 (sp. zn. ) a sp. zn.

z 1. augusta 2012 (sp. zn. ), postupom Okresného súdu

Liptovský Mikuláš a jeho uzneseniami sp. zn. z 3. júna 2014 (sp. zn.

), sp. zn. z 29. marca 2012 (sp. zn. ), sp. zn.

zo 17. marca 2014 (sp. zn. ) a sp. zn.

z 26. septembra 2013 (sp. zn. ), postupom Okresného súdu Námestovo

a jeho uznesením sp. zn. z 30. júna 2010 (sp. zn. ), postupom

Okresného súdu Čadca a jeho uzneseniami sp. zn. z 18. decembra 2013

(sp. zn. ), sp. zn. z 27. septembra 2011 (sp. zn. )

a sp. zn. zo 6. novembra 2013 (sp. zn. ) a postupom

Okresného súdu Dolný Kubín a jeho uznesením sp. zn. z 24. marca 2014

(sp. zn. ) (ďalej len „okresné súdy“ a „napadnuté uznesenia okresných

súdov“).

2. Sťažovateľka v predostretej argumentácii (už mnohonásobne a pravidelne sa

opakujúcej, pozn.) atakuje závery vyplývajúce z rozhodovacej činnosti okresných súdov,

ako aj krajského súdu, ktorým vytýka ich nesprávnosť z hľadiska právneho posúdenia

relevantných hmotnoprávnych ustanovení príslušných právnych predpisov na predmetnú

právnu vec sa vzťahujúcich, a zároveň poskytuje ústavnému súdu vlastnú interpretáciu

právnych predpisov vzťahujúcich sa na uvedené konania.

3. V petite podaných sťažností sťažovateľka žiada, aby ústavný súd vydal nález,

v ktorom vysloví, že napadnutými uzneseniami okresných súdov, ako aj krajského súdu

došlo k porušeniu sťažovateľkou označených základných práv a práv zaručených v ústave,

dohovore, dodatkovom protokole a charte, ako aj označených ustanovení

a dohovoru, aby napadnuté uznesenia krajského súdu a napadnuté uznesenia okresných

súdov zrušil a veci vrátil okresným súdom na ďalšie konanie, aby sťažovateľke priznal

primerané finančné zadosťučinenie a napokon aj úhradu trov konania.

Okrem toho sa sťažovateľka domáha, aby ústavný súd vydal v každom prípade aj

dočasné opatrenie, ktorým by odložil vykonateľnosť napadnutých uznesení krajského súdu.

II.

4. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa podrobnosti

o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov

ustanoví zákon.

4

5. Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie

sú dôvody na jeho odmietnutie podľa .

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie

ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné

návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané

oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

II.A K spoločnému prerokovaniu vecí

6. Podľa ak tento zákon neustanovuje inak a povaha

veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia

v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“). V zmysle

v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť na spoločné konanie

veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov.

nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade

s citovaným možno v konaní o sťažnosti podľa

použiť na prípadné spojenie vecí primerane .

7. S prihliadnutím na obsah sťažností vedených ústavným súdom pod sp. zn.

– sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. – sp. zn.

, sp. zn. – sp. zn. a sp. zn.

a z tohto obsahu vyplývajúcu právnu a skutkovú súvislosť uvedených sťažností a taktiež

prihliadajúc na totožnosť v osobe sťažovateľky a krajského súdu, proti ktorému tieto

sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd, uplatniac citované právne normy, tak, ako to je

uvedené v bode l výroku tohto uznesenia.

II.B K namietanému porušeniu označených práv napadnutými uzneseniami

okresných súdov

8. V je zakotvený princíp subsidiarity, podľa ktorého ústavný

súd môže konať o namietanom porušení práv sťažovateľa a vecne sa zaoberať sťažnosťami

iba vtedy, ak sa sťažovateľ nemôže domáhať ochrany svojich práv pred všeobecným súdom.

Namietané porušenie niektorého zo základných práv alebo slobôd teda automaticky

nezakladá aj právomoc ústavného súdu na konanie o nich. Pokiaľ ústavný súd pri

predbežnom prerokovaní sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby zistí, že ochrany

tohto základného práva alebo slobody, porušenie ktorých namieta, sa sťažovateľ môže

domôcť využitím jemu dostupných a aj účinných právnych prostriedkov nápravy, prípadne

iným zákonne upraveným spôsobom pred iným súdom alebo pred iným štátnym orgánom,

musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku svojej právomoci na jej prerokovanie

(napr. m. m. , , , , ,

). Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio inštitucionálny

mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov

verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal

popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu podľa zásad uvedených v § 53

ods. 1 (, ).

9. Pokiaľ ide o postup okresných súdov a napadnuté uznesenia okresných súdov,

ústavný súd vzhľadom na už uvedené poukazuje na skutočnosť, že proti týmto bolo možné

podať odvolanie ako riadny opravný prostriedok (čo sťažovateľka aj využila), a preto ňou

podané sťažnosti v tejto ich časti bolo potrebné odmietnuť pre nedostatok právomoci

ústavného súdu podľa .

10. Pozornosti ústavného súdu nad rámec uvedeného neušlo, že sťažovateľka

prostredníctvom kvalifikovaného zástupcu, ktorý koncipoval aj samotné sťažnosti podané

ústavnému súdu, s návrhmi nedoručila i napadnuté uznesenia okresných súdov. Predloženie

6

rozhodnutia všeobecného súdu, proti ktorému sťažnosť smeruje, je pritom podľa § 50 ods. 2

zákonom danou podmienkou konania pred ústavným súdom.

Vzhľadom na konštantnú prax ústavného súdu pri posudzovaní opakujúcich sa

neúplných a neakceptovateľných podaní sťažovateľky, právne zastúpenej kvalifikovaným

právnym zástupcom, ústavný súd poznamenáva, že v prípade napadnutých uznesení

okresných súdov by tu bol dôvod i pre ich odmietnutie z dôvodu nedostatku náležitostí

predpísaných zákonom ( ).

II.C K namietanému porušeniu označených práv napadnutými uzneseniami

krajského súdu

11. Ústavný súd po preskúmaní predmetu týchto sťažností a v kontexte aj svojich

zistení dospel k záveru, že použitá argumentácia sťažovateľky v podaných sťažnostiach je

totožná s jej právnou argumentáciou, ktorú použila v stovkách predošlých sťažností, ktorými

sa ústavný súd už zaoberal v uplynulom období a v ktorých atakovala právne závery

všeobecných súdov vo vzťahu k právnemu posudzovaniu notárskych zápisníc, ako aj

rozsudkov rozhodcovského súdu ako exekučných titulov koncipovaných na podklade

neprijateľných podmienok v úverových zmluvách vrátane posúdenia zmlúv o úvere

koncipovaných formulárovou formou ako spotrebiteľských zmlúv v nadväznosti na

podmienky v nich uvedené vrátane záverov vyplývajúcich z rozsudku Súdneho dvora

Európskej únie (ďalej len „Súdny dvor“) vo veci Banif Plus Bank Zrt proti Csaba Cipani

a spol. C 472/11 z 21. 2. 2013, ako aj postup všeobecných súdov v rozpore s § 57 ods. 5

o súdnych exekútoroch

a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení

neskorších predpisov a krajského súdu v odvolacom konaní v rozpore s

a v neposlednom rade vo vzťahu k prejudiciálnemu konaniu. Vzhľadom na totožnosť tak

v osobe sťažovateľky, ako aj v použitej právnej argumentácii a skutkových okolnostiach,

ktoré boli podstatné pre ustálenie záverov všeobecných súdov aj v predošlých prípadoch,

dospel ústavný súd k záveru, že vzhľadom na to, že sťažovateľke sú notoricky známe

dôvody odmietnutia sťažností v úplne rovnakých prípadoch a ustálený právny názor

ústavného súdu na danú právnu problematiku v závislosti od predmetu napadnutých

rozhodnutí všeobecných súdov a ňou použitej argumentácie bez relevantných zmien, nie je

potrebné uvádzať tie isté dôvody odmietnutia, ako to je aj v prípade týchto sťažností.

Vzhľadom na uvedené sa preto ústavný súd plne stotožňuje s odôvodnením svojich

predchádzajúcich rozhodnutí (napr. sp. zn. z 9. júna 2011, sp. zn.

zo 16. mája 2012, sp. zn. z 22. augusta 2012, sp. zn.

z 22. augusta 2012, sp. zn. z 22. augusta 2012, sp. zn.

z 22. augusta 2012, sp. zn. z 22. augusta 2012, sp. zn.

zo 16. januára 2013, sp. zn. z 20. februára 2013, sp. zn.

z 13. marca 2013, sp. zn. z 13. marca 2013, sp. zn.

z 11. decembra 2013, sp. zn. z 5. marca 2014, sp. zn.

z 5. marca 2014, sp. zn. z 20. októbra 2011,

z 24. augusta 2012, sp. zn. z 13. septembra 2012, sp. zn.

z 30. januára 2013, sp. zn. zo 7. februára 2013, sp. zn.

z 26. júna 2013, sp. zn. z 19. júna 2013, sp. zn.

z 30. októbra 2013, sp. zn. zo 4. marca 2011, sp. zn.

z 31. mája 2011, sp. zn. z 27. septembra 2011, sp. zn.

z 2. októbra 2012, sp. zn. z 15. januára 2013, sp. zn.

z 26. septembra 2013, sp. zn. zo 4. marca 2014, sp. zn.

zo 4. marca 2014, sp. zn. zo 4. marca 2014, sp. zn.

z 25. marca 2014, sp. zn. z 24. apríla 2014, sp. zn.

zo 7. júna 2012, sp. zn. z 18. septembra 2012, sp. zn.

z 31. januára 2013, sp. zn. z 31. januára 2013, sp. zn.

z 31. januára 2013, sp. zn. z 20. marca 2014, sp. zn.

z 20. marca 2014, sp. zn. z 20. marca 2014, sp. zn.

z 20. marca 2014, sp. zn. z 20. marca 2014 atď.), ktoré

8

skončili odmietnutím podobných a opakujúcich sa sťažností sťažovateľky z dôvodov tam

uvedených.

Ústavný súd v takýchto a obdobných prípadoch nemá dôvod meniť svoje už ustálené

právne názory, a preto v podrobnostiach odkazuje na svoje už citované rozhodnutia.

12. Na podporu svojej argumentácie ústavný súd upriamuje pozornosť sťažovateľky

aj na rozhodnutie Súdneho dvora C 76/10 zo 16. 11. 2010 vydané vo veci iniciovanej

sťažovateľkou, ako aj na ďalšiu početnú judikatúru Súdneho dvora (napr. C 240/98 až C

244/98, C 473/00, C 168/05, C 243/08, C 40/08, C 227/08 a C 76/10) dotýkajúcu sa

problematiky spotrebiteľského práva, ktoré podporujú právne závery ústavným súdom

predostreté v jeho predošlých rozhodnutiach a ktoré sú aj sťažovateľke notoricky známe.

V ostatnom poukazuje na rozsudok Súdneho dvora vo veci sp. zn. C 470/12 z 27. 2. 2014,

bod 41 (v rámci sporu, ktorého účastníčkou je sťažovateľka, pozn.), v ktorom Súdny dvor

výslovne deklaroval, že „možnosť súdu skúmať nekalú povahu podmienky aj bez návrhu

predstavuje vhodný prostriedok na dosiahnutie výsledku stanoveného v článku

93/13, teda zabránenie tomu, aby bol jednotlivý spotrebiteľ viazaný nekalou podmienkou,

a zároveň na dosiahnutie cieľa stanoveného v článku 7 tejto smernice, pretože takéto

preskúmanie môže mať odradzujúci účinok smerujúci k ukončeniu používania nekalých

podmienok v zmluvách uzavretých so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov

(rozsudky z 21. novembra 2002, Cofidis, C 473/00, Zb. s. I 10875, bod 32, a Mostaza Claro,

C 168/05, Zb. s. I 10421, bod 25)“.

13. Ústavný súd už len dodáva, že v súčasnom období platná právna úprava

formulovaná v Exekučného poriadku, ktorá bola zavedená

Z. z. a je účinná od 1. januára 2013, počíta s možnosťou nariadenia pojednávania pred

rozhodnutím exekučného súdu o zastavení vedeného exekučného konania podľa § 57 ods. 1

písm. a) až j) Exekučného poriadku len ako s fakultatívnou možnosťou, a to len v prípade,

že je to nevyhnutné pre objasnenie veci. K sťažovateľkou namietanému postupu

všeobecných súdov podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku v spojení s § 57 ods. 5

Exekučného poriadku (právna úprava účinná v čase od 9. augusta 2012 do 31. decembra

2012, pozn.) ústavný súd konštatuje, že aj v prípade ak by tento postup nebol zo strany

všeobecných súdov dodržaný (nariadenie pojednávania pred vyhlásením exekúcie za

neprípustnú a jej zastavenie, pozn.), nepredstavoval by také porušenie označených práv

sťažovateľky, ktoré by svojou intenzitou bolo spôsobilé zasiahnuť do ňou označených práv

v tom smere, aby ústavný súd mohol vysloviť ich porušenie (napr. ).

14. Ústavný súd vo svojej judikatúre stabilne uprednostňuje materiálne poňatie

právneho štátu, ktoré spočíva okrem iného na interpretácii právnych predpisov z hľadiska

ich účelu a zmyslu, pričom pri riešení (rozhodovaní) konkrétnych prípadov sa nesmie

opomínať, že prijaté riešenie (rozhodnutie) musí byť akceptovateľné aj z hľadiska všeobecne

ponímanej spravodlivosti (m. m. , , , , IV.

ÚS 182/07, ).

Priorizovanie formálnych požiadaviek vyplývajúcich z noriem bežného

zákonodarstva (formálne poňatie právneho štátu) môže totiž v konkrétnych súdnych

konaniach (alebo iných právom upravených konaniach pred orgánom verejnej moci) viesť

k rozhodnutiam, ktoré budú v zjavnom rozpore s účelom a zmyslom príslušnej právnej

úpravy. Inými slovami, ústavný súd predstavuje súdny orgán ochrany ústavnosti (čl. 124

), z čoho vyplýva, že nie je súčasťou všeobecných súdov, ktorým preto nie je ani

inštančne nadriadený. Úlohou ústavného súdu je kontrola rozhodovacej činnosti

všeobecných súdov, avšak len za situácie, keď svojimi rozhodnutiami zasahujú do ústavne

zaručených základných práv a slobôd jednotlivca. To znamená, že ústavný súd nie je

oprávnený zasahovať do rozhodovacej činnosti všeobecných súdov v prípade, keď dochádza

k porušeniu bežnej zákonnosti alebo iným nesprávnostiam, ktoré svojou podstatou

spočívajú v rovine podústavného práva (m. m. ).

15. V kontexte uvedeného ústavný súd odmietol sťažovateľkou podané sťažnosti

týkajúce sa postupu a napadnutých uznesení krajského súdu z dôvodu ich zjavnej

neopodstatnenosti podľa .

10

Ústavný súd, prihliadajúc na zásadu procesnej hospodárnosti konania, sťažovateľkou

podané sťažnosti v tejto časti odmietol bez ich podrobnejšieho odôvodnenia (§ 25 ods. 2

posledná veta ).

16. V prípade sťažnosťou napadnutého uznesenia krajského súdu sp. zn.

z 3. septembra 2014 (sp. zn. ) pozornosti ústavného súdu

rovnako, ako to bolo v prípade napadnutých uznesení okresných súdov (bod 10), neunikla

absencia napadnutého uznesenia krajského súdu v predmetnej veci, čo by zakladalo dôvod

odmietnutia sťažnosti sp. zn. v tejto časti i z dôvodu nedostatku náležitostí

predpísaných zákonom ( ).

17. Vzhľadom na odmietnutie sťažností ako celku rozhodovanie o ďalších procesných

návrhoch sťažovateľky v nich uplatnených (zrušenie napadnutých uznesení krajského súdu

a okresných súdov, vrátenie vecí okresným súdom na ďalšie konanie a priznanie

primeraného finančného zadosťučinenia, ako i úhrady trov konania) stratilo opodstatnenie,

preto sa nimi ústavný súd už nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. novembra 2015