Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 140/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-33

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 7. júla 2020 v senáte

zloženom z predsedu senátu Martina Vernarského a sudcov Ivana Fiačana a Petra Straku

(sudca spravodajca) prerokoval prijatú ústavnú sťažnosť ,

, , zastúpenej advokátskou kanceláriou C&T

Advokáti s. r. o., Fedinova 3b, Bratislava, IČO 51 284 961, konajúcou konateľom

a advokátom Mgr. Ing. Miroslavom Compeľom a konateľom a advokátom Mgr. Filipom

Turanom, LL.M., Fedinova 3b, Bratislava, vo veci namietaného porušenia jej základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu

Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a právo na prejednanie jej

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom

pod sp. zn. p o r u š e n é b o l i .

2. Okresnému súdu Piešťany p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 200 €

(slovom tisícdvesto eur), ktoré j e jej Okresný súd Piešťany p o v i n n ý vyplatiť

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Piešťany j e p o v i n n ý nahradiť trovy

konania v sume 415,51 € (slovom štyristopätnásť eur a päťdesiatjeden centov) na účet

advokátskej kancelárie C&T Advokáti s. r. o., Fedinova 3b, Bratislava, IČO 51 284 961,

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

5. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutého konania okresného súdu a argumentácia sťažovateľky

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -14 z 15. apríla 2020 prijal na ďalšie konanie ústavnú sťažnosť

, , (ďalej len

„sťažovateľka“), zastúpenej advokátskou kanceláriou C&T Advokáti s. r. o., Fedinova 3b,

Bratislava, IČO 51 284 961, konajúcou konateľom a advokátom Mgr. Ing. Miroslavom

Compeľom a konateľom a advokátom Mgr. Filipom Turanom, LL.M., Fedinova 3b,

Bratislava, vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa (ďalej len

„ústava“) a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

postupom Okresného súdu Piešťany (ďalej aj „okresný súd“) v konaní vedenom

pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie okresného súdu“).

2. Z ústavnej sťažnosti podanej na ústavnom súde 9. októbra 2019 vyplýva:

„... 24.02.2015 podala sťažovateľka žalobu o náhradu škody, bolestného a sťaženia

spoločenského uplatnenia na tom skutkovom základe, že od novembra roku 2011 do apríla

roku 2013 absolvovala sériu stomatologických zákrokov v stomatologickom centre

... ktorých výsledkom malo byť nasadenie zubných implantátov

v hornej a neskôr aj dolnej časti chrupu. Počas tejto liečby však dochádzalo k opakovaným

komplikáciám... komplikácie neskôr viedli aj k psychickým ťažkostiam, spôsobeným

frustráciou zo svojho nevzhľadného a nedokončeného chrupu a pretrvávajúcimi silnými

bolesťami. Vzhľadom na uvedené, sťažovateľka oslovila iného stomatológa a súčasne znalca

z odvetvia čeľustná ortopédia a stomatologická protetika, aby bola posúdená poskytnutá

zdravotná starostlivosť zo strany žalovaných. Znalec... skonštatoval pochybenia žalovaných

pri poskytnutí zdravotnej starostlivosti, pričom tento posudok bol zo strany sťažovateľky

aj priložený priamo k podanej žalobe.

Okresný súd Piešťany spočiatku vo veci riadne konal, vyrubil súdny poplatok, zaslal

podanú žalobu na vyjadrenie žalovaným a dňa 10.03.2016 vytýčil prvé pojednávanie

vo veci. Na uvedenom pojednávaní bola vypočutá sťažovateľka a pojednávanie bolo

odročené na 19.04.2016 za účelom výsluchu žalovaného. Na uvedenom pojednávaní

dňa 19.04.2016 bol vypočutý žalovaný s tým, že kvôli rozsiahlosti jeho výpovedi bolo

pojednávanie odročené na 12.05.2016... 12.05.2016 bol dokončený výsluch žalovaného,

pričom pojednávanie bolo odročené na neurčito za účelom pribratia ďalšieho znalca, ktorý

by vypracoval znalecký posudok.

Od uvedeného pojednávania súd nevykonal žiadne ďalšie úkony a o pribratí znalca

do dnešného dňa nerozhodol. Sťažovateľka prostredníctvom predchádzajúceho právneho

zástupcu urgovala súd výzvou zo dňa 03.04.2017 ako aj zo dňa 03.11.2017, aby pokračoval

vo veci... opätovne dňa 09.05.2018 zaslala na súd žiadosť o konanie vo veci samej, keďže

posledný úkon súdu vo veci bolo pojednávanie konané dňa 12.05.2016. Ani na túto žiadosť

súd žiadnym spôsobom nereagoval, aj keď už v tomto momente existovali v súdnom konaní

prieťahy viac ako dva roky.

Z tohto dôvodu bol dňa 08.01.2019 právny zástupca sťažovateľky nahliadnuť

do súdneho spisu, pričom v spise okrem existujúcich podaní bol uvedený iba pokyn

zo dňa 10.02.2017, aby bol spracovaný koncept uznesenia o ustanovení znalca z odvetvia

stomatológie... súd dňa 17.01.2019 vydal uznesenie o zložení preddavku na trovy dôkazu...

sťažovateľka proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podala dňa 23.01.2019 sťažnosť.

Nakoľko od podania uvedenej sťažnosti nebolo rozhodnuté takmer šesť mesiacov, podala

sťažovateľka dňa 18.07.2019 prostredníctvom svojho právneho zástupcu sťažnosť

na prieťahy v konaní. O uvedenej sťažnosti rozhodol predseda súdu dňa 13.08.2019,

keď uznal opodstatnenosť sťažnosti a neopodstatnené prieťahy v súdnom konaní.

Dňa 09.08.2019 vydal súd uznesenie o zamietnutí sťažnosti sťažovateľky voči uzneseniu

o zložení preddavku na trovy dôkazu. Nakoľko sťažovateľka chcela, aby súd pokračoval

v súdnom konaní čo najrýchlejšie, uhradila dňa 21.08.2019 vyrubený preddavok na trovy

dôkazu. Napriek tomu, súd do dnešného dňa neurobil žiadny ďalší úkon a od posledného

pojednávania dňa 12.05.2016 už viac ako tri roky nepokračoval v konaní a ani nerozhodol

o pribratí ďalšieho znalca v konaní...

Sme toho názoru, že sťažovateľke vznikla nemajetková ujma tým, že Okresný súd

Piešťany koná, vzhľadom na povahu veci s neospravedlniteľnými a neprimeranými

prieťahmi, pričom v dôsledku jeho nečinnosti nie je sťažovateľke umožnené dosiahnuť

účinnú nápravu zásahu do jeho základných práv a naďalej tak dochádza tak k prehlbovaniu

ako aj k vzniku ďalšej ujmy na právach sťažovateľky. Sťažovateľka nevie, kto je zodpovedný

za jej ujmu, bolesť ktorú si vytrpela a psychickú traumu, s ktorou sa do dnešného dňa úplne

nevysporiadala. Sťažovateľka navyše musela v súvislosti so súdnym konaním vynaložiť

aj značné finančné prostriedky, a to predovšetkým na znalecké dokazovanie a súdne

poplatky. Vzhľadom na okolnosti uvedené v tejto sťažnosti, má sťažovateľka za to,

že priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch je v danom prípade odôvodnené.

Sťažovateľka týmto navrhuje... aby... Ústavný súd... priznal náhradu nemajetkovej

ujmy vo výške 5.000,- EUR... a to aj vzhľadom na to, že predmetom súdneho konania

je náhrada ujmy viac ako 26.000,- EUR, ktorou by aspoň čiastočne zmiernila dôsledky,

ktoré štát sťažovateľke prieťahmi spôsobil...

Sťažovateľka si... uplatňuje... náhradu trov právneho zastúpenia ...415,51 EUR.“

3. Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:

„Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd v konaní vedenom na Okresnom súdu

Piešťany pod sp.zn. bolo porušené.

Ústavný súd prikazuje Okresnému súdu Piešťany vo veci sp.zn. ďalej

konať bez zbytočných prieťahov.

Ústavný súd SR priznáva primerané finančné zadosťučinenie

vo výške 5.000,- EUR (slovom päťtisíc eur), ktoré je Okresný súd Piešťany povinný

sťažovateľke zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

Ústavný súd priznáva sťažovateľke náhradu trov právneho

zastúpenia vo výške 415,51 EUR s DPH, ktoré je Okresný súd Piešťany povinný

sťažovateľke zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu na účet právneho

zástupcu sťažovateľky.“

II.

Vyjadrenie odporcu a replika sťažovateľky

4. Ústavný súd 7. mája 2020 vyzval predsedu okresného súdu na vyjadrenie

k podanej ústavnej sťažnosti. V podaní okresného súdu sp. zn. Spr 182/2020

z 22. mája 2020 predseda okresného súdu po prehľade vo veci vykonaných úkonov

v podstatnom zhrnul:

„Sudkyni JUDr. Ľudmile Hrickovej po vymenovaní do funkcie bolo k 26.05.2017

pridelených 450 spisov, z toho 73 reštančných vecí starších ako 5 rokov. K dnešnému dňu

má vo svojich súdnych oddeleniach celkom 4314 spisov. S výnimkou exekučných spisov, má

v súdnom oddelení 91 spisov starších než 5 rokov, čo je najvyšší počet reštančných spisov

na osobu sudcu na tunajšom súde, a to napriek tomu, že dlhodobo, a to niekoľko mesiacov

po sebe (s výnimkou mesiacov, v ktorých bola dočasne pracovne neschopná alebo čerpala

dovolenku), patrí medzi sudcov s najvyšším počtom rozhodnutých vecí mesačne.

Napriek vysokej objektívnej preťaženosti urobila všetky potrebné opatrenia

smerujúce k riadnemu konaniu vo veci bez prieťahov a vo veci nariadila pojednávanie

na deň 22.10.2020.

Namietame výšku uplatneného primeraného finančného zadosťučinenia, ktorú

považujeme vzhľadom na prehľad úkonov súdu za celkovo neprimeranú. V prílohe zasielam

vyjadrenie zákonného sudcu zo dňa 21.05.2020.“

5. Ústavný súd listom z 1. júna 2020 zaslal právnemu zástupcovi sťažovateľky

vyjadrenie predsedu okresného súdu sp. zn. Spr 182/2020 z 22. mája 2020 na vedomie

s možnosťou vyjadriť sa. Právny zástupca sťažovateľky vo svojej replike z 23. júna 2020

k vyjadreniu predsedu okresného súdu uviedol:

„Je pravdou, že v súčasnosti Okresný súd Piešťany už po viac ako štyroch rokoch

vytýčil pojednávanie na 22.10.2020, avšak uvedené bolo výsledkom práve podania ústavnej

sťažnosti. Sťažovateľka pred samotným podaním ústavnej sťažnosti podala viacero urgencií

ako aj sťažnosť na prieťahy, avšak až po podaní ústavnej sťažnosti v októbri 2019, Okresný

súd Piešťany ustanovil znalca a začal vo veci skutočne konať, čoho výsledkom je práve

aj nariadený termín pojednávania. V každom prípade, máme za to, že Okresný súd Piešťany

doteraz konal s výraznými a ničím neodôvodnenými prieťahy. Nespochybňujeme vysoký

nápad vecí zákonnej sudkyne, avšak pred podaním ústavnej sťažnosti sťažovateľka

prostredníctvom svojich právnych zástupcov zasielala opakované urgencie a žiadosti,

aby súd konal, no bezúspešne. Sťažovateľka dala Okresnému súdu Piešťany dostatočný

priestor, aby prieťahy odstránil a vo veci konal, no až do podania ústavnej sťažnosti sa tak

nestalo. Z tohto dôvodu mám za to, že ústavná sťažnosť je dôvodná v celom rozsahu.

Okresný súd Piešťany vo svojom vyjadrení uviedol, že namieta výšku požadovaného

primeraného finančného vo výške 5.000,- EUR, nakoľko túto výšku údajne považuje

za neprimeranú, a to údajne z dôvodu prehľadu úkonov súdu. Z prehľadu úkonov

Okresného súdu Piešťany je podľa nášho názoru iba zrejmé, že Okresný súd Piešťany

žiadnym spôsobom nereagoval až na tri výzvy a žiadosti o pokračovanie v konaní zo dňa

03.04.2017, dňa 03.11.2017 a dňa 09.05.2018, pričom od pojednávania dňa 12.05.2016

jednoznačne nekonal riadne a bez prieťahov. V súčasnosti už viac ako štyri roky prieťahov

podľa nášho názoru jednoznačne odôvodňujú priznanie primeraného finančného

zadosťučinenia v uplatnenej výške, ktorá je vzhľadom na hodnotu sporu primeraná. Je nutné

uviesť, že sťažovateľka si v konaní uplatňuje nárok viac ako 26.000,- EUR, pričom aj

vzhľadom na neprimeranú dĺžku konania sa jej náklady na tento spor zbytočne navyšujú.

Sťažovateľka bola zaviazaná k úhrade nákladov na ďalší znalecký posudok, musela hradiť

trovy právneho zastúpenia svojho právneho zástupcu v súvislosti s nahliadnutím do spisu,

prípravu žiadosti a sťažnosti na prieťahy, čo sú všetko okolnosti, ktoré jednoznačne

opodstatňujú sťažovateľkou uplatnený nárok na primeraná finančné zadosťučinenie

vo výške 5.000,- EUR.“

6. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 58 ods. 3 zákona

č. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých

(ďalej len ,“) upustil

v danej veci od ústneho pojednávania, pretože s ohľadom na predmet konania dospel

k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

III.

Právomoc ústavného súdu a ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu

a Európskeho súdu pre ľudské práva

7. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

8. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

9. Podľa ústavnú sťažnosť môže podať osoba, ktorá

tvrdí, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené jej

základné práva a slobody.

10. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho

záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejedaná nezávislým

a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo

záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

11. Z doterajšej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že medzi obsahom základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a obsahom

práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nemožno

vidieť zásadnú odlišnosť (, ). Z tohto vyplýva, že právne

východiská, na základe ktorých ústavný súd preskúmava, či došlo k ich porušeniu,

sú vo vzťahu k označeným právam v zásade identické.

12. Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu je účelom základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (v primeranej lehote) v jeho všeobecnom

poňatí odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa

rozhodnutia príslušného štátneho orgánu (, , ,

, , , , , , ,

, ). Samotným prerokovaním veci na štátnom orgáne sa právna

neistota osoby neodstráni. Ústavné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

(v primeranej lehote) sa splní až právoplatným rozhodnutím štátneho orgánu, na ktorom

sa osoba domáha odstránenia právnej neistoty týkajúcej sa svojich práv (pozri napr.

, , , , , ,

a ). Ústavný súd v tejto súvislosti opakovane zdôraznil, že

v relevantnej časti ustanovuje imperatív, ktorý platí pre všetky súdne konania a ktorý

vyjadruje predovšetkým záujem o to, aby sa čo najskôr odstránil stav právnej neistoty,

v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia súdu, pretože jeho predlžovanie sa

môže v konečnom dôsledku prejaviť ako odmietnutie výkonu spravodlivosti

().

13. Ústavný súd teda akcentuje, že pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich

porušenie základného práva podľa a práva podľa dohovoru

vychádza zo svojej konštantnej judikatúry, v súlade s ktorou „odstránenie stavu právnej

neistoty je podstatou, účelom a cieľom práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov“ (, , ), pričom „tento účel možno zásadne

dosiahnuť právoplatným rozhodnutím“ (). Základnou povinnosťou súdu

a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr

odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho

rozhodnutie.

13.1 „Základné právo na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov a v primeranej

lehote patrí k tým právam, ktoré zásadným spôsobom spolupodmieňujú spoločnosťou

vnímaný stupeň právnej istoty a jeho dodržiavanie je jednou zo záruk posilňovania dôvery

občanov v právo a justíciu. Obsah právneho poriadku musí byť rovnako záväzný

pre občanov aj pre štát, a to nielen vo svojej abstraktnej podobe, ale predovšetkým

konkrétne pri výkone súdnej moci.“ (nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn.

z 15. 10. 2003).

14. Povinnosť súdu a sudcu konať vo veci bez prieťahov vyplývala do 30. júna 2016

z ustanovení (ďalej aj „OSP“), ktorý bol s účinnosťou

od 1. júla 2016 zrušený a počnúc týmto dňom je úprava civilného sporového, civilného

mimosporového a správneho súdneho konania predmetom

(ďalej aj „CSP“), a .

14.1 Povinnosť súdu a sudcu konať bez prieťahov podľa právnej úpravy účinnej

do 30. júna 2016 vyplývala z , ktorý súdu prikazoval, aby v súčinnosti so všetkými

účastníkmi konania postupoval tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100

ods. 1 , podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších

návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prerokovaná a rozhodnutá, ako aj z § 117 ods. 1

, podľa ktorého bol sudca povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie

účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov, a z , podľa ktorého

sa pojednávanie môže odročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť.

Ak sa pojednávanie odročuje, predseda senátu alebo samosudca spravidla oznámi deň,

kedy sa bude konať nové pojednávanie.

14.2 Povinnosť súdu a sudcu konať bez prieťahov podľa právnej úpravy účinnej

od 1. júla 2016 je expresis verbis zakotvená ako základný princíp civilného sporového

konania v čl. 17, podľa ktorého súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie

prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez

zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb. Tento základný princíp

konania je premietnutý do ďalších ustanovení

so zohľadnením osobitostí jednotlivých druhov konaní. Napríklad povinnosť súdu konať

bez prieťahov vyplýva z , podľa ktorého súd postupuje v konaní tak, aby sa

mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne, spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím

na povahu konania, z ustanovení o sudcovskej koncentrácii konania, ďalej

z ustanovení − o predbežnom prejednaní sporu a následkoch neprítomnosti

strán, aj z § 179 ods. 1, podľa ktorého pojednávanie vedie súd tak, aby sa mohlo rozhodnúť

spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania a účel tohto zákona,

alebo § 183 ods. 1 prvej vety, podľa ktorej pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých

dôvodov.

15. Ústavný súd nie je súčasťou súdnej sústavy a neprislúcha mu právo dozoru nad

rozhodovacou činnosťou všeobecných súdov. Do rozhodovacej činnosti súdov je v konaní

o sťažnosti podľa ústavný súd oprávnený zasiahnuť iba vtedy, ak boli ich

konaním alebo nadväzujúcim rozhodnutím porušené zaručené základné práva

a slobody sťažovateľa.

16. Prieťahy v konaní či nečinnosť orgánu verejnej moci sú ústavným súdom

hodnotené ako iný zásah orgánu verejnej moci, ktorý môže byť jedno či viacrazový,

protiprávny a zároveň aj protiústavný útok týchto orgánov proti základným

zaručeným právam (slobodám).

17. Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade

bolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 , ako aj právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa

dohovoru sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu

podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka konania a postup

súdu (, , , , ,

). Teda záver o tom, či dĺžka konania je ešte primeraná a či už nie je, možno

formulovať vždy s ohľadom na faktory, ktorými bolo konanie bezprostredne ovplyvnené,

pričom pri posudzovaní dôvodnosti tvrdenia o porušení základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa (rovnako tak aj pri práve

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) je nutné

ku každej veci pristupovať individuálne a zvažovať, či s ohľadom na okolnosti prípadu ide

o prieťahy neodôvodnené, t. j. či sú pričítateľné súdu. Toto právo totiž nie je dotknuté,

ak sú prieťahy spôsobené výlučne konaním účastníka, prípadne ak ide o vec, keď dĺžka

konania zodpovedá jej zložitosti. V takých prípadoch trvanie konania istú dobu spravidla

nie je nedôvodné a potreba zásahu ústavného súdu nie je daná. V súlade s judikatúrou

Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len ,,ESĽP“) ústavný súd prihliada aj na predmet

sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa [Comingersoll

S.A. (Veľká komora), Sürmeli proti Nemecku (Veľká komora), Záborský a Šmáriková

proti Slovenskej republike, rovnako tak aj , , ,

)]. Naostatok aj ESĽP vo svojich rozhodnutiach (rozsudok ESĽP vo veci

H. proti Francúzsku z 24. 10. 1989, rozsudok ESĽP vo veci Katte Klitsche de la Grange

proti Taliansku z 27. 10. 1994 a rozsudok ESĽP vo veci Scordino proti Taliansku č. 1

z 29. 3. 2006) viackrát vyzdvihol dôležitosť správy súdnictva bez prieťahov, ktoré môžu

ohroziť jeho účinnosť a dôveryhodnosť.

IV.

Posúdenie veci ústavným súdom

IV.1 Právna a faktická zložitosť veci

18. Pokiaľ ide o zložitosť prípadu, môžeme hovoriť o skutkovej alebo právnej

zložitosti. Môže ísť napríklad o vec, v ktorej vystupuje viacero strán (rozsudok ESĽP

vo veci H. proti Spojenému kráľovstvu z 8. 7. 1987) alebo v ktorej je potrebné zabezpečiť

rôzne dôkazy [rozsudok ESĽP vo veci Humen proti Poľsku (Veľká komora) z 15. 10. 1999].

Zložitosť prípadu môže taktiež súvisieť s prítomnosťou medzinárodného prvku (rozsudok

ESĽP vo veci Neumeister proti Rakúsku z 27. 6. 1968). Z judikatúry ústavného súdu ďalej

vyplýva, že skutkovo a právne zložité je iba také konanie, ktoré si na posúdenie skutočností,

na ktoré treba odborné znalosti, vyžaduje ustanovenie znalca s osobitnými odbornými

znalosťami, resp. spoluprácu znalca s inými odborníkmi – konzultantmi ().

18.1 Predmetom konania je konanie o náhrade škody, bolestného a sťaženia

spoločenského uplatnenia, ktoré spadá pod bežnú a pravidelnú rozhodovaciu prax

všeobecných súdov. Vzhľadom na potrebu vykonania znaleckého dokazovania, prípadne

až kontrolného znaleckého skúmania je konanie zaťažené vyššou mierou

náročnosti na posúdenie oprávnenosti nárokov uplatnených sťažovateľkou. Táto skutočnosť

sa však nijakým spôsobom nepodpísala na ústavným súdom identifikovanej dobe prieťahov

v napadnutom konaní okresného súdu.

IV.2 Správanie účastníka konania

19. Správanie účastníka konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom,

či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného

práva podľa a práva podľa dohovoru. V rámci posúdenia

druhého kritéria používaného pre hodnotenie prípadných zbytočných prieťahov v súdnom

konaní ústavný súd nezistil žiadne také okolnosti, ktoré by bolo možné pričítať na ťarchu

sťažovateľky ako účastnícky konania/strany v konaní.

IV.3 Postup okresného súdu v napadnutom konaní

20. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo

k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa

ods. 1 dohovoru, je postup okresného súdu v napadnutom konaní.

21. Prehľad vo veci vykonaných úkonov:

- 26. februára 2015 okresnému súdu doručený návrh sťažovateľky proti

, ako žalovanému v I. rade

a ,

ako žalovanému v II. rade (ďalej len „žalovaní/žalovaný v I. a II. rade“),

- 2. marca 2015 okresný súd výzvou č. k. -46 a č. k. -48

z 2. marca 2015 vyzval sťažovateľku na zaplatenie súdneho poplatku vo výške 472 € a 66 +

570 € (uhradené sťažovateľkou 20. marca 2015),

- 27. apríla 2015 okresný súd uznesením č. k. -55 z 27. apríla 2015

poučil účastníkov konania podľa zákonných ustanovení v tom čase platného Občianskeho

súdneho poriadku a uznesením č. k. -57 z 27. apríla 2015 uložil žalovaným

vyjadriť sa k žalobnému návrhu,

- 17. júla 2015 (s predošlým oznámením o predložení vyjadrenia právnym zástupcom

po oboznámení sa s vecou z 27. mája 2015) okresnému súdu doručené písomné vyjadrenie

žalovaných,

- 21. januára 2016 okresný súd nariadil pojednávanie na 10. marec 2016 a na tento

účel predvolal účastníkov konania,

- 10. marca 2016 okresný súd pojednával vo veci, po vykonaní dokazovania odročené

na 19. apríl 2016,

- 19. apríla 2016 okresný súd pojednával vo veci, po vykonaní dokazovania odročené

na 12. máj 2016,

- 12. mája 2016 okresný súd pojednával vo veci, po vykonaní dokazovania súd návrh

na dokazovanie výsluchom znalca MUDr. Jenča, ktorý vypracoval znalecký posudok

tvoriaci prílohu žalobného návrhu, zamietol (z dôvodu spochybnenia vierohodnosti

znaleckého posudku žalovaným v I. rade) a pojednávanie odročil na neurčito, sťažovateľka

navrhla znalecké dokazovanie znaleckým ,

- 7. júna 2016 okresnému súdu doručená zdravotná dokumentácia sťažovateľky,

- 29. júna 2016 okresný súd vyzval právnych zástupcov účastníkov konania

na zaslanie otázok pre znalca a sťažovateľku vyzval na zaslanie RTG dokumentácie,

CT snímok s implantátmi a inej súvisiacej dokumentácie,

- 16. augusta 2016 okresnému súdu doručené otázky pre znalca právnym zástupcom

žalovaného v I. a II. rade,

- 6. apríla 2017 okresnému súdu doručená žiadosť sťažovateľky o nariadenie termínu

pojednávania,

- 9. mája 2018 okresnému súdu doručené podanie sťažovateľky, ktorým žiada

o konanie vo veci a vyjadruje sa k ustanoveniu ďalšieho znalca,

- 14. januára 2019 zákonná sudkyňa (zmena zákonného sudcu 26. mája 2017)

udeľuje kancelárii pokyn k znaleckému skúmaniu vrátane zloženia preddavku na znalecké

skúmanie,

- 16. januára 2019 okresný súd uznesením č. k. -199 zo 16. januára 2019

(vydané vyšším súdnym úradníkom) uložil stranám konania povinnosť zložiť preddavok

na trovy znaleckého dokazovania vo výške 500 €,

- 23. januára 2019 okresnému súdu doručená právnym zástupcom sťažovateľky

podaná sťažnosť proti uzneseniu okresného súdu č. k. -199 zo 16. januára 2019,

- 7. februára 2019 okresnému súdu doručené vyjadrenie žalovaného v I. rade

k podanej sťažnosti sťažovateľky proti uzneseniu okresného súdu č. k. -199

zo 16. januára 2019,

- 9. augusta 2019 okresný súd uznesením č. k. -225 z 9. augusta 2019

(vydané zákonnou sudkyňou) zamietol sťažovateľkou podanú sťažnosť proti uzneseniu

okresného súdu č. k. -199 zo 16. januára 2019,

- 3. septembra 2019 sťažovateľka zložila preddavok na trovy znaleckého

dokazovania,

- 22. novembra 2019 okresný súd uznesením č. k. -236 z 22. novembra

2019 nariadil znalecké dokazovanie vo veci a znalcovi uložil podať posudok v lehote 60 dní

(doručené znalcovi 8. januára 2020),

- 24. apríla 2020 okresnému súdu doručený znalecký posudok,

- 6. mája 2020 okresný súd nariadil termín pojednávania na 22. október 2020.

IV.3.1 Obdobia nečinnosti okresného súdu v napadnutom konaní

22. Zhodnotením postupu okresného súdu v napadnutom konaní ústavný súd

konštatuje, že okresný súd bol v konaní nečinný od 12. mája 2016, keď bolo pojednávanie

odročené na neurčito z dôvodu potreby vykonania znaleckého skúmania. Práve otázka

znaleckého skúmania je v predmetnej veci kľúčová, pretože od záverov znaleckého

skúmania sa bude odvíjať aj posúdenie sťažovateľkou uplatnených nárokov v konaní.

V tejto súvislosti sťažovateľka v čase pred nariadením znaleckého skúmania navrhla pribrať

do konania znalecký ústav ako vyššiu znaleckú autoritu než samotného znalca práve

z dôvodu možných rozporov v znaleckých posudkoch, na čo však okresný súd rezignoval.

V súčasnosti sú tak v konaní vypracované dva protikladné znalecké posudky. Nepochybnou

skutočnosťou však ostáva, že okresný súd nariadil znalecké skúmanie až svojím uznesením

č. k. -236 z 22. novembra 2019 a znalec vypracoval znalecký posudok

24. apríla 2020, pričom v čase po 12. máji 2016 okresný súd zabezpečil od účastníkov

konania otázky pre znalca (doručené 16. augusta 2016) a k príprave znaleckého skúmania

pristúpil až 14. januára 2019, keď bolo pokynom zákonnej sudkyni kancelárii

uložené stranám zložiť preddavok na znalecké skúmanie, o ktorom rozhodol okresný súd

uznesením č. k. -199 zo 16. januára 2019. Z uvedeného je zrejmé, že v čase

od 16. augusta 2016, keď boli okresnému súdu doručené otázky pre znalca,

do 14. januára 2019, keď zákonná sudkyňa úkolovala kanceláriu okresného súdu k príprave

znaleckého skúmania, okresný súd nekonal, resp. nevykonal žiadny relevantný úkon

smerujúci ku skončeniu veci. Toto obdobie hodnotí ústavný súd ako prieťah v trvaní

2 rokov a 5 mesiacov.

23. V závere ústavný súd poukazuje na to, že otázka množstva vecí, personálne

a organizačné problémy súdu nie sú v zásade ústavne významné pre posúdenie toho,

či došlo k zbytočným prieťahom v konaní (, , ,

, , , , ). Nadmerné množstvo

vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť konanie, ako aj skutočnosť, že Slovenská republika

nevie alebo nemôže v čase konania zabezpečiť primeraný počet sudcov alebo ďalších

pracovníkov na súde, ktorý oprávnený subjekt požiadal o odstránenie svojej právnej

neistoty, nemôžu byť dôvodom na zmarenie uplatnenia práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov a v konečnom dôsledku nezbavujú štát zodpovednosti za pomalé

konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy v súdnom konaní (, ,

rovnako tak aj Ústavný súd Českej republiky , ).

V.

Záver

V.1 K bodu 1 výroku nálezu

24. V zmysle a ak ústavný súd ústavnej

sťažnosti vyhovie, v náleze uvedie, ktoré základné práva a slobody boli porušené, ktoré

ustanovenia , ústavného zákona alebo medzinárodnej zmluvy boli porušené a akým

právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené základné práva

a slobody. Ústavný súd zruší rozhodnutie alebo opatrenie, ktorým boli porušené základné

práva a slobody sťažovateľa.

24.1 Ústavný súd na základe vykonaného posúdenia (bod IV odôvodnenia) dospel

k záveru, že postupom okresného súdu v napadnutom konaní došlo k porušeniu základného

práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa dohovoru.

V.2 K bodu 2 výroku nálezu

25. V zmysle ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím

rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli

porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný

zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd

môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

25.1 Podľa ak ústavný súd ústavnej sťažnosti

vyhovie môže a) prikázať, aby ten kto porušil základné práva a slobody sťažovateľa svojou

nečinnosťou, vo veci konal.

25.2 Vzhľadom na skutočnosť, že napadnuté konanie okresného súdu stále trvá

a nebolo vo veci dosiaľ rozhodnuté, prikázal ústavný súd podľa

v spojení s okresnému súdu v napadnutom

konaní konať bez zbytočných prieťahov.

V.3 K bodu 3 výroku nálezu

26. Podľa môže ústavný súd svojím rozhodnutím, ktorým

vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané

finančné zadosťučinenie.

26.1 Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany

porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo

spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu

porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva

(, , , , , ,

).

26.2 Sťažovateľka požiadala o priznanie finančného zadosťučinenia vo vzťahu

k okresnému súdu vo výške 5 000 €. Ústavný súd identifikoval v napadnutom konaní

okresného súdu obdobie nečinnosti v trvaní 2 rokov a 5 mesiacov. Vychádzajúc z doby

prieťahov v konaní v trvaní 2 rokov a 5 mesiacov a s poukazom na svoju judikatúru

(, , , , ,

, , , , ,

) priznal v popísanej situácii sťažovateľke sumu 1 200 €, ktorú považoval

vzhľadom na okolnosti veci za primeranú.

26.3 Pri posudzovaní výšky primeraného finančného zadosťučinenia tak ústavný súd

vychádzal z judikatúry ESĽP, v zmysle ktorej by výška priznaného finančného

zadosťučinenia na vnútroštátnej úrovni mala byť v rozumnom pomere k sume, ktorú by

v podobných prípadoch sťažovateľovi priznal ESĽP (rozsudky ESĽP vo veci Scordino

a ďalší proti Taliansku z 27. 3. 2003, sťažnosť č. 36813/97 oddiel I, Horváthová proti

Slovenskej republike zo 17. 5. 2005, sťažnosť č. 74456/01, Palgutová proti Slovenskej

republike zo 17. 5. 2005, sťažnosť č. 9818/02, Švalík proti Slovenskej republike

z 15. 2. 2005, sťažnosť č. 51545/99).

V.4 K bodu 4 výroku nálezu

27. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,

aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.

27.1 Ústavný súd priznal sťažovateľke trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia

advokátom, pozostávajúce z odmeny advokáta za dva úkony právnej služby vykonané

v roku 2019, pozostávajúce z prevzatia a prípravy zastupovania a z písomného podania

sťažnosti ústavnému súdu. Vychádzal pritom z vyhlášky Ministerstva spravodlivosti

Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“). Podľa § 11 ods. 2

v spojení s § 3 ods. 1 vyhlášky je odmena advokáta (základná tarifa) v konaní

pred ústavným súdom za jeden úkon právnej služby vykonaný v roku 2019 1/6

z výpočtového základu zo sumy 980 €, čo za jeden úkon právnej služby predstavuje odmenu

v sume 163,33 € a 9,80 € režijný paušál, v celkovej súhrnnej sume 519,39 € + DPH

vo výške 69,24 €, v celkovej sume 415,51 €. Z týchto dôvodov rozhodol ústavný súd tak,

ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto nálezu. Za repliku právneho zástupcu

z 23. júna 2020 náhradu trov konania nepriznal.

V.5 K bodu 5 výroku nálezu

28. Sťažovateľka v podanej ústavnej sťažnosti požadovala zaplatenie finančného

zadosťučinenia vo výške 5 000 € vo vzťahu k okresnému súdu. Vzhľadom na to, že ústavný

súd priznal sťažovateľke sumu finančného zadosťučinenia vo výške 1 200 €, návrhu

v ostávajúcej časti nevyhovel.

29. S poukazom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nemožno podať opravný prostriedok, sa pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou

vo výroku tohto rozhodnutia rozumie jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. júla 2020

Martin Vernarský predseda senátu