Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/16/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa Ing. M. H.,

bývajúceho v B., zastúpeného advokátskou kanceláriou N., s.r.o., so sídlom v B., IČO: X.,

proti odporkyni Ing. M. V., bývajúcej v B., zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. V.

M., s.r.o. L., IČO: X., o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv

a povinností k maloletému D. H., zastúpenému kolíznym opatrovníkom Úradom práce,

sociálnych vecí a rodiny, Bratislava, Vazovova č. 7/A, vedenej na Okresnom súde

Bratislava II pod sp. zn. , o dovolaní odporkyne proti rozsudku Krajského súdu

v Bratislave zo 4. októbra 2011 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Účastníkom nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava II rozsudkom z 13. septembra 2010 č.k. -392

rozviedol manželstvo navrhovateľa a odporkyne uzavreté 5. júna 2004, ktoré je zapísané

v knihe manželstiev Mestskej časti Bratislava Staré Mesto vo zväzku 60, ročník 2004,

na strane 1 pod poradovým číslom X.. Ich syna, maloletého D. H. (ďalej len „maloletý“) na

čas po rozvode manželstva zveril do osobnej starostlivosti odporkyne s tým, že obidvaja

rodičia ho budú zastupovať a spravovať jeho majetok. Navrhovateľovi uložil povinnosť

prispievať na výživu maloletého sumou 180 € mesačne, a to vždy do 15. dňa v mesiaci vopred

k rukám odporkyne. Navrhovateľovi umožnil stýkať sa s maloletým každý párny týždeň

v mesiaci od štvrtku 16.00 hodiny nepretržite do nedele 18.00 hodiny a každý nepárny týždeň

od stredy 15.00 hodiny nepretržite do piatku 9.00 hodiny, každý nepárny kalendárny rok

počas veľkonočných sviatkov od piatku 9.00 hodiny do pondelka 18.00 hodiny, každý párny

kalendárny rok od 24. decembra od 9.00 hodiny do 25. decembra do 9.00 hodiny a každý

nepárny kalendárny rok od 26. decembra od 9.00 hodiny do 31. decembra do 9.00 hodiny,

každý párny kalendárny rok od 31. decembra od 9.00 hodiny do posledného dňa zimných

prázdnin do 17.00 hodiny, počas letných prázdnin každý rok od 1. júla od 9.00 hodiny

do 15. júla do 18.00 hodiny a od 16. augusta od 9.00 hodiny do 31. augusta do 18.00 hodiny

s tým, že navrhovateľ si maloletého v určenom čase vyzdvihne v priebehu týždňa buď

v mieste bydliska odporkyne alebo v predškolskom zariadení a v určenom čase ho odporkyni

vráti v mieste bydliska maloletého alebo v predškolskom zariadení. Vo zvyšku súd návrh

zamietol. O trovách rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu. Výrok

o rozvode manželstva odôvodnil poukázaním na § 23 ods. 1 a 2, § 24 ods. 1 a 2, § 25 ods. 1

a , a o rodine (ďalej len „“), ako aj na

výsledky vykonaného dokazovania preukazujúce, že manželstvo účastníkov je natoľko

rozvrátené, že už nemôže plniť spoločenskú funkciu (manželia nežijú v spoločnej domácnosti

a ani jeden z nich nemá záujem o obnovenie ich vzťahu, odporkyňa nadviazala nový vzťah

s iným mužom, s ktorým má dieťa). Vzhľadom na jednoznačný postoj manželov a ich

nezáujem obnoviť manželské spolužitie nevidel súd prvého stupňa možnosť, že by

v budúcnosti došlo k zmene ich vzťahu, preto návrhu vyhovel a manželstvo účastníkov

rozviedol. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania upravil výkon rodičovských práv

a povinností k maloletému, ktorého zveril do osobnej starostlivostí odporkyne, oboch rodičov

určil za zástupcov maloletého a správcov jeho majetku. Navrhovateľa zaviazal prispievať na

výživu maloletého sumou 180 € mesačne a upravil jeho styk s maloletým. Pri určení výšky

výživného prihliadal na príjmy a výdavky navrhovateľa, ako aj to, že nemá ďalšiu

vyživovaciu povinnosť; na zreteľ vzal tiež príjem odporkyne a jej partnera, s ktorým žije

v spoločnej domácností. Zohľadnil aj príspevky navrhovateľa na aktivity maloletého od času,

kedy je odporkyňa na materskej dovolenke. Vo zvyšku súd návrh navrhovateľa (t.j. na určenie

výživného plateného odporkyňou) zamietol ako bezpredmetný, vzhľadom na rozhodnutie

o zverení dieťaťa do jej starostlivosti. O trovách konania rozhodol podľa

Proti uvedenému rozsudku podala odvolanie odporkyňa (v časti úpravy styku

navrhovateľa s maloletým synom) a tiež navrhovateľ (v časti výroku o zverení maloletého

do osobnej starostlivosti odporkyne a v časti o úprave styku s maloletým). Krajský súd

v Bratislave ako súd odvolací rozsudkom zo 4. októbra 2011 sp. zn. rozsudok

súdu prvého stupňa zmenil v napadnutej časti tak, že maloletého zveril do striedavej osobnej

starostlivosti oboch rodičov, a to tak, že jeho:

a) matka bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletého: každý párny týždeň

od piatku od 17.00 hod. nepretržite do piatku nasledujúceho týždňa do 17.00 hod.,

s výnimkou vianočných, novoročných a veľkonočných sviatkov, jarných a letných

prázdnin; počas jarných prázdnin: každý nepárny rok od soboty od 9.00 hod.

pred jarnými prázdninami do soboty do 19.00 hod.; počas veľkonočných sviatkov

každý nepárny kalendárny rok od Zeleného štvrtka od 9.00 hod. do posledného dňa

veľkonočných prázdnin do 19.00 hod.; počas letných prázdnin: každý párny rok

od 1. júla od 9.00 hod. do 15. júla do 19.00 hod. a od 31. júla od 19.00 hod.

do 15. augusta do 19.00 hod. a každý nepárny rok od 15. júla od 19.00 hod. do 31. júla

do 19.00 hod. a od 15. augusta od 19.00 hod. do 31. augusta do 19.00 hod. počas

vianočných a novoročných sviatkov: každý párny kalendárny rok od 23. decembra

od 19.00 hod. do 25. decembra do 9.00 hod. a od 31. decembra od 9.00 hod.

do 6. januára do 19.00 hod. a každý nepárny rok od 25. decembra od 9.00 hod.

do 31. decembra do 9.00 hod.,

b) otec bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletého každý nepárny týždeň

od piatku od 17.00 hod. nepretržite do piatku nasledujúceho týždňa do 17.00 hod.,

s výnimkou vianočných, novoročných a veľkonočných sviatkov, jarných letných

prázdnin; počas jarných prázdnin: každý párny rok od soboty od 900 hod. pred

jarnými prázdninami do soboty do 19.00 hod. Počas veľkonočných sviatkov každý

párny kalendárny rok od Zeleného štvrtka od 9.00 hod. do posledného dňa

veľkonočných prázdnin do 19.00 hod.; počas letných prázdnin: každý nepárny rok

od 1. júla od 9.00 hod do 15. júla do 19.00 hod. a od 31. júla od 19.00 hod.

do 15. augusta do 19.00 do 31. augusta do 19.00 hod.; počas vianočných

a novoročných sviatkov: každý nepárny kalendárny rok od 23. decembra od 19.00 hod

do 25. decembra do 9.00 hod. a od 31. decembra od 9.00 hod. do 6. januára

do 19.00 hod. a každý párny rok od 25. decembra od 9.00 hod. do 31. decembra

do 19. 00 hod.

V súvislosti s týmto zverením odvolací súd rozhodol, že každý z rodičov si maloletého

pred začiatkom výkonu svojej osobnej starostlivosti preberie v mieste bydliska druhého

rodiča. Rodič, ktorý odovzdáva maloletého druhému rodičovi na výkon jeho osobnej

starostlivosti, je povinný maloletého riadne pripraviť a druhého rodiča informovať

o podstatných veciach týkajúcich sa maloletého. Odvolací súd tiež rozhodol, že obaja rodičia

budú maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok. Výživné na maloletého neurčil

a účastníkom nepriznal náhradu trov konania. Na odôvodnenie svojho rozhodnutia uviedol,

že v danom prípade je pre maloletého najpriaznivejšia úprava striedavej rodičovskej výchovy,

čo vyplýva z celého konania. Potvrdzujú to výsledky vykonaného dokazovania (najmä

dokazovania vykonaného znaleckými posudkami a odbornými stanoviskami MUDr. Š. M.

navrhujúceho čo najširší styk, ako aj PhDr. A. D., podľa ktorej maloletý je citovo naviazaný

na oboch rodičov, ktorých má rád a kontakt s nimi prispieva k jeho psychickej pohode;

zohľadnil tiež znalecký posudok PhDr. K. P., podľa ktorej má už maloletý zafixovaný systém

striedavej rodičovskej výchovy, akceptuje ho a preferuje aj vzhľadom na jej doterajší

priaznivý dlhodobý priebeh). Vhodnosť úpravy striedavej rodičovskej úpravy vyvodil

odvolací súd aj z výpovede odporkyne na odvolacom pojednávaní, na ktorom sa vyjadrila, že

kúpila v Bratislave byt, v ktorom býva, i keď minimálne dva týždne v mesiaci žije v Čechách

(v mieste bydliska jej súčasného manžela). Táto skutočnosť jej umožňuje organizovať

striedavú výchovu v zmysle výroku odvolacieho súdu. Uvedeným spôsobom sa podarí

vyhnúť prípadne aj tomu, že by odporkyňa preniesla miesto pobytu maloletého do Čiech, čo

by navrhovateľovi sťažilo výkon jeho rodičovských práv. Z týchto dôvodov odvolací súd

rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmenil podľa O trovách konania

rozhodol podľa v spojení s vety prvej

Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podala odporkyňa dovolanie. Podľa jej

názoru došlo v konaní k procesnej vade, v dôsledku ktorej jej bola odňatá možnosť

pred súdom konať ( ) a tiež k tzv. inej vade, ktorá mala za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci ( ). V predmetnom konaní boli

porušené ustanovenia a a (upravujúce dokazovanie v odvolacom

konaní), a O.s.p (upravujúce spôsob hodnotenia dôkazov) a

(upravujúce náležitosti odôvodnenia súdneho rozhodnutia). Osobitnú pozornosť venovala

dovolateľka vadám, ku ktorým došlo v priebehu dokazovania. Podľa jej názoru nemôže súd

hodnotiť dôkaz znaleckým posudkom tak, že by preskúmal jeho vecnú správnosť. Pokiaľ

s ohľadom na námietky je zrejmé, že rozhodnutie bude závisieť od odborného posúdenia,

je povinnosťou súdu vždy vyžiadať vypracovanie znaleckého posudku (v zmysle

totiž súd „ustanoví“ znalca). Vždy vtedy, keď má súd pochybnosti o správnosti záveru

znaleckého dokazovania, je namieste vypracovanie revízneho znaleckého posudku.

Za revízny znalecký posudok ale v žiadnom prípade nemožno považovať listinný dôkaz

predložený sporovou stranou, i keby bol formálne označený ako znalecký posudok. Odvolací

súd tak ale nepostupoval. Navrhovateľ bol v konaní riadne poučený v zmysle § 120 ods. 4

, do vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania ale nenavrhol vykonanie žiadnych

iných dôkazov (nežiadal vyhotoviť ani revízny znalecký posudok). Odvolací súd napriek

tomu – v rozpore s ustanoveniami a a – vykonal dokazovanie

písomným podaním navrhovateľa označeným ako „vyjadrenie“, ktoré bolo odporkyni

doručené iba na odvolacom pojednávaní „krátkou cestou“ bez zachovania lehoty potrebnej

na nevyhnutné oboznámenie s obsahom. Odvolací súd toto podanie prečítal a na základe jeho

obsahu dospel k záveru o potrebe zmeny prvostupňového rozhodnutia o osobnej starostlivosti

o maloletého. V odôvodnení svojho rozsudku označil tento listinný dôkaz za znalecký

posudok a naopak, riadne vypracovaný posudok znalca ustanoveného súdom iba za odborné

stanovisko. Vôbec pri tom nevysvetlil, z akého dôvodu a na akom právnom podklade umožnil

predkladanie dôkazov v odvolacom konaní. Tým odňal odporkyni možnosť pred súdom konať

( ). Z ústavného hľadiska je dokazovanie a hodnotenie dôkazov odvolacím

súdom neospravedlniteľné a neudržateľné a zasahujúce do práva odporkyne na spravodlivý

súdny proces. Podľa názoru dovolateľky jej odvolací súd pripustením predkladania dôkazov

v odvolacom konaní bez zákonného dôvodu odoprel právo na súdnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 (ďalej len „“) a Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“). Jeho rozhodnutie nemá náležitosti

uvedené v a je nepreskúmateľné (nevysvetľuje dostatočne vzájomný vzťah

prejednávanej veci a skôr vedených súdnych konaní týkajúcich sa účastníkov konania, bez

náležitého podkladu a odôvodnenia poukazuje na „nevhodnosť častého pobytu maloletého

v Čechách“, účelovo vychádza z chybných, neúplných a nesprávnych alebo úplne

nepodložených skutkových zistení, ku ktorým sčasti dospel aj v rozpore so zákonom).

Odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu obsahuje rozpory, je nejednoznačné, nepresvedčivé

a nepreskúmateľné. V konaní preto došlo k porušeniu práva na spravodlivé súdne konanie

a tiež k tzv. inej procesnej vade konania majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

( ). Tým, že sa odvolací súd nevysporiadal s odvolacími

námietkami odporkyne, odňal jej možnosť pred súdom konať ( ) a porušil

, ako aj dohovoru. Zo všetkých uvedených dôvodov žiadala,

aby dovolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.

Navrhovateľ vo vyjadrení k dovolaniu uviedol, že tento opravný prostriedok

odporkyne je procesne neprípustný. Dovolateľka bola na odvolacie pojednávanie riadne

predvolaná, osobne sa ho zúčastnila aj so svojou právnou zástupkyňou, k tvrdeniam

a listinným dôkazom sa vyjadrila a z obsahu zápisnice o pojednávaní pred odvolacím súdom

vyplýva, že jej bola vytvorená procesná možnosť podať návrhy na doplnenie dokazovania.

V dovolaní namietané procesné vady (dokazovanie vykonané v rozpore so zákonom, dôkazy

nesprávne vyhodnotené, rozhodnutie založené na neúplných alebo nesprávnych skutkových

zisteniach) nemôžu zakladať procesnú vadu konania uvedenú v Vyjadrenie

MUDr. Š. M. nebolo v odvolacom konaní súčasťou znaleckého dokazovania, týkalo sa

výlučne maloletého, preto pri ňom nebola potrebná súčinnosť odporkyne. Nedostatočné

odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu môže byť považované nanajvýš za inú vadu

konania ( ), ktorá ale nie je spôsobilá založiť prípustnosť dovolania.

Z týchto dôvodov žiadal dovolanie odmietnuť ako procesne neprípustné.

Kolízny opatrovník maloletého sa k dovolaniu písomne nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 10a

ods. 1 ) po zistení, že dovolanie podala včas účastníčka konania ( )

zastúpená v súlade s , skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania

( ), či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré ním

možno napadnúť.

Právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho

výkonu spravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo, súčasťou ktorého

je bezpochyby tiež právo domôcť sa na opravnom súde nápravy chýb a nedostatkov v konaní

a rozhodovaní súdu nižšieho stupňa, sa v občianskoprávnom konaní zaručuje len vtedy,

ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých občianskoprávny súd môže

konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania pred občianskoprávnym

súdom, vrátane dovolacieho konania ().

Dovolanie možno podať iba ak to výslovne pripúšťa zákon ( ).

Dovolanie nie je ďalším odvolaním a dovolací súd nie je treťou inštanciou, v ktorej by bolo

možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie. upravuje dovolanie ako

mimoriadny opravný prostriedok, ktorý možno podať len proti právoplatným rozhodnutiam

odvolacieho súdu výslovne uvedeným v zákone [viď (pokiaľ ide o rozsudok)

a (pokiaľ ide o uznesenie)], alebo len v prípade výskytu zákonom osobitne

vymenovaných závažných procesných vád (viď ).

1. V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa

je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol

zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle

je dovolanie prípustné tiež proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho

názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa je dovolanie

prípustné tiež proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého

stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie

prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide

o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil

neplatnosť zmluvnej podmienky podľa a V zmysle

dovolanie nie je prípustné vo veciach upravených , okrem rozsudku

o obmedzení alebo pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení

ich výkonu, o priznaní rodičovských práv a povinností maloletému rodičovi dieťaťa, o určení

rodičovstva, o zapretí rodičovstva alebo o osvojení.

Z hľadiska legislatívno-technického bol v zvolený taký spôsob vyjadrenia

prípustnosti dovolania proti rozsudku odvolacieho súdu, so zreteľom na ktorý je zrejmé, že

ustanovenie je [špeciálnym (v zmysle konkrétnejším)] ustanovením,

ktorého aplikácia má v zmysle právneho princípu „lex specialis derogat legi generali“

prednosť pred (všeobecnejšími) ustanoveniami až 3 V dôsledku toho platí,

že pokiaľ je dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu vo veci upravenej zákonom

o rodine (okrem rozsudku o obmedzení alebo pozbavení rodičovských práv a povinností,

alebo o pozastavení ich výkonu, o priznaní rodičovských práv a povinností maloletému

rodičovi dieťaťa, o určení rodičovstva, o zapretí rodičovstva alebo o osvojení), ide

o dovolanie procesne neprípustné, i keď smeruje proti

a) zmeňujúcemu rozsudku odvolacieho súdu ( ), alebo

b) rozsudku odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru

dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci ( ), alebo

c) potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého bolo vyslovené, že

dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného

významu ( ).

V danom prípade je dovolaním napadnutý rozsudok vydaný vo veci upravenej

, pričom nebolo rozhodnuté o obmedzení alebo pozbavení rodičovských

práv a povinností, o pozastavení ich výkonu, o priznaní rodičovských práv a povinností

maloletému rodičovi dieťaťa, o určení rodičovstva, o zapretí rodičovstva alebo o osvojení.

I keď dovolanie odporkyne smeruje proti zmeňujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, predsa

len jeho procesnú prípustnosť, ktorá by inak vyplývala z , vylučuje

ustanovenie Prípustnosť dovolania odporkyne preto z

nevyplýva.

Vzhľadom na veta druhá ukladajúci dovolaciemu súdu povinnosť

prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v sa dovolací v ďalšom

zaoberal otázkou, či v konaní došlo k procesnej vade (zmätočnosti), ktorá zakladá prípustnosť

dovolania v zmysle Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti

každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci

súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom

konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej

istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi

konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca

alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Treba uviesť,

že nemá žiadne obmedzenia vo výpočte rozhodnutí odvolacieho súdu, ktoré

sú spôsobilým predmetom dovolania. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa tohto

ustanovenia nie je predmet konania významný, preto ak v konaní došlo k niektorej

z procesných vád uvedených v , možno dovolaním napadnúť aj rozhodnutia

vo veciach, v ktorých je inak dovolanie neprípustné (viď napríklad R 117/1999 a R 34/1995).

Rovnako ale treba uviesť, že prípustnosť dovolania v zmysle nezakladá samo

tvrdenie účastníka (resp. jeho subjektívny názor) o existencii niektorej z predmetných

procesných vád; rozhodujúcim je výlučne iba záver (zistenie) dovolacieho súdu, že k vade

tejto povahy skutočne došlo.

Procesné vady konania v zmysle až e/ a dovolateľka

nenamietala a ich existencia nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jej dovolania

preto z týchto ustanovení nemožno vyvodiť.

S prihliadnutím na obsah dovolania a v ňom vytýkané nesprávnosti postupu súdov

nižších stupňov sa dovolací súd osobitne zaoberal otázkou, či dovolateľke bola v konaní

odňatá možnosť pred súdom konať. Odňatím možnosti konať pred súdom (§ 237

písm. f/ ) sa rozumie taký závadný postup súdu, ktorý má za následok znemožnenie

realizácie tých procesných oprávnení účastníka konania, ktoré mu poskytuje Občiansky súdny

poriadok. O procesnú vadu v zmysle ide najmä vtedy, ak súd v konaní

postupoval v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi

predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva [v zmysle § 18

majú účastníci v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie a súd je povinný

zabezpečiť im rovnaké možnosti na uplatnenie ich práv – viď napríklad právo vykonávať

procesné úkony vo formách stanovených zákonom ( ), nazerať do spisu a robiť

si z neho výpisy ( ), vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým vykonaným

dôkazom, ( ), byť predvolaní na súdne pojednávanie ( ), na to, aby im

bol rozsudok doručený do vlastných rúk ( )].

Na posúdenie prípustnosti dovolania – aj z aspektov – je zásadne

príslušný dovolací súd (viď ).

Podstatná časť dovolania obsahuje námietku odporkyne, že v odvolacom konaní jej

bolo upreté právo na spravodlivý súdny proces. Dovolací súd v nadväznosti na túto námietku

uvádza, že vada konania uvedená v znamená vždy porušenie

aj dohovoru, to však ale bez ďalšieho neznačí, že by zároveň nevyhnutne

platil aj opak, teda to, že každé porušenie práva na spravodlivý súdny proces dosahuje

intenzitu (až) vady konania v zmysle

Podľa každý má právo domáhať sa zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo

na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná

nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom. Do práva na spravodlivý proces nepatrí

právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi,

navrhovaním a hodnotením dôkazov () a aby bolo rozhodnuté v súlade

s požiadavkami a právnymi názormi účastníka (). Do obsahu tohto základného

práva nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním

navrhnutých dôkazov súdom alebo dožadovať sa ním navrhnutého spôsobu hodnotenia

vykonaných dôkazov () a ani toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom

všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorý predkladá účastník konania

(, ).

I keď upravuje postup súdu a účastníkov v občianskom

súdnom konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov

účastníkov ( ) a právnou úpravou občianskeho súdneho konania dbá o to, aby

rozhodnutie súdu bolo vecne správne a spravodlivé, nemôže zabezpečiť, že každé konanie

bude v plnom rozsahu zodpovedať jeho ustanoveniam a že súdmi bude vždy rozhodnuté iba

správne. neupravuje, aké dôsledky majú jednotlivé procesné nesprávnosti, ku ktorým

v praxi dochádza v konaní pred súdmi, ani nestanovuje predpoklady ich možnej nápravy

v opravnom konaní. Bližšiu úpravu ústavne garantovaného práva na súdnu ochranu obsahuje

, ktorý predpokladá aj možnosť vzniku určitých procesných

pochybení súdu v občianskom súdnom konaní, a v nadväznosti na podstatu, význam

a procesné dôsledky týchto pochybení upravuje aj predpoklady a podmienky, za ktorých

možno v dovolacom konaní napraviť procesné nesprávnosti konania na súdoch nižších

stupňov. Najzávažnejším procesným vadám konania, ktoré sú taxatívne vymenované v § 237

ako prípady „zmätočnosti“, pripisuje osobitný význam –

vady tejto povahy považuje za okolnosť zakladajúcu prípustnosť dovolania (viď )

a zároveň tiež za prípustný dovolací dôvod (viď ). Aj niektorým

ďalším procesným vadám konania nedosahujúcim stupeň závažnosti procesných vád v zmysle

pripisuje význam. Tieto „iné vady, ktoré mali

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci“ ale považuje – na rozdiel od procesných vád

vymenovaných v – (len) za relevantný dovolací dôvod (viď

písm. b/ ). V zmysle konštantnej judikatúry najvyššieho súdu ale „iná vada“ prípustnosť

dovolania nezakladá.

V nadväznosti na dovolacie námietky a tiež so zreteľom na právne závery ústavného

súdu zaujaté v niektorých jeho nálezoch (viď napríklad ) treba dodať, že je vždy

vecou individuálneho posúdenia v každom jednotlivom prípade, aké dôsledky majú tie

procesné nedostatky, ku ktorým prípadne došlo v občianskom súdnom konaní v postupe

súdov. Pri zvažovaní dôsledkov zistených procesných nesprávností treba mať vždy na zreteli,

že dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorý smeruje proti už právoplatnému

rozhodnutiu, vykazujúcemu atribúty záväznosti a nezmeniteľnosti ( ).

Z tohto hľadiska dochádza v dovolacom konaní v istom zmysle k stretu dvoch základných

práv (resp. ústavných princípov). Ide jednak o právo na spravodlivý súdny proces

(tiež v nadväznosti na požiadavku odôvodnenia rozhodnutia súdu v súlade s § 157 ods. 1 a 2

), jednak o zásadu právnej istoty ako súčasti právneho štátu podľa .

Vzhľadom na princíp právnej istoty vyplývajúci z , ktorý do určitej miery

obmedzuje právo na súdnu ochranu podľa a 4 , treba rozhodujúce otázky

v dovolacom konaní posúdiť aj z pohľadu vzájomného vzťahu oboch týchto ustanovení. Daná

procesná situácia musí byť totiž vyriešená z pohľadu oboch dotknutých ústavných článkov

tak, aby boli zachované označené ústavné práva (porovnaj a aktuálne tiež

). V prejednávanej veci najvyšší súd nemohol brať na zreteľ len odporkyňou

zdôrazňované právo na prejednanie veci bez porušenia procesných ustanovení Občianskeho

súdneho poriadku, ale musel dbať o to, aby zachoval ústavnoprávne relevantnú rovnováhu

medzi týmto právom a ústavným princípom právnej istoty, ktorý bol vyjadrený právoplatnými

rozsudkami súdov nižších stupňov.

Dovolateľka porušenie jej práva na spravodlivý súdny proces vyvodzuje z viacerých

(ňou tvrdených) nesprávností, chýb a procesných vád, ku ktorým podľa jej názoru došlo

v odvolacom konaní. Zo spisu ale nevyplýva, že by v konaní na súdoch nižšieho stupňa bola

dovolateľke odňatá možnosť konať pred súdom. K tomuto záveru dospel dovolací súd

z nasledovných dôvodov:

2. V dovolaní sa uvádza, že napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný vzhľadom

na nedostatok dôvodov, nedôsledné vysvetlenie rozhodnutia a tiež so zreteľom na to, že

odvolací súd nereagoval alebo nedostatočne reagoval na jej odvolacie námietky.

V predmetnom dovolacom konaní bolo preto potrebné zaujať právne závery k tomu,

či dovolateľkou namietaná (tvrdená) vada zakladá prípustnosť dovolania.

Dovolací súd považuje za potrebné osobitne zdôrazniť, že na základe uznesenia

občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu bol v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu

a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky (ďalej len „zbierka“) ako judikát R 111/1998

uverejnený rozsudok najvyššieho súdu z 28. augusta 1997 sp. zn. , z ktorého

vyplýva, že „konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci ( ) aj vtedy, ak odvolací súd svoj právny záver

riadne neodôvodnil, takže jeho rozsudok zostal nepreskúmateľný“. Podľa právneho názoru

dovolacieho súdu je názor zaujatý v uvedenom judikáte plne opodstatnený aj v prejednávanej

veci a dovolací súd ani v danom prípade nemá dôvod odkloniť sa od tohto názoru. Senát

najvyššieho súdu, ktorý rozhoduje v tejto veci, pri doterajšom rozhodovaní dosiaľ nikdy

(v žiadnej ním prejednávanej veci) nepovažoval uvedený judikát za „prekonaný“ a vždy

dôsledne a bezvýnimočne zastával názor, že nepreskúmateľnosť rozhodnutia súdu zakladá

(len) tzv. inú vadu konania v zmysle , nie však procesnú vadu

konania v zmysle (viď napríklad rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn.

, , , ). Právna kvalifikácia

nepreskúmateľnosti rozhodnutia súdu nižšieho stupňa ako dôvodu zakladajúceho (len)

tzv. inú vadu konania pritom vyplýva aj z rozhodnutí ďalších senátov najvyššieho súdu

(viď napríklad sp. zn. , , ,

a ). Dovolací súd pripomína, že danej problematiky sa už vo viacerých

rozhodnutiach dotkol aj Ústavný súd Slovenskej republiky (porovnaj napríklad sp. zn.

, , , , ,

), pričom nekonštatoval, že by sa právny záver vyjadrený v judikáte

R 111/1998 priečil ústave. Dovolací súd na tomto mieste uzatvára, že odporkyňou namietaná

okolnosť (nepreskúmateľnosť) rozsudku odvolacieho súdu, pokiaľ je vôbec daná, predstavuje

teda inú (než v vymenovanú) vadu konania, ktorá prípustnosť dovolania

nezakladá.

3. Odporkyňa v dovolaní uvádza, že v konaní boli porušené ustanovenia § 120 ods. 4

a 205a Tvrdí, že navrhovateľ bol súdom prvého stupňa riadne poučený v zmysle

ods. 4 , do vyhlásenia dokazovania za skončené nenavrhol vykonanie žiadnych iných

dôkazov, odvolací súd ale napriek tomu vykonal dokazovanie písomným vyjadrením

navrhovateľa bez toho, aby vysvetlil, na akom právnom podklade mu umožnil predkladanie

dôkazov v odvolacom konaní.

Dovolací súd k tejto námietke odporkyne uvádza, že s konaním o rozvod manželstva

je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom z ich manželstva na čas

po rozvode ( ). Spojenie konania o rozvod manželstva s úpravou práv

a povinností manželov k maloletým deťom znamená, že ak súd manželstvo rozvedie,

je povinný v rozsudku, ktorým manželstvo rozvádza, súčasne rozhodnúť aj o úprave práv

a povinností manželov k maloletým deťom. Hoci ide o spojené konanie, neznamená to, že oba

výroky rozsudku (výrok o rozvode manželov a výrok o úprave práv a povinností manželov

k maloletým deťom) musia právoplatnosť nadobudnúť vždy súčasne. Ide o to, že

a) ak je odvolaním napadnutý výrok o rozvode manželstva, právoplatnosť nenadobudne

nielen tento výrok, ale ani výrok o úprave pomerov manželov k maloletým deťom,

b) ak je však napadnutý iba výrok o úprave pomerov manželov k maloletým deťom,

výrok o rozvode manželstva (nenapadnutý odvolaním) nadobudne právoplatnosť

samostatne a predmetom konania zostáva iba úprava pomerov manželov k maloletým

deťom; po právoplatnosti výroku o rozvode manželstva má už ale ďalšie konanie

povahu konania, na ktoré sa nevzťahuje , ale ustanovenie

ods. 2 (viď aj , ale tiež 176 ods. 1 a );

v preskúmavanej veci išlo o tento prípad.

4. Vychádzajúc z obsahu dovolania ( ) je zrejmé, že námietky

odporkyne majú súvis aj so zásadou rovnosti účastníkov konania. Obsah práva rovnosti ako

jedného z určujúcich ústavnoprávnych princípov občianskeho súdneho procesu spočíva v tom,

že všetci účastníci občianskeho súdneho konania majú rovnaké procesné práva a povinnosti,

ktoré uplatňujú a plnia za rovnakých procesných podmienok bez zvýhodnenia alebo

diskriminácie niektorej z procesných strán. Nerozhoduje procesné postavenie alebo procesná

pozícia účastníka konania (). Rovnosť účastníkov v občianskom súdnom konaní

bližšie charakterizuje , v zmysle ktorého účastníci majú v občianskom súdnom

konaní rovnaké postavenie a súd je povinný zabezpečiť im rovnaké možnosti na uplatnenie

ich práv. Táto zásada sa premieta aj v ďalších ustanoveniach ,

vrátane tých ustanovení, ktoré upravujú vedenie konania a priebeh dokazovania.

Z určujúceho – obsahového – hľadiska je zrejmé, že odporkyňa v dovolaní poukazuje

na nevytvorenie rovnakých procesných možností realizácie jej procesných oprávnení

účastníčky konania. Opodstatnenosť svojej argumentácie vyvodzuje z toho, ako boli

vyhodnotené výsledky vykonaného dokazovania. Podľa nej totiž odvolací súd pripísal vyšší

stupeň preukaznosti a presvedčivosti dôkazom svedčiacim v prospech navrhovateľa.

Zo spisu vyplýva, že navrhovateľ zaslal odvolaciemu súdu písomné vyjadrenie

z 23. septembra 2011 (č.l. 469 až 477 spisu), ktoré bolo súdu doručené v ten istý deň; v ňom

medziiným uviedol svoj návrh rozhodnutia a tiež dôvody, so zreteľom na ktoré považoval

za potrebné vyjadriť sa k aktuálnemu stavu veci. Aj odporkyňa zaslala odvolaciemu súdu

svoje písomné stanovisko z 18. septembra 2011 (súdu bolo doručené 27. septembra 2011),

v ktorom vysvetlila svoje postoje a výhrady k vyjadreniu navrhovateľa podanému k jej

odvolaniu (č.l. 530 a 531 spisu). Z obsahu zápisnice o pojednávaní na odvolacom súde, ktoré

sa uskutočnilo 4. októbra 2011 (č.l. 539 spisu), vyplýva, že na tomto pojednávaní súd

„krátkou cestou odovzdal účastníkom ich vzájomné vyjadrenia“. V priebehu pojednávania

sa k veci vyjadrili právni zástupcovia otca i matky maloletého, ako aj jeho kolízny opatrovník.

Obsah uvedenej zápisnice nenasvedčuje, že by odvolací súd pri prejednávaní veci zvolil

k odporkyni postup (prístup), ktorý by ju v porovnaní s navrhovateľom znevýhodňoval.

Podstatná časť dovolacích námietok sa týka odporkyňou uvádzaných nesprávností,

ku ktorým malo podľa jej názoru dôjsť v samotnom procese dokazovania, vyhodnocovania

výsledkov vykonaného dokazovania a prijímania skutkových záverov.

I keď čl. 6 ods. 1 dohovoru zaručuje právo na spravodlivé súdne konanie,

neustanovuje žiadne pravidlá pre prípustnosť dôkazov alebo spôsob, ktorým majú byť

posúdené. Ani neupravuje prípustnosť dôkazov, ale ponecháva jej úpravu na príslušné

zákony. Význam dôkazov a potrebnosť ich vykonania sú otázky, ktorých posúdenie

je zásadne v právomoci toho orgánu, ktorý rozhoduje o merite – inými slovami, právomoc

konať o veci, ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje právomoc posúdiť to, či a aké dôkazy

na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho

vykonanie ().

Dovolateľka odvolaciemu súdu predovšetkým vytýka, že nevykonal dokazovanie

„revíznym znaleckým posudkom“. Súdna prax je jednotná v názore, že ak súd niektorý dôkaz

nevykoná, môže to viesť prípadne k nesprávnym skutkovým zisteniam a v konečnom

dôsledku aj k vecne nesprávnemu rozhodnutiu, nie však k odňatiu možnosti konať

pred súdom v zmysle ustanovenia Postup súdu, ktorý v priebehu konania

nevykonal všetky účastníkom navrhované dôkazy alebo vykonal iné dôkazy na zistenie

skutkového stavu, nezakladá prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podľa

, lebo týmto postupom súd neodňal účastníkovi možnosť pred súdom

konať (porovnaj R 37/1993, R 125/1999 a R 6/2000). K procesným právam účastníka nepatrí,

aby bol súdom vykonaný každý ním navrhnutý dôkaz alebo dôkaz, o ktorom sa účastník

subjektívne domnieva, že by mal byť súdom vykonaný. Rozhodovanie o tom, ktoré z dôkazov

budú vykonané, patrí vždy výlučne súdu, a nie účastníkovi konania ( ,

ods. 3 ). Ak sa súd rozhodne, že určité dôkazy nevykoná (napr. preto, že sú podľa jeho

názoru pre vec nevýznamné alebo nadbytočné), nemôže to byť považované za postup

odnímajúci účastníkovi konania možnosť konať pred súdom.

Vyššie uvedené sa v plnej miere týka aj dokazovania znaleckým posudkom alebo

odborným vyjadrením. Dovolací súd poukazuje na to, že ak závisí rozhodnutie od posúdenia

skutočností, na ktoré treba odborné znalosti, ustanoví súd po vypočutí účastníkov znalca

( veta prvá ). Namiesto posudku znalca možno použiť potvrdenie alebo

odborné vyjadrenie príslušného orgánu, o správnosti ktorých nemá súd pochybnosti (§ 127

ods. 4 ). Ak je súdu v konaní predložený posudok, ktorý síce vypracovala osoba

zapísaná v zozname znalcov, avšak jeho vypracovanie nenariadil súd (napr. posudok bol

vypracovaný na základe požiadania účastníka konania), skutočne nejde o znalecký posudok

v zmysle Aj takýmto „posudkom“ možno však vykonať dôkaz, ale iba ako

listinou. Rozdielnosť sa prejaví najmä v hodnotení tohto dôkazu. Pokiaľ súd napriek tomu

v procese vyhodnocovania výsledkov vykonaného dokazovania prizná stupeň preukaznosti

zistení zodpovedajúcich inak zisteniam vyplývajúcim zo znaleckého posudku ( )

takým zisteniam, ku ktorým dospel na základe „posudku“ vyhotoveného nie po nariadení

súdom, ale na požiadanie niektorého z účastníkov konania, nejde o procesný postup súdu

zakladajúci prípustnosť dovolania v zmysle Dovolací súd totiž

konštantne zastáva názor, že súd neodníme účastníkovi konania možnosť pred ním konať tým,

že (prípadne) nesprávne vyhodnotí niektorý z vykonaných dôkazov.

V otázke spôsobu hodnotenia dôkazov odvolacím súdom odkazuje dovolací súd

na znenie , v zmysle ktorého súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý

dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada

na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. V prípade

nesprávnosti hodnotenia dôkazov nejde o dôvod zakladajúci prípustnosť dovolania podľa

(viď R 42/1993). Pokiaľ súd nesprávne vyhodnotí niektorý z vykonaných

dôkazov, môže byť jeho rozhodnutie prípade z tohto dôvodu nesprávne, táto skutočnosť ale

sama osebe nezakladá prípustnosť dovolania v zmysle (viď tiež napríklad

uznesenia najvyššieho súdu z 28. februára 2011 sp. zn. a z 31. marca 2011

sp. zn. ). Z prieskumnej povahy dovolacieho konania a z jeho charakteru

vyplýva, že dokazovanie sa v ňom nevykonáva ( ), preto dovolaciemu

súdu ani neprislúcha prehodnocovať dôkazy vykonané súdmi nižších stupňov.

5. Odporkyňa namieta, že v konaní na súdoch nižších stupňov došlo tiež k „inej

procesnej vade majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci“ (§ 241 ods. 2

písm. b/ ). Pod touto vadou sa rozumie procesná nesprávnosť odlišná („iná“) od tých

procesných vád, ktoré sú taxatívne vymenované v Iná vada nezakladá

zmätočnosť rozhodnutia. Jej dôvodom je porušenie procesných ustanovení Občianskeho

súdneho poriadku upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní, avšak odlišných

od tých ustanovení uvedeného procesného kódexu, porušenie ktorých má za následok

niektorú z vád vymenovaných v Medzi „iné vady“ patrí napríklad neúplné alebo

nesprávne zistenie skutkových podkladov pre rozhodnutie súdu, porušenie zákonom

predpísaného spôsobu vykonania toho – ktorého dôkazu, prehodnotenie skutkových zistení

súdu prvého stupňa odvolacím súdom bez doplnenia alebo zopakovania dokazovania (§ 213

), ale tiež už spomenutá nepreskúmateľnosť (R 111/1998). Ak je dovolanie procesne

prípustné, dovolací súd musí prihliadnuť na „inú vadu“ aj vtedy, ak na ňu dovolateľ

v dovolaní nepoukázal. Najvyšší súd ale konštantne túto procesnú vadu považuje (iba)

za relevantný dovolací dôvod v zmysle , ktorý však úspešne môže

byť uplatnený len v procesne prípustnom dovolaní (viď tiež uznesenia najvyššieho súdu

zo 14. júla 2011 sp. zn. , z 11. apríla 2011 sp. zn. , zo 6. apríla

2011 sp. zn. a z 18. júla 2011 sp. zn. ).

Ak teda súdy, ako dovolateľka tvrdí, vychádzali pri rozhodovaní z neúplných

skutkových zistení alebo ak porušili ustanovenia zákona upravujúce procese vykonávania

dokazovania, ide z hľadiska obsahu jej tvrdenia o námietku existencie k tzv. inej procesnej

vady majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Takáto procesná vada (i keby k nej

v konaní skutočne došlo) by však nebola spôsobilá založiť prípustnosť jej dovolania v zmysle

6. Niektoré formulácie zvolené v dovolaní nevylučujú, že odporkyňa odôvodňuje

opodstatnenosť dovolania tiež tým, že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci ( ). Pre tento prípad dovolací súd uvádza,

že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne

závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. O nesprávnu aplikáciu

právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval

správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových

záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne posúdenie veci je síce

relevantný dovolací dôvod v tom zmysle, že ho možno uplatniť v procesne prípustnom

dovolaní (viď ), samo nesprávne právne posúdenie veci ale

prípustnosť dovolania nezakladá. Nejde totiž o vadu konania uvedenú v , ani znak

(atribút, stránku) rozhodnutia, ktorý by bol uvedený v ako zakladajúci

prípustnosť dovolania. Keďže odporkyňou bol tento dovolací dôvod uplatnený v dovolaní,

ktoré nie je procesne prípustné, nemohol dovolací súd podrobiť napadnutý rozsudok

posúdeniu z hľadiska správnosti v ňom zaujatých právnych záverov. Pre úplnosť dodáva, že

názor, v zmysle ktorého nesprávne právne posúdenie veci nie je procesnou vadou uvedenou

v , je zhodne zastávaný všetkými senátmi občianskoprávneho kolégia najvyššieho

súdu (viď napríklad R 54/2012, ale aj ďalšie rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

, sp. zn. a sp. zn. ).

Zo všetkých uvedených dôvodov dospel najvyšší súd k záveru, že v prejednávanej

veci je dovolanie odporkyne procesne neprípustné. Vzhľadom na to jej dovolanie odmietol

( v spojení s ) bez toho, aby skúmal

opodstatnenosť v dovolaní uplatnených dovolacích dôvodov.

V dovolacom konaní odporkyňa nemala úspech a nevzniklo jej právo na náhradu trov

dovolacieho konania ( v spojení s a

). Navrhovateľovi nepriznal dovolací súd náhradu trov tohto konania, lebo v ňom nebol

podaný návrh na uloženie povinnosti nahradiť trovy dovolacieho konania (§ 243b ods. 5

v spojení s a ).

Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 12. novembra 2012

JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková