Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/285/2015

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu A., s.r.o., so sídlom v L.,

IČO: X., zastúpeného A. s.r.o., so sídlom v K., IČO: X., proti žalovaným 1/ M. G. a 2/ Ing.

K. G., obom bývajúcim v L. a zastúpeným Mgr. Ľ. K., advokátom so sídlom v M., o určenie

vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, vedenej na Okresnom súde Liptovský Mikuláš pod

sp. zn. , o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 12. augusta

2014 sp. zn. , takto

rozhodol:

Rozsudok Krajského súdu v Žiline z 12. augusta 2014 sp. zn.

z r u š u j e a vec vracia tomuto súdu na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Liptovský Mikuláš rozsudkom z 11. októbra 2013 sp. zn. -163

zamietol žalobu, ktorou sa žalobca proti žalovaným domáhal určenia, že je vlastníkom

nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. X. pre katastrálne územie O., obec L. M., a to

1/ 2-izbového bytu č. X s príslušenstvom na X. poschodí vo vchode č. X bytového domu

súpisného čísla X., postaveného na pozemku parcelného čísla X. a spoluvlastníckeho podielu

na spoločných častiach a spoločných zariadeniach vo výške 6375/210655 patriacich k bytu, 2/

3-izbového bytu č. X s príslušenstvom na X. poschodí vo vchode č. X bytového domu

súpisného čísla X., postaveného na pozemku parcelného čísla X. a spoluvlastníckeho podielu

na spoločných častiach a spoločných zariadeniach vo výške 7357/210655 patriacich k bytu,

3/ 2-izbového bytu č. X s príslušenstvom na X. poschodí vo vchode č. X bytového domu

súpisného čísla X., postaveného na pozemku parcelného čísla X. a spoluvlastníckeho podielu

na spoločných častiach a spoločných zariadeniach vo výške 6395/210655 patriacich k bytu, 4/

3-izbového bytu č. X s príslušenstvom na X. poschodí vo vchode č. X bytového domu

súpisného čísla X., postaveného na pozemku parcelného čísla X. a spoluvlastníckeho podielu

2

na spoločných častiach a spoločných zariadeniach vo výške 7368/210655 patriacich k bytu

(ďalej len „nehnuteľnosti“). O trovách konania si vyhradil rozhodnúť po právoplatnosti

rozhodnutia vo veci samej. V odôvodní uviedol, že žalobca v konaní nepreukázal svoje

tvrdenia o neplatnosti kúpnych zmlúv o prevode vlastníctva bytov, na základe ktorých boli

žalovaní 1/, 2/ zapísaní v katastri nehnuteľností ako vlastníci sporných nehnuteľností.

Proti tomuto rozsudku podal žalobca odvolanie. Krajský súd v Žiline rozsudkom

z 12. augusta 2014 sp. zn. rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil s tým, že

o trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa. V odôvodnení uviedol, že

podrobne preskúmal všetky odvolacie námietky a v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými

a právnymi závermi súdu prvého stupňa. V celom rozsahu si osvojil dôvody napadnutého

rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O.s.p) a v podrobnostiach na ne poukázal.

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie s tým, že v konaní

došlo k procesnej vade uvedenej v Namietal, že odvolací súd

v odôvodnení rozsudku bližšie nevysvetlil, z akých skutkových zistení vychádzal a akými

úvahami sa riadil pri ich právnom posudzovaní, nevyporiadal sa jeho odvolacími námietkami,

z ktorého dôvodu je jeho rozhodnutie nepreskúmateľné. Ďalej vyčítal súdom, že odmietli

vykonať ním navrhnutý dôkaz – výsluch svedka D. S., ktorého výpoveďou by sa potvrdili

skutočnosti v jeho prospech. Navrhol, aby napadnutý rozsudok odvolacieho súdu a ním

potvrdený prvostupňový rozsudok boli zrušené a vec vrátená súdu prvého stupňa na ďalšie

konanie.

Žalovaní 1/, 2/ sa vo vyjadrení k dovolaniu stotožnili s rozsudkami prvostupňového

a odvolacieho súdu. Podľa ich názoru nie sú dané dôvody zakladajúce prípustnosť dovolania

žalobcu, lebo nedošlo k ním namietanej procesnej vade. Žiadali dovolanie odmietnuť

a priznať im náhradu trov dovolacieho konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací [§ 10a

ods. 1 (poznámka dovolacieho súdu: v ďalšom texte sa uvádza Občiansky súdny

poriadok v znení pred 1. januárom 2015)] po zistení, že dovolanie podal včas účastník

konania ( ) zastúpený v súlade s , bez nariadenia

dovolacieho pojednávania ( ) skúmal, či dovolanie smeruje proti

rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom.

3

1. Dovolaním žalobcu je napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. V zmysle ustanovenia

platí, že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto

procesnej forme, je prípustné, ak je ním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ktorým bol

zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. Dovolanie je tiež prípustné proti

rozhodnutiu odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru

dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci ( ). Podľa

je dovolanie prípustné aj proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok

súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, že

je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu,

alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku

vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa a

V prejednávanej veci dovolanie nesmeruje proti zmeňujúcemu rozsudku odvolacieho

súdu ( ), ale proti takému potvrdzujúcemu rozsudku, ktorý nemá znaky

rozsudku uvedeného v ; najvyšší súd dosiaľ v tejto veci nerozhodoval,

preto ani nevyslovil záväzný právny názor ( ). Prípustnosť podaného

dovolania preto z nevyplýva.

2. So zreteľom na ustanovenie druhá veta , ktoré ukladá

dovolaciemu súdu povinnosť skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu

nebolo vydané v konaní, v ktorom došlo k niektorej z procesných vád uvedených

v , sa dovolací súd neobmedzil len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa

, ale sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa

Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu,

ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval

ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú

spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo

v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa

zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred

súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia

nie je predmet konania významný; ak v konaní došlo k niektorej z vád vymenovaných

v , možno ním napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým je inak dovolanie

neprípustné (viď napríklad R 117/1999, R 34/1995 a tiež rozhodnutia najvyššieho súdu

uverejnené v časopise Zo súdnej praxe pod č. 38/1998 a č. 23/1998).

Vady konania v zmysle až d/ neboli v dovolaní namietané

a v dovolacom konaní ich existencia ani nevyšla najavo. Prípustnosť dovolania žalobcu preto

z týchto ustanovení nemožno vyvodiť.

3. Žalobca v dovolaní namieta, že v konaní došlo k procesnej vade v zmysle § 237

písm. f/

Odňatím možnosti konať pred súdom ( ) sa rozumie taký závadný

postup súdu, ktorý má za následok znemožnenie realizácie tých procesných oprávnení

účastníka konania, ktoré mu poskytuje . O procesnú vadu v zmysle

ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom,

prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal

účastníkovi konania jeho procesné práva [v zmysle majú účastníci v občianskom

súdnom konaní rovnaké postavenie a súd je povinný zabezpečiť im rovnaké možnosti

na uplatnenie ich práv – viď napríklad právo účastníka vykonávať procesné úkony

vo formách stanovených zákonom ( ), nazerať do spisu a robiť si z neho výpisy

( ), vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým vykonaným dôkazom (

), byť predvolaný na súdne pojednávanie ( ), na to, aby mu bol rozsudok

doručený do vlastných rúk ( )].

3.1. Žalobca v dovolaní odvolaciemu súdu vytýka, že jeho rozhodnutie je pre

nedostatok dôvodov nepreskúmateľné.

Nepreskúmateľnosť rozhodnutia súdu je judikatúrou najvyššieho súdu (R 111/1998)

považovaná len za tzv. inú vadu konania, ktorá prípustnosť dovolania nezakladá. Na právnom

závere, že nepreskúmateľnosť rozhodnutia nezakladá procesnú vadu konania v zmysle § 237

písm. f/ , spočívajú viaceré rozhodnutia najvyššieho súdu (viď napríklad

sp. zn. , , , , ,

, , , ale tiež , ,

, , , , ,

, a a ).

Správnosť takéhoto nazerania na problematiku nepreskúmateľnosti súdneho

rozhodnutia a jej dôsledkov potvrdzujú tiež rozhodnutia ústavného súdu o sťažnostiach

proti tým rozhodnutiam najvyššieho súdu, ktoré zotrvali na právnych záveroch súladných

s R 111/1998 (viď napríklad rozhodnutia ústavného súdu sp. zn. ,

, , , , ,

, , ). Dovolací súd osobitne poukazuje

na to, že ústavný súd v náleze z 30. januára 2013 sp. zn. konštatoval, že

„sa väčšinovým názorom svojich senátov priklonil k tej judikatúre najvyššieho súdu, ktorá

prijala záver, že nedostatok riadneho odôvodnenia rozsudku nezakladá vadu konania podľa

, ale len tzv. inú vadu konania podľa “.

Ústavný súd v uznesení z 27. marca 2014 sp. zn. zotrval „na opakovane

vyslovenom závere (napr. , , ) o ústavnej

udržateľnosti názoru najvyššieho súdu, podľa ktorého prípadný nedostatok riadneho

odôvodnenia dovolaním napadnutého rozhodnutia, nedostatočne zistený skutkový stav alebo

nesprávne právne posúdenie veci nezakladá vadu konania podľa “.

V uznesení zo 14. januára 2015 sp. zn. ústavný súd konštatoval, že najvyšší

súd v súlade so svojou stabilnou „dovolacou“ judikatúrou náležite zdôvodnil, prečo

nedostatočné odôvodnenie odvolacieho rozhodnutia nezakladá prípustnosť dovolania podľa

Postoj najvyššieho súdu v tejto otázke nesignalizuje arbitrárnosť

či zjavnú neodôvodnenosť, a to hlavne s ohľadom na povahu dovolacieho konania ako

mimoriadneho opravného konania, ktorým sa preskúmava právoplatné rozhodnutie a zasahuje

sa ním do nastoleného stavu právnej istoty účastníkov konania.

So zreteľom na vyššie uvedené dovolací súd uzatvára, že i keby dovolaním napadnuté

rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prípadne nepreskúmateľné (dovolací súd sa touto otázkou

nezaoberal), nemohlo by to založiť prípustnosť dovolania, lebo nepreskúmateľnosť

rozhodnutia súdu nie je vada konania uvedená v

3.2. Procesnú vadu podľa videl dovolateľ aj v tom, že súdy

nevyhoveli všetkým jeho návrhom na vykonanie dôkazov a že vykonané dôkazy nesprávne

hodnotili.

Dokazovanie je časť občianskeho súdneho konania, v rámci ktorej si súd vytvára

poznatky, potrebné na rozhodnutie vo veci. Právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka,

v sebe obsahuje i právomoc posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu

sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie (). Súd

v občianskom súdnom konaní nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania

a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie

dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou

súdu (viď ), a nie účastníkov konania. Nevykonanie určitého dôkazu môže

mať za následok (len) neúplnosť skutkových zistení (vedúcu prípadne k vydaniu nesprávneho

rozhodnutia), nie však procesnú vadu v zmysle (viď R 37/1993).

Obsahom práva na spravodlivý súdny proces ( ) je umožniť

každému bez akejkoľvek diskriminácie reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu

zodpovedá povinnosť súdu vo veci konať a rozhodnúť. Právo na spravodlivý súdny proces

je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav, a po výklade a použití relevantných

právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné,

neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel

a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces ale nepatrí právo

účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním

a hodnotením dôkazov (), ani právo na to, aby bol účastník konania pred

všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami

(). Do obsahu základného práva podľa nepatrí ani právo

účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom,

prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov (,

).

Pokiaľ dovolateľ namieta porušenie ustanovení o dokazovaní v súvislosti s postupom

odvolacieho súdu, dovolací súd poukazuje na skutočnosť, že odvolací súd vykonáva (opakuje

alebo dopĺňa) dokazovanie len v prípadoch uvedených v až 5 , pričom

rozhodnutie o potrebe opakovania či doplnenia dokazovania závisí (pri splnení zákonných

podmienok) výhradne od jeho úvahy.

Postup súdu, ktorý v priebehu konania nevykonal všetky účastníkom navrhované

dôkazy, nezakladá prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podľa § 237

7

písm. f/ , lebo týmto postupom sa účastníkovi neodníma možnosť pred súdom konať

(porovnaj R 37/1993 a R 125/1999).

3.3. Dovolací súd, rešpektujúc ustanovenie , dospel k záveru, že

i keď tie okolnosti, na ktoré poukázal žalobca, nesvedčia o vade konania v zmysle § 237

, predsa len je dôvodné jeho tvrdenie, že k vade takej povahy v konaní pred odvolacím

súdom došlo.

Ustanovenie umožňuje odvolaciemu súdu v prípadoch, na ktoré

sa nevzťahuje , rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania. Na prejednanie

odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej nariadi predseda senátu odvolacieho súdu

pojednávanie vždy (len) ak a/ je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, b/ súd

prvého stupňa rozhodol podľa bez nariadenia pojednávania a je potrebné

zopakovať alebo doplniť dokazovanie, c/ ide o konanie vo veciach porušenia zásady

rovnakého zaobchádzania, d/ to vyžaduje dôležitý verejný záujem ( ).

V ostatných (t.j. v neuvedených) prípadoch možno o odvolaní rozhodnúť

aj bez nariadenia pojednávania ( ). Zo spisu vyplýva, že odvolací súd

rozhodol bez nariadenia pojednávania v súlade s týmto ustanovením.

Vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania,

oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote najmenej

päť dní pred jeho vyhlásením ( ).

O tom, či bol zachovaný postup odvolacieho súdu, ktorý je upravený v § 156 ods. 3

, môže dovolací súd usudzovať len z obsahu spisu. Na č.l. 229 spisu je založený

písomný pokyn predsedu senátu odvolacieho súdu určený súdnej kancelárii, aby na úradnej

tabuli bolo oznámené, že rozsudok v danej veci bude vyhlásený 12. augusta 2014 o 10,20 hod.

Tento pokyn bol doručený súdnej kancelárii 5. augusta 2014, ktorá ho realizovala. Na č.l. 230

spisu je založené oznámenie o vyhlásení rozsudku určenom na deň 12. augusta 2014

o 10,20 hod., z ktorého však nevyplýva, kedy bolo vyvesené na úradnej tabuli súdu, a taktiež

absentuje údaj, kedy bolo toto oznámenie o vyhlásení rozsudku z úradnej tabule zvesené.

V dôsledku uvedeného obsah spisu neumožňuje posúdiť, či bola zachovaná lehota

vyplývajúca z Pokiaľ obsah súdneho spisu dáva (má dávať) hodnoverný

obraz o súdnom konaní, je v danom prípade namieste záver, že miesto a čas verejného

vyhlásenia rozsudku neboli riadne oznámené. Uvedeným postupom odvolacieho súdu, ktorý

sa priečil , došlo k odňatiu možnosti dovolateľa konať pred súdom (

písm. f/ ).

3.4. Európsky súd pre ľudské práva vydal 13. januára 2015 rozsudok vo veci

Trančíková proti Slovenskej republike, v ktorom sa zaoberal aj opodstatnenosťou námietky

o nemožnosti vyjadriť sa k vyjadreniu protistrany v rámci odvolacieho konania. V tomto

rozsudku dospel Európsky súd pre ľudské práva k názoru, že aj keď vyjadrenie k odvolaniu

neobsahuje žiadne nové skutočnosti alebo argumenty, ku ktorým by sa procesná strana

už nebola vyjadrila v predchádzajúcom priebehu konania, a prípadne ide o vyjadrenie

nemajúce vplyv na rozhodnutie odvolacieho súdu, musí byť druhému účastníkovi daná

možnosť oboznámiť sa s ním, ak bolo formulované ako právna a skutková argumentácia.

V rozsudku sa doslovne uvádza, že „požiadavka, aby účastníci súdneho konania mali

možnosť dozvedieť sa o všetkých predložených dôkazoch alebo vyjadreniach podaných

v ich veci a vyjadriť sa k nim, sa vzťahuje na odvolacie konanie rovnako ako na prvostupňové

konanie, a to napriek skutočnosti, že odvolanie nemusí vyvolať žiadnu novú argumentáciu“.

Pokiaľ súd takúto možnosť druhej procesnej strane nevytvorí, dochádza k porušeniu práva

na spravodlivé konanie, ktoré je zaručené článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd.

Vychádzajúc z uvedeného bolo v preskúmavanej veci potrebné zohľadniť, že

k odvolaniu žalobcu (viď č.l. 204 spisu) sa písomne vyjadrili žalovaní 18. novembra 2013

(č.l. 223 spisu), žalobca ale nemal možnosť dozvedieť sa o tomto vyjadrení a prípadne

sa k nemu aj vyjadriť, lebo súd mu toto vyjadrenie žalovaných nedoručil.

3.5. So zreteľom na vyššie uvedené dospel dovolací súd k záveru, že žalobcovi bola

z dôvodov uvedených pod bodmi 3.3 a 3.4. odňatá možnosť pred súdom konať. Dovolanie

žalobcu je preto nielen prípustné ( ), ale aj opodstatnené (

písm. a/ ).

Najvyšší súd Slovenskej republiky z uvedeného dôvodu napadnutý rozsudok

odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie ( ).

9

Ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, súd, ktorého rozhodnutie bolo zrušené,

koná ďalej o veci. Pritom je právny názor súdu, ktorý rozhodoval o dovolaní, záväzný.

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania

a dovolacieho konania ( ).

Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 11. júna 2015

JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková