Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 153/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

181

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 29. júla 2015 v senáte

zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Sergeja Kohuta

a Ladislava Orosza (sudca spravodajca) prerokoval sťažnosti

, , ,

, a , zastúpených

Advokátskou kanceláriou AKMG, s. r. o., Dolná 6A, Banská Bystrica, konajúcou

prostredníctvom konateľky a advokátky JUDr. Martiny Filipovej,

obchodnej spoločnosti Kúpele Brusno, a. s., Kúpeľná 1/2, Brusno, zastúpenej

advokátkou JUDr. Danielou Komorovou, Kukučínova 20, Banská Bystrica, a

,

zastúpenej advokátkou JUDr. Henrietou Čabanovou, M. Rázusa 35,

Lučenec,

ktorou namietajú porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1

a práva podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn.

z 10. októbra 2014, za účasti Okresného súdu Banská Bystrica, a takto

rozhodol:

1. Základné právo , , obchodnej

spoločnosti Kúpele Brusno, a. s., a na súdnu ochranu podľa

a a právo na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. z 10. októbra 2014

p o r u š e n é b o l i .

2. Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. z 10. októbra 2014

z r u š u j e a vec v r a c i a Okresnému súdu Banská Bystrica na ďalšie konanie.

3. Okresný súd Banská Bystrica j e p o v i n n ý uhradiť ,

a trovy konania v sume 540,29 € (slovom

päťstoštyridsať eur a dvadsaťdeväť centov) na účet ich právnej zástupkyne Advokátska

kancelária AKMG, s. r. o., Dolná 6A, Banská Bystrica, do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Banská Bystrica j e p o v i n n ý uhradiť obchodnej spoločnosti

Kúpele Brusno, a. s., trovy konania v sume 340,90 € (slovom tristoštyridsať eur

a deväťdesiat centov) na účet jej právnej zástupkyne JUDr. Daniely Komorovej,

Kukučínova 20, Banská Bystrica, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

5. Okresný súd Banská Bystrica j e p o v i n n ý uhradiť

trovy konania v sume 340,90 € (slovom tristoštyridsať eur a deväťdesiat centov) na

účet jej právnej zástupkyne JUDr. Henriety Čabanovej, M. Rázusa 35, Lučenec, do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

6. Vo zvyšnej časti sťažnostiam n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“)

sp. zn. z 10. marca 2015 bola na ďalšie konanie prijatá sťažnosť

, (ďalej len „sťažovateľ 1“), ,

(ďalej len „sťažovateľ 2“), a

(ďalej len „sťažovateľ 3“), zastúpených Advokátskou

kanceláriou AKMG, s. r. o., Dolná 6A, Banská Bystrica, konajúcou prostredníctvom

konateľky a advokátky JUDr. Martiny Filipovej, vo veci namietaného porušenia ich

základných práv podľa a (ďalej len

„ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

(ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného súdu Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“)

sp. zn. z 10. októbra 2014 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“). Ústavný súd

zároveň označeným uznesením odložil vykonateľnosť napadnutého uznesenia okresného

súdu do právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu vo veci samej.

Uznesením sp. zn. zo 17. marca 2015 ústavný súd prijal na ďalšie

konanie sťažnosť obchodnej spoločnosti Kúpele Brusno, a. s., Kúpeľná 1/2, Brusno (ďalej aj

„dlžník“ alebo „sťažovateľka 5“), zastúpenej advokátkou JUDr. Danielou Komorovou,

Kukučínova 20, Banská Bystrica, vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa

a a práva podľa dohovoru napadnutým

uznesením okresného súdu.

Uznesením sp. zn. z 18. marca 2015 ústavný súd prijal na ďalšie

konanie sťažnosť ,

(ďalej aj „reštrukturalizačná správkyňa“ alebo

„sťažovateľka 4“; spolu ďalej len „sťažovatelia“), zastúpenej advokátkou JUDr. Henrietou

Čabanovou, M. Rázusa 35, Lučenec, vo veci namietaného porušenia jej základných práv

podľa a a práva podľa dohovoru napadnutým

uznesením okresného súdu a súčasne rozhodol o jej spojení na spoločné konanie

so sťažnosťou vedenou pod sp. zn. , ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn.

.

Uznesením pléna ústavného súdu sp. zn. PLs. z 8. apríla 2015 boli veci

vedené pod sp. zn. a sp. zn. spojené na spoločné konanie,

ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. .

II.

Z obsahu sťažnosti sťažovateľov 1 až 3 a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ 1 v pozícii

navrhovateľa (resp. veriteľa) sa návrhom doručeným okresnému súdu 28. marca 2014

domáhal povolenia reštrukturalizácie dlžníka, obchodnej spoločnosti Kúpele Brusno, a. s.,

Kúpeľná 1/2, Brusno.

Okresný súd uznesením sp. zn. zo 7. apríla 2014 začal reštrukturalizačné

konanie voči dlžníkovi. Uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 71/2014

z 11. apríla 2014 a právoplatnosť nadobudlo 12. apríla 2014.

Následne okresný súd uznesením sp. zn. zo 6. mája 2014 povolil

reštrukturalizáciu dlžníka. Do funkcie reštrukturalizačného správcu ustanovil

, .

Uvedené uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 89/2014 z 13. mája 2014

a právoplatnosť nadobudlo 14. mája 2014.

Okresný súd uznesením sp. zn. z 10. októbra 2014 zastavil

reštrukturalizáciu, začal konkurzné konanie, vyhlásil konkurz na majetok dlžníka

a do funkcie správcu konkurznej podstaty ustanovil Mgr. Slavomíra Jančiara,

J. Kozačeka 13E, Zvolen, značka správcu S 1614. Uvedené uznesenie bolo zverejnené

v Obchodnom vestníku č. 198/2014 zo 16. októbra 2014 a právoplatnosť nadobudlo

17. októbra 2014.

Zároveň okresný súd predmetným uznesením uložil ustanovenému správcovi

Mgr. Slavomírovi Jančiarovi povinnosť bez zbytočného odkladu informovať o vyhlásení

konkurzu známych veriteľov dlžníka, ktorí majú trvalé bydlisko alebo registrované sídlo

v iných členských štátoch Európskej únie ako v Slovenskej republike, v súlade s čl. 40

Nariadenia Rady (ES) č. 1346/2000 z 29. mája 2000 o konkurznom konaní, vyzval veriteľov

dlžníka, aby prihlásili svoje pohľadávky v lehote 45 dní od vyhlásenia konkurzu, a dal

veriteľom poučenie podľa príslušných ustanovení o konkurze

a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov [v znení účinnom do 29. apríla

2015, pozn. (ďalej len „zákon o konkurze a reštrukturalizácii“)].

Sťažovatelia 1 až 3 vo svojej sťažnosti uvádzajú, že „dňa 16. 07. 2014 sa v sídle

Dlžníka konala schôdza veriteľov, na ktorej bol zvolený veriteľský výbor v zložení:

1. veriteľ č. 70

2. veriteľ č. 95

3. veriteľ č. 42

4. veriteľ č. 67

5. veriteľ č. 49.

Na prvom zasadnutí veriteľského výboru, ktoré sa konalo po skončení schôdze

veriteľov, bol za predsedu veriteľského výboru zvolený navrhovateľ reštrukturalizácie

.

... po predchádzajúcej spolupráci Dlžníka, správcu a členov veriteľského výboru bol

dňa 04. 09. 2014 veriteľskému výboru predložený na schválenie reštrukturalizačný plán

Dlžníka, ktorý bol vypracovaný tak, aby zabezpečoval čo najvyššiu možnú mieru

uspokojenia veriteľov Dlžníka pri zachovaní jeho reálnosti a udržateľnosti v súlade

s ustanovením o konkurze a reštrukturalizácii...

Na druhom zasadnutí veriteľského výboru, ktoré sa uskutočnilo dňa 17. 09. 2014,

veriteľský výbor reštrukturalizačný plán zo dňa 04. 09. 2014 prijal a predseda veriteľského

výboru požiadal reštrukturalizačného správcu, aby zvolal schvaľovaciu schôdzu veriteľov

v zmysle ustanovenia .

Dňa 07. 10. 2014 sa v sídle Dlžníka uskutočnila schvaľovacia schôdza veriteľov,

na ktorej bol reštrukturalizačný plán Dlžníka prijatý vo všetkých skupinách, keď za prijatie

reštrukturalizačného plánu hlasovalo celkovo 9 veriteľov oprávnených na schvaľovacej

schôdzi hlasovať s celkovým počtom hlasov 97,22 % a proti boli len 4 veritelia s celkovým

počtom hlasov 2,78 %. Následne bol dňa 08. 10. 2014 podaný na Okresný súd Banská

Bystrica predkladateľom plánu návrh na potvrdenie reštrukturalizačného plánu súdom

v súlade s ustanovením .

Napadnutým uznesením zo dňa 10. 10. 2014 však Okresný súd Banská Bystrica

v nadväznosti na podnet veriteľa Slovenská záručná a rozvojová banka, a. s., so sídlom

Štefánikova 27, 814 99 Bratislava... z dôvodu veriteľom tvrdeného údajného závažného

porušenia povinností správcom reštrukturalizáciu Dlžníka zastavil, začal konkurzné

konanie a vyhlásil konkurz. Okrem podnetu uvedeného veriteľa počas reštrukturalizácie

dlžníka nedošlo zo strany žiadneho iného veriteľa k namietnutiu postupu správcu alebo

k spochybneniu postupu správcu v rámci reštrukturalizácie dlžníka.“.

Podľa názoru sťažovateľov 1 až 3 napadnuté uznesenie okresného súdu závažným

spôsobom zasahuje do ich a dohovorom garantovaných práv, a to z týchto dôvodov:

„ nezohľadňuje podania a argumentáciu účastníkov konania a Správcu, ktoré boli

voči súdu urobené riadne, včas a v zákonom predpísanej forme,

nedáva jasne a zrozumiteľne odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné

otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany,

je arbitrárne, svojvoľné, vnútorne nekonzistentné a nelogické v časti odôvodnenia

záverov, o ktoré je opreté,

obsahuje svojvoľnú aplikáciu a výklad , pretože sa odchýlil od znení

príslušných ustanovení spôsobom, ktorý zásadne poprel ich účel a význam,

je svojimi právnymi účinkami zjavne neprimerané k dôvodom, ktoré viedli k jeho

prijatiu.“

Za neprípustný zásah do práv, ktorých porušenie svojou sťažnosťou namietajú,

považujú sťažovatelia 1 až 3 aj skutočnosť, že napadnuté uznesenie okresného súdu obsahuje

poučenie o neprípustnosti opravného prostriedku. V tejto súvislosti sťažovatelia 1 až 3

zdôrazňujú, že „neprípustnosť odvolania proti Uzneseniu je tak jednoznačne nutné

považovať za porušenie práva na súdnu ochranu v rozpore s , pretože Dlžník

nemá možnosť brániť sa proti nesprávnemu rozhodnutiu súdu, ktorým bolo zastavené

reštrukturalizačné konanie, a ani proti rozhodnutiu, ktorým súd aktivuje konkurzné konanie,

i keď práve podaním návrhu na povolenie reštrukturalizácie sa Dlžník snažil zabrániť

likvidačnému konkurzu. Takéto právo nemajú ani veritelia, v ktorých záujme je úspešný

priebeh reštrukturalizácie, aby došlo k vyššiemu uspokojeniu ich pohľadávok, ako by tomu

bolo v prípade vyhlásenia konkurzu na majetok Dlžníka.“.

Vzhľadom na jednu zo základných zásad reštrukturalizácie, ktorou je uspokojenie

veriteľov vo vyššej miere, ako by to bolo v prípade vyhlásenia konkurzu na majetok

dlžníka, sťažovatelia 1 až 3 vo svojej argumentácii zdôraznili nutnosť posudzovať porušenie

povinnosti správcu v rámci reštrukturalizácie „s prihliadnutím na spoločný záujem veriteľov

pri kolektívnom uspokojení veriteľov“. Podľa sťažovateľov 1 až 3 spôsob, akým okresný súd

rozhodol, keď zastavil reštrukturalizačné konanie voči dlžníkovi a vyhlásil konkurz na jeho

majetok, je v rozpore s princípom proporcionality, keďže v dôsledku podľa nich domnelého

porušenia povinností správcu okresný súd inicioval konanie, ktoré nemožno zvrátiť riadnym

opravným prostriedkom a ani preskúmať iným spôsobom a ktorého dôsledkom je vyhlásenie

likvidačného konkurzu na majetok dlžníka. V tejto súvislosti sťažovatelia 1 až 3 poukazujú

na tú skutočnosť, že „už počas reštrukturalizácie došlo k prijatiu opatrení, ktoré

optimalizovali podnikateľskú činnosť Dlžníka a nastavili jeho príjmy na úspešné budúce

plnenie reštrukturalizačného plánu. Taktiež už pri príprave reštrukturalizačného plánu

došlo k podrobnému zhodnoteniu súčasnej ako aj budúcej podnikateľskej činnosti Dlžníka

za účelom zabezpečiť čo najvyššie možné uspokojenie pre všetkých veriteľov, ktorí si v

reštrukturalizácii uplatnili svoje pohľadávky prihláškou. Z uvedených skutočností vyplýva,

že neboli splnené predpoklady pre vyhlásenie konkurzu zo strany Súdu...

Spoločný záujem veriteľov, ktorým je dosiahnutie vyššieho uspokojenia, ako by tomu

bolo v prípade vyhlásenia konkurzu na majetok Dlžníka, bol nepochybne vyjadrený

prostredníctvom hlasovania na schvaľovacej schôdzi veriteľov, ktorá sa uskutočnila

dňa 07. 10. 2014, keď za prijatie reštrukturalizačného plánu hlasovalo 97,22 % veriteľov

oprávnených na schôdzi veriteľov hlasovať. S ohľadom na výšku a celkový pomer hlasov

hlasujúcich veriteľov je možné jednoznačne konštatovať, že spoločným záujmom

zabezpečených ako aj nezabezpečených veriteľov je uspokojenie ich prihlásených

pohľadávok spôsobom a vo výške stanovenej reštrukturalizačným plánom dlžníka.“.

Sťažovatelia 1 až 3 vo svojej ďalšej argumentácii označili presadzovanie

individuálneho záujmu veriteľa Slovenská záručná a rozvojová banka, a. s., Štefánikova 27,

Bratislava (ďalej len „SZRB“), okresným súdom na úkor ostatných veriteľov, ktorí sú

účastníkmi reštrukturalizačného konania, za porušenie zásady „par conditio creditorum –

rovného postavenia účastníkov reštrukturalizačného konania“. SZRB sa podľa sťažovateľov

1 až 3 už od samého začiatku reštrukturalizačného konania viacerými podnetmi a návrhmi

domáhala jeho zastavenia a vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka. K takémuto postupu

sa SZRB uchýlila po tom, ako správca pohľadávky tohto veriteľa poprel z dôvodu, že sa

podľa jeho názoru nesprávne prihlásil do reštrukturalizácie dlžníka, „nakoľko Správcovi v

nadväznosti na podnet veriteľa vznikli pochybnosti o správnosti prihlásenia

pohľadávky veriteľa SZRB...“. Taktiež zdôraznili, že „uvedený postup správcu však v

takomto prípade nie je nezvratný a veriteľ, ktorého pohľadávka bola popretá, sa môže

domáhať v zmysle ustanovenia § 124 ods. 4, aby súd určil, že pohľadávka veriteľa je

oprávnená. Veriteľ SZRB využil svoje právo a prostredníctvom 4 samostatných návrhov v

súčasnosti na Okresnom súde Banská Bystrica prebiehajú konania o určenie pravosti

pohľadávok prihlásených do reštrukturalizácie Dlžníka pod č. k. , 60 Cbi

14/2014, a ...

Chceme poukázať na skutočnosť, že veriteľ SZRB postavil svoj individuálny záujem

pred spoločný záujem všetkých veriteľov a je jeho snahou odstrániť jeho vlastné pochybenie

dosiahnutím vyhlásenia konkurzu na majetok Dlžníka a získať tak druhú šancu

na uplatnenie si svojich pohľadávok správnym spôsobom v konkurznom konaní. Vzhľadom

na výšku majetku Dlžníka chceme poukázať na skutočnosť, že v prípade vyhlásenia

konkurzu, za splnenia podmienky, že by pohľadávky veriteľa SZRB boli zistené v plnom

rozsahu spolu so zabezpečovacím právom k týmto pohľadávkam, by došlo len k čiastočnému

uspokojeniu pohľadávok tohto veriteľa (67,05 %) a pre uspokojenie ostatných veriteľov by

nezostali žiadne finančné prostriedky. Zároveň poukazujeme na skutočnosť, že v prípade,

ak by Okresný súd rozhodol v incidenčných konaniach o oprávnenosti pohľadávok veriteľa

SZRB, počíta reštrukturalizačný plán Dlžníka schválený schvaľovacou schôdzou veriteľov

dňa 07. 10. 2014 so 100 % uspokojením zabezpečených pohľadávok tohto veriteľa, pričom

až do rozhodnutia o zistení pohľadávky veriteľa v incidenčnom konaní bude v zmysle plánu

Dlžník povinný plniť mesačné splátky do notárskej úschovy. Z uvedeného vyplýva,

že úspešná reštrukturalizácia je v záujme všetkých veriteľov, vrátane SZRB. Veriteľ SZRB sa

však domnieva, že vyhlásením konkurzu, získa opätovnú šancu uplatniť svoje pohľadávky

a zvráti tak súčasný stav, keď svoje pohľadávky do reštrukturalizácie Dlžníka prihlásil

nesprávne.“.

Sťažovatelia 1 až 3 vyslovujú názor, že napadnuté uznesenie okresného súdu

„nezohľadňuje podania a argumentáciu účastníkov konania a Správcu, ktoré boli voči súdu

urobené riadne, včas a v zákonom predpísanej forme... Súd sa nedostatočne zaoberal

nasledovným okruhom otázok:

1/ Zvláštny charakter pohľadávok...

2/ Rozdielny prístup správkyne pri vyhodnotení podnetov na popretie...

3/ Zhoda dátumu osvedčenia podpisov na zmluvách o pôžičke a dátumu

vypracovania reštrukturalizačného posudku...

4/ Údajné pochybenie Správcu pri vedení schôdze veriteľov a spriaznenosť...

5/ Uplatnenie pohľadávky veriteľa KB servis automobilov s. r. o. ...

6/ Námietka zaujatosti sudcu, jej späťvzatie a doplnenie podaní...

7/ Uspokojenie podriadených pohľadávok...

8/ Súhlas dozornej rady...

9/ Rozhodovanie o veci, o ktorej sa vedie konanie u iného zákonného sudcu...

10/ WORLD PHARM s. r. o. – príprava na podnikanie...

11/ Individuálny vs. kolektívny záujem, Uznesenie Najvyššieho súdu SR

Obdo 7/2012...“.

V závere svojej argumentácie sťažovatelia 1 až 3 konštatujú, že „Súd v Uznesení

absolútne nezohľadnil akékoľvek vyjadrenie Správcu, a závery uvedené v odôvodnení

Uznesenia tak postrádajú akékoľvek logické súvislosti a nezodpovedajú dôkazom

a vyjadreniam, ktoré zo strany účastníkov boli v konaní vykonané. Uznesenie je tak

nepreskúmateľné, arbitrárne a nekonzistentné. Uvedeným uznesením tak došlo k porušeniu

základných práv Sťažovateľov, nakoľko nebola dodržaná rovnosť účastníkov a Uznesenie

neprimeraným spôsobom v rozpore so zásadou proporcionality zasahuje do základných

práv účastníkov reštrukturalizačného konania.“.

Podľa sťažovateľov 1 až 3 malo byť porušené aj ich základné právo na zákonného

sudcu podľa , čo odôvodňujú tým, že «o popretých pohľadávkach

veriteľa SZRB v súčasnosti prebiehajú na Okresnom súde Banská Bystrica konania sp. zn.

, , a ... nie je prijateľné, aby

Súd v odôvodnení Uznesenia robil závery o spôsobe a oprávnenosti Správcom popretých

pohľadávok veriteľa SZRB. O správcom popretej pohľadávke veriteľa je v zmysle

ustanovenia v nadväznosti na ustanovenie SR oprávnený

rozhodovať zákonný sudca. Je v rozpore so zásadami platnými v právnom štáte, aby Súd

v Uznesení... rozoberal oprávnenosť a opodstatnenosť nárokov veriteľa SZRB, čím de facto

rozhodoval o podstatných otázkach, o ktorých rozhodovať nie je príslušný a ktoré sú

predmetom vyššie uvedených konaní. Takýmto postupom dochádza k závažnému narušeniu

rovnosti účastníkov v predmetnom konaní ako aj k obmedzeniu prístupu Sťažovateľov

k Súdu. Zároveň je uvedený postup v zjavnom rozpore so tzv. zásadou „zákonného sudcu“,

keďže záver o oprávnenosti nároku veriteľa SZRB vyniesol nezákonný sudca mimo

incidenčného konania.».

Na základe uvedených skutočností sťažovatelia 1 až 3 navrhujú, aby ústavný súd

vyslovil porušenie nimi označených práv napadnutým uznesením okresného súdu,

uznesenie okresného súdu sp. zn. z 10. októbra 2014 zrušil a vec mu vrátil

na ďalšie konanie (reštrukturalizačné). Žiadajú priznať aj úhradu trov konania pred

ústavným súdom.

Sťažovateľka 5 je dlžníčkou, voči ktorej bolo napadnutým uznesením okresného súdu

zastavené reštrukturalizačné konanie, začaté konkurzné konanie a vyhlásený konkurz na jej

majetok. Neprípustný zásah do svojich a dohovorom garantovaných práv

sťažovateľka 5 zakladá v zásade na obdobnej argumentácii ako sťažovatelia 1 až 3, čo

preukazuje v zásade identické odôvodnenie sťažnosti, ako aj navrhovaný petit.

Sťažovateľka 4 je reštrukturalizačnou správkyňou dlžníka, ktorá bola ustanovená

do tejto funkcie uznesením okresného súdu sp. zn. zo 6. mája 2014 (označeným

uznesením bola povolená reštrukturalizácia dlžníka). Aj sťažovateľka 4 neprípustný zásah

do svojich a dohovorom garantovaných práv odôvodňuje v zásade identicky ako

ostatní sťažovatelia, rovnaký je aj petit jej sťažnosti.

Na výzvu ústavného súdu účastníci konania oznámili, že súhlasia s prerokovaním

veci bez ústneho pojednávania. Ústavný súd preto využil možnosť podľa § 30 ods. 2 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) a upustil od ústneho pojednávania v danej

veci, pretože po oboznámení sa s ich vyjadreniami, ako aj s obsahom vyžiadaného súdneho

spisu dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení k sťažnosti z 10. apríla 2015

sp. zn. Spr 4001/15 doručenom ústavnému súdu 24. apríla 2015 okrem iného uviedol:

«1. ... po vyhlásení konkurzu boli prihlásené pohľadávky veriteľa

, t. j. sťažovateľa I/, pod poradovým číslom 1 a 2, z ktorých vyplýva, že sťažovatelia II/

a III/ postúpili na sťažovateľa I/ dňa 23. 10. 2014 svoje pohľadávky. Sme toho názoru, že

postúpením týchto pohľadávok, z existencie ktorých odvodili sťažovatelia II/ a III/ porušenie

svojich práv, došlo k zániku ich aktívnej legitimácie v konaní pred ústavným súdom, a preto

namietame aktívnu legitimáciu sťažovateľov II/ a III/ v konaní pred ústavným súdom.

2. ... vzhľadom na vyjadrenie zákonnej sudkyne vznášame námietku nedostatku

aktívnej legitimácie sťažovateľky IV/ , pretože správca

dlžníka v reštrukturalizačnom konaní nie je účastníkom tohto konania podľa § 119 ods. 1

a ani podľa ustanovenia o konkurze a reštrukturalizácii...

Zastávame názor, že pokiaľ Zákon o konkurze a reštrukturalizácii správcovi

v reštrukturalizačnom konaní nepriznáva postavenie účastníka konania, potom napadnutým

uznesením tunajšieho súdu objektívne nemohlo dôjsť k zásahu do ústavných práv

a základných práv a slobôd sťažovateľky IV/...

Napadnuté uznesenie tunajšieho súdu, ktorým bolo rozhodnuté o konverzii

reštrukturalizácie na konkurz vychádzalo zo zákonného znenia § 131 ods. 2, písm. a/ Zák.

č. (ďalej ZOKR), podľa ktorého súd bez návrhu uznesením zastaví

reštrukturalizačné konanie, začne konkurzné konanie a vyhlási na majetok dlžníka konkurz

ak zistí, že správca opakovane alebo závažne porušil povinnosti ustanovené týmto zákonom.

Z obsahu napadnutého uznesenia je možné konštatovať, že závažné porušenie

povinnosti reštrukturalizačnej správkyne súd videl v nerovnakom prístupe správkyne

k podnetom veriteľov na popieranie pohľadávok, v dôsledku čoho malo dôjsť k absolútnej

nerovnováhe v postavení jednotlivých veriteľov v reštrukturalizačnom konaní (v zložení

veriteľského výboru, v hlasovaní oprávnených veriteľov), ignorovanie, resp. absencia

detailného rozboru podnetu jedného z veriteľov Slovenskej záručnej a rozvojovej banky

a. s., vo vzťahu k platnosti, prípadne odporovateľnosti úkonu dlžníka, ktorým sa zaručil

za záväzky spriaznenej osoby BIC Trade s. r. o. vo vzťahu k prihláseným pohľadávkam

sťažovateľov, absencia zhodnotenia vzťahu spriaznenej osoby BIC Trade s. r. o. s dlžníkom

ako spriaznených osôb, z ktorého vznikol nárok veriteľov uplatnených v reštrukturalizačnom

konaní vo výške 10 269 160,94 Eur, pričom takýto postup správkyne vyhodnotil konajúci

súd ako konanie s nerovnakým prístupom v rozpore so základnou povinnosťou správkyne

konať s odbornou starostlivosťou.

Ďalším z dôvodov rozhodnutia súdu o konverzii reštrukturalizácie na konkurz

dlžníka, bolo nepreukázanie schválenia právnych úkonov reštrukturalizačným správcom

v prospech dlžníka, vo vzťahu k vydanej zmenke dlžníka v prospech spoločnosti BPT

LEASING a. s. v hodnote 250 000, Eur a odsúhlasenie zvýšenia základného imania

v dcérskej spoločnosti dlžníka WORLD PHARM s. r. o. v hodnote 65 000, Eur. Tieto úkony

konajúci súd nepovažoval za úkony preukazujúce naplnenie účelu a zmyslu

reštrukturalizačného konania.

Ďalej bolo napadnuté rozhodnutie odôvodnené aj konštatovaním o porušení výkonu

funkcie správkyne v rozpore s ustanovením § 3 ods. 7, druhá

veta, v spojení s o správcoch. Podľa napadnutého uznesenia

uvedená správkyňa dlžníka vykonávala funkciu

reštrukturalizačnej správkyne dlžníka (Kúpele Brusno a. s.). V konaní pred tunajším súdom

pod sp. zn. bola dňom 06. 12. 2013 povolená reštrukturalizácia dlžníka KB

Servis automobilov s. r. o., v ktorom reštrukturalizačnom konaní bola

ustanovená za správkyňu tohto dlžníka, pričom dňa 05. 06. 2014 bol na majetok

vyššie uvedeného dlžníka vyhlásený konkurz, a teda ku dňu 14. 05. 2014, kedy došlo

k povoleniu reštrukturalizácie dlžníka Kúpele Brusno a. s., bola súčasne správkyňou

veriteľa tohto dlžníka. Keďže podľa záverov súdu v napadnutom uznesení

bola súčasne správkyňou veriteľa dlžníka Kúpele Brusno

a. s., a to dlžníka KB Servis automobilov s. r. o., musela vedieť o pohľadávke tohto veriteľa

dlžníka (KB Servis automobilov s. r. o.), voči dlžníkovi Kúpele Brusno a. s., čo podľa

odôvodnenia uznesenia znamená jej vylúčenie z výkonu správcovskej činnosti pre rozpor

spoločných záujmov veriteľov v uvedených reštrukturalizačných konaniach.

Sme toho názoru, že vyššie uvedené dôvody, ktoré sú podrobne rozpísané

v napadnutom uznesení, sú logické, vzájomne si neodporujúce a obsahujúce úvahy súdu,

ktoré viedli k záveru o nevyhnutnosti konverzie reštrukturalizácie na konkurz. Nesúhlasíme

preto s tvrdením sťažovateľov v podanej ústavnej sťažnosti o svojvoľnom, nepreskúmateľnom

postupe a rozhodovaní súdu...

K jednotlivým dôvodom ústavnej sťažnosti udávame nasledovné:

1/ Sťažovatelia v časti III. sťažnosti napádajú poučenie napadnutého uznesenia

o neprípustnosti odvolania, ktoré je v rozpore s právom na súdnu a inú právnu ochranu

podľa až 48 SR. S právnym zdôvodnením sťažovateľov k tomuto tvrdeniu

nemôže tunajší súd súhlasiť. Ustanovenie § 196 Zák. o konkurze a reštrukturalizácii...

vyjadruje vzťah medzi týmto zákonom a , a to na základe

právnej povahy ustanovení ZOKR ako lex specialis vo vzťahu k Občianskemu súdnemu

poriadku. Na rozdiel od zásad uvedených v , v zmysle

ustanovenia § 198 ods. 1 ZOKR odvolanie proti uzneseniu je prípustné len vtedy, ak to tento

zákon ustanovuje. Keďže v zmysle ustanovenia § 131 ZOKR zákon neupravuje odvolanie

voči rozhodnutiu súdu pri konverzii reštrukturalizácie na konkurz, nie je podľa názoru súdu

možné aplikovať opačnú zásadu prípustnosti odvolania upravenú v

V konkrétnej veci si dovoľujeme poukázať na skutočnosť, že proti napadnutému uzneseniu

sp. zn. zo dňa 10. 10. 2014 bolo podané odvolanie, ktoré bolo odmietnuté

uznesením Krajského súdu Banská Bystrica č. k. zo dňa 13. 11. 2014,

vychádzajúcim práve z uvedeného princípu. Vo vzťahu k názoru na prípustnosť alebo

neprípustnosť odvolania voči rozhodnutiu o konverzii reštrukturalizačného konania

na konkurzné konanie, odkazujeme v danom prípade na článok Doc. JUDr. Milana Ďuricu,

PhD.: Odklad vykonateľnosti rozhodnutí v insolvenčnom konaní (nad tromi rozhodnutiami

Ústavného súdu SR), Justičná revue 12/2013, str. 1625 a nasl. Vo vzťahu k neprípustnosti

odvolania si dovoľujeme odkázať na rozhodnutie Ústavného súdu, sp. zn.

zo dňa 09. 06. 2011 a z 10. 01. 2013. Zastávame názor, že úprava

insolvenčného zákona nepripúšťajúca odvolanie voči rozhodnutiu o konverzii

reštrukturalizačného konania na konkurz nie je náhodná, svojvoľná alebo neúplná, ale

naopak vychádza práve z požiadavky zákonodarcu na právnu istotu pri konverzii

reštrukturalizácie na konkurz, vzhľadom na rozsiahle účinky vyvolávajúce a spojené s týmto

rozhodnutím. Je možné pro futuro uvažovať o prípadnej zmene textu právnej normy, avšak

za súčasného právneho stavu podľa názoru konajúceho súdu, neprípustnosť odvolania voči

napadnutému rozhodnutiu nevyplýva zo zákonného znenia právnej normy. Keďže

napadnutým uznesením v časti poučenia tunajší súd rešpektoval znenie textu právnej normy,

sme toho názoru, že nemohlo týmto postupom dôjsť k porušeniu práv sťažovateľov.

2/ ... Pokiaľ sťažovatelia zdôrazňujú prijatie plánu 97,22 % veriteľov oprávnených

hlasovať na schôdzi veriteľov, práve túto skutočnosť, teda zloženie veriteľského výboru

a oprávnenosť hlasovania pri prijatí plánu posudzoval súd v napadnutom uznesení a dospel

k záveru, že práve z dôvodu nerovnakého prístupu reštrukturalizačnej správkyne (voči

podnetom na popieranie pohľadávok jednotlivými veriteľmi), nezaoberaním sa a absenciou

podrobného skúmania platnosti a odporovateľnosti právnych úkonov dlžníka vo vzťahu

k spriaznenej osobe, považoval konajúci súd tieto okolnosti za porušenie základných

povinností reštrukturalizačnej správkyne pri výkone jej funkcie...

Vnútornú rozpornosť tvrdení sťažovateľov pod bodom IV/ vidíme aj v tom, že

sťažovatelia poukazujú na úlohu správcu v reštrukturalizácii, ktorý nie je podľa nich

oprávnený rozhodovať a hodnotiť hmotné práva účastníkov tohto konania. Takéto tvrdenie

sťažovateľov je priamo v rozpore so zákonnou úpravou v zmysle § 124 ods. 1 ZOKR

v zmysle ktorej ak správca pri skúmaní prihlásenej pohľadávky zistí jej spornosť

(čo do právneho dôvodu, výšky, vymáhateľnosti, zabezpečenia a poradia zabezpečovacieho

práva), je povinný prihlásenú pohľadávku poprieť (pričom správca prihliada aj

na vyjadrenie dlžníka a iných osôb a vykoná aj vlastné šetrenie). Ak má správca povinnosť

zisťovať právny dôvod, vymáhateľnosť, výšku a zabezpečenie pohľadávok

(pravosť pohľadávky), nevyhnutým predpokladom na tieto úkony a činnosti je práve aj

hmotnoprávne posúdenie prihlásených pohľadávok. Na jednej strane teda sťažovatelia

tvrdia, že správca takúto povinnosť nemá, na druhej strane v celej sťažnosti sa nachádza

podrobné právne zdôvodňovanie postupov správcu a zároveň sťažovatelia takéto právo

upierajú konajúcemu súdu, ktorý sa v napadnutom uznesení prejudiciálne vyporiadal

s charakterom a povahou jednotlivých pohľadávok. Práve z dôvodu nesplnenia základnej

povinnosti správcu s odbornou starostlivosťou skúmať prihlásené pohľadávky, čo sa podľa

napadnutého uznesenia prejavilo v nerovnakom prístupe k vyhodnoteniu podnetov rôznych

veriteľov, ktorí podali podnet na popretie prihlásených pohľadávok, konštatoval súd

porušenie povinnosti správcu, ktoré podrobne a logicky zdôvodnil. Tak ako vyplýva

z napadnutého uznesenia, za situácie keď na základe podnetu sťažovateľa I/ poprela

správkyňa pohľadávku ďalšieho veriteľa Slovenskej záručnej a rozvojovej banky a. s...

a na základe podnetu veriteľa SRBZ a. s. na popretie pohľadávok (okrem iného aj

sťažovateľov), poukazujúc na vznik ich pohľadávok voči dlžníkovi na základe právneho

vzťahu dlžníka a spriaznenej osoby, bolo povinnosťou správkyne s odbornou starostlivosťou

posudzovať uvedené vzťahy a vyhodnotiť ich, k čomu podľa napadnutého uznesenia nedošlo.

Naopak, výsledkom postupu bol nerovnaký prístup k podnetom jednotlivých veriteľov

na popieranie pohľadávok. Aj samotná zákonná úprava sprísňuje podmienky uspokojenia

a práva spriaznených osôb s dlžníkom, a preto bolo povinnosťou správkyne tak, ako je to

konštatované aj v napadnutom rozhodnutí, dôsledne a s odbornou starostlivosťou sa

zaoberať aj podnetom na popretie pohľadávok sťažovateľov I/ až III/. Podľa názoru súdu

v napadnutom uznesení takýto postup s odbornou starostlivosťou zachovaný nebol.

Je samozrejme v pôsobnosti správcu posúdiť, či na základe podnetov dôjde alebo nedôjde

k popretiu pohľadávky, avšak so zdôraznením, že v reštrukturalizačnom konaní na rozdiel

od úpravy konkurzného práva, nemôžu veritelia priamo popierať pohľadávky iných

veriteľov, na rozdiel od úpravy konkurzného konania v reštrukturalizácii, v prípade

popretia pohľadávky veriteľa, nemôže tento požiadať súd o priznanie hlasovacích práv.

Všetky tieto dôsledky rozdielneho prístupu k popieraniu pohľadávok a k právnym dôsledkom

popretia pohľadávky na základe jedného podnetu a nepopretia na základe iného podnetu,

logicky viedli konajúci súd k záverom o nesplnení povinnosti správkyne rovnako pristupovať

k uplatneným nárokom a právam jednotlivých veriteľov...

3/ ... Hoci nie je úlohou tohto vyjadrenia posudzovať obsah reštrukturalizačného

plánu, dovoľujeme si len upozorniť na samotné tvrdenie sťažovateľov v ústavnej sťažnosti, že

v prípade konkurzu by bol uspokojený len veriteľ SRBZ a. s., a to v rozsahu 67,05 %

a ostatní veritelia by uspokojení neboli, čo vyvoláva otázky o udržateľnosti navrhovaného

reštrukturalizačného plánu navyše, pokiaľ v prípade zistenia pohľadávok tohto veriteľa mali

byť jeho pohľadávky uhradené v lehote 157 mesiacov (viac ako 13 rokov), zabezpečená

pohľadávka sťažovateľa I/ v lehote 48 mesiacov a ostatné pohľadávky v lehote 84 mesiacov.

4/ Čo je však podstatné pre vyjadrenie k ústavnej sťažnosti, je tvrdenie sťažovateľov o

uprednostnení individuálneho záujmu SRBZ a. s. pred záujmami všetkých veriteľov...

Naopak tento veriteľ poukazoval na pochybnosti a dával podnet na popretie pohľadávok

iných veriteľov. Je potrebné uviesť, že súd v napadnutom uznesení nevyhovel podnetu

veriteľa SRBZ a. s., ale z dôvodov ním uvádzaných dospel k záveru o porušení povinnosti

správcu pri nerovnakom prístupe k podnetom na popieranie pohľadávok, čo spôsobilo

zmenu zloženia veriteľského výboru ako aj znemožnenie hlasovacích práv popretím

pohľadávky SRBZ a. s. a naopak, nepopretím pohľadávok vzniknutých na základe vzťahov

dlžníka so spriaznenou osobou, týmto umožnené hlasovacie práva boli. V danom prípade je

potrebné zdôrazniť, že nie samotné umožnenie alebo neumožnenie výkonu hlasovacích práv

v dôsledku popretia alebo nepopretia pohľadávok viedli súd k rozhodnutiu o konverzii

reštrukturalizácie konania na konkurz, ale nerovnaký prístup správkyne k vyhodnoteniu

podnetov na popretie pohľadávok, napriek tomu, že boli oznámené skutočnosti

spochybňujúce tieto nároky, resp. vedúce k možnej neplatnosti týchto právnych úkonov,

ktoré správkyňa v prípade postupu s odbornou starostlivosťou mala posúdiť tak, že

v prípade ich popretia mohli byť prípadné pochybnosti vyvrátené alebo potvrdené

v samostatných incidenčných žalobách. V tom, že k takémuto popretiu nedošlo, čím nebolo

umožnené vyvrátiť alebo potvrdiť pochybnosti o pohľadávkach skupiny prihlásených

veriteľov v incidenčných žalobách, videl súd v napadnutom uznesení konanie v rozpore

s odbornou starostlivosťou...

Uvedeným rozhodnutím nedošlo k uprednostneniu jedného z veriteľov, ale dôvodom

vydania napadnutého rozhodnutia bolo porušenie práv správkyne pri posudzovaní nárokov

jednotlivých veriteľov...

5/ V bode VI. bod 1 sa zaoberajú sťažovatelia „zvláštnym charakterom pohľadávok“.

V tejto časti sťažovatelia namietajú napadnuté rozhodnutie súdu, v ktorom posúdil

pohľadávky sťažovateľov vzniknuté na základe vzťahu dlžníka so spriaznenou osobou BIC

Trade s. r. o. ako spochybnené, pričom podľa sťažovateľov takýto záver nie je založený

na pravde, poškodzuje ich práva, pričom od správcu nie je spravodlivé požadovať aby

spochybňoval pohľadávky nepochybne vyplývajúce z dokladov predložených veriteľmi

a dlžníkom. S takýmito závermi opätovne nemožno súhlasiť s odkazom na odôvodnenie

napadnutého uznesenia. V napadnutom uznesení dostatočne jasne, zrozumiteľne a podrobne

súd zdôvodnil svoje pochybnosti o pohľadávkach vzniknutých medzi dlžníkom a spriaznenou

osobou (hotovostné vyplatenie vo vysokých sumách prostredníctvom pokladničných

dokladov, vzťah spriaznenej osoby, dodatočné uznanie dlhu a dodatočné osvedčenie

pravosti podpisov). Nesúhlasíme s názorom aby sťažovatelia upierali súdu pri jeho

rozhodovacej činnosti právo hodnotiť zistený skutkový stav a prijať k nemu náležité závery.

Práve tvrdenia sťažovateľov o tom, že od správcu nie je možné požadovať, aby

spochybňoval pohľadávky vyplývajúce z dokladov medzi veriteľmi a dlžníkmi je vnútorne

rozporuplné a formalistické. Naopak jednou zo základných povinností správcu je zaoberať

sa pravosťou prihlásených pohľadávok. Ako to vyplýva z napadnutého uznesenia, ak aj boli

predložené listinné doklady smerujúce k opodstatnenosti prihlásených pohľadávok

sťažovateľov, avšak následne na základe podnetu ďalšieho veriteľa boli prezentované

pochybnosti o pravosti týchto pohľadávok, základnou povinnosťou vyplývajúcou z odbornej

starostlivosti správcu bolo zaoberať sa týmito podnetmi. Práve tvrdenie sťažovateľov o tom,

že správca nemusí spochybňovať pohľadávky, ktoré vyplývajú z dokladov predložených

veriteľom a dlžníkom aj napriek tomu, že má vedomosť o podnete iného veriteľa, ktoré

spochybňuje pravosť prihlásených pohľadávok iných veriteľov, je podľa názoru súdu

formalistickým prístupom a zbavovaním sa povinnosti správcu pri výkone jeho činnosti.

6/ K tvrdeniu sťažovateľov pod bodom VI. bod 2 k rozdielnemu prístupu správkyne

pri vyhodnotení podnetov na popretie pohľadávok udávame nasledovné. V napadnutom

uznesení súd poukazoval na rozdielny prístup správkyne k podnetom na popieranie

pohľadávok doručených jednotlivými veriteľmi. Podľa nášho názoru v napadnutom uznesení

sú dostatočne uvedené dôvody, na základe ktorých dospel súd k záveru o nekorektnom

a nerovnakom prístupe správcu k podnetom na popieranie pohľadávok jednotlivých

veriteľov. Ak poukazujú sťažovatelia, že po popretí pohľadávky veriteľa SRBZ a. s.

oprávnenosť takto prihlásených pohľadávok mala byť riešená v incidenčných žalobách, to

isté platí v danom prípade aj vo vzťahu k nepopretiu pohľadávok iných veriteľov na základe

podnetu SRBZ a. s. V konečnom dôsledku rozdielny prístup správkyne znamená, že pravosť

popretej pohľadávky SRZB a. s. mala byť určená v incidenčnom konaní, kde mali byť

vyvrátené alebo potvrdené pochybnosti iného veriteľa o oprávnenosti tejto pohľadávky,

avšak takýto postup nebol umožnený v prípade podnetu SRZB a. s., ktorým spochybňoval

pohľadávky iných veriteľov, a to vzniknutých na základe vzťahu medzi dlžníkom

a spriaznenou osobou... Pokiaľ namietajú sťažovatelia, že súd sa v napadnutom rozhodnutí

zaoberal právnym posúdením a oprávnenosťou posudzovania nároku veriteľov, pričom

takýto postup podľa sťažovateľov nie je prípustný, a v takomto postupe videli porušenie

zásady nemožnosti odňatia zákonného sudcu, s takýmto zdôvodnením nesúhlasíme.

Je predsa možnosťou, a v určitých prípadoch dokonca povinnosťou, aby sa súd zaoberal

prejudiciálne otázkou platnosti, neplatnosti alebo inými účinkami právnych úkonov, pokiaľ

takéto prejudiciálne rozhodnutie je nevyhnuté na prijatie záveru súdu v záväznej výrokovej

časti svojho rozhodnutia. Je potrebné zdôrazniť, že v danom prípade, pokiaľ sa súd zaoberal

povahou pohľadávok jednotlivých veriteľov, nebolo o týchto pohľadávkach v napadnutom

rozhodnutí záväzne rozhodnuté, čo sa týka ich oprávnenosti alebo neoprávnenosti, ale

právne posúdenie súdom uvedených pohľadávok v rámci prejudiciálneho posúdenia bolo

nevyhnutným predpokladom pre úvahu a postup súdu, ktorým konštatoval porušenie

povinnosti správcu pri vykonávaní jeho činnosti. Tvrdíme preto, že takýmto prejudiciálnym

hodnotením nemohlo dôjsť k porušeniu žiadnych ústavných práv sťažovateľov. Hodnotenie

jednotlivých pohľadávok, ktoré sa nachádza v napadnutom uznesení, bolo len podkladom

na prijatie záveru o nerovnakom prístupe správcu vo vzťahu k nárokom jednotlivých

veriteľov a k záveru o porušení povinnosti správcu pri vykonávaní jeho činnosti.

7/ V časti obsahu ústavnej sťažnosti nepopretia prihlásenej pohľadávky

sa nevyjadrujeme vzhľadom na irelevantnosť tejto otázky.

8/ V bode VI. bod 3 ústavnej sťažnosti sa sťažovatelia zaoberajú zhodou dátumov

osvedčenia podpisov na zmluvách o pôžičke a dátumu vypracovania reštrukturalizačného

posudku, pričom dospievajú k záveru, že riešenie tejto otázky je absolútne irelevantné.

S takýmto formalistickým a povrchným posúdením súd nesúhlasí, pretože práve vyššie

uvedená otázka dodatočného osvedčovania podpisov na zmluvách o pôžičkách v deň

vypracovania reštrukturalizačného posudku bola súdom posúdená ako okolnosť

vzbudzujúca pochybnosti o pravosti uvedených pohľadávok a ako jedna z viacerých

skutočností, ktoré boli uvedené v napadnutom rozhodnutí.

9/ K námietkam ohľadne posúdenia spriaznenosti medzi dlžníkom a spoločnosti KB

Servis automobilov s. r. o. sa nevyjadrujeme, pretože sa nejednalo o podstatný dôvod

prijatia napadnutého rozhodnutia.

10/ V časti sťažnosti pod bodom VI., bod 5, uplatnenie pohľadávky veriteľa KB Servis

automobilov s. r. o. uvádzame:

Ako už vyplýva z obsahu napadnutého uznesenia, správkyňa

bola dňa 06. 12. 2013 ustanovená za správkyňu dlžníka v reštrukturalizácii KB

Servis automobilov s. r. o. Dňa 05. 06. 2014 bol na majetok tohto dlžníka vyhlásený

konkurz. K povoleniu reštrukturalizačného konania a ustanoveniu

ako správkyne dlžníka Kúpele Brusno, a. s. došlo dňa 14. 05. 2014. Uvedený

dlžník, pôvodne v reštrukturalizácii, neskôr v konkurze, KB Servis automobilov s. r. o. si

uplatnil voči dlžníkovi Kúpele Brusno, a. s. pohľadávku, a teda

bola reštrukturalizačnou správkyňou veriteľa dlžníka spoločnosti Kúpele Brusno,

a. s., v ktorej bola zároveň reštrukturalizačnou správkyňou.... Sme toho názoru, že spoločný

záujem veriteľov dlžníka KB Servis automobilov s. r. o., pokiaľ si ako veriteľ uplatnil

pohľadávku voči dlžníkovi v reštrukturalizácii Kúpele Brusno, a. s., je v rozpore

so záujmami veriteľov tohto dlžníka. KB Servis automobilov s. r. o. je nielen veriteľom

dlžníka (Kúpele Brusno, a. s.), ale zároveň sa jednalo aj o subjekt v reštrukturalizácii,

pričom aj na strane veriteľa, ako aj na strane dlžníka vystupuje tá istá osoba správkyne.

Záujmom veriteľov KB Servis automobilov s. r. o. je dosiahnuť čo najvyššie uspokojenie,

a teda aj svoju pohľadávku od dlžníka Kúpele Brusno, a. s., pričom záujmom týchto

veriteľov je čo najvyššie uspokojenie svojich pohľadávok v rámci reštrukturalizácie

na Kúpele Brusno, a. s.. Záujmy týchto dvoch skupín veriteľov dvoch rôznych dlžníkov bude

vždy v rozpore, pretože uspokojenie jednej skupiny veriteľov, a to dlžníka KB servis

automobilov s. r. o. z pohľadávky voči dlžníkovi Kúpele Brusno, a. s. je vždy na úkor

a na ťarchu uspokojenia tejto skupiny veriteľov. Preto podľa nášho názoru bola správne

vyhodnotená uvedená činnosť správkyne u obidvoch subjektov, v postavení veriteľa

a dlžníka, ako vykonávanie činnosti v rozpore s ustanovením ,

pričom táto skutočnosť bola jedným z dôvodov vyhodnotených súdom ako závažné

porušenie povinnosti správcu, ktoré viedli k vydaniu rozhodnutia o konverzii

reštrukturalizácie na konkurz. Uspokojovanie veriteľov dlžníka KB Servis automobilov s. r.

o., prostredníctvom pohľadávky (bez ohľadu na jej výšku) voči dlžníkovi Kúpele Brusno a.

s., objektívne stavia záujem týchto dvoch skupín veriteľov rôznych dlžníkov do protikladu.

11/ K tvrdeniam ohľadne námietky zaujatosti zákonného sudcu sa nevyjadrujeme,

pretože ich považujeme za irelevantné, nakoľko uplatnenie námietky zaujatosti a jej

späťvzatie je dispozičným úkonom účastníka reštrukturalizačného konania.

12/ Takisto vyjadrenie sa k uspokojovaniu oboch podriadených pohľadávok

uvedených v sťažnosti sťažovateľov považujeme vzhľadom na obsah ústavnej sťažnosti

za irelevantný.

13/ Sťažovatelia ďalej v sťažnosti v bode VI. bod 8/ namietali nesprávne právne

posúdenie napadnutého uznesenia v časti platnosti ručiteľského záväzku dlžníka

k pohľadávke jeho spriaznenej osoby v zmysle ustanovenia § 196a Obchod. zák. S týmto

právnym názorom sťažovateľov sa nestotožňujeme. Sťažovatelia tvrdia, že súhlas dozornej

rady dlžníka... s uzavretím ručiteľského záväzku za záväzok spriaznenej osoby BIC Trade

s. r. o. jednak nebol nutný, a pokiaľ aj bol nutný, bol udelený tým, že dozorná rada dlžníka

schválila jeho účtovnú závierku. Pokiaľ sťažovatelia tvrdia, že v odsúhlasení účtovnej

závierky dlžníka dozornou radou, je obsiahnutý aj súhlas s ručiteľským záväzkom dlžníka

v prospech spriaznenej osoby (štatutárny zástupca dlžníka je zároveň

štatutárnym zástupcom spriaznenej osoby BIC Trade s. r. o.), s takýmto názorom sa

nestotožňujeme. Schválenie účtovnej závierky dozornou radou je samostatným rozhodnutím,

pričom na schválenie úkonov v zmysle § 196a Obchod. zák. sa vyžaduje osobitné

rozhodnutie dozornej rady vo forme odsúhlasenia individuálne určených, konkrétnych

úkonov a plnení, čo v danom prípade predložené nebolo. Na odsúhlasenie úkonov

uvedených v § 196a Obchod. zák. podľa názoru súdu sa vyžaduje osobitné rozhodnutie

dozornej rady vo vzťahu ku konkrétnym úkonom a plneniam, pričom prejav vôle dozornej

rady pri schvaľovaní účtovnej závierky smeroval k tomuto úkonu, t. j. k schváleniu účtovnej

závierky, a nesmeroval na splnenie zákonných predpokladov podľa § 196a Obchod. zák.

Sťažovatelia prisudzujú schváleniu účtovnej závierky dozornou radou účinky, ktoré

z takéhoto postupu nevyplývajú vo vzťahu k schváleniu úkonov podľa § 196a Obchod. zák.

Tvrdenie sťažovateľov smeruje k záveru, že pokiaľ sú vykonané úkony medzi osobami

uvedenými v ust. § 196a Obchod. zák. a pokiaľ sa premietnu do účtovnej závierky, jej

schválením dozornou radou by tieto úkony mali byť odsúhlasené. Sme toho názoru, že

takýto výklad je v priamom rozpore so znením Obchod. zák. a potom by úprava v ust. §

196a Obchod. zákonníka bola zbytočná, navyše keď podľa kogentnej úpravy § 187 ods. 1

písm. e) Obchod. zák. právomoc schvaľovať účtovnú závierku patrí do pôsobnosti valného

zhromaždenia... Sme preto toho názoru, že aj toto právne posúdenie absencie súhlasu

dozornej rady a do úvahy pripadajúci dôsledok neplatnosti tohto úkonu (ručenie dlžníka

za záväzok spriaznenej osoby) môže viesť k záveru o neplatnosti tohto právneho úkonu.

Práve z dôvodu, že jeden z veriteľov poukazoval vo vzťahu k správcovi aj na tento prípadný

nedostatok, pričom správca ako vyplýva aj zo samotnej ústavnej sťažnosti, na takýto podnet

nereflektoval, bol vyhodnotený tento postup konajúcim súdom ako konanie bez príslušnej

odbornej starostlivosti.

14/ K tvrdeniam sťažovateľov o tom, že v napadnutom rozhodnutí rozhodoval súd

o veci, ktorá sa vedie u iného zákonného sudcu, a to vo vzťahu k prebiehajúcim incidenčným

sporom len odkazujeme na vyjadrenie uvedené vyššie, že nie je možné súdu odoprieť

prejudiciálne vyriešenie otázky platnosti, neplatnosti alebo iných účinkov právnych úkonov,

pokiaľ takéto prejudiciálne vyriešenie a zhodnotenie právneho vzťahu je nevyhnutné

na prijatie záverov súdu vo veci samej, v danom prípade ako podklad na rozhodnutie

o konverzii reštrukturalizácie na konkurz. Aj tieto dôvody preto považujeme

za neopodstatnené pri zdôraznení, že práve postup správcu, ktorý podľa napadnutého

uznesenia nepostupoval s náležitou odbornou starostlivosťou, neumožnil vyriešenie

spornosti pohľadávok spochybňovaných veriteľom SRZB a. s. v samostatných incidenčných

konaniach.

15/ Pokiaľ sťažovatelia namietajú vyhodnotenie dvoch úkonov správcu, ktorými

odsúhlasil vystavenie zmenky dlžníka v prospech spoločnosti BPT Leasing s. r. o.

a navýšenie základného imania v dcérskej spoločnosti WORLD PHARM s. r. o., súd v celom

rozsahu odkazuje na zdôvodnenie napadnutého uznesenia, pričom sťažovatelia ani

v ústavnej sťažnosti nepreukázali dôvodnosť týchto úkonov zachovávajúcich účel

reštrukturalizačného konania a len opätovne všeobecne poukazujú na nepreukázané

skutkové okolnosti, ktoré viedli správkyňu k schváleniu týchto úkonov. Len upozorňujeme,

že tieto úkony boli správkyňou schválené v hodnote 315 000 Eur na ťarchu majetku dlžníka,

pričom o túto hodnotu schválených úkonov bolo znížené uspokojenie veriteľov. Uspokojenie

všetkých nezabezpečených veriteľov bolo navrhnuté v sume 1213 848,88 Eur, čo

predstavuje 10% hodnoty ich pohľadávok.

16/ V časti VI. bod 11, sa sťažovatelia zaoberajú individuálnym a kolektívnym

záujmom veriteľov v rámci reštrukturalizačného konania odkazom na rozhodnutie

Najvyššieho súdu SR, . V tejto časti považujú sťažovatelia zhodnotenie súdu

o pochybnostiach pripustenia ich pohľadávky v rámci reštrukturalizačného konania

za arbitrárne rozhodnutie a nedostatočné zároveň. Sme toho názoru, že konajúci súd

v napadnutom uznesení dostatočne jasne formuloval dôvody, prečo tieto pohľadávky

považuje za spochybnené (vzniknuté na základe vzťahu so spriaznenou osobou, realizácia

vo veľkom objeme prostredníctvom hotovostného odovzdania finančných prostriedkov,

dodatočné overovanie podpisov na zmluvách v deň vypracovania reštrukturalizačného

posudku, uznanie záväzku dlžníka tesne pred reštrukturalizačným konaním), ktoré

pochybnosti práve nečinnosťou správcu nemohli byť odstránené v rámci incidenčných

žalôb, nakoľko ani na podnet ďalšieho z veriteľov, tieto pohľadávky popreté neboli. Práve

v týchto incidenčných konaniach mohlo dôjsť k odstráneniu uvedených pochybností.

Napadnuté rozhodnutie preto nepovažujeme za arbitrárne, ale naopak, plne zodpovedajúce

zákonnej povinnosti konkurzného súdu vykonávať dohľad nad reštrukturalizačným

konaním...

Pokiaľ sťažovatelia poukazujú na možné uspokojenie pohľadávky veriteľa SRZB a. s.

v rozsahu 100 % zo zistenej sumy v prípade úspechu v incidenčných žalobách, je potrebné

opätovne poukázať na návrh reštrukturalizačného plánu, v zmysle ktorého mala byť táto

pohľadávka SRZB a. s. uspokojená v období 157 mesiacov, t. j. v období dlhšom

ako 13 rokov, čo vzhľadom na dĺžku takéhoto uspokojenia pohľadávok (v podstatne dlhšom

období ako uspokojenie pohľadávok iných veriteľov) vyvoláva otázku udržateľnosti

a reálnosti uvedeného plánu.

Podľa nášho názoru nie je možné prehliadať v súčasnosti medializovanú

reštrukturalizáciu spoločnosti Váhostav a. s. V zmysle zverejnených informácií mali byť

v rámci tejto reštrukturalizácie uspokojení nezabezpečení veritelia v rozsahu 15 % ich

pohľadávok. Takéto nízke uspokojenie vyvolalo celospoločenskú kritiku a výsledkom bolo

zvolanie mimoriadneho zasadnutia Národnej rady SR a návrh zásadnej zmeny právnej

úpravy reštrukturalizácie. Pre porovnanie navrhnuté uspokojenie nezabezpečených

veriteľov dlžníka Kúpele Brusno a. s. je 10 % z hodnoty pohľadávok v období 84 mesiacov

(7 rokov)! Poukázanie na tieto okolnosti schváleného plánu považujeme za nevyhnutné

vo vzťahu k všetkým okolnostiam napadnutého uznesenia...

Zastávame preto názor, že práve v danom prípade súd dôsledne aplikoval dohľad

nad reštrukturalizačným konaním, a to v záujme spravodlivého vyporiadania veriteľov

a keďže podľa nášho názoru nebolo v sťažnosti preukázané tvrdenie o porušení ústavných

práv sťažovateľov, navrhujeme Ústavnému súdu SR aby sťažnosť sťažovateľov zamietol ako

nedôvodnú.»

Predseda okresného súdu s odkazom na nález ústavného súdu sp. zn.

navrhol, aby do konania pred ústavným súdom vstúpil vedľajší účastník – SZRB, z dôvodov

uvedených v citovanom náleze ústavného súdu a taktiež obchodná spoločnosť Slovenská

správcovská a reštrukturalizačná, k. s., Horná 23, Banská Bystrica (ďalej len „konkurzný

správca“), „z dôvodu zachovania princípu rovnosti účastníkov, pokiaľ bude sťažovateľke IV/

priznaná aktívna legitimácia v konaní pred ústavným súdom.

Sme toho názoru, že rozhodnutie Ústavného súdu SR v tejto veci sa tohto navrhovaného

vedľajšieho účastníka priamo týka (ustanovený správca konkurznej podstaty dlžníka),

minimálne v rozsahu v akom sa týka sťažovateľky IV/ (z pripojenej veci ).“.

V ďalšom predseda okresného súdu odkázal na stanovisko sudkyne, ktorá o veci

rozhodovala. Táto po uvedení genézy reštrukturalizácie zotrvala na dôvodoch napadnutého

uznesenia, pričom okrem iného uviedla: „Zároveň NSSR v zmeňujúcom rozsudku

(sp. zn. z 30. apríla 2013, pozn.) uzavrel, že povinnosťou žalobcu ako

veriteľa bolo prihlásiť celú pohľadávku z úveru, teda aj nesplatené mesačné splátky úveru.

Zároveň bolo uvedené, že pri rozhodovaní o určení popretej pohľadávky nemohlo

pri posudzovaní prihlášky žalobcu v otázke splatnosti záväzku dlžníka v

reštrukturalizačnom konaní vychádzať z analógie legis, pretože ust. upravuje

splatnosť záväzkov úpadcu, ktoré vznikli pred vyhlásením konkurzu ako účinok vyhlásenia

konkurzu tak, že sa považujú za splatné.

Podľa ust. za prednostné pohľadávky sa nepovažujú nároky

ručiteľov, spoludlžníkov alebo iných osôb, ktorým vznikne po začatí reštrukturalizačného

konania pohľadávka voči dlžníkovi, ak budú za neho plniť záväzok, ktorý vznikol pred

začatím reštrukturalizačného konania, Tieto nároky musia byť v reštrukturalizácii uplatnené

prihláškou ako podmienené pohľadávky, inak v prípade potvrdenia

reštrukturalizačného plánu súdom zaniká právo vymáhať tieto nároky voči dlžníkovi.

Z uvedeného je zrejmé, že pohľadávky prihlásené veriteľom SZRB

do reštrukturalizácie nespĺňajú ani jeden zo zákonných znakov citovaného ust. § 120 ods. 3

pre podmienené pohľadávky. Pohľadávky SZRB sú v právnom postavení veriteľa

z titulu úverov, z ktorých vyplývajúce pohľadávky vznikli ešte pred začatím

reštrukturalizačného konania...

Zo znenia ako aj účelu reštrukturalizačného konania je zrejmé, že

v reštrukturalizácii sa prihlasujú splatné aj dosiaľ nesplatné pohľadávky peňažného

charakteru, ktoré vznikli pred začatím reštrukturalizačného konania. Podľa názoru veriteľa

ako aj rozhodujúceho súdu úprava podobná však v prípade pred začatím konania

nesplatných pohľadávok v reštrukturalizácii nie je potrebná, nakoľko reštrukturalizačné

konanie na rozdiel od konkurzu predpokladá existenciu právneho úkonu, v dôsledku ktorého

bude otázka splatnosti v reštrukturalizácii prihlásených pohľadávok dotknutá a tým je

reštrukturalizačný plán. V prípade pohľadávok splatných v čase reštrukturalizačného

konania dôjde z titulu súdom potvrdeného reštrukturalizačného plánu k predĺženiu lehoty

ich splatnosti spôsobom v pláne určenom, t. j. zo splatných pohľadávok sa z pravidla stanú

pohľadávky nesplatné a svoju lehotu splatnosti, ktorá bude určená v pláne. V prípade

doposiaľ nesplatných pohľadávok nemusia byť tieto v reštrukturalizačnom čo do svojho

obsahu vrátane lehôt platnosti dotknuté, a v takomto prípade zaraďujeme do skupiny

pre plánom nedotknuté pohľadávky alebo v reštrukturalizačnom pláne dôjde k zmene ich

obsahu vrátane zmeny lehôt ich splatnosti. tak nemusí obsahovať pre prípad

reštrukturalizácie ustanovenie, ktoré je obdobné ust. , pretože otázka splatnosti

prihlásených pohľadávok je upravená v súdom potvrdenom reštrukturalizačnom pláne.

Rozdielny prístup správkyne k pohľadávkam jednotlivých veriteľov je zavŕšená

skutočnosťou, že napriek špecifikovanému dôvodu popretia pohľadávok SZRB nedošlo

z totožného dôvodu zo strany správkyne k popretiu iných prihlásených pohľadávok medzi

nimi pohľadávok , , ,

a ktorých konečná splatnosť mala taktiež nastať až po začatí

reštrukturalizačného konania dlžníka...“

Po prijatí sťažností na ďalšie konanie a ich spojení na spoločné konanie bolo

ústavnému súdu 7. apríla 2015 k sťažnosti sťažovateľov 1 až 4 doručené podanie SZRB

označené ako „Návrh na pristúpenie vedľajšieho účastníka na strane Okresného súdu

Banská Bystrica do konania o ústavnej sťažnosti “. Svoj návrh

na pristúpenie do konania SZRB odôvodnila tým, že v reštrukturalizačnom konaní dlžníka

si uplatnila zabezpečené pohľadávky v celkovej sume 8 957 288,64 € z úverových zmlúv,

ktoré boli správkyňou popreté. V konkurznom konaní si uplatnila pohľadávky v celkovej

sume 9 418 535,11 €. V tejto súvislosti SZRB poukázala na

„ výšku jeho pohľadávok prihlásených do reštrukturalizácie resp. konkurzu

vyhláseného na majetok dlžníka,

skutočnosť, že konania o určenie pohľadávok Vedľajšieho účastníka popretých

Sťažovateľom v rade 4/ v reštrukturalizácii Dlžníka boli sčasti právoplatne zastavené

v zmysle resp. je možné očakávať ich zastavenie,

skutočnosť, že v reštrukturalizačnom konaní Dlžníka mali byť reštrukturalizačným

plánom Dlžníka uspokojované sporné pohľadávky v celkovej výške cca 17 700 470,94

EUR.“.

Vzhľadom na uvedené SZRB dôvodí, že z hľadiska majetkových práv, ako aj

z hľadiska právnej istoty má mimoriadne závažný právny záujem na výsledku konania

o sťažnostiach sťažovateľov, pretože v dôsledku konania pred ústavným súdom môže nastať

stav, keď

„ vedľajší účastník nebude môcť efektívnym spôsobom uplatňovať svoje majetkové

práva proti Dlžníkovi,

právne postavenie Vedľajšieho účastníka či už v konkurze alebo v reštrukturalizácii

Dlžníka bude právne neisté aj vzhľadom na účinky vyhlásenia konkurzu na konania

o určenie pohľadávok popretých v reštrukturalizácii Dlžníka,

budú uspokojené sporné pohľadávky Sťažovateľov v rade 1./ až 3./ resp. iných osôb

a to na škodu Vedľajšieho účastníka resp. iných nespochybniteľných veriteľov Dlžníka“.

SZRB doručila ústavnému súdu 15. apríla 2015 ďalšie podanie označené ako

„Vyjadrenie k Sťažnosti , Návrh na zrušenie vydaného dočasného

opatrenia“, ktorým navrhuje, aby ústavný súd zrušil uznesenie o odložení vykonateľnosti

napadnutého uznesenia okresného súdu do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Podstatu označeného vyjadrenia SZRB tvorí argumentácia, podľa ktorej „postup správcu

od počiatku smeroval k účelovému popretiu pohľadávok Vedľajšieho účastníka, nakoľko

za podmienok uvedených v reštrukturalizačnom pláne by tento s jeho znením nesúhlasil.

Tento nesúhlas s predloženým reštrukturalizačným plánom Dlžníka vyplýva aj z podaných

námietok Vedľajšieho účastníka voči reštrukturalizačnému plánu.

Súčasne je zrejmé, že k vyhláseniu konkurzu na majetok dlžníka okresným súdom

došlo výhradne v dôsledku činnosti Správcu a Dlžníka v zákonnej reštrukturalizácii

Dlžníka, ktorá v konečnom dôsledku smerovala k poškodeniu práv všetkých oprávnených

veriteľov Dlžníka...“.

SZRB svoj návrh na vstup do konania ako vedľajší účastník podala s tvrdením, že má

právny záujem na výsledku konania pred ústavným súdom, a s poukazom na § 31a zákona

o ústavnom súde a (ďalej aj „OSP“). Ústavný

súd nespochybňuje, že SZRB má právny záujem na výsledku konania pred ústavným súdom

o sťažnostiach sťažovateľov. V súlade so svojou ustálenou judikatúrou ale v súvislosti

s návrhom SZRB na vstup do konania ako vedľajšieho účastníka ústavný súd považuje za

žiaduce poukázať na , podľa ktorého vedľajšími

účastníkmi konania sú osoby, ktorým toto postavenie priznáva tento zákon, ak sa tohto

postavenia nevzdajú. V súlade s citovaným textom je

v jeho ďalších ustanoveniach priznané postavenie vedľajšieho účastníka konania len vláde

Slovenskej republiky, zastúpenej Ministerstvom spravodlivosti (§ 37 ods. 2 zákona

o ústavnom súde), a aj to len v konaní o súlade právnych predpisov. V ustanoveniach

, ktoré upravujú konanie o sťažnosti podľa

( ‒ ), nie je žiadna zmienka ovedľajšom účastníkovi, t. j.

nepriznáva v konaní o sťažnosti podľa postavenie vedľajšieho účastníka

konania žiadnemu subjektu. Z toho nepochybne v spojení s dikciou § 21 ods. 2 zákona o

ústavnom súde vyplýva, že v tomto konaní ústavný súd ani nemôže nikomu (a teda ani

SZRB) priznať postavenie vedľajšieho účastníka. Subsidiárne uplatnenie Občianskeho

súdneho poriadku v takomto prípade neprichádza do úvahy, keďže v zmysle § 31a zákona

o ústavnom súde sa jeho ustanovenia môžu primerane použiť na konanie pred ústavným

súdom len vtedy, ak to „tento zákon (, pozn.) neustanovuje inak

a povaha veci to nevylučuje“, pričom je evidentné, že v

„ustanovuje inak.“

Rešpektujúc uvedené zákonné mantinely, senáty ústavného súdu vo svojej

štandardnej rozhodovacej praxi s odkazom na už uvedenú argumentáciu nepriznávajú

žiadateľom o vstup do konania v postavení vedľajšieho účastníka (dotknutým fyzickým

osobám alebo právnickým osobám) toto procesné postavenie – postavenie vedľajšieho

účastníka v konaní pred ústavným súdom (napr. , , ,

, , , , , ,

, , ), pritom im ale (predovšetkým v záujme

získania objektívnych informácií pre svoje rozhodnutie) spravidla umožňujú vyjadriť sa

k sťažnosti, príp. k nej priloženej dokumentácii, a na toto vyjadrenie následne primerane

prihliadajú pri svojom rozhodovaní.

V súlade so svojou ustálenou judikatúrou postupoval ústavný súd aj k vo vzťahu

k SZRB, ktorej argumentáciu obsiahnutú v jej podaniach primerane zohľadnil pri svojom

rozhodovaní. Pokiaľ ide o návrh SZRB na „zrušenie vydaného dočasného opatrenia“,

ústavný súd v priebehu svojho rozhodovania nezistil, že by odpadli dôvody, pre ktoré

rozhodol o odložení vykonateľnosti napadnutého uznesenia okresného súdu (formulované

v odôvodnení uznesenia sp. zn. z 10. marca 2015), a preto tomuto návrhu

SZRB nemohol vyhovieť.

Stanovisko okresného súdu z 10. apríla 2015 k sťažnosti ústavný súd zaslal na

vedomie a prípadné vyjadrenie sťažovateľom. Právna zástupkyňa sťažovateľov 1 až 3

vo svojom vyjadrení zo 14. mája 2015 k označenému stanovisku okresného súdu okrem

iného uviedla:

«S vyjadrením Okresného súdu Banská Bystrica... ako aj s vyjadrením sudcu

sa nestotožňujeme a to predovšetkým v otázke deklarovaného

porušenia povinnosti správcu spočívajúcom v nerovnakom posudzovaní podnetov veriteľov

a nepopretí „sporných“ pohľadávok.

1/ Súčasná úprava reštrukturalizácie obsiahnutá v neumožňuje popretie

prihlásenej pohľadávky iným veriteľom tak, ako je tomu napríklad v konkurze. Z tejto

skutočnosti však nemožno odvodiť povinnosť správcu vyhovieť akémukoľvek podnetu veriteľa

k tomu, aby poprel prihlásenú pohľadávku iného veriteľa v reštrukturalizačnom konaní.

Pokiaľ má reštrukturalizačný správca za to, že pohľadávka veriteľa je dostatočne

preukázaná, je na popierajúcom veriteľovi, aby poukázal na relevantné skutočnosti

a predložil podstatné dôkazy spochybňujúce oprávnenosť pohľadávky iného veriteľa. Pokiaľ

by tomu tak nebolo, oprávnené pohľadávky by bol správca nútený poprieť na základe

účelových podnetov, v ktorých by popierajúci veriteľ namietal alebo tvrdil fiktívne a ničím

nepodložené skutočnosti. Správca pri vybavovaní podnetu vždy postupuje s odbornou

starostlivosťou, avšak túto povinnosť nie je možné extenzívne rozširovať na zistenie

akejkoľvek veriteľom namietanej skutočnosti. Pokiaľ veriteľ SZRB, a. s. považoval proces

zisťovania a popierania pohľadávok za nedostatočný alebo postihnutý akoukoľvek vadou,

predstavuje to subjektívny názor tohto veriteľa na činnosť správcu.

Správkyňa reagovala na podnet vedľajšieho účastníka SZRB, a. s. tak, že preskúmala

účtovné dokumenty dlžníka (preskúmala zaúčtovanie ako aj použitie finančných

prostriedkov v účtovníctve dlžníka), vyžiadala si vyjadrenia ako od predsedu predstavenstva

dlžníka, tak i od dotknutých veriteľov, a to napriek skutočnosti, že podnet SZRB, a. s,

neobsahoval žiadny dokument alebo akýkoľvek iný dôkaz, na základe ktorého by bolo možné

považovať pohľadávky veriteľov sťažovateľov , ,

, za sporné. Na základe Sťažovateľom vykonaného šetrenia

neboli zistené žiadne skutočnosti, na základe ktorých by bolo možné považovať predmetné

pohľadávky za sporné. Samotná skutočnosť, že hotovostná pôžička presahuje určitú výšku

nezakladá neplatnosť pôžičky a ani nemôže spochybniť jej existenciu, a to najmä v prípade,

ak finančná hotovosť bola riadne zaúčtovaná a následne použitá v podnikaní dlžníka.

Z napadnutého rozhodnutia Okresného súdu Banská Bystrica tiež nie je jasné, na základe

akých skutočností následne posúdil rozhodujúci súd predmetné pohľadávky za sporné

vzhľadom k skutočnosti, že k ich posúdeniu nad rámec už vykonaného zisťovania

(preskúmanie účtovníctva a použitia finančných prostriedkov) by bolo nutné prizvať znalca

alebo inú osobu s ekonomickým vzdelaním. Pričom práve u Správcu sa predpokladá znalosť

aj právnej aj ekonomickej stránky, nakoľko pri zložení správcovských skúšok musel

preukázať svoje znalosti z oboch odborov, avšak na strane súdu takáto znalosť môže

absentovať.

Na rozdiel od podnetu „SZRB“, ku ktorému neboli doložené žiadne relevantné údaje,

alebo skutočnosti zakladajúce pochybnosť Správcu, k podnetu veriteľa bolo

priložené rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 30. 04. 2013 sp. zn.: ,

na základe ktorého vznikla správcovi skutočná pochybnosť o správnosti prihlásenia

pohľadávky veriteľa SZRB, a. s. Naviac skutkový a právny stav veci, ktorej sa predmetné

rozhodnutie týka, bol takmer totožný s reštrukturalizáciou dlžníka. Postup správcu v zmysle

zákona na základe reálnych a skutočných podkladov nie je možné v žiadnom prípade

považovať za zbytočný alebo nadmerný formalizmus.

Pokiaľ v rozhodnutí Okresný súd Banská Bystrica konštatoval, že pohľadávky

veriteľa SZRB, a. s. sú oprávnené a ich popretím Správkyňa porušila závažným spôsobom

príslušné ustanovenia , zo strany rozhodujúceho súdu nebolo riadne odôvodnené

na základe akých skutočností k záveru oprávnenosti popretých pohľadávok dospel.

Posudzovanie oprávnenosti pohľadávok veriteľa SZRB, a. s. mimo prebiehajúcich

incidenčných sporov zároveň v žiadnom prípade nemožno považovať za riešenie

prejudiciálnej otázky, ale za obchádzanie prebiehajúceho súdneho konania, nakoľko

o daných popretých pohľadávkach neprebehlo riadne dokazovanie v kontradiktórnom

konaní, napriek tomu, že na Okresnom súde Banská Bystrica boli v danej veci podané

samostatné žaloby o určenie pravosti popretých pohľadávok. Takýmto spôsobom došlo

nepochybne k prelomeniu zásady zákonného sudcu a je nutné takýto postup považovať

za podstatnú vadu konania. Je tiež otázne, akým spôsobom sa pri posudzovaní oprávnenosti

pohľadávok SZRB, a. s. vyporiadal Okresný súd s vyššie spomenutým rozhodnutím

Najvyššieho súdu SR zo dňa 30. 04. 2013 sp. zn.: , na základe ktorého došlo

k popretiu predmetných pohľadávok veriteľa SZRB, a. s.

2/ Dávame Ústavnému súdu tiež do pozornosti, že ešte pred vydaním napadnutého

rozhodnutia boli Okresnému súdu Banská Bystrica prostredníctvom Vyjadrenia k podnetu

a vykonanie dohľadu a návrhu na zastavenie reštrukturalizačného konania a vyhlásenie

konkurzu z dňa 27. 09. 2014 predložené dokumenty napr. Zápisnica zo zasadnutia

dozornej rady Kúpeľov Brusno, a. s. zo dňa 21. 06. 2010, v zmysle ktorej bol udelený súhlas

s poskytnutím ručenia. Napriek skutočnosti, že takýto súhlas bol predložený súdu a založený

do súdneho spisu, vo všetkých vyjadreniach SZRB, a. s., ako aj Okresného súdu Banská

Bystrica uvedení účastníci poukazujú na absenciu takéhoto súhlasu, a to napriek tomu, že

tento súhlas existuje a v konaní bol riadne predložený.

3/ V nadväznosti na namietanú spriaznenosť veriteľa resp.

podriadenosť pohľadávky daného veriteľa máme za to, že u daného veriteľa nie je daná

spriaznenosť k dlžníkovi v zmysle a ním prihlásené pohľadávky nie je možné považovať

za podriadené.

Aby niektorá z pohľadávok veriteľa bola pohľadávkou podriadenou,

musela by byť osoba, ktorej daná pohľadávka vznikla, spriaznená s dlžníkom v čase vzniku

tejto pohľadávky, prípadne by muselo dôjsť k tomu, aby predmetnú pohľadávku nadobudla

osoba spriaznená s dlžníkom v zmysle ustanovenia . Samotná skutočnosť, že

niektorý z veriteľov v minulosti bol spriaznený s dlžníkom nestanovuje sama o sebe

podriadenosť danej pohľadávky.

Vzhľadom k skutočnosti, že postúpením nadobudnutá pohľadávka veriteľa

, ktorá pôvodne vznikla veriteľovi KB servis automobilov s. r. o. ... dňa 27. 12. 2013

je možné konštatovať, že v čase vzniku danej pohľadávky spoločnosť KB servis automobilov

s. r. o. už viac ako 7 mesiacov nebola spriaznenou osobou dlžníka (od 27. 04. 2013)

a z uvedeného dôvodu daná pohľadávka nemôže byť pohľadávkou podriadenou.

Zároveň chceme poukázať na skutočnosť, že počas reštrukturalizácie dlžníka nebola

v súvislosti s hlasovaním daného veriteľa na schôdzi veriteľov alebo v súvislosti s jeho

hlasovaním na schvaľovacej schôdzi, vznesená zo strany žiadneho účastníka námietka

týkajúca sa spriaznenosti tohto veriteľa alebo podriadenosti jeho pohľadávok.

Pokiaľ by niektorý z veriteľov mal za to, že na schôdzi veriteľov alebo schvaľovacej

schôdzi hlasovala neoprávnená osoba, mohol sa spôsobom stanoveným v domáhať

súdnou cestou zrušenia uznesení prijatých schôdzami veriteľov a to podaním námietky

priamo na schôdzi veriteľov.

4/ Nie je možné stotožniť sa zo záverom, že v zmysle ustanovenia § 4 ods. 3 zákona

č. o správcoch v znení neskorších predpisov je Správkyňa vylúčená z funkcie

reštrukturalizačného správcu.

Predmetné ustanovenie hovorí o vzájomnom rozpore spoločných záujmov veriteľov.

Daná podmienka v zmysle uvedeného ustanovenia nie je splnená vzhľadom k tomu, že

spoločným záujmom veriteľov v reštrukturalizácii dlžníka ako aj v reštrukturalizácii

spoločnosti KB servis automobilov s. r. o. bolo dosiahnutie najvyššieho možného

uspokojenia, pričom tieto záujmy nie sú vo vzájomnom rozpore. Vzhľadom k uvedenému

neboli splnené podmienky vylúčenia Správcu ako reštrukturalizačného správcu. Je bežnou

praxou, že v konkurzných alebo v reštrukturalizačných konaniach sa stretávajú tí istí

veritelia (napr. daňový úrad, banky a iné finančné inštitúcie), ktorých záujem v rôznych

konaniach u toho istého správcu môže byť dokonca protichodný, avšak takéto skutočnosti

nemôžu zakladať a nezakladajú vylúčenie Správcu, pretože keby to tak bolo, každý správca

by mohol vykonávať maximálne jedno konkurzné, alebo reštrukturalizačné konanie počas

celej doby svojej pôsobnosti. Pričom dávame do pozornosti, že v reštrukturalizačnom

konaní si dlžník, alebo veriteľ vyberá správcu na základe jeho skúseností a vedomostí.

Na záver by sme chceli poukázať na skutočnosť, že vedľajší účastník Slovenská

správcovská a reštrukturalizačná, k. s. nebol ustanovený za správcu sťažnosťou napadnutím

rozhodnutím a nakoľko nebol ani účastníkom reštrukturalizačného konania máme za to, že

nie je dané jeho účastníctvo ani v konaní o ústavnej sťažnosti.»

Právna zástupkyňa sťažovateľky 4 vo vyjadrení z 11. mája 2015 doručenom

ústavnému súdu 18. mája 2015 k stanovisku okresného súdu z 10. apríla 2015 okrem iného

uviedla:

„Nestotožňujeme sa s názorom uvedeným vo vyjadreniach ohľadom nedostatočnej

aktívnej legitimácie Sťažovateľky k podaniu ústavnej sťažnosti.

Sťažovateľkou napadnutým rozhodnutím Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn.:

1 zo dňa 10. 10. 2014... došlo k vyhláseniu konkurzu na majetok spoločnosti

Kúpele Brusno, a. s... pričom Okresný súd Banská Bystrica svoje rozhodnutie odôvodnil

okrem iného závažným porušením povinností reštrukturalizačného správcu Sťažovateľky.

V zmysle ustanovenia o konkurze

a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov... sú účastníkmi reštrukturalizačného

konania dlžník, navrhovateľ a veritelia, ktorí spôsobom ustanoveným týmto zákonom

prihlásili svoje pohľadávky. V zmysle ustanovenia § 119 ods. 3 sú účastníkmi

reštrukturalizačného konania aj ďalšie osoby, o ktorých právach alebo povinnostiach sa má

v reštrukturalizačnom konaní konať; tieto osoby sú účastníkmi reštrukturalizačného

konania pre tú časť reštrukturalizačného konania, v ktorom sa koná a rozhoduje o ich

právach alebo povinnostiach.

Napriek skutočnosti, že výrok napadnutého rozhodnutia OS BB sa priamo dotýka len

dlžníka, v dôsledku zastavenia reštrukturalizácie a následného vyhlásenia konkurzu

na majetok dlžníka došlo k zániku funkcie Sťažovateľky ako reštrukturalizačného správcu.

Na rozdiel od konkurzného konania, zmysle neexistuje v rámci reštrukturalizácie

samostatné konanie, výsledkom ktorého by bolo rozhodovanie o pozbavení funkcie správcu

v dôsledku porušenia povinností správcu. Z rozhodovacej praxe súdov SR vyplýva, že

v konaní o pozbavení funkcie správcu je účastníkom aj dotknutý správca (uznesenie

Najvyššieho súdu SR zo dňa 14. 05. 2001, sp. zn.: ). Na základe uvedeného

je možné dovodiť, že v prípade zastavenia reštrukturalizačného konania pre opakované

alebo závažné porušenie povinností stanovených je správca účastníkom takéhoto

konania, nakoľko výsledkom takéhoto rozhodnutia je zánik jeho funkcie. Správcu v takomto

konaní nie je možné považovať len za osobu na konaní zúčastnenú, a to najmä v súvislosti

s následkami (vyhlásenie konkurzu), ktoré spája s opakovaným alebo závažným

porušením zákonom stanovených povinností správcom. Bolo by bez významu, ak by

účastníkmi takéhoto konania bol len dlžník a veritelia, a to vzhľadom k skutočnosti, že títo

nemôžu a nemajú vplyv na plnenie povinností zo strany reštrukturalizačného správcu.

Zároveň by však reštrukturalizačný správca mal mať k dispozícii opravný prostriedok,

ktorým by mu bolo umožnené preskúmať rozhodnutie, ktorým bolo deklarované porušenie

jeho zákonných povinností a ktorým de facto došlo k zániku jeho funkcie.

S prihliadnutím k všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam je možné jednoznačne

konštatovať, že Sťažovateľka je aktívne legitimovaná k podaniu ústavnej sťažnosti, nakoľko v

danom prípade bola účastníkom reštrukturalizačného konania...

Nie je možné stotožniť sa názorom uvedeným vo vyjadreniach ohľadom porušenia

povinností správcu spočívajúcom v nerovnakom posudzovaní podnetov veriteľov, nepopretí

„sporných“ pohľadávok a schválení niektorých úkonov dlžníka...

Je účelom incidenčného konania, aby o oprávnenosti sporného nároku rozhodoval

súd a nie správca. V súlade s ustálenou judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

(napr. rozhodnutie NS SR sp. zn.: ) „Predmetom incidenčného konania je

zistenie, či pohľadávka pre účely zaradenia do zoznamu prihlásených pohľadávok je

oprávnená alebo sporná“. Úlohou správcu je s odbornou starostlivosťou posúdiť právny

dôvod, vymáhateľnosť, výšku, zabezpečenie zabezpečovacím právom alebo poradie

zabezpečovacieho práva prihlásenej pohľadávky a v prípade, že vyhodnotí niektorú z vyššie

uvedených skutočností ako spornú, je povinný ju poprieť. Oprávnenia správcu

pri posudzovaní pohľadávky však nie je možné porovnávať s oprávneniami a možnosťami

súdu v incidenčnom konaní. Eventuálne nesprávne popretie akejkoľvek pohľadávky je

možné v rámci reštrukturalizácie zhojiť prostredníctvom incidenčného konania pozitívnym

rozhodnutím zo strany súdu. Popretie pohľadávky v prípade, ak správcovi vzniknú

relevantné pochybnosti o tejto pohľadávke preto nie je možné považovať za prekročenie

alebo porušenie povinností správcu, nakoľko je povinnosťou správcu takúto pohľadávku

poprieť.

Skutočnosť, že súčasná úprava reštrukturalizácie obsiahnutá v neumožňuje

popretie prihlásenej pohľadávky iným veriteľom tak, ako je tomu napríklad v konkurze,

alebo prostredníctvom osobitnej žaloby o popretie prihlásenej pohľadávky, je bohužiaľ

nedostatkom aktuálnej právnej úpravy. Z tejto skutočnosti však nemožno dovodiť povinnosť

správcu vyhovieť akémukoľvek podnetu veriteľa k tomu, aby poprel prihlásenú pohľadávku

iného veriteľa v reštrukturalizačnom konaní. Pokiaľ má reštrukturalizačný správca za to, že

pohľadávka veriteľa je dostatočne preukázaná je na popierajúcom veriteľovi, aby poukázal

na relevantné skutočnosti a predložil podstatné dôkazy spochybňujúce oprávnenosť

pohľadávky iného veriteľa. Pokiaľ by tomu tak nebolo, oprávnené pohľadávky by bol

správca nútený poprieť na základe účelových podnetov, v ktorých by popierajúci veriteľ

namietal alebo tvrdil fiktívne a ničím nepodložené skutočnosti. Správca pri vybavovaní

podnetu vždy postupuje s odbornou starostlivosťou, avšak túto povinnosť nie je možné

extenzívne rozširovať na zistenie akejkoľvek veriteľom namietanej skutočnosti. Pokiaľ veriteľ

SZRB, a. s. považoval proces zisťovania a popierania pohľadávok za nedostatočný alebo

postihnutý akoukoľvek vadou, predstavuje to subjektívny názor tohto veriteľa na činnosť

správcu.

Sťažovateľka reagovala na podnet vedľajšieho účastníka SZRB, a. s. tak, že

preskúmala účtovné dokumenty dlžníka (preskúmala zaúčtovanie ako aj použitie finančných

prostriedkov v účtovníctve dlžníka), vyžiadala si vyjadrenia ako od predsedu predstavenstva

dlžníka, tak i od dotknutých veriteľov, a to napriek skutočnosti, že podnet SZRB, a. s.

neobsahoval žiadny dokument alebo akýkoľvek iný dôkaz, na základe ktorého by bolo možné

považovať pohľadávky veriteľov , , ,

za sporné. Na základe Sťažovateľkou vykonaného šetrenia neboli zistené žiadne skutočnosti,

na základe ktorých by bolo možné považovať predmetné pohľadávky za sporné. Samotná

skutočnosť, že hotovostná pôžička presahuje určitú výšku nezakladá neplatnosť pôžičky a

ani nemôže spochybniť jej existenciu. a to najmä v prípade, ak finančná hotovosť bola

riadne zaúčtovaná a následne použitá v podnikaní dlžníka. napadnutého

rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica tiež nie je jasné, na základe akých skutočností

následne posúdil rozhodujúci súd predmetné pohľadávky za sporné vzhľadom k skutočnosti,

že k ich posúdeniu nad rámec už vykonaného zisťovania (preskúmanie účtovníctva a

použitia finančných prostriedkov) by bolo nutné prizvať znalca alebo inú osobu s

ekonomickým vzdelaním.

V tejto súvislosti chceme poukázať na podnet veriteľa , ku ktorému bolo

priložené rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 30. 04. 2013 sp. zn.: ,

na základe ktorého vznikla správcovi skutočná pochybnosť o správnosti prihlásenia

pohľadávky veriteľa SZRB, a. s. Naviac skutkový a právny stav veci, ktorej sa predmetné

rozhodnutie týka, bol takmer totožný s reštrukturalizáciou dlžníka. Postup správcu v zmysle

zákona na základe reálnych a skutočných podkladov nie je možné v žiadnom prípade

považovať za zbytočný alebo nadmerný formalizmus.

Reštrukturalizačný správca ako osoba s dosiahnutým vysokoškolským vzdelaním

II. stupňa v odbore právo alebo ekonómia (Sťažovateľka dosiahla vysokoškolské vzdelanie

II. stupňa v oboch odboroch) je po absolvovaní predpísanej odbornej prípravy odborne

spôsobilý na výkon funkcie správcu a teda je schopný a zároveň povinný postupovať

s odbornou starostlivosťou pri posudzovaní pohľadávok prihlásených do reštrukturalizácie

za účelom ich zaradenia do zoznamu pohľadávok. Pokiaľ v rozhodnutí Okresný súd Banská

Bystrica konštatoval, že pohľadávky veriteľa SZRB, a. s. sú oprávnené a ich popretím

Sťažovateľka porušila závažným spôsobom príslušné ustanovenia , zo strany

rozhodujúceho súdu nebolo riadne odôvodnené na základe akých skutočností k záveru

oprávnenosti popretých pohľadávok dospel (tu nie je možné akceptovať vyjadrenie OS BB

o aplikovaní zásady voľného hodnotenia dôkazov). Posudzovanie oprávnenosti pohľadávok

veriteľa SZRB, a. s. mimo prebiehajúcich incidenčných sporov zároveň v žiadnom prípade

nemožno považovať za riešenie prejudiciálnej otázky, ale za obchádzanie prebiehajúceho

súdneho konania, nakoľko o daných popretých pohľadávkach neprebehlo riadne

dokazovanie v kontradiktórnom konaní, napriek tomu, že na Okresnom súde Banská

Bystrica boli v danej veci podané samostatné žaloby o určenie pravosti popretých

pohľadávok. Takýmto spôsobom došlo nepochybne k prelomeniu zásady zákonného sudcu

a je nutné takýto postup považovať za podstatnú vadu konania. Je tiež otázne, akým

spôsobom sa pri posudzovaní oprávnenosti pohľadávok SZRB, a. s. vyporiadal Okresný súd

s vyššie spomenutým rozhodnutím Najvyššieho súdu SR zo dňa 30. 04. 2013 sp. zn.:

, na základe ktorého došlo k popretiu predmetných pohľadávok veriteľa

SZRB, a. s.

Dávame Ústavnému súdu tiež do pozornosti, že ešte pred vydaním napadnutého

rozhodnutia boli Okresnému súdu Banská Bystrica prostredníctvom Vyjadrenia k podnetu

na vykonanie dohľadu a návrhu na zastavenie reštrukturalizačného konania a vyhlásenie

konkurzu z dňa 27. 09. 2014 predložené dokumenty napr. Zápisnica zo zasadnutia

dozornej rady Kúpeľov Brusno, a. s. zo dňa 21. 06. 2010 v zmysle ktorej bol udelený súhlas

s poskytnutím ručenia. Napriek skutočnosti, že takýto súhlas bol predložený súdu a založený

do súdneho spisu, vo všetkých vyjadreniach SZRB, a. s., SSaR ako aj OS BB uvedení

účastníci poukazujú na absenciu takéhoto súhlasu, a to napriek tomu, že tento súhlas

existuje a v konaní bol riadne predložený.

Celkovo je možné konštatovať, že dohady a nepodložené úvahy prezentované

zo strany veriteľa SZRB, a. s. pred vydaním ústavnou sťažnosťou napadnutého rozhodnutia

sa dostatočným opakovaním stali pre Okresný súd Banská Bystrica pravdou, a to napriek

skutočnosti, že tieto sú v rozpore so skutočným stavom ako aj s obsahom

reštrukturalizačného a súdneho spisu v danej veci...

V súvislosti s namietanými postupom Sťažovateľky ohľadom schválenia niektorých

úkonov dlžníka je nutné poukázať na podstatné skutočnosti týkajúce sa podnikateľskej

činnosti dlžníka. Za účelom úspešného ukončenia reštrukturalizácie a následného plnenia

reštrukturalizačného plánu bolo nevyhnutné dobudovanie wellness komplexu, nakoľko by

tým došlo k zvýšeniu tržieb a ziskov dlžníka, v dôsledku väčšej ponuky služieb. Vzhľadom

k skutočnosti, že bolo vysoko nepravdepodobné, aby dlžníkovi počas trvania

reštrukturalizácie poskytol niektorý z veriteľov úver za účelom dobudovania daného

wellness komplexu, bol dlžník nútený financovať dokončovacie stavebné práce

prostredníctvom svojich obchodných partnerov. Prebratie ručenia alebo vystavenie zmenky

je tak nutné posudzovať v kontexte investície do majetku dlžníka, prostredníctvom ktorej

bude reálne budúce plnenie reštrukturalizačného plánu pri naplnení účelu

reštrukturalizácie.

Taktiež je nutné zdôrazniť, že udelením súhlasu s navýšením základného imania

spoločnosti WORLD PHARM s. r. o. nedošlo k zníženiu majetku dlžníka alebo k zmareniu

alebo ohrozeniu účelu reštrukturalizácie a zároveň daný úkon prispel k stabilizácii

obchodnej činnosti dlžníka. K žiadosti o vykonanie daného úkon dlžník priložil dostatočné

podklady, na základe ktorých bolo možné dospieť k záveru, že predmetný úkon je v záujme

dlžníka ako aj ostatných účastníkov reštrukturalizačného konania nakoľko prispieva

k naplneniu účelu reštrukturalizácie.“ V ďalšej časti svojho vyjadrenia (posúdenie

spriaznenosti veriteľa , vylúčenie správcu) sťažovateľka 4 uviedla

obdobné argumenty, aké uviedli vo svojom vyjadrení aj sťažovatelia 1 až 3.

Právna zástupkyňa sťažovateľky 5 vo svojom vyjadrení z 13. mája 2015 k stanovisku

okresného súdu z 10. apríla 2015 uviedla v zásade totožnú argumentáciu, ktorá bola

obsahom vyjadrenia sťažovateľky 4 z 11. mája 2015.

Podaním zo 17. apríla 2015 sa k sťažnostiam sťažovateľov vyjadril aj konkurzný

správca v podstate obdobnou argumentáciou, akú zaujali v danej veci SZRB a okresný súd,

pričom navyše uviedol, že podľa jeho názoru «je (bol) tu daný dôvod na zamietnutie

reštrukturalizačného plánu súdom podľa , podľa ktorého „súd

uznesením zamietne plán, ak... prijatie plánu bolo dosiahnuté podvodným konaním alebo

poskytnutím osobitných výhod niektorému účastníkovi plánu“». Súčasne konkurzný správca

uvádza, že podľa jeho názoru je „daný dôvod aby bol reštrukturalizačný plán Dlžníka

súdom zamietnutý aj z ďalších dôvodov, podľa ...“.

III.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických alebo

právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Z vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv

a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných

súdov je založená primárne („ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný

súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.

Ústavný súd vo svojej konštantnej judikatúre zdôrazňuje, že nie je zásadne

oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho

pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať,

či v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké

skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného

súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie

s , prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách

(, m. m. , , , ). Z tohto postavenia

ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať také rozhodnutia všeobecných súdov,

ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo samotným rozhodnutím, došlo k porušeniu

základného práva alebo slobody. Skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť

teda predmetom kontroly vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo

arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali

za následok porušenie základného práva alebo slobody (, m. m. ,

, , ).

Ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti ( ).

Je teda garantom ústavnosti a súdnym orgánom, ktorý je povinný chrániť dodržiavanie

a rešpektovanie všetkými orgánmi verejnej moci vrátane všeobecných súdov.

Dodržiavanie orgánmi verejnej moci však nemožno vzťahovať len na strohé

rešpektovanie jej jednotlivých článkov. Generálna interpretačná klauzula vyjadrená

v ustanovuje, že výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov

a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s . Výklad

každej právnej normy (právneho predpisu) musí byť konformný s ako základným

zákonom štátu s najvyššou právnou silou. V prípade, že vec pripúšťa rôzny výklad, orgán

aplikujúci právo je v konkrétnej veci povinný uprednostniť ústavne konformný výklad, čo sa

v plnom rozsahu vzťahuje aj na interpretáciu právnych noriem týkajúcich sa konkurzu

a reštrukturalizácie (porovnaj ĎURICA, M. Konkurzné právo na Slovensku a v Európskej

únii. Bratislava: EUROKODEX 2010, s. 6).

Požiadavka ústavne súladného výkladu aplikovanej právnej normy sa teda vzťahuje

v celom rozsahu aj na právne skutočnosti predpokladané zákonom o konkurze

a reštrukturalizácii, ktoré obligatórne spôsobujú zastavenie reštrukturalizačného konania,

začatie konkurzného konania a vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka a na posúdenie,

či tieto právne skutočnosti z ústavného hľadiska boli alebo neboli naplnené (nastali alebo

nenastali). Posúdenie týchto právnych skutočností a ich interpretácia však nemôžu byť

natoľko formalistické, aby sa prostredníctvom nich v konečnom dôsledku nielen zmaril účel

požadovanej súdnej ochrany, ale aj zabránilo v prístupe k súdnej ochrane z dôvodov, ktoré

nemožno v právnom štáte v žiadnom prípade pripísať na ťarchu účastníkovi konania, ktorý

sa tejto ochrany domáha.

Ústavný súd opakovane vo svojej judikatúre uvádza, že rozhodnutiu všeobecného

súdu musí predchádzať taký jeho postup, ktorý zodpovedá garanciám spravodlivého

súdneho konania v zmysle príslušných ustanovení a príslušnej medzinárodnej

zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, najmä garanciám obsiahnutým v práve

na spravodlivý proces, v princípe rovnosti zbraní a v práve na kontradiktórne konanie

(m. m. ).

Jedným z aspektov práva na spravodlivé súdne konanie je  okrem práva domáhať sa

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde (prístup k súdu)  aj právo na určitú kvalitu

súdneho konania, ktorá okrem iných procesných záruk kladie dôraz aj na zachovanie

kontradiktórnosti konania a „rovnosti zbraní“ (podobne napr. ). Podstatou

kontradiktórnosti a s ňou súvisiacou „rovnosťou zbraní“ je, aby všetci účastníci konania

mali reálnu možnosť využiť svoje procesné práva predložiť argumenty a reagovať

na „protiargumenty“ protistrany (pozri napr. , ).

Ústavný súd pripomína, že aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý v súvislosti

s rovnosťou účastníkov konania používa pojem „rovnosť zbraní“, podľa svojej konštantnej

judikatúry vyžaduje, aby každej procesnej strane bola daná primeraná možnosť predložiť

svoju záležitosť a príslušnú argumentáciu za rovnakých podmienok (pozri napr. Beer proti

Rakúsku 2004, Baumann proti Rakúsku 2001, Dombo Beheer B. V. proti Holandsku 1993,

Ankerl proti Švajčiarsku 1996, Komanický proti Slovensku 2002).

Ústavnosť konaní pred orgánom verejnej moci predpokladá aj to, že orgán verejnej

moci, pred ktorým sa takéto konania uskutočňujú, koná zásadne nestranne, nezávisle

a s využitím všetkým zákonom ustanovených prostriedkov na dosiahnutie účelu

predmetného konania. Ústavný súd v tomto smere osobitne pripomína objektivitu takého

postupu orgánu verejnej moci (m. m. , ). Len objektívnym

postupom sa v rozhodovacom procese vylučuje svojvôľa, ktorej nebezpečenstvo spočíva

v potenciálnom uplatnení ničím (objektívne) nepodloženej úvahy orgánu verejnej moci

bez akýchkoľvek objektívnych limitov, ktoré sú v podmienkach právneho štátu okrem iného

garantované zákonnými spôsobmi zisťovania skutkového základu pre rozhodnutie.

Objektívny postup orgánu verejnej moci sa musí prejaviť nielen vo využití všetkých

dostupných a pritom legálnych zdrojov zisťovania skutkového základu na rozhodnutie, ale aj

v tom, že takéto rozhodnutie obsahuje (musí obsahovať) aj odôvodnenie, ktoré

preukázateľne vychádza z týchto objektívnych postupov a ich uplatnenia v súlade

s procesnými predpismi.

Z ustálenej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že neodmysliteľnou súčasťou

základného práva podľa a práva podľa dohovoru je aj právo

účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne

dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom

súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (napr.

, ). Potreba náležite odôvodniť súdne rozhodnutie je daná tiež

vo verejnom záujme, pretože je jednou zo záruk, že výkon spravodlivosti nie je arbitrárny,

neprehľadný a že rozhodovanie súdu je kontrolovateľné verejnosťou ().

Uvedené východiská bol povinný dodržiavať v konaní a pri rozhodovaní v napadnutej

veci aj okresný súd, a preto bolo úlohou ústavného súdu posúdiť, či ich skutočne

rešpektoval, a to minimálne v takej miere, ktorá je z ústavného hľadiska akceptovateľná a

udržateľná.

IV.

Predmetom sťažnosti sťažovateľov je namietané porušenie ich základných práv podľa

a a práva podľa dohovoru napadnutým

uznesením okresného súdu sp. zn. z 10. októbra 2014, ktorým bolo zastavené

reštrukturalizačné konanie vedené proti dlžníkovi a bol vyhlásený konkurz na jeho majetok.

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti sťažovateľov vzal predovšetkým do úvahy,

že namietajú porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu, ktoré je v demokratickej

spoločnosti do tej miery favorizované, že pri jeho uplatňovaní neprichádza do úvahy

(zo strany súdov) ani jeho zužujúci výklad, ani také formálne interpretačné postupy,

následkom ktorých by mohlo byť jeho neodôvodnené (svojvoľné) obmedzenie, či dokonca

jeho popretie ().

Z predloženého spisového materiálu ústavný súd zistil, že sťažovateľ 1 sa ako veriteľ

návrhom doručeným okresnému súdu 28. marca 2014 domáhal povolenia reštrukturalizácie

dlžníka. Spolu s návrhom na povolenie reštrukturalizácie predložil súdu reštrukturalizačný

posudok vypracovaný povereným správcom a ďalšie zákonom ustanovené prílohy (zoznam

majetku, zoznam záväzkov, zmluvný prehľad, zoznam spriaznených osôb, riadnu

individuálnu účtovnú závierku vyhotovenú k 31. decembru 2013 a originál notársky

overeného osvedčenia dlžníka, že je v úpadku a že súhlasí s podaním návrhu na povolenie

reštrukturalizácie).

Okresný súd uznesením sp. zn. zo 7. apríla 2014, ktoré nadobudlo

právoplatnosť 12. apríla 2014, začal reštrukturalizačné konanie voči dlžníkovi. Následne

uznesením sp. zn. zo 6. mája 2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť 14. mája

2014, povolil reštrukturalizáciu dlžníka a správcu povereného sťažovateľom 1

vypracovaním reštrukturalizačného posudku ustanovil do funkcie reštrukturalizačného

správcu.

Dňa 10. júna 2014 si SZRB ako veriteľka uplatnila u reštrukturalizačnej správkyne

zabezpečené pohľadávky, ktoré vznikli na základe úverovej zmluvy č. UPM 51189 2006

z 24. mája 2006 v znení dodatkov v celkovej sume 354 982,23 €, ktorá je vedená v zozname

pohľadávok pod č. 77/1e, zmluvy o prevzatí dlhu č. 53932 2008 z 30. júna 2009 v znení

dodatkov v celkovej sume 2 185 801,59 €, ktorá je vedená v zozname pohľadávok

pod č. 77/2e, úverovej zmluvy č. 28484 2009 z 30. júna 2009 v znení dodatkov v celkovej

sume 3 107 845,81 €, ktorá je vedená v zozname pohľadávok pod č. 77/3e,

a úverovej zmluvy č. 61583 2010 z 22. novembra 2010 v znení dodatkov v celkovej sume

3 308 659,01 €, ktorá je vedená v zozname pohľadávok pod č. 77/4e.

Do reštrukturalizačného konania dlžníka boli okrem iných prihlásené aj:

pohľadávka veriteľa v sume 2 658 219,17 € na základe zmluvy

o pôžičke z 15. júna 2011 uzatvorenej medzi ním a spoločnosťou BIC Trade s. r. o.,

Kúpeľná 1/2, Brusno (ďalej len „spoločnosť BIC Trade“), pričom predmetný záväzok mal

byť zabezpečený ručením dlžníka. Pôžička v sume 2 000 000 € mala byť poskytnutá 15. júna

2011 v hotovosti do pokladne spoločnosti BIC Trade so splatnosťou 31. januára 2014.

Dlžník mal 10. februára 2014 svoj záväzok z ručenia uznať s úradne osvedčeným podpisom

26. marca 2014;

pohľadávka veriteľa  sťažovateľa 3 v sume 1 306 575,34 € na základe zmluvy

o pôžičke z 31. januára 2011 uzatvorenej medzi ním a spoločnosťou BIC Trade, pričom

predmetný záväzok mal byť zabezpečený ručením dlžníka. Pôžička v sume 950 000 € mala

byť poskytnutá 31. januára 2011 v hotovosti do pokladne spoločnosti BIC Trade

so splatnosťou 31. januára 2014. Dlžník mal 7. februára 2014 svoj záväzok z ručenia uznať s

úradne osvedčeným podpisom 26. marca 2014;

zabezpečená pohľadávka veriteľa  sťažovateľa 1 v sume 5 027 397,26 € na základe

zmluvy o pôžičke z 27. decembra 2011 uzatvorenej medzi ním a spoločnosťou BIC Trade,

pričom predmetný záväzok mal byť zabezpečený ručením dlžníka. Pôžička v sume 4 000

000 € mala byť poskytnutá 27. decembra 2011 v hotovosti do pokladne spoločnosti BIC

Trade so splatnosťou 15. januára 2014. Dlžník mal 20. januára 2014 svoj záväzok z ručenia

uznať s úradne osvedčeným podpisom 26. marca 2014;

pohľadávka veriteľa  sťažovateľa 2 v sume 1 276 969,17 € na základe zmluvy

o pôžičke z 2. mája 2011 uzatvorenej medzi ním a spoločnosťou BIC Trade, pričom

predmetný záväzok mal byť zabezpečený ručením dlžníka. Pôžička v sume 950 000 € mala

byť poskytnutá 2. mája 2011 v hotovosti do pokladne spoločnosti BIC Trade so splatnosťou

31. januára 2014. Dlžník mal 7. februára 2014 svoj záväzok z ručenia uznať s úradne

osvedčeným podpisom 26. marca 2014;

pohľadávka veriteľa v sume 7 000 000 € vzniknutá z titulu odplaty za

postúpenie jeho pohľadávky voči spoločnosti BIC Trade na dlžníka podľa zmluvy

o postúpení pohľadávok z 31. marca 2014. Odplata v sume 7 000 000 € mala byť

veriteľovi zaplatená v zmysle zmluvy o postúpení pohľadávok z 31. marca 2014

do 31. decembra 2027.

Sťažovateľke 4 (reštrukturalizačnej správkyni) boli 10. júla 2014 zo strany SZRB

doručené podnety na popretie pohľadávok veriteľov Kúpeľná investičná s. r. o.,

, a sťažovateľov 1 až 3.

Na základe podnetu veriteľa  sťažovateľa 1 na popretie pohľadávok SZRB z 11. júla

2014 reštrukturalizačná správkyňa poprela pohľadávky veriteľa SZRB v celom rozsahu.

Konania o určenie reštrukturalizačnou správkyňou popretých pohľadávok veriteľa SZRB sú

vedené okresným súdom pod sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

a sp. zn. .

Na prvej schôdzi veriteľov konanej 16. júla 2014 bol zvolený 5 členný veriteľský

výbor v zložení , sťažovatelia 1 až 3 a .

Reštrukturalizačná správkyňa informovala na schôdzi veriteľov o tom, že

v reštrukturalizačnom konaní bolo prihlásených 96 veriteľov s celkovou prihlásenou sumou

31 335 376,91 €, z toho zistená suma predstavuje 19 621 755,30 € a popretá je suma

11 713 630,71 €.

Dňa 25. augusta 2014 SZRB doručila okresnému súdu podnet na vykonanie dohľadu

a návrh na zastavenie reštrukturalizačného konania a vyhlásenie konkurzu, a to z dôvodov

pochybenia správcu pri preskúmavaní pohľadávok, keď podľa jej názoru správca „svoj

postup z hľadiska imperatívu konania s odbornou starostlivosťou zavŕšil tým, že podnetom

SZRB na popretie pohľadávok veriteľov ,

a v kumulatívnej výške 10.269.160,94 EUR nevyhovel a takto prihlásené

pohľadávky v celom rozsahu zistil a to napriek dubióznemu charakteru predmetných

pohľadávok a viacerým otáznikom ohľadom platnosti právnych titulov, ktoré majú byť

základom ich vzniku, ako aj ich zjavnej potenciálnej odporovateľnosti“. Podľa SZRB

„nepochopiteľný postup správcu pokračoval pri vybavovaní podnetu veriteľa

na popretie pohľadávok SZRB z dôvodu ich údajného nesprávneho prihlásenia zo strany

SZRB, keď nesplatné splátky úveru poskytnutého Dlžníkovi mali byť podľa názoru p.

prihlásené ako podmienené pohľadávky s uvedením podmienky vzniku uplynutia času,

pričom tento svoj z hľadiska právnej teórie a doterajšej praxe prevratný názor podložil

uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 30. 04. 2013“. SZRB

vo svojom podnete na zastavenie reštrukturalizácie a vyhlásenie konkurzu na majetok

dlžníka namietala aj pochybenia správcu pri vedení schôdze veriteľov, ako aj

pri schvaľovaní právnych úkonov dlžníka.

Podnet SZRB bol 9. septembra 2014 prerokovaný okresným súdom za účasti

sťažovateľky 4, o čom bola vyhotovená zápisnica obsahujúca jej vyjadrenie k jednotlivým

námietkam SZRB. Podrobné písomné vyjadrenie k podnetu SZRB na vykonanie dohľadu

a návrhu na zastavenie reštrukturalizačného konania a vyhlásenie konkurzu

reštrukturalizačná správkyňa doručila konkurznému súdu 30. septembra 2014. Vo svojom

písomnom vyjadrení sťažovateľka 4 podala rozsiahle vysvetlenie k procesu preskúmania

pohľadávok, k otázke popretia pohľadávky SZRB a nepopretia pohľadávok ostatných

veriteľov, k údajným pochybeniam pri vedení schôdze veriteľov, pri schvaľovaní právnych

úkonov dlžníka, ako aj k otázke vylúčenia správcu.

SZRB následne okresnému súdu 3. októbra 2014 doručila ďalšie podania, ktorých

obsah tvorili námietka zaujatosti zákonného sudcu, návrh na odvolanie správcu a návrh

na vydanie predbežného opatrenia, ktorým by okresný súd zakázal v konaní vedenom pod

sp. zn. konanie schvaľovacej schôdze veriteľov dlžníka zvolanej na 7. október

2014. Dňa 7. októbra 2014 SZRB doručila okresnému súdu späťvzatie námietky zaujatosti

zákonného sudcu a tiež písomné námietky voči reštrukturalizačnému plánu dlžníka.

Dňa 7. októbra 2014 sa v sídle dlžníka konala schvaľovacia schôdza, na ktorej bol

schválený reštrukturalizačný plán dlžníka. V zmysle § 151 zákona o konkurze

a reštrukturalizácii sťažovateľka 4 doručila 8. októbra 2014 okresnému súdu návrh

na potvrdenie reštrukturalizačného plánu dlžníka. Súčasťou návrhu bola zápisnica

zo schvaľovacej schôdze a reštrukturalizačný plán prijatý schvaľovacou schôdzou.

Okresný súd o návrhu veriteľa SZRB z 25. augusta 2014 napadnutým uznesením

sp. zn. z 10. októbra 2014 rozhodol tak, že zastavil reštrukturalizačné konanie

voči dlžníkovi, začal konkurzné konanie na majetok dlžníka, vyhlásil konkurz na majetok

dlžníka a do funkcie správcu ustanovil Mgr. Slavomíra Jančiara, J. Kozačeka 13E, Zvolen.

Napadnuté uznesenie nadobudlo právoplatnosť 17. októbra 2014 (v Obchodnom vestníku

bolo zverejnené pod č. 198/2014 zo 16. októbra 2014).

Okresný súd v odôvodnení napadnutého uznesenia okrem iného uviedol:

«Dňa 25. 08. 2014 bolo tunajšiemu súdu doručené podanie veriteľa Slovenská

záručná a rozvojová banka, a. s... ako podnet na vykonanie dohľadu podľa

a návrh na zastavenie reštrukturalizačného konania a vyhlásenie konkurzu.

Veriteľ si dňa 10. 06. 2014 uplatnil u správcu zabezpečené pohľadávky z Úverovej zmluvy

č. UPM 51189 2006 zo dňa 24. 05. 2006 v znení dodatkov v celkovej výške 354.982,23

EUR, ktorá je vedená v zozname pohľadávok pod č. 77/1e, zo Zmluvy o prevzatí dlhu

č. 53932 2008 zo dňa 30. 06. 2009 v znení dodatkov v celkovej výške 2.185.801,59 Eur,

ktorá je vedená v zozname pohľadávok pod č. 77/2e, z Úverovej zmluvy č. 28484 2009

zo dňa 30. 06. 2009 v znení dodatkov v celkovej výške 3.107.845,81 EUR, ktorá je vedená

v zozname pohľadávok pod č. 77/3e a z Úverovej zmluvy č. 61583 2010 zo dňa 22. 11. 2010

v znení dodatkov v celkovej výške 3.308.659,01 EUR, ktorá je vedená v zozname

pohľadávok pod č.77/4e.

SZRB dňa 10. 07. 2014 doručila správkyni podnety na popretie prihlásených

veriteľov a to: Kúpeľná investičná s. r. o., ,

a . Dňa 11. 07. 2014 bol správkyni doručený

podnet veriteľa na popretie pohľadávok uplatnených SZRB. Prístup

správkyne pri vyhodnotení pohľadávok a uvedených podnetov mal za následok vytvorenie

absolútnej nerovnováhy v postavení jednotlivých veriteľov v reštrukturalizačnom konaní

a umožnil ovládnutie reštrukturalizácie prostredníctvom pohľadávok vyplývajúcich

z právnych titulov so zvláštnym charakterom. Postup správkyne pri preskúmavaní

pohľadávok nenapĺňa zákonnú požiadavku pre postup s odbornou starostlivosťou a môže

mať za následok podstatné ohrozenie spoločných záujmov veriteľov dlžníka na dosiahnutí čo

možno najvyššej miery uspokojenia ich uplatnených nárokov. SZRB poukazuje na rozdielny

postup správkyne pri vyhodnotení podnetov na popretie.

Veriteľ SZRB v podnete ďalej poukázal na veriteľov, ktorí si prihlásili svoje

pohľadávky do reštrukturalizačného konania. Jedná sa o veriteľov

a . Títo veritelia si svoje pohľadávky

prihlásili na základe zmlúv o pôžičke uzatvorených medzi nimi a spoločnosťou BIC TRADE

s. r. o... Každý veriteľ prihlásenú pohľadávku preukázal zmluvou o pôžičke, príjmovým

pokladničným dokladom, výzvou na plnenie adresovanou na spoločnosť BIC TRADE s. r. o.

a uznaním záväzku kde podpis dlžníka na listine bol úradne osvedčený dňa 26. 03. 2014.

SZRB ďalej poukázala, že v priebehu roku 2011 mali byť osobe spriaznenej BIC TRADE

s. r. o. s dlžníkom poskytnuté pôžičky v celkovej výške 7.900.000 Eur, uvedené pôžičky boli

poskytnuté výhradne v hotovosti, pričom dlžník sa mal zaručiť za splnenie záväzkov osoby

s ním spriaznenej vo výške 7.900.000 Eur. Za splnenie týchto mal dlžník ručiť a všetky mali

byť splatné v období bezprostredne predchádzajúcom reštrukturalizácii dlžníka a dlžník mal

bezodkladne po splatnosti záväzkov osoby s ním spriaznenej BIC TRADE s. r. o. záväzky

vyplývajúce z ručenia uznať a vo všetkých prípadoch úradne osvedčiť svoj podpis

na zmluvách o pôžičke ako aj uznaní záväzkov dňa 26. 03. 2014, t. j. v ten istý deň ako bol

vypracovaný reštrukturalizačný posudok. Podľa názoru SZRB by z týchto dôvodov malo byť

namieste podrobné preskúmanie pohľadávok takéhoto charakteru, ktoré by mali tvoriť 46 %

všetkých nepodriadených pohľadávok uplatnených v reštrukturalizačnom konaní, a to tak

z hľadiska ich skutkovej a právnej existencie ako aj možného ukrátenia ostatných veriteľov

dlžníka.

Správkyňa sa však vo svojom vyjadrení zo dňa 14. 07. 2014 k vyššie naznačeným

objektívne daným pochybnostiam postavila tak, že takéto preskúmanie je nad rozsah

kompetencií správcu. S názorom správkyne však SZRB nesúhlasila a poukázala

na skutočnosť, že preskúmavanie nárokov uplatnených v reštrukturalizácii zo strany

správkyne konajúceho s odbornou starostlivosťou predstavuje nevyhnutný zákonný

predpoklad pre objektívne vymedzenie okruhu účastníkov reštrukturalizačného konania.

Ďalej SZRB uviedla, že vzhľadom na skutočnosť, že je členom

štatutárneho orgánu dlžníka a zároveň osobou oprávnenou konať v mene BIC TRADE

s. r. o., mal správca zhodnotiť ručenia dlžníka za záväzky BIC TRADE s. r. o. z hľadiska

naplnenia zákonných podmienok podľa ustanovenia

predložením súhlasov dozornej rady dlžníka s ich vykonaním a porovnaním ich podmienok

s podmienkami obvyklými v bežnom obchodnom styku a tak posúdiť ich platnosť. Taktiež

poukázal na fakt, že zhodnotenie vzťahov medzi dlžníkom a BIC TRADE s. r. o., na základe

ktorých sa dlžník zaručil za záväzky osoby s ním spriaznenej vo výške 7.900.000, EUR

bez zjavnej ekonomickej kauzy pre dlžníka, malo byť obsiahnuté už v reštrukturalizačnom

posudku, v ktorom ak správca vyhodnotil otázku odporovateľnosti týchto vzťahov negatívne,

malo byť podrobne uvedené odôvodnenie takéhoto záveru a ak mu tieto vzťahy medzi

dlžníkom a osobou s ním spriaznenou neboli v čase vyhotovenia reštrukturalizačného

posudku známe, tak ich mal zhodnotiť najneskôr vo fáze preskúmavania pohľadávok.

Správca sa však pri preskúmavaní predmetných pohľadávok obmedzil len na ubezpečenie

člena štatutárneho orgánu dlžníka a zároveň štatutára spoločnosti BIC TRADE s. r. o.,

že tento vzťah je v poriadku, uznanie záväzku podpísal dobrovoľne, z pôžičky malo dôjsť

k zveľadeniu majetku dlžníka, čo však mal podložiť posudkom, podľa ktorého bol technicky

zhodnotený majetok spoločnosti BIC TRADE s. r. o. a to v rokoch 2004 až 2007.

Správkyňa žiadnym spôsobom neskúmala prípadnú neplatnosť ručiteľských vyhlásení

zakladajúcich nároky týchto veriteľov voči dlžníkovi a to napriek ich zjavnej neplatnosti

resp. neexistencii. Ručiteľskými vyhláseniami sa dlžník zaviazal zaplatiť za spoločnosť BIC

TRADE s. r. o. záväzok špecifikovaný v čl. II ods. 3 príslušnej zmluvy o pôžičke. Nakoľko

však zmluvy o pôžičkách neobsahujú žiadne ustanovenie čl. II. ods. 3, nemôže byť takéto

ručiteľské vyhlásenie platné resp. je možné konštatovať, že vôbec nevzniklo pre absenciu

jednej z jeho základných zákonných náležitostí presnej špecifikácie záväzku, ktorý sa

dlžník ako ručiteľ zaviazal splniť za spoločnosť BIC TRADE s. r. o.

Dňa 11. 07. 2014 doručil veriteľ podnet na popretie pohľadávok

veriteľa SZRB. Ako dôvod uviedol, že veriteľ SZRB si svoje pohľadávky prihlásil nesprávne,

nakoľko si veriteľ mal jednou prihláškou prihlásiť len splatné pohľadávky a nezaplatené

splátky v zmysle úverových zmlúv a ostatné nesplatné splátky úveru si mal veriteľ prihlásiť

samostatnými prihláškami ako podmienené pohľadávky s uvedením podmienky vzniku

uplynutia času. Z tohto dôvodu sú podľa názoru neurčité, nejasné,

nezrozumiteľné, nepreskúmateľné a v rozpore s obsahom príloh. SZRB si mal prihlásiť ako

podmienené pohľadávky pre každú splátku osobitne s uvedením podmienok uplynutie času.

V podnete veriteľ poukázal na uznesenie NS SR sp. zn.: a rozsudok

KS v Prešove sp. zn. .

Veriteľ SZRB vo svojom podaní poukázal na pochybenie reštrukturalizačnej

správkyne pri vedení schôdze veriteľov.

Dňa 16. 07. 2014 o 10:00 hod. sa v sídle dlžníka konala schôdza veriteľov dlžníka

v reštrukturalizačnom konaní vedenom pred Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn.

1 , ktorá bola zvolaná v súlade s . Schôdzi veriteľov predsedala v súlade

správkyňa a zúčastnili sa jej 20 veritelia prihlásených pohľadávok.

Schôdza veriteľov na základe návrhov Správcu ako predsedajúceho zvolila za členov

veriteľského výboru veriteľov , ,

a

Veriteľ ... si do reštrukturalizácie prihlásil dve pohľadávky, z ktorých

pohľadávka vo výške 2.658.219,17, EUR je z titulu ručenia za záväzky BIC TRADE s. r. o.

Okrem tejto pohľadávky dubiózneho charakteru si veriteľ

v reštrukturalizačnom konaní prihláškou uplatnil pohľadávku vo výške 431.310, EUR

z titulu Zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej medzi ním a DEST s. r. o. dňa

06. 05. 2014. Postupovanou pohľadávkou bola pohľadávka voči dlžníkovi za dodanie

reklamno propagačného materiálu zo strany dodávateľa KB Servis automobilov s. r. o...

Až do 26. 04. 2013 bol jedným zo spoločníkov spoločnosti KB Servis automobilov

s. r. o. p. so 70 % podielom na základnom imaní spoločnosti. bol

a je zároveň predsedom predstavenstva dlžníka a teda spoločnosť KB Servis automobilov

s. r. o. bola v zmysle § 9 ods. l písm. e) spriaznenou osobou dlžníka a tejto skutočnosti si

Správca, ktorý zároveň vykonával funkciu správcu v reštrukturalizácii spoločnosti KB

Servis automobilov s. r. o. mal byť vedomý. Na spoločnosť KB Servis automobilov s. r. o.

bol vyhlásený konkurz dňa 05. 06. 2014.

Podaním zo dňa 18. 6. 2014 správkyňa odsúhlasila vystavenie zmenky a ručiteľského

vyhlásenia v prospech spoločnosti BPT LEASING, a. s... na zabezpečenie záväzku

spoločnosti BIC TRADE s. r. o..., že ako leasingový nájomca uhradí poskytovateľovi

leasingu cenu za predmet leasingu „hotelové vybavenie a zariadenie

v celkovej výške 250.000, EUR...“

Podkladom pre vyššie uvedené bola žiadosť dlžníka zo dňa 17. 6. 2014, ktorou

požiadal správcu o udelenie súhlasu s vystavením zmenky a ručiteľského vyhlásenia.

V podaní dlžník uviedol, že získal od leasingovej spoločnosti BPT LEASING, a. s. prísľub

na odkúpenie časti hotelového vybavenia a zariadení za sumu 250.000, EUR. Vlastníkom

tohto zariadenia je spoločnosť BIC TRADE, s. r. o., pričom toto je v užívaní dlžníka.

Leasingovým nájomcom bude spoločnosť Kúpele Brusno Pictures s. r. o. Z výnosu z predaja

mala spoločnosť BIC TRADE s. r. o. čiastočne uhradiť svoj záväzok voči dlžníkovi, pričom

dlžníkom budú získané finančné zdroje použité na dokončenie saunovej časti komplexu.

Leasingová spoločnosť však požaduje ručiteľské vyhlásenie a zmenku vystavenú dlžníkom.

SZRB nie zrejmé, na základe akého skutkového základu Správca odsúhlasil vystavenie

zmenky a ručenia za spoločnosť BIC TRADE s. r. o. ako leasingového nájomcu, pokiaľ

podľa vyjadrenia dlžníka zo dňa 17. 6. 2014 mala byť leasingovým nájomcom spoločnosť

Kúpele Brusno Pictures s. r. o.

Podaním zo dňa 20. 5. 2014 správkyňa odsúhlasila právny úkon dlžníka spočívajúci

v navýšení základného imania dcérskej spoločnosti dlžníka WORLD PHARM s. r. o...

zo sumy 5 000. EUR na sumu 65 000, EUR.

Dlžník odsúhlasenie vyššie uvedeného úkonu odôvodnil požadovaním vyššej

zábezpeky zo strany obchodných partnerov WORLD PHARM s. r. o. vzhľadom

na reštrukturalizáciu dlžníka ako materskej spoločnosti.

Vyššie uvedený súhlas správkyne odôvodnil úzkou previazanosťou podnikateľskej

činnosti dlžníka a WORLD PHARM s. r. o., pričom navýšenie základného imania tejto

spoločnosti je nevyhnutné pre udržanie tržieb a následného zisku dcérskej spoločnosti.

Navýšenie základného imania dcérskej spoločnosti predstavuje len nepatrnú časť tržieb

dlžníka a s odbornou starostlivosťou nie je možné predpokladať, že by takýto právny úkon

mohol negatívne pôsobiť na budúce uspokojenie veriteľov dlžníka v zmysle

reštrukturalizačného plánu.

Dňa 31. 5. 2014 bolo v Obchodnom registri SR zverejnené navýšenie základného

imania spoločnosti WORLD PHARM s. r. o. zo sumy 5.000, EUR na 65.000, EUR.

Podľa účtovnej závierky spoločnosti WORLD PHARM s. r. o. predstavoval jej

hospodársky výsledok: za rok 2012 strata 183 EUR a za rok 2013 strata 193 EUR.

Táto spoločnosť v období rokov 2012, 2013 nevykonávala žiadnu podnikateľskú

činnosť, ktorá by priamo súvisela s činnosťou dlžníka a ktorá by súčasne bola nevyhnutnou

pre dosiahnutie účelu reštrukturalizácie dlžníka. Súčasne táto spoločnosť nedosahovala

žiadne tržby súvisiace s jej podnikateľskou činnosťou. Túto skutočnosť bola správkyňa

povinná vyhodnotiť s odbornou starostlivosťou ako aj vykonať vlastné šetrenia.

Vyššie uvedené zo strany správkyne nebolo vykonané. Taktiež neboli s dlžníkom

správkyni predložené žiadne doklady vo forme existujúcich alebo budúcich zmluvných

vzťahov, ktoré by odôvodňovali vyššie uvedený záver Správcu. Predpoklad správcu,

že navýšenie základného imania spoločnosti WORLD PHARM s. r. o. je nevyhnutné

pre udržanie jej tržieb a následného zisku, je tak neodôvodnený. Zo strany správcu bol

odsúhlasený úkon dlžníka, ktorým sa mimo kontrolu správcu dostal majetok dlžníka

v rozsahu 60.000, EUR. Z obsahu reštrukturalizačného spisu nevyplýva, že by správkyňa

následne po udelení súhlasu dlžníkovi žiadala o preukázanie skutočnosti, či spoločnosť

WORLD PHARM s. r. o. vstúpila do zmluvných vzťahov s odberateľmi dlžníka a akým

spôsobom sa táto spoločnosť zúčastňuje na podnikaní dlžníka.

V reštrukturalizačnom konaní dlžníka bola okrem iných uplatnená i pohľadávka

veriteľa KB Servis automobilov s. r. o... v sume 3.070,83 EUR predstavujúca zostatok

pohľadávky KB servis automobilov s. r. o. voči dlžníkovi uplatnenej faktúrou č. 12/2013

zo dňa 27. 12. 2013.

Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 6. 12. 2013

bola povolená reštrukturalizácia KB Servis automobilov s. r. o. pričom za správcu bola

ustanovená . Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica

sp. zn. zo dňa 5. 6. 2014 bol na majetok KB Servis automobilov s. r. o.

vyhlásený konkurz. Správkyňa tak bola v čase povolenia reštrukturalizačného konania

dlžníka dňa 14. 5. 2014 súčasne správcom v reštrukturalizačnom konaní veriteľa dlžníka.

Pri zachovaní odbornej starostlivosti správcu v reštrukturalizačnom konaní KB Servis

automobilov s. r. o. tento musel vedieť o existencii pohľadávky tohto subjektu voči dlžníkovi.

Podotýkame, že poverenie na vypracovanie reštrukturalizačného posudku dlžníka správca

prijal dňa 17. 3. 2014.

Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. :

„Reštrukturalizačné konanie je zložito štruktúrovaný právny proces, v ktorom je

všeobecný súd zaťažený povinnosťou zistiť a odhaliť, čo sa skrýva pod obsahom pojmu

spoločný záujem veriteľov, ktorý pri kolektívnom (spravidla postupnom, resp. neúplnom)

uspokojení prima facie nekorešponduje s individuálnymi záujmami jednotlivých veriteľov.

Zmyslom a účelom reštrukturalizácie je zabránenie individuálnemu uplatňovaniu či výkonu

práv jednotlivých veriteľov v prospech ich kolektívneho uspokojenia. Maximalizácia

uspokojenia pohľadávok všetkých veriteľov pri spravodlivom usporiadam vzťahov všetkých

veriteľov s dlžníkom je determinantom určujúcim spoločný záujem veriteľov.

Pri posudzovaní potenciálneho uspokojenia veriteľov v konkurze a reštrukturalizácii je súd

povinný postupovať tak, aby sa dosiahla pre veriteľov čo najvyššia miera ich uspokojenia

ich pohľadávok, čo možno vyvodiť zo základných zásad konkurzu a reštrukturalizácie (§ 5

).“

Z vyššie uvedeného vyplýva, že individuálny záujem veriteľa pohľadávky voči

dlžníkovi v reštrukturalizácii nekorešponduje so spoločným záujmom veriteľov. Spoločný

záujem veriteľov KB Servis automobilov s. r. o. sa pretvára do individuálneho záujmu tohto

veriteľa dosiahnuť maximálne uspokojenie jeho pohľadávky v najkratšom časovom období

a to bez ohľadu na rozsah a časové hľadisko uspokojenia pohľadávok ostatných veriteľov

dlžníka. Spoločný záujem veriteľov dlžníka však smeruje k maximalizácii uspokojenia

pohľadávok všetkých veriteľov dlžníka ako celku.

Rozpor medzi spoločným záujmom veriteľov dvoch dlžníkov je tak možný vždy, pokiaľ

je jeden z týchto dlžníkov veriteľom pohľadávky voči druhému dlžníkovi. Správkyňa,

vzhľadom na skutočnosť, že bola v čase prijatia poverenia na vypracovanie

reštrukturalizačného posudku dlžníka súčasne i správkyňou veriteľa dlžníka, tak bola

povinná odmietnuť poverenie na vypracovanie reštrukturalizačného posudku dlžníka.

V reštrukturalizačnom konaní dlžníka tak vykonáva funkciu správcu osoba, ktorá je

vzhľadom na vyššie uvedené zákonné ustanovenia vylúčená z činnosti správcu

v reštrukturalizačnom konaní dlžníka.

Dňa 09. 09. 2014 sa na základe predvolania dostavil na tunajší súd

reštrukturalizačný správca, za účelom podania vysvetlenia ku skutočnostiam uvádzaných

veriteľom SZRB.

Správkyňa sa vyjadrovala k skutočnostiam uvedených v podaní tak, ako bolo hore

uvedené, ktoré bolo doručené dňa 25. 08. 2014 veriteľom SZRB a to v tom smere, že

spochybňovala skutočnosti uvedené v podaní veriteľa z dôvodu, že nepovažovala

za overiteľnú skutočnosť, či veritelia, ktorí úpadcovi poskytovali finančné prostriedky tak,

ako boli prihlásení mohli disponovať uvedenými hotovosťami a či títo ľudia mohli by takí

bonitní, aby mohli poskytnúť dlžníkovi pôžičku. Poukazovala na skutočnosť, že dlžník dal

spraviť znalecký posudok, s ktorým bol oboznámený aj veriteľ SZRB a v posudku

bolo uvedené zvýšenie hodnoty zhodnotenia nehnuteľnosti o 16.768.498,52

EUR. Podľa vyjadrenia správkyne uvedené nadhodnotenie bolo majetkom spoločnosti BIC

TRADE s. r. o., avšak podľa jej vyjadrenia bolo presunuté do úžitku spoločnosti Kúpele

Brusno a. s., čo však bližšie nešpecifikovala. Správkyňa dostatočne nevysvetlila ani

skutočnosť, že v rozpore s ust. predseda predstavenstva

úpadcu nemal súhlas na poskytnutie ručiteľských záväzkov s majetkom spoločnosti Kúpele

Brusno a. s. Ku skutočnosti, že dala súhlas k vystaveniu zmenky ručiteľského vyhlásenia

v prospech spoločnosti BPT Leasing správkyňa dôvodila, že tento bol udelený z dôvodu, že

spoločnosť poskytla 250.000, EUR počas reštrukturalizácie, za ktorú by bola dokončená

saunová časť vo wellness v Kúpeľoch v Brusne a podľa finančných plánov úpadcu mal byť

zvýšený obrat a ročné tržby. Súd určil povinnosť správkyni aby preskúmala skutočnosť

týkajúcu sa právneho úkonu, ktorý uskutočnil predseda predstavenstva

s prijatím ručiteľského záväzku za Kúpele Brusno a. s. ako predseda predstavenstva

bez predchádzajúceho súhlasu dozornej rady.

Ďalej sa súd oboznámil s výpisom z Obchodného registra spoločností BIC TRADE

s. r. o., z ktorého je zrejmé, že štatutárom uvedenej spoločnosti o vzniku funkcie

dňa 21. 05. 2009 je , ďalej s výpisom z Obchodného registra spoločnosti

KB Servis automobilov s. r. o. „v reštrukturalizácii“ neskôr v konkurze, ďalej s výpisom

z obchodného registra spoločnosti Kúpele Brusno Pictures s. r. o., ktorej štatutárnym

orgánom je , ďalej s podaním na čísle listu 292 zo dňa 19. 05. 2014, ktorým

Kúpele Brusno a. s. požiadali reštrukturalizačnú správkyňu o zvýšenie základného imania

dcérskej spoločnosti a to WORLD PHARM s. r. o..., ktorá mala základné imanie 5000,

EUR, pričom žiadala uvedená spoločnosť v priebehu reštrukturalizácie o zvýšenie

základného imania tejto dcérskej spoločnosti o 60 000, EUR...

Zároveň sa súd oboznamoval s vyjadrením podnetu na popretie pohľadávok, ktoré

bolo doručované SZRB reštrukturalizačnou správkyňou, podnetom na popretie pohľadávok

veriteľa , rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. ,

ďalej rozsudkom NSSR č. , ďalej doplnením podania veriteľa SZRB zo dňa

30. 09. 2014, doručené súdu dňa 01. 10. 2014, ktorým veriteľ poukazoval na skutočnosť, že

po nahliadnutí do súdneho spisu vedeného na Okresnom súde v Banskej Bystrici povereným

zamestnancom SZRB, ktoré sa uskutočnilo dňa 25. 09. 2014 bolo zistené, že zo strany

správkyne bola do súdneho spisu predložená fotokópia žiadosti dlžníka zo dňa 19. 05. 2014,

ktorou dlžník požiadal správcu o súhlas so zvýšením základného imania spoločnosti

WORLD PHARM s. r. o. o sumu 60 000, EUR a túto odôvodňoval prerušením dodávok

mliečnych výrobkov zo strany spoločnosti ACCOM Slovakia s. r. o., mäsových výrobkov

zo strany DIAMON s. r. o., zeleniny zo strany Hronfrukt Levice a hygienických a čistiacich

prostriedkov zo strany spoločnosti GASTROHYGIENE s. r. o., hotelových setov a papúč

zo strany spoločnosti TATRAPAK s. r. o. a spoločnosti OMEGA PLASTIC s. r. o. pre účely

materiálu pre výrobu minerálnej vody a KTK packaging s. r. o. Zároveň úpadca dôvodil, že

nákup vyššie uvedených produktov je možné realizovať len prostredníctvom dcérskej

spoločnosti dlžníka, k čomu bolo nevyhnutné navýšenie základného imania spoločnosti

WORLD PHARM s. r. o.

Súd mal za preukázané, že uvedená špecifikovaná fotokópia žiadosti dlžníka

o udelenie súhlasu s právnym úkonom dlžníka nie je totožná s písomným podaním dlžníka

zo dňa 19. 05. 2014, ktorá podľa obsahu reštrukturalizačného spisu dlžníka vedeného

správcom slúžila ako podklad pre odsúhlasenie tohto úkonu zo strany správcu. Podanie

dlžníka zo dňa 19. 05. 2014, ktoré bolo obsahom reštrukturalizačného spisu dlžníka,

a ktorého fotokópia bola zo strany SZRB vyhotovená dňa 26. 06. 2014 bola založená

do spisu tunajšieho súdu. Jedná sa o listiny, ktoré sa nachádzajú na čísle listu spisu 292

a 327, ktoré mali byť obsahovo identické, avšak obsah listiny nachádzajúcej sa

v reštrukturalizačnom spise je uvedený len na jednej strane formátu A4, listina ktorá sa

nachádza v súdnom spise má strany dve, a teda ju nemôžeme považovať za identickú

s originálom v reštrukturalizačnom spise.

Následne bola súdu dňa 03. 10. 2014 doručená do spisu námietka o zaujatosti

zákonného sudcu, pričom v ten istý deň bol doručený aj návrh na odvolanie správcu, ako aj

návrh na vydanie predbežného opatrenia, ktorý sa mal týkať zamedzenia uskutočnenia

schvaľovacej schôdze, ktorá sa mala konať dňa 07. 10. 2014.

Následne dňa 07. 10. 2014 vzal veriteľ SZRB námietku zaujatosti zákonného sudcu

späť a zároveň sa vyjadril a doplnil svoje podania, ktoré v priebehu reštrukturalizácie

adresoval tunajšiemu súdu a to najmä k vysvetleniam reštrukturalizačnej správkyne

zo dňa 09. 09. 2014 ako aj doplnenia jeho podaní zo dňa 21. 09. 2014 a zo dňa

30. 09. 2014.

Čo sa týka pochybenia správcu pri preskúmavaní pohľadávok treba mať na zreteli, že

podľa ust. každú prihlásenú pohľadávku správca s odbornou

starostlivosťou porovná s účtovnou a inou dokumentáciou dlžníka a so zoznamom záväzkov

dlžníka; správca pritom prihliadne aj na vyjadrenia dlžníka a iných osôb a vykoná aj

vlastné šetrenie. Ak správca pri skúmaní pohľadávky zistí, že prihlásená pohľadávka je čo

do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo

poradia zabezpečovacieho práva sporná, je povinný prihlásenú pohľadávku v spornom

rozsahu poprieť.

Podľa ust. dlžník alebo veriteľ, ktorý doručil správcovi prihlášku,

je oprávnený podať správcovi podnet, aby prihlásenú pohľadávku poprel. Správca je

povinný každý podnet s odbornou starostlivosťou vyhodnotiť a po vyhodnotení podnetu

písomne informovať toho, kto podnet podal, ako podnet vybavil. Podnet na popretie

pohľadávky a spôsob jeho vybavenia správca zapíše do zoznamu pohľadávok.

V čase keď správkyňa preskúmavala pohľadávky, ktoré boli prihlásené

do reštrukturalizácie jej boli doručené dňa 10. 07. 2014 od veriteľa SZRB podnety

na popretie veriteľov Kúpeľná investičná s. r. o., , ,

a a dňa 11. 07. 2014 bol od veriteľa

doručený podnet a popretie veriteľa SRZB. Z dôvodu, že správkyňa nepristupovala

rovnakým spôsobom k vyhodnoteniu vyššie uvedených podnetov spôsobil ten následok, že

došlo k absolútnej nerovnováhe v postavení jednotlivých veriteľov v reštrukturalizačnom

konaní.

V priebehu konania správkyňa na podnet SZRB na popretie veriteľov Kúpeľná

investičná s. r. o. a čiastočne vyhovela, pričom vykonala vlastné šetrenie,

ktoré spočívalo v skúmaní účtovnej evidencie ako aj finančných tokov dlžníka. Takto

postupovala aj napriek tomu, že išlo o osoby spriaznené s dlžníkom, ktoré majú

v reštrukturalizačnom konaní postavenie ako veritelia podriadených pohľadávok, a z toho

dôvodu nemôžu byť uspokojovaní v rovnakej miere ako iní veritelia a podieľať sa

v rozhodovaní v reštrukturalizačnom konaní.

Veriteľ si do reštrukturalizačného konania prihlásil pohľadávku

vo výške 2.658.219,17 EUR z titulu Zmluvy o pôžičke z 15. 06. 2011, ktorá bola uzavretá

medzi ním a spoločnosťou BIC TRADE s. r. o., ktorá je osobou spriaznenou s dlžníkom,

pričom predmetný záväzok bol zabezpečený ručením dlžníka. Pôžička vo výške 2.000.000,

EUR mala byť poskytnutá dňa 15. 06. 2011 v hotovosti do pokladne spoločnosti

BIC TRADE s. r. o. so splatnosťou 31. 01. 2014. Dňa 10. 02. 2014 mal dlžník svoj záväzok

z titulu ručenia uznať, pričom podpis dlžníka na listine preukazujúcej uznanie záväzku bol

osvedčený dňa 26. 03. 2014 a existencia pohľadávky bola takýmto spôsobom vo výške

2.658.219,17 EUR preukázaná.

Veriteľ si v reštrukturalizácii uplatnil taktiež pohľadávku vo výške

1.306.575,34 EUR, pričom nárok odvodzoval zo Zmluvy o pôžičke z 31. 01. 2011

uzatvorenej medzi ním a spoločnosťou BIC TRADE s. r. o., pričom pôžička vo výške

950.000, EUR mala byť poskytnutá v hotovosti do pokladne BIC TRADE s. r. o.

Za splnenie záväzku splatného dňa 31. 01. 2014 vyplývajúceho z vyššie uvedenej pôžičky

ručil dlžník, ktorý mal svoj záväzok z tohto titulu dňa 07. 02. 2014 uznať, pričom podpis

dlžníka na listine preukazujúcej uznanie záväzku bol osvedčený dňa 26. 03. 2014

a existencia tejto pohľadávky v uplatnenej bola preukázaná.

Veriteľ si v reštrukturalizačnom konaní prihlásil pohľadávku vo výške

5.027.397,26 EUR z titulu Zmluvy o pôžičke zo dňa 27. 12. 2011 uzatvorenej medzi ním

a spoločnosťou BIC TRADE s. r. o., pričom záväzok mal byť zabezpečený ručením dlžníka

a pôžička poskytnutá vo výške 4.000.000, EUR dňa 27. 12. 2011 v hotovosti do pokladne

BIC TRADE s. r. o. so splatnosťou 15. 01. 2014, dňa 20. 01. 2014 mal dlžník svoj záväzok

z titulu ručenia uznať, taktiež podpis dlžníka na listine preukazujúcej uznanie záväzku bol

úradne osvedčený dňa 26. 03. 2014 a takto bola existencia pohľadávky preukázaná.

Veriteľ do reštrukturalizácie dlžníka prihlásil pohľadávku vo výške

1.276.969,17 EUR z titulu Zmluvy o pôžičke z 02. 05. 2011, ktorá mala byť uzavretá medzi

ním a spoločnosťou BIC TRADE s. r. o., pričom pôžička vo výške 950.000, EUR mala byť

poskytnutá v hotovosti do pokladne BIC TRADE s. r. o. Za splnenie záväzku splatného

31. 01. 2014 ručil dlžník, ktorý mal svoj záväzok z tohto titulu dňa 07. 02. 2014 uznať

a záväzok bol uznaný a listina úradne osvedčená dňa 26. 03. 2014 a existencia pohľadávky

tak bola preukázaná.

Keďže v priebehu roku 2011 mali byť osobe spriaznenej s dlžníkom BIC TRADE

s. r. o. poskytnuté pôžičky vo výške 7.900.000, EUR, mali byť poskytnuté výhradne

v hotovosti a dlžník sa mal zaručiť za splnenie záväzkov, osoby s ním spriaznenej vo výške

7.900.000, EUR mali byť všetky splatné v období bezprostredne predchádzajúcom

v reštrukturalizácii dlžníka. Na námietky veriteľa SZRB správkyňa vo svojom vyjadrení

zo dňa 14. 07. 2014 uviedla, že takéto preskúmavania je nad rozsah kompetencii správcu

a uvedenými skutočnosťami sa nezaoberala.

Uvedená skutočnosť je závažnejšia ešte z toho pohľadu, že je členom

štatutárneho orgánu dlžníka a zároveň aj osobou, ktorá bola je oprávnená konať v mene

BIC TRADE s. r. o. a správkyňa mala zhodnotiť ručenie dlžníka za záväzky BIC TRADE

s. r. o. z hľadiska naplnených zákonných podmienok v zmysle ust. § 196a Obchodného

zákonníka a to trvať na predložení súhlasov dozornej rady dlžníka z ich vykonaním

a porovnávaním ich podmienkami a s podmienkami obvyklými v bežnom obchodnom styku,

a tak posúdiť ich platnosť.

Podľa ust. spoločnosť môže poskytnúť úver,

pôžičku, previesť alebo poskytnúť do užívania majetok spoločnosti alebo zabezpečiť záväzok

členovi predstavenstva, prokuristovi alebo inej osobe, ktorá je oprávnená konať

za spoločnosť, a osobám im blízkym alebo osobám, ktoré konajú na ich účet, len na základe

predchádzajúceho súhlasu dozornej rady a za podmienok obvyklých v bežnom obchodnom

styku.

Podľa ust. ak sú osoby podľa odseku 1

oprávnené konať aj za iné osoby, použije sa ustanovenie odseku 1 primerane aj na plnenia

tam uvedené v prospech tejto inej osoby. Súhlas dozornej rady sa nevyžaduje, ak ide

o plnenie ovládajúcej osoby v prospech ovládanej osoby.

Z citovaného ustanovenia je nepochybné a nesporné, že predseda predstavenstva

úpadcu obišiel uvedené ustanovenie a v rozpore s ním súhlasil

s prevzatím ručiteľských záväzkov úpadcu za pôžičky poskytnuté svojej dcérskej spoločnosti

BIC TRADE s. r. o.

V reštrukturalizačnom posudku chýba zhodnotenie vzťahov medzi dlžníkom a BIC

TRADE s. r. o., na základe ktorých sa dlžník zaručil za záväzky osoby s ním spriaznenej

vo výške 7.900.000, EUR bez zjavnej ekonomickej príčiny pre dlžníka a ak správca

uvedené

vyhodnotil negatívne opomenul odôvodnenie takéhoto záveru a mal sa nimi zaoberať

najneskôr vo fáze preskúmavania pohľadávok. Správca taktiež opomenul skúmanie

neplatnosti ručiteľských vyhlásení, ktoré by mali zakladať nároky veriteľov voči dlžníkovi

a to napriek ich neplatnosti, resp. neexistencii, keďže neboli poskytnuté zákonným

spôsobom s poukazom na ust. .

Právny názor NSSR obsiahnutý v odôvodnení jeho uznesenia sp. zn.

zo dňa 30. 04. 2013 znie: „Reštrukturalizačné konanie je zložito štruktúrovaný právny

proces, v ktorom je všeobecný súd zaťažený povinnosťou zistiť a odhaliť, čo sa skrýva

pod obsahom pojmu spoločný záujem veriteľov, ktorý pri kolektívnom (spravidla

postupnom, resp. neúplnom) uspokojení veriteľov nekorešponduje s individuálnymi

záujmami jednotlivých veriteľov. Zmyslom a účelom reštrukturalizácie je zabránenie

individuálnemu uplatňovaniu či výkonu práv jednotlivých veriteľov v prospech ich

kolektívneho uspokojenia. Čo možno najväčšie uspokojenie pohľadávok všetkých veriteľov

pri spravodlivom usporiadaní vzťahov všetkých veriteľov s dlžníkom je určujúcim prvkom

a spoločným záujmom veriteľov.“

Konkurzné konanie na rozdiel od konania o reštrukturalizácii obsahuje v ust. § 46

úpravu splatnosti záväzkov úpadcu, ktoré vznikli pred vyhlásením konkurzu ako účinok

vyhlásenia konkurzu tak, že sa považujú za splatné.

Podľa účastníkmi reštrukturalizačného konania sú dlžník,

navrhovateľ a veritelia, ktorí spôsobom ustanoveným týmto zákonom prihlásili svoje

pohľadávky.

Zároveň NS SR v zmeňujúcom rozsudku uzavrel, že povinnosťou žalobcu ako veriteľa

bolo prihlásiť celú pohľadávku z úveru, teda aj nesplatené mesačné splátky úveru. Zároveň

bolo uvedené, že pri rozhodovaní o určení popretej pohľadávky nemohlo pri posudzovaní

prihlášky žalobcu v otázke splatnosti záväzku dlžníka v reštrukturalizačnom konaní

vychádzať z analógie legis, pretože ust. upravuje splatnosť záväzkov úpadcu,

ktoré vznikli pred vyhlásením konkurzu ako účinok vyhlásenia konkurzu tak, že sa považujú

za splatné.

Podľa ust. za prednostné pohľadávky sa nepovažujú nároky

ručiteľov, spoludlžníkov alebo iných osôb, ktorým vznikne po začatí reštrukturalizačného

konania pohľadávka voči dlžníkovi, ak budú za neho plniť záväzok, ktorý vznikol pred

začatím reštrukturalizačného konania. Tieto nároky musia byť v reštrukturalizácii uplatnené

prihláškou ako podmienené pohľadávky, inak v prípade potvrdenia reštrukturalizačného

plánu súdom zaniká právo vymáhať tieto nároky voči dlžníkovi.

Z uvedeného je zrejmé, že pohľadávky prihlásené veriteľom SZRB

do reštrukturalizácie nespĺňajú ani jeden zo zákonných znakov citovaného ust. § 120 ods. 3

pre podmienené pohľadávky. Pohľadávky SZRB sú v právnom postavení veriteľa

z titulu úverov, z ktorých vyplývajúce pohľadávky vznikli ešte pred začatím

reštrukturalizačného konania.

Úverové zmluvy, ktoré boli uzavreté medzi SZRB ako veriteľom a dlžníkom

uzatvárané v období v rokoch 2006 až 2010, pričom SZRB si svoje záväzky Z úverových

zmlúv poskytnúť dlžníkovi úver splnila, a tak na strane dlžníka došlo k vzniku záväzku

poskytnuté peňažné prostriedky SRZB veriteľovi vrátiť. Jednalo sa o úvery z „Úverovej

zmluvy UPM 51189 2096“ zo dňa 24. 05. 2006 v znení neskorších dodatkov vo výške

663.878,38 EUR, ďalej z „Úverovej zmluvy 53932 2008“ zo dňa 15. 05. 2008 v znení

neskorších dodatkov vo výške 2.323.574,33 EUR, pričom SZRB poskytla pôvodnému

dlžníkovi HEPAR s. r. o., ktorého záväzok dlžník prevzal dňa 03. 06. 2008 v sume

663.878,38 EUR, dňa 02. 07. 2008 v sume 10.788,02 EUR, dňa 02. 07. 2008 ostatné do dňa

24. 10. 2008, ďalej z „Úverovej zmluvy 28484 2009“ zo dňa 30. 06. 2009 v znení

neskorších dodatkov vo výške 3.218.144,65 EUR, ktoré boli poskytnuté dlžníkovi v čase

od 21. 09. 2009 do 28. 04. 2010 a z „Úverovej zmluvy 61583 2010 zo dňa 22. 11. 2010

vo výške 3.300.000, EUR SZRB poskytla dlžníkovi v čase od 16. 12. 2010 do 26. 08. 2011.

Z uvedeného je zrejmé, že záväzky dlžníka vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky SZRB

vznikli pred začatím reštrukturalizačného konania a tak predstavujú pohľadávky voči

dlžníkovi, ktoré sa uplatňujú v reštrukturalizácii prihláškou.

Zo znenia ako aj účelu reštrukturalizačného konania je zrejmé, že

v reštrukturalizácii sa prihlasujú splatné aj dosiaľ nesplatné pohľadávky peňažného

charakteru, ktoré vznikli pred začatím reštrukturalizačného konania. Podľa názoru veriteľa

ako aj rozhodujúceho súdu úprava podobná však v prípade pred začatím konania

nesplatných pohľadávok v reštrukturalizácii nie je potrebná, nakoľko reštrukturalizačné

konanie na rozdiel od konkurzu predpokladá existenciu právneho úkonu, v dôsledku ktorého

bude otázka splatnosti v reštrukturalizácii prihlásených pohľadávok dotknutá a tým je

reštrukturalizačný plán. V prípade pohľadávok splatných v čase reštrukturalizačného

konania dôjde z titulu súdom potvrdeného reštrukturalizačného plánu k predĺženiu lehoty

ich splatnosti spôsobom v pláne určenom, t. j. zo splatných pohľadávok sa z pravidla stanú

pohľadávky nesplatné a svoju lehotu splatnosti, ktorá bude určená v pláne. V prípade

doposiaľ nesplatných pohľadávok nemusia byť tieto v reštrukturalizačnom čo do svojho

obsahu vrátene lehôt platnosti dotknuté, a v takomto prípade zaraďujeme do skupiny

pre plánom nedotknuté pohľadávky alebo v reštrukturalizačnom pláne dôjde k zmene ich

obsahu vrátene zmeny lehôt ich splatnosti. tak nemusí obsahovať pre prípad

reštrukturalizácie ustanovenie, ktoré je obdobné ust. , pretože otázka splatnosti

prihlásených pohľadávok je upravená v súdom potvrdenom reštrukturalizačnom pláne.

Rozdielny prístup správkyne k pohľadávkam jednotlivých veriteľov je zavŕšená

skutočnosťou, že napriek špecifikovanému dôvodu popretia pohľadávok SZRB nedošlo

z totožného dôvodu zo strany správkyne k popretiu iných prihlásených pohľadávok medzi

nimi pohľadávok , , ,

a , ktorých konečná splatnosť mala taktiež nastať až po začatí

reštrukturalizačného konania dlžníka.

Podľa ust. právne úkony dlžníka môže správca schváliť, len ak

zhodnotia majetok dlžníka alebo ak sú potrebné na dosiahnutie účelu reštrukturalizácie.

Dlžník je povinný na tento účel poskytnúť správcovi všetky informácie o schvaľovanom

právnom úkone a inú s tým súvisiacu súčinnosť. Ak dlžník urobí právny úkon podliehajúci

súhlasu správcu bez súhlasu správcu, platnosť právneho úkonu tým nie je dotknutá,

právnemu úkonu však možno v konkurze odporovať, ak bol na majetok dlžníka do dvoch

rokov od začatia reštrukturalizačného konania vyhlásený konkurz.

Vystavenie zmenky a ručiteľského vyhlásenia v prospech spoločnosti BPT Leasing

a. s... na zabezpečenie záväzku spoločnosti BIC TRADE s. r. o., že ako leasingový nájomca

uhradí poskytovateľovi leasingu cenu za predmet leasingu a to je hotelové vybavenie

a zariadenie v celkovej výške 250.000, EUR, pričom podkladom

pre vyššie uvedené bola žiadosť dlžníka zo dňa 17. 06. 2014, ktorou požiadal správcu

o udelenie súhlasu s vystavením zmenky a ručiteľského vyhlásenia, pričom dlžník uviedol,

že získal od leasingovej spoločnosti BPT Leasing a. s. prísľub na odkúpenie časti

hotelového vybavenia a zariadenia za sumu 250.000, EUR, pričom vlastníkom tohto

zariadenia je spoločnosť BIC TRADE s. r. o. ale je v užívaní dlžníka. Leasingovým

nájomcom mala byť spoločnosť Kúpele Brusno a. s.

Z výnosu z tohto predaja mala spoločnosť BIC TRADE s. r. o. čiastočne uhradiť svoj

záväzok voči dlžníkovi, pričom dlžníkom získané finančné zdroje mali byť použité

na dokončovanie saunovej časti komplexu, pričom leasingová spoločnosť však požadovala

ručiteľské vyhlásenie a zmenku vystavenú dlžníkom. Správkyňa nepreukázala na základe

akého skutkového základu odsúhlasila vystavenie zmenky a ručenia za spoločnosť

BIC TRADE s. r. o. ako leasingového nájomcu, pokiaľ podľa vyjadrenia zo dňa 17. 06. 2014

mala byť leasingovým nájomcom spoločnosť Kúpele Brusno Pictures s. r. o.

Dňa 20. 05. 2014 správkyňa odsúhlasila právny úkon dlžníka, ktorý mal spočívať v navýšení

základného imania dcérskej spoločnosti dlžníka WORLD PHARM s. r. o... zo sumy 5.000,

EUR na sumu 65.000, EUR.

Svoju žiadosť dlžník o odsúhlasenie vyššej zábezpeky zo strany obchodných

partnerov spoločnosti WORD PHARM s. r. o. vzhľadom na reštrukturalizáciu dlžníka ako

materskej spoločnosti neodôvodnil dostatočne.

Správkyňa odôvodňovala svoj súhlas tým, že sa jedná a úzku previazanosť

podnikateľskej činnosti dlžníka so spoločnosťou WORLD PHARM s. r. o., pričom navýšenie

základného imania je nevyhnutné pre udržanie tržieb a následného zisku dcérskej

spoločnosti, pričom poukazovala na skutočnosť, že nevýšenie základného imania dcérskej

spoločnosti predstavovalo nepatrnú časť tržieb dlžníka a nie je možné predpokladať, že by

takýto právny úkon mohol negatívne pôsobiť na budúce uspokojenie veriteľov dlžníka

v zmysle reštrukturalizačného plánu.

V rozpore s uvedeným podľa účtovnej závierky spoločnosti WORLD PHARM s. r. o.

predstavoval hospodársky výsledok za rok 2012 stratu 183, EUR a za rok 2013 stratu 193,

EUR. Uvedená spoločnosť v období rokoch 2012 2013 nevykonávala žiadnu podnikateľskú

činnosť, ktorá by bola priamo súvisela s činnosťou dlžníka a bola nevyhnutnou súčasťou pre

dosiahnutie účelu reštrukturalizácie dlžníka. Napriek uvedenému dňa 31. 05. 2014 bolo

v Obchodnom registri SR zverejnené navýšenie základného imania spoločnosti WORLD

PHARM s. r. o. zo sumy 5.000, EUR na 65.000, EUR. V reštrukturalizačnom spise sa

nenachádzajú údaje, žeby správca následne po udelení súhlasu dlžníkovi žiadal

o preukázanie skutočnosti, či spoločnosť WORLD PHARM s. r. o. vstúpila do zmluvných

vzťahov s odberateľmi dlžníka a akým spôsobom sa táto spoločnosť zúčastňuje na podnikaní

dlžníka. Takéto navýšenie základného imania dcérskej spoločnosti nie je úkonom

smerujúcim k zhodnoteniu majetku dlžníka, alebo ktoré je nevyhnutné pre dosiahnutie účelu

reštrukturalizácie.

V reštrukturalizačnom konaní dlžníka bola uplatnená aj pohľadávka veriteľa KP

Servis automobilov s. r. o... v sume 3.070,83 EUR, ktorá predstavovala zostatok pohľadávky

KB Servis automobilov s. r. o. voči dlžníkovi uplatnenej faktúrou č. 12/2013 zo dňa 27. 12.

2013.

Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 06. 12. 2013

bola povolená reštrukturalizácia KB Servis automobilov s. r. o., pričom za správcu bola

ustanovená správkyňa. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn.

zo dňa 05. 06. 2014 bol na majetok KB Servis automobilov s. r. o. vyhlásený konkurz a tak

správkyňa bola v čase povolenia reštrukturalizačného konania dlžníka dňa 14. 05. 2014

súčasne správkyňou v reštrukturalizačnom konaní veriteľa dlžníka. Pri zachovaní odbornej

starostlivosti správkyne v reštrukturalizačnom konaní KB Servis automobilov s. r. o. tento

musel vedieť o existencii pohľadávky voči subjektu, voči dlžníkovi. Správkyňa poverenie

na vypracovanie reštrukturalizačného posudku dlžníka prijala dňa 17. 03. 2014, čiže v čase

po ustanovení za reštrukturalizačnú správkyňu veriteľa.

Podľa ust. veta 2 o správcoch správca je povinný

odmietnuť poverenie na vypracovanie reštrukturalizačného posudku alebo požiadať

o odvolanie z funkcie v príslušnom konaní podľa osobitného predpisu vždy, ak to ustanovuje

tento zákon.

Podľa ust. Zákona č.. o správcoch ak správca vykonáva

správcovskú činnosť vo viacerých veciach, je vylúčený z výkonu správcovskej činnosti v tých

veciach, v ktorých spoločné záujmy veriteľov v jednotlivých veciach môžu byť vo vzájomnom

rozpore.

Z vykonaného dokazovania a zo zistení, ktoré boli poskytnuté zo strany veriteľa,

správkyne ako aj oboznámením sa s listinnými dôkazmi v spise bolo nepochybne

preukázané, že v tomto konaní o reštrukturalizácii rozhodovali veritelia právne

spochybniteľných pohľadávok, ktorými neposkytli dlžníkovi žiadne reálne plnenie,

a v ktorých údajné právne dôvody možno považovať za odporovateľné úkony, resp.

za neplatné. Funkciu správkyne dlžníka v reštrukturalizácii vykonáva osoba, ktorá

vzhľadom na svoje pôsobenie ako správkyňa v reštrukturalizácii veriteľa dlžníka v takejto

funkcii vystupuje. Rôznym spôsobom pristupuje a vyhodnocuje prihlásené pohľadávky

veriteľov a schvaľuje ich bez náležitého posúdenia.

V konaní bolo preukázané, že veriteľ SZRB, ktorý poskytol dlžníkovi úver vo výške

8.796.494,43 EUR bez príslušenstva bol popretý a tak je dôvodné predpokladať, že toto

reštrukturalizačné konanie už nedokáže zabezpečiť rámec na ochranu spoločného záujmu

veriteľov dlžníka, ktorých pohľadávky nemajú právny dôvod vzniku v právne pochybných

vzťahoch s výrazným charakterom odporovnateľnosti, a keďže v reštrukturalizačnom konaní

bola pripustená existencia pohľadávok pochybného pôvodu do konania a tým aj možného

odčerpania väčšiny plnenia určeného pre nezabezpečených veriteľov dlžníka v prospech

veriteľov právne spochybniteľných pohľadávok nemožno predpokladať, že toto

reštrukturalizačné konanie môže viesť k lepšiemu uspokojeniu pohľadávok skutočných

veriteľov dlžníka vrátane SZRB ako v prípade konkurzu, ktorý by bol vyhlásený na majetok

dlžníka.

Dňa 23. 09. 2014 bolo doručené tunajšiemu súdu podanie veriteľa SZRB, kde veriteľ

sa vyjadril k zápisnici z prejednania podnetu zo dňa 09. 09. 2014. Spolu s vyjadrením

veriteľ SZRB doložil zmluvu po postúpení pohľadávok uzavretú medzi

a Dlžníkom, súhlas na ručiteľské vyhlásenie a vystavenie zmenky, súhlas správcu s právnym

úkonom dlžníka zo dňa 20. 05. 2014 a taktiež súhlas správcu s právnym úkonom dlžníka

zo dňa 18. 06. 2014.

Po oboznámení sa so stanoviskom správkyne tak, ako je zachytené v Zápisnici, bol

postup správcu v procese preskúmavania pohľadávok v rozpore so zákonnou požiadavkou

odbornej starostlivosti. Zo Zápisnice vyplýva, že správca sa naznačenými otázkami

ohľadom pravosti pohľadávok veriteľov ,

a v celkovej výške 10.269.160,94, EUR žiadnym spôsobom nezaoberal

a uspokojil sa výlučne so skutočnosťou, že zo strany dlžníka došlo k uznaniu predmetných

záväzkov a to aj napriek tomu, že samotné uznanie záväzku má za následok len vznik

vyvrátiteľnej domnienky o existencii záväzku v čase uznania, ktorá sa dá vyvrátiť práve

napríklad námietkou neplatnosti, čo musí byť správcovi ako osobe s právnickým vzdelaním

známe. Preskúmanie právnych dôvodov vzniku prihlásených pohľadávok z hľadiska ich

platnosti patrí podľa názoru SZRB medzi základné minimum, ktoré kladie zákon na výkon

funkcie správcu v tejto fáze reštrukturalizačného konania. Ide o postup, ktorý určite

nepredstavuje postup nad rozsah kompetencií správcu, tak ako je v Zápisnici na viacerých

miestach správcom uvádzané, ale postup, ktorý zodpovedá zákonnému imperatívu postupu

správcu s odbornou starostlivosťou bez ohľadu na to, či na tieto skutočností bolo alebo

nebolo zo strany niektorého z prihlásených veriteľov poukázané.

Ako zo Zápisnice vyplýva, správca sa otázkou vystavenia ručiteľských vyhlásení

zo strany dlžníka v rozpore s ustanovením nezaoberal

a dodatočne k uvedenému zaujal stanovisko, podľa ktorého sa predmetné ustanovenie

na tieto právne vzťahy nevzťahuje a súhlasy dozornej rady dlžníka tak neboli potrebné.

SZRB sa uvedené tvrdenie správcu javí ako právne problematické a zo strohého vyjadrenia

nie je zrejmé, ako mohol správca dôjsť k v Zápisnici prezentovanému záveru.

Za stavu, keď právne dôvody vzniku prihlásených pohľadávok vo výške

10.269.160,94, EUR nepovažovala správkyňa za potrebné preskúmavať aspoň ohľadom ich

platnosti. Správkyňa sa nezaoberala otázkou ani ich prípadnej odporovateľnosti,

hoci vzťahy medzi dlžníkom a jemu spriaznenou osobou BIC TRADE s. r. o., na základe

ktorých malo dôjsť k vzniku pohľadávok vo výške 10.269.160,94, EUR, mali byť podrobené

detailnému rozboru už priamo v reštrukturalizačnom posudku dlžníka, ktorý vypracovala

správkyňa.

Správkyňa uvedené v Zápisnici z 09. 09. 2014 ako otázku prípadnej odporovateľnosti

týchto právnych úkonov neozrejmila, len potvrdila, že peňažné prostriedky, ktoré mali byť

poskytnuté spoločnosti BIC TRADE s. r. o. zo strany veriteľov ,

a , a ktoré mal dlžník zabezpečiť ručiteľskými

vyhláseniami, boli použité na zhodnotenie majetku osoby spriaznenej s dlžníkom

a to spoločnosti BIC TRADE s. r. o., pričom tento má byť údajne užívaný zo strany dlžníka.

Ak sa malo vykonať zhodnotenie majetku osoby spriaznenej s dlžníkom na „účet“ dlžníka,

možno ohľadom neúčinnosti predmetných právnych úkonov spochybňovať. Správkyňa

vzťahy medzi dlžníkom a jemu spriaznenou osobou ani v takomto významnom objeme

nepovažovala za nutné bližšie skúmať a po nepreskúmaní prihlásených pohľadávok

z hľadiska platnosti právnych úkonov, ktoré mali predstavovať právne dôvody ich vzniku,

neskúmal ani právne úkony dlžníka z hľadiska ich prípadnej odporovateľnosti.

Správkyňa preskúmavala tieto pohľadávky iba v rozsahu ich zaúčtovania,

poskytnutia a použitia a žiadnym spôsobom sa nezaoberala otázkou ich právnej platnosti.

Z dlžníkom predloženého znaleckého posudku č. 85/2014, z ktorého malo vyplývať

zhodnotenie majetku spoločnosti BIC TRADE s. r. o. v dôsledku poskytnutých pôžičiek

vyplýva, že zhodnotenie majetku spoločnosti BIC TRADE s. r. o. bolo vykonané v rokoch

2004 až 2007, teda pred samotným deklarovaným poskytnutím pôžičiek zo strany veriteľov

, a .

Z poznámok k účtovnej závierke spoločnosti BIC TRADE s. r. o. za rok 2013 vyplýva,

že táto spoločnosť v svojom účtovníctve za roky 2012, 2013 neevidovala akékoľvek záväzky z

titulu dlhodobých pôžičiek, krátkodobých pôžičiek, krátkodobých finančných výpomocí.

Z poznámok k účtovnej závierke dlžníka za rok 2012 vyplýva, že dlžník v svojom účtovníctve

za roky 2012, 2011 neevidoval akékoľvek podmienené záväzky z titulu ručení. Na tieto

skutočnosti bola správkyňa upozornená v podnete na popretie pohľadávok veriteľov

, a .

Veriteľ SZRB poukazovala na rozdielnosti v procese preskúmavania jednotlivých

prihlásených pohľadávok. Pohľadávka voči dlžníkovi vo výške 7.000.000,

EUR predstavuje odplatu za postúpenie pohľadávky p. voči spoločnosti

BIC TRADE s. r. o. na dlžníka podľa Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 31. 3. 2014.

Odplata vo výške 7 000 000, EUR mala byť p. zaplatená v zmysle

Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 31. 3. 2014 do 31. 12. 2027. V zmysle záverov

správkyne, ktorými odôvodnila popretie pohľadávok SZRB, tak mala byť táto pohľadávka

veriteľa zo strany Správcu aj z tohto dôvodu popretá.

SZRB zotrváva na stanovisku, že zo strany správkyne boli schvaľované právne úkony

dlžníka v rozpore s a bez ich náležitého posúdenia zo strany správcu

s odbornou starostlivosťou.

Vo veci odsúhlasenia navýšenia základného imania spoločnosti WORLD PHARM,

s. r. o. o sumu 60.000, EUR zo strany dlžníka, je zrejmý rozpor medzi dôvodmi

odsúhlasenia tohto úkonu zo strany správkyne uvedenými v podaní zo dňa 20. 05. 2014

a v Zápisnici uvedenými dôvodmi v reakcii na podanie SZRB zo dňa 22. 08. 2014.

Správkyňa žiadnym spôsobom relevantne nevyvrátila skutočnosti uvedené SZRB

v podaní zo dňa 22. 08. 2014, teda že nejde o právny úkon nevyhnutný pre dosiahnutie

účelu reštrukturalizácie dlžníka a že k jeho odsúhlaseniu zo strany správkyne došlo bez jeho

náležitého posúdenia v zmysle resp. že sa správkyňa touto zákonnou

podmienkou pri odsúhlasovaní tohto právneho úkonu dlžníka vôbec nezaoberala.

Správkyňa v Zápisnici neuviedla relevantným spôsobom uviesť, akú činnosť táto spoločnosť

pre Dlžníka vykonáva a prečo je navýšenie základného imania spoločnosti WORLD

PHARM s. r. o. nevyhnutné pre dosiahnutie účelu reštrukturalizácie dlžníka. Správkyňa

neuviedla, do akých právnych vzťahov spoločnosť WORLD PHARM s. r. o. namiesto dlžníka

vstupuje. Pričom bola povinná túto skutočnosť konajúcemu súdu preukázať.

Vzhľadom na citované ustanovenia ako aj zistený skutkový stav okresný súd

považoval za potrebné rozhodnúť tak, ako je vo výroku tohto uznesenia uvedené a vyhlásil

konkurz na majetok úpadcu.»

Proti napadnutému uzneseniu okresného súdu podali odvolanie sťažovateľ 1 a tiež

sťažovateľka 4 a sťažovateľka 5. Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“)

ako odvolací súd uznesením sp. zn. z 13. novembra 2014 odvolanie

sťažovateľa 1, odvolanie dlžníka (sťažovateľky 5) a aj odvolanie reštrukturalizačnej

správkyne (sťažovateľky 4) odmietol ako procesne neprípustné.

O návrhu SZRB na odvolanie reštrukturalizačnej správkyne rozhodol okresný súd

uznesením sp. zn. zo 17. októbra 2014 tak, že ho zamietol vzhľadom

na skutočnosť, že „v danej veci bol vyhlásený konkurz a ustanovený správca konkurznej

podstaty súd má za to, že je na mieste návrh na odvolanie správkyne v reštrukturalizácii...

zamietnuť, nakoľko citovaným uznesením tunajšieho súdu bolo v návrhu veriteľa Slovenskej

záručnej a rozvojovej banky, a. s. vyhovené“.

Rovnako postupoval okresný súd aj vo veci návrhu SZRB, ktorým sa domáhal

nariadenia predbežného opatrenia (návrh doručený okresnému súdu 3. októbra 2014), ktorý

uznesením sp. zn. zo 17. októbra 2014 zamietol s odôvodnením, že „keďže

rozhodnutie tunajšieho okresného súdu o vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu... bol

splnený účel, ktorý sledoval návrh na vyhlásenie predbežného opatrenia súd rozhodol tak,

že návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol“.

Sťažovatelia tvrdia, že kľúčové pochybenia okresného súdu obsiahnuté v napadnutom

uznesení spočívajú najmä v tom, že:

„ nezohľadňuje podania a argumentáciu účastníkov konania a Správcu, ktoré boli

voči súdu urobené riadne, včas a v zákonom predpísanej forme,

nedáva jasne a zrozumiteľne odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné

otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany,

je arbitrárne, svojvoľné, vnútorne nekonzistentné a nelogické v časti odôvodnenia

záverov, o ktoré je opreté,

obsahuje svojvoľnú aplikáciu a výklad , pretože sa odchýlil od znení

príslušných ustanovení spôsobom, ktorý zásadne poprel ich účel a význam,

je svojimi právnymi účinkami zjavne neprimerané k dôvodom, ktoré viedli k jeho

prijatiu.“

Ústavný súd opakovane pripomína svoj ustálený právny názor, v zmysle ktorého

zásadne nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecných súdov,

ktoré viedli k rozhodnutiu vo veci samej alebo k inému súdnemu rozhodnutiu, ktorým končí

konanie pred nimi. Tento prístup je dôsledkom toho, že všeobecné súdy vychádzajú pri

prerokúvaní a rozhodovaní vecí patriacich do ich právomoci zo zákonnej úpravy a z vlastnej

interpretácie zákonov a podzákonných úprav. Ústavný súd je však oprávnený a povinný

posúdiť neústavnosť konania a rozhodovania všeobecných súdov vo veciach, v ktorých niet

iného, nadriadeného alebo opravného súdu, ktorý by chránil základné právo účastníka

konania pred súdom nižšieho stupňa (, ). V súlade s uvedeným

právnym názorom ústavný súd postupoval aj vo veci sťažovateľov.

Právomoc súdov rozhodovať v konkurznom a reštrukturalizačnom konaní možno

vyvodiť z . prostredníctvom blanketovej normy obsiahnutej

v čl. 143 ods. 2 odkazuje na zákon, ktorý okrem iného podrobne upraví pôsobnosť súdov

a konanie pred nimi. Za zákon vydaný na základe blanketovej normy obsiahnutej v čl. 143

ods. 2 nepochybne možno považovať aj zákon o konkurze a reštrukturalizácii, ktorý

v rámci tretej časti nazvanej „Reštrukturalizácia“ upravuje v jej piatej hlave aj ingerenciu

všeobecných súdov v procese reštrukturalizácie, a to formou dohľadu súdu nad činnosťou

dlžníka, správcu a veriteľských orgánov (§ 131 ods. 1 zákona o konkurze

a reštrukturalizácii) a v taxatívne vymenovaných prípadoch ex offo aj rozhodnutím

o zastavení reštrukturalizačného konania, o začatí konkurzného konania a o vyhlásení

konkurzu (§ 131 ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii).

V posudzovanej veci okresný súd najprv na návrh sťažovateľa 1 (ako veriteľa

dlžníka) po zistení, že sú splnené zákonné podmienky, uznesením sp. zn.

zo 6. mája 2014 povolil reštrukturalizáciu dlžníka. Následne však okresný súd jedným

uznesením sp. zn. z 10. októbra 2014 zastavil reštrukturalizačné konanie vedené

proti dlžníkovi, začal konkurzné konanie a vyhlásil konkurz na majetok dlžníka. Išlo

o postup a rozhodnutie, ktoré korešponduje s § 131 ods. 2 zákona o konkurze

a reštrukturalizácii, keďže v jeho zmysle môže príslušný reštrukturalizačný súd zastaviť

reštrukturalizačné konanie aj bez návrhu, začať konkurzné konanie a vyhlásiť konkurz na

majetok dlžníka, ak nastane niektorá z týchto hypotéz:

a) správca opakovane alebo závažne porušil povinnosti ustanovené týmto zákonom,

b) správca nesplnil svoju povinnosť požiadať súd o vyhlásenie konkurzu,

c) správca riadne nezvolal schôdzu veriteľov,

d) schôdza veriteľov nebola uznášaniaschopná alebo nezvolila veriteľský výbor alebo

na návrh veriteľa oprávneného hlasovať sa uzniesla, aby súd vyhlásil konkurz,

e) záverečný návrh plánu nebol predkladateľom plánu predložený na predbežné

schválenie veriteľskému výboru v zákonnej lehote,

f) veriteľský výbor predložený návrh plánu v zákonnej lehote neschválil alebo

predložený návrh plánu zamietol,

g) správca riadne nezvolal schôdzu, ktorá má rozhodnúť o schválení plánu,

h) za prijatie plánu na schôdzi, ktorá má rozhodnúť o schválení plánu, nehlasovala

nadpolovičná väčšina skupín alebo prítomní veritelia s nadpolovičnou väčšinou všetkých

hlasov počítaných podľa zistenej sumy ich zistených pohľadávok,

i) predkladateľ plánu v zákonnej lehote nepodal na súde návrh na potvrdenie plánu

súdom.

V konkrétnych okolnostiach posudzovanej veci okresný súd zastavenie

reštrukturalizácie a vyhlásenie konkurzu podľa § 131 ods. 2 písm. a) zákona o konkurze

a reštrukturalizácii založil na svojom zistení, že „v tomto konaní o reštrukturalizácii

rozhodovali veritelia právne spochybniteľných pohľadávok, ktorými neposkytli dlžníkovi

žiadne reálne plnenie a v ktorých údajné právne dôvody možno považovať za odporovateľné

úkony, resp. za neplatné. Funkciu správkyne dlžníka v reštrukturalizácii vykonáva osoba,

ktorá vzhľadom na svoje pôsobenie ako správkyňa v reštrukturalizácii veriteľa dlžníka

v takejto funkcii vystupuje. Rôznym spôsobom pristupuje a vyhodnocuje prihlásené

pohľadávky veriteľov a schvaľuje ich bez náležitého posúdenia.“.

Z odôvodnenia napadnutého uznesenia sp. zn. z 10. októbra 2014 možno

vyvodiť, že okresný súd dospel k záveru, že reštrukturalizačná správkyňa závažným

spôsobom porušila svoje základné povinnosti konať pri výkone svojej funkcie s osobitnou

starostlivosťou [čo je v zmysle § 131 ods. 2 písm. a) zákona o konkurze a reštrukturalizácii

dôvodom pre obligatórnu konverziu reštrukturalizácie na konkurz], na základe svojich

zistení, podľa ktorých mala reštrukturalizačná správkyňa nerovnako pristupovať k podnetom

na popieranie pohľadávok jednotlivými veriteľmi, a tiež tým, že sa nezaoberala

podrobnejším skúmaním platnosti a odporovateľnosti právnych úkonov dlžníka vo vzťahu

k spriaznenej osobe.

Úlohou ústavného súdu bolo posúdiť, či okresný súd preskúmal uvedené otázky

ústavne udržateľným spôsobom, teda vyhodnotiť, či okresný súd svoj právny názor

dostatočne, a teda ústavne akceptovateľným spôsobom odôvodnil a či ho nemožno

považovať za arbitrárny.

Podľa § 131 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii súd počas

reštrukturalizácie dohliada nad činnosťou dlžníka, správcu a veriteľských orgánov. Súd je

oprávnený požadovať od správcu vysvetlenia alebo správy o priebehu reštrukturalizácie,

ktoré je správca povinný v určenej lehote poskytnúť.

Jednou z dôležitých úloh správcu v procese reštrukturalizácie je zisťovanie

a popieranie prihlásených pohľadávok, ktoré je upravené v § 124 zákona o konkurze

a reštrukturalizácii. Právo preskúmavať a popierať prihlásené pohľadávky má len správca.

Samotný dlžník ani veriteľ toto právo nemá, má len právo v zmysle § 124 ods. 3 zákona

o konkurze a reštrukturalizácii podať správcovi podnet, aby prihlásenú pohľadávku poprel.

Správca je povinný každý podnet s odbornou starostlivosťou vyhodnotiť a po vyhodnotení

podnetu písomne informovať toho, kto podnet podal, ako podnet vybavil.

V procese popierania správca každú prihlásenú pohľadávku s odbornou

starostlivosťou porovná s účtovnou a inou dokumentáciou dlžníka, so zoznamom záväzkov

dlžníka, ktorý bol vyhotovený pri podaní návrhu na reštrukturalizáciu, prihliada

aj na samotné vyjadrenie dlžníka a iných osôb a vykoná aj vlastné šetrenie. Úlohou správcu

je s odbornou starostlivosťou posúdiť právny dôvod, vymáhateľnosť, výšku, zabezpečenie

zabezpečovacím právom alebo poradie zabezpečovacieho práva prihlásenej pohľadávky

a v prípade, že vyhodnotí niektorú z už uvedených skutočností ako spornú, je povinný ju

poprieť.

Zákonná povinnosť správcu poprieť spornú pohľadávku ustanovená v § 124 ods. 1

zákona o konkurze a reštrukturalizácii je dôsledkom skutočnosti, že nepopretie spornej

pohľadávky nemožno v rámci reštrukturalizačného konania nijakým spôsobom zhojiť,

pričom takáto pohľadávka by musela byť zaradená do reštrukturalizačného plánu a v prípade

potvrdenia schváleného plánu súdom následne uspokojená v rozsahu ustanovenom

potvrdeným a schváleným reštrukturalizačným plánom.

V zmysle § 124 ods. 4 zákona o konkurze a reštrukturalizácii sa veriteľ popretej

pohľadávky môže do 30 dní od uplynutia lehoty na popieranie pohľadávok žalobou podanou

na súde voči dlžníkovi domáhať, aby súd určil právny dôvod, vymáhateľnosť, výšku,

zabezpečenie zabezpečovacím právom alebo poradie zabezpečovacieho práva popretej

pohľadávky, pričom veriteľ sa môže domáhať najviac toho, čo uviedol v prihláške. O určení

pohľadávky rozhoduje reštrukturalizačný súd, pretože ide o konanie vyvolané

reštrukturalizáciou. Konanie o určení popretej pohľadávky je samostatným súdnym

konaním, v ktorom sa osobitné procesné ustanovenia zákona o konkurze a reštrukturalizácii

nepoužijú (§ 196 a nasl.). Ide o typicky sporové konanie, v ktorom sa vo veci rozhoduje

rozsudkom a konanie sa vedie podľa ustanovení . Žaloba

o určenie popretej pohľadávky má povahu určovacej žaloby. Naliehavý právny záujem ale

netreba preukazovať, pretože právo podať žalobu vyplýva priamo zo zákona.

Účelom incidenčného konania je, aby o oprávnenosti sporného nároku rozhodoval

súd, a nie správca. V súlade s ustálenou judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

(napr. rozhodnutie z 18. decembra 2007) predmetom incidenčného konania

je zistenie, či pohľadávka pre účely zaradenia do zoznamu prihlásených pohľadávok je

oprávnená alebo sporná, a to na účely neskoršieho uspokojenia veriteľov dlžníka. Súčasťou

právneho posúdenia veci súdom v spore o pravosť, výšku alebo poradie prihlásenej

a správcom popretej pohľadávky musí byť vždy záver o splnení predpokladov, za ktorých sa

súd môže dôvodnosťou nároku uplatneného tzv. incidenčnou žalobou vôbec zaoberať.

Správca má povinnosť konať s odbornou starostlivosťou nielen pri preskúmavaní

a popieraní prihlásených pohľadávok, ale počas celého reštrukturalizačného konania. Pojem

konanie s odbornou starostlivosťou definuje zákon o konkurze a reštrukturalizácii v § 7 ako

konanie so starostlivosťou primeranou funkcii alebo postaveniu konajúcej osoby po

zohľadnení všetkých dostupných informácií, ktoré sa týkajú alebo môžu mať vplyv na jej

konanie. Na výkon funkcie správcu sa vyžaduje zloženie skúšky z ekonomickej aj právnej

oblasti, preto sa predpokladá, že správca je odborne spôsobilý vyhodnotiť a posúdiť nielen

ekonomické a účtovné informácie, ale aj právne posúdiť právny dôvod, vymáhateľnosť

pohľadávky, existenciu a rozsah zabezpečovacieho práva.

o správcoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov však jednoznačne ukladá správcovi povinnosť vykonávať správcovskú

činnosť čestne, zodpovedne, svedomito, s odbornou starostlivosťou a s využitím všetkých

svojich skúseností a odborných vedomostí. Správca tiež zodpovedá za škodu, ktorú spôsobí

v súvislosti s výkonom správcovskej činnosti.

Zo skutočností uvedených v sťažnostiach sťažovateľov a z ich príloh vyplýva, že

SZRB ako veriteľka uplatnila v reštrukturalizačnom konaní vedenom okresným súdom

pod sp. zn. zabezpečené pohľadávky v celkovej výške 8 957 288,64 €, ktoré

správca poprel. SZRB s týmto záverom nesúhlasila a prostredníctvom viacerých právnych

nástrojov (podnet na vykonanie dohľadu, podnet na zastavenie reštrukturalizácie

a vyhlásenie konkurzu, návrh na odvolanie správcu, na vydanie predbežného opatrenia) sa

usilovala uvedený právny stav zvrátiť. V zákonom ustanovenej lehote SZRB taktiež podala

okresnému súdu žaloby o určenie pravosti pohľadávok. Konania o týchto žalobách sú

vedené okresným súdom pod sp. zn. , ,

a . Z vyžiadaných spisov okresného súdu ústavný súd zistil, že v žiadnom

z uvedených incidenčných konaní okresný súd do zastavenia reštrukturalizačného konania

a vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka nerozhodol v merite veci, a ak v jednom z týchto

incidenčných konaní (sp. zn. ) okresný súd konanie zastavil (uznesením

zo 16. decembra 2014), postupoval tak ex offo podľa § 124 ods. 9 zákona o konkurze

a reštrukturalizácii z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka.

Sťažovatelia poukazujú na to, že k spornej skutočnosti (oprávnenosť pohľadávok

SZRB), ktorá má byť predmetom dokazovania v incidenčných konaniach, sa prejudiciálne

vyjadrila „vybavujúca“ sudkyňa v reštrukturalizačnom konaní s tým, že relevantné poznatky

v tejto veci získala iným spôsobom ako dokazovaním vykonaným v incidenčnom konaní.

Napriek argumentácii okresného súdu (uvedeného len v jeho vyjadrení k ústavným

sťažnostiam z 10. apríla 2015), že pokiaľ sa v posudzovanej veci aj zaoberal povahou

pohľadávok jednotlivých veriteľov, nerozhodol o ich oprávnenosti, resp. neoprávnenosti

záväzne, je nepochybné, že práve toto prejudiciálne posúdenie uvedených pohľadávok

v reštrukturalizačnom konaní celkom zjavne viedlo k právnemu záveru súdu, podľa ktorého

došlo k závažnému porušeniu povinností správcu pri vykonávaní jeho činnosti, ktorého

dôsledkom bolo napadnuté uznesenie o zastavení reštrukturalizačného konania a vyhlásení

konkurzu. Za týchto okolností vyznieva uvedená obranná argumentácia okresného súdu

formalisticky a alibisticky, pritom zjavne nezohľadňuje konkrétne okolnosti posudzovanej

veci a predovšetkým právne dôsledky, ktoré postup okresného súdu vyvolal.

V naznačených súvislostiach ústavný súd poukazuje na svoju doterajšiu judikatúru

týkajúcu sa požiadavky ústavne konformnej interpretácie právnych predpisov, podľa ktorej

ako ústavne nesúladné (porušujúce základné práva sťažovateľov) hodnotí aj také

rozhodnutia všeobecných súdov, v ktorých boli zákony, prípadne podzákonné právne

úpravy interpretované v extrémnom rozpore s princípmi spravodlivosti v dôsledku

napr. prílišného formalizmu (, , , ,

). Ústavný súd vo svojej judikatúre už tiež viackrát vyslovil, že k výkladu

právnych predpisov a ich inštitútov nemožno pristupovať len z hľadiska textu zákona,

a to ani v prípade, keď sa text môže javiť ako jednoznačný a určitý, ale predovšetkým podľa

zmyslu a účelu zákona (, , m. m. ). Uvedené

interpretačné východiská je podľa názoru ústavného súdu žiaduce uplatniť aj pri aplikácii

a výklade ustanovení zákona o konkurze a reštrukturalizácii o porušení povinností správcu

v reštrukturalizácii konať s odbornou starostlivosťou.

Ústavný súd nemá dôvod spochybňovať a ani nespochybňuje zákonom ustanovenú

možnosť súdu zastaviť reštrukturalizačné konanie a vyhlásiť konkurz podľa § 131 ods. 2

písm. a) zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ak zistí, že správca opakovane alebo

závažne porušil povinnosti ustanovené týmto zákonom. Z odôvodnenia napadnutého

uznesenia o zastavení reštrukturalizačného konania a vyhlásení konkurzu na majetok

dlžníka však vyplýva, že okresný súd len konštatoval, že „v konaní bolo preukázané, že

veriteľ SZRB, ktorý poskytol dlžníkovi úver vo výške 8.796.494,43 EUR bez príslušenstva

bol popretý“, pritom sa vôbec nezaoberal tým, že o oprávnenosti správcom popretých

pohľadávok SZRB sa bude rozhodovať v iných konaniach (incidenčných), v ktorých ešte

nebolo právoplatne rozhodnuté vo veci samej. Napriek tomu okresný súd v napadnutom

uznesení už „dôvodne predpokladal, že toto reštrukturalizačné konanie už nedokáže

zabezpečiť rámec na ochranu spoločného záujmu veriteľov dlžníka, ktorých pohľadávky

nemajú právny dôvod vzniku v právne pochybných vzťahoch s výrazným charakterom

odporovateľnosti“. Za uvedených okolností [aj s prihliadnutím na aplikovateľnú judikatúru,

podľa ktorej konkurzný súd nie je oprávnený preskúmať prihlásené pohľadávky pri výkone

dohliadacej činnosti (Sj 62/2002, uznesenie Vrchného súdu v Prahe, sp. zn.

z 10. januára 2000)] vyznieva záver okresného súdu arbitrárne o to viac, že ho vedome

formuloval mimo rámca procesného dokazovania v incidenčných konaniach, a to napriek

tomu, že musel mať vedomosť o tom, že ide o skutočnosti, ktoré zjavne budú (majú byť)

predmetom dokazovania v incidenčných konaniach. Za týchto okolností záver okresného

súdu o tom, že „postup správkyne pri preskúmavaní pohľadávok nenapĺňa zákonnú

požiadavku pre postup s odbornou starostlivosťou a môže mať za následok podstatné

ohrozenie spoločných záujmov veriteľov dlžníka na dosiahnutí čo možno najvyššej miery

uspokojenia ich uplatnených nárokov“, vyslovený bez toho, aby sa ústavne

akceptovateľným spôsobom vysporiadal s relevantnými skutkovými okolnosťami, považuje

ústavný súd minimálne za predčasný a ústavne spochybniteľný.

V konkrétnych okolnostiach posudzovanej veci je nevyhnutné brať do úvahy

aj rešpektovanie ústavnej zásady zákonného sudcu v podmienkach reštrukturalizačného

konania o to viac, že sťažovatelia namietajú explicitne aj porušenie základného práva

na zákonného sudcu podľa . Ústavný súd v tejto súvislosti pripomína

svoj právny názor, podľa ktorého je porušenie základného práva nebyť odňatý svojmu

zákonnému sudcovi spravidla relevantné vo vzťahu k posudzovaniu ústavnej

akceptovateľnosti meritórneho rozhodnutia (), a konštatuje, že napadnuté

uznesenie okresného súdu má z hľadiska svojich právnych účinkov nepochybne meritórny

charakter a je v zásade konečné (ak neberieme do úvahy možnosti vyplývajúce z oprávnenia

dotknutých účastníkov konania podať sťažnosť podľa , pozn.).

V konkrétnych okolnostiach posudzovanej veci ústavný súd považuje za osobitne

významnú aj námietku sťažovateľov, že okresný súd sa v napadnutom uznesení, ktoré

je primárne založené na závere o porušení povinností sťažovateľky 4  reštrukturalizačnej

správkyne, nezaoberal jej zásadným a pre rozhodovanie nepochybne relevantným

vyjadrením z 27. septembra 2014, ktoré bolo okresnému súdu doručené 30. septembra 2014.

Označené vyjadrenie reštrukturalizačnej správkyne okresný súd nepremietol ani

do odôvodnenia napadnutého uznesenia, hoci si musel byť vedomý toho, že v ňom

obsiahnuté skutočnosti by mohli podstatným spôsobom ovplyvniť jeho záver o tom, že

správkyňa si neplnila svoje povinnosti s požadovanou odbornou starostlivosťou, ktorý je

esenciálnym základom pre rozhodnutie podľa § 131 ods. ods. 2 písm. a) zákona o konkurze

a reštrukturalizácii, t. j. rozhodnutie o zastavení reštrukturalizačného konania, začatí

konkurzného konanie a vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka, založené na zistení, že

„správca opakovane alebo závažne porušil povinnosti ustanovené týmto zákonom“.

Z obsahu odôvodnenia napadnutého uznesenia okresného súdu ústavný súd zistil, že

okresný súd pri posudzovaní skutkových okolností daného prípadu zjavne prevzal skutkový

záver reštrukturalizačnej správkyne vyplývajúci len zo „Zápisnice z prejednania podnetu

veriteľa SZRB na vykonanie dohľadu a návrh na zastavenie reštrukturalizačného konania

a vyhlásenie konkurzu v konaní zo dňa 09. 09. 2014“ [ďalej len „zápisnica“

(„... po oboznámení sa so stanoviskom správkyne tak, ako je zachytené v Zápisnici...“,

„... ako zo Zápisnice vyplýva...“, „... správkyňa uvedené v Zápisnici z 09. 09. 2014...“)],

hoci súčasťou súdneho spisu je aj rozsiahle písomné vyjadrenie sťažovateľky 4 k podnetu na

vykonanie dohľadu a zastavenie reštrukturalizačného konania a vyhlásenie konkurzu

z 27. septembra 2014, doručené okresnému súd 30. septembra 2014, v ktorom sa okrem

iného uvádza:

„... dňa 25. 08. 2014 bol na Okresný súd v Banskej Bystrici doručený podnet veriteľa

Slovenská záručná a rozvojová banka, a. s..., ktorým sa domáhala zastavenia

reštrukturalizačného konania a vyhlásenia konkurzu vo veci povolenej reštrukturalizácie

Kúpele Brusno, a. s... vedenej na... pod sp. zn. .

Na základe tejto skutočnosti som sa dňa 09. 09. 2014 dostavila na Okresný súd

Banská Bystrica... za účelom podania vysvetlenia k doručenému podnetu, na základe čoho

Súd moje vyjadrenie zaznamenal do Zápisnice z prejednania podnetu veriteľa zo dňa

09. 09. 2014.

Dňa 23. 09. 2014 bolo na Súd doručené ďalšie vyjadrenie zo strany SZRB, ktorého

obsahom sú znova opakované skutočnosti z podnetu zo dňa 25. 08. 2014, na základe

ktorého som dospela k záveru, že svoje vyjadrenie predložím Súdu písomne, a to tak, že sa

vyjadrím ku každému bodu jednotlivo v nasledovnom texte...“ Následne sa sťažovateľka 4 vo

svojom vyjadrení podrobne vyjadruje k procesu preskúmania pohľadávok, k otázke popretia

pohľadávky SZRB a nepopretia pohľadávok ostatných veriteľov, k údajným pochybeniam

pri vedení schôdze veriteľov, pri schvaľovaní právnych úkonov dlžníka, k otázke vylúčenia

správcu, pričom v jeho záverečnej časti uvádza, že „nakoľko nedošlo k obmedzeniu, príp.

porušeniu práv veriteľov a iných zainteresovaných strán mám za to, že vyhlásením konkurzu

na majetok Dlžníka by práve postupom Súdu v nadväznosti na účelové podnety SZRB mohlo

dôjsť k poškodeniu veriteľov a iných zainteresovaných strán.

Zároveň dávam Súdu do pozornosti, že v postavení reštrukturalizačného správcu

dlžníka Kúpele Brusno, a. s. som v každom prípade postupovala v súlade so zákonom a že

k žiadnemu porušeniu mojich zákonných povinností nedošlo...“.

Zo súdneho spisu možno vyvodiť, že okresný súd pri preskúmavaní návrhu veriteľa

SZRB z 25. augusta 2014 na vykonanie dohľadu a návrhu na zastavenie

reštrukturalizačného konania a vyhlásenie konkurzu postupoval jednostranne, keď obmedzil

svoje skúmanie iba na určitú písomnosť (zápisnica z 9. septembra 2014) a tiež ďalšie

písomnosti na jej podporu (doplnenie podania veriteľa SZRB z 21. septembra 2014,

doručené okresnému súdu 23. septembra 2014, ako aj jeho podania doručeného 3. októbra

2014), pričom nezohľadnil iné relevantné písomnosti obsiahnuté v spise (predovšetkým

vyjadrenie reštrukturalizačnej správkyne z 27. septembra 2014), na ktoré sťažovatelia

poukazujú. Za týchto okolností nemôže odôvodnenie napadnutého uznesenia vyznieť

presvedčivo, naopak, možno ho hodnotiť ako prejav formalistickej aplikácie § 131 ods. 2

písm. a) zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ktorá popiera účel a význam

reštrukturalizačného konania spočívajúci v spoločnom záujme veriteľov oproti konkurzu,

ktorý tento spoločný záujem popiera.

V súvislosti s kritikou postupu okresného súdu v posudzovanej veci ústavný súd

poukazuje aj na § 154 zákona o konkurze a reštrukturalizácii (v znení účinnom do 29. apríla

2015), ktorý je označený nadpisom „Zamietnutie plánu súdom“ (reštrukturalizačného plánu,

pozn.).

Podľa § 154 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii v relevantnom znení súd

uznesením zamietne plán, ak

a) boli podstatným spôsobom porušené ustanovenia tohto zákona o náležitostiach

plánu, postupe pri príprave plánu, hlasovaní o pláne alebo iné ustanovenia týkajúce sa

plánu, ak to malo nepriaznivý vplyv na niektorého z účastníkov plánu,

b) prijatie plánu bolo dosiahnuté podvodným konaním alebo poskytnutím osobitných

výhod niektorému účastníkovi plánu,

c) plán nebol prijatý schvaľovacou schôdzou alebo dlžníkom; to neplatí, ak súd

nahradil ich súhlas svojím rozhodnutím,

d) plán je v podstatnom rozpore so spoločným záujmom veriteľov.

Podľa § 154 ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii uznesenie o zamietnutí

plánu súd bezodkladne zverejní v Obchodnom vestníku. Proti uzneseniu sa môže do 15 dní

od jeho zverejnenia v Obchodnom vestníku odvolať predkladateľ plánu. O odvolaní

rozhodne odvolací súd najneskôr do 30 dní od predloženia veci.

Podľa § 154 ods. 3 zákona o konkurze a reštrukturalizácii len čo uznesenie

o zamietnutí plánu nadobudne právoplatnosť, súd jedným uznesením zastaví

reštrukturalizačné konanie, začne konkurzné konanie a vyhlási na majetok dlžníka konkurz.

V uznesení súd ustanoví správcu postupom podľa § 40 ods. 1. Uznesenie súd bezodkladne

zverejní v Obchodnom vestníku. Zverejnením uznesenia v Obchodnom vestníku zanikajú

účinky začatia reštrukturalizačného konania, funkcia veriteľského výboru a funkcia správcu.

Uznesenie súd doručí dlžníkovi a správcovi, ktorého v uznesení ustanovil.

V konkrétnych okolnostiach posudzovanej veci okresný súd nepochybne mohol

postupovať podľa § 154 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, pričom právne dôsledky

takéhoto postupu by boli, resp. mohli byť po prípadnom neúspešnom uplatnení opravného

prostriedku podľa § 154 ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii totožné. Ústavný súd

v uvedených súvislostiach zastáva názor, že okresný súd pochybil a nepostupoval ústavne

udržateľným spôsobom, ak neodôvodnil, prečo neaplikoval zákon o konkurze

a reštrukturalizácii spôsobom predpokladaným v § 154 tohto zákona. Na podporu tohto

záveru ústavný súd poukazuje na skutočnosť, že okresný súd na základe svojho právneho

záveru, že „... v reštrukturalizačnom konaní bola pripustená existencia pohľadávok

pochybného dôvodu do konania a tým aj možného odčerpania väčšiny plnenia určeného

pre nezabezpečených veriteľov dlžníka v prospech veriteľov právne spochybniteľných

pohľadávok“, konštatoval, že „nemožno predpokladať, že toto reštrukturalizačné konanie

môže viesť k lepšiemu uspokojeniu pohľadávok skutočných veriteľov dlžníka vrátane SZRB

ako v prípade konkurzu, ktorý by bol vyhlásený na majetok dlžníka“. Citovaný právny záver

okresný súd formuloval aj napriek tomu, že sa vôbec nezaoberal predloženým

reštrukturalizačným plánom dlžníka. Je pritom nesporné, že uvedené okolnosti a závery, ku

ktorým okresný súd dospel, tvoria skutkovú podstatu § 154 ods. 1 písm. a), b) a d) zákona

o konkurze a reštrukturalizácii a sú zákonnou prekážkou potvrdenia reštrukturalizačného

plánu súdom. Takýmto postupom sa prejavuje súdna kontrola postupu veriteľov, dlžníka,

správcu, prípadne iných osôb, ak sú účastníkmi plánu.

Zo zistení ústavného súdu však vyplýva, že napriek tomu, že už 8. októbra 2014 (teda

dva dni pred vydaním napadnutého uznesenia o zastavení reštrukturalizácie a vyhlásení

konkurzu) sťažovateľka 4 v súlade s § 151 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii

doručila okresnému súdu návrh na potvrdenie reštrukturalizačného plánu dlžníka

schváleného schvaľovacou schôdzou 7. októbra 2014, okresný súd prekvapivo zastavil

reštrukturalizačné konanie a vyhlásil konkurz bez toho, aby vôbec skúmal predložený

reštrukturalizačný plán, hoci jeho podstatná argumentácia sústredená v odôvodnení

napadnutého uznesenia by bola v prípade, ak sa preukáže jej opodstatnenosť, právnym

titulom, ktorý zákon predpokladá pre zamietnutie plánu súdom podľa § 154 ods. 1 zákona

o konkurze a reštrukturalizácii. Tým, že okresný súd bez relevantného odôvodnenia uplatnil

pri svojom rozhodovaní postup podľa § 131 zákona o konkurze

a reštrukturalizácii, rozhodol o zastavení reštrukturalizácie podľa § 131 ods. 2 písm. a) tohto

zákona a nerozhodol o zamietnutí reštrukturalizačného plánu podľa § 154 ods. 1 zákona

o konkurze a reštrukturalizácii, hoci z okolností posudzovanej veci vyplýva, že tak

rozhodnúť mohol, musel si byť vedomý toho, že tým odňal predkladateľovi plánu

(sťažovateľovi 1, pozn.) právo podať odvolanie proti svojmu rozhodnutiu. Aj preto vyznieva

napadnuté uznesenie, resp. závery, ku ktorým v ňom okresný súd dospel, nepresvedčivo

a jednostranne na ujmu sťažovateľov.

Sumarizujúc svoje výhrady proti napadnutému uzneseniu okresného súdu a postupu,

ktorý predchádzal jeho vydaniu, ústavný súd opakovane uvádza, že za najzávažnejšie z nich

považuje

skutočnosť, že okresný súd sa bez dokazovania právne relevantným spôsobom

vyjadril v odôvodnení napadnutého uznesenia k oprávnenosti pohľadávok SZRB, hoci si

musel byť vedomý toho, že vyslovenie relevantného právneho záveru o týchto

pohľadávkach nepatrí do jeho právomoci, ale právomoci incidenčného súdu v už

prebiehajúcich incidenčných konaniach,

skutočnosť, že okresný súd sa v odôvodnení napadnutého uznesenia vôbec

nevysporiadal so zásadným a pre jeho rozhodovanie nepochybne relevantným vyjadrením

reštrukturalizačnej správkyne z 27. septembra 2014,

skutočnosť, že bez relevantného odôvodnenia rozhodol o zastavení

reštrukturalizácie podľa § 131 ods. 2 písm. a) zákona o konkurze a reštrukturalizácii

a nerozhodol podľa § 154 ods. 1 tohto zákona o zamietnutí reštrukturalizačného plánu, hoci

si musel byť vedomý toho, že takto zvoleným postupom pri rozhodovaní zbavuje

predkladateľa reštrukturalizačného plánu oprávnenia podať proti jeho rozhodnutiu

odvolanie.

Aj keď ústavný súd pri svojej rozhodovacej činnosti uprednostňuje materiálne

poňatie právneho štátu (pozri napr. , , , ),

nemôže rezignovať na svoju funkciu súdneho orgánu ochrany ústavnosti, a preto nemôže

prehliadať závažné procesné pochybenia, ku ktorým dôjde v postupe a rozhodovaní

príslušných orgánov verejnej moci, ktoré intenzitou svojich dôsledkov zasahujú do podstaty

základných práv.

Na základe dosiaľ uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že okresný súd svojím

uznesením sp. zn. z 10. októbra 2014 a postupom, ktorý predchádzal jeho

vydaniu, porušil základné práva sťažovateľov podľa a , ako

aj právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku tohto nálezu).

Napriek námietkam okresného súdu o nedostatku aktívnej legitimácie sťažovateľov 2

a 3 v konaní pred ústavným súdom z dôvodu, že 23. októbra 2014 postúpili svoje

pohľadávky na sťažovateľa 1, ústavný súd vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, podľa

ktorej z vyplýva, že sťažovateľ musí namietať porušenie svojich

základných práv v spojitosti s konaním pred všeobecným súdom, čo je možné len vtedy, ak

je v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu účastníkom konania, v ktorom namieta

porušenie základných práv (). Sťažovatelia 2 a 3 doručili sťažnosť ústavnému

súdu 20. októbra 2014, kedy nepochybne boli účastníkmi dotknutého reštrukturalizačného

konania, v ktorom okresný súd vydal sťažnosťou napadnuté uznesenie. Rovnako napriek

námietkam okresného súdu ústavný súd vyslovil aj porušenie sťažovateľky 4, ktorú

vzhľadom na obsah jej sťažnosti a obsah jej námietok voči napadnutému uzneseniu

okresného súdu považoval za účastníčku konania pred ústavným súdom.

Podľa prvej vety ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím

rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli

porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný

zásah. Ústavný súd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie.

Podľa ak sa základné právo alebo sloboda

porušili rozhodnutím alebo opatrením, ústavný súd takéto rozhodnutie alebo opatrenie zruší.

Vzhľadom na to, že ústavný súd vyslovil porušenie práv sťažovateľov napadnutým

uznesením okresného súdu, zároveň rozhodol podľa a

aj o zrušení napadnutého uznesenia okresného súdu a vrátení veci

na ďalšie konanie okresnému súdu (2. bod výroku tohto nálezu). Po vrátení veci na ďalšie

konanie bude okresný súd viazaný právnymi názormi ústavného súdu vyslovenými v tomto

náleze ( ), pričom bude tiež viazaný rozhodnutím

o vrátení veci na ďalšie konanie, ktoré je vykonateľné jeho doručením (§ 56 ods. 7 zákona

o ústavnom súde). Ústavný súd v tejto súvislosti podčiarkuje, že jeho rozhodnutie

vonkoncom nepredznamenáva právne závery okresného súdu, ku ktorým by mohol dospieť

pri opätovnom rozhodovaní o predmetnej veci. Z dosiaľ uvedeného totiž zjavne vyplýva, že

ústavne relevantné výhrady ústavného súdu sa týkajú nepresvedčivosti, jednostrannosti,

nedostatočnej odôvodnenosti a arbitrárnosti napadnutého uznesenia, ktoré je nielen možné,

ale aj žiaduce po vrátení veci na ďalšie konanie odstrániť.

Sťažovatelia namietali porušenie svojich práv podľa a dohovoru

aj arbitrárnosťou právnych záverov okresného súdu „o neprípustnosti opravného

prostriedku“ argumentujúc, že „neprípustnosť odvolania voči takémuto rozhodnutiu by

predstavovala zásadné porušenie práva na spravodlivý proces a súdnu ochranu v rozpore

s SR ako aj medzinárodných dohôd o ochrane ľudských práv, ktorými je Slovenská

republika viazaná“. Za okolností, keď ústavný súd sťažnosti vyhovel a vyslovil porušenie

práv sťažovateľov, zároveň zrušil napadnuté uznesenie a vec vrátil okresnému súdu

na ďalšie konanie, bolo už bez právneho dôvodu, aby vyhovel explicitne aj tejto námietke

sťažovateľov. Zrušenie napadnutého uznesenia má totiž v procesnej rovine za následok

pokračovanie reštrukturalizačného konania vo fáze, v akej sa nachádzalo pred vydaním

sťažnosťou napadnutého uznesenia okresného súdu. Ústavný súd preto tejto časti sťažnosti

sťažovateľov nevyhovel (bod 6 výroku tohto nálezu).

V.

Ústavný súd rozhodol napokon podľa aj

o úhrade trov konania úspešných sťažovateľov 1 až 3, ktoré im vznikli v súvislosti

s ich právnym zastupovaním AKMG, s. r. o., Dolná 6A, Banská Bystrica, v konaní

pred ústavným súdom. Ústavný súd priznal úhradu trov konania za dva úkony právnej

služby (príprava a prevzatie právneho zastúpenia a písomné podanie), pričom ich vyčíslil,

vychádzajúc zo základu priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej

republiky v prvom polroku 2013, v sume 804 € (úkony právnej služby advokáta boli

vykonané v roku 2014) aplikáciou § 1 ods. 3, § 11 ods. 2, § 14 ods. 1 písm. a) a c) a § 16

ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.

o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších

predpisov (ďalej len „vyhláška“). Podľa § 13 ods. 3 vyhlášky sa základná sadzba tarifnej

odmeny zníži o 50 %, ak ide o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb.

Prevzatie a prípravu zastupovania a vypracovanie písomného podania ústavný súd posúdil

ako spoločný úkon advokáta pri zastupovaní troch sťažovateľov, preto základnú sadzbu

tarifnej odmeny po jej znížení o 50 % určil v celkovej sume 402 €, pričom priznaná úhrada

trov konania po započítaní režijného paušálu 8,04 €  2 úkony x 3 účastníci predstavuje

sumu 450,24 €, ktorú bolo potrebné zvýšiť o 20 % DPH (90,05 €), pretože právny zástupca

je platcom DPH. Priznaná úhrada trov konania sťažovateľov 1 až 3 predstavuje celkovú

sumu 540,29 €.

Ústavný súd priznal úhradu trov konania aj sťažovateľke 4, ktoré jej vznikli

v súvislosti s jej právnym zastupovaním advokátkou JUDr. Danielou Komorovou,

Kukučínova 20, Banská Bystrica, a sťažovateľke 5 v súvislosti s jej právnym zastupovaním

advokátkou JUDr. Henrietou Čabanovou, M. Rázusa 35, Lučenec, v konaní pred

ústavným súdom, každej po 268 € za dva úkony právnej služby po 134 €, t. j. príprava

a prevzatie právneho zastúpenia a písomné podanie, 2 x paušálna náhrada hotových

výdavkov po 8,04 €, ktorú bolo potrebné zvýšiť o 20 % DPH (56,82 €), pretože právne

zástupkyne sú platcami DPH. Priznaná úhrada trov konania pre sťažovateľku 4 a 5

predstavuje pre každú celkovú sumu 340,90 € (bod 3 až 5 výroku tohto nálezu).

Stanovisko právneho zástupcu sťažovateľov 1 až 3 k vyjadreniu okresného súdu

doručené ústavnému súdu 15. mája 2015, právnej zástupkyne sťažovateľky 4 doručené

ústavnému súdu 18. mája 2015 a právnej zástupkyne sťažovateľky 5 doručené ústavnému

súdu 15. mája 2015 nevyhodnotil ústavný súd vzhľadom na jeho obsah (sumarizácia dosiaľ

známych skutočností) ako podanie relevantné na rozhodnutie vo veci samej, a preto odmenu

zaň nepriznal.

Trovy konania je okresný súd povinný uhradiť na účet právnym zástupcom

sťažovateľov ( v spojení s ).

V zmysle , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, je potrebné pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou

vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto

nálezu.

K tomuto rozhodnutiu sa pripája odlišné stanovisko sudcu Sergeja Kohuta.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. júla 2015