Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
II. ÚS 153/2015
PDF · 1.4 MB
No categories available
II. ÚS 153/2015
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
II. ÚS 153/2015 181
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 29. júla 2015 v senáte
zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Sergeja Kohuta
a Ladislava Orosza (sudca spravodajca) prerokoval sťažnosti
, , ,
, a , zastúpených
Advokátskou kanceláriou AKMG, s. r. o., Dolná 6A, Banská Bystrica, konajúcou
prostredníctvom konateľky a advokátky JUDr. Martiny Filipovej,
obchodnej spoločnosti Kúpele Brusno, a. s., Kúpeľná 1/2, Brusno, zastúpenej
advokátkou JUDr. Danielou Komorovou, Kukučínova 20, Banská Bystrica, a
,
zastúpenej advokátkou JUDr. Henrietou Čabanovou, M. Rázusa 35,
Lučenec,
ktorou namietajú porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 1 R 5/2014
z 10. októbra 2014, za účasti Okresného súdu Banská Bystrica, a takto
rozhodol:
1. Základné právo , , obchodnej
spoločnosti Kúpele Brusno, a. s., a na súdnu ochranu podľa
čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne
konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 1 R 5/2014 z 10. októbra 2014
p o r u š e n é b o l i .
2. Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 1 R 5/2014 z 10. októbra 2014
z r u š u j e a vec v r a c i a Okresnému súdu Banská Bystrica na ďalšie konanie.
3. Okresný súd Banská Bystrica j e p o v i n n ý uhradiť ,
a trovy konania v sume 540,29 € (slovom
päťstoštyridsať eur a dvadsaťdeväť centov) na účet ich právnej zástupkyne Advokátska
kancelária AKMG, s. r. o., Dolná 6A, Banská Bystrica, do dvoch mesiacov od
právoplatnosti tohto nálezu.
4. Okresný súd Banská Bystrica j e p o v i n n ý uhradiť obchodnej spoločnosti
Kúpele Brusno, a. s., trovy konania v sume 340,90 € (slovom tristoštyridsať eur
a deväťdesiat centov) na účet jej právnej zástupkyne JUDr. Daniely Komorovej,
Kukučínova 20, Banská Bystrica, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
5. Okresný súd Banská Bystrica j e p o v i n n ý uhradiť
trovy konania v sume 340,90 € (slovom tristoštyridsať eur a deväťdesiat centov) na
účet jej právnej zástupkyne JUDr. Henriety Čabanovej, M. Rázusa 35, Lučenec, do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
6. Vo zvyšnej časti sťažnostiam n e v y h o v u j e .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“)
sp. zn. II. ÚS 153/2015 z 10. marca 2015 bola na ďalšie konanie prijatá sťažnosť
, (ďalej len „sťažovateľ 1“), ,
(ďalej len „sťažovateľ 2“), a
(ďalej len „sťažovateľ 3“), zastúpených Advokátskou
kanceláriou AKMG, s. r. o., Dolná 6A, Banská Bystrica, konajúcou prostredníctvom
konateľky a advokátky JUDr. Martiny Filipovej, vo veci namietaného porušenia ich
základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len
„ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
(ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného súdu Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“)
sp. zn. 1 R 5/2014 z 10. októbra 2014 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“). Ústavný súd
zároveň označeným uznesením odložil vykonateľnosť napadnutého uznesenia okresného
súdu do právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu vo veci samej.
Uznesením sp. zn. III. ÚS 95/2015 zo 17. marca 2015 ústavný súd prijal na ďalšie
konanie sťažnosť obchodnej spoločnosti Kúpele Brusno, a. s., Kúpeľná 1/2, Brusno (ďalej aj
„dlžník“ alebo „sťažovateľka 5“), zastúpenej advokátkou JUDr. Danielou Komorovou,
Kukučínova 20, Banská Bystrica, vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa
čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým
uznesením okresného súdu.
Uznesením sp. zn. II. ÚS 177/2015 z 18. marca 2015 ústavný súd prijal na ďalšie
konanie sťažnosť ,
(ďalej aj „reštrukturalizačná správkyňa“ alebo
„sťažovateľka 4“; spolu ďalej len „sťažovatelia“), zastúpenej advokátkou JUDr. Henrietou
Čabanovou, M. Rázusa 35, Lučenec, vo veci namietaného porušenia jej základných práv
podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým
uznesením okresného súdu a súčasne rozhodol o jej spojení na spoločné konanie
so sťažnosťou vedenou pod sp. zn. II. ÚS 153/2015, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn.
Uznesením pléna ústavného súdu sp. zn. PLs. ÚS 3/2015 z 8. apríla 2015 boli veci
vedené pod sp. zn. II. ÚS 153/2015 a sp. zn. III. ÚS 95/2015 spojené na spoločné konanie,
ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. II. ÚS 153/2015.
II.
Z obsahu sťažnosti sťažovateľov 1 až 3 a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ 1 v pozícii
navrhovateľa (resp. veriteľa) sa návrhom doručeným okresnému súdu 28. marca 2014
domáhal povolenia reštrukturalizácie dlžníka, obchodnej spoločnosti Kúpele Brusno, a. s.,
Kúpeľná 1/2, Brusno.
Okresný súd uznesením sp. zn. 1 R 5/2014 zo 7. apríla 2014 začal reštrukturalizačné
konanie voči dlžníkovi. Uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 71/2014
z 11. apríla 2014 a právoplatnosť nadobudlo 12. apríla 2014.
Následne okresný súd uznesením sp. zn. 1 R 5/2014 zo 6. mája 2014 povolil
reštrukturalizáciu dlžníka. Do funkcie reštrukturalizačného správcu ustanovil
, .
Uvedené uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 89/2014 z 13. mája 2014
a právoplatnosť nadobudlo 14. mája 2014.
Okresný súd uznesením sp. zn. 1 R 5/2014 z 10. októbra 2014 zastavil
reštrukturalizáciu, začal konkurzné konanie, vyhlásil konkurz na majetok dlžníka
a do funkcie správcu konkurznej podstaty ustanovil Mgr. Slavomíra Jančiara,
J. Kozačeka 13E, Zvolen, značka správcu S 1614. Uvedené uznesenie bolo zverejnené
v Obchodnom vestníku č. 198/2014 zo 16. októbra 2014 a právoplatnosť nadobudlo
17. októbra 2014.
Zároveň okresný súd predmetným uznesením uložil ustanovenému správcovi
Mgr. Slavomírovi Jančiarovi povinnosť bez zbytočného odkladu informovať o vyhlásení
konkurzu známych veriteľov dlžníka, ktorí majú trvalé bydlisko alebo registrované sídlo
v iných členských štátoch Európskej únie ako v Slovenskej republike, v súlade s čl. 40
Nariadenia Rady (ES) č. 1346/2000 z 29. mája 2000 o konkurznom konaní, vyzval veriteľov
dlžníka, aby prihlásili svoje pohľadávky v lehote 45 dní od vyhlásenia konkurzu, a dal
veriteľom poučenie podľa príslušných ustanovení zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze
a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov [v znení účinnom do 29. apríla
2015, pozn. (ďalej len „zákon o konkurze a reštrukturalizácii“)].
Sťažovatelia 1 až 3 vo svojej sťažnosti uvádzajú, že „dňa 16. 07. 2014 sa v sídle
Dlžníka konala schôdza veriteľov, na ktorej bol zvolený veriteľský výbor v zložení:
1. veriteľ č. 70
2. veriteľ č. 95
3. veriteľ č. 42
4. veriteľ č. 67
5. veriteľ č. 49.
Na prvom zasadnutí veriteľského výboru, ktoré sa konalo po skončení schôdze
veriteľov, bol za predsedu veriteľského výboru zvolený navrhovateľ reštrukturalizácie
.
... po predchádzajúcej spolupráci Dlžníka, správcu a členov veriteľského výboru bol
dňa 04. 09. 2014 veriteľskému výboru predložený na schválenie reštrukturalizačný plán
Dlžníka, ktorý bol vypracovaný tak, aby zabezpečoval čo najvyššiu možnú mieru
uspokojenia veriteľov Dlžníka pri zachovaní jeho reálnosti a udržateľnosti v súlade
s ustanovením § 134 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii...
Na druhom zasadnutí veriteľského výboru, ktoré sa uskutočnilo dňa 17. 09. 2014,
veriteľský výbor reštrukturalizačný plán zo dňa 04. 09. 2014 prijal a predseda veriteľského
výboru požiadal reštrukturalizačného správcu, aby zvolal schvaľovaciu schôdzu veriteľov
v zmysle ustanovenia § 146 ZKR.
Dňa 07. 10. 2014 sa v sídle Dlžníka uskutočnila schvaľovacia schôdza veriteľov,
na ktorej bol reštrukturalizačný plán Dlžníka prijatý vo všetkých skupinách, keď za prijatie
reštrukturalizačného plánu hlasovalo celkovo 9 veriteľov oprávnených na schvaľovacej
schôdzi hlasovať s celkovým počtom hlasov 97,22 % a proti boli len 4 veritelia s celkovým
počtom hlasov 2,78 %. Následne bol dňa 08. 10. 2014 podaný na Okresný súd Banská
Bystrica predkladateľom plánu návrh na potvrdenie reštrukturalizačného plánu súdom
v súlade s ustanovením § 151 ZKR.
Napadnutým uznesením zo dňa 10. 10. 2014 však Okresný súd Banská Bystrica
v nadväznosti na podnet veriteľa Slovenská záručná a rozvojová banka, a. s., so sídlom
Štefánikova 27, 814 99 Bratislava... z dôvodu veriteľom tvrdeného údajného závažného
porušenia povinností správcom reštrukturalizáciu Dlžníka zastavil, začal konkurzné
konanie a vyhlásil konkurz. Okrem podnetu uvedeného veriteľa počas reštrukturalizácie
dlžníka nedošlo zo strany žiadneho iného veriteľa k namietnutiu postupu správcu alebo
k spochybneniu postupu správcu v rámci reštrukturalizácie dlžníka.“.
Podľa názoru sťažovateľov 1 až 3 napadnuté uznesenie okresného súdu závažným
spôsobom zasahuje do ich ústavou a dohovorom garantovaných práv, a to z týchto dôvodov:
„ nezohľadňuje podania a argumentáciu účastníkov konania a Správcu, ktoré boli
voči súdu urobené riadne, včas a v zákonom predpísanej forme,
nedáva jasne a zrozumiteľne odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné
otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany,
je arbitrárne, svojvoľné, vnútorne nekonzistentné a nelogické v časti odôvodnenia
záverov, o ktoré je opreté,
obsahuje svojvoľnú aplikáciu a výklad ZKR, pretože sa odchýlil od znení
príslušných ustanovení ZKR spôsobom, ktorý zásadne poprel ich účel a význam,
je svojimi právnymi účinkami zjavne neprimerané k dôvodom, ktoré viedli k jeho
prijatiu.“
Za neprípustný zásah do práv, ktorých porušenie svojou sťažnosťou namietajú,
považujú sťažovatelia 1 až 3 aj skutočnosť, že napadnuté uznesenie okresného súdu obsahuje
poučenie o neprípustnosti opravného prostriedku. V tejto súvislosti sťažovatelia 1 až 3
zdôrazňujú, že „neprípustnosť odvolania proti Uzneseniu je tak jednoznačne nutné
považovať za porušenie práva na súdnu ochranu v rozpore s čl. 48 Ústavy, pretože Dlžník
nemá možnosť brániť sa proti nesprávnemu rozhodnutiu súdu, ktorým bolo zastavené
reštrukturalizačné konanie, a ani proti rozhodnutiu, ktorým súd aktivuje konkurzné konanie,
i keď práve podaním návrhu na povolenie reštrukturalizácie sa Dlžník snažil zabrániť
likvidačnému konkurzu. Takéto právo nemajú ani veritelia, v ktorých záujme je úspešný
priebeh reštrukturalizácie, aby došlo k vyššiemu uspokojeniu ich pohľadávok, ako by tomu
bolo v prípade vyhlásenia konkurzu na majetok Dlžníka.“.
Vzhľadom na jednu zo základných zásad reštrukturalizácie, ktorou je uspokojenie
veriteľov vo vyššej miere, ako by to bolo v prípade vyhlásenia konkurzu na majetok
dlžníka, sťažovatelia 1 až 3 vo svojej argumentácii zdôraznili nutnosť posudzovať porušenie
povinnosti správcu v rámci reštrukturalizácie „s prihliadnutím na spoločný záujem veriteľov
pri kolektívnom uspokojení veriteľov“. Podľa sťažovateľov 1 až 3 spôsob, akým okresný súd
rozhodol, keď zastavil reštrukturalizačné konanie voči dlžníkovi a vyhlásil konkurz na jeho
majetok, je v rozpore s princípom proporcionality, keďže v dôsledku podľa nich domnelého
porušenia povinností správcu okresný súd inicioval konanie, ktoré nemožno zvrátiť riadnym
opravným prostriedkom a ani preskúmať iným spôsobom a ktorého dôsledkom je vyhlásenie
likvidačného konkurzu na majetok dlžníka. V tejto súvislosti sťažovatelia 1 až 3 poukazujú
na tú skutočnosť, že „už počas reštrukturalizácie došlo k prijatiu opatrení, ktoré
optimalizovali podnikateľskú činnosť Dlžníka a nastavili jeho príjmy na úspešné budúce
plnenie reštrukturalizačného plánu. Taktiež už pri príprave reštrukturalizačného plánu
došlo k podrobnému zhodnoteniu súčasnej ako aj budúcej podnikateľskej činnosti Dlžníka
za účelom zabezpečiť čo najvyššie možné uspokojenie pre všetkých veriteľov, ktorí si v
reštrukturalizácii uplatnili svoje pohľadávky prihláškou. Z uvedených skutočností vyplýva,
že neboli splnené predpoklady pre vyhlásenie konkurzu zo strany Súdu...
Spoločný záujem veriteľov, ktorým je dosiahnutie vyššieho uspokojenia, ako by tomu
bolo v prípade vyhlásenia konkurzu na majetok Dlžníka, bol nepochybne vyjadrený
prostredníctvom hlasovania na schvaľovacej schôdzi veriteľov, ktorá sa uskutočnila
dňa 07. 10. 2014, keď za prijatie reštrukturalizačného plánu hlasovalo 97,22 % veriteľov
oprávnených na schôdzi veriteľov hlasovať. S ohľadom na výšku a celkový pomer hlasov
hlasujúcich veriteľov je možné jednoznačne konštatovať, že spoločným záujmom
zabezpečených ako aj nezabezpečených veriteľov je uspokojenie ich prihlásených
pohľadávok spôsobom a vo výške stanovenej reštrukturalizačným plánom dlžníka.“.
Sťažovatelia 1 až 3 vo svojej ďalšej argumentácii označili presadzovanie
individuálneho záujmu veriteľa Slovenská záručná a rozvojová banka, a. s., Štefánikova 27,
Bratislava (ďalej len „SZRB“), okresným súdom na úkor ostatných veriteľov, ktorí sú
účastníkmi reštrukturalizačného konania, za porušenie zásady „par conditio creditorum –
rovného postavenia účastníkov reštrukturalizačného konania“. SZRB sa podľa sťažovateľov
1 až 3 už od samého začiatku reštrukturalizačného konania viacerými podnetmi a návrhmi
domáhala jeho zastavenia a vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka. K takémuto postupu
sa SZRB uchýlila po tom, ako správca pohľadávky tohto veriteľa poprel z dôvodu, že sa
podľa jeho názoru nesprávne prihlásil do reštrukturalizácie dlžníka, „nakoľko Správcovi v
nadväznosti na podnet veriteľa vznikli pochybnosti o správnosti prihlásenia
pohľadávky veriteľa SZRB...“. Taktiež zdôraznili, že „uvedený postup správcu však v
takomto prípade nie je nezvratný a veriteľ, ktorého pohľadávka bola popretá, sa môže
domáhať v zmysle ustanovenia § 124 ods. 4, aby súd určil, že pohľadávka veriteľa je
oprávnená. Veriteľ SZRB využil svoje právo a prostredníctvom 4 samostatných návrhov v
súčasnosti na Okresnom súde Banská Bystrica prebiehajú konania o určenie pravosti
pohľadávok prihlásených do reštrukturalizácie Dlžníka pod č. k. 60 Cbi 13/2014, 60 Cbi
14/2014, 26 Cbi 16/2014 a 27 Cbi 14/2014...
Chceme poukázať na skutočnosť, že veriteľ SZRB postavil svoj individuálny záujem
pred spoločný záujem všetkých veriteľov a je jeho snahou odstrániť jeho vlastné pochybenie
dosiahnutím vyhlásenia konkurzu na majetok Dlžníka a získať tak druhú šancu
na uplatnenie si svojich pohľadávok správnym spôsobom v konkurznom konaní. Vzhľadom
na výšku majetku Dlžníka chceme poukázať na skutočnosť, že v prípade vyhlásenia
konkurzu, za splnenia podmienky, že by pohľadávky veriteľa SZRB boli zistené v plnom
rozsahu spolu so zabezpečovacím právom k týmto pohľadávkam, by došlo len k čiastočnému
uspokojeniu pohľadávok tohto veriteľa (67,05 %) a pre uspokojenie ostatných veriteľov by
nezostali žiadne finančné prostriedky. Zároveň poukazujeme na skutočnosť, že v prípade,
ak by Okresný súd rozhodol v incidenčných konaniach o oprávnenosti pohľadávok veriteľa
SZRB, počíta reštrukturalizačný plán Dlžníka schválený schvaľovacou schôdzou veriteľov
dňa 07. 10. 2014 so 100 % uspokojením zabezpečených pohľadávok tohto veriteľa, pričom
až do rozhodnutia o zistení pohľadávky veriteľa v incidenčnom konaní bude v zmysle plánu
Dlžník povinný plniť mesačné splátky do notárskej úschovy. Z uvedeného vyplýva,
že úspešná reštrukturalizácia je v záujme všetkých veriteľov, vrátane SZRB. Veriteľ SZRB sa
však domnieva, že vyhlásením konkurzu, získa opätovnú šancu uplatniť svoje pohľadávky
a zvráti tak súčasný stav, keď svoje pohľadávky do reštrukturalizácie Dlžníka prihlásil
nesprávne.“.
Sťažovatelia 1 až 3 vyslovujú názor, že napadnuté uznesenie okresného súdu
„nezohľadňuje podania a argumentáciu účastníkov konania a Správcu, ktoré boli voči súdu
urobené riadne, včas a v zákonom predpísanej forme... Súd sa nedostatočne zaoberal
nasledovným okruhom otázok:
1/ Zvláštny charakter pohľadávok...
2/ Rozdielny prístup správkyne pri vyhodnotení podnetov na popretie...
3/ Zhoda dátumu osvedčenia podpisov na zmluvách o pôžičke a dátumu
vypracovania reštrukturalizačného posudku...
4/ Údajné pochybenie Správcu pri vedení schôdze veriteľov a spriaznenosť...
5/ Uplatnenie pohľadávky veriteľa KB servis automobilov s. r. o. ...
6/ Námietka zaujatosti sudcu, jej späťvzatie a doplnenie podaní...
7/ Uspokojenie podriadených pohľadávok...
8/ Súhlas dozornej rady...
9/ Rozhodovanie o veci, o ktorej sa vedie konanie u iného zákonného sudcu...
10/ WORLD PHARM s. r. o. – príprava na podnikanie...
11/ Individuálny vs. kolektívny záujem, Uznesenie Najvyššieho súdu SR
Obdo 7/2012...“.
V závere svojej argumentácie sťažovatelia 1 až 3 konštatujú, že „Súd v Uznesení
absolútne nezohľadnil akékoľvek vyjadrenie Správcu, a závery uvedené v odôvodnení
Uznesenia tak postrádajú akékoľvek logické súvislosti a nezodpovedajú dôkazom
a vyjadreniam, ktoré zo strany účastníkov boli v konaní vykonané. Uznesenie je tak
nepreskúmateľné, arbitrárne a nekonzistentné. Uvedeným uznesením tak došlo k porušeniu
základných práv Sťažovateľov, nakoľko nebola dodržaná rovnosť účastníkov a Uznesenie
neprimeraným spôsobom v rozpore so zásadou proporcionality zasahuje do základných
práv účastníkov reštrukturalizačného konania.“.
Podľa sťažovateľov 1 až 3 malo byť porušené aj ich základné právo na zákonného
sudcu podľa čl. 48 ods. 1 ústavy, čo odôvodňujú tým, že «o popretých pohľadávkach
veriteľa SZRB v súčasnosti prebiehajú na Okresnom súde Banská Bystrica konania sp. zn.
60 Cbi 13/2014, 60 Cbi 14/2014, 26 Cbi 16/2014 a 27 Cbi 14/2014... nie je prijateľné, aby
Súd v odôvodnení Uznesenia robil závery o spôsobe a oprávnenosti Správcom popretých
pohľadávok veriteľa SZRB. O správcom popretej pohľadávke veriteľa je v zmysle
ustanovenia § 124 ods. 4 ZKR v nadväznosti na ustanovenie čl. 48 Ústavy SR oprávnený
rozhodovať zákonný sudca. Je v rozpore so zásadami platnými v právnom štáte, aby Súd
v Uznesení... rozoberal oprávnenosť a opodstatnenosť nárokov veriteľa SZRB, čím de facto
rozhodoval o podstatných otázkach, o ktorých rozhodovať nie je príslušný a ktoré sú
predmetom vyššie uvedených konaní. Takýmto postupom dochádza k závažnému narušeniu
rovnosti účastníkov v predmetnom konaní ako aj k obmedzeniu prístupu Sťažovateľov
k Súdu. Zároveň je uvedený postup v zjavnom rozpore so tzv. zásadou „zákonného sudcu“,
keďže záver o oprávnenosti nároku veriteľa SZRB vyniesol nezákonný sudca mimo
incidenčného konania.».
Na základe uvedených skutočností sťažovatelia 1 až 3 navrhujú, aby ústavný súd
vyslovil porušenie nimi označených práv napadnutým uznesením okresného súdu,
uznesenie okresného súdu sp. zn. 1 R 5/2014 z 10. októbra 2014 zrušil a vec mu vrátil
na ďalšie konanie (reštrukturalizačné). Žiadajú priznať aj úhradu trov konania pred
ústavným súdom.
Sťažovateľka 5 je dlžníčkou, voči ktorej bolo napadnutým uznesením okresného súdu
zastavené reštrukturalizačné konanie, začaté konkurzné konanie a vyhlásený konkurz na jej
majetok. Neprípustný zásah do svojich ústavou a dohovorom garantovaných práv
sťažovateľka 5 zakladá v zásade na obdobnej argumentácii ako sťažovatelia 1 až 3, čo
preukazuje v zásade identické odôvodnenie sťažnosti, ako aj navrhovaný petit.
Sťažovateľka 4 je reštrukturalizačnou správkyňou dlžníka, ktorá bola ustanovená
do tejto funkcie uznesením okresného súdu sp. zn. 1 R 5/2014 zo 6. mája 2014 (označeným
uznesením bola povolená reštrukturalizácia dlžníka). Aj sťažovateľka 4 neprípustný zásah
do svojich ústavou a dohovorom garantovaných práv odôvodňuje v zásade identicky ako
ostatní sťažovatelia, rovnaký je aj petit jej sťažnosti.
Na výzvu ústavného súdu účastníci konania oznámili, že súhlasia s prerokovaním
veci bez ústneho pojednávania. Ústavný súd preto využil možnosť podľa § 30 ods. 2 zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) a upustil od ústneho pojednávania v danej
veci, pretože po oboznámení sa s ich vyjadreniami, ako aj s obsahom vyžiadaného súdneho
spisu dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.
Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení k sťažnosti z 10. apríla 2015
sp. zn. Spr 4001/15 doručenom ústavnému súdu 24. apríla 2015 okrem iného uviedol:
«1. ... po vyhlásení konkurzu boli prihlásené pohľadávky veriteľa
, t. j. sťažovateľa I/, pod poradovým číslom 1 a 2, z ktorých vyplýva, že sťažovatelia II/
a III/ postúpili na sťažovateľa I/ dňa 23. 10. 2014 svoje pohľadávky. Sme toho názoru, že
postúpením týchto pohľadávok, z existencie ktorých odvodili sťažovatelia II/ a III/ porušenie
svojich práv, došlo k zániku ich aktívnej legitimácie v konaní pred ústavným súdom, a preto
namietame aktívnu legitimáciu sťažovateľov II/ a III/ v konaní pred ústavným súdom.
2. ... vzhľadom na vyjadrenie zákonnej sudkyne vznášame námietku nedostatku
aktívnej legitimácie sťažovateľky IV/ , pretože správca
dlžníka v reštrukturalizačnom konaní nie je účastníkom tohto konania podľa § 119 ods. 1
a ani podľa ustanovenia § 119 ods. 3 Zák. č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii...
Zastávame názor, že pokiaľ Zákon o konkurze a reštrukturalizácii správcovi
v reštrukturalizačnom konaní nepriznáva postavenie účastníka konania, potom napadnutým
uznesením tunajšieho súdu objektívne nemohlo dôjsť k zásahu do ústavných práv
a základných práv a slobôd sťažovateľky IV/...
Napadnuté uznesenie tunajšieho súdu, ktorým bolo rozhodnuté o konverzii
reštrukturalizácie na konkurz vychádzalo zo zákonného znenia § 131 ods. 2, písm. a/ Zák.
č. 7/2005 Z. z. (ďalej ZOKR), podľa ktorého súd bez návrhu uznesením zastaví
reštrukturalizačné konanie, začne konkurzné konanie a vyhlási na majetok dlžníka konkurz
ak zistí, že správca opakovane alebo závažne porušil povinnosti ustanovené týmto zákonom.
Z obsahu napadnutého uznesenia je možné konštatovať, že závažné porušenie
povinnosti reštrukturalizačnej správkyne súd videl v nerovnakom prístupe správkyne
k podnetom veriteľov na popieranie pohľadávok, v dôsledku čoho malo dôjsť k absolútnej
nerovnováhe v postavení jednotlivých veriteľov v reštrukturalizačnom konaní (v zložení
veriteľského výboru, v hlasovaní oprávnených veriteľov), ignorovanie, resp. absencia
detailného rozboru podnetu jedného z veriteľov Slovenskej záručnej a rozvojovej banky
a. s., vo vzťahu k platnosti, prípadne odporovateľnosti úkonu dlžníka, ktorým sa zaručil
za záväzky spriaznenej osoby BIC Trade s. r. o. vo vzťahu k prihláseným pohľadávkam
sťažovateľov, absencia zhodnotenia vzťahu spriaznenej osoby BIC Trade s. r. o. s dlžníkom
ako spriaznených osôb, z ktorého vznikol nárok veriteľov uplatnených v reštrukturalizačnom
konaní vo výške 10 269 160,94 Eur, pričom takýto postup správkyne vyhodnotil konajúci
súd ako konanie s nerovnakým prístupom v rozpore so základnou povinnosťou správkyne
konať s odbornou starostlivosťou.
Ďalším z dôvodov rozhodnutia súdu o konverzii reštrukturalizácie na konkurz
dlžníka, bolo nepreukázanie schválenia právnych úkonov reštrukturalizačným správcom
v prospech dlžníka, vo vzťahu k vydanej zmenke dlžníka v prospech spoločnosti BPT
LEASING a. s. v hodnote 250 000, Eur a odsúhlasenie zvýšenia základného imania
v dcérskej spoločnosti dlžníka WORLD PHARM s. r. o. v hodnote 65 000, Eur. Tieto úkony
konajúci súd nepovažoval za úkony preukazujúce naplnenie účelu a zmyslu
reštrukturalizačného konania.
Ďalej bolo napadnuté rozhodnutie odôvodnené aj konštatovaním o porušení výkonu
funkcie správkyne v rozpore s ustanovením § 3 ods. 7, druhá
veta, v spojení s § 4 ods. 3 Zák. č. 8/2008 Z. z. o správcoch. Podľa napadnutého uznesenia
uvedená správkyňa dlžníka vykonávala funkciu
reštrukturalizačnej správkyne dlžníka (Kúpele Brusno a. s.). V konaní pred tunajším súdom
pod sp. zn. 2 R/10/2013 bola dňom 06. 12. 2013 povolená reštrukturalizácia dlžníka KB
Servis automobilov s. r. o., v ktorom reštrukturalizačnom konaní bola
ustanovená za správkyňu tohto dlžníka, pričom dňa 05. 06. 2014 bol na majetok
vyššie uvedeného dlžníka vyhlásený konkurz, a teda ku dňu 14. 05. 2014, kedy došlo
k povoleniu reštrukturalizácie dlžníka Kúpele Brusno a. s., bola súčasne správkyňou
veriteľa tohto dlžníka. Keďže podľa záverov súdu v napadnutom uznesení
bola súčasne správkyňou veriteľa dlžníka Kúpele Brusno
a. s., a to dlžníka KB Servis automobilov s. r. o., musela vedieť o pohľadávke tohto veriteľa
dlžníka (KB Servis automobilov s. r. o.), voči dlžníkovi Kúpele Brusno a. s., čo podľa
odôvodnenia uznesenia znamená jej vylúčenie z výkonu správcovskej činnosti pre rozpor
spoločných záujmov veriteľov v uvedených reštrukturalizačných konaniach.
Sme toho názoru, že vyššie uvedené dôvody, ktoré sú podrobne rozpísané
v napadnutom uznesení, sú logické, vzájomne si neodporujúce a obsahujúce úvahy súdu,
ktoré viedli k záveru o nevyhnutnosti konverzie reštrukturalizácie na konkurz. Nesúhlasíme
preto s tvrdením sťažovateľov v podanej ústavnej sťažnosti o svojvoľnom, nepreskúmateľnom
postupe a rozhodovaní súdu...
K jednotlivým dôvodom ústavnej sťažnosti udávame nasledovné:
1/ Sťažovatelia v časti III. sťažnosti napádajú poučenie napadnutého uznesenia
o neprípustnosti odvolania, ktoré je v rozpore s právom na súdnu a inú právnu ochranu
podľa § 46 až 48 Ústavy SR. S právnym zdôvodnením sťažovateľov k tomuto tvrdeniu
nemôže tunajší súd súhlasiť. Ustanovenie § 196 Zák. o konkurze a reštrukturalizácii...
vyjadruje vzťah medzi týmto zákonom a Občianskym súdnym poriadkom, a to na základe
právnej povahy ustanovení ZOKR ako lex specialis vo vzťahu k Občianskemu súdnemu
poriadku. Na rozdiel od zásad uvedených v Občianskom súdnom poriadku, v zmysle
ustanovenia § 198 ods. 1 ZOKR odvolanie proti uzneseniu je prípustné len vtedy, ak to tento
zákon ustanovuje. Keďže v zmysle ustanovenia § 131 ZOKR zákon neupravuje odvolanie
voči rozhodnutiu súdu pri konverzii reštrukturalizácie na konkurz, nie je podľa názoru súdu
možné aplikovať opačnú zásadu prípustnosti odvolania upravenú v § 201 O. s. p.
V konkrétnej veci si dovoľujeme poukázať na skutočnosť, že proti napadnutému uzneseniu
sp. zn. 1R/5/2014 zo dňa 10. 10. 2014 bolo podané odvolanie, ktoré bolo odmietnuté
uznesením Krajského súdu Banská Bystrica č. k. 43Cokr/39/2014 zo dňa 13. 11. 2014,
vychádzajúcim práve z uvedeného princípu. Vo vzťahu k názoru na prípustnosť alebo
neprípustnosť odvolania voči rozhodnutiu o konverzii reštrukturalizačného konania
na konkurzné konanie, odkazujeme v danom prípade na článok Doc. JUDr. Milana Ďuricu,
PhD.: Odklad vykonateľnosti rozhodnutí v insolvenčnom konaní (nad tromi rozhodnutiami
Ústavného súdu SR), Justičná revue 12/2013, str. 1625 a nasl. Vo vzťahu k neprípustnosti
odvolania si dovoľujeme odkázať na rozhodnutie Ústavného súdu, sp. zn. I. ÚS 200/2011
zo dňa 09. 06. 2011 a IV. ÚS 8/2013 z 10. 01. 2013. Zastávame názor, že úprava
insolvenčného zákona nepripúšťajúca odvolanie voči rozhodnutiu o konverzii
reštrukturalizačného konania na konkurz nie je náhodná, svojvoľná alebo neúplná, ale
naopak vychádza práve z požiadavky zákonodarcu na právnu istotu pri konverzii
reštrukturalizácie na konkurz, vzhľadom na rozsiahle účinky vyvolávajúce a spojené s týmto
rozhodnutím. Je možné pro futuro uvažovať o prípadnej zmene textu právnej normy, avšak
za súčasného právneho stavu podľa názoru konajúceho súdu, neprípustnosť odvolania voči
napadnutému rozhodnutiu nevyplýva zo zákonného znenia právnej normy. Keďže
napadnutým uznesením v časti poučenia tunajší súd rešpektoval znenie textu právnej normy,
sme toho názoru, že nemohlo týmto postupom dôjsť k porušeniu práv sťažovateľov.
2/ ... Pokiaľ sťažovatelia zdôrazňujú prijatie plánu 97,22 % veriteľov oprávnených
hlasovať na schôdzi veriteľov, práve túto skutočnosť, teda zloženie veriteľského výboru
a oprávnenosť hlasovania pri prijatí plánu posudzoval súd v napadnutom uznesení a dospel
k záveru, že práve z dôvodu nerovnakého prístupu reštrukturalizačnej správkyne (voči
podnetom na popieranie pohľadávok jednotlivými veriteľmi), nezaoberaním sa a absenciou
podrobného skúmania platnosti a odporovateľnosti právnych úkonov dlžníka vo vzťahu
k spriaznenej osobe, považoval konajúci súd tieto okolnosti za porušenie základných
povinností reštrukturalizačnej správkyne pri výkone jej funkcie...
Vnútornú rozpornosť tvrdení sťažovateľov pod bodom IV/ vidíme aj v tom, že
sťažovatelia poukazujú na úlohu správcu v reštrukturalizácii, ktorý nie je podľa nich
oprávnený rozhodovať a hodnotiť hmotné práva účastníkov tohto konania. Takéto tvrdenie
sťažovateľov je priamo v rozpore so zákonnou úpravou v zmysle § 124 ods. 1 ZOKR
v zmysle ktorej ak správca pri skúmaní prihlásenej pohľadávky zistí jej spornosť
(čo do právneho dôvodu, výšky, vymáhateľnosti, zabezpečenia a poradia zabezpečovacieho
práva), je povinný prihlásenú pohľadávku poprieť (pričom správca prihliada aj
na vyjadrenie dlžníka a iných osôb a vykoná aj vlastné šetrenie). Ak má správca povinnosť
zisťovať právny dôvod, vymáhateľnosť, výšku a zabezpečenie pohľadávok
(pravosť pohľadávky), nevyhnutým predpokladom na tieto úkony a činnosti je práve aj
hmotnoprávne posúdenie prihlásených pohľadávok. Na jednej strane teda sťažovatelia
tvrdia, že správca takúto povinnosť nemá, na druhej strane v celej sťažnosti sa nachádza
podrobné právne zdôvodňovanie postupov správcu a zároveň sťažovatelia takéto právo
upierajú konajúcemu súdu, ktorý sa v napadnutom uznesení prejudiciálne vyporiadal
s charakterom a povahou jednotlivých pohľadávok. Práve z dôvodu nesplnenia základnej
povinnosti správcu s odbornou starostlivosťou skúmať prihlásené pohľadávky, čo sa podľa
napadnutého uznesenia prejavilo v nerovnakom prístupe k vyhodnoteniu podnetov rôznych
veriteľov, ktorí podali podnet na popretie prihlásených pohľadávok, konštatoval súd
porušenie povinnosti správcu, ktoré podrobne a logicky zdôvodnil. Tak ako vyplýva
z napadnutého uznesenia, za situácie keď na základe podnetu sťažovateľa I/ poprela
správkyňa pohľadávku ďalšieho veriteľa Slovenskej záručnej a rozvojovej banky a. s...
a na základe podnetu veriteľa SRBZ a. s. na popretie pohľadávok (okrem iného aj
sťažovateľov), poukazujúc na vznik ich pohľadávok voči dlžníkovi na základe právneho
vzťahu dlžníka a spriaznenej osoby, bolo povinnosťou správkyne s odbornou starostlivosťou
posudzovať uvedené vzťahy a vyhodnotiť ich, k čomu podľa napadnutého uznesenia nedošlo.
Naopak, výsledkom postupu bol nerovnaký prístup k podnetom jednotlivých veriteľov
na popieranie pohľadávok. Aj samotná zákonná úprava sprísňuje podmienky uspokojenia
a práva spriaznených osôb s dlžníkom, a preto bolo povinnosťou správkyne tak, ako je to
konštatované aj v napadnutom rozhodnutí, dôsledne a s odbornou starostlivosťou sa
zaoberať aj podnetom na popretie pohľadávok sťažovateľov I/ až III/. Podľa názoru súdu
v napadnutom uznesení takýto postup s odbornou starostlivosťou zachovaný nebol.
Je samozrejme v pôsobnosti správcu posúdiť, či na základe podnetov dôjde alebo nedôjde
k popretiu pohľadávky, avšak so zdôraznením, že v reštrukturalizačnom konaní na rozdiel
od úpravy konkurzného práva, nemôžu veritelia priamo popierať pohľadávky iných
veriteľov, na rozdiel od úpravy konkurzného konania v reštrukturalizácii, v prípade
popretia pohľadávky veriteľa, nemôže tento požiadať súd o priznanie hlasovacích práv.
Všetky tieto dôsledky rozdielneho prístupu k popieraniu pohľadávok a k právnym dôsledkom
popretia pohľadávky na základe jedného podnetu a nepopretia na základe iného podnetu,
logicky viedli konajúci súd k záverom o nesplnení povinnosti správkyne rovnako pristupovať
k uplatneným nárokom a právam jednotlivých veriteľov...
3/ ... Hoci nie je úlohou tohto vyjadrenia posudzovať obsah reštrukturalizačného
plánu, dovoľujeme si len upozorniť na samotné tvrdenie sťažovateľov v ústavnej sťažnosti, že
v prípade konkurzu by bol uspokojený len veriteľ SRBZ a. s., a to v rozsahu 67,05 %
a ostatní veritelia by uspokojení neboli, čo vyvoláva otázky o udržateľnosti navrhovaného
reštrukturalizačného plánu navyše, pokiaľ v prípade zistenia pohľadávok tohto veriteľa mali
byť jeho pohľadávky uhradené v lehote 157 mesiacov (viac ako 13 rokov), zabezpečená
pohľadávka sťažovateľa I/ v lehote 48 mesiacov a ostatné pohľadávky v lehote 84 mesiacov.
4/ Čo je však podstatné pre vyjadrenie k ústavnej sťažnosti, je tvrdenie sťažovateľov o
uprednostnení individuálneho záujmu SRBZ a. s. pred záujmami všetkých veriteľov...
Naopak tento veriteľ poukazoval na pochybnosti a dával podnet na popretie pohľadávok
iných veriteľov. Je potrebné uviesť, že súd v napadnutom uznesení nevyhovel podnetu
veriteľa SRBZ a. s., ale z dôvodov ním uvádzaných dospel k záveru o porušení povinnosti
správcu pri nerovnakom prístupe k podnetom na popieranie pohľadávok, čo spôsobilo
zmenu zloženia veriteľského výboru ako aj znemožnenie hlasovacích práv popretím
pohľadávky SRBZ a. s. a naopak, nepopretím pohľadávok vzniknutých na základe vzťahov
dlžníka so spriaznenou osobou, týmto umožnené hlasovacie práva boli. V danom prípade je
potrebné zdôrazniť, že nie samotné umožnenie alebo neumožnenie výkonu hlasovacích práv
v dôsledku popretia alebo nepopretia pohľadávok viedli súd k rozhodnutiu o konverzii
reštrukturalizácie konania na konkurz, ale nerovnaký prístup správkyne k vyhodnoteniu
podnetov na popretie pohľadávok, napriek tomu, že boli oznámené skutočnosti
spochybňujúce tieto nároky, resp. vedúce k možnej neplatnosti týchto právnych úkonov,
ktoré správkyňa v prípade postupu s odbornou starostlivosťou mala posúdiť tak, že
v prípade ich popretia mohli byť prípadné pochybnosti vyvrátené alebo potvrdené
v samostatných incidenčných žalobách. V tom, že k takémuto popretiu nedošlo, čím nebolo
umožnené vyvrátiť alebo potvrdiť pochybnosti o pohľadávkach skupiny prihlásených
veriteľov v incidenčných žalobách, videl súd v napadnutom uznesení konanie v rozpore
s odbornou starostlivosťou...
Uvedeným rozhodnutím nedošlo k uprednostneniu jedného z veriteľov, ale dôvodom
vydania napadnutého rozhodnutia bolo porušenie práv správkyne pri posudzovaní nárokov
jednotlivých veriteľov...
5/ V bode VI. bod 1 sa zaoberajú sťažovatelia „zvláštnym charakterom pohľadávok“.
V tejto časti sťažovatelia namietajú napadnuté rozhodnutie súdu, v ktorom posúdil
pohľadávky sťažovateľov vzniknuté na základe vzťahu dlžníka so spriaznenou osobou BIC
Trade s. r. o. ako spochybnené, pričom podľa sťažovateľov takýto záver nie je založený
na pravde, poškodzuje ich práva, pričom od správcu nie je spravodlivé požadovať aby
spochybňoval pohľadávky nepochybne vyplývajúce z dokladov predložených veriteľmi
a dlžníkom. S takýmito závermi opätovne nemožno súhlasiť s odkazom na odôvodnenie
napadnutého uznesenia. V napadnutom uznesení dostatočne jasne, zrozumiteľne a podrobne
súd zdôvodnil svoje pochybnosti o pohľadávkach vzniknutých medzi dlžníkom a spriaznenou
osobou (hotovostné vyplatenie vo vysokých sumách prostredníctvom pokladničných
dokladov, vzťah spriaznenej osoby, dodatočné uznanie dlhu a dodatočné osvedčenie
pravosti podpisov). Nesúhlasíme s názorom aby sťažovatelia upierali súdu pri jeho
rozhodovacej činnosti právo hodnotiť zistený skutkový stav a prijať k nemu náležité závery.
Práve tvrdenia sťažovateľov o tom, že od správcu nie je možné požadovať, aby
spochybňoval pohľadávky vyplývajúce z dokladov medzi veriteľmi a dlžníkmi je vnútorne
rozporuplné a formalistické. Naopak jednou zo základných povinností správcu je zaoberať
sa pravosťou prihlásených pohľadávok. Ako to vyplýva z napadnutého uznesenia, ak aj boli
predložené listinné doklady smerujúce k opodstatnenosti prihlásených pohľadávok
sťažovateľov, avšak následne na základe podnetu ďalšieho veriteľa boli prezentované
pochybnosti o pravosti týchto pohľadávok, základnou povinnosťou vyplývajúcou z odbornej
starostlivosti správcu bolo zaoberať sa týmito podnetmi. Práve tvrdenie sťažovateľov o tom,
že správca nemusí spochybňovať pohľadávky, ktoré vyplývajú z dokladov predložených
veriteľom a dlžníkom aj napriek tomu, že má vedomosť o podnete iného veriteľa, ktoré
spochybňuje pravosť prihlásených pohľadávok iných veriteľov, je podľa názoru súdu
formalistickým prístupom a zbavovaním sa povinnosti správcu pri výkone jeho činnosti.
6/ K tvrdeniu sťažovateľov pod bodom VI. bod 2 k rozdielnemu prístupu správkyne
pri vyhodnotení podnetov na popretie pohľadávok udávame nasledovné. V napadnutom
uznesení súd poukazoval na rozdielny prístup správkyne k podnetom na popieranie
pohľadávok doručených jednotlivými veriteľmi. Podľa nášho názoru v napadnutom uznesení
sú dostatočne uvedené dôvody, na základe ktorých dospel súd k záveru o nekorektnom
a nerovnakom prístupe správcu k podnetom na popieranie pohľadávok jednotlivých
veriteľov. Ak poukazujú sťažovatelia, že po popretí pohľadávky veriteľa SRBZ a. s.
oprávnenosť takto prihlásených pohľadávok mala byť riešená v incidenčných žalobách, to
isté platí v danom prípade aj vo vzťahu k nepopretiu pohľadávok iných veriteľov na základe
podnetu SRBZ a. s. V konečnom dôsledku rozdielny prístup správkyne znamená, že pravosť
popretej pohľadávky SRZB a. s. mala byť určená v incidenčnom konaní, kde mali byť
vyvrátené alebo potvrdené pochybnosti iného veriteľa o oprávnenosti tejto pohľadávky,
avšak takýto postup nebol umožnený v prípade podnetu SRZB a. s., ktorým spochybňoval
pohľadávky iných veriteľov, a to vzniknutých na základe vzťahu medzi dlžníkom
a spriaznenou osobou... Pokiaľ namietajú sťažovatelia, že súd sa v napadnutom rozhodnutí
zaoberal právnym posúdením a oprávnenosťou posudzovania nároku veriteľov, pričom
takýto postup podľa sťažovateľov nie je prípustný, a v takomto postupe videli porušenie
zásady nemožnosti odňatia zákonného sudcu, s takýmto zdôvodnením nesúhlasíme.
Je predsa možnosťou, a v určitých prípadoch dokonca povinnosťou, aby sa súd zaoberal
prejudiciálne otázkou platnosti, neplatnosti alebo inými účinkami právnych úkonov, pokiaľ
takéto prejudiciálne rozhodnutie je nevyhnuté na prijatie záveru súdu v záväznej výrokovej
časti svojho rozhodnutia. Je potrebné zdôrazniť, že v danom prípade, pokiaľ sa súd zaoberal
povahou pohľadávok jednotlivých veriteľov, nebolo o týchto pohľadávkach v napadnutom
rozhodnutí záväzne rozhodnuté, čo sa týka ich oprávnenosti alebo neoprávnenosti, ale
právne posúdenie súdom uvedených pohľadávok v rámci prejudiciálneho posúdenia bolo
nevyhnutným predpokladom pre úvahu a postup súdu, ktorým konštatoval porušenie
povinnosti správcu pri vykonávaní jeho činnosti. Tvrdíme preto, že takýmto prejudiciálnym
hodnotením nemohlo dôjsť k porušeniu žiadnych ústavných práv sťažovateľov. Hodnotenie
jednotlivých pohľadávok, ktoré sa nachádza v napadnutom uznesení, bolo len podkladom
na prijatie záveru o nerovnakom prístupe správcu vo vzťahu k nárokom jednotlivých
veriteľov a k záveru o porušení povinnosti správcu pri vykonávaní jeho činnosti.
7/ V časti obsahu ústavnej sťažnosti nepopretia prihlásenej pohľadávky
sa nevyjadrujeme vzhľadom na irelevantnosť tejto otázky.
8/ V bode VI. bod 3 ústavnej sťažnosti sa sťažovatelia zaoberajú zhodou dátumov
osvedčenia podpisov na zmluvách o pôžičke a dátumu vypracovania reštrukturalizačného
posudku, pričom dospievajú k záveru, že riešenie tejto otázky je absolútne irelevantné.
S takýmto formalistickým a povrchným posúdením súd nesúhlasí, pretože práve vyššie
uvedená otázka dodatočného osvedčovania podpisov na zmluvách o pôžičkách v deň
vypracovania reštrukturalizačného posudku bola súdom posúdená ako okolnosť
vzbudzujúca pochybnosti o pravosti uvedených pohľadávok a ako jedna z viacerých
skutočností, ktoré boli uvedené v napadnutom rozhodnutí.
9/ K námietkam ohľadne posúdenia spriaznenosti medzi dlžníkom a spoločnosti KB
Servis automobilov s. r. o. sa nevyjadrujeme, pretože sa nejednalo o podstatný dôvod
prijatia napadnutého rozhodnutia.
10/ V časti sťažnosti pod bodom VI., bod 5, uplatnenie pohľadávky veriteľa KB Servis
automobilov s. r. o. uvádzame:
Ako už vyplýva z obsahu napadnutého uznesenia, správkyňa
bola dňa 06. 12. 2013 ustanovená za správkyňu dlžníka v reštrukturalizácii KB
Servis automobilov s. r. o. Dňa 05. 06. 2014 bol na majetok tohto dlžníka vyhlásený
konkurz. K povoleniu reštrukturalizačného konania a ustanoveniu
ako správkyne dlžníka Kúpele Brusno, a. s. došlo dňa 14. 05. 2014. Uvedený
dlžník, pôvodne v reštrukturalizácii, neskôr v konkurze, KB Servis automobilov s. r. o. si
uplatnil voči dlžníkovi Kúpele Brusno, a. s. pohľadávku, a teda
bola reštrukturalizačnou správkyňou veriteľa dlžníka spoločnosti Kúpele Brusno,
a. s., v ktorej bola zároveň reštrukturalizačnou správkyňou.... Sme toho názoru, že spoločný
záujem veriteľov dlžníka KB Servis automobilov s. r. o., pokiaľ si ako veriteľ uplatnil
pohľadávku voči dlžníkovi v reštrukturalizácii Kúpele Brusno, a. s., je v rozpore
so záujmami veriteľov tohto dlžníka. KB Servis automobilov s. r. o. je nielen veriteľom
dlžníka (Kúpele Brusno, a. s.), ale zároveň sa jednalo aj o subjekt v reštrukturalizácii,
pričom aj na strane veriteľa, ako aj na strane dlžníka vystupuje tá istá osoba správkyne.
Záujmom veriteľov KB Servis automobilov s. r. o. je dosiahnuť čo najvyššie uspokojenie,
a teda aj svoju pohľadávku od dlžníka Kúpele Brusno, a. s., pričom záujmom týchto
veriteľov je čo najvyššie uspokojenie svojich pohľadávok v rámci reštrukturalizácie
na Kúpele Brusno, a. s.. Záujmy týchto dvoch skupín veriteľov dvoch rôznych dlžníkov bude
vždy v rozpore, pretože uspokojenie jednej skupiny veriteľov, a to dlžníka KB servis
automobilov s. r. o. z pohľadávky voči dlžníkovi Kúpele Brusno, a. s. je vždy na úkor
a na ťarchu uspokojenia tejto skupiny veriteľov. Preto podľa nášho názoru bola správne
vyhodnotená uvedená činnosť správkyne u obidvoch subjektov, v postavení veriteľa
a dlžníka, ako vykonávanie činnosti v rozpore s ustanovením § 4 ods. 3 Zák. č. 8/2008 Z. z.,
pričom táto skutočnosť bola jedným z dôvodov vyhodnotených súdom ako závažné
porušenie povinnosti správcu, ktoré viedli k vydaniu rozhodnutia o konverzii
reštrukturalizácie na konkurz. Uspokojovanie veriteľov dlžníka KB Servis automobilov s. r.
o., prostredníctvom pohľadávky (bez ohľadu na jej výšku) voči dlžníkovi Kúpele Brusno a.
s., objektívne stavia záujem týchto dvoch skupín veriteľov rôznych dlžníkov do protikladu.
11/ K tvrdeniam ohľadne námietky zaujatosti zákonného sudcu sa nevyjadrujeme,
pretože ich považujeme za irelevantné, nakoľko uplatnenie námietky zaujatosti a jej
späťvzatie je dispozičným úkonom účastníka reštrukturalizačného konania.
12/ Takisto vyjadrenie sa k uspokojovaniu oboch podriadených pohľadávok
uvedených v sťažnosti sťažovateľov považujeme vzhľadom na obsah ústavnej sťažnosti
za irelevantný.
13/ Sťažovatelia ďalej v sťažnosti v bode VI. bod 8/ namietali nesprávne právne
posúdenie napadnutého uznesenia v časti platnosti ručiteľského záväzku dlžníka
k pohľadávke jeho spriaznenej osoby v zmysle ustanovenia § 196a Obchod. zák. S týmto
právnym názorom sťažovateľov sa nestotožňujeme. Sťažovatelia tvrdia, že súhlas dozornej
rady dlžníka... s uzavretím ručiteľského záväzku za záväzok spriaznenej osoby BIC Trade
s. r. o. jednak nebol nutný, a pokiaľ aj bol nutný, bol udelený tým, že dozorná rada dlžníka
schválila jeho účtovnú závierku. Pokiaľ sťažovatelia tvrdia, že v odsúhlasení účtovnej
závierky dlžníka dozornou radou, je obsiahnutý aj súhlas s ručiteľským záväzkom dlžníka
v prospech spriaznenej osoby (štatutárny zástupca dlžníka je zároveň
štatutárnym zástupcom spriaznenej osoby BIC Trade s. r. o.), s takýmto názorom sa
nestotožňujeme. Schválenie účtovnej závierky dozornou radou je samostatným rozhodnutím,
pričom na schválenie úkonov v zmysle § 196a Obchod. zák. sa vyžaduje osobitné
rozhodnutie dozornej rady vo forme odsúhlasenia individuálne určených, konkrétnych
úkonov a plnení, čo v danom prípade predložené nebolo. Na odsúhlasenie úkonov
uvedených v § 196a Obchod. zák. podľa názoru súdu sa vyžaduje osobitné rozhodnutie
dozornej rady vo vzťahu ku konkrétnym úkonom a plneniam, pričom prejav vôle dozornej
rady pri schvaľovaní účtovnej závierky smeroval k tomuto úkonu, t. j. k schváleniu účtovnej
závierky, a nesmeroval na splnenie zákonných predpokladov podľa § 196a Obchod. zák.
Sťažovatelia prisudzujú schváleniu účtovnej závierky dozornou radou účinky, ktoré
z takéhoto postupu nevyplývajú vo vzťahu k schváleniu úkonov podľa § 196a Obchod. zák.
Tvrdenie sťažovateľov smeruje k záveru, že pokiaľ sú vykonané úkony medzi osobami
uvedenými v ust. § 196a Obchod. zák. a pokiaľ sa premietnu do účtovnej závierky, jej
schválením dozornou radou by tieto úkony mali byť odsúhlasené. Sme toho názoru, že
takýto výklad je v priamom rozpore so znením Obchod. zák. a potom by úprava v ust. §
196a Obchod. zákonníka bola zbytočná, navyše keď podľa kogentnej úpravy § 187 ods. 1
písm. e) Obchod. zák. právomoc schvaľovať účtovnú závierku patrí do pôsobnosti valného
zhromaždenia... Sme preto toho názoru, že aj toto právne posúdenie absencie súhlasu
dozornej rady a do úvahy pripadajúci dôsledok neplatnosti tohto úkonu (ručenie dlžníka
za záväzok spriaznenej osoby) môže viesť k záveru o neplatnosti tohto právneho úkonu.
Práve z dôvodu, že jeden z veriteľov poukazoval vo vzťahu k správcovi aj na tento prípadný
nedostatok, pričom správca ako vyplýva aj zo samotnej ústavnej sťažnosti, na takýto podnet
nereflektoval, bol vyhodnotený tento postup konajúcim súdom ako konanie bez príslušnej
odbornej starostlivosti.
14/ K tvrdeniam sťažovateľov o tom, že v napadnutom rozhodnutí rozhodoval súd
o veci, ktorá sa vedie u iného zákonného sudcu, a to vo vzťahu k prebiehajúcim incidenčným
sporom len odkazujeme na vyjadrenie uvedené vyššie, že nie je možné súdu odoprieť
prejudiciálne vyriešenie otázky platnosti, neplatnosti alebo iných účinkov právnych úkonov,
pokiaľ takéto prejudiciálne vyriešenie a zhodnotenie právneho vzťahu je nevyhnutné
na prijatie záverov súdu vo veci samej, v danom prípade ako podklad na rozhodnutie
o konverzii reštrukturalizácie na konkurz. Aj tieto dôvody preto považujeme
za neopodstatnené pri zdôraznení, že práve postup správcu, ktorý podľa napadnutého
uznesenia nepostupoval s náležitou odbornou starostlivosťou, neumožnil vyriešenie
spornosti pohľadávok spochybňovaných veriteľom SRZB a. s. v samostatných incidenčných
konaniach.
15/ Pokiaľ sťažovatelia namietajú vyhodnotenie dvoch úkonov správcu, ktorými
odsúhlasil vystavenie zmenky dlžníka v prospech spoločnosti BPT Leasing s. r. o.
a navýšenie základného imania v dcérskej spoločnosti WORLD PHARM s. r. o., súd v celom
rozsahu odkazuje na zdôvodnenie napadnutého uznesenia, pričom sťažovatelia ani
v ústavnej sťažnosti nepreukázali dôvodnosť týchto úkonov zachovávajúcich účel
reštrukturalizačného konania a len opätovne všeobecne poukazujú na nepreukázané
skutkové okolnosti, ktoré viedli správkyňu k schváleniu týchto úkonov. Len upozorňujeme,
že tieto úkony boli správkyňou schválené v hodnote 315 000 Eur na ťarchu majetku dlžníka,
pričom o túto hodnotu schválených úkonov bolo znížené uspokojenie veriteľov. Uspokojenie
všetkých nezabezpečených veriteľov bolo navrhnuté v sume 1213 848,88 Eur, čo
predstavuje 10% hodnoty ich pohľadávok.
16/ V časti VI. bod 11, sa sťažovatelia zaoberajú individuálnym a kolektívnym
záujmom veriteľov v rámci reštrukturalizačného konania odkazom na rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR, 1Obdo/7/2012. V tejto časti považujú sťažovatelia zhodnotenie súdu
o pochybnostiach pripustenia ich pohľadávky v rámci reštrukturalizačného konania
za arbitrárne rozhodnutie a nedostatočné zároveň. Sme toho názoru, že konajúci súd
v napadnutom uznesení dostatočne jasne formuloval dôvody, prečo tieto pohľadávky
považuje za spochybnené (vzniknuté na základe vzťahu so spriaznenou osobou, realizácia
vo veľkom objeme prostredníctvom hotovostného odovzdania finančných prostriedkov,
dodatočné overovanie podpisov na zmluvách v deň vypracovania reštrukturalizačného
posudku, uznanie záväzku dlžníka tesne pred reštrukturalizačným konaním), ktoré
pochybnosti práve nečinnosťou správcu nemohli byť odstránené v rámci incidenčných
žalôb, nakoľko ani na podnet ďalšieho z veriteľov, tieto pohľadávky popreté neboli. Práve
v týchto incidenčných konaniach mohlo dôjsť k odstráneniu uvedených pochybností.
Napadnuté rozhodnutie preto nepovažujeme za arbitrárne, ale naopak, plne zodpovedajúce
zákonnej povinnosti konkurzného súdu vykonávať dohľad nad reštrukturalizačným
konaním...
Pokiaľ sťažovatelia poukazujú na možné uspokojenie pohľadávky veriteľa SRZB a. s.
v rozsahu 100 % zo zistenej sumy v prípade úspechu v incidenčných žalobách, je potrebné
opätovne poukázať na návrh reštrukturalizačného plánu, v zmysle ktorého mala byť táto
pohľadávka SRZB a. s. uspokojená v období 157 mesiacov, t. j. v období dlhšom
ako 13 rokov, čo vzhľadom na dĺžku takéhoto uspokojenia pohľadávok (v podstatne dlhšom
období ako uspokojenie pohľadávok iných veriteľov) vyvoláva otázku udržateľnosti
a reálnosti uvedeného plánu.
Podľa nášho názoru nie je možné prehliadať v súčasnosti medializovanú
reštrukturalizáciu spoločnosti Váhostav a. s. V zmysle zverejnených informácií mali byť
v rámci tejto reštrukturalizácie uspokojení nezabezpečení veritelia v rozsahu 15 % ich
pohľadávok. Takéto nízke uspokojenie vyvolalo celospoločenskú kritiku a výsledkom bolo
zvolanie mimoriadneho zasadnutia Národnej rady SR a návrh zásadnej zmeny právnej
úpravy reštrukturalizácie. Pre porovnanie navrhnuté uspokojenie nezabezpečených
veriteľov dlžníka Kúpele Brusno a. s. je 10 % z hodnoty pohľadávok v období 84 mesiacov
(7 rokov)! Poukázanie na tieto okolnosti schváleného plánu považujeme za nevyhnutné
vo vzťahu k všetkým okolnostiam napadnutého uznesenia...
Zastávame preto názor, že práve v danom prípade súd dôsledne aplikoval dohľad
nad reštrukturalizačným konaním, a to v záujme spravodlivého vyporiadania veriteľov
a keďže podľa nášho názoru nebolo v sťažnosti preukázané tvrdenie o porušení ústavných
práv sťažovateľov, navrhujeme Ústavnému súdu SR aby sťažnosť sťažovateľov zamietol ako
nedôvodnú.»
Predseda okresného súdu s odkazom na nález ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 375/2014
navrhol, aby do konania pred ústavným súdom vstúpil vedľajší účastník – SZRB, z dôvodov
uvedených v citovanom náleze ústavného súdu a taktiež obchodná spoločnosť Slovenská
správcovská a reštrukturalizačná, k. s., Horná 23, Banská Bystrica (ďalej len „konkurzný
správca“), „z dôvodu zachovania princípu rovnosti účastníkov, pokiaľ bude sťažovateľke IV/
priznaná aktívna legitimácia v konaní pred ústavným súdom.
Sme toho názoru, že rozhodnutie Ústavného súdu SR v tejto veci sa tohto navrhovaného
vedľajšieho účastníka priamo týka (ustanovený správca konkurznej podstaty dlžníka),
minimálne v rozsahu v akom sa týka sťažovateľky IV/ (z pripojenej veci II. ÚS/177/2015).“.
V ďalšom predseda okresného súdu odkázal na stanovisko sudkyne, ktorá o veci
rozhodovala. Táto po uvedení genézy reštrukturalizácie zotrvala na dôvodoch napadnutého
uznesenia, pričom okrem iného uviedla: „Zároveň NSSR v zmeňujúcom rozsudku
(sp. zn. 1 Obdo 7/2012 z 30. apríla 2013, pozn.) uzavrel, že povinnosťou žalobcu ako
veriteľa bolo prihlásiť celú pohľadávku z úveru, teda aj nesplatené mesačné splátky úveru.
Zároveň bolo uvedené, že pri rozhodovaní o určení popretej pohľadávky nemohlo
pri posudzovaní prihlášky žalobcu v otázke splatnosti záväzku dlžníka v
reštrukturalizačnom konaní vychádzať z analógie legis, pretože ust. § 46 ZKR upravuje
splatnosť záväzkov úpadcu, ktoré vznikli pred vyhlásením konkurzu ako účinok vyhlásenia
konkurzu tak, že sa považujú za splatné.
Podľa ust. § 120 ods. 3 ZKR za prednostné pohľadávky sa nepovažujú nároky
ručiteľov, spoludlžníkov alebo iných osôb, ktorým vznikne po začatí reštrukturalizačného
konania pohľadávka voči dlžníkovi, ak budú za neho plniť záväzok, ktorý vznikol pred
začatím reštrukturalizačného konania, Tieto nároky musia byť v reštrukturalizácii uplatnené
prihláškou ako podmienené pohľadávky, inak v prípade potvrdenia
reštrukturalizačného plánu súdom zaniká právo vymáhať tieto nároky voči dlžníkovi.
Z uvedeného je zrejmé, že pohľadávky prihlásené veriteľom SZRB
do reštrukturalizácie nespĺňajú ani jeden zo zákonných znakov citovaného ust. § 120 ods. 3
ZKR pre podmienené pohľadávky. Pohľadávky SZRB sú v právnom postavení veriteľa
z titulu úverov, z ktorých vyplývajúce pohľadávky vznikli ešte pred začatím
reštrukturalizačného konania...
Zo znenia ZKR ako aj účelu reštrukturalizačného konania je zrejmé, že
v reštrukturalizácii sa prihlasujú splatné aj dosiaľ nesplatné pohľadávky peňažného
charakteru, ktoré vznikli pred začatím reštrukturalizačného konania. Podľa názoru veriteľa
ako aj rozhodujúceho súdu úprava podobná § 46 ZKR však v prípade pred začatím konania
nesplatných pohľadávok v reštrukturalizácii nie je potrebná, nakoľko reštrukturalizačné
konanie na rozdiel od konkurzu predpokladá existenciu právneho úkonu, v dôsledku ktorého
bude otázka splatnosti v reštrukturalizácii prihlásených pohľadávok dotknutá a tým je
reštrukturalizačný plán. V prípade pohľadávok splatných v čase reštrukturalizačného
konania dôjde z titulu súdom potvrdeného reštrukturalizačného plánu k predĺženiu lehoty
ich splatnosti spôsobom v pláne určenom, t. j. zo splatných pohľadávok sa z pravidla stanú
pohľadávky nesplatné a svoju lehotu splatnosti, ktorá bude určená v pláne. V prípade
doposiaľ nesplatných pohľadávok nemusia byť tieto v reštrukturalizačnom čo do svojho
obsahu vrátane lehôt platnosti dotknuté, a v takomto prípade zaraďujeme do skupiny
pre plánom nedotknuté pohľadávky alebo v reštrukturalizačnom pláne dôjde k zmene ich
obsahu vrátane zmeny lehôt ich splatnosti. ZKR tak nemusí obsahovať pre prípad
reštrukturalizácie ustanovenie, ktoré je obdobné ust. § 46 ZKR, pretože otázka splatnosti
prihlásených pohľadávok je upravená v súdom potvrdenom reštrukturalizačnom pláne.
Rozdielny prístup správkyne k pohľadávkam jednotlivých veriteľov je zavŕšená
skutočnosťou, že napriek špecifikovanému dôvodu popretia pohľadávok SZRB nedošlo
z totožného dôvodu zo strany správkyne k popretiu iných prihlásených pohľadávok medzi
nimi pohľadávok , , ,
a ktorých konečná splatnosť mala taktiež nastať až po začatí
reštrukturalizačného konania dlžníka...“
Po prijatí sťažností na ďalšie konanie a ich spojení na spoločné konanie bolo
ústavnému súdu 7. apríla 2015 k sťažnosti sťažovateľov 1 až 4 doručené podanie SZRB
označené ako „Návrh na pristúpenie vedľajšieho účastníka na strane Okresného súdu
Banská Bystrica do konania o ústavnej sťažnosti II. ÚS 153/2015“. Svoj návrh
na pristúpenie do konania SZRB odôvodnila tým, že v reštrukturalizačnom konaní dlžníka
si uplatnila zabezpečené pohľadávky v celkovej sume 8 957 288,64 € z úverových zmlúv,
ktoré boli správkyňou popreté. V konkurznom konaní si uplatnila pohľadávky v celkovej
sume 9 418 535,11 €. V tejto súvislosti SZRB poukázala na
„ výšku jeho pohľadávok prihlásených do reštrukturalizácie resp. konkurzu
vyhláseného na majetok dlžníka,
skutočnosť, že konania o určenie pohľadávok Vedľajšieho účastníka popretých
Sťažovateľom v rade 4/ v reštrukturalizácii Dlžníka boli sčasti právoplatne zastavené
v zmysle § 124 ods. 9 ZKR resp. je možné očakávať ich zastavenie,
skutočnosť, že v reštrukturalizačnom konaní Dlžníka mali byť reštrukturalizačným
plánom Dlžníka uspokojované sporné pohľadávky v celkovej výške cca 17 700 470,94
EUR.“.
Vzhľadom na uvedené SZRB dôvodí, že z hľadiska majetkových práv, ako aj
z hľadiska právnej istoty má mimoriadne závažný právny záujem na výsledku konania
o sťažnostiach sťažovateľov, pretože v dôsledku konania pred ústavným súdom môže nastať
stav, keď
„ vedľajší účastník nebude môcť efektívnym spôsobom uplatňovať svoje majetkové
práva proti Dlžníkovi,
právne postavenie Vedľajšieho účastníka či už v konkurze alebo v reštrukturalizácii
Dlžníka bude právne neisté aj vzhľadom na účinky vyhlásenia konkurzu na konania
o určenie pohľadávok popretých v reštrukturalizácii Dlžníka,
budú uspokojené sporné pohľadávky Sťažovateľov v rade 1./ až 3./ resp. iných osôb
a to na škodu Vedľajšieho účastníka resp. iných nespochybniteľných veriteľov Dlžníka“.
SZRB doručila ústavnému súdu 15. apríla 2015 ďalšie podanie označené ako
„Vyjadrenie k Sťažnosti II. ÚS 153/2015, Návrh na zrušenie vydaného dočasného
opatrenia“, ktorým navrhuje, aby ústavný súd zrušil uznesenie o odložení vykonateľnosti
napadnutého uznesenia okresného súdu do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Podstatu označeného vyjadrenia SZRB tvorí argumentácia, podľa ktorej „postup správcu
od počiatku smeroval k účelovému popretiu pohľadávok Vedľajšieho účastníka, nakoľko
za podmienok uvedených v reštrukturalizačnom pláne by tento s jeho znením nesúhlasil.
Tento nesúhlas s predloženým reštrukturalizačným plánom Dlžníka vyplýva aj z podaných
námietok Vedľajšieho účastníka voči reštrukturalizačnému plánu.
Súčasne je zrejmé, že k vyhláseniu konkurzu na majetok dlžníka okresným súdom
došlo výhradne v dôsledku činnosti Správcu a Dlžníka v zákonnej reštrukturalizácii
Dlžníka, ktorá v konečnom dôsledku smerovala k poškodeniu práv všetkých oprávnených
veriteľov Dlžníka...“.
SZRB svoj návrh na vstup do konania ako vedľajší účastník podala s tvrdením, že má
právny záujem na výsledku konania pred ústavným súdom, a s poukazom na § 31a zákona
o ústavnom súde a § 93 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“). Ústavný
súd nespochybňuje, že SZRB má právny záujem na výsledku konania pred ústavným súdom
o sťažnostiach sťažovateľov. V súlade so svojou ustálenou judikatúrou ale v súvislosti
s návrhom SZRB na vstup do konania ako vedľajšieho účastníka ústavný súd považuje za
žiaduce poukázať na § 21 ods. 2 zákona o ústavnom súde, podľa ktorého vedľajšími
účastníkmi konania sú osoby, ktorým toto postavenie priznáva tento zákon, ak sa tohto
postavenia nevzdajú. V súlade s citovaným textom § 21 ods. 2 zákona o ústavnom súde je
v jeho ďalších ustanoveniach priznané postavenie vedľajšieho účastníka konania len vláde
Slovenskej republiky, zastúpenej Ministerstvom spravodlivosti (§ 37 ods. 2 zákona
o ústavnom súde), a aj to len v konaní o súlade právnych predpisov. V ustanoveniach
zákona o ústavnom súde, ktoré upravujú konanie o sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy
(§ 50 ‒ § 56), nie je žiadna zmienka ovedľajšom účastníkovi, t. j. zákon o ústavnom súde
nepriznáva v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy postavenie vedľajšieho účastníka
konania žiadnemu subjektu. Z toho nepochybne v spojení s dikciou § 21 ods. 2 zákona o
ústavnom súde vyplýva, že v tomto konaní ústavný súd ani nemôže nikomu (a teda ani
SZRB) priznať postavenie vedľajšieho účastníka. Subsidiárne uplatnenie Občianskeho
súdneho poriadku v takomto prípade neprichádza do úvahy, keďže v zmysle § 31a zákona
o ústavnom súde sa jeho ustanovenia môžu primerane použiť na konanie pred ústavným
súdom len vtedy, ak to „tento zákon (zákon o ústavnom súde, pozn.) neustanovuje inak
a povaha veci to nevylučuje“, pričom je evidentné, že zákon o ústavnom súde v § 21 ods. 2
„ustanovuje inak.“
Rešpektujúc uvedené zákonné mantinely, senáty ústavného súdu vo svojej
štandardnej rozhodovacej praxi s odkazom na už uvedenú argumentáciu nepriznávajú
žiadateľom o vstup do konania v postavení vedľajšieho účastníka (dotknutým fyzickým
osobám alebo právnickým osobám) toto procesné postavenie – postavenie vedľajšieho
účastníka v konaní pred ústavným súdom (napr. IV. ÚS 214/04, I. ÚS 238/04, I. ÚS 252/05,
I. ÚS 50/06, IV. ÚS 127/05, II. ÚS 91/08, II. ÚS 210/08, II. ÚS 105/09, II. ÚS 379/09,
II. ÚS 501/2010, IV. ÚS 54/2012, IV. ÚS 492/2012), pritom im ale (predovšetkým v záujme
získania objektívnych informácií pre svoje rozhodnutie) spravidla umožňujú vyjadriť sa
k sťažnosti, príp. k nej priloženej dokumentácii, a na toto vyjadrenie následne primerane
prihliadajú pri svojom rozhodovaní.
V súlade so svojou ustálenou judikatúrou postupoval ústavný súd aj k vo vzťahu
k SZRB, ktorej argumentáciu obsiahnutú v jej podaniach primerane zohľadnil pri svojom
rozhodovaní. Pokiaľ ide o návrh SZRB na „zrušenie vydaného dočasného opatrenia“,
ústavný súd v priebehu svojho rozhodovania nezistil, že by odpadli dôvody, pre ktoré
rozhodol o odložení vykonateľnosti napadnutého uznesenia okresného súdu (formulované
v odôvodnení uznesenia sp. zn. II. ÚS 153/2015 z 10. marca 2015), a preto tomuto návrhu
SZRB nemohol vyhovieť.
Stanovisko okresného súdu z 10. apríla 2015 k sťažnosti ústavný súd zaslal na
vedomie a prípadné vyjadrenie sťažovateľom. Právna zástupkyňa sťažovateľov 1 až 3
vo svojom vyjadrení zo 14. mája 2015 k označenému stanovisku okresného súdu okrem
iného uviedla:
«S vyjadrením Okresného súdu Banská Bystrica... ako aj s vyjadrením sudcu
sa nestotožňujeme a to predovšetkým v otázke deklarovaného
porušenia povinnosti správcu spočívajúcom v nerovnakom posudzovaní podnetov veriteľov
a nepopretí „sporných“ pohľadávok.
1/ Súčasná úprava reštrukturalizácie obsiahnutá v ZKR neumožňuje popretie
prihlásenej pohľadávky iným veriteľom tak, ako je tomu napríklad v konkurze. Z tejto
skutočnosti však nemožno odvodiť povinnosť správcu vyhovieť akémukoľvek podnetu veriteľa
k tomu, aby poprel prihlásenú pohľadávku iného veriteľa v reštrukturalizačnom konaní.
Pokiaľ má reštrukturalizačný správca za to, že pohľadávka veriteľa je dostatočne
preukázaná, je na popierajúcom veriteľovi, aby poukázal na relevantné skutočnosti
a predložil podstatné dôkazy spochybňujúce oprávnenosť pohľadávky iného veriteľa. Pokiaľ
by tomu tak nebolo, oprávnené pohľadávky by bol správca nútený poprieť na základe
účelových podnetov, v ktorých by popierajúci veriteľ namietal alebo tvrdil fiktívne a ničím
nepodložené skutočnosti. Správca pri vybavovaní podnetu vždy postupuje s odbornou
starostlivosťou, avšak túto povinnosť nie je možné extenzívne rozširovať na zistenie
akejkoľvek veriteľom namietanej skutočnosti. Pokiaľ veriteľ SZRB, a. s. považoval proces
zisťovania a popierania pohľadávok za nedostatočný alebo postihnutý akoukoľvek vadou,
predstavuje to subjektívny názor tohto veriteľa na činnosť správcu.
Správkyňa reagovala na podnet vedľajšieho účastníka SZRB, a. s. tak, že preskúmala
účtovné dokumenty dlžníka (preskúmala zaúčtovanie ako aj použitie finančných
prostriedkov v účtovníctve dlžníka), vyžiadala si vyjadrenia ako od predsedu predstavenstva
dlžníka, tak i od dotknutých veriteľov, a to napriek skutočnosti, že podnet SZRB, a. s,
neobsahoval žiadny dokument alebo akýkoľvek iný dôkaz, na základe ktorého by bolo možné
považovať pohľadávky veriteľov sťažovateľov , ,
, za sporné. Na základe Sťažovateľom vykonaného šetrenia
neboli zistené žiadne skutočnosti, na základe ktorých by bolo možné považovať predmetné
pohľadávky za sporné. Samotná skutočnosť, že hotovostná pôžička presahuje určitú výšku
nezakladá neplatnosť pôžičky a ani nemôže spochybniť jej existenciu, a to najmä v prípade,
ak finančná hotovosť bola riadne zaúčtovaná a následne použitá v podnikaní dlžníka.
Z napadnutého rozhodnutia Okresného súdu Banská Bystrica tiež nie je jasné, na základe
akých skutočností následne posúdil rozhodujúci súd predmetné pohľadávky za sporné
vzhľadom k skutočnosti, že k ich posúdeniu nad rámec už vykonaného zisťovania
(preskúmanie účtovníctva a použitia finančných prostriedkov) by bolo nutné prizvať znalca
alebo inú osobu s ekonomickým vzdelaním. Pričom práve u Správcu sa predpokladá znalosť
aj právnej aj ekonomickej stránky, nakoľko pri zložení správcovských skúšok musel
preukázať svoje znalosti z oboch odborov, avšak na strane súdu takáto znalosť môže
absentovať.
Na rozdiel od podnetu „SZRB“, ku ktorému neboli doložené žiadne relevantné údaje,
alebo skutočnosti zakladajúce pochybnosť Správcu, k podnetu veriteľa bolo
priložené rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 30. 04. 2013 sp. zn.: 1 Obdo/7/2012,
na základe ktorého vznikla správcovi skutočná pochybnosť o správnosti prihlásenia
pohľadávky veriteľa SZRB, a. s. Naviac skutkový a právny stav veci, ktorej sa predmetné
rozhodnutie týka, bol takmer totožný s reštrukturalizáciou dlžníka. Postup správcu v zmysle
zákona na základe reálnych a skutočných podkladov nie je možné v žiadnom prípade
považovať za zbytočný alebo nadmerný formalizmus.
Pokiaľ v rozhodnutí Okresný súd Banská Bystrica konštatoval, že pohľadávky
veriteľa SZRB, a. s. sú oprávnené a ich popretím Správkyňa porušila závažným spôsobom
príslušné ustanovenia ZKR, zo strany rozhodujúceho súdu nebolo riadne odôvodnené
na základe akých skutočností k záveru oprávnenosti popretých pohľadávok dospel.
Posudzovanie oprávnenosti pohľadávok veriteľa SZRB, a. s. mimo prebiehajúcich
incidenčných sporov zároveň v žiadnom prípade nemožno považovať za riešenie
prejudiciálnej otázky, ale za obchádzanie prebiehajúceho súdneho konania, nakoľko
o daných popretých pohľadávkach neprebehlo riadne dokazovanie v kontradiktórnom
konaní, napriek tomu, že na Okresnom súde Banská Bystrica boli v danej veci podané
samostatné žaloby o určenie pravosti popretých pohľadávok. Takýmto spôsobom došlo
nepochybne k prelomeniu zásady zákonného sudcu a je nutné takýto postup považovať
za podstatnú vadu konania. Je tiež otázne, akým spôsobom sa pri posudzovaní oprávnenosti
pohľadávok SZRB, a. s. vyporiadal Okresný súd s vyššie spomenutým rozhodnutím
Najvyššieho súdu SR zo dňa 30. 04. 2013 sp. zn.: 1 Obdo/7/2012, na základe ktorého došlo
k popretiu predmetných pohľadávok veriteľa SZRB, a. s.
2/ Dávame Ústavnému súdu tiež do pozornosti, že ešte pred vydaním napadnutého
rozhodnutia boli Okresnému súdu Banská Bystrica prostredníctvom Vyjadrenia k podnetu
a vykonanie dohľadu a návrhu na zastavenie reštrukturalizačného konania a vyhlásenie
konkurzu z dňa 27. 09. 2014 predložené dokumenty napr. Zápisnica zo zasadnutia
dozornej rady Kúpeľov Brusno, a. s. zo dňa 21. 06. 2010, v zmysle ktorej bol udelený súhlas
s poskytnutím ručenia. Napriek skutočnosti, že takýto súhlas bol predložený súdu a založený
do súdneho spisu, vo všetkých vyjadreniach SZRB, a. s., ako aj Okresného súdu Banská
Bystrica uvedení účastníci poukazujú na absenciu takéhoto súhlasu, a to napriek tomu, že
tento súhlas existuje a v konaní bol riadne predložený.
3/ V nadväznosti na namietanú spriaznenosť veriteľa resp.
podriadenosť pohľadávky daného veriteľa máme za to, že u daného veriteľa nie je daná
spriaznenosť k dlžníkovi v zmysle ZKR a ním prihlásené pohľadávky nie je možné považovať
za podriadené.
Aby niektorá z pohľadávok veriteľa bola pohľadávkou podriadenou,
musela by byť osoba, ktorej daná pohľadávka vznikla, spriaznená s dlžníkom v čase vzniku
tejto pohľadávky, prípadne by muselo dôjsť k tomu, aby predmetnú pohľadávku nadobudla
osoba spriaznená s dlžníkom v zmysle ustanovenia § 9 ZKR. Samotná skutočnosť, že
niektorý z veriteľov v minulosti bol spriaznený s dlžníkom nestanovuje sama o sebe
podriadenosť danej pohľadávky.
Vzhľadom k skutočnosti, že postúpením nadobudnutá pohľadávka veriteľa
, ktorá pôvodne vznikla veriteľovi KB servis automobilov s. r. o. ... dňa 27. 12. 2013
je možné konštatovať, že v čase vzniku danej pohľadávky spoločnosť KB servis automobilov
s. r. o. už viac ako 7 mesiacov nebola spriaznenou osobou dlžníka (od 27. 04. 2013)
a z uvedeného dôvodu daná pohľadávka nemôže byť pohľadávkou podriadenou.
Zároveň chceme poukázať na skutočnosť, že počas reštrukturalizácie dlžníka nebola
v súvislosti s hlasovaním daného veriteľa na schôdzi veriteľov alebo v súvislosti s jeho
hlasovaním na schvaľovacej schôdzi, vznesená zo strany žiadneho účastníka námietka
týkajúca sa spriaznenosti tohto veriteľa alebo podriadenosti jeho pohľadávok.
Pokiaľ by niektorý z veriteľov mal za to, že na schôdzi veriteľov alebo schvaľovacej
schôdzi hlasovala neoprávnená osoba, mohol sa spôsobom stanoveným v ZKR domáhať
súdnou cestou zrušenia uznesení prijatých schôdzami veriteľov a to podaním námietky
priamo na schôdzi veriteľov.
4/ Nie je možné stotožniť sa zo záverom, že v zmysle ustanovenia § 4 ods. 3 zákona
č. 8/2005 Z. z. o správcoch v znení neskorších predpisov je Správkyňa vylúčená z funkcie
reštrukturalizačného správcu.
Predmetné ustanovenie hovorí o vzájomnom rozpore spoločných záujmov veriteľov.
Daná podmienka v zmysle uvedeného ustanovenia nie je splnená vzhľadom k tomu, že
spoločným záujmom veriteľov v reštrukturalizácii dlžníka ako aj v reštrukturalizácii
spoločnosti KB servis automobilov s. r. o. bolo dosiahnutie najvyššieho možného
uspokojenia, pričom tieto záujmy nie sú vo vzájomnom rozpore. Vzhľadom k uvedenému
neboli splnené podmienky vylúčenia Správcu ako reštrukturalizačného správcu. Je bežnou
praxou, že v konkurzných alebo v reštrukturalizačných konaniach sa stretávajú tí istí
veritelia (napr. daňový úrad, banky a iné finančné inštitúcie), ktorých záujem v rôznych
konaniach u toho istého správcu môže byť dokonca protichodný, avšak takéto skutočnosti
nemôžu zakladať a nezakladajú vylúčenie Správcu, pretože keby to tak bolo, každý správca
by mohol vykonávať maximálne jedno konkurzné, alebo reštrukturalizačné konanie počas
celej doby svojej pôsobnosti. Pričom dávame do pozornosti, že v reštrukturalizačnom
konaní si dlžník, alebo veriteľ vyberá správcu na základe jeho skúseností a vedomostí.
Na záver by sme chceli poukázať na skutočnosť, že vedľajší účastník Slovenská
správcovská a reštrukturalizačná, k. s. nebol ustanovený za správcu sťažnosťou napadnutím
rozhodnutím a nakoľko nebol ani účastníkom reštrukturalizačného konania máme za to, že
nie je dané jeho účastníctvo ani v konaní o ústavnej sťažnosti.»
Právna zástupkyňa sťažovateľky 4 vo vyjadrení z 11. mája 2015 doručenom
ústavnému súdu 18. mája 2015 k stanovisku okresného súdu z 10. apríla 2015 okrem iného
uviedla:
„Nestotožňujeme sa s názorom uvedeným vo vyjadreniach ohľadom nedostatočnej
aktívnej legitimácie Sťažovateľky k podaniu ústavnej sťažnosti.
Sťažovateľkou napadnutým rozhodnutím Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn.:
1 R/5/2014 zo dňa 10. 10. 2014... došlo k vyhláseniu konkurzu na majetok spoločnosti
Kúpele Brusno, a. s... pričom Okresný súd Banská Bystrica svoje rozhodnutie odôvodnil
okrem iného závažným porušením povinností reštrukturalizačného správcu Sťažovateľky.
V zmysle ustanovenia § 119 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze
a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov... sú účastníkmi reštrukturalizačného
konania dlžník, navrhovateľ a veritelia, ktorí spôsobom ustanoveným týmto zákonom
prihlásili svoje pohľadávky. V zmysle ustanovenia § 119 ods. 3 sú účastníkmi
reštrukturalizačného konania aj ďalšie osoby, o ktorých právach alebo povinnostiach sa má
v reštrukturalizačnom konaní konať; tieto osoby sú účastníkmi reštrukturalizačného
konania pre tú časť reštrukturalizačného konania, v ktorom sa koná a rozhoduje o ich
právach alebo povinnostiach.
Napriek skutočnosti, že výrok napadnutého rozhodnutia OS BB sa priamo dotýka len
dlžníka, v dôsledku zastavenia reštrukturalizácie a následného vyhlásenia konkurzu
na majetok dlžníka došlo k zániku funkcie Sťažovateľky ako reštrukturalizačného správcu.
Na rozdiel od konkurzného konania, zmysle ZKR neexistuje v rámci reštrukturalizácie
samostatné konanie, výsledkom ktorého by bolo rozhodovanie o pozbavení funkcie správcu
v dôsledku porušenia povinností správcu. Z rozhodovacej praxe súdov SR vyplýva, že
v konaní o pozbavení funkcie správcu je účastníkom aj dotknutý správca (uznesenie
Najvyššieho súdu SR zo dňa 14. 05. 2001, sp. zn.: 7 Obo 109/2001). Na základe uvedeného
je možné dovodiť, že v prípade zastavenia reštrukturalizačného konania pre opakované
alebo závažné porušenie povinností stanovených ZKR je správca účastníkom takéhoto
konania, nakoľko výsledkom takéhoto rozhodnutia je zánik jeho funkcie. Správcu v takomto
konaní nie je možné považovať len za osobu na konaní zúčastnenú, a to najmä v súvislosti
s následkami (vyhlásenie konkurzu), ktoré ZKR spája s opakovaným alebo závažným
porušením zákonom stanovených povinností správcom. Bolo by bez významu, ak by
účastníkmi takéhoto konania bol len dlžník a veritelia, a to vzhľadom k skutočnosti, že títo
nemôžu a nemajú vplyv na plnenie povinností zo strany reštrukturalizačného správcu.
Zároveň by však reštrukturalizačný správca mal mať k dispozícii opravný prostriedok,
ktorým by mu bolo umožnené preskúmať rozhodnutie, ktorým bolo deklarované porušenie
jeho zákonných povinností a ktorým de facto došlo k zániku jeho funkcie.
S prihliadnutím k všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam je možné jednoznačne
konštatovať, že Sťažovateľka je aktívne legitimovaná k podaniu ústavnej sťažnosti, nakoľko v
danom prípade bola účastníkom reštrukturalizačného konania...
Nie je možné stotožniť sa názorom uvedeným vo vyjadreniach ohľadom porušenia
povinností správcu spočívajúcom v nerovnakom posudzovaní podnetov veriteľov, nepopretí
„sporných“ pohľadávok a schválení niektorých úkonov dlžníka...
Je účelom incidenčného konania, aby o oprávnenosti sporného nároku rozhodoval
súd a nie správca. V súlade s ustálenou judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
(napr. rozhodnutie NS SR sp. zn.: 1 Obo 136/2007) „Predmetom incidenčného konania je
zistenie, či pohľadávka pre účely zaradenia do zoznamu prihlásených pohľadávok je
oprávnená alebo sporná“. Úlohou správcu je s odbornou starostlivosťou posúdiť právny
dôvod, vymáhateľnosť, výšku, zabezpečenie zabezpečovacím právom alebo poradie
zabezpečovacieho práva prihlásenej pohľadávky a v prípade, že vyhodnotí niektorú z vyššie
uvedených skutočností ako spornú, je povinný ju poprieť. Oprávnenia správcu
pri posudzovaní pohľadávky však nie je možné porovnávať s oprávneniami a možnosťami
súdu v incidenčnom konaní. Eventuálne nesprávne popretie akejkoľvek pohľadávky je
možné v rámci reštrukturalizácie zhojiť prostredníctvom incidenčného konania pozitívnym
rozhodnutím zo strany súdu. Popretie pohľadávky v prípade, ak správcovi vzniknú
relevantné pochybnosti o tejto pohľadávke preto nie je možné považovať za prekročenie
alebo porušenie povinností správcu, nakoľko je povinnosťou správcu takúto pohľadávku
poprieť.
Skutočnosť, že súčasná úprava reštrukturalizácie obsiahnutá v ZKR neumožňuje
popretie prihlásenej pohľadávky iným veriteľom tak, ako je tomu napríklad v konkurze,
alebo prostredníctvom osobitnej žaloby o popretie prihlásenej pohľadávky, je bohužiaľ
nedostatkom aktuálnej právnej úpravy. Z tejto skutočnosti však nemožno dovodiť povinnosť
správcu vyhovieť akémukoľvek podnetu veriteľa k tomu, aby poprel prihlásenú pohľadávku
iného veriteľa v reštrukturalizačnom konaní. Pokiaľ má reštrukturalizačný správca za to, že
pohľadávka veriteľa je dostatočne preukázaná je na popierajúcom veriteľovi, aby poukázal
na relevantné skutočnosti a predložil podstatné dôkazy spochybňujúce oprávnenosť
pohľadávky iného veriteľa. Pokiaľ by tomu tak nebolo, oprávnené pohľadávky by bol
správca nútený poprieť na základe účelových podnetov, v ktorých by popierajúci veriteľ
namietal alebo tvrdil fiktívne a ničím nepodložené skutočnosti. Správca pri vybavovaní
podnetu vždy postupuje s odbornou starostlivosťou, avšak túto povinnosť nie je možné
extenzívne rozširovať na zistenie akejkoľvek veriteľom namietanej skutočnosti. Pokiaľ veriteľ
SZRB, a. s. považoval proces zisťovania a popierania pohľadávok za nedostatočný alebo
postihnutý akoukoľvek vadou, predstavuje to subjektívny názor tohto veriteľa na činnosť
správcu.
Sťažovateľka reagovala na podnet vedľajšieho účastníka SZRB, a. s. tak, že
preskúmala účtovné dokumenty dlžníka (preskúmala zaúčtovanie ako aj použitie finančných
prostriedkov v účtovníctve dlžníka), vyžiadala si vyjadrenia ako od predsedu predstavenstva
dlžníka, tak i od dotknutých veriteľov, a to napriek skutočnosti, že podnet SZRB, a. s.
neobsahoval žiadny dokument alebo akýkoľvek iný dôkaz, na základe ktorého by bolo možné
považovať pohľadávky veriteľov , , ,
za sporné. Na základe Sťažovateľkou vykonaného šetrenia neboli zistené žiadne skutočnosti,
na základe ktorých by bolo možné považovať predmetné pohľadávky za sporné. Samotná
skutočnosť, že hotovostná pôžička presahuje určitú výšku nezakladá neplatnosť pôžičky a
ani nemôže spochybniť jej existenciu. a to najmä v prípade, ak finančná hotovosť bola
riadne zaúčtovaná a následne použitá v podnikaní dlžníka. napadnutého
rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica tiež nie je jasné, na základe akých skutočností
následne posúdil rozhodujúci súd predmetné pohľadávky za sporné vzhľadom k skutočnosti,
že k ich posúdeniu nad rámec už vykonaného zisťovania (preskúmanie účtovníctva a
použitia finančných prostriedkov) by bolo nutné prizvať znalca alebo inú osobu s
ekonomickým vzdelaním.
V tejto súvislosti chceme poukázať na podnet veriteľa , ku ktorému bolo
priložené rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 30. 04. 2013 sp. zn.: 1 Obdo/7/2012,
na základe ktorého vznikla správcovi skutočná pochybnosť o správnosti prihlásenia
pohľadávky veriteľa SZRB, a. s. Naviac skutkový a právny stav veci, ktorej sa predmetné
rozhodnutie týka, bol takmer totožný s reštrukturalizáciou dlžníka. Postup správcu v zmysle
zákona na základe reálnych a skutočných podkladov nie je možné v žiadnom prípade
považovať za zbytočný alebo nadmerný formalizmus.
Reštrukturalizačný správca ako osoba s dosiahnutým vysokoškolským vzdelaním
II. stupňa v odbore právo alebo ekonómia (Sťažovateľka dosiahla vysokoškolské vzdelanie
II. stupňa v oboch odboroch) je po absolvovaní predpísanej odbornej prípravy odborne
spôsobilý na výkon funkcie správcu a teda je schopný a zároveň povinný postupovať
s odbornou starostlivosťou pri posudzovaní pohľadávok prihlásených do reštrukturalizácie
za účelom ich zaradenia do zoznamu pohľadávok. Pokiaľ v rozhodnutí Okresný súd Banská
Bystrica konštatoval, že pohľadávky veriteľa SZRB, a. s. sú oprávnené a ich popretím
Sťažovateľka porušila závažným spôsobom príslušné ustanovenia ZKR, zo strany
rozhodujúceho súdu nebolo riadne odôvodnené na základe akých skutočností k záveru
oprávnenosti popretých pohľadávok dospel (tu nie je možné akceptovať vyjadrenie OS BB
o aplikovaní zásady voľného hodnotenia dôkazov). Posudzovanie oprávnenosti pohľadávok
veriteľa SZRB, a. s. mimo prebiehajúcich incidenčných sporov zároveň v žiadnom prípade
nemožno považovať za riešenie prejudiciálnej otázky, ale za obchádzanie prebiehajúceho
súdneho konania, nakoľko o daných popretých pohľadávkach neprebehlo riadne
dokazovanie v kontradiktórnom konaní, napriek tomu, že na Okresnom súde Banská
Bystrica boli v danej veci podané samostatné žaloby o určenie pravosti popretých
pohľadávok. Takýmto spôsobom došlo nepochybne k prelomeniu zásady zákonného sudcu
a je nutné takýto postup považovať za podstatnú vadu konania. Je tiež otázne, akým
spôsobom sa pri posudzovaní oprávnenosti pohľadávok SZRB, a. s. vyporiadal Okresný súd
s vyššie spomenutým rozhodnutím Najvyššieho súdu SR zo dňa 30. 04. 2013 sp. zn.:
1 Obdo/7/2012, na základe ktorého došlo k popretiu predmetných pohľadávok veriteľa
SZRB, a. s.
Dávame Ústavnému súdu tiež do pozornosti, že ešte pred vydaním napadnutého
rozhodnutia boli Okresnému súdu Banská Bystrica prostredníctvom Vyjadrenia k podnetu
na vykonanie dohľadu a návrhu na zastavenie reštrukturalizačného konania a vyhlásenie
konkurzu z dňa 27. 09. 2014 predložené dokumenty napr. Zápisnica zo zasadnutia
dozornej rady Kúpeľov Brusno, a. s. zo dňa 21. 06. 2010 v zmysle ktorej bol udelený súhlas
s poskytnutím ručenia. Napriek skutočnosti, že takýto súhlas bol predložený súdu a založený
do súdneho spisu, vo všetkých vyjadreniach SZRB, a. s., SSaR ako aj OS BB uvedení
účastníci poukazujú na absenciu takéhoto súhlasu, a to napriek tomu, že tento súhlas
existuje a v konaní bol riadne predložený.
Celkovo je možné konštatovať, že dohady a nepodložené úvahy prezentované
zo strany veriteľa SZRB, a. s. pred vydaním ústavnou sťažnosťou napadnutého rozhodnutia
sa dostatočným opakovaním stali pre Okresný súd Banská Bystrica pravdou, a to napriek
skutočnosti, že tieto sú v rozpore so skutočným stavom ako aj s obsahom
reštrukturalizačného a súdneho spisu v danej veci...
V súvislosti s namietanými postupom Sťažovateľky ohľadom schválenia niektorých
úkonov dlžníka je nutné poukázať na podstatné skutočnosti týkajúce sa podnikateľskej
činnosti dlžníka. Za účelom úspešného ukončenia reštrukturalizácie a následného plnenia
reštrukturalizačného plánu bolo nevyhnutné dobudovanie wellness komplexu, nakoľko by
tým došlo k zvýšeniu tržieb a ziskov dlžníka, v dôsledku väčšej ponuky služieb. Vzhľadom
k skutočnosti, že bolo vysoko nepravdepodobné, aby dlžníkovi počas trvania
reštrukturalizácie poskytol niektorý z veriteľov úver za účelom dobudovania daného
wellness komplexu, bol dlžník nútený financovať dokončovacie stavebné práce
prostredníctvom svojich obchodných partnerov. Prebratie ručenia alebo vystavenie zmenky
je tak nutné posudzovať v kontexte investície do majetku dlžníka, prostredníctvom ktorej
bude reálne budúce plnenie reštrukturalizačného plánu pri naplnení účelu
reštrukturalizácie.
Taktiež je nutné zdôrazniť, že udelením súhlasu s navýšením základného imania
spoločnosti WORLD PHARM s. r. o. nedošlo k zníženiu majetku dlžníka alebo k zmareniu
alebo ohrozeniu účelu reštrukturalizácie a zároveň daný úkon prispel k stabilizácii
obchodnej činnosti dlžníka. K žiadosti o vykonanie daného úkon dlžník priložil dostatočné
podklady, na základe ktorých bolo možné dospieť k záveru, že predmetný úkon je v záujme
dlžníka ako aj ostatných účastníkov reštrukturalizačného konania nakoľko prispieva
k naplneniu účelu reštrukturalizácie.“ V ďalšej časti svojho vyjadrenia (posúdenie
spriaznenosti veriteľa , vylúčenie správcu) sťažovateľka 4 uviedla
obdobné argumenty, aké uviedli vo svojom vyjadrení aj sťažovatelia 1 až 3.
Právna zástupkyňa sťažovateľky 5 vo svojom vyjadrení z 13. mája 2015 k stanovisku
okresného súdu z 10. apríla 2015 uviedla v zásade totožnú argumentáciu, ktorá bola
obsahom vyjadrenia sťažovateľky 4 z 11. mája 2015.
Podaním zo 17. apríla 2015 sa k sťažnostiam sťažovateľov vyjadril aj konkurzný
správca v podstate obdobnou argumentáciou, akú zaujali v danej veci SZRB a okresný súd,
pričom navyše uviedol, že podľa jeho názoru «je (bol) tu daný dôvod na zamietnutie
reštrukturalizačného plánu súdom podľa § 154 ods. 1 písm. b ZKR, podľa ktorého „súd
uznesením zamietne plán, ak... prijatie plánu bolo dosiahnuté podvodným konaním alebo
poskytnutím osobitných výhod niektorému účastníkovi plánu“». Súčasne konkurzný správca
uvádza, že podľa jeho názoru je „daný dôvod aby bol reštrukturalizačný plán Dlžníka
súdom zamietnutý aj z ďalších dôvodov, podľa § 154 ods. 1 písm. a/ ZKR...“.
III.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických alebo
právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo
ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Z čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv
a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných
súdov je ústavou založená primárne („ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný
súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.
Ústavný súd vo svojej konštantnej judikatúre zdôrazňuje, že nie je zásadne
oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho
pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať,
či v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké
skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného
súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie
s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách
(I. ÚS 13/00, m. m. II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96, I. ÚS 4/00, I. ÚS 17/01). Z tohto postavenia
ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať také rozhodnutia všeobecných súdov,
ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo samotným rozhodnutím, došlo k porušeniu
základného práva alebo slobody. Skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť
teda predmetom kontroly vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo
arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali
za následok porušenie základného práva alebo slobody (I. ÚS 13/00, m. m. I. ÚS 37/95,
II. ÚS 58/98, I. ÚS 5/00, I. ÚS 17/00).
Ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti (čl. 124 ústavy).
Je teda garantom ústavnosti a súdnym orgánom, ktorý je povinný chrániť dodržiavanie
a rešpektovanie ústavy všetkými orgánmi verejnej moci vrátane všeobecných súdov.
Dodržiavanie ústavy orgánmi verejnej moci však nemožno vzťahovať len na strohé
rešpektovanie jej jednotlivých článkov. Generálna interpretačná klauzula vyjadrená
v čl. 152 ods. 4 ústavy ustanovuje, že výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov
a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s ústavou. Výklad
každej právnej normy (právneho predpisu) musí byť konformný s ústavou ako základným
zákonom štátu s najvyššou právnou silou. V prípade, že vec pripúšťa rôzny výklad, orgán
aplikujúci právo je v konkrétnej veci povinný uprednostniť ústavne konformný výklad, čo sa
v plnom rozsahu vzťahuje aj na interpretáciu právnych noriem týkajúcich sa konkurzu
a reštrukturalizácie (porovnaj ĎURICA, M. Konkurzné právo na Slovensku a v Európskej
únii. Bratislava: EUROKODEX 2010, s. 6).
Požiadavka ústavne súladného výkladu aplikovanej právnej normy sa teda vzťahuje
v celom rozsahu aj na právne skutočnosti predpokladané zákonom o konkurze
a reštrukturalizácii, ktoré obligatórne spôsobujú zastavenie reštrukturalizačného konania,
začatie konkurzného konania a vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka a na posúdenie,
či tieto právne skutočnosti z ústavného hľadiska boli alebo neboli naplnené (nastali alebo
nenastali). Posúdenie týchto právnych skutočností a ich interpretácia však nemôžu byť
natoľko formalistické, aby sa prostredníctvom nich v konečnom dôsledku nielen zmaril účel
požadovanej súdnej ochrany, ale aj zabránilo v prístupe k súdnej ochrane z dôvodov, ktoré
nemožno v právnom štáte v žiadnom prípade pripísať na ťarchu účastníkovi konania, ktorý
sa tejto ochrany domáha.
Ústavný súd opakovane vo svojej judikatúre uvádza, že rozhodnutiu všeobecného
súdu musí predchádzať taký jeho postup, ktorý zodpovedá garanciám spravodlivého
súdneho konania v zmysle príslušných ustanovení ústavy a príslušnej medzinárodnej
zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, najmä garanciám obsiahnutým v práve
na spravodlivý proces, v princípe rovnosti zbraní a v práve na kontradiktórne konanie
(m. m. I. ÚS 230/03).
Jedným z aspektov práva na spravodlivé súdne konanie je okrem práva domáhať sa
svojho práva na nezávislom a nestrannom súde (prístup k súdu) aj právo na určitú kvalitu
súdneho konania, ktorá okrem iných procesných záruk kladie dôraz aj na zachovanie
kontradiktórnosti konania a „rovnosti zbraní“ (podobne napr. III. ÚS 402/08). Podstatou
kontradiktórnosti a s ňou súvisiacou „rovnosťou zbraní“ je, aby všetci účastníci konania
mali reálnu možnosť využiť svoje procesné práva predložiť argumenty a reagovať
na „protiargumenty“ protistrany (pozri napr. IV. ÚS 42/09, IV. ÚS 147/04).
Ústavný súd pripomína, že aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý v súvislosti
s rovnosťou účastníkov konania používa pojem „rovnosť zbraní“, podľa svojej konštantnej
judikatúry vyžaduje, aby každej procesnej strane bola daná primeraná možnosť predložiť
svoju záležitosť a príslušnú argumentáciu za rovnakých podmienok (pozri napr. Beer proti
Rakúsku 2004, Baumann proti Rakúsku 2001, Dombo Beheer B. V. proti Holandsku 1993,
Ankerl proti Švajčiarsku 1996, Komanický proti Slovensku 2002).
Ústavnosť konaní pred orgánom verejnej moci predpokladá aj to, že orgán verejnej
moci, pred ktorým sa takéto konania uskutočňujú, koná zásadne nestranne, nezávisle
a s využitím všetkým zákonom ustanovených prostriedkov na dosiahnutie účelu
predmetného konania. Ústavný súd v tomto smere osobitne pripomína objektivitu takého
postupu orgánu verejnej moci (m. m. II. ÚS 9/00, II. ÚS 143/02). Len objektívnym
postupom sa v rozhodovacom procese vylučuje svojvôľa, ktorej nebezpečenstvo spočíva
v potenciálnom uplatnení ničím (objektívne) nepodloženej úvahy orgánu verejnej moci
bez akýchkoľvek objektívnych limitov, ktoré sú v podmienkach právneho štátu okrem iného
garantované zákonnými spôsobmi zisťovania skutkového základu pre rozhodnutie.
Objektívny postup orgánu verejnej moci sa musí prejaviť nielen vo využití všetkých
dostupných a pritom legálnych zdrojov zisťovania skutkového základu na rozhodnutie, ale aj
v tom, že takéto rozhodnutie obsahuje (musí obsahovať) aj odôvodnenie, ktoré
preukázateľne vychádza z týchto objektívnych postupov a ich uplatnenia v súlade
s procesnými predpismi.
Z ustálenej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že neodmysliteľnou súčasťou
základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru je aj právo
účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne
dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom
súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (napr.
IV. ÚS 115/03, III. ÚS 60/04). Potreba náležite odôvodniť súdne rozhodnutie je daná tiež
vo verejnom záujme, pretože je jednou zo záruk, že výkon spravodlivosti nie je arbitrárny,
neprehľadný a že rozhodovanie súdu je kontrolovateľné verejnosťou (IV. ÚS 296/09).
Uvedené východiská bol povinný dodržiavať v konaní a pri rozhodovaní v napadnutej
veci aj okresný súd, a preto bolo úlohou ústavného súdu posúdiť, či ich skutočne
rešpektoval, a to minimálne v takej miere, ktorá je z ústavného hľadiska akceptovateľná a
udržateľná.
IV.
Predmetom sťažnosti sťažovateľov je namietané porušenie ich základných práv podľa
čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým
uznesením okresného súdu sp. zn. 1 R 5/2014 z 10. októbra 2014, ktorým bolo zastavené
reštrukturalizačné konanie vedené proti dlžníkovi a bol vyhlásený konkurz na jeho majetok.
Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti sťažovateľov vzal predovšetkým do úvahy,
že namietajú porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu, ktoré je v demokratickej
spoločnosti do tej miery favorizované, že pri jeho uplatňovaní neprichádza do úvahy
(zo strany súdov) ani jeho zužujúci výklad, ani také formálne interpretačné postupy,
následkom ktorých by mohlo byť jeho neodôvodnené (svojvoľné) obmedzenie, či dokonca
jeho popretie (I. ÚS 2/08).
Z predloženého spisového materiálu ústavný súd zistil, že sťažovateľ 1 sa ako veriteľ
návrhom doručeným okresnému súdu 28. marca 2014 domáhal povolenia reštrukturalizácie
dlžníka. Spolu s návrhom na povolenie reštrukturalizácie predložil súdu reštrukturalizačný
posudok vypracovaný povereným správcom a ďalšie zákonom ustanovené prílohy (zoznam
majetku, zoznam záväzkov, zmluvný prehľad, zoznam spriaznených osôb, riadnu
individuálnu účtovnú závierku vyhotovenú k 31. decembru 2013 a originál notársky
overeného osvedčenia dlžníka, že je v úpadku a že súhlasí s podaním návrhu na povolenie
reštrukturalizácie).
Okresný súd uznesením sp. zn. 1 R 5/2014 zo 7. apríla 2014, ktoré nadobudlo
právoplatnosť 12. apríla 2014, začal reštrukturalizačné konanie voči dlžníkovi. Následne
uznesením sp. zn. 1 R 5/2014 zo 6. mája 2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť 14. mája
2014, povolil reštrukturalizáciu dlžníka a správcu povereného sťažovateľom 1
vypracovaním reštrukturalizačného posudku ustanovil do funkcie reštrukturalizačného
správcu.
Dňa 10. júna 2014 si SZRB ako veriteľka uplatnila u reštrukturalizačnej správkyne
zabezpečené pohľadávky, ktoré vznikli na základe úverovej zmluvy č. UPM 51189 2006
z 24. mája 2006 v znení dodatkov v celkovej sume 354 982,23 €, ktorá je vedená v zozname
pohľadávok pod č. 77/1e, zmluvy o prevzatí dlhu č. 53932 2008 z 30. júna 2009 v znení
dodatkov v celkovej sume 2 185 801,59 €, ktorá je vedená v zozname pohľadávok
pod č. 77/2e, úverovej zmluvy č. 28484 2009 z 30. júna 2009 v znení dodatkov v celkovej
sume 3 107 845,81 €, ktorá je vedená v zozname pohľadávok pod č. 77/3e,
a úverovej zmluvy č. 61583 2010 z 22. novembra 2010 v znení dodatkov v celkovej sume
3 308 659,01 €, ktorá je vedená v zozname pohľadávok pod č. 77/4e.
Do reštrukturalizačného konania dlžníka boli okrem iných prihlásené aj:
pohľadávka veriteľa v sume 2 658 219,17 € na základe zmluvy
o pôžičke z 15. júna 2011 uzatvorenej medzi ním a spoločnosťou BIC Trade s. r. o.,
Kúpeľná 1/2, Brusno (ďalej len „spoločnosť BIC Trade“), pričom predmetný záväzok mal
byť zabezpečený ručením dlžníka. Pôžička v sume 2 000 000 € mala byť poskytnutá 15. júna
2011 v hotovosti do pokladne spoločnosti BIC Trade so splatnosťou 31. januára 2014.
Dlžník mal 10. februára 2014 svoj záväzok z ručenia uznať s úradne osvedčeným podpisom
26. marca 2014;
pohľadávka veriteľa sťažovateľa 3 v sume 1 306 575,34 € na základe zmluvy
o pôžičke z 31. januára 2011 uzatvorenej medzi ním a spoločnosťou BIC Trade, pričom
predmetný záväzok mal byť zabezpečený ručením dlžníka. Pôžička v sume 950 000 € mala
byť poskytnutá 31. januára 2011 v hotovosti do pokladne spoločnosti BIC Trade
so splatnosťou 31. januára 2014. Dlžník mal 7. februára 2014 svoj záväzok z ručenia uznať s
úradne osvedčeným podpisom 26. marca 2014;
zabezpečená pohľadávka veriteľa sťažovateľa 1 v sume 5 027 397,26 € na základe
zmluvy o pôžičke z 27. decembra 2011 uzatvorenej medzi ním a spoločnosťou BIC Trade,
pričom predmetný záväzok mal byť zabezpečený ručením dlžníka. Pôžička v sume 4 000
000 € mala byť poskytnutá 27. decembra 2011 v hotovosti do pokladne spoločnosti BIC
Trade so splatnosťou 15. januára 2014. Dlžník mal 20. januára 2014 svoj záväzok z ručenia
uznať s úradne osvedčeným podpisom 26. marca 2014;
pohľadávka veriteľa sťažovateľa 2 v sume 1 276 969,17 € na základe zmluvy
o pôžičke z 2. mája 2011 uzatvorenej medzi ním a spoločnosťou BIC Trade, pričom
predmetný záväzok mal byť zabezpečený ručením dlžníka. Pôžička v sume 950 000 € mala
byť poskytnutá 2. mája 2011 v hotovosti do pokladne spoločnosti BIC Trade so splatnosťou
31. januára 2014. Dlžník mal 7. februára 2014 svoj záväzok z ručenia uznať s úradne
osvedčeným podpisom 26. marca 2014;
pohľadávka veriteľa v sume 7 000 000 € vzniknutá z titulu odplaty za
postúpenie jeho pohľadávky voči spoločnosti BIC Trade na dlžníka podľa zmluvy
o postúpení pohľadávok z 31. marca 2014. Odplata v sume 7 000 000 € mala byť
veriteľovi zaplatená v zmysle zmluvy o postúpení pohľadávok z 31. marca 2014
do 31. decembra 2027.
Sťažovateľke 4 (reštrukturalizačnej správkyni) boli 10. júla 2014 zo strany SZRB
doručené podnety na popretie pohľadávok veriteľov Kúpeľná investičná s. r. o.,
, a sťažovateľov 1 až 3.
Na základe podnetu veriteľa sťažovateľa 1 na popretie pohľadávok SZRB z 11. júla
2014 reštrukturalizačná správkyňa poprela pohľadávky veriteľa SZRB v celom rozsahu.
Konania o určenie reštrukturalizačnou správkyňou popretých pohľadávok veriteľa SZRB sú
vedené okresným súdom pod sp. zn. 60 Cbi 13/2014, sp. zn. 60 Cbi 14/2014, sp. zn.
26 Cbi 16/2014 a sp. zn. 27 Cbi 14/2014.
Na prvej schôdzi veriteľov konanej 16. júla 2014 bol zvolený 5 členný veriteľský
výbor v zložení , sťažovatelia 1 až 3 a .
Reštrukturalizačná správkyňa informovala na schôdzi veriteľov o tom, že
v reštrukturalizačnom konaní bolo prihlásených 96 veriteľov s celkovou prihlásenou sumou
31 335 376,91 €, z toho zistená suma predstavuje 19 621 755,30 € a popretá je suma
11 713 630,71 €.
Dňa 25. augusta 2014 SZRB doručila okresnému súdu podnet na vykonanie dohľadu
a návrh na zastavenie reštrukturalizačného konania a vyhlásenie konkurzu, a to z dôvodov
pochybenia správcu pri preskúmavaní pohľadávok, keď podľa jej názoru správca „svoj
postup z hľadiska imperatívu konania s odbornou starostlivosťou zavŕšil tým, že podnetom
SZRB na popretie pohľadávok veriteľov ,
a v kumulatívnej výške 10.269.160,94 EUR nevyhovel a takto prihlásené
pohľadávky v celom rozsahu zistil a to napriek dubióznemu charakteru predmetných
pohľadávok a viacerým otáznikom ohľadom platnosti právnych titulov, ktoré majú byť
základom ich vzniku, ako aj ich zjavnej potenciálnej odporovateľnosti“. Podľa SZRB
„nepochopiteľný postup správcu pokračoval pri vybavovaní podnetu veriteľa
na popretie pohľadávok SZRB z dôvodu ich údajného nesprávneho prihlásenia zo strany
SZRB, keď nesplatné splátky úveru poskytnutého Dlžníkovi mali byť podľa názoru p.
prihlásené ako podmienené pohľadávky s uvedením podmienky vzniku uplynutia času,
pričom tento svoj z hľadiska právnej teórie a doterajšej praxe prevratný názor podložil
uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Obdo 7/2012 zo dňa 30. 04. 2013“. SZRB
vo svojom podnete na zastavenie reštrukturalizácie a vyhlásenie konkurzu na majetok
dlžníka namietala aj pochybenia správcu pri vedení schôdze veriteľov, ako aj
pri schvaľovaní právnych úkonov dlžníka.
Podnet SZRB bol 9. septembra 2014 prerokovaný okresným súdom za účasti
sťažovateľky 4, o čom bola vyhotovená zápisnica obsahujúca jej vyjadrenie k jednotlivým
námietkam SZRB. Podrobné písomné vyjadrenie k podnetu SZRB na vykonanie dohľadu
a návrhu na zastavenie reštrukturalizačného konania a vyhlásenie konkurzu
reštrukturalizačná správkyňa doručila konkurznému súdu 30. septembra 2014. Vo svojom
písomnom vyjadrení sťažovateľka 4 podala rozsiahle vysvetlenie k procesu preskúmania
pohľadávok, k otázke popretia pohľadávky SZRB a nepopretia pohľadávok ostatných
veriteľov, k údajným pochybeniam pri vedení schôdze veriteľov, pri schvaľovaní právnych
úkonov dlžníka, ako aj k otázke vylúčenia správcu.
SZRB následne okresnému súdu 3. októbra 2014 doručila ďalšie podania, ktorých
obsah tvorili námietka zaujatosti zákonného sudcu, návrh na odvolanie správcu a návrh
na vydanie predbežného opatrenia, ktorým by okresný súd zakázal v konaní vedenom pod
sp. zn. 1 R 5/2014 konanie schvaľovacej schôdze veriteľov dlžníka zvolanej na 7. október
2014. Dňa 7. októbra 2014 SZRB doručila okresnému súdu späťvzatie námietky zaujatosti
zákonného sudcu a tiež písomné námietky voči reštrukturalizačnému plánu dlžníka.
Dňa 7. októbra 2014 sa v sídle dlžníka konala schvaľovacia schôdza, na ktorej bol
schválený reštrukturalizačný plán dlžníka. V zmysle § 151 zákona o konkurze
a reštrukturalizácii sťažovateľka 4 doručila 8. októbra 2014 okresnému súdu návrh
na potvrdenie reštrukturalizačného plánu dlžníka. Súčasťou návrhu bola zápisnica
zo schvaľovacej schôdze a reštrukturalizačný plán prijatý schvaľovacou schôdzou.
Okresný súd o návrhu veriteľa SZRB z 25. augusta 2014 napadnutým uznesením
sp. zn. 1 R 5/2014 z 10. októbra 2014 rozhodol tak, že zastavil reštrukturalizačné konanie
voči dlžníkovi, začal konkurzné konanie na majetok dlžníka, vyhlásil konkurz na majetok
dlžníka a do funkcie správcu ustanovil Mgr. Slavomíra Jančiara, J. Kozačeka 13E, Zvolen.
Napadnuté uznesenie nadobudlo právoplatnosť 17. októbra 2014 (v Obchodnom vestníku
bolo zverejnené pod č. 198/2014 zo 16. októbra 2014).
Okresný súd v odôvodnení napadnutého uznesenia okrem iného uviedol:
«Dňa 25. 08. 2014 bolo tunajšiemu súdu doručené podanie veriteľa Slovenská
záručná a rozvojová banka, a. s... ako podnet na vykonanie dohľadu podľa § 131 ZKR
a návrh na zastavenie reštrukturalizačného konania a vyhlásenie konkurzu.
Veriteľ si dňa 10. 06. 2014 uplatnil u správcu zabezpečené pohľadávky z Úverovej zmluvy
č. UPM 51189 2006 zo dňa 24. 05. 2006 v znení dodatkov v celkovej výške 354.982,23
EUR, ktorá je vedená v zozname pohľadávok pod č. 77/1e, zo Zmluvy o prevzatí dlhu
č. 53932 2008 zo dňa 30. 06. 2009 v znení dodatkov v celkovej výške 2.185.801,59 Eur,
ktorá je vedená v zozname pohľadávok pod č. 77/2e, z Úverovej zmluvy č. 28484 2009
zo dňa 30. 06. 2009 v znení dodatkov v celkovej výške 3.107.845,81 EUR, ktorá je vedená
v zozname pohľadávok pod č. 77/3e a z Úverovej zmluvy č. 61583 2010 zo dňa 22. 11. 2010
v znení dodatkov v celkovej výške 3.308.659,01 EUR, ktorá je vedená v zozname
pohľadávok pod č.77/4e.
SZRB dňa 10. 07. 2014 doručila správkyni podnety na popretie prihlásených
veriteľov a to: Kúpeľná investičná s. r. o., ,
a . Dňa 11. 07. 2014 bol správkyni doručený
podnet veriteľa na popretie pohľadávok uplatnených SZRB. Prístup
správkyne pri vyhodnotení pohľadávok a uvedených podnetov mal za následok vytvorenie
absolútnej nerovnováhy v postavení jednotlivých veriteľov v reštrukturalizačnom konaní
a umožnil ovládnutie reštrukturalizácie prostredníctvom pohľadávok vyplývajúcich
z právnych titulov so zvláštnym charakterom. Postup správkyne pri preskúmavaní
pohľadávok nenapĺňa zákonnú požiadavku pre postup s odbornou starostlivosťou a môže
mať za následok podstatné ohrozenie spoločných záujmov veriteľov dlžníka na dosiahnutí čo
možno najvyššej miery uspokojenia ich uplatnených nárokov. SZRB poukazuje na rozdielny
postup správkyne pri vyhodnotení podnetov na popretie.
Veriteľ SZRB v podnete ďalej poukázal na veriteľov, ktorí si prihlásili svoje
pohľadávky do reštrukturalizačného konania. Jedná sa o veriteľov
a . Títo veritelia si svoje pohľadávky
prihlásili na základe zmlúv o pôžičke uzatvorených medzi nimi a spoločnosťou BIC TRADE
s. r. o... Každý veriteľ prihlásenú pohľadávku preukázal zmluvou o pôžičke, príjmovým
pokladničným dokladom, výzvou na plnenie adresovanou na spoločnosť BIC TRADE s. r. o.
a uznaním záväzku kde podpis dlžníka na listine bol úradne osvedčený dňa 26. 03. 2014.
SZRB ďalej poukázala, že v priebehu roku 2011 mali byť osobe spriaznenej BIC TRADE
s. r. o. s dlžníkom poskytnuté pôžičky v celkovej výške 7.900.000 Eur, uvedené pôžičky boli
poskytnuté výhradne v hotovosti, pričom dlžník sa mal zaručiť za splnenie záväzkov osoby
s ním spriaznenej vo výške 7.900.000 Eur. Za splnenie týchto mal dlžník ručiť a všetky mali
byť splatné v období bezprostredne predchádzajúcom reštrukturalizácii dlžníka a dlžník mal
bezodkladne po splatnosti záväzkov osoby s ním spriaznenej BIC TRADE s. r. o. záväzky
vyplývajúce z ručenia uznať a vo všetkých prípadoch úradne osvedčiť svoj podpis
na zmluvách o pôžičke ako aj uznaní záväzkov dňa 26. 03. 2014, t. j. v ten istý deň ako bol
vypracovaný reštrukturalizačný posudok. Podľa názoru SZRB by z týchto dôvodov malo byť
namieste podrobné preskúmanie pohľadávok takéhoto charakteru, ktoré by mali tvoriť 46 %
všetkých nepodriadených pohľadávok uplatnených v reštrukturalizačnom konaní, a to tak
z hľadiska ich skutkovej a právnej existencie ako aj možného ukrátenia ostatných veriteľov
dlžníka.
Správkyňa sa však vo svojom vyjadrení zo dňa 14. 07. 2014 k vyššie naznačeným
objektívne daným pochybnostiam postavila tak, že takéto preskúmanie je nad rozsah
kompetencií správcu. S názorom správkyne však SZRB nesúhlasila a poukázala
na skutočnosť, že preskúmavanie nárokov uplatnených v reštrukturalizácii zo strany
správkyne konajúceho s odbornou starostlivosťou predstavuje nevyhnutný zákonný
predpoklad pre objektívne vymedzenie okruhu účastníkov reštrukturalizačného konania.
Ďalej SZRB uviedla, že vzhľadom na skutočnosť, že je členom
štatutárneho orgánu dlžníka a zároveň osobou oprávnenou konať v mene BIC TRADE
s. r. o., mal správca zhodnotiť ručenia dlžníka za záväzky BIC TRADE s. r. o. z hľadiska
naplnenia zákonných podmienok podľa ustanovenia § 196a Obchodného zákonníka
predložením súhlasov dozornej rady dlžníka s ich vykonaním a porovnaním ich podmienok
s podmienkami obvyklými v bežnom obchodnom styku a tak posúdiť ich platnosť. Taktiež
poukázal na fakt, že zhodnotenie vzťahov medzi dlžníkom a BIC TRADE s. r. o., na základe
ktorých sa dlžník zaručil za záväzky osoby s ním spriaznenej vo výške 7.900.000, EUR
bez zjavnej ekonomickej kauzy pre dlžníka, malo byť obsiahnuté už v reštrukturalizačnom
posudku, v ktorom ak správca vyhodnotil otázku odporovateľnosti týchto vzťahov negatívne,
malo byť podrobne uvedené odôvodnenie takéhoto záveru a ak mu tieto vzťahy medzi
dlžníkom a osobou s ním spriaznenou neboli v čase vyhotovenia reštrukturalizačného
posudku známe, tak ich mal zhodnotiť najneskôr vo fáze preskúmavania pohľadávok.
Správca sa však pri preskúmavaní predmetných pohľadávok obmedzil len na ubezpečenie
člena štatutárneho orgánu dlžníka a zároveň štatutára spoločnosti BIC TRADE s. r. o.,
že tento vzťah je v poriadku, uznanie záväzku podpísal dobrovoľne, z pôžičky malo dôjsť
k zveľadeniu majetku dlžníka, čo však mal podložiť posudkom, podľa ktorého bol technicky
zhodnotený majetok spoločnosti BIC TRADE s. r. o. a to v rokoch 2004 až 2007.
Správkyňa žiadnym spôsobom neskúmala prípadnú neplatnosť ručiteľských vyhlásení
zakladajúcich nároky týchto veriteľov voči dlžníkovi a to napriek ich zjavnej neplatnosti
resp. neexistencii. Ručiteľskými vyhláseniami sa dlžník zaviazal zaplatiť za spoločnosť BIC
TRADE s. r. o. záväzok špecifikovaný v čl. II ods. 3 príslušnej zmluvy o pôžičke. Nakoľko
však zmluvy o pôžičkách neobsahujú žiadne ustanovenie čl. II. ods. 3, nemôže byť takéto
ručiteľské vyhlásenie platné resp. je možné konštatovať, že vôbec nevzniklo pre absenciu
jednej z jeho základných zákonných náležitostí presnej špecifikácie záväzku, ktorý sa
dlžník ako ručiteľ zaviazal splniť za spoločnosť BIC TRADE s. r. o.
Dňa 11. 07. 2014 doručil veriteľ podnet na popretie pohľadávok
veriteľa SZRB. Ako dôvod uviedol, že veriteľ SZRB si svoje pohľadávky prihlásil nesprávne,
nakoľko si veriteľ mal jednou prihláškou prihlásiť len splatné pohľadávky a nezaplatené
splátky v zmysle úverových zmlúv a ostatné nesplatné splátky úveru si mal veriteľ prihlásiť
samostatnými prihláškami ako podmienené pohľadávky s uvedením podmienky vzniku
uplynutia času. Z tohto dôvodu sú podľa názoru neurčité, nejasné,
nezrozumiteľné, nepreskúmateľné a v rozpore s obsahom príloh. SZRB si mal prihlásiť ako
podmienené pohľadávky pre každú splátku osobitne s uvedením podmienok uplynutie času.
V podnete veriteľ poukázal na uznesenie NS SR sp. zn.: 1 Obdo 7/2012 a rozsudok
KS v Prešove sp. zn. 4 CoKR 6/2013.
Veriteľ SZRB vo svojom podaní poukázal na pochybenie reštrukturalizačnej
správkyne pri vedení schôdze veriteľov.
Dňa 16. 07. 2014 o 10:00 hod. sa v sídle dlžníka konala schôdza veriteľov dlžníka
v reštrukturalizačnom konaní vedenom pred Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn.
1 R/5/2014, ktorá bola zvolaná v súlade s § 126 ZKR. Schôdzi veriteľov predsedala v súlade
§ 126 ods. 1 ZKR správkyňa a zúčastnili sa jej 20 veritelia prihlásených pohľadávok.
Schôdza veriteľov na základe návrhov Správcu ako predsedajúceho zvolila za členov
veriteľského výboru veriteľov , ,
a
Veriteľ ... si do reštrukturalizácie prihlásil dve pohľadávky, z ktorých
pohľadávka vo výške 2.658.219,17, EUR je z titulu ručenia za záväzky BIC TRADE s. r. o.
Okrem tejto pohľadávky dubiózneho charakteru si veriteľ
v reštrukturalizačnom konaní prihláškou uplatnil pohľadávku vo výške 431.310, EUR
z titulu Zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej medzi ním a DEST s. r. o. dňa
06. 05. 2014. Postupovanou pohľadávkou bola pohľadávka voči dlžníkovi za dodanie
reklamno propagačného materiálu zo strany dodávateľa KB Servis automobilov s. r. o...
Až do 26. 04. 2013 bol jedným zo spoločníkov spoločnosti KB Servis automobilov
s. r. o. p. so 70 % podielom na základnom imaní spoločnosti. bol
a je zároveň predsedom predstavenstva dlžníka a teda spoločnosť KB Servis automobilov
s. r. o. bola v zmysle § 9 ods. l písm. e) spriaznenou osobou dlžníka a tejto skutočnosti si
Správca, ktorý zároveň vykonával funkciu správcu v reštrukturalizácii spoločnosti KB
Servis automobilov s. r. o. mal byť vedomý. Na spoločnosť KB Servis automobilov s. r. o.
bol vyhlásený konkurz dňa 05. 06. 2014.
Podaním zo dňa 18. 6. 2014 správkyňa odsúhlasila vystavenie zmenky a ručiteľského
vyhlásenia v prospech spoločnosti BPT LEASING, a. s... na zabezpečenie záväzku
spoločnosti BIC TRADE s. r. o..., že ako leasingový nájomca uhradí poskytovateľovi
leasingu cenu za predmet leasingu „hotelové vybavenie a zariadenie
v celkovej výške 250.000, EUR...“
Podkladom pre vyššie uvedené bola žiadosť dlžníka zo dňa 17. 6. 2014, ktorou
požiadal správcu o udelenie súhlasu s vystavením zmenky a ručiteľského vyhlásenia.
V podaní dlžník uviedol, že získal od leasingovej spoločnosti BPT LEASING, a. s. prísľub
na odkúpenie časti hotelového vybavenia a zariadení za sumu 250.000, EUR. Vlastníkom
tohto zariadenia je spoločnosť BIC TRADE, s. r. o., pričom toto je v užívaní dlžníka.
Leasingovým nájomcom bude spoločnosť Kúpele Brusno Pictures s. r. o. Z výnosu z predaja
mala spoločnosť BIC TRADE s. r. o. čiastočne uhradiť svoj záväzok voči dlžníkovi, pričom
dlžníkom budú získané finančné zdroje použité na dokončenie saunovej časti komplexu.
Leasingová spoločnosť však požaduje ručiteľské vyhlásenie a zmenku vystavenú dlžníkom.
SZRB nie zrejmé, na základe akého skutkového základu Správca odsúhlasil vystavenie
zmenky a ručenia za spoločnosť BIC TRADE s. r. o. ako leasingového nájomcu, pokiaľ
podľa vyjadrenia dlžníka zo dňa 17. 6. 2014 mala byť leasingovým nájomcom spoločnosť
Kúpele Brusno Pictures s. r. o.
Podaním zo dňa 20. 5. 2014 správkyňa odsúhlasila právny úkon dlžníka spočívajúci
v navýšení základného imania dcérskej spoločnosti dlžníka WORLD PHARM s. r. o...
zo sumy 5 000. EUR na sumu 65 000, EUR.
Dlžník odsúhlasenie vyššie uvedeného úkonu odôvodnil požadovaním vyššej
zábezpeky zo strany obchodných partnerov WORLD PHARM s. r. o. vzhľadom
na reštrukturalizáciu dlžníka ako materskej spoločnosti.
Vyššie uvedený súhlas správkyne odôvodnil úzkou previazanosťou podnikateľskej
činnosti dlžníka a WORLD PHARM s. r. o., pričom navýšenie základného imania tejto
spoločnosti je nevyhnutné pre udržanie tržieb a následného zisku dcérskej spoločnosti.
Navýšenie základného imania dcérskej spoločnosti predstavuje len nepatrnú časť tržieb
dlžníka a s odbornou starostlivosťou nie je možné predpokladať, že by takýto právny úkon
mohol negatívne pôsobiť na budúce uspokojenie veriteľov dlžníka v zmysle
reštrukturalizačného plánu.
Dňa 31. 5. 2014 bolo v Obchodnom registri SR zverejnené navýšenie základného
imania spoločnosti WORLD PHARM s. r. o. zo sumy 5.000, EUR na 65.000, EUR.
Podľa účtovnej závierky spoločnosti WORLD PHARM s. r. o. predstavoval jej
hospodársky výsledok: za rok 2012 strata 183 EUR a za rok 2013 strata 193 EUR.
Táto spoločnosť v období rokov 2012, 2013 nevykonávala žiadnu podnikateľskú
činnosť, ktorá by priamo súvisela s činnosťou dlžníka a ktorá by súčasne bola nevyhnutnou
pre dosiahnutie účelu reštrukturalizácie dlžníka. Súčasne táto spoločnosť nedosahovala
žiadne tržby súvisiace s jej podnikateľskou činnosťou. Túto skutočnosť bola správkyňa
povinná vyhodnotiť s odbornou starostlivosťou ako aj vykonať vlastné šetrenia.
Vyššie uvedené zo strany správkyne nebolo vykonané. Taktiež neboli s dlžníkom
správkyni predložené žiadne doklady vo forme existujúcich alebo budúcich zmluvných
vzťahov, ktoré by odôvodňovali vyššie uvedený záver Správcu. Predpoklad správcu,
že navýšenie základného imania spoločnosti WORLD PHARM s. r. o. je nevyhnutné
pre udržanie jej tržieb a následného zisku, je tak neodôvodnený. Zo strany správcu bol
odsúhlasený úkon dlžníka, ktorým sa mimo kontrolu správcu dostal majetok dlžníka
v rozsahu 60.000, EUR. Z obsahu reštrukturalizačného spisu nevyplýva, že by správkyňa
následne po udelení súhlasu dlžníkovi žiadala o preukázanie skutočnosti, či spoločnosť
WORLD PHARM s. r. o. vstúpila do zmluvných vzťahov s odberateľmi dlžníka a akým
spôsobom sa táto spoločnosť zúčastňuje na podnikaní dlžníka.
V reštrukturalizačnom konaní dlžníka bola okrem iných uplatnená i pohľadávka
veriteľa KB Servis automobilov s. r. o... v sume 3.070,83 EUR predstavujúca zostatok
pohľadávky KB servis automobilov s. r. o. voči dlžníkovi uplatnenej faktúrou č. 12/2013
zo dňa 27. 12. 2013.
Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 2 R/10/2013 zo dňa 6. 12. 2013
bola povolená reštrukturalizácia KB Servis automobilov s. r. o. pričom za správcu bola
ustanovená . Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica
sp. zn. 2 R/10/2013 zo dňa 5. 6. 2014 bol na majetok KB Servis automobilov s. r. o.
vyhlásený konkurz. Správkyňa tak bola v čase povolenia reštrukturalizačného konania
dlžníka dňa 14. 5. 2014 súčasne správcom v reštrukturalizačnom konaní veriteľa dlžníka.
Pri zachovaní odbornej starostlivosti správcu v reštrukturalizačnom konaní KB Servis
automobilov s. r. o. tento musel vedieť o existencii pohľadávky tohto subjektu voči dlžníkovi.
Podotýkame, že poverenie na vypracovanie reštrukturalizačného posudku dlžníka správca
prijal dňa 17. 3. 2014.
Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 1 Obdo/7/2012 264:
„Reštrukturalizačné konanie je zložito štruktúrovaný právny proces, v ktorom je
všeobecný súd zaťažený povinnosťou zistiť a odhaliť, čo sa skrýva pod obsahom pojmu
spoločný záujem veriteľov, ktorý pri kolektívnom (spravidla postupnom, resp. neúplnom)
uspokojení prima facie nekorešponduje s individuálnymi záujmami jednotlivých veriteľov.
Zmyslom a účelom reštrukturalizácie je zabránenie individuálnemu uplatňovaniu či výkonu
práv jednotlivých veriteľov v prospech ich kolektívneho uspokojenia. Maximalizácia
uspokojenia pohľadávok všetkých veriteľov pri spravodlivom usporiadam vzťahov všetkých
veriteľov s dlžníkom je determinantom určujúcim spoločný záujem veriteľov.
Pri posudzovaní potenciálneho uspokojenia veriteľov v konkurze a reštrukturalizácii je súd
povinný postupovať tak, aby sa dosiahla pre veriteľov čo najvyššia miera ich uspokojenia
ich pohľadávok, čo možno vyvodiť zo základných zásad konkurzu a reštrukturalizácie (§ 5
ZKR).“
Z vyššie uvedeného vyplýva, že individuálny záujem veriteľa pohľadávky voči
dlžníkovi v reštrukturalizácii nekorešponduje so spoločným záujmom veriteľov. Spoločný
záujem veriteľov KB Servis automobilov s. r. o. sa pretvára do individuálneho záujmu tohto
veriteľa dosiahnuť maximálne uspokojenie jeho pohľadávky v najkratšom časovom období
a to bez ohľadu na rozsah a časové hľadisko uspokojenia pohľadávok ostatných veriteľov
dlžníka. Spoločný záujem veriteľov dlžníka však smeruje k maximalizácii uspokojenia
pohľadávok všetkých veriteľov dlžníka ako celku.
Rozpor medzi spoločným záujmom veriteľov dvoch dlžníkov je tak možný vždy, pokiaľ
je jeden z týchto dlžníkov veriteľom pohľadávky voči druhému dlžníkovi. Správkyňa,
vzhľadom na skutočnosť, že bola v čase prijatia poverenia na vypracovanie
reštrukturalizačného posudku dlžníka súčasne i správkyňou veriteľa dlžníka, tak bola
povinná odmietnuť poverenie na vypracovanie reštrukturalizačného posudku dlžníka.
V reštrukturalizačnom konaní dlžníka tak vykonáva funkciu správcu osoba, ktorá je
vzhľadom na vyššie uvedené zákonné ustanovenia vylúčená z činnosti správcu
v reštrukturalizačnom konaní dlžníka.
Dňa 09. 09. 2014 sa na základe predvolania dostavil na tunajší súd
reštrukturalizačný správca, za účelom podania vysvetlenia ku skutočnostiam uvádzaných
veriteľom SZRB.
Správkyňa sa vyjadrovala k skutočnostiam uvedených v podaní tak, ako bolo hore
uvedené, ktoré bolo doručené dňa 25. 08. 2014 veriteľom SZRB a to v tom smere, že
spochybňovala skutočnosti uvedené v podaní veriteľa z dôvodu, že nepovažovala
za overiteľnú skutočnosť, či veritelia, ktorí úpadcovi poskytovali finančné prostriedky tak,
ako boli prihlásení mohli disponovať uvedenými hotovosťami a či títo ľudia mohli by takí
bonitní, aby mohli poskytnúť dlžníkovi pôžičku. Poukazovala na skutočnosť, že dlžník dal
spraviť znalecký posudok, s ktorým bol oboznámený aj veriteľ SZRB a v posudku
bolo uvedené zvýšenie hodnoty zhodnotenia nehnuteľnosti o 16.768.498,52
EUR. Podľa vyjadrenia správkyne uvedené nadhodnotenie bolo majetkom spoločnosti BIC
TRADE s. r. o., avšak podľa jej vyjadrenia bolo presunuté do úžitku spoločnosti Kúpele
Brusno a. s., čo však bližšie nešpecifikovala. Správkyňa dostatočne nevysvetlila ani
skutočnosť, že v rozpore s ust. § 196a Obchodného zákonníka predseda predstavenstva
úpadcu nemal súhlas na poskytnutie ručiteľských záväzkov s majetkom spoločnosti Kúpele
Brusno a. s. Ku skutočnosti, že dala súhlas k vystaveniu zmenky ručiteľského vyhlásenia
v prospech spoločnosti BPT Leasing správkyňa dôvodila, že tento bol udelený z dôvodu, že
spoločnosť poskytla 250.000, EUR počas reštrukturalizácie, za ktorú by bola dokončená
saunová časť vo wellness v Kúpeľoch v Brusne a podľa finančných plánov úpadcu mal byť
zvýšený obrat a ročné tržby. Súd určil povinnosť správkyni aby preskúmala skutočnosť
týkajúcu sa právneho úkonu, ktorý uskutočnil predseda predstavenstva
s prijatím ručiteľského záväzku za Kúpele Brusno a. s. ako predseda predstavenstva
bez predchádzajúceho súhlasu dozornej rady.
Ďalej sa súd oboznámil s výpisom z Obchodného registra spoločností BIC TRADE
s. r. o., z ktorého je zrejmé, že štatutárom uvedenej spoločnosti o vzniku funkcie
dňa 21. 05. 2009 je , ďalej s výpisom z Obchodného registra spoločnosti
KB Servis automobilov s. r. o. „v reštrukturalizácii“ neskôr v konkurze, ďalej s výpisom
z obchodného registra spoločnosti Kúpele Brusno Pictures s. r. o., ktorej štatutárnym
orgánom je , ďalej s podaním na čísle listu 292 zo dňa 19. 05. 2014, ktorým
Kúpele Brusno a. s. požiadali reštrukturalizačnú správkyňu o zvýšenie základného imania
dcérskej spoločnosti a to WORLD PHARM s. r. o..., ktorá mala základné imanie 5000,
EUR, pričom žiadala uvedená spoločnosť v priebehu reštrukturalizácie o zvýšenie
základného imania tejto dcérskej spoločnosti o 60 000, EUR...
Zároveň sa súd oboznamoval s vyjadrením podnetu na popretie pohľadávok, ktoré
bolo doručované SZRB reštrukturalizačnou správkyňou, podnetom na popretie pohľadávok
veriteľa , rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. 4 CoKR/6/2013,
ďalej rozsudkom NSSR č. 1 Obdo 7/2012, ďalej doplnením podania veriteľa SZRB zo dňa
30. 09. 2014, doručené súdu dňa 01. 10. 2014, ktorým veriteľ poukazoval na skutočnosť, že
po nahliadnutí do súdneho spisu vedeného na Okresnom súde v Banskej Bystrici povereným
zamestnancom SZRB, ktoré sa uskutočnilo dňa 25. 09. 2014 bolo zistené, že zo strany
správkyne bola do súdneho spisu predložená fotokópia žiadosti dlžníka zo dňa 19. 05. 2014,
ktorou dlžník požiadal správcu o súhlas so zvýšením základného imania spoločnosti
WORLD PHARM s. r. o. o sumu 60 000, EUR a túto odôvodňoval prerušením dodávok
mliečnych výrobkov zo strany spoločnosti ACCOM Slovakia s. r. o., mäsových výrobkov
zo strany DIAMON s. r. o., zeleniny zo strany Hronfrukt Levice a hygienických a čistiacich
prostriedkov zo strany spoločnosti GASTROHYGIENE s. r. o., hotelových setov a papúč
zo strany spoločnosti TATRAPAK s. r. o. a spoločnosti OMEGA PLASTIC s. r. o. pre účely
materiálu pre výrobu minerálnej vody a KTK packaging s. r. o. Zároveň úpadca dôvodil, že
nákup vyššie uvedených produktov je možné realizovať len prostredníctvom dcérskej
spoločnosti dlžníka, k čomu bolo nevyhnutné navýšenie základného imania spoločnosti
WORLD PHARM s. r. o.
Súd mal za preukázané, že uvedená špecifikovaná fotokópia žiadosti dlžníka
o udelenie súhlasu s právnym úkonom dlžníka nie je totožná s písomným podaním dlžníka
zo dňa 19. 05. 2014, ktorá podľa obsahu reštrukturalizačného spisu dlžníka vedeného
správcom slúžila ako podklad pre odsúhlasenie tohto úkonu zo strany správcu. Podanie
dlžníka zo dňa 19. 05. 2014, ktoré bolo obsahom reštrukturalizačného spisu dlžníka,
a ktorého fotokópia bola zo strany SZRB vyhotovená dňa 26. 06. 2014 bola založená
do spisu tunajšieho súdu. Jedná sa o listiny, ktoré sa nachádzajú na čísle listu spisu 292
a 327, ktoré mali byť obsahovo identické, avšak obsah listiny nachádzajúcej sa
v reštrukturalizačnom spise je uvedený len na jednej strane formátu A4, listina ktorá sa
nachádza v súdnom spise má strany dve, a teda ju nemôžeme považovať za identickú
s originálom v reštrukturalizačnom spise.
Následne bola súdu dňa 03. 10. 2014 doručená do spisu námietka o zaujatosti
zákonného sudcu, pričom v ten istý deň bol doručený aj návrh na odvolanie správcu, ako aj
návrh na vydanie predbežného opatrenia, ktorý sa mal týkať zamedzenia uskutočnenia
schvaľovacej schôdze, ktorá sa mala konať dňa 07. 10. 2014.
Následne dňa 07. 10. 2014 vzal veriteľ SZRB námietku zaujatosti zákonného sudcu
späť a zároveň sa vyjadril a doplnil svoje podania, ktoré v priebehu reštrukturalizácie
adresoval tunajšiemu súdu a to najmä k vysvetleniam reštrukturalizačnej správkyne
zo dňa 09. 09. 2014 ako aj doplnenia jeho podaní zo dňa 21. 09. 2014 a zo dňa
30. 09. 2014.
Čo sa týka pochybenia správcu pri preskúmavaní pohľadávok treba mať na zreteli, že
podľa ust. § 124 ods. 1 ZKR každú prihlásenú pohľadávku správca s odbornou
starostlivosťou porovná s účtovnou a inou dokumentáciou dlžníka a so zoznamom záväzkov
dlžníka; správca pritom prihliadne aj na vyjadrenia dlžníka a iných osôb a vykoná aj
vlastné šetrenie. Ak správca pri skúmaní pohľadávky zistí, že prihlásená pohľadávka je čo
do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo
poradia zabezpečovacieho práva sporná, je povinný prihlásenú pohľadávku v spornom
rozsahu poprieť.
Podľa ust. § 124 ods. 3 ZKR dlžník alebo veriteľ, ktorý doručil správcovi prihlášku,
je oprávnený podať správcovi podnet, aby prihlásenú pohľadávku poprel. Správca je
povinný každý podnet s odbornou starostlivosťou vyhodnotiť a po vyhodnotení podnetu
písomne informovať toho, kto podnet podal, ako podnet vybavil. Podnet na popretie
pohľadávky a spôsob jeho vybavenia správca zapíše do zoznamu pohľadávok.
V čase keď správkyňa preskúmavala pohľadávky, ktoré boli prihlásené
do reštrukturalizácie jej boli doručené dňa 10. 07. 2014 od veriteľa SZRB podnety
na popretie veriteľov Kúpeľná investičná s. r. o., , ,
a a dňa 11. 07. 2014 bol od veriteľa
doručený podnet a popretie veriteľa SRZB. Z dôvodu, že správkyňa nepristupovala
rovnakým spôsobom k vyhodnoteniu vyššie uvedených podnetov spôsobil ten následok, že
došlo k absolútnej nerovnováhe v postavení jednotlivých veriteľov v reštrukturalizačnom
konaní.
V priebehu konania správkyňa na podnet SZRB na popretie veriteľov Kúpeľná
investičná s. r. o. a čiastočne vyhovela, pričom vykonala vlastné šetrenie,
ktoré spočívalo v skúmaní účtovnej evidencie ako aj finančných tokov dlžníka. Takto
postupovala aj napriek tomu, že išlo o osoby spriaznené s dlžníkom, ktoré majú
v reštrukturalizačnom konaní postavenie ako veritelia podriadených pohľadávok, a z toho
dôvodu nemôžu byť uspokojovaní v rovnakej miere ako iní veritelia a podieľať sa
v rozhodovaní v reštrukturalizačnom konaní.
Veriteľ si do reštrukturalizačného konania prihlásil pohľadávku
vo výške 2.658.219,17 EUR z titulu Zmluvy o pôžičke z 15. 06. 2011, ktorá bola uzavretá
medzi ním a spoločnosťou BIC TRADE s. r. o., ktorá je osobou spriaznenou s dlžníkom,
pričom predmetný záväzok bol zabezpečený ručením dlžníka. Pôžička vo výške 2.000.000,
EUR mala byť poskytnutá dňa 15. 06. 2011 v hotovosti do pokladne spoločnosti
BIC TRADE s. r. o. so splatnosťou 31. 01. 2014. Dňa 10. 02. 2014 mal dlžník svoj záväzok
z titulu ručenia uznať, pričom podpis dlžníka na listine preukazujúcej uznanie záväzku bol
osvedčený dňa 26. 03. 2014 a existencia pohľadávky bola takýmto spôsobom vo výške
2.658.219,17 EUR preukázaná.
Veriteľ si v reštrukturalizácii uplatnil taktiež pohľadávku vo výške
1.306.575,34 EUR, pričom nárok odvodzoval zo Zmluvy o pôžičke z 31. 01. 2011
uzatvorenej medzi ním a spoločnosťou BIC TRADE s. r. o., pričom pôžička vo výške
950.000, EUR mala byť poskytnutá v hotovosti do pokladne BIC TRADE s. r. o.
Za splnenie záväzku splatného dňa 31. 01. 2014 vyplývajúceho z vyššie uvedenej pôžičky
ručil dlžník, ktorý mal svoj záväzok z tohto titulu dňa 07. 02. 2014 uznať, pričom podpis
dlžníka na listine preukazujúcej uznanie záväzku bol osvedčený dňa 26. 03. 2014
a existencia tejto pohľadávky v uplatnenej bola preukázaná.
Veriteľ si v reštrukturalizačnom konaní prihlásil pohľadávku vo výške
5.027.397,26 EUR z titulu Zmluvy o pôžičke zo dňa 27. 12. 2011 uzatvorenej medzi ním
a spoločnosťou BIC TRADE s. r. o., pričom záväzok mal byť zabezpečený ručením dlžníka
a pôžička poskytnutá vo výške 4.000.000, EUR dňa 27. 12. 2011 v hotovosti do pokladne
BIC TRADE s. r. o. so splatnosťou 15. 01. 2014, dňa 20. 01. 2014 mal dlžník svoj záväzok
z titulu ručenia uznať, taktiež podpis dlžníka na listine preukazujúcej uznanie záväzku bol
úradne osvedčený dňa 26. 03. 2014 a takto bola existencia pohľadávky preukázaná.
Veriteľ do reštrukturalizácie dlžníka prihlásil pohľadávku vo výške
1.276.969,17 EUR z titulu Zmluvy o pôžičke z 02. 05. 2011, ktorá mala byť uzavretá medzi
ním a spoločnosťou BIC TRADE s. r. o., pričom pôžička vo výške 950.000, EUR mala byť
poskytnutá v hotovosti do pokladne BIC TRADE s. r. o. Za splnenie záväzku splatného
31. 01. 2014 ručil dlžník, ktorý mal svoj záväzok z tohto titulu dňa 07. 02. 2014 uznať
a záväzok bol uznaný a listina úradne osvedčená dňa 26. 03. 2014 a existencia pohľadávky
tak bola preukázaná.
Keďže v priebehu roku 2011 mali byť osobe spriaznenej s dlžníkom BIC TRADE
s. r. o. poskytnuté pôžičky vo výške 7.900.000, EUR, mali byť poskytnuté výhradne
v hotovosti a dlžník sa mal zaručiť za splnenie záväzkov, osoby s ním spriaznenej vo výške
7.900.000, EUR mali byť všetky splatné v období bezprostredne predchádzajúcom
v reštrukturalizácii dlžníka. Na námietky veriteľa SZRB správkyňa vo svojom vyjadrení
zo dňa 14. 07. 2014 uviedla, že takéto preskúmavania je nad rozsah kompetencii správcu
a uvedenými skutočnosťami sa nezaoberala.
Uvedená skutočnosť je závažnejšia ešte z toho pohľadu, že je členom
štatutárneho orgánu dlžníka a zároveň aj osobou, ktorá bola je oprávnená konať v mene
BIC TRADE s. r. o. a správkyňa mala zhodnotiť ručenie dlžníka za záväzky BIC TRADE
s. r. o. z hľadiska naplnených zákonných podmienok v zmysle ust. § 196a Obchodného
zákonníka a to trvať na predložení súhlasov dozornej rady dlžníka z ich vykonaním
a porovnávaním ich podmienkami a s podmienkami obvyklými v bežnom obchodnom styku,
a tak posúdiť ich platnosť.
Podľa ust. § 196 ods. 1 Obchodného zákonníka spoločnosť môže poskytnúť úver,
pôžičku, previesť alebo poskytnúť do užívania majetok spoločnosti alebo zabezpečiť záväzok
členovi predstavenstva, prokuristovi alebo inej osobe, ktorá je oprávnená konať
za spoločnosť, a osobám im blízkym alebo osobám, ktoré konajú na ich účet, len na základe
predchádzajúceho súhlasu dozornej rady a za podmienok obvyklých v bežnom obchodnom
styku.
Podľa ust. § 196 ods. 2 Obchodného zákonníka ak sú osoby podľa odseku 1
oprávnené konať aj za iné osoby, použije sa ustanovenie odseku 1 primerane aj na plnenia
tam uvedené v prospech tejto inej osoby. Súhlas dozornej rady sa nevyžaduje, ak ide
o plnenie ovládajúcej osoby v prospech ovládanej osoby.
Z citovaného ustanovenia je nepochybné a nesporné, že predseda predstavenstva
úpadcu obišiel uvedené ustanovenie Obchodného zákonníka a v rozpore s ním súhlasil
s prevzatím ručiteľských záväzkov úpadcu za pôžičky poskytnuté svojej dcérskej spoločnosti
BIC TRADE s. r. o.
V reštrukturalizačnom posudku chýba zhodnotenie vzťahov medzi dlžníkom a BIC
TRADE s. r. o., na základe ktorých sa dlžník zaručil za záväzky osoby s ním spriaznenej
vo výške 7.900.000, EUR bez zjavnej ekonomickej príčiny pre dlžníka a ak správca
uvedené
vyhodnotil negatívne opomenul odôvodnenie takéhoto záveru a mal sa nimi zaoberať
najneskôr vo fáze preskúmavania pohľadávok. Správca taktiež opomenul skúmanie
neplatnosti ručiteľských vyhlásení, ktoré by mali zakladať nároky veriteľov voči dlžníkovi
a to napriek ich neplatnosti, resp. neexistencii, keďže neboli poskytnuté zákonným
spôsobom s poukazom na ust. § 196a Obchodného zákonníka.
Právny názor NSSR obsiahnutý v odôvodnení jeho uznesenia sp. zn. 1 Obdo 7/2012
zo dňa 30. 04. 2013 znie: „Reštrukturalizačné konanie je zložito štruktúrovaný právny
proces, v ktorom je všeobecný súd zaťažený povinnosťou zistiť a odhaliť, čo sa skrýva
pod obsahom pojmu spoločný záujem veriteľov, ktorý pri kolektívnom (spravidla
postupnom, resp. neúplnom) uspokojení veriteľov nekorešponduje s individuálnymi
záujmami jednotlivých veriteľov. Zmyslom a účelom reštrukturalizácie je zabránenie
individuálnemu uplatňovaniu či výkonu práv jednotlivých veriteľov v prospech ich
kolektívneho uspokojenia. Čo možno najväčšie uspokojenie pohľadávok všetkých veriteľov
pri spravodlivom usporiadaní vzťahov všetkých veriteľov s dlžníkom je určujúcim prvkom
a spoločným záujmom veriteľov.“
Konkurzné konanie na rozdiel od konania o reštrukturalizácii obsahuje v ust. § 46
ZKR úpravu splatnosti záväzkov úpadcu, ktoré vznikli pred vyhlásením konkurzu ako účinok
vyhlásenia konkurzu tak, že sa považujú za splatné.
Podľa § 119 ods. 1 ZKR účastníkmi reštrukturalizačného konania sú dlžník,
navrhovateľ a veritelia, ktorí spôsobom ustanoveným týmto zákonom prihlásili svoje
pohľadávky.
Zároveň NS SR v zmeňujúcom rozsudku uzavrel, že povinnosťou žalobcu ako veriteľa
bolo prihlásiť celú pohľadávku z úveru, teda aj nesplatené mesačné splátky úveru. Zároveň
bolo uvedené, že pri rozhodovaní o určení popretej pohľadávky nemohlo pri posudzovaní
prihlášky žalobcu v otázke splatnosti záväzku dlžníka v reštrukturalizačnom konaní
vychádzať z analógie legis, pretože ust. § 46 ZKR upravuje splatnosť záväzkov úpadcu,
ktoré vznikli pred vyhlásením konkurzu ako účinok vyhlásenia konkurzu tak, že sa považujú
za splatné.
Podľa ust. § 120 ods. 3 ZKR za prednostné pohľadávky sa nepovažujú nároky
ručiteľov, spoludlžníkov alebo iných osôb, ktorým vznikne po začatí reštrukturalizačného
konania pohľadávka voči dlžníkovi, ak budú za neho plniť záväzok, ktorý vznikol pred
začatím reštrukturalizačného konania. Tieto nároky musia byť v reštrukturalizácii uplatnené
prihláškou ako podmienené pohľadávky, inak v prípade potvrdenia reštrukturalizačného
plánu súdom zaniká právo vymáhať tieto nároky voči dlžníkovi.
Z uvedeného je zrejmé, že pohľadávky prihlásené veriteľom SZRB
do reštrukturalizácie nespĺňajú ani jeden zo zákonných znakov citovaného ust. § 120 ods. 3
ZKR pre podmienené pohľadávky. Pohľadávky SZRB sú v právnom postavení veriteľa
z titulu úverov, z ktorých vyplývajúce pohľadávky vznikli ešte pred začatím
reštrukturalizačného konania.
Úverové zmluvy, ktoré boli uzavreté medzi SZRB ako veriteľom a dlžníkom
uzatvárané v období v rokoch 2006 až 2010, pričom SZRB si svoje záväzky Z úverových
zmlúv poskytnúť dlžníkovi úver splnila, a tak na strane dlžníka došlo k vzniku záväzku
poskytnuté peňažné prostriedky SRZB veriteľovi vrátiť. Jednalo sa o úvery z „Úverovej
zmluvy UPM 51189 2096“ zo dňa 24. 05. 2006 v znení neskorších dodatkov vo výške
663.878,38 EUR, ďalej z „Úverovej zmluvy 53932 2008“ zo dňa 15. 05. 2008 v znení
neskorších dodatkov vo výške 2.323.574,33 EUR, pričom SZRB poskytla pôvodnému
dlžníkovi HEPAR s. r. o., ktorého záväzok dlžník prevzal dňa 03. 06. 2008 v sume
663.878,38 EUR, dňa 02. 07. 2008 v sume 10.788,02 EUR, dňa 02. 07. 2008 ostatné do dňa
24. 10. 2008, ďalej z „Úverovej zmluvy 28484 2009“ zo dňa 30. 06. 2009 v znení
neskorších dodatkov vo výške 3.218.144,65 EUR, ktoré boli poskytnuté dlžníkovi v čase
od 21. 09. 2009 do 28. 04. 2010 a z „Úverovej zmluvy 61583 2010 zo dňa 22. 11. 2010
vo výške 3.300.000, EUR SZRB poskytla dlžníkovi v čase od 16. 12. 2010 do 26. 08. 2011.
Z uvedeného je zrejmé, že záväzky dlžníka vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky SZRB
vznikli pred začatím reštrukturalizačného konania a tak predstavujú pohľadávky voči
dlžníkovi, ktoré sa uplatňujú v reštrukturalizácii prihláškou.
Zo znenia ZKR ako aj účelu reštrukturalizačného konania je zrejmé, že
v reštrukturalizácii sa prihlasujú splatné aj dosiaľ nesplatné pohľadávky peňažného
charakteru, ktoré vznikli pred začatím reštrukturalizačného konania. Podľa názoru veriteľa
ako aj rozhodujúceho súdu úprava podobná § 46 ZKR však v prípade pred začatím konania
nesplatných pohľadávok v reštrukturalizácii nie je potrebná, nakoľko reštrukturalizačné
konanie na rozdiel od konkurzu predpokladá existenciu právneho úkonu, v dôsledku ktorého
bude otázka splatnosti v reštrukturalizácii prihlásených pohľadávok dotknutá a tým je
reštrukturalizačný plán. V prípade pohľadávok splatných v čase reštrukturalizačného
konania dôjde z titulu súdom potvrdeného reštrukturalizačného plánu k predĺženiu lehoty
ich splatnosti spôsobom v pláne určenom, t. j. zo splatných pohľadávok sa z pravidla stanú
pohľadávky nesplatné a svoju lehotu splatnosti, ktorá bude určená v pláne. V prípade
doposiaľ nesplatných pohľadávok nemusia byť tieto v reštrukturalizačnom čo do svojho
obsahu vrátene lehôt platnosti dotknuté, a v takomto prípade zaraďujeme do skupiny
pre plánom nedotknuté pohľadávky alebo v reštrukturalizačnom pláne dôjde k zmene ich
obsahu vrátene zmeny lehôt ich splatnosti. ZKR tak nemusí obsahovať pre prípad
reštrukturalizácie ustanovenie, ktoré je obdobné ust. § 46 ZKR, pretože otázka splatnosti
prihlásených pohľadávok je upravená v súdom potvrdenom reštrukturalizačnom pláne.
Rozdielny prístup správkyne k pohľadávkam jednotlivých veriteľov je zavŕšená
skutočnosťou, že napriek špecifikovanému dôvodu popretia pohľadávok SZRB nedošlo
z totožného dôvodu zo strany správkyne k popretiu iných prihlásených pohľadávok medzi
nimi pohľadávok , , ,
a , ktorých konečná splatnosť mala taktiež nastať až po začatí
reštrukturalizačného konania dlžníka.
Podľa ust. § 114 ods. 2 ZKR právne úkony dlžníka môže správca schváliť, len ak
zhodnotia majetok dlžníka alebo ak sú potrebné na dosiahnutie účelu reštrukturalizácie.
Dlžník je povinný na tento účel poskytnúť správcovi všetky informácie o schvaľovanom
právnom úkone a inú s tým súvisiacu súčinnosť. Ak dlžník urobí právny úkon podliehajúci
súhlasu správcu bez súhlasu správcu, platnosť právneho úkonu tým nie je dotknutá,
právnemu úkonu však možno v konkurze odporovať, ak bol na majetok dlžníka do dvoch
rokov od začatia reštrukturalizačného konania vyhlásený konkurz.
Vystavenie zmenky a ručiteľského vyhlásenia v prospech spoločnosti BPT Leasing
a. s... na zabezpečenie záväzku spoločnosti BIC TRADE s. r. o., že ako leasingový nájomca
uhradí poskytovateľovi leasingu cenu za predmet leasingu a to je hotelové vybavenie
a zariadenie v celkovej výške 250.000, EUR, pričom podkladom
pre vyššie uvedené bola žiadosť dlžníka zo dňa 17. 06. 2014, ktorou požiadal správcu
o udelenie súhlasu s vystavením zmenky a ručiteľského vyhlásenia, pričom dlžník uviedol,
že získal od leasingovej spoločnosti BPT Leasing a. s. prísľub na odkúpenie časti
hotelového vybavenia a zariadenia za sumu 250.000, EUR, pričom vlastníkom tohto
zariadenia je spoločnosť BIC TRADE s. r. o. ale je v užívaní dlžníka. Leasingovým
nájomcom mala byť spoločnosť Kúpele Brusno a. s.
Z výnosu z tohto predaja mala spoločnosť BIC TRADE s. r. o. čiastočne uhradiť svoj
záväzok voči dlžníkovi, pričom dlžníkom získané finančné zdroje mali byť použité
na dokončovanie saunovej časti komplexu, pričom leasingová spoločnosť však požadovala
ručiteľské vyhlásenie a zmenku vystavenú dlžníkom. Správkyňa nepreukázala na základe
akého skutkového základu odsúhlasila vystavenie zmenky a ručenia za spoločnosť
BIC TRADE s. r. o. ako leasingového nájomcu, pokiaľ podľa vyjadrenia zo dňa 17. 06. 2014
mala byť leasingovým nájomcom spoločnosť Kúpele Brusno Pictures s. r. o.
Dňa 20. 05. 2014 správkyňa odsúhlasila právny úkon dlžníka, ktorý mal spočívať v navýšení
základného imania dcérskej spoločnosti dlžníka WORLD PHARM s. r. o... zo sumy 5.000,
EUR na sumu 65.000, EUR.
Svoju žiadosť dlžník o odsúhlasenie vyššej zábezpeky zo strany obchodných
partnerov spoločnosti WORD PHARM s. r. o. vzhľadom na reštrukturalizáciu dlžníka ako
materskej spoločnosti neodôvodnil dostatočne.
Správkyňa odôvodňovala svoj súhlas tým, že sa jedná a úzku previazanosť
podnikateľskej činnosti dlžníka so spoločnosťou WORLD PHARM s. r. o., pričom navýšenie
základného imania je nevyhnutné pre udržanie tržieb a následného zisku dcérskej
spoločnosti, pričom poukazovala na skutočnosť, že nevýšenie základného imania dcérskej
spoločnosti predstavovalo nepatrnú časť tržieb dlžníka a nie je možné predpokladať, že by
takýto právny úkon mohol negatívne pôsobiť na budúce uspokojenie veriteľov dlžníka
v zmysle reštrukturalizačného plánu.
V rozpore s uvedeným podľa účtovnej závierky spoločnosti WORLD PHARM s. r. o.
predstavoval hospodársky výsledok za rok 2012 stratu 183, EUR a za rok 2013 stratu 193,
EUR. Uvedená spoločnosť v období rokoch 2012 2013 nevykonávala žiadnu podnikateľskú
činnosť, ktorá by bola priamo súvisela s činnosťou dlžníka a bola nevyhnutnou súčasťou pre
dosiahnutie účelu reštrukturalizácie dlžníka. Napriek uvedenému dňa 31. 05. 2014 bolo
v Obchodnom registri SR zverejnené navýšenie základného imania spoločnosti WORLD
PHARM s. r. o. zo sumy 5.000, EUR na 65.000, EUR. V reštrukturalizačnom spise sa
nenachádzajú údaje, žeby správca následne po udelení súhlasu dlžníkovi žiadal
o preukázanie skutočnosti, či spoločnosť WORLD PHARM s. r. o. vstúpila do zmluvných
vzťahov s odberateľmi dlžníka a akým spôsobom sa táto spoločnosť zúčastňuje na podnikaní
dlžníka. Takéto navýšenie základného imania dcérskej spoločnosti nie je úkonom
smerujúcim k zhodnoteniu majetku dlžníka, alebo ktoré je nevyhnutné pre dosiahnutie účelu
reštrukturalizácie.
V reštrukturalizačnom konaní dlžníka bola uplatnená aj pohľadávka veriteľa KP
Servis automobilov s. r. o... v sume 3.070,83 EUR, ktorá predstavovala zostatok pohľadávky
KB Servis automobilov s. r. o. voči dlžníkovi uplatnenej faktúrou č. 12/2013 zo dňa 27. 12.
2013.
Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 2 R 10/2013 zo dňa 06. 12. 2013
bola povolená reštrukturalizácia KB Servis automobilov s. r. o., pričom za správcu bola
ustanovená správkyňa. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 2 R 10/2013
zo dňa 05. 06. 2014 bol na majetok KB Servis automobilov s. r. o. vyhlásený konkurz a tak
správkyňa bola v čase povolenia reštrukturalizačného konania dlžníka dňa 14. 05. 2014
súčasne správkyňou v reštrukturalizačnom konaní veriteľa dlžníka. Pri zachovaní odbornej
starostlivosti správkyne v reštrukturalizačnom konaní KB Servis automobilov s. r. o. tento
musel vedieť o existencii pohľadávky voči subjektu, voči dlžníkovi. Správkyňa poverenie
na vypracovanie reštrukturalizačného posudku dlžníka prijala dňa 17. 03. 2014, čiže v čase
po ustanovení za reštrukturalizačnú správkyňu veriteľa.
Podľa ust. § 3 ods. 7 veta 2 Zákona č. 8/2005 Z. z. o správcoch správca je povinný
odmietnuť poverenie na vypracovanie reštrukturalizačného posudku alebo požiadať
o odvolanie z funkcie v príslušnom konaní podľa osobitného predpisu vždy, ak to ustanovuje
tento zákon.
Podľa ust. § 4 ods. 3 Zákona č.. 8/2008 Z. z. o správcoch ak správca vykonáva
správcovskú činnosť vo viacerých veciach, je vylúčený z výkonu správcovskej činnosti v tých
veciach, v ktorých spoločné záujmy veriteľov v jednotlivých veciach môžu byť vo vzájomnom
rozpore.
Z vykonaného dokazovania a zo zistení, ktoré boli poskytnuté zo strany veriteľa,
správkyne ako aj oboznámením sa s listinnými dôkazmi v spise bolo nepochybne
preukázané, že v tomto konaní o reštrukturalizácii rozhodovali veritelia právne
spochybniteľných pohľadávok, ktorými neposkytli dlžníkovi žiadne reálne plnenie,
a v ktorých údajné právne dôvody možno považovať za odporovateľné úkony, resp.
za neplatné. Funkciu správkyne dlžníka v reštrukturalizácii vykonáva osoba, ktorá
vzhľadom na svoje pôsobenie ako správkyňa v reštrukturalizácii veriteľa dlžníka v takejto
funkcii vystupuje. Rôznym spôsobom pristupuje a vyhodnocuje prihlásené pohľadávky
veriteľov a schvaľuje ich bez náležitého posúdenia.
V konaní bolo preukázané, že veriteľ SZRB, ktorý poskytol dlžníkovi úver vo výške
8.796.494,43 EUR bez príslušenstva bol popretý a tak je dôvodné predpokladať, že toto
reštrukturalizačné konanie už nedokáže zabezpečiť rámec na ochranu spoločného záujmu
veriteľov dlžníka, ktorých pohľadávky nemajú právny dôvod vzniku v právne pochybných
vzťahoch s výrazným charakterom odporovnateľnosti, a keďže v reštrukturalizačnom konaní
bola pripustená existencia pohľadávok pochybného pôvodu do konania a tým aj možného
odčerpania väčšiny plnenia určeného pre nezabezpečených veriteľov dlžníka v prospech
veriteľov právne spochybniteľných pohľadávok nemožno predpokladať, že toto
reštrukturalizačné konanie môže viesť k lepšiemu uspokojeniu pohľadávok skutočných
veriteľov dlžníka vrátane SZRB ako v prípade konkurzu, ktorý by bol vyhlásený na majetok
dlžníka.
Dňa 23. 09. 2014 bolo doručené tunajšiemu súdu podanie veriteľa SZRB, kde veriteľ
sa vyjadril k zápisnici z prejednania podnetu zo dňa 09. 09. 2014. Spolu s vyjadrením
veriteľ SZRB doložil zmluvu po postúpení pohľadávok uzavretú medzi
a Dlžníkom, súhlas na ručiteľské vyhlásenie a vystavenie zmenky, súhlas správcu s právnym
úkonom dlžníka zo dňa 20. 05. 2014 a taktiež súhlas správcu s právnym úkonom dlžníka
zo dňa 18. 06. 2014.
Po oboznámení sa so stanoviskom správkyne tak, ako je zachytené v Zápisnici, bol
postup správcu v procese preskúmavania pohľadávok v rozpore so zákonnou požiadavkou
odbornej starostlivosti. Zo Zápisnice vyplýva, že správca sa naznačenými otázkami
ohľadom pravosti pohľadávok veriteľov ,
a v celkovej výške 10.269.160,94, EUR žiadnym spôsobom nezaoberal
a uspokojil sa výlučne so skutočnosťou, že zo strany dlžníka došlo k uznaniu predmetných
záväzkov a to aj napriek tomu, že samotné uznanie záväzku má za následok len vznik
vyvrátiteľnej domnienky o existencii záväzku v čase uznania, ktorá sa dá vyvrátiť práve
napríklad námietkou neplatnosti, čo musí byť správcovi ako osobe s právnickým vzdelaním
známe. Preskúmanie právnych dôvodov vzniku prihlásených pohľadávok z hľadiska ich
platnosti patrí podľa názoru SZRB medzi základné minimum, ktoré kladie zákon na výkon
funkcie správcu v tejto fáze reštrukturalizačného konania. Ide o postup, ktorý určite
nepredstavuje postup nad rozsah kompetencií správcu, tak ako je v Zápisnici na viacerých
miestach správcom uvádzané, ale postup, ktorý zodpovedá zákonnému imperatívu postupu
správcu s odbornou starostlivosťou bez ohľadu na to, či na tieto skutočností bolo alebo
nebolo zo strany niektorého z prihlásených veriteľov poukázané.
Ako zo Zápisnice vyplýva, správca sa otázkou vystavenia ručiteľských vyhlásení
zo strany dlžníka v rozpore s ustanovením § 196a Obchodného zákonníka nezaoberal
a dodatočne k uvedenému zaujal stanovisko, podľa ktorého sa predmetné ustanovenie
na tieto právne vzťahy nevzťahuje a súhlasy dozornej rady dlžníka tak neboli potrebné.
SZRB sa uvedené tvrdenie správcu javí ako právne problematické a zo strohého vyjadrenia
nie je zrejmé, ako mohol správca dôjsť k v Zápisnici prezentovanému záveru.
Za stavu, keď právne dôvody vzniku prihlásených pohľadávok vo výške
10.269.160,94, EUR nepovažovala správkyňa za potrebné preskúmavať aspoň ohľadom ich
platnosti. Správkyňa sa nezaoberala otázkou ani ich prípadnej odporovateľnosti,
hoci vzťahy medzi dlžníkom a jemu spriaznenou osobou BIC TRADE s. r. o., na základe
ktorých malo dôjsť k vzniku pohľadávok vo výške 10.269.160,94, EUR, mali byť podrobené
detailnému rozboru už priamo v reštrukturalizačnom posudku dlžníka, ktorý vypracovala
správkyňa.
Správkyňa uvedené v Zápisnici z 09. 09. 2014 ako otázku prípadnej odporovateľnosti
týchto právnych úkonov neozrejmila, len potvrdila, že peňažné prostriedky, ktoré mali byť
poskytnuté spoločnosti BIC TRADE s. r. o. zo strany veriteľov ,
a , a ktoré mal dlžník zabezpečiť ručiteľskými
vyhláseniami, boli použité na zhodnotenie majetku osoby spriaznenej s dlžníkom
a to spoločnosti BIC TRADE s. r. o., pričom tento má byť údajne užívaný zo strany dlžníka.
Ak sa malo vykonať zhodnotenie majetku osoby spriaznenej s dlžníkom na „účet“ dlžníka,
možno ohľadom neúčinnosti predmetných právnych úkonov spochybňovať. Správkyňa
vzťahy medzi dlžníkom a jemu spriaznenou osobou ani v takomto významnom objeme
nepovažovala za nutné bližšie skúmať a po nepreskúmaní prihlásených pohľadávok
z hľadiska platnosti právnych úkonov, ktoré mali predstavovať právne dôvody ich vzniku,
neskúmal ani právne úkony dlžníka z hľadiska ich prípadnej odporovateľnosti.
Správkyňa preskúmavala tieto pohľadávky iba v rozsahu ich zaúčtovania,
poskytnutia a použitia a žiadnym spôsobom sa nezaoberala otázkou ich právnej platnosti.
Z dlžníkom predloženého znaleckého posudku č. 85/2014, z ktorého malo vyplývať
zhodnotenie majetku spoločnosti BIC TRADE s. r. o. v dôsledku poskytnutých pôžičiek
vyplýva, že zhodnotenie majetku spoločnosti BIC TRADE s. r. o. bolo vykonané v rokoch
2004 až 2007, teda pred samotným deklarovaným poskytnutím pôžičiek zo strany veriteľov
, a .
Z poznámok k účtovnej závierke spoločnosti BIC TRADE s. r. o. za rok 2013 vyplýva,
že táto spoločnosť v svojom účtovníctve za roky 2012, 2013 neevidovala akékoľvek záväzky z
titulu dlhodobých pôžičiek, krátkodobých pôžičiek, krátkodobých finančných výpomocí.
Z poznámok k účtovnej závierke dlžníka za rok 2012 vyplýva, že dlžník v svojom účtovníctve
za roky 2012, 2011 neevidoval akékoľvek podmienené záväzky z titulu ručení. Na tieto
skutočnosti bola správkyňa upozornená v podnete na popretie pohľadávok veriteľov
, a .
Veriteľ SZRB poukazovala na rozdielnosti v procese preskúmavania jednotlivých
prihlásených pohľadávok. Pohľadávka voči dlžníkovi vo výške 7.000.000,
EUR predstavuje odplatu za postúpenie pohľadávky p. voči spoločnosti
BIC TRADE s. r. o. na dlžníka podľa Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 31. 3. 2014.
Odplata vo výške 7 000 000, EUR mala byť p. zaplatená v zmysle
Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 31. 3. 2014 do 31. 12. 2027. V zmysle záverov
správkyne, ktorými odôvodnila popretie pohľadávok SZRB, tak mala byť táto pohľadávka
veriteľa zo strany Správcu aj z tohto dôvodu popretá.
SZRB zotrváva na stanovisku, že zo strany správkyne boli schvaľované právne úkony
dlžníka v rozpore s § 114 ods. 2 ZKR a bez ich náležitého posúdenia zo strany správcu
s odbornou starostlivosťou.
Vo veci odsúhlasenia navýšenia základného imania spoločnosti WORLD PHARM,
s. r. o. o sumu 60.000, EUR zo strany dlžníka, je zrejmý rozpor medzi dôvodmi
odsúhlasenia tohto úkonu zo strany správkyne uvedenými v podaní zo dňa 20. 05. 2014
a v Zápisnici uvedenými dôvodmi v reakcii na podanie SZRB zo dňa 22. 08. 2014.
Správkyňa žiadnym spôsobom relevantne nevyvrátila skutočnosti uvedené SZRB
v podaní zo dňa 22. 08. 2014, teda že nejde o právny úkon nevyhnutný pre dosiahnutie
účelu reštrukturalizácie dlžníka a že k jeho odsúhlaseniu zo strany správkyne došlo bez jeho
náležitého posúdenia v zmysle § 114 ods. 2 ZKR resp. že sa správkyňa touto zákonnou
podmienkou pri odsúhlasovaní tohto právneho úkonu dlžníka vôbec nezaoberala.
Správkyňa v Zápisnici neuviedla relevantným spôsobom uviesť, akú činnosť táto spoločnosť
pre Dlžníka vykonáva a prečo je navýšenie základného imania spoločnosti WORLD
PHARM s. r. o. nevyhnutné pre dosiahnutie účelu reštrukturalizácie dlžníka. Správkyňa
neuviedla, do akých právnych vzťahov spoločnosť WORLD PHARM s. r. o. namiesto dlžníka
vstupuje. Pričom bola povinná túto skutočnosť konajúcemu súdu preukázať.
Vzhľadom na citované ustanovenia ako aj zistený skutkový stav okresný súd
považoval za potrebné rozhodnúť tak, ako je vo výroku tohto uznesenia uvedené a vyhlásil
konkurz na majetok úpadcu.»
Proti napadnutému uzneseniu okresného súdu podali odvolanie sťažovateľ 1 a tiež
sťažovateľka 4 a sťažovateľka 5. Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“)
ako odvolací súd uznesením sp. zn. 43 CoKR 39/2014 z 13. novembra 2014 odvolanie
sťažovateľa 1, odvolanie dlžníka (sťažovateľky 5) a aj odvolanie reštrukturalizačnej
správkyne (sťažovateľky 4) odmietol ako procesne neprípustné.
O návrhu SZRB na odvolanie reštrukturalizačnej správkyne rozhodol okresný súd
uznesením sp. zn. 1 R 5/2014 zo 17. októbra 2014 tak, že ho zamietol vzhľadom
na skutočnosť, že „v danej veci bol vyhlásený konkurz a ustanovený správca konkurznej
podstaty súd má za to, že je na mieste návrh na odvolanie správkyne v reštrukturalizácii...
zamietnuť, nakoľko citovaným uznesením tunajšieho súdu bolo v návrhu veriteľa Slovenskej
záručnej a rozvojovej banky, a. s. vyhovené“.
Rovnako postupoval okresný súd aj vo veci návrhu SZRB, ktorým sa domáhal
nariadenia predbežného opatrenia (návrh doručený okresnému súdu 3. októbra 2014), ktorý
uznesením sp. zn. 1 R 5/2014 zo 17. októbra 2014 zamietol s odôvodnením, že „keďže
rozhodnutie tunajšieho okresného súdu o vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu... bol
splnený účel, ktorý sledoval návrh na vyhlásenie predbežného opatrenia súd rozhodol tak,
že návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol“.
Sťažovatelia tvrdia, že kľúčové pochybenia okresného súdu obsiahnuté v napadnutom
uznesení spočívajú najmä v tom, že:
„ nezohľadňuje podania a argumentáciu účastníkov konania a Správcu, ktoré boli
voči súdu urobené riadne, včas a v zákonom predpísanej forme,
nedáva jasne a zrozumiteľne odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné
otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany,
je arbitrárne, svojvoľné, vnútorne nekonzistentné a nelogické v časti odôvodnenia
záverov, o ktoré je opreté,
obsahuje svojvoľnú aplikáciu a výklad ZKR, pretože sa odchýlil od znení
príslušných ustanovení ZKR spôsobom, ktorý zásadne poprel ich účel a význam,
je svojimi právnymi účinkami zjavne neprimerané k dôvodom, ktoré viedli k jeho
prijatiu.“
Ústavný súd opakovane pripomína svoj ustálený právny názor, v zmysle ktorého
zásadne nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecných súdov,
ktoré viedli k rozhodnutiu vo veci samej alebo k inému súdnemu rozhodnutiu, ktorým končí
konanie pred nimi. Tento prístup je dôsledkom toho, že všeobecné súdy vychádzajú pri
prerokúvaní a rozhodovaní vecí patriacich do ich právomoci zo zákonnej úpravy a z vlastnej
interpretácie zákonov a podzákonných úprav. Ústavný súd je však oprávnený a povinný
posúdiť neústavnosť konania a rozhodovania všeobecných súdov vo veciach, v ktorých niet
iného, nadriadeného alebo opravného súdu, ktorý by chránil základné právo účastníka
konania pred súdom nižšieho stupňa (IV. ÚS 1/02, IV. ÚS 156/03). V súlade s uvedeným
právnym názorom ústavný súd postupoval aj vo veci sťažovateľov.
Právomoc súdov rozhodovať v konkurznom a reštrukturalizačnom konaní možno
vyvodiť z čl. 142 ods. 1 ústavy. Ústava prostredníctvom blanketovej normy obsiahnutej
v čl. 143 ods. 2 odkazuje na zákon, ktorý okrem iného podrobne upraví pôsobnosť súdov
a konanie pred nimi. Za zákon vydaný na základe blanketovej normy obsiahnutej v čl. 143
ods. 2 ústavy nepochybne možno považovať aj zákon o konkurze a reštrukturalizácii, ktorý
v rámci tretej časti nazvanej „Reštrukturalizácia“ upravuje v jej piatej hlave aj ingerenciu
všeobecných súdov v procese reštrukturalizácie, a to formou dohľadu súdu nad činnosťou
dlžníka, správcu a veriteľských orgánov (§ 131 ods. 1 zákona o konkurze
a reštrukturalizácii) a v taxatívne vymenovaných prípadoch ex offo aj rozhodnutím
o zastavení reštrukturalizačného konania, o začatí konkurzného konania a o vyhlásení
konkurzu (§ 131 ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii).
V posudzovanej veci okresný súd najprv na návrh sťažovateľa 1 (ako veriteľa
dlžníka) po zistení, že sú splnené zákonné podmienky, uznesením sp. zn. 1 R 5/2014
zo 6. mája 2014 povolil reštrukturalizáciu dlžníka. Následne však okresný súd jedným
uznesením sp. zn. 1 R 5/2014 z 10. októbra 2014 zastavil reštrukturalizačné konanie vedené
proti dlžníkovi, začal konkurzné konanie a vyhlásil konkurz na majetok dlžníka. Išlo
o postup a rozhodnutie, ktoré korešponduje s § 131 ods. 2 zákona o konkurze
a reštrukturalizácii, keďže v jeho zmysle môže príslušný reštrukturalizačný súd zastaviť
reštrukturalizačné konanie aj bez návrhu, začať konkurzné konanie a vyhlásiť konkurz na
majetok dlžníka, ak nastane niektorá z týchto hypotéz:
a) správca opakovane alebo závažne porušil povinnosti ustanovené týmto zákonom,
b) správca nesplnil svoju povinnosť požiadať súd o vyhlásenie konkurzu,
c) správca riadne nezvolal schôdzu veriteľov,
d) schôdza veriteľov nebola uznášaniaschopná alebo nezvolila veriteľský výbor alebo
na návrh veriteľa oprávneného hlasovať sa uzniesla, aby súd vyhlásil konkurz,
e) záverečný návrh plánu nebol predkladateľom plánu predložený na predbežné
schválenie veriteľskému výboru v zákonnej lehote,
f) veriteľský výbor predložený návrh plánu v zákonnej lehote neschválil alebo
predložený návrh plánu zamietol,
g) správca riadne nezvolal schôdzu, ktorá má rozhodnúť o schválení plánu,
h) za prijatie plánu na schôdzi, ktorá má rozhodnúť o schválení plánu, nehlasovala
nadpolovičná väčšina skupín alebo prítomní veritelia s nadpolovičnou väčšinou všetkých
hlasov počítaných podľa zistenej sumy ich zistených pohľadávok,
i) predkladateľ plánu v zákonnej lehote nepodal na súde návrh na potvrdenie plánu
súdom.
V konkrétnych okolnostiach posudzovanej veci okresný súd zastavenie
reštrukturalizácie a vyhlásenie konkurzu podľa § 131 ods. 2 písm. a) zákona o konkurze
a reštrukturalizácii založil na svojom zistení, že „v tomto konaní o reštrukturalizácii
rozhodovali veritelia právne spochybniteľných pohľadávok, ktorými neposkytli dlžníkovi
žiadne reálne plnenie a v ktorých údajné právne dôvody možno považovať za odporovateľné
úkony, resp. za neplatné. Funkciu správkyne dlžníka v reštrukturalizácii vykonáva osoba,
ktorá vzhľadom na svoje pôsobenie ako správkyňa v reštrukturalizácii veriteľa dlžníka
v takejto funkcii vystupuje. Rôznym spôsobom pristupuje a vyhodnocuje prihlásené
pohľadávky veriteľov a schvaľuje ich bez náležitého posúdenia.“.
Z odôvodnenia napadnutého uznesenia sp. zn. 1 R 5/2014 z 10. októbra 2014 možno
vyvodiť, že okresný súd dospel k záveru, že reštrukturalizačná správkyňa závažným
spôsobom porušila svoje základné povinnosti konať pri výkone svojej funkcie s osobitnou
starostlivosťou [čo je v zmysle § 131 ods. 2 písm. a) zákona o konkurze a reštrukturalizácii
dôvodom pre obligatórnu konverziu reštrukturalizácie na konkurz], na základe svojich
zistení, podľa ktorých mala reštrukturalizačná správkyňa nerovnako pristupovať k podnetom
na popieranie pohľadávok jednotlivými veriteľmi, a tiež tým, že sa nezaoberala
podrobnejším skúmaním platnosti a odporovateľnosti právnych úkonov dlžníka vo vzťahu
k spriaznenej osobe.
Úlohou ústavného súdu bolo posúdiť, či okresný súd preskúmal uvedené otázky
ústavne udržateľným spôsobom, teda vyhodnotiť, či okresný súd svoj právny názor
dostatočne, a teda ústavne akceptovateľným spôsobom odôvodnil a či ho nemožno
považovať za arbitrárny.
Podľa § 131 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii súd počas
reštrukturalizácie dohliada nad činnosťou dlžníka, správcu a veriteľských orgánov. Súd je
oprávnený požadovať od správcu vysvetlenia alebo správy o priebehu reštrukturalizácie,
ktoré je správca povinný v určenej lehote poskytnúť.
Jednou z dôležitých úloh správcu v procese reštrukturalizácie je zisťovanie
a popieranie prihlásených pohľadávok, ktoré je upravené v § 124 zákona o konkurze
a reštrukturalizácii. Právo preskúmavať a popierať prihlásené pohľadávky má len správca.
Samotný dlžník ani veriteľ toto právo nemá, má len právo v zmysle § 124 ods. 3 zákona
o konkurze a reštrukturalizácii podať správcovi podnet, aby prihlásenú pohľadávku poprel.
Správca je povinný každý podnet s odbornou starostlivosťou vyhodnotiť a po vyhodnotení
podnetu písomne informovať toho, kto podnet podal, ako podnet vybavil.
V procese popierania správca každú prihlásenú pohľadávku s odbornou
starostlivosťou porovná s účtovnou a inou dokumentáciou dlžníka, so zoznamom záväzkov
dlžníka, ktorý bol vyhotovený pri podaní návrhu na reštrukturalizáciu, prihliada
aj na samotné vyjadrenie dlžníka a iných osôb a vykoná aj vlastné šetrenie. Úlohou správcu
je s odbornou starostlivosťou posúdiť právny dôvod, vymáhateľnosť, výšku, zabezpečenie
zabezpečovacím právom alebo poradie zabezpečovacieho práva prihlásenej pohľadávky
a v prípade, že vyhodnotí niektorú z už uvedených skutočností ako spornú, je povinný ju
poprieť.
Zákonná povinnosť správcu poprieť spornú pohľadávku ustanovená v § 124 ods. 1
zákona o konkurze a reštrukturalizácii je dôsledkom skutočnosti, že nepopretie spornej
pohľadávky nemožno v rámci reštrukturalizačného konania nijakým spôsobom zhojiť,
pričom takáto pohľadávka by musela byť zaradená do reštrukturalizačného plánu a v prípade
potvrdenia schváleného plánu súdom následne uspokojená v rozsahu ustanovenom
potvrdeným a schváleným reštrukturalizačným plánom.
V zmysle § 124 ods. 4 zákona o konkurze a reštrukturalizácii sa veriteľ popretej
pohľadávky môže do 30 dní od uplynutia lehoty na popieranie pohľadávok žalobou podanou
na súde voči dlžníkovi domáhať, aby súd určil právny dôvod, vymáhateľnosť, výšku,
zabezpečenie zabezpečovacím právom alebo poradie zabezpečovacieho práva popretej
pohľadávky, pričom veriteľ sa môže domáhať najviac toho, čo uviedol v prihláške. O určení
pohľadávky rozhoduje reštrukturalizačný súd, pretože ide o konanie vyvolané
reštrukturalizáciou. Konanie o určení popretej pohľadávky je samostatným súdnym
konaním, v ktorom sa osobitné procesné ustanovenia zákona o konkurze a reštrukturalizácii
nepoužijú (§ 196 a nasl.). Ide o typicky sporové konanie, v ktorom sa vo veci rozhoduje
rozsudkom a konanie sa vedie podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku. Žaloba
o určenie popretej pohľadávky má povahu určovacej žaloby. Naliehavý právny záujem ale
netreba preukazovať, pretože právo podať žalobu vyplýva priamo zo zákona.
Účelom incidenčného konania je, aby o oprávnenosti sporného nároku rozhodoval
súd, a nie správca. V súlade s ustálenou judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
(napr. rozhodnutie 1 Obo 136/2007 z 18. decembra 2007) predmetom incidenčného konania
je zistenie, či pohľadávka pre účely zaradenia do zoznamu prihlásených pohľadávok je
oprávnená alebo sporná, a to na účely neskoršieho uspokojenia veriteľov dlžníka. Súčasťou
právneho posúdenia veci súdom v spore o pravosť, výšku alebo poradie prihlásenej
a správcom popretej pohľadávky musí byť vždy záver o splnení predpokladov, za ktorých sa
súd môže dôvodnosťou nároku uplatneného tzv. incidenčnou žalobou vôbec zaoberať.
Správca má povinnosť konať s odbornou starostlivosťou nielen pri preskúmavaní
a popieraní prihlásených pohľadávok, ale počas celého reštrukturalizačného konania. Pojem
konanie s odbornou starostlivosťou definuje zákon o konkurze a reštrukturalizácii v § 7 ako
konanie so starostlivosťou primeranou funkcii alebo postaveniu konajúcej osoby po
zohľadnení všetkých dostupných informácií, ktoré sa týkajú alebo môžu mať vplyv na jej
konanie. Na výkon funkcie správcu sa vyžaduje zloženie skúšky z ekonomickej aj právnej
oblasti, preto sa predpokladá, že správca je odborne spôsobilý vyhodnotiť a posúdiť nielen
ekonomické a účtovné informácie, ale aj právne posúdiť právny dôvod, vymáhateľnosť
pohľadávky, existenciu a rozsah zabezpečovacieho práva.
Zákon č. 8/2005 Z. z. o správcoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov však jednoznačne ukladá správcovi povinnosť vykonávať správcovskú
činnosť čestne, zodpovedne, svedomito, s odbornou starostlivosťou a s využitím všetkých
svojich skúseností a odborných vedomostí. Správca tiež zodpovedá za škodu, ktorú spôsobí
v súvislosti s výkonom správcovskej činnosti.
Zo skutočností uvedených v sťažnostiach sťažovateľov a z ich príloh vyplýva, že
SZRB ako veriteľka uplatnila v reštrukturalizačnom konaní vedenom okresným súdom
pod sp. zn. 1 R 5/2014 zabezpečené pohľadávky v celkovej výške 8 957 288,64 €, ktoré
správca poprel. SZRB s týmto záverom nesúhlasila a prostredníctvom viacerých právnych
nástrojov (podnet na vykonanie dohľadu, podnet na zastavenie reštrukturalizácie
a vyhlásenie konkurzu, návrh na odvolanie správcu, na vydanie predbežného opatrenia) sa
usilovala uvedený právny stav zvrátiť. V zákonom ustanovenej lehote SZRB taktiež podala
okresnému súdu žaloby o určenie pravosti pohľadávok. Konania o týchto žalobách sú
vedené okresným súdom pod sp. zn. 60 Cbi 13/2014, 60 Cbi 14/2014, 26 Cbi 16/2014
a 27 Cbi 14/2014. Z vyžiadaných spisov okresného súdu ústavný súd zistil, že v žiadnom
z uvedených incidenčných konaní okresný súd do zastavenia reštrukturalizačného konania
a vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka nerozhodol v merite veci, a ak v jednom z týchto
incidenčných konaní (sp. zn. 26 Cbi 16/2014) okresný súd konanie zastavil (uznesením
zo 16. decembra 2014), postupoval tak ex offo podľa § 124 ods. 9 zákona o konkurze
a reštrukturalizácii z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka.
Sťažovatelia poukazujú na to, že k spornej skutočnosti (oprávnenosť pohľadávok
SZRB), ktorá má byť predmetom dokazovania v incidenčných konaniach, sa prejudiciálne
vyjadrila „vybavujúca“ sudkyňa v reštrukturalizačnom konaní s tým, že relevantné poznatky
v tejto veci získala iným spôsobom ako dokazovaním vykonaným v incidenčnom konaní.
Napriek argumentácii okresného súdu (uvedeného len v jeho vyjadrení k ústavným
sťažnostiam z 10. apríla 2015), že pokiaľ sa v posudzovanej veci aj zaoberal povahou
pohľadávok jednotlivých veriteľov, nerozhodol o ich oprávnenosti, resp. neoprávnenosti
záväzne, je nepochybné, že práve toto prejudiciálne posúdenie uvedených pohľadávok
v reštrukturalizačnom konaní celkom zjavne viedlo k právnemu záveru súdu, podľa ktorého
došlo k závažnému porušeniu povinností správcu pri vykonávaní jeho činnosti, ktorého
dôsledkom bolo napadnuté uznesenie o zastavení reštrukturalizačného konania a vyhlásení
konkurzu. Za týchto okolností vyznieva uvedená obranná argumentácia okresného súdu
formalisticky a alibisticky, pritom zjavne nezohľadňuje konkrétne okolnosti posudzovanej
veci a predovšetkým právne dôsledky, ktoré postup okresného súdu vyvolal.
V naznačených súvislostiach ústavný súd poukazuje na svoju doterajšiu judikatúru
týkajúcu sa požiadavky ústavne konformnej interpretácie právnych predpisov, podľa ktorej
ako ústavne nesúladné (porušujúce základné práva sťažovateľov) hodnotí aj také
rozhodnutia všeobecných súdov, v ktorých boli zákony, prípadne podzákonné právne
úpravy interpretované v extrémnom rozpore s princípmi spravodlivosti v dôsledku
napr. prílišného formalizmu (IV. ÚS 192/08, IV. ÚS 69/2012, IV. 92/2012, I. ÚS 26/2010,
III. ÚS 163/2011). Ústavný súd vo svojej judikatúre už tiež viackrát vyslovil, že k výkladu
právnych predpisov a ich inštitútov nemožno pristupovať len z hľadiska textu zákona,
a to ani v prípade, keď sa text môže javiť ako jednoznačný a určitý, ale predovšetkým podľa
zmyslu a účelu zákona (IV. ÚS 92/2012, I. ÚS 351/2010, m. m. I. ÚS 306/2010). Uvedené
interpretačné východiská je podľa názoru ústavného súdu žiaduce uplatniť aj pri aplikácii
a výklade ustanovení zákona o konkurze a reštrukturalizácii o porušení povinností správcu
v reštrukturalizácii konať s odbornou starostlivosťou.
Ústavný súd nemá dôvod spochybňovať a ani nespochybňuje zákonom ustanovenú
možnosť súdu zastaviť reštrukturalizačné konanie a vyhlásiť konkurz podľa § 131 ods. 2
písm. a) zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ak zistí, že správca opakovane alebo
závažne porušil povinnosti ustanovené týmto zákonom. Z odôvodnenia napadnutého
uznesenia o zastavení reštrukturalizačného konania a vyhlásení konkurzu na majetok
dlžníka však vyplýva, že okresný súd len konštatoval, že „v konaní bolo preukázané, že
veriteľ SZRB, ktorý poskytol dlžníkovi úver vo výške 8.796.494,43 EUR bez príslušenstva
bol popretý“, pritom sa vôbec nezaoberal tým, že o oprávnenosti správcom popretých
pohľadávok SZRB sa bude rozhodovať v iných konaniach (incidenčných), v ktorých ešte
nebolo právoplatne rozhodnuté vo veci samej. Napriek tomu okresný súd v napadnutom
uznesení už „dôvodne predpokladal, že toto reštrukturalizačné konanie už nedokáže
zabezpečiť rámec na ochranu spoločného záujmu veriteľov dlžníka, ktorých pohľadávky
nemajú právny dôvod vzniku v právne pochybných vzťahoch s výrazným charakterom
odporovateľnosti“. Za uvedených okolností [aj s prihliadnutím na aplikovateľnú judikatúru,
podľa ktorej konkurzný súd nie je oprávnený preskúmať prihlásené pohľadávky pri výkone
dohliadacej činnosti (Sj 62/2002, uznesenie Vrchného súdu v Prahe, sp. zn. 1 Ko 363/1999
z 10. januára 2000)] vyznieva záver okresného súdu arbitrárne o to viac, že ho vedome
formuloval mimo rámca procesného dokazovania v incidenčných konaniach, a to napriek
tomu, že musel mať vedomosť o tom, že ide o skutočnosti, ktoré zjavne budú (majú byť)
predmetom dokazovania v incidenčných konaniach. Za týchto okolností záver okresného
súdu o tom, že „postup správkyne pri preskúmavaní pohľadávok nenapĺňa zákonnú
požiadavku pre postup s odbornou starostlivosťou a môže mať za následok podstatné
ohrozenie spoločných záujmov veriteľov dlžníka na dosiahnutí čo možno najvyššej miery
uspokojenia ich uplatnených nárokov“, vyslovený bez toho, aby sa ústavne
akceptovateľným spôsobom vysporiadal s relevantnými skutkovými okolnosťami, považuje
ústavný súd minimálne za predčasný a ústavne spochybniteľný.
V konkrétnych okolnostiach posudzovanej veci je nevyhnutné brať do úvahy
aj rešpektovanie ústavnej zásady zákonného sudcu v podmienkach reštrukturalizačného
konania o to viac, že sťažovatelia namietajú explicitne aj porušenie základného práva
na zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1 ústavy. Ústavný súd v tejto súvislosti pripomína
svoj právny názor, podľa ktorého je porušenie základného práva nebyť odňatý svojmu
zákonnému sudcovi spravidla relevantné vo vzťahu k posudzovaniu ústavnej
akceptovateľnosti meritórneho rozhodnutia (III. ÚS 390/2010), a konštatuje, že napadnuté
uznesenie okresného súdu má z hľadiska svojich právnych účinkov nepochybne meritórny
charakter a je v zásade konečné (ak neberieme do úvahy možnosti vyplývajúce z oprávnenia
dotknutých účastníkov konania podať sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, pozn.).
V konkrétnych okolnostiach posudzovanej veci ústavný súd považuje za osobitne
významnú aj námietku sťažovateľov, že okresný súd sa v napadnutom uznesení, ktoré
je primárne založené na závere o porušení povinností sťažovateľky 4 reštrukturalizačnej
správkyne, nezaoberal jej zásadným a pre rozhodovanie nepochybne relevantným
vyjadrením z 27. septembra 2014, ktoré bolo okresnému súdu doručené 30. septembra 2014.
Označené vyjadrenie reštrukturalizačnej správkyne okresný súd nepremietol ani
do odôvodnenia napadnutého uznesenia, hoci si musel byť vedomý toho, že v ňom
obsiahnuté skutočnosti by mohli podstatným spôsobom ovplyvniť jeho záver o tom, že
správkyňa si neplnila svoje povinnosti s požadovanou odbornou starostlivosťou, ktorý je
esenciálnym základom pre rozhodnutie podľa § 131 ods. ods. 2 písm. a) zákona o konkurze
a reštrukturalizácii, t. j. rozhodnutie o zastavení reštrukturalizačného konania, začatí
konkurzného konanie a vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka, založené na zistení, že
„správca opakovane alebo závažne porušil povinnosti ustanovené týmto zákonom“.
Z obsahu odôvodnenia napadnutého uznesenia okresného súdu ústavný súd zistil, že
okresný súd pri posudzovaní skutkových okolností daného prípadu zjavne prevzal skutkový
záver reštrukturalizačnej správkyne vyplývajúci len zo „Zápisnice z prejednania podnetu
veriteľa SZRB na vykonanie dohľadu a návrh na zastavenie reštrukturalizačného konania
a vyhlásenie konkurzu v konaní 1 R 5/2014 zo dňa 09. 09. 2014“ [ďalej len „zápisnica“
(„... po oboznámení sa so stanoviskom správkyne tak, ako je zachytené v Zápisnici...“,
„... ako zo Zápisnice vyplýva...“, „... správkyňa uvedené v Zápisnici z 09. 09. 2014...“)],
hoci súčasťou súdneho spisu je aj rozsiahle písomné vyjadrenie sťažovateľky 4 k podnetu na
vykonanie dohľadu a zastavenie reštrukturalizačného konania a vyhlásenie konkurzu
z 27. septembra 2014, doručené okresnému súd 30. septembra 2014, v ktorom sa okrem
iného uvádza:
„... dňa 25. 08. 2014 bol na Okresný súd v Banskej Bystrici doručený podnet veriteľa
Slovenská záručná a rozvojová banka, a. s..., ktorým sa domáhala zastavenia
reštrukturalizačného konania a vyhlásenia konkurzu vo veci povolenej reštrukturalizácie
Kúpele Brusno, a. s... vedenej na... pod sp. zn. 1 R/5/2014.
Na základe tejto skutočnosti som sa dňa 09. 09. 2014 dostavila na Okresný súd
Banská Bystrica... za účelom podania vysvetlenia k doručenému podnetu, na základe čoho
Súd moje vyjadrenie zaznamenal do Zápisnice z prejednania podnetu veriteľa zo dňa
09. 09. 2014.
Dňa 23. 09. 2014 bolo na Súd doručené ďalšie vyjadrenie zo strany SZRB, ktorého
obsahom sú znova opakované skutočnosti z podnetu zo dňa 25. 08. 2014, na základe
ktorého som dospela k záveru, že svoje vyjadrenie predložím Súdu písomne, a to tak, že sa
vyjadrím ku každému bodu jednotlivo v nasledovnom texte...“ Následne sa sťažovateľka 4 vo
svojom vyjadrení podrobne vyjadruje k procesu preskúmania pohľadávok, k otázke popretia
pohľadávky SZRB a nepopretia pohľadávok ostatných veriteľov, k údajným pochybeniam
pri vedení schôdze veriteľov, pri schvaľovaní právnych úkonov dlžníka, k otázke vylúčenia
správcu, pričom v jeho záverečnej časti uvádza, že „nakoľko nedošlo k obmedzeniu, príp.
porušeniu práv veriteľov a iných zainteresovaných strán mám za to, že vyhlásením konkurzu
na majetok Dlžníka by práve postupom Súdu v nadväznosti na účelové podnety SZRB mohlo
dôjsť k poškodeniu veriteľov a iných zainteresovaných strán.
Zároveň dávam Súdu do pozornosti, že v postavení reštrukturalizačného správcu
dlžníka Kúpele Brusno, a. s. som v každom prípade postupovala v súlade so zákonom a že
k žiadnemu porušeniu mojich zákonných povinností nedošlo...“.
Zo súdneho spisu možno vyvodiť, že okresný súd pri preskúmavaní návrhu veriteľa
SZRB z 25. augusta 2014 na vykonanie dohľadu a návrhu na zastavenie
reštrukturalizačného konania a vyhlásenie konkurzu postupoval jednostranne, keď obmedzil
svoje skúmanie iba na určitú písomnosť (zápisnica z 9. septembra 2014) a tiež ďalšie
písomnosti na jej podporu (doplnenie podania veriteľa SZRB z 21. septembra 2014,
doručené okresnému súdu 23. septembra 2014, ako aj jeho podania doručeného 3. októbra
2014), pričom nezohľadnil iné relevantné písomnosti obsiahnuté v spise (predovšetkým
vyjadrenie reštrukturalizačnej správkyne z 27. septembra 2014), na ktoré sťažovatelia
poukazujú. Za týchto okolností nemôže odôvodnenie napadnutého uznesenia vyznieť
presvedčivo, naopak, možno ho hodnotiť ako prejav formalistickej aplikácie § 131 ods. 2
písm. a) zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ktorá popiera účel a význam
reštrukturalizačného konania spočívajúci v spoločnom záujme veriteľov oproti konkurzu,
ktorý tento spoločný záujem popiera.
V súvislosti s kritikou postupu okresného súdu v posudzovanej veci ústavný súd
poukazuje aj na § 154 zákona o konkurze a reštrukturalizácii (v znení účinnom do 29. apríla
2015), ktorý je označený nadpisom „Zamietnutie plánu súdom“ (reštrukturalizačného plánu,
pozn.).
Podľa § 154 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii v relevantnom znení súd
uznesením zamietne plán, ak
a) boli podstatným spôsobom porušené ustanovenia tohto zákona o náležitostiach
plánu, postupe pri príprave plánu, hlasovaní o pláne alebo iné ustanovenia týkajúce sa
plánu, ak to malo nepriaznivý vplyv na niektorého z účastníkov plánu,
b) prijatie plánu bolo dosiahnuté podvodným konaním alebo poskytnutím osobitných
výhod niektorému účastníkovi plánu,
c) plán nebol prijatý schvaľovacou schôdzou alebo dlžníkom; to neplatí, ak súd
nahradil ich súhlas svojím rozhodnutím,
d) plán je v podstatnom rozpore so spoločným záujmom veriteľov.
Podľa § 154 ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii uznesenie o zamietnutí
plánu súd bezodkladne zverejní v Obchodnom vestníku. Proti uzneseniu sa môže do 15 dní
od jeho zverejnenia v Obchodnom vestníku odvolať predkladateľ plánu. O odvolaní
rozhodne odvolací súd najneskôr do 30 dní od predloženia veci.
Podľa § 154 ods. 3 zákona o konkurze a reštrukturalizácii len čo uznesenie
o zamietnutí plánu nadobudne právoplatnosť, súd jedným uznesením zastaví
reštrukturalizačné konanie, začne konkurzné konanie a vyhlási na majetok dlžníka konkurz.
V uznesení súd ustanoví správcu postupom podľa § 40 ods. 1. Uznesenie súd bezodkladne
zverejní v Obchodnom vestníku. Zverejnením uznesenia v Obchodnom vestníku zanikajú
účinky začatia reštrukturalizačného konania, funkcia veriteľského výboru a funkcia správcu.
Uznesenie súd doručí dlžníkovi a správcovi, ktorého v uznesení ustanovil.
V konkrétnych okolnostiach posudzovanej veci okresný súd nepochybne mohol
postupovať podľa § 154 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, pričom právne dôsledky
takéhoto postupu by boli, resp. mohli byť po prípadnom neúspešnom uplatnení opravného
prostriedku podľa § 154 ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii totožné. Ústavný súd
v uvedených súvislostiach zastáva názor, že okresný súd pochybil a nepostupoval ústavne
udržateľným spôsobom, ak neodôvodnil, prečo neaplikoval zákon o konkurze
a reštrukturalizácii spôsobom predpokladaným v § 154 tohto zákona. Na podporu tohto
záveru ústavný súd poukazuje na skutočnosť, že okresný súd na základe svojho právneho
záveru, že „... v reštrukturalizačnom konaní bola pripustená existencia pohľadávok
pochybného dôvodu do konania a tým aj možného odčerpania väčšiny plnenia určeného
pre nezabezpečených veriteľov dlžníka v prospech veriteľov právne spochybniteľných
pohľadávok“, konštatoval, že „nemožno predpokladať, že toto reštrukturalizačné konanie
môže viesť k lepšiemu uspokojeniu pohľadávok skutočných veriteľov dlžníka vrátane SZRB
ako v prípade konkurzu, ktorý by bol vyhlásený na majetok dlžníka“. Citovaný právny záver
okresný súd formuloval aj napriek tomu, že sa vôbec nezaoberal predloženým
reštrukturalizačným plánom dlžníka. Je pritom nesporné, že uvedené okolnosti a závery, ku
ktorým okresný súd dospel, tvoria skutkovú podstatu § 154 ods. 1 písm. a), b) a d) zákona
o konkurze a reštrukturalizácii a sú zákonnou prekážkou potvrdenia reštrukturalizačného
plánu súdom. Takýmto postupom sa prejavuje súdna kontrola postupu veriteľov, dlžníka,
správcu, prípadne iných osôb, ak sú účastníkmi plánu.
Zo zistení ústavného súdu však vyplýva, že napriek tomu, že už 8. októbra 2014 (teda
dva dni pred vydaním napadnutého uznesenia o zastavení reštrukturalizácie a vyhlásení
konkurzu) sťažovateľka 4 v súlade s § 151 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii
doručila okresnému súdu návrh na potvrdenie reštrukturalizačného plánu dlžníka
schváleného schvaľovacou schôdzou 7. októbra 2014, okresný súd prekvapivo zastavil
reštrukturalizačné konanie a vyhlásil konkurz bez toho, aby vôbec skúmal predložený
reštrukturalizačný plán, hoci jeho podstatná argumentácia sústredená v odôvodnení
napadnutého uznesenia by bola v prípade, ak sa preukáže jej opodstatnenosť, právnym
titulom, ktorý zákon predpokladá pre zamietnutie plánu súdom podľa § 154 ods. 1 zákona
o konkurze a reštrukturalizácii. Tým, že okresný súd bez relevantného odôvodnenia uplatnil
pri svojom rozhodovaní postup podľa § 131 zákona o konkurze
a reštrukturalizácii, rozhodol o zastavení reštrukturalizácie podľa § 131 ods. 2 písm. a) tohto
zákona a nerozhodol o zamietnutí reštrukturalizačného plánu podľa § 154 ods. 1 zákona
o konkurze a reštrukturalizácii, hoci z okolností posudzovanej veci vyplýva, že tak
rozhodnúť mohol, musel si byť vedomý toho, že tým odňal predkladateľovi plánu
(sťažovateľovi 1, pozn.) právo podať odvolanie proti svojmu rozhodnutiu. Aj preto vyznieva
napadnuté uznesenie, resp. závery, ku ktorým v ňom okresný súd dospel, nepresvedčivo
a jednostranne na ujmu sťažovateľov.
Sumarizujúc svoje výhrady proti napadnutému uzneseniu okresného súdu a postupu,
ktorý predchádzal jeho vydaniu, ústavný súd opakovane uvádza, že za najzávažnejšie z nich
považuje
skutočnosť, že okresný súd sa bez dokazovania právne relevantným spôsobom
vyjadril v odôvodnení napadnutého uznesenia k oprávnenosti pohľadávok SZRB, hoci si
musel byť vedomý toho, že vyslovenie relevantného právneho záveru o týchto
pohľadávkach nepatrí do jeho právomoci, ale právomoci incidenčného súdu v už
prebiehajúcich incidenčných konaniach,
skutočnosť, že okresný súd sa v odôvodnení napadnutého uznesenia vôbec
nevysporiadal so zásadným a pre jeho rozhodovanie nepochybne relevantným vyjadrením
reštrukturalizačnej správkyne z 27. septembra 2014,
skutočnosť, že bez relevantného odôvodnenia rozhodol o zastavení
reštrukturalizácie podľa § 131 ods. 2 písm. a) zákona o konkurze a reštrukturalizácii
a nerozhodol podľa § 154 ods. 1 tohto zákona o zamietnutí reštrukturalizačného plánu, hoci
si musel byť vedomý toho, že takto zvoleným postupom pri rozhodovaní zbavuje
predkladateľa reštrukturalizačného plánu oprávnenia podať proti jeho rozhodnutiu
odvolanie.
Aj keď ústavný súd pri svojej rozhodovacej činnosti uprednostňuje materiálne
poňatie právneho štátu (pozri napr. IV. ÚS 1/07, IV. ÚS 75/08, I. ÚS 57/07, I. ÚS 82/07),
nemôže rezignovať na svoju funkciu súdneho orgánu ochrany ústavnosti, a preto nemôže
prehliadať závažné procesné pochybenia, ku ktorým dôjde v postupe a rozhodovaní
príslušných orgánov verejnej moci, ktoré intenzitou svojich dôsledkov zasahujú do podstaty
základných práv.
Na základe dosiaľ uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že okresný súd svojím
uznesením sp. zn. 1 R 5/2014 z 10. októbra 2014 a postupom, ktorý predchádzal jeho
vydaniu, porušil základné práva sťažovateľov podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 ústavy, ako
aj právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku tohto nálezu).
Napriek námietkam okresného súdu o nedostatku aktívnej legitimácie sťažovateľov 2
a 3 v konaní pred ústavným súdom z dôvodu, že 23. októbra 2014 postúpili svoje
pohľadávky na sťažovateľa 1, ústavný súd vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, podľa
ktorej z čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že sťažovateľ musí namietať porušenie svojich
základných práv v spojitosti s konaním pred všeobecným súdom, čo je možné len vtedy, ak
je v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu účastníkom konania, v ktorom namieta
porušenie základných práv (II. ÚS 3/05). Sťažovatelia 2 a 3 doručili sťažnosť ústavnému
súdu 20. októbra 2014, kedy nepochybne boli účastníkmi dotknutého reštrukturalizačného
konania, v ktorom okresný súd vydal sťažnosťou napadnuté uznesenie. Rovnako napriek
námietkam okresného súdu ústavný súd vyslovil aj porušenie sťažovateľky 4, ktorú
vzhľadom na obsah jej sťažnosti a obsah jej námietok voči napadnutému uzneseniu
okresného súdu považoval za účastníčku konania pred ústavným súdom.
Podľa čl. 127 ods. 2 prvej vety ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím
rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli
porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný
zásah. Ústavný súd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie.
Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ak sa základné právo alebo sloboda
porušili rozhodnutím alebo opatrením, ústavný súd takéto rozhodnutie alebo opatrenie zruší.
Vzhľadom na to, že ústavný súd vyslovil porušenie práv sťažovateľov napadnutým
uznesením okresného súdu, zároveň rozhodol podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 2
zákona o ústavnom súde aj o zrušení napadnutého uznesenia okresného súdu a vrátení veci
na ďalšie konanie okresnému súdu (2. bod výroku tohto nálezu). Po vrátení veci na ďalšie
konanie bude okresný súd viazaný právnymi názormi ústavného súdu vyslovenými v tomto
náleze (§ 56 ods. 6 zákona o ústavnom súde), pričom bude tiež viazaný rozhodnutím
o vrátení veci na ďalšie konanie, ktoré je vykonateľné jeho doručením (§ 56 ods. 7 zákona
o ústavnom súde). Ústavný súd v tejto súvislosti podčiarkuje, že jeho rozhodnutie
vonkoncom nepredznamenáva právne závery okresného súdu, ku ktorým by mohol dospieť
pri opätovnom rozhodovaní o predmetnej veci. Z dosiaľ uvedeného totiž zjavne vyplýva, že
ústavne relevantné výhrady ústavného súdu sa týkajú nepresvedčivosti, jednostrannosti,
nedostatočnej odôvodnenosti a arbitrárnosti napadnutého uznesenia, ktoré je nielen možné,
ale aj žiaduce po vrátení veci na ďalšie konanie odstrániť.
Sťažovatelia namietali porušenie svojich práv podľa ústavy a dohovoru
aj arbitrárnosťou právnych záverov okresného súdu „o neprípustnosti opravného
prostriedku“ argumentujúc, že „neprípustnosť odvolania voči takémuto rozhodnutiu by
predstavovala zásadné porušenie práva na spravodlivý proces a súdnu ochranu v rozpore
s Ústavou SR ako aj medzinárodných dohôd o ochrane ľudských práv, ktorými je Slovenská
republika viazaná“. Za okolností, keď ústavný súd sťažnosti vyhovel a vyslovil porušenie
práv sťažovateľov, zároveň zrušil napadnuté uznesenie a vec vrátil okresnému súdu
na ďalšie konanie, bolo už bez právneho dôvodu, aby vyhovel explicitne aj tejto námietke
sťažovateľov. Zrušenie napadnutého uznesenia má totiž v procesnej rovine za následok
pokračovanie reštrukturalizačného konania vo fáze, v akej sa nachádzalo pred vydaním
sťažnosťou napadnutého uznesenia okresného súdu. Ústavný súd preto tejto časti sťažnosti
sťažovateľov nevyhovel (bod 6 výroku tohto nálezu).
V.
Ústavný súd rozhodol napokon podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde aj
o úhrade trov konania úspešných sťažovateľov 1 až 3, ktoré im vznikli v súvislosti
s ich právnym zastupovaním AKMG, s. r. o., Dolná 6A, Banská Bystrica, v konaní
pred ústavným súdom. Ústavný súd priznal úhradu trov konania za dva úkony právnej
služby (príprava a prevzatie právneho zastúpenia a písomné podanie), pričom ich vyčíslil,
vychádzajúc zo základu priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej
republiky v prvom polroku 2013, v sume 804 € (úkony právnej služby advokáta boli
vykonané v roku 2014) aplikáciou § 1 ods. 3, § 11 ods. 2, § 14 ods. 1 písm. a) a c) a § 16
ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z.
o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších
predpisov (ďalej len „vyhláška“). Podľa § 13 ods. 3 vyhlášky sa základná sadzba tarifnej
odmeny zníži o 50 %, ak ide o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb.
Prevzatie a prípravu zastupovania a vypracovanie písomného podania ústavný súd posúdil
ako spoločný úkon advokáta pri zastupovaní troch sťažovateľov, preto základnú sadzbu
tarifnej odmeny po jej znížení o 50 % určil v celkovej sume 402 €, pričom priznaná úhrada
trov konania po započítaní režijného paušálu 8,04 € 2 úkony x 3 účastníci predstavuje
sumu 450,24 €, ktorú bolo potrebné zvýšiť o 20 % DPH (90,05 €), pretože právny zástupca
je platcom DPH. Priznaná úhrada trov konania sťažovateľov 1 až 3 predstavuje celkovú
sumu 540,29 €.
Ústavný súd priznal úhradu trov konania aj sťažovateľke 4, ktoré jej vznikli
v súvislosti s jej právnym zastupovaním advokátkou JUDr. Danielou Komorovou,
Kukučínova 20, Banská Bystrica, a sťažovateľke 5 v súvislosti s jej právnym zastupovaním
advokátkou JUDr. Henrietou Čabanovou, M. Rázusa 35, Lučenec, v konaní pred
ústavným súdom, každej po 268 € za dva úkony právnej služby po 134 €, t. j. príprava
a prevzatie právneho zastúpenia a písomné podanie, 2 x paušálna náhrada hotových
výdavkov po 8,04 €, ktorú bolo potrebné zvýšiť o 20 % DPH (56,82 €), pretože právne
zástupkyne sú platcami DPH. Priznaná úhrada trov konania pre sťažovateľku 4 a 5
predstavuje pre každú celkovú sumu 340,90 € (bod 3 až 5 výroku tohto nálezu).
Stanovisko právneho zástupcu sťažovateľov 1 až 3 k vyjadreniu okresného súdu
doručené ústavnému súdu 15. mája 2015, právnej zástupkyne sťažovateľky 4 doručené
ústavnému súdu 18. mája 2015 a právnej zástupkyne sťažovateľky 5 doručené ústavnému
súdu 15. mája 2015 nevyhodnotil ústavný súd vzhľadom na jeho obsah (sumarizácia dosiaľ
známych skutočností) ako podanie relevantné na rozhodnutie vo veci samej, a preto odmenu
zaň nepriznal.
Trovy konania je okresný súd povinný uhradiť na účet právnym zástupcom
sťažovateľov (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).
V zmysle čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je
prípustný opravný prostriedok, je potrebné pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou
vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.
Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto
nálezu.
K tomuto rozhodnutiu sa pripája odlišné stanovisko sudcu Sergeja Kohuta.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 29. júla 2015