Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 8/2013

Legal thesis Official

Log in to see the legal thesis

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-99

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 5. apríla 2013 v senáte

zloženom z predsedu Jána Lubyho, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Ladislava

Orosza v konaní o sťažnosti obchodnej spoločnosti S., a. s. v konkurze, K., obchodnej

spoločnosti U. spol. s r. o., T., M. K., T., obchodnej spoločnosti S., s. r. o., Česká republika,

obchodnej spoločnosti F. spol. s r. o., D., obchodnej spoločnosti P. s. r. o., T., obchodnej

spoločnosti T., s. r. o., T., obchodnej spoločnosti I., s. r. o., K., obchodnej spoločnosti

D. a. s., B., obchodnej spoločnosti A., s. r. o., Česká republika, obchodnej spoločnosti

K., s. r. o., Č., obchodnej spoločnosti Z. s. r. o., B., obchodnej spoločnosti S. a. s., B.,

obchodnej spoločnosti S., spol. s r. o., B., obchodnej spoločnosti T., s. r. o., B., Ing. V. Z.,

T., obchodnej spoločnosti B. s. r. o., B., obchodnej spoločnosti E., s. r. o., B., obchodnej

spoločnosti A. a. s., B., obchodnej spoločnosti K., s. r. o., B., obchodnej spoločnosti F., a. s.,

B., a obchodnej spoločnosti H., Seychellská republika, zastúpených advokátom Mgr. V. R.,

B., ktorou

a) obchodná spoločnosť S., a. s. v konkurze, K., obchodná spoločnosť U. spol. s r. o.,

T., M. K., T., obchodná spoločnosť S., s. r. o., Česká republika, obchodná spoločnosť F.

spol. s r. o., D., obchodná spoločnosť P. s. r. o., T., obchodná spoločnosť T., s. r. o., T.,

obchodná spoločnosť I., s. r. o., K., obchodná spoločnosť D. a. s., B., obchodná spoločnosť

A., s. r. o., Česká republika, obchodná spoločnosť K., s. r. o., Č., obchodná spoločnosť Z.

s. r. o., B., obchodná spoločnosť S. a. s., B., obchodná spoločnosť S., spol. s r. o., B.,

obchodná spoločnosť T., s. r. o., B., Ing. V. Z., T., obchodná spoločnosť B. s. r. o., B.,

obchodná spoločnosť E., s. r. o., B., obchodná spoločnosť A. a. s., B., a obchodná

spoločnosť K., s. r. o., B., namietajú porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1,

a a práv podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu Trenčín sp. zn.

z 25. septembra 2012 a

b) obchodná spoločnosť F., a. s., B., a obchodná spoločnosť H., Seychellská

republika, namietajú porušenie svojho základného práva podľa

Slovenskej republiky a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu Trenčín sp. zn.

z 25. septembra 2012, za účasti Okresného súdu Trenčín, takto

rozhodol:

1. Základné právo obchodnej spoločnosti S., a. s. v konkurze, obchodnej spoločnosti

U. spol. s r. o., M. K., obchodnej spoločnosti S., s. r. o., obchodnej spoločnosti

F. spol. s r. o., obchodnej spoločnosti P. s. r. o., obchodnej spoločnosti T., s. r. o., obchodnej

spoločnosti I., s. r. o., obchodnej spoločnosti D. a. s., obchodnej spoločnosti A., s. r. o.,

obchodnej spoločnosti K., s. r. o., obchodnej spoločnosti Z. s. r. o., obchodnej spoločnosti

S. a. s., obchodnej spoločnosti S., spol. s r. o., obchodnej spoločnosti T., s. r. o., Ing. V. Z.,

obchodnej spoločnosti B. s. r. o., obchodnej spoločnosti E., s. r. o., obchodnej spoločnosti

A. a. s., a obchodnej spoločnosti K., s. r. o., na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu Trenčín

sp. zn. z 25. septembra 2012 p o r u š e n é b o l i .

2. Uznesenie Okresného súdu Trenčín sp. zn. z 25. septembra 2012

z r u š u j e a vec v r a c i a Okresnému súdu Trenčín na ďalšie konanie.

3. Okresný súd Trenčín j e p o v i n n ý uhradiť obchodnej spoločnosti S., a. s.

v konkurze, obchodnej spoločnosti U. spol. s r. o., M. K., obchodnej spoločnosti S., s. r. o.,

obchodnej spoločnosti F. spol. s r. o., obchodnej spoločnosti P. s. r. o., obchodnej

spoločnosti T., s. r. o., obchodnej spoločnosti I., s. r. o., obchodnej spoločnosti D. a. s.,

obchodnej spoločnosti A., s. r. o., obchodnej spoločnosti K., s. r. o., obchodnej spoločnosti

Z. s. r. o., obchodnej spoločnosti S. a. s., obchodnej spoločnosti S., spol. s r. o., obchodnej

spoločnosti T., s. r. o., Ing. V. Z., obchodnej spoločnosti B. s. r. o., obchodnej spoločnosti

E., s. r. o., obchodnej spoločnosti A. a. s., a obchodnej spoločnosti K., s. r. o., trovy konania

v sume 2 558,66 € (slovom dvetisícpäťstopäťdesiatosem eur a šesťdesiatšesť centov) na účet

ich právneho zástupcu Mgr. V. R., B., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. decembra

2012 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti S., a. s. v konkurze, K. (ďalej

aj „sťažovateľka v 1. rade“), obchodnej spoločnosti U. spol. s r. o., T. (ďalej len

„sťažovateľka v 2. rade“), M. K., T. (ďalej aj „sťažovateľ v 3. rade“), obchodnej spoločnosti

S., s. r. o., Česká republika (ďalej len „sťažovateľka vo 4. rade“), obchodnej spoločnosti F.

spol. s r. o., D. (ďalej len „sťažovateľka v 5. rade“), obchodnej spoločnosti P. s. r. o., T.

(ďalej len „sťažovateľka v 6. rade“), obchodnej spoločnosti T., s. r. o., T. (ďalej len

„sťažovateľka v 7. rade“), obchodnej spoločnosti I., s. r. o., K. (ďalej len „sťažovateľka

v 8. rade“), obchodnej spoločnosti D. a. s., B. (ďalej len „sťažovateľka v 9. rade“),

obchodnej spoločnosti A., s. r. o., Česká republika (ďalej len „sťažovateľka v 10. rade“),

obchodnej spoločnosti K., s. r. o., Č. (ďalej len „sťažovateľka v 11. rade“), obchodnej

spoločnosti Z. s. r. o., B. (ďalej len „sťažovateľka v 12. rade“), obchodnej spoločnosti

S. a. s., B. (ďalej len „sťažovateľka v 13. rade“), obchodnej spoločnosti S., spol. s r. o., B.

(ďalej len „sťažovateľka v 14. rade“), obchodnej spoločnosti T., s. r. o., B. (ďalej len

„sťažovateľka v 15. rade“), Ing. V. Z., T. (ďalej len „sťažovateľka v 16. rade“), obchodnej

spoločnosti B. s. r. o., B. (ďalej len „sťažovateľka v 17. rade“), obchodnej spoločnosti E.,

s. r. o., B. (ďalej len „sťažovateľka v 18. rade“), obchodnej spoločnosti A. a. s., B. (ďalej len

„sťažovateľka v 19. rade“), obchodnej spoločnosti K., s. r. o., B. (ďalej len „sťažovateľka

v 20. rade“), obchodnej spoločnosti F., a. s., B. (ďalej len „sťažovateľka v 21. rade“),

a obchodnej spoločnosti H., Seychellská republika (ďalej len „sťažovateľka v 22. rade“,

spolu ďalej len „sťažovatelia“), zastúpených advokátom Mgr. V. R., B., ktorou

a) sťažovatelia v 1. až 20. rade namietajú porušenie svojich základných práv podľa

, a (ďalej len „“)

a práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) uznesením Okresného súdu Trenčín

(ďalej len „okresný súd“) sp. zn. z 25. septembra 2012 a

b) sťažovateľky v 21. a v 22. rade namietajú porušenie svojho základného práva

podľa a práva podľa dodatkového protokolu uznesením okresného

súdu sp. zn. z 25. septembra 2012.

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že okresný súd uznesením sp. zn.

zo 16. mája 2012 povolil reštrukturalizáciu dlžníka S., a. s., K. (sťažovateľky

v 1. rade). Do funkcie reštrukturalizačného správcu bol ustanovený Mgr. M. B., T., značka

správcu S1265 (ďalej len „správca“).

Okresný súd uznesením sp. zn. z 25. septembra 2012 zastavil

reštrukturalizačné konanie proti sťažovateľke v 1. rade ako dlžníkovi, začal konkurzné

konanie proti sťažovateľke v 1. rade ako úpadcovi, vyhlásil konkurz na majetok

sťažovateľky v 1. rade ako úpadcu a do funkcie správcu ustanovil Mgr. J. A., M., značka

správcu S1504.

Okresný súd zároveň označeným uznesením uložil ustanovenej správkyni

vypracovať a predložiť v lehote 15 dní od ustanovenia do funkcie podrobnú písomnú správu

o stave zisťovania a zabezpečovania majetku sťažovateľky v 1. rade a vykonaných úkonoch,

najmä o stave súpisu a zoznamu pohľadávok, v lehote 35 dní od ustanovenia do funkcie

druhú podrobnú písomnú správu, v lehote 50 dní od ustanovenia do funkcie tretiu podrobnú

písomnú správu o týchto skutočnostiach a v lehote najneskôr 5 dní pred konaním prvej

schôdze veriteľov štvrtú podrobnú písomnú správu o týchto skutočnostiach, pričom jej tiež

uložil bez zbytočného odkladu informovať známych veriteľov sťažovateľky v 1. rade

so sídlom v iných členských štátoch Európskej únie ako v Slovenskej republike podľa čl. 40

Nariadenia Rady (ES) č. 1346/2000 z 29. mája 2000 o konkurznom konaní prostredníctvom

individuálneho oznamu o vyhlásení konkurzu na majetok sťažovateľky v 1. rade

a preukázať splnenie tejto povinnosti v podrobných písomných správach, vyzval veriteľov

sťažovateľky v 1. rade, aby si v zákonom ustanovenej lehote 45 dní prihlásili

do konkurzného konania svoje pohľadávky, a dal veriteľom poučenie podľa príslušných

ustanovení o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len alebo

„ZKR“).

Uznesenie okresného súdu sp. zn. z 25. septembra 2012 bolo zverejnené

v Obchodnom vestníku 1. októbra 2012 a právoplatnosť nadobudlo 2. októbra 2012.

Sťažovatelia v 2. až 20. rade uvádzajú, že „sú veriteľmi Sťažovateľa 1, ktorí

si v reštrukturalizácii Sťažovateľa 1 ako dlžníka riadne a včas prihlásili svoje pohľadávky,

alebo ktorých pohľadávky voči Sťažovateľovi 1 ako dlžníkovi vznikli počas

reštrukturalizácie ako prednostné pohľadávky podľa . Ich postavenie

veriteľov, a teda aj osôb dotknutých Napadnutým uznesením na svojich základných

právach, preukazuje zoznam veriteľov dlžníka vypracovaný Správcom...“. Ďalej uvádzajú,

že „sú podľa .. účastníkmi reštrukturalizačného

konania. Napadnuté uznesenie sa ich priamo týka a priamo porušuje ich práva účastníkov

konania...“.

Sťažovateľky v 21. a 22. rade uvádzajú, že „sú akcionármi Sťažovateľa 1...

a sú osobami podľa o organizácii Ústavného súdu Slovenskej

republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov...,

ktorých vlastnícke práva a právo na majetok sú priamo porušené Napadnutým

uznesením...“.

Podľa názoru sťažovateľov napadnuté uznesenie okresného súdu je „v rozpore

s a odporuje ústavne zakotveným princípom súdneho konania, pretože

- nezohľadňuje podania a argumentáciu účastníkov konania a Správcu, ktoré boli

voči súdu urobené riadne, včas a v zákonom predpísanej forme...

- nedáva jasne a zrozumiteľne odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné

otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany...

- je arbitrárne, svojvoľné, vnútorne nekonzistentné a nelogické v časti odôvodnenia

záverov, o ktoré je opreté...

- obsahuje svojvoľnú aplikáciu a výklad , pretože sa odchýlil od znení

príslušných ustanovení spôsobom, ktorý zásadne poprel ich účel a význam...

- je svojimi právnymi účinkami zjavne neprimerané k dôvodom, ktoré viedli k jeho

prijatiu...“.

Sťažovatelia podrobne opisujú udalosti, ktoré predchádzali podaniu ich sťažnosti

ústavnému súdu v ich právnej veci, pričom v tejto súvislosti najmä uvádzajú:

«Okresný súd Trenčín Napadnutým uznesením zastavil reštrukturalizáciu

Sťažovateľa 1 podľa písmeno a) . Jedným z dôvodov bolo, že „Správca

v zákonnej lehote nepredložil zoznam pohľadávok zostavený v súlade s ustanoveniami

a vyhlášky č. Zoznam pohľadávok predložený v zákonnej

lehote neobsahoval vôbec zabezpečených veriteľov a ich jednotlivé prihlásené pohľadávky

s popisom ich zabezpečenia. Kompletný zoznam pohľadávok vyhotovený v súlade

so zákonom správca doručil až dňa 19. 07. 2012 (teda až po uplynutí zákonnej lehoty

na jeho predloženie, keďže táto uplynula dňa 03. 07. 2012), aj to až na výzvu súdu“...

Zo správcovského aj súdneho spisu je zrejmé, že Správca v súlade s § 36 odsek 1

vyhlášky Ministerstva spravodlivosti č. , ktorou sa vykonávajú niektoré

ustanovenia .. podal na Okresný súd Trenčín zoznam pohľadávok

v rozsahu vyžadovanom a vykonávacími predpismi v elektronickej podobe vo

formáte .xls, ktorý je jedným z predpísaných formátov, a na uzavretom nosiči elektronických

dát.

Uvedený zoznam bol jednoznačne kompletný a obsahoval všetky právom vyžadované

informácie a údaje vrátane zoznamu zabezpečených veriteľov s ich prihlásenými

pohľadávkami vrátane popisu ich zabezpečenia. Vyžadované údaje sa v zozname

nachádzali v jednotlivých záložkách, ktoré sa nachádzajú v spodnej časti daného

elektronického dokumentu (na každú záložku je potrebné kliknúť, aby sa jej obsah otvoril a

sprístupnil)...

Súd v samotnom Napadnutom uznesení uvádza, že zoznam pohľadávok bol doručený

na súd v zákonnej lehote. V tomto prípade nesprávne posúdenie a spracovanie Správcom

predloženého zoznamu pohľadávok nepochybne súvisí s počítačovou negramotnosťou

a nedostatkom technickej zručnosti príslušných zamestnancov súdu, ktorí neboli schopní

prečítať správny a úplný zoznam pohľadávok, ktorý Správca súdu doručil v jednej

z predpísaných foriem. Ak by zamestnanci súdu vedeli, že elektronický dokument vo formáte

.xls obsahuje v spodnej časti záložky, na ktoré stačí kliknúť, aby sa sprístupnil ich obsah,

alebo si dali celý dokument vytlačiť vrátane obsahu všetkých záložiek, tak by k takejto

situácii nemohlo dôjsť.

Záver Napadnutého uznesenia o nesplnení povinnosti Správcu predložiť v zákonom

stanovenej lehote úplný zoznam pohľadávok je teda založený na nesprávnom spracovaní

riadneho a včas podaného podania Správcu v zákonom predpísanom elektronickom

formáte...

Okresný súd Trenčín v Napadnutom uznesení ďalej skonštatoval, že Správca

porušením vyššie uvedených povinností „neumožnil veriteľom riadne vykonať a uplatniť

svoje práva“. Podľa Napadnutého uznesenia Správca údajne „v súdom určenej lehote

nereagoval ani na výzvu súdu, ktorou ho tento vyzval na vyjadrenie sa k podanej sťažnosti.“

Súd z tejto skutočnosti vyvodil záver, že „Správca teda nekomunikuje nielen s účastníkmi

konania, ale ani s dozorujúcim súdom.“

Veriteľ M. K... podal 22. augusta 2012 súdu sťažnosť proti Správcovi, v ktorej

namietal porušenie povinností na strane Správcu, pretože sa nemohol podľa vlastného

tvrdenia opakovane dostať do kancelárie Správcu za účelom nahliadnutia do správcovského

spisu.

Okresný súd Trenčín v Napadnutom uznesení uvádza, že sťažnosť M. K. odoslal

Správcovi 30. augusta 2012, aby sa k nej Správca vyjadril v lehote 10 dní, pričom Správca

si ju prevzal 11. septembra 2012. Posledným dňom lehoty na vyjadrenie pre Správcu bol

teda 21. september 2012.

Správca podal vyjadrenie k sťažnosti M. K. s názvom „Odpoveď na podanú sťažnosť

a výzvu na zaplatenie“... 21. septembra 2012 na pošte... t. j. v lehote určenej súdom

na vyjadrenie. Vyjadrenie k sťažnosti bolo poštou doručené Okresnému súdu Trenčín

25. septembra 2012, t. j. presne v deň, keď súd prijal Napadnuté uznesenie.

Poukazujeme, že Napadnuté uznesenie bolo zo súdu odosielané až 27. septembra

2012, t. j. v čase, keď mal súd v spise už 2 dni vyjadrenie k sťažnosti. Napadnuté uznesenie

bolo na zverejnenie do Obchodného vestníka taktiež odosielané až 27. septembra 2012,

pričom zverejnené v Obchodnom vestníku bolo až 1. októbra 2012, t. j. až 6 dní po tom,

ako bolo súdu v stanovenej lehote doručené Vyjadrenie k sťažnosti...

Okresný súd v Trenčíne napriek tomu v Napadnutom uznesení protiústavným

spôsobom skonštatoval, že Správca požadované vyjadrenie k sťažnosti súdu nepodal,

a to aj napriek skutočnosti, že toto vyjadrenie bolo podané včas a reálne bolo súdu

doručené v deň, kedy súd vydal Napadnuté uznesenie. Súd si mal nechať dostatočnú časovú

rezervu, aby mohol spracovať všetky podania, ktoré by boli podané v posledný deň lehoty,

pričom tak z nepochopiteľných príčin neurobil. Nedočkavosť súdu pri vydávaní

Napadnutého rozhodnutia tak poškodila všetkých účastníkov reštrukturalizácie.

Ďalej poukazujeme na skutočnosť, že veriteľ M. K. svoju sťažnosť vzal podaním

z 20. septembra 2012 v celom rozsahu späť. Tento krok M. K. potvrdil tvrdenia, ktoré

sú obsiahnuté v Správcovom Vyjadrení k sťažnosti. Z tohto kroku je zrejmé, že na strane

veriteľa M. K. išlo iba o nedorozumenie, ktoré bolo následne vyriešené komunikáciou medzi

Správcom a M. K. v priebehu augusta a septembra 2012, ako to potvrdzuje aj e-mailová

komunikácia medzi nimi...

Späťvzatie sťažnosti M. K. bolo podané na Okresný súd Trenčín 25. septembra 2012,

t. j. v deň, keď súd rozhodoval o vydaní Napadnutého uznesenia, a predtým, ako súd zaslal

Napadnuté uznesenie Správcovi a na zverejnenie v Obchodnom vestníku. Aj napriek tomu

sa Okresný súd Trenčín protiprávne touto skutočnosťou v Napadnutom uznesení nezaoberal

a nevyhodnotil príčiny, ktoré viedli alebo mohli viesť veriteľa M. K. k tomu, aby svoju

sťažnosť vzal v plnom rozsahu späť. Poukazujeme na to, že dokonca aj M. K. sa cíti

poškodený Napadnutým uznesením a podáva túto Sťažnosť ako Sťažovateľ 3.».

Sťažovatelia tiež poukazujú na skutočnosť, že okresný súd ako ďalší dôvod

zastavenia reštrukturalizačného konania podľa uviedol,

že „správca sa v dňoch 31. 07. 2012, 01. 08. 2012, 02. 08. 2012, 03. 08. 2012, 07. 08. 2012,

08. 08. 2012, 10. 08. 2012, 13. 08. 2012 a 21. 08. 2012 nezdržiaval v kancelárii v úradných

hodinách ani nezabezpečil riadne vykonávanie správcovskej činnosti ním poverenými

osobami, čím závažne porušil svoju povinnosť, ktorá mu vyplýva z ust. § 7 zák.

č. Uvedené porušenie povinnosti súd zistil z oznámenia veriteľa M. K.,

o pravdivosti ktorého súd nemal dôvod pochybovať, nakoľko o uzamknutí a nedostupnosti

kancelárie správcu v úradných hodinách predložil súdu aj notárske osvedčenie. Súd takisto

poukazuje na skutočnosť, že dňa 04. 07. 2012 sa márne pokúšal v úradných hodinách

telefonicky spojiť so správcom. Takisto pravdivosti tvrdenia vyššie uvedeného veriteľa

nasvedčuje aj to, že písomná zásielka doručovaná správcovi do sídla jeho kancelárie, ktorá

bola odoslaná zo súdu dňa 30. 08. 2012, bola správcom prevzatá až dňa 11. 09. 2012,

čo znamená že v uvedených dňoch sa v kancelárii správca nezdržiaval a ani nemá

v kancelárii zriadenú verejne dostupnú podateľňu, ktorá musí byť otvorená v bežných

pracovných hodinách každý pracovný deň ( ).“.

V tejto súvislosti sťažovatelia namietajú, že okresný súd svoj záver o pravdivosti

tvrdení obsiahnutých v sťažnosti M. K. oprel „výlučne len o (i) notársku zápisnicu NZ

29888/2012, ktorá sa týka iba jediného prípadu a vôbec nezohľadnil Správcovo Vyjadrenie

k sťažnosti a dokonca ani späťvzatie samotnej sťažnosti urobené sťažujúcim sa veriteľom

a o (ii) vyššie uvedené zjavne nelogické závery. Súd týmto postupom nesplnil svoju

povinnosť vyhodnotiť dôkazy ústavne konformným spôsobom, t. j. postupovať podľa § 132

a hodnotiť dôkazy jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti a prihliadať na všetko,

čo účastníci konania uviedli, a čo vyšlo počas konania najavo, a takisto porušil zákonnú

povinnosť vyjadrenú v v spojení s stručne, jasne a

výstižne vysvetliť, akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. Vzhľadom na to je

Napadnuté rozhodnutie v časti odôvodnenia porušovania povinností Správcu jednoznačne

arbitrárne, pretože neobsahuje logické, jasné a zrozumiteľné vysvetlenie porušovania

povinností zo strany Správcu.“.

Záver okresného súdu o zastavení reštrukturalizačného konania vedeného proti

sťažovateľke v 1. rade (ako dlžníkovi) a vyhlásení konkurzu na jej majetok považujú

sťažovatelia za arbitrárny a v tejto súvislosti uvádzajú:

„Okresný súd Trenčín aj napriek výslovnému zneniu písmeno a)

odôvodnil konverziu reštrukturalizácie na konkurz údajným neplnením všeobecných

povinností, ktoré Správcovi ukladá Zákon o správcoch (teda iný zákon ako ), a ktorý

upravuje všeobecné administratívne povinnosti Správcu pri vedení svojej kancelárie

vo vzťahu ku všetkým konkurzom a reštrukturalizáciám, v ktorých správca vykonáva funkciu

správcu. Súd sa tak dopustil neprípustnej svojvôle pri aplikácii § 131 odsek 2 písmeno a),

keď svoje rozhodnutie o konverzii reštrukturalizácie na konkurz oprel o porušenie

povinností podľa Zákona o správcoch a nie o porušenie povinností podľa , ako to

výslovne vyžaduje.

Súd tak Napadnutým uznesením poprel účel a význam písmeno c) ,

ktorého účelom je postihnutie nečinnosti Správcu len v konkrétnej reštrukturalizácii

z dôvodu neplnenia konkrétnych povinností ustanovených priamo iba vo vzťahu k tejto

konkrétnej reštrukturalizácii (napr. zvolávanie schôdzí veriteľov, predkladanie zoznamov

súdu, dohľad nad dlžníkom a sledovanie jeho obchodnej a finančnej situácie, kontrola

a schvaľovanie dlžníkových úkonov a pod.).“

Sťažovatelia ďalej v sťažnosti argumentujú tým, že napadnuté uznesenie zásadným

spôsobom mení právny status sťažovateľky v 1. rade, pričom tento nový stav znamená

pre ňu ako úpadcu nezvratný následok v podobe faktického ukončenia jej existencie

a podnikateľskej činnosti, a teda má likvidačný charakter. V súvislosti s týmto tvrdením

uvádzajú:

„Reálna hrozba pre jeho ďalšiu existenciu a podnikateľskú činnosť vyplýva z toho,

že primárnym účelom konkurzu nie je ozdravenie dlžníka a pokračovanie jeho

podnikateľskej činnosti ale iba pomerné uspokojenie veriteľov, pričom ďalšia existencia

dlžníka ako samostatného subjektu práv je iba podružná a z povahy konkurzu

ako definitívneho riešenia úpadku aj prakticky vylúčená. Táto zásadná a nezvratná zmena

znamená aj pre ostatných sťažovateľov ako akcionárov alebo veriteľov ekonomické

škody v podobe nižšieho uspokojenia ich pohľadávok v konkurze, než by získali

v reštrukturalizácii, rovnako ako aj v strate možnosti ďalšej potenciálnej spolupráce

so Sťažovateľom 1 po jeho ozdravení...

Sťažovatelia a ostatní veritelia sú týmto postupom súdu postihnutí spôsobom, ktorý

je extrémne neprimeraný vo vzťahu k vytýkanému údajnému porušeniu povinností zo strany

Správcu, pretože sa tak výrazne znižuje možnosť uspokojenia ich pohľadávok, narastú

tak náklady spojené so správou majetku Sťažovateľa 1 a pre Sťažovateľa 1 ide o jeho

samotnú existenciu.“

Podľa sťažovateľov uznesením okresného súdu sp. zn. z 25. septembra

2012 došlo aj k porušeniu a dodatkového protokolu. V tejto súvislosti

argumentujú tým, že „... napadnuté uznesenie svojimi likvidačnými následkami

znehodnocuje majetok Sťažovateľov 21 a 22 v podobe majetkových účastí v Sťažovateľovi 1

tým, že znižuje ich hodnotu prakticky na nulu... Vo vzťahu k Sťažovateľom 2 až 20

ako veriteľom Sťažovateľa 1 vzniká významná majetková škoda v podobe ukrátenia výnosu

z ich pohľadávok v konkurze oproti plánovanému uspokojeniu v reštrukturalizácii.“.

Tým, že namietané uznesenie „porušuje spoločný záujem veriteľov na čo najvyššom

možnom uspokojení, ktorý je možné dosiahnuť len v reštrukturalizácii a nie v likvidačnom

konkurze“, ako aj tým, že okresný súd „vôbec nezohľadnil princíp primeranosti

pri hodnotení porušenia povinností zo strany Správcu vo vzťahu k následkom vyhlásenia

konkurzu a k právom predpokladaným záujmom majiteľov dlžníka a jeho veriteľov, ktorí

sú účastníkmi reštrukturalizačného konania, na čo najvyššom výnose a uspokojení

ich majetkových práv“, sťažovatelia v 1. až 20. rade namietajú aj porušenie základného

práva podľa .

Na základe uvedených skutočností sťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd po prijatí

sťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„a) Základné práva spoločnosti S. a. s. v konkurze..., spoločnosti U. spol. s r. o...,

p. M. K., s bydliskom..., T..., spoločnosti S., s. r. o..., spoločnosti F. spol. s r. o...,

spoločnosti P. s. r. o..., spoločnosti T., s. r. o..., spoločnosti I., s. r. o..., spoločnosti D. a. s...,

spoločnosti A., s. r. o..., spoločnosti K., s. r. o..., spoločnosti Z. s. r. o..., spoločnosti S. a.

s..., spoločnosti S., spol. s r. o..., spoločnosti T., s. r. o..., Ing. V. Z., s bydliskom..., T...,

spoločnosti B. s. r. o..., spoločnosti E., s. r. o..., spoločnosti K., s. r. o..., a spoločnosti A. a.

s..., na súdnu ochranu podľa článku 46 odsek 1 a na

spravodlivé súdne konanie podľa článku 6 odsek 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd v spojení s ich základným právom na rovnosť účastníkov v konaní podľa

článku 47 odsek 3 a ich práva vlastniť majetok podľa článku

20 odsek 1 v spojení s ich právom na majetok podľa článku 1

odsek 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

boli porušené uznesením Okresného súdu Trenčín z 25. septembra 2012, spis.

zn. -350, 3112207922.

b) Základné práva spoločnosti F., a. s..., a spoločnosti H..., vlastniť majetok podľa

článku 20 odsek 1 v spojení s ich právom na majetok podľa

článku 1 odsek 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd boli porušené uznesením Okresného súdu Trenčín z 25. septembra

2012, spis. zn. 28 R 3/2012-350,3112207922.

c) Uznesenie Okresného súdu Trenčín z 25. septembra 2012, spis. zn. 28 R 3/2012-

350, 3112207922 sa zrušuje a vec sa vracia Okresnému súdu Trenčín na ďalšie konanie.

d) Každému zo Sťažovateľov sa priznáva v súlade s ustanoveniami § 36 odsek 2

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov a § 11 odsek 2 v spojení

s § 13 odsek 2 a § 16 odsek 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

č. o odmenách a náhradách advokátov v znení neskorších predpisov náhrada

trov právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava právneho

zastúpenia, ústavná sťažnosť) vo výške 215,68 EUR, t. j. spoločne 4.744,96 EUR

(215,68 x 22). Okresný súd Trenčín, so sídlom Piaristická 27, 911 80 Trenčín, je povinný

zaplatiť uvedenú náhradu trov právneho zastúpenia do dvoch mesiacov od právoplatnosti

tohto nálezu k rukám právneho zástupcu Sťažovateľov na účet vedený v Z., pobočka

zahraničnej banky, číslo účtu...“

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) sťažovatelia

tiež navrhujú, aby ústavný súd odložil vykonateľnosť napadnutého uznesenia okresného

súdu sp. zn. z 25. septembra 2012 do právoplatnosti rozhodnutia ústavného

súdu vo veci samej.

Ústavný súd sťažnosť predbežne prerokoval a uznesením sp. zn.

z 10. januára 2013 ju prijal na ďalšie konanie. Zároveň odložil vykonateľnosť uznesenia

okresného súdu sp. zn. z 25. septembra 2012 do právoplatnosti rozhodnutia

vo veci samej.

Na výzvu ústavného súdu účastníci konania oznámili, že súhlasia s prerokovaním

veci bez ústneho pojednávania. Ústavný súd preto využil možnosť podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde a upustil od ústneho pojednávania v danej veci, pretože po oboznámení

sa s ich vyjadreniami, ako aj s obsahom vyžiadaného súdneho spisu dospel k názoru,

že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

Predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení k sťažnosti zo 7. februára 2013

(Spr 134/2013, doručenom ústavnému súdu 12. februára 2013) okrem iného uviedla:

«Sťažovatelia uvádzajú, že správca v súlade s ustanovením § 36 ods. 1 vyhlášky

ministerstva spravodlivosti číslo , ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia

o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení neskorších predpisov... podal na okresný súd zoznam pohľadávok v rozsahu

požadovanom zákonom a vykonávacími predpismi v elektronickej podobe vo formáte .xls,

ktorý je jedným z predpísaných formátov, a na uzavretom nosiči elektronických dát. Tvrdili,

že uvedený zoznam bol podľa nich jednoznačne kompletný a obsahoval všetky

zákonom vyžadované informácie a údaje, vrátane zoznamu zabezpečených veriteľov

s ich prihlásenými pohľadávkami, vrátane popisu ich zabezpečenia. Poukázali na to,

že k pochybeniu v tejto súvislosti došlo podľa nich iba v dôsledku „technickej

nespôsobilosti“ zamestnancov súdu.

Tvrdenie sťažovateľov nie je pravdivé, je účelové, zavádzajúce, a to z viacerých

dôvodov.

Predovšetkým je potrebné odmietnuť ich invektívy na adresu zamestnancov súdu.

Administratívne pracovníčky prijímajúce podania (v akékoľvek podobe, teda

aj v elektronickej) pracujú s počítačmi od roku 2002, keď sa zaviedol elektronický súdny

manažment. Sú školené na prijímanie a spracovanie elektronických podaní. Bežne

s takýmito podaniami pracujú, denne ich prijímajú vo veľkom množstve (vrátane formátu

.xls). Na ich prácu doposiaľ nebola žiadna sťažnosť.

Tomu, že nebolo podanie reštrukturalizačného správcu doručené tak, ako to tvrdia

sťažovatelia, nasvedčujú tieto skutočnosti:

Sťažovatelia poukazujú na to, že správca Mgr. B. podal na súde zoznam pohľadávok

v elektronickej podobe a na uzavretom nosiči elektronických dát. Takýmto nosičom však

môže byť iba CD nosič alebo DVD nosič. Žiaden takýto nosič správca na súd nedoručil!

Jeho tvrdenie vyvracia skutočnosť, že podanie došlo na súd dňa 03. 07. 2012 o 23:48 hod.

Okrem toho, že to bolo v posledný deň lehoty na podanie, je z uvedenej hodiny doručenia

zrejmé, že v uvedenom čase podateľňa súdu nie je otvorená a nikto nemohol takýto nosič

z uvedeného dôvodu na súd doručiť! Tomu, že podanie nebolo súdu doručené v dvoch

prílohách „excelovskej tabuľky“ (ako to sťažovatelia tvrdia), nasvedčuje i to,

že zo sprievodného e-mailu (nachádza sa vo vytlačenej podobe na č. l. 134) vyplýva,

že správca „posiela zoznam pohľadávok v prílohe“ (teda nie v prílohách). Tvrdenie,

že podateľňa nevie otvoriť a „rozkliknúť“ elektronickú podobu formátu .xls je účelové

a zavádzajúce, pretože podateľňa je práve na takéto podania školená.

Okrem toho v zmysle ustanovenia citovanej vyhlášky... č. ..

„zoznam pohľadávok má písomnú alebo elektronickú podobu. Ak sa zoznam pohľadávok

vedie v elektronickej podobe, stačí ho predložiť súdu v súlade so štandardmi informačných

systémov verejnej správy podľa osobitného predpisu 1) na štandardnom nosiči údajov,

v ktorom nemožno prepisovať zápisy, spolu so sprievodným listom. V sprievodnom liste

správca uvedie najmä dátum vyhotovenia zoznamu pohľadávok“.

Aj z tohto ustanovenia jasne vyplýva, že nie je pravdivé tvrdenie sťažovateľov,

že správca podal zoznam pohľadávok v súlade s § 36 ods. 1 citovanej vyhlášky, pretože

zoznam pohľadávok bol súdu zaslaný elektronicky, iba tzv. mailom bez akéhokoľvek nosiča!

Napriek tomu, že trvám na tom, že súd postupoval v danej veci pri preberaní

elektronickej pošty správne, je z ďalšieho zrejmé, že bez ohľadu na to čo a ako bolo

správcom doručené dňa 03. 07. 2012 o 23.48 hod., došlo k porušeniu jeho povinností

pri zostavovaní zoznamu pohľadávok aj z týchto dôvodov:

Z úradného záznamu zo dňa 04. 07. 2012 (č. l. 149 spisu) vyplýva, že vyšší súdny

úradník sa za účelom odstránenia vád predloženého zoznamu pohľadávok ihneď v ranných

hodinách po doručení nočného podania snažil so správcom spojiť telefonicky, pričom

správca bol v úradných hodinách na ním používaných tel. číslach... a... nedostupný.

Dňa 06. 07. 2012 osobne v listinnej podobe (nie elektronickou formou) doručil

ustanovený reštrukturalizačný správca ďalší zoznam pohľadávok (č. l. 151 spisu) rozdelený

na dve časti, a to ako zabezpečené a nezabezpečené pohľadávky, každú zvlášť. Vzhľadom

na uvedenú skutočnosť zákonná sudkyňa pri výkone dohľadu nad činnosťou správcu

v zmysle ustanovenia upozornila správcu na porušovanie povinnosti

správcu v súvislosti s vedením zoznamu pohľadávok. Dospela totiž k záveru, že správcom

predložený zoznam pohľadávok (v poradí druhý, ktorým bolo podanie zo dňa 03. 07. 2012

nahradené) neobsahuje náležitosti, ktoré vyžaduje ustanovenie § 25a vyhlášky...

č. ..

Z predloženého zoznamu pohľadávok (zo dňa 06. 07. 2012 – č. l. 151) vyplýva,

že tento neobsahoval uznané a zistené (obsahoval len prihlásené) poradie uspokojovania

prihlásenej pohľadávky zo všeobecnej podstaty s uvedením dňa jeho zistenia a deň zistenia

právneho dôvodu pohľadávky (obsahuje len prihlásený dôvod vzniku pohľadávky).

Správcom predložený zoznam pohľadávok nemal teda náležitosti podľa § 25a ods. 1

písm. e), f), g), h), i), j), k), l), m) vyhl. č. Súčasne v zmysle ustanovenia

ods. 3 vyhl. č. neobsahoval označenie dlžníka a dátum vyhotovenia.

Právne teda treba mať za to, že správcom predložený zoznam pohľadávok nebol

zostavený v súlade s ustanoveniami a vyhl. č. , čím

správca porušil povinnosť ustanovenú zákonom. Na základe uvedeného bol správca vyzvaný

na predloženie zoznamu pohľadávok v zákonom stanovenej forme v lehote 3 dní.

Až na základe tejto výzvy súdu zo dňa 11. 07. 2012 (č. l. 186 spisu) správca dňa 19. 07.

2012 osobne v listinnej podobe doručil súdu zoznam pohľadávok v zákonom stanovenej

forme.

Súd v rámci výkonu dohľadu nad činnosťou správcu v zmysle ustanovenia § 131

ods. 1 je povinný zabezpečiť, aby správca do súdneho spisu predložil zoznam

pohľadávok v zákonom stanovenej forme a zákonom ustanovenými náležitosťami tak,

aby oprávnené osoby mohli po nahliadnutí do súdneho spisu oboznamovať sa s údajmi,

ktoré má takýto zoznam v zmysle zákona obsahovať.

K argumentácii súdu v napadnutom uznesení, že „správca nekomunikuje nielen

s účastníkmi konania, ale ani s dozorujúcim súdom“ a námietkam sťažovateľov v tomto

smere, poukazujem na tieto skutočnosti:

Dňa 22. 08. 2012 bola na súd doručená sťažnosť M. K. (jedného z veriteľov)

na reštrukturalizačného správcu Mgr. M. B. Jej obsahom bolo upozornenie na to,

že uvedený správca si neplní svoje zákonné povinnosti.

Každá sťažnosť (pokiaľ nie je adresovaná ku konkrétnej spisovej značke –

ako tá od M. K.) sa zapisuje do registra Spr. a predkladá sa predsedovi súdu. Bola teda

zaevidovaná pod sp. zn. Spr 2390/2012 a následne dňa 24. 08. 2012 (z dôvodu,

že predsedníčka súdu nie je kompetentná rozhodovať v tejto veci), založená do spisu

sp. zn. (č. l. 335 - 339).

Na pokyn zákonnej sudkyne (úprava na č. l. 347) zo dňa 30. 08. 2012 bola sťažnosť

M. K. odoslaná správcovi Mgr. B. na vyjadrenie v lehote 10 dní. Správca výzvu prevzal

11. 09. 2012. Posledným dňom lehoty na vyjadrenie sa k danej sťažnosti bol pre správcu

dátum 21. 09. 2012. Vyjadrenie správcu ku sťažnosti M. K. bolo však súdu doručené až dňa

25. 09. 2012 (č. l. 354), pričom na pošte bolo podané dňa 21. 09. 2012.

Podľa ustanovenia lehota je zachovaná, ak je podanie doručené

najneskôr posledný deň lehoty tomu, komu je podanie určené; to neplatí, ak ide o lehotu

na podanie odvolania. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že lehota

na vyjadrenie sa správcu ku sťažnosti je lehotou hmotnoprávnou, teda na jej zachovanie

nepostačuje odoslať vyjadrenie na doručenie, ale vyjadrenie musí byť v tejto lehote súdu

doručené. O predĺženie lehoty správca nepožiadal.

Zákonná sudkyňa vo veci rozhodla dňa 25. 09. 2012.

Sťažovatelia poukazujú na skutočnosť, že M. K. zobral sťažnosť podaním

z 20. septembra 2012 v celom rozsahu späť. Týmto podľa sťažovateľov M. K. potvrdil

tvrdenia, ktoré sú obsiahnuté správcom vo vyjadrení k sťažnosti, že zo strany veriteľa M. K.

išlo iba o nedorozumenie, ktoré bolo následne vyriešené komunikáciou medzi správcom

a M. K. v priebehu augusta a septembra 2012.

Je pravdou, že M. K. doručil súdu dňa 25. 09. 2012 späťvzatie svojej sťažnosti. Toto

však opätovne neadresoval do spisu ku konkrétnej spisovej značke konania. Preto bolo

znovu doručené k rukám predsedu súdu a zaevidované pod príslušnú Spr 2390/2012.

Z uvedeného nepochybne vyplýva, že zákonná sudkyňa v čase rozhodovania vo veci

sp. zn. späťvzatie sťažnosti M. K. k dispozícii nemala. Späťvzatie sťažnosti M.

K. bolo predsedníčkou súdu založené do spisu sp. zn. dňa 01. 10. 2012 (č. l.

359, 360). Tieto skutočnosti sú zrejmé aj z Spr spisu č. 2390/2012.

Expedovanie rozhodnutia zabezpečovala asistentka senátu. Po rozdelení pošty

v podateľni, bolo do spisu založené vyjadrenie správcu, riadne zažurnalizované na č. l. 354.

Aj z uvedeného nepochybne vyplýva, že zákonná sudkyňa v čase prijatia rozhodnutia

o vyjadrení správcu vedomosť nemala.

Nie je právne relevantné, či v čase odosielanie rozhodnutia, ktoré už bolo prijaté,

by sa v spise nachádzali podania správcu a M. K., lebo podstatné je, či súd disponoval

týmito listinami v čase prijatia rozhodnutia, ktoré neskôr (po doručení týchto listín do

spisu) nemohol meniť.

Do pozornosti je potrené dať i to, že zo späťvzatia sťažnosti M. K. (č. l. 360)

nevyplývajú žiadne skutočnosti, ktorými by odvolal svoje tvrdenia. Späťvzatie obsahuje

jedinú vetu „podpísaný M. K. týmto beriem sťažnosť podanú dňa 22. 08. 2012 na správcu

JUDr. M. B. späť v celom rozsahu“. K okolnostiam obsiahnutým v sťažnosti sa sťažovateľ

M. K. žiadnym spôsobom nevyjadril. Súd teda nemal dôvod pochybovať o jeho tvrdeniach

podporených listinnými dôkazmi, okrem iného aj notárskou zápisnicou (č. l. 336 – 339),

nakoľko tieto nikto nerozporoval. To, že došlo k späťvzatiu sťažnosti vzhľadom na uvedené

skutočnosti neznamená, že okolnosti v tejto sťažnosti uvedené sa nestali, alebo nie sú

pravdivé, najmä ak nikto nepreukazoval opak. Správca na výzvu súdu nereagoval včas.

K tvrdeniu sťažovateľov, že súd nie je oprávnený zovšeobecniť jediný prípad

osvedčený notárom na celú činnosť správcu a z toho usúdiť, že aj ostatné údajné porušenia

povinnosti správcu sú pravdivé a udiali za tak, ako to tvrdil tento jediný veriteľ je potrebné

uviesť, že súd o konverzii reštrukturalizácie na konkurz rozhodoval v súlade s ustanovením

. Podľa tohto ustanovenia súd bez návrhu jedným uznesením

zastaví reštrukturalizačné konanie, začne konkurzné konanie a vyhlási na majetok dlžníka

konkurz, ak zistí, že správca opakovane alebo závažne porušil povinnosti ustanovené týmto

zákonom. Správca porušil svoje povinnosti pri vyhotovovaní zoznamu pohľadávok

opakovane a závažné, a aj tým porušil právo M. K. podľa

o správcoch... nahliadať do spisu, keď kancelária správcu v dňoch 31. 07. 2012, 01. 08.

2012, 02. 08. 2012, 03. 08. 2012, 07. 08. 2012, 08. 08. 2012, 10. 08. 2012, 13. 08. 2012

nebola v úradných hodinách otvorená, pričom požadované listiny správca M. K. nezaslal

ani na základe písomnej mailovej a listinnej žiadosti.

Súd preto pri vydávaní uznesenia, ktorým rozhodoval o konverzii reštrukturalizácie

na konkurz, konal zákonne, teda v súlade s ustanovením .

Súčasne dávam do pozornosti, že správca uznesenie tunajšieho súdu

č. k. -119 zo dňa 10. 04. 2012 (rozhodnutie súdu o začatí reštrukturalizačného

konania) neprevzal ani v úložnej lehote, čo pri riadnom fungovaní kancelárie správcu

nie možné, rovnako pri riadnom fungovaní kancelárie správcu nie možné,

aby sa so správcom, resp. jeho kanceláriou nedalo spojiť telefonicky tak, ako to bolo dňa

04. 07. 2012 (č. l. 149 spisu) kedy bol správca, resp. ním poverený pracovník v úradných

hodinách na tel. číslach... a... nedostupný.

K činnosti správcu počas reštrukturalizácie je potrebné dodať, že zo štvrtej správy

konkurznej správkyne vyplýva, že reštrukturalizačný správca nepostupoval v súlade

s ustanovením , keď podľa jej názoru neudelil súhlas s právnymi úkonmi, ktoré

tomuto súhlasu podliehali.

Zo spisu tunajšieho súdu v danej veci vyplýva, že ustanovená konkurzná správkyňa

v štvrtej správe uviedla, že veritelia – sťažovatelia Ing. V. Z. a obchodná spoločnosť

I. s. r. o. v rozhovore so správkyňou nemali vedomosť o podaní ústavnej sťažnosti v ich

mene, nakoľko splnomocnenie na svoje zastupovanie v konkurznej veci dávali

splnomocnencovi za účelom zastupovania ich záujmov v konkurze. Ing. Z. uviedla,

že sa necíti byť poškodená na svojich ústavných právach.

V sťažnosti sťažovatelia uvádzajú, že sťažovatelia obchodná spoločnosť F., a. s. (21)

a H. (22), sú akcionármi spoločnosti S., a. s., pričom zo strany 5. reštrukturalizačného

posudku (č. l. 9 spisu) vyplýva, že 100 % -ným akcionárom spoločnosti S., a. s. je

spoločnosť B. s. r. o. Došlo po vypracovaní reštrukturalizačného posudku ku zmene?

V prebiehajúcom konkurze je rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky

o odložení vykonateľnosti uznesenia tunajšieho súdu č. k. -350 zo dňa 25. 09.

2012 podľa ustanovenia (podľa

odklad vykonateľnosti v konaní podľa prípustný nie je), vážnym právnym problémom

z dôvodu povahy tohto konania a obsahu konkrétneho uznesenia okresného súdu.

Rozhodnutie predstavuje právnu neistotu v prebiehajúcom konaní, keď nie sú jednoznačne

jasné práva a povinnosti účastníkov ako aj správcov – (reštrukturalizačného i konkurzného)

v tomto štádiu konania.

Len skoré rozhodnutie vo veci samej, môže zabrániť ujme iných osôb ako

sťažovateľov, pri prípadných nezvratných úkonoch, ktoré môžu byť vykonané vo fáze

návratu ku reštrukturalizácii, ktorá v dôsledku odkladu vykonateľnosti nastala.»

Právny zástupca sťažovateľov vo vyjadrení z 22. februára 2013 doručenom

ústavnému súdu 25. februára 2013 k stanovisku okresného súdu zo 7. februára 2013 okrem

iného uviedol:

«2.1 V prvom rade je potrebné sa vyjadriť k tvrdeniu Okresného súdu Trenčín,

ktorým odmieta údajné invektívy na adresu zamestnancov súdu. Úmyslom sťažovateľov

nebolo v žiadnom prípade uraziť alebo urážať akúkoľvek osobu alebo zamestnanca

Okresného súdu Trenčín, ale poukázať na skutočnosť, že Okresný súd Trenčín evidentne

nezabezpečil kompletné otvorenie podaného dokumentu tak, ako bol podaný. Fakt,

že zamestnanci súdu prešli školeniami pre tento prípad, nie je argumentom, ktorý

po potvrdil alebo akokoľvek potvrdzoval to, že zamestnanci súdu podaný dokument naozaj

správne otvorili.

Argumentácia o absolvovaných školeniach je vo vzťahu k tejto konkrétnej udalosti

nelogická. Absolvované školenia nie sú v príčinnej súvislosti s touto konkrétnou udalosťou,

potvrdzujú iba to, že zamestnanci súdu by nemali mať s podaniami v elektronickej forme

problém. Práve naopak zo spisu ako aj konania súdu vyplýva, že dané podanie jednoducho

nebolo na súde správne a riadne spracované, a to práve aj napriek absolvovaným

školeniam daných zamestnancov.

Okresný súd Trenčín na strane 5 odsek 2 vyjadrenia výslovne uvádza,

že reštrukturalizačný správca po výzve súdu doručil v súdom stanovenej lehote zoznam

pohľadávok podľa súdu v zákonom stanovenej forme. Bez ohľadu na nesúhlas s názorom

Okresného súdu Trenčín ohľadne nesprávne podaného zoznamu pohľadávok zo strany

správcu je z podania Okresného súdu Trenčín zrejmé, že reštrukturalizačný správca svoju

povinnosť podľa o konkurze a reštrukturalizácii... riadne

(a v podstate opakovane) splnil. Aj vzhľadom na túto skutočnosť je nutné posudzovať túto

povinnosť správcu z jeho strany za riadne splnenú.

2.2 Vo vzťahu k tvrdeniu súdu, že reštrukturalizačný správca nekomunikuje nielen

s účastníkmi konania, ale ani s dozorujúcim súdom uvádzame, že uvedené skutočnosti

sa nezakladajú na pravde. Sťažnosť M. K., ktorý je jedným zo sťažovateľov, vychádzala

z nedorozumenia a reštrukturalizačný správca s M. K. riadne komunikoval a poskytol

mu všetky požadované informácie. Túto skutočnosť potvrdzuje aj fakt, že M. K. sa pripojil

k prejednávanej ústavnej sťažnosti ako jeden zo sťažovateľov, čím fakticky potvrdil to,

že nepovažuje postup správcu za protiprávny.

2.3 Okresný súd Trenčín sa vo svojom vyjadrení ďalej odvoláva na § 203a odsek 3

. Z vyjadrenia Okresného súdu Trenčín vyplýva, že toto ustanovenie je podľa jeho

názoru nutné aplikovať na akékoľvek lehoty, ktoré sa v priebehu reštrukturalizácie

vyskytnú.

S týmto názorom nie je možné súhlasiť. Ustanovenie sa týka výlučne

lehôt, ktoré výslovne upravuje , t. j. zákonných lehôt (napr. lehoty na podávanie

prihlášok, popieranie pohľadávok, podávanie incidenčných žalôb, predkladanie zoznamov

pohľadávok, zoznamov majetku, zvolávanie schôdzí veriteľov, predkladanie návrhu

reštrukturalizačného plánu a pod.). Túto skutočnosť potvrdzuje aj odborný komentár k

na strane 1100, ktorý hovorí, že „Ustanovenie odseku 3 odstraňuje pochybnosti

pri posudzovaní jednotlivých lehôt, ktoré sú stanovené pre správcu, účastníkov konania,

ale aj tretie osoby, ak je im uložená povinnosť. (Milan Ďurica. Zákon o konkurze

a reštrukturalizácii. Komentár. C. H. BECK. 2012)

Lehota, ktorú súd určil reštrukturalizačnému správcovi na vyjadrenie sa k sťažnosti

M. K., nie je lehotou upravenou v , ale ide o sudcovskú lehotu podľa zákona

č. v znení neskorších predpisov..., ktorú nie je

možné zamieňať s fixnými zákonom stanovenými lehotami, keďže jej dĺžka je v plnom

rozsahu v dispozícii sudcu.

Upozorňujeme na skutočnosť, že riešenie sťažností na správcu nie je súčasťou

reštrukturalizačného konania, a preto nie je možné na tento prípad aplikovať ustanovenia

o počítaní lehôt podľa . Samotný ani nepozná inštitút sťažnosti na správcu.

Dokonca vyjadrujeme pochybnosť o tom, či je reštrukturalizačný súd vôbec kompetentný

takéto sťažnosti riešiť, pričom podľa nášho názoru bol povinný ju postúpiť Ministerstvu

spravodlivosti Slovenskej republiky, ktoré touto právomocou disponuje podľa § 26 až 37

o správcoch...

Aj vzhľadom na dispozitívnosť tejto lehoty, neexistenciu jej úpravy v , možnosť

jej predlžovania a ako aj na neexistenciu kompetencie reštrukturalizačného súdu riešiť

sťažnosti na správcu, ju nie je možné považovať za hmotnoprávnu lehotu v zmysle § 203a

odsek 3 . To znamená, že podaním vyjadrenia v posledný deň lehoty na poštovú

prepravu, bola daná sudcovská lehota určená podľa na vyjadrenie k sťažnosti

M. K. zo strany reštrukturalizačného správcu zachovaná.

Súdom vytýkané porušenia povinností zo strany správcu sa iba sčasti týkali

reštrukturalizačného konania vedeného vo veci Sťažovateľa 1 (údajné nedoručenie zoznamu

pohľadávok v zákonnej podobe a forme), pričom ostatné sa týkali výkonu jeho všeobecnej

správcovskej činnosti (údajná neprítomnosť v kancelárii a nereagovanie na telefonáty).

Pri porovnaní povahy a reálnych následkov vytýkaných porušení zo strany správcu

a následkov konverzie reštrukturalizácie na konkurz pre dlžníka a veriteľov (Sťažovateľov),

zvolil súd neprimerane tvrdý postup, ktorý negatívne postihuje predovšetkým účastníkov

reštrukturalizačného konania, ktorí tak platia za údajné pochybenia správcu nielen v rámci

daného konkrétneho reštrukturalizačného konania ale aj pri výkone jeho správcovskej

činnosti ako takej. Súd v tejto veci postupoval čisto formalisticky a vôbec neskúmal

primeranosť a závažnosť vytýkaných porušení vo vzťahu k značne negatívnym následkom,

ktoré konkurz na rozdiel od reštrukturalizácie spôsobí (definitívny zánik Sťažovateľa 1,

nižšia miera uspokojenia veriteľov, znehodnotenie majetku akcionárov).

2.4 Okresný súd Trenčín viackrát vo svojom vyjadrení uvádza, že sťažnosť M. K.

aj jej späťvzatie boli na súde nesprávne postupované predsedníčke súdu, čo spôsobilo,

že sa do reštrukturalizačného spisu dostali oneskorene. K tejto skutočnosti musíme

skonštatovať, že zo sťažnosti M. K. aj jej späťvzatia bolo nepochybne zrejmé, ktorej veci

sa týkajú a podateľňa súdu nemala mať akýkoľvek problém tieto dve podania zaregistrovať

k správnej spisovej značke. Nakoniec súdy sú povinné posudzovať podania najmä podľa ich

obsahu a nie podľa toho, či na nich na exponovanom mieste nie je niekde uvedená spisová

značka. Nedostatky pri posudzovaní podaní nemôžu byť v žiadnom prípade na ťarchu

účastníkov konania, a to najmä v prípade, ak ich priamym následkom je súdne rozhodnutie,

ktoré finálne rieši a upravuje hmotnoprávne vzťahy účastníkov konania s výrazným

negatívnym dopadom na ich majetkové práva a samotnú existenciu (v prípade Sťažovateľa

1).

Z vyjadrenia Okresného súdu Trenčín v súvislosti s M. K. nadobúdame dojem,

že Okresný súd Trenčín sa za akýchkoľvek okolností snaží obhajovať svoj postup a to bez

ohľadu na to, že tým jednoznačne poškodzuje ústavné práva účastníkov konania na súdnu

ochranu. Úlohou súdu by mala byť práve ochrana práv účastníkov konania a nie účelová

obhajoba vlastných administratívnych zlyhaní.

2.5 Okresný súd Trenčín sa vo svojom vyjadrení ďalej odvoláva na notársku

zápisnicu, ktorá by mala potvrdzovať tvrdenia uvedené v sťažnosti M. K., a o ktorej súd

nemal dôvody pochybovať.

Notárska zápisnica sama o sebe nie je relevantným dôkazom. Súd ju mal hodnotiť

ako listinný dôkaz a sám sa presvedčiť o pravdivosti jej obsahu (napr. výsluchom

dotknutého M. K., notára ako svedka a samotného reštrukturalizačného správcu).

Vyvrátiteľná domnienka o správnosti obsahu notárskej zápisnice sa týka len notárskych

zápisníc, ktoré uvádza o notároch a notárskej činnosti (Notársky

poriadok) v znení neskorších predpisov..., t. j. notárskych zápisníc o právnych úkonoch

(§ 46 NP) alebo notárskych zápisníc o skutočnostiach, ktoré by mohli byť podkladom

pre uplatnenie práv, alebo ktorými by mohli byť spôsobené právne následky (§ 56 NP).

Notárska zápisnica, o ktorú Okresný súd Trenčín opiera svoje rozhodnutie, takouto

verejnou listinou nie je a notár je v tomto prípade len svedkom, ktorý o skutočnosti, ktorej

sa údajne zúčastnil, spísal dokument vo forme notárskej zápisnice. Súd v napadnutom

rozhodnutí vôbec neopísal svoje vnútorne úvahy, ktoré ho viedli k záveru, že notárska

zápisnica je sama o sebe hodnoverným a nesporným dôkazom o tom, že k nejakej

skutočnosti došlo. Nemať pochybnosti o obsahu notárskej zápisnice, ak nejde o notársku

zápisnicu o právnom úkone, len preto, že ide o dokument s názvom notárska zápisnica,

je nedostačujúce.

2.6 Okresný súd Trenčín v časti II odôvodnenia napadnutého uznesenia uviedol,

že jedným z dôvodov, pre ktoré zastavil reštrukturalizáciu a vyhlásil konkurz podľa § 131

odsek 2 písmeno a) je aj porušenie povinností podľa Zákona o správcoch. Túto

skutočnosť potvrdil aj vo svojom vyjadrení k ústavnej sťažnosti na strane 7 v poslednom

odseku.

V tejto súvislosti opakovane poukazujeme na to, že sek 2 písmeno a)

hovorí, že súd zastaví reštrukturalizáciu, začne konkurzné konanie a vyhlási na majetok

dlžníka konkurz, ak správca opakovane alebo závažné porušil svoje povinnosti ustanovené

týmto zákonom. Okresný súd Trenčín aj napriek výslovnému zneniu § 131 odsek 2 písmeno

a) odôvodnil konverziu reštrukturalizácie na konkurz údajným neplnením všeobecných

povinností, ktoré Správcovi ukladá Zákon o správcoch (teda iný zákon ako ), a ktorý

upravuje všeobecné administratívne povinnosti Správcu pri vedení svojej kancelárie

vo vzťahu ku všetkým konkurzom a reštrukturalizáciám, v ktorých správca vykonáva funkciu

správcu. Súd sa tak dopustil neprípustnej svojvôle pri aplikácii § 131 odsek 2 písmeno a),

keď svoje rozhodnutie o konverzii reštrukturalizácie na konkurz oprel o porušenie

povinností podľa Zákona o správcoch a nie o porušenie povinností podľa , ako to

výslovne vyžaduje.

2.7 Okresný súd Trenčín ďalej uvádza, že reštrukturalizačný správca neudelil

dlžníkovi súhlas k niektorým jeho právnym úkonom. V tejto súvislosti je nevyhnutné

odlišovať postavenie reštrukturalizačného správcu, ktorého hlavnou úlohou je pripraviť

reštrukturalizačný plán a vykonávať všeobecný dohľad nad činnosťou dlžníka,

od postavenia konkurzného správcu, ktorý v mene úpadcu koná. Poukazujeme na to,

že udeľovanie súhlasu s úkonmi dlžníka nie je povinnosťou reštrukturalizačného správcu

ale jeho právomocou, ktorej výkon je v plnom rozsahu závislý od informácií, ktoré

správcovi poskytne dlžník. dokonca ráta s tým, že dlžník môže urobiť úkony bez

súhlasu správcu, pričom výslovne v § 114 odsek 2 hovorí, že takéto úkony sú platné.

2.8 Vyjadrenia Okresného súdu Trenčín ohľadne sťažovateľov Ing. V. Z.

a spoločnosti I., s. r. o., ktorí sa vraj mali vyjadriť o tom, že si nie sú vedomí toho,

že v ich mene bola podaná ústavná sťažnosť, sú výslovnou nepravdou.

Obaja uvedení sťažovatelia boli v plnom rozsahu oboznámení so skutočnosťou,

že v danej veci bude podávaná ústavná sťažnosť a stotožnili sa s dôvodmi, pre ktoré

je konverzia pre nich neprijateľná. Obaja podpísali splnomocnenia, v ktorých bolo výslovne

uvedené, že ide o zastupovanie pred Ústavným súdom Slovenskej republiky v tejto veci.

Zároveň po konzultácii s Ing. V. Z. sme sa dozvedeli, že správkyňa konkurznej

podstaty J. A. na stretnutí na ňu vyvíjala neprimeraný a neprofesionálny nátlak (vyslovene

kričala, že aké jej práva boli porušené) a sťažovateľka samozrejme ako laik, ktorý

odôvodnene neočakával takéto bezohľadné správanie zo strany úradných osôb, zostala

úplne bez slov a nebola schopná sa brániť. Túto skutočnosť považujeme za osobné zlyhanie

na strane správkyne a dozorujúceho súdu, pretože dopustili svojim správaním vznik

neprimeraného nátlaku na účastníka konania, čo samo o sebe poškodzuje ich ústavné právo

na súdnu ochranu. Tieto skutočnosti potvrdzujeme aj písomným vyjadrením zo strany

Ing. V. Z., ktoré pre odstránenie akýchkoľvek pochybností o tom, že je jeho autorom,

podpísala pred notárom.

Vzhľadom na to, že konateľ spoločnosti I., s. r. o. sa momentálne nachádza

na dovolenke v zahraničí, nebolo možné zabezpečiť jeho písomné vyjadrenie. Po jeho

návrate ho súdu doložíme. Z konzultácie ale vyplynulo, že aj v jeho prípade sa tvrdenie

Okresného súdu Trenčín nezakladá na pravde.

2.9 Vo vzťahu k zmene akcionárskej štruktúry spoločnosti S., a. s. v reštrukturalizácii

uvádzame, že zmena majiteľov akcií nemá akýkoľvek vplyv na prebiehajúcu

reštrukturalizáciu. Akcionármi spoločnosti S., a. s. sú v súčasnosti spoločnosti F., a. s. a H.

ako to vyplýva z predloženého zoznamu akcionárov. Otázku Okresného súdu Trenčín

položenú v tejto veci na strane 8 v poslednom odseku jeho vyjadrenia preto považujeme

za bezpredmetnú.

2.10 Okresný súd Trenčín na poslednej strane svojho vyjadrenia uvádza,

že v konkurznom konaní nie je možný odklad vykonateľnosti s poukazom na § 197 odsek 4

. V tejto súvislosti poukazujeme na skutočnosť, že Ústavný súd Slovenskej republiky

a konanie pred ním sa spravuje výslovne len .. a subsidiárne ,

nie . Účelom konania pred Ústavným súdom Slovenskej republiky je ochrana ústavných

práv, ktorá nemôže byť obmedzovaná aplikáciou iného právneho predpisu upravujúceho

princípy úplne iného konania. Ústavný súd Slovenskej republiky teda nie je pri odklade

vykonateľnosti napadnutého uznesenia viazaný zákazom odkladu vykonateľnosti podľa

uvedeného ustanovenia .

2.11 Okresný súd Trenčín vo svojom vyjadrení ďalej uvádza, že rozhodnutie

o dočasnom opatrení predstavuje v prebiehajúcom konaní právnu neistotu, pretože

nie sú jednoznačne jasné práva a povinnosti účastníkov ako aj správcov. V tomto ohľade

uvádzame, že ochrana pred údajnou právnou neistotou nemôže mať prednosť

pred ochranou ústavných práv účastníkov konania. Reštrukturalizácia a ani konkurz

tu nie sú pre proces sám o sebe, ale práve pre ochranu ich účastníkov, a preto sa súdy

musia snažiť o spravodlivé konanie a rovnakú súdnu ochranu pre všetkých a nie za každú

cenu chrániť svoje postupy bez ohľadu na ich protiprávnosť.

Práve naopak bez dočasného opatrenia súdu by mohla konkurzná správkyňa

pristúpiť k nezvratným úkonom (speňažovanie majetku), pričom poukazujeme na to,

že v dôsledku jej nespolupráce s vedením úpadcu a neschopnosti komunikácie s obchodnými

partnermi už úpadca prišiel o časť svojich obchodných partnerov. Vedenie spoločnosti S.,

a. s. v reštrukturalizácii môže túto skutočnosť práve vďaka dočasnému opatreniu napraviť

a tak získať finančné prostriedky, ktoré by konkurzná správkyňa vzhľadom na svoju

doterajšiu činnosť nikdy získať nemohla.

3.1 Okresný súd Trenčín sa vôbec nevyjadril k ústavným nedostatkom napadnutého

uznesenia, ktoré boli uvedené v ústavnej sťažnosti, a ktoré ho diskvalifikujú ako ústavne

konformné súdne rozhodnutie, ale v podstate iba zopakoval a ďalej rozvinul skutočnosti,

ktoré uviedol už v napadnutom rozhodnutí. Vzhľadom na túto skutočnosť nepovažujeme

za potrebné odznovu opakovať obsiahlu argumentáciu, ktorá je uvedená už v ústavnej

sťažnosti.

3.2 V súvislosti s vyššie uvedenými skutočnosťami a predloženými listinnými dôkazmi

navrhujeme, aby Ústavný súd Slovenskej republiky rozhodol v súlade s ústavnou sťažnosťou

podanou v tejto veci.»

Právny zástupca sťažovateľov k svojmu vyjadreniu pripojil aj písomné stanovisko

sťažovateľky v 16. rade, z ktorého vyplýva, že „... nepoznám obsah podania, ktoré

p. správkyňa doručila okresnému súdu, ale opakovane zdôrazňujem, že som jej nikdy

nepovedala, že o podanej sťažnosti neviem, a že splnomocnenie som dávala len

na zastupovanie mojich záujmov v konkurze... V plnom rozsahu sa pridržiavam ústavnej

sťažnosti v znení v akom bola podaná a dúfam, že ústavný súd zabezpečí ochranu mojich

záujmov ako aj práv ostatných veriteľov, ktorí boli vyhlásením konkurzu nepríjemne

prekvapení a zaskočení.“.

II.

Všeobecné východiská pre rozhodovanie ústavného súdu

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických alebo

právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Z vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv

a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných

súdov je založená primárne („ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje

iný súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.

Ústavný súd vo svojej konštantnej judikatúre zdôrazňuje, že nie je zásadne

oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré

ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať,

či v konaní pred všeobecnými súdmi bol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové

a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu

sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ,

prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách

(, m. m. , , , ). Z tohto postavenia

ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať také rozhodnutia všeobecných súdov,

ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo samotným rozhodnutím, došlo k porušeniu

základného práva alebo slobody. Skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť

teda predmetom kontroly vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo

arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali

za následok porušenie základného práva alebo slobody (, m. m. ,

, , ).

Ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti ( ).

Je teda garantom ústavnosti a súdnym orgánom, ktorý je povinný chrániť dodržiavanie

a rešpektovanie všetkými orgánmi verejnej moci vrátane všeobecných súdov.

Dodržiavanie orgánmi verejnej moci však nemožno vzťahovať len na strohé

rešpektovanie jej jednotlivých článkov. Generálna interpretačná a realizačná klauzula

ustanovuje, že výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne

záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s ( ). Výklad

každej právnej normy (právneho predpisu) musí byť konformný s ako základným

zákonom štátu s najvyššou právnou silou. V prípade, že vec pripúšťa rôzny výklad, orgán

aplikujúci právo je v konkrétnej veci povinný uprednostniť ústavne konformný výklad,

čo bezo zvyšku platí aj pri interpretácii právnych noriem v oblasti konkurzu

a reštrukturalizácie (porovnaj ĎURICA, M. Konkurzné právo na Slovensku a v Európskej

únii. Bratislava: EUROKODEX, 2010, s. 6).

Tento záver o ústavne súladnom výklade aplikovanej právnej normy sa vzťahuje

v celom rozsahu aj na právne skutočnosti predpokladané , ktoré

obligatórne spôsobujú zastavenie reštrukturalizačného konania, začatie konkurzného

konania a vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka, a na výklad, či tieto právne skutočnosti

z ústavného hľadiska boli alebo neboli naplnené (nastali alebo nenastali). Výklad týchto

predpokladov však nemôže byť taký formalistický, aby sa ním v konečnom dôsledku nielen

zmaril účel požadovanej súdnej ochrany, ale aj zabránilo v prístupe k súdnej ochrane

z dôvodov, ktoré nemožno v právnom štáte v žiadnom prípade pričítať účastníkovi konania,

ktorý sa tejto ochrany domáha.

Ústavnosť konaní pred orgánom verejnej moci predpokladá aj to, že orgán verejnej

moci, pred ktorým sa takéto konania uskutočňujú, koná zásadne nestranne, nezávisle

a s využitím všetkých zákonom ustanovených prostriedkov na dosiahnutie účelu

predmetného konania. Ústavný súd v tomto smere osobitne pripomína objektivitu takého

postupu orgánu verejnej moci (m. m. , ). Len objektívnym

postupom sa v rozhodovacom procese vylučuje svojvôľa, ktorej nebezpečenstvo spočíva

v potenciálnom uplatnení ničím (objektívne) nepodloženej úvahy orgánu verejnej moci

bez akýchkoľvek objektívnych limitov, ktoré sú v podmienkach právneho štátu okrem iného

garantované zákonnými spôsobmi zisťovania skutkového základu pre rozhodnutie.

Objektívny postup orgánu verejnej moci sa musí prejaviť nielen vo využití všetkých

dostupných a pritom legálnych zdrojov zisťovania skutkového základu na rozhodnutie,

ale aj v tom, že takéto rozhodnutie obsahuje (musí obsahovať) aj odôvodnenie, ktoré

preukázateľne vychádza z týchto objektívnych postupov a ich uplatnenia v súlade

s procesnými predpismi.

Z ustálenej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že neodmysliteľnou súčasťou

základného práva podľa a práva podľa dohovoru je aj právo

účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne

dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom

súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu

(napr. , ). Potreba náležite odôvodniť súdne rozhodnutie je daná

tiež vo verejnom záujme, pretože je jednou zo záruk, že výkon spravodlivosti

nie je arbitrárny, neprehľadný a že rozhodovanie súdu je kontrolovateľné verejnosťou

().

Uvedené východiská bol povinný dodržiavať v konaní a pri rozhodovaní

v napadnutej veci aj okresný súd, a preto bolo úlohou ústavného súdu posúdiť,

či ich skutočne rešpektoval, a to minimálne v takej miere, ktorá je z ústavného hľadiska

akceptovateľná a udržateľná.

III.

Predmetom sťažnosti sťažovateľov v 1. až 20. rade je namietané porušenie

ich základných práv podľa , a a práv podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 1 dodatkového protokolu uznesením okresného súdu

sp. zn. z 25. septembra 2012, ktorým bolo zastavené reštrukturalizačné konanie

vedené proti sťažovateľke v 1. rade a bol vyhlásený konkurz na jej majetok. Sťažovateľky

v 21. a v 22. rade namietajú, že označeným uznesením okresného súdu došlo k porušeniu

ich základného práva podľa a práva podľa dodatkového protokolu.

1. K namietanému porušeniu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 a a práva na spravodlivé súdne konanie podľa

dohovoru

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti sťažovateľov v 1. až 20. rade vzal

predovšetkým do úvahy, že namietajú porušenie svojho základného práva na súdnu

ochranu, ktoré je v demokratickej spoločnosti do tej miery favorizované, že pri jeho

uplatňovaní neprichádza do úvahy (zo strany súdov) ani jeho zužujúci výklad, ani také

formálne interpretačné postupy, následkom ktorých by mohlo byť jeho neodôvodnené

(svojvoľné) obmedzenie, či dokonca jeho popretie ().

Z odôvodnenia každého súdneho rozhodnutia musí vyplývať vnútorný súlad medzi

skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi

závermi na strane druhej. V posudzovanej veci však podľa názoru ústavného súdu existuje

disharmónia medzi skutkovými a právnymi závermi okresného súdu. Odôvodnenie

napadnutého uznesenia okresného súdu, ktorým bolo zastavené reštrukturalizačné konanie

vedené proti sťažovateľke v 1. rade a bol vyhlásený konkurz na jej majetok, je z hľadiska

uvedenej požiadavky podľa názoru ústavného súdu nedostatočné a nepresvedčivé.

Okresný súd v odôvodnení namietaného uznesenia okrem iného uviedol:

„Uznesením tunajšieho súdu č. k. -122 zo dňa 16. 05. 2012 súd povolil

reštrukturalizáciu dlžníka. Do funkcie správcu bola ustanovený Mgr. M. B. so sídlom

kancelárie T., značka správcu S1265. Uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku SR

dňa 22. 05. 2012 s účinkami zverejnenia ku dňu 23. 05. 2012.

Dňa 22. 08. 2012 bola súdu doručená sťažnosť veriteľa M. K..., na správcu Mgr. M.

B. Veriteľ uviedol, že ako účastník reštrukturalizačného konania sa niekoľkokrát pokúšal

nahliadnuť do správcovského spisu vedeného Mgr. M. B., a to ešte v dobe pred konaním

schôdze veriteľov z dôvodu, že chcel zistiť obsah reštrukturalizačného posudku a zoznamu

veriteľov. Veriteľovi sa nepodarilo osobne dostať do kancelárie správcu, pretože táto bola

stále zatvorená. Následne veriteľ chcel nahliadnuť do správcovského spisu za účelom

zistenia podrobností o prihlásených veriteľoch, pričom opätovne sa nemohol dostať

do kancelárie Mgr. M. B. a tým ani do správcovského spisu. Dopytom na vlastníka budovy

na... v T., v ktorej má správca vedenú kanceláriu, veriteľ zistil, že správca nemá prenajaté

priestory priamo svojou osobou, ale má sídlo v kancelárii, ktorú má od vlastníka budovy

prenajatú JUDr. G. R., ktorá v čase podania tejto sťažnosti pracuje v B. a svoju kanceláriu

nepoužíva. V tejto kancelárii sa nikto nezdržiava a je trvale uzamknutá. Veriteľ túto

skutočnosť zistil opakovane za prítomnosti svedkov (veriteľov dlžníka Ing. V. K., Ing. J. Z.

a zamestnancov kancelárie priľahlých ku kancelárii správcu) v dňoch 31. 07. 2012

o 10,45 hod., 01. 08. 2012 o 9,15 hod., 02. 08. 2012 o 09,50 hod., 03. 08. 2012 o 12,45

hod., 07. 08. 2012 o 14,50 hod., 08. 08. 2012 o 09,00 hod., 10. 08. 2012 o 14,10 hod. a 13.

08. 2012 o 14,55 hod. Veriteľ má za to, že ako účastníkovi reštrukturalizačného konania

mu bolo zabránené nahliadať do zoznamu veriteľov a zistiť podstatné skutočnosti k popretiu

pohľadávok, ktoré sa javia pochybnými, pričom podľa názoru veriteľa sa pochybným javí

i celá reštrukturalizácia dlžníka, ktorá bola začatá pre hrozbu úpadku. Veriteľ

má na základe dokladov, ktoré získal z príslušného súdneho spisu podozrenie zo spáchania

trestného činu podvodného úpadku, tak, aby v rámci reštrukturalizácie dlžník zaplatil

svojim veriteľom namiesto 100 % ich pohľadávok iba 10 % hodnoty. Dňa 21. 08. 2012

došlo k opätovnej snahe zastihnúť reštrukturalizačného správcu na adrese jeho

registrovaného sídla... T., a to za prítomnosti notára Mgr. P. M. o čom bola spísaná

notárska zápisnica NZ 29888/2012. Veriteľ sa domnieva, že uzatvorená správcovská

kancelária, neprítomnosť správcu alebo ním poverenej osoby v správcovskej kancelárii,

nemožnosť nahliadať do správcovského spisu a nereagovanie na výzvy veriteľov

na predloženie listín zo správcovského spisu je hrubým porušením základných povinností

správcu. Preto veriteľ požiadal, aby tunajší súd po prešetrení sťažnosti odvolal Mgr. M. B.

z funkcie reštrukturalizačného správcu dlžníka S., a. s... Súčasne so sťažnosťou veriteľ

predložil fotokópiu žiadosti o zaslanie podkladov zo dňa 01. 08. 2012 spolu s fotokópiou

podacieho lístka zo dňa 01. 08. 2012 a fotokópiou mailovej správy zaslanej na adresu

správcu dňa 01. 08. 2012 a fotokópiu notárskej zápisnice N 527/2012, Nz 29888/2012

zo dňa 21. 08. 2012. Podanie veriteľa zo dňa 22. 08. 2012 bolo dňa 30. 08. 2012 zaslané

správcovi Mgr. M. B., aby sa k nemu vyjadril v lehote 10 dní, pričom správca predmetné

podanie prevzal až dňa 11. 09. 2012. Správca sa v určenej lehote k podaniu nevyjadril.

Podľa o správcoch... je správca povinný vykonávať

správcovskú činnosť čestne, zodpovedne a svedomito; správca je povinný dohliadať

aj na čestnosť, zodpovednosť a svedomitosť konania svojich zamestnancov, ako aj osôb,

ktoré poveril vykonaním jednotlivých úkonov správcovskej činnosti.

Podľa je správca povinný mať zriadenú kanceláriu.

Kanceláriu správca zriaďuje v obvode krajského súdu, v ktorom má záujem vykonávať

správcovskú činnosť.

Podľa vyhlášky... č. .. sa kancelária zriaďuje vo verejne

dostupnej budove tak, aby bola otvorená pre verejnosť každý pracovný deň v obvyklých

úradných hodinách aspoň šesť hodín denne. Verejne dostupnou budovou sa na účely tejto

vyhlášky rozumie budova so vstupom z verejnej komunikácie alebo budova umiestnená

v rámci areálu, ktorý má vstup z verejnej komunikácie, ak vstup do budovy alebo areálu

neznemožňuje prekážka v úradných hodinách kancelárie. Minimálna výmera podlahovej

2

plochy kancelárie je 20 m. Ak je správcom fyzická osoba, môže mať zriadenú jednu

kanceláriu. Ak je správcom právnická osoba, môže mať za podmienok ustanovených

zákonom zriadených aj viac kancelárií.

Podľa písomnosti určené správcovi sa doručujú

na adresu jeho kancelárie; v konkurznom konaní, v reštrukturalizačnom konaní alebo

v konaní o oddlžení podľa osobitného predpisu sa písomnosti určené správcovi doručujú

na adresu jeho kancelárie, ktorá je zriadená v obvode krajského súdu, v ktorom sídli

príslušný konkurzný súd. Na ten účel je správca povinný zriadiť v kancelárii verejne

dostupnú podateľňu, ktorá musí byť otvorená v bežných pracovných hodinách každý

pracovný deň. Osobné doručenie písomnosti podateľňa na požiadanie vždy písomne

potvrdí.

Podľa vyhl. č. sa ako súčasť kancelárie v priestoroch

kancelárie alebo v iných súvisiacich verejne dostupných priestoroch zriaďuje podateľňa

tak, aby vstup do kancelárie neznemožňovala prekážka v úradných hodinách kancelárie.

Podľa správca je povinný viesť vo veci, v ktorej

vykonáva správcovskú činnosť, správcovský spis...; spis musí byť dostupný v kancelárii,

ktorá je zriadená v obvode krajského súdu, v ktorom sídli príslušný konkurzný súd.

Podľa právo nahliadať do spisu majú osoby

vykonávajúce dohľad podľa tohto zákona, súd, účastníci konania, ich zástupcovia, orgány

činné v trestnom konaní a iné subjekty, ak to ustanovuje osobitný predpis. Nahliadanie

do spisu je správca povinný zabezpečiť v bežných pracovných hodinách každý pracovný

deň; o tom správca bezodkladne po ustanovení do funkcie v príslušnom konaní podľa

osobitného predpisu zverejní oznam v Obchodnom vestníku.

Podľa súd počas reštrukturalizácie dohliada

nad činnosťou dlžníka, správcu a veriteľských orgánov. Súd je oprávnený požadovať

od správcu vysvetlenia alebo správy o priebehu reštrukturalizácie, ktoré je správca povinný

súdu v určenej lehote poskytnúť.

Podľa súd bez návrhu jedným uznesením

zastaví reštrukturalizačné konanie, začne konkurzné konanie a vyhlási na majetok dlžníka

konkurz, ak zistí, že správca opakovane alebo závažne porušil povinnosti ustanovené týmto

zákonom.

Podľa v uznesení podľa odseku 2 súd ustanoví

správcu postupom podľa § 40 ods. 1. Uznesenie súd bezodkladne zverejní v Obchodnom

vestníku. Zverejnením uznesenia v Obchodnom vestníku zanikajú účinky začatia

reštrukturalizačného konania, funkcia veriteľského výboru a funkcia správcu. Uznesenie

súd doručí dlžníkovi a správcovi, ktorého v uznesení ustanovil.

Súd pri výkone dohľadu nad činnosťou správcu zistil, že správca opakovane

a závažne porušil tieto svoje zákonom ustanovené povinnosti:

I. Správca v zákonnej lehote nepredložil zoznam pohľadávok zostavený v súlade

s ustanoveniami a vyhlášky č. Zoznam pohľadávok

predložený v zákonnej lehote okrem iných nedostatkov neobsahoval vôbec zabezpečených

veriteľov a ich jednotlivé prihlásené pohľadávky s popisom ich zabezpečenia. Kompletný

zoznam pohľadávok vyhotovený v súlade so zákonom správca doručil až dňa 19. 07. 2012

(teda po uplynutí zákonnej lehoty na jeho predloženie, keďže táto uplynula dňa 03. 07.

2012), aj to až na výzvu súdu.

II. Správca sa v dňoch 31. 07. 2012, 01. 08. 2012, 02. 08. 2012, 03. 08. 2012, 07. 08.

2012, 08. 08. 2012, 10. 08. 2012, 13. 08. 2012 a 21. 08. 2012 nezdržiaval v kancelárii

v úradných hodinách ani nezabezpečil riadne vykonávanie správcovskej činnosti ním

poverenými osobami, čím závažne porušil svoju povinnosť, ktorá mu vyplýva z ust. § 7 a 8

Uvedené porušenie povinnosti súd zistil z oznámenia veriteľa M. K.,

o pravdivosti ktorého súd nemal dôvod pochybovať, nakoľko o uzamknutí a nedostupnosti

kancelárie správcu v úradných hodinách predložil súdu aj notárske osvedčenie. Súd takisto

poukazuje na skutočnosť, že dňa 04. 07. 2012 sa márne pokúšal v úradných hodinách

telefonicky spojiť so správcom. Takisto pravdivosti tvrdenia vyššie uvedeného veriteľa

nasvedčuje aj to, že písomná zásielka doručovaná správcovi do sídla jeho kancelárie, ktorá

bola odoslaná zo súdu dňa 30. 08. 2012, bola správcom prevzatá až dňa 11. 09. 2012,

čo znamená, že v uvedených dňoch sa v kancelárii správca nezdržiaval a ani nemá

v kancelárii zriadenú verejne dostupnú podateľňu, ktorá musí byť otvorená v bežných

pracovných hodinách každý pracovný deň ( ).

Porušením týchto povinností správca neumožnil veriteľom riadne vykonať a uplatniť

svoje práva, a to najmä právo nahliadať do správcovského spisu a zistiť tak zoznam

všetkých prihlásených pohľadávok, rozsah ich zistenia, prípadne popretia ako aj oboznámiť

sa s právnym dôvodom vzniku prihlásených pohľadávok a v dôsledku toho podať správcovi

podnet na popretie pohľadávok iných veriteľov a podobne.

Záverom súd uvádza, že správca v súdom určenej lehote nereagoval ani na výzvu

súdu, ktorou ho tento vyzval na vyjadrenie sa k podanej sťažnosti. Správca teda

nekomunikuje nielen s účastníkmi konania, ale ani s dozorujúcim súdom.

Z uvedeného vyplýva, že správca nielen opakovane porušil svoje zákonné povinnosti,

ale tieto porušil aj závažným spôsobom, v dôsledku čoho neumožnil účastníkom konania

uplatniť ich základné práva v danom konaní.

Vzhľadom na opakované a závažné porušenie povinnosti správcu ustanovené zák.

č. , tunajší súd v súlade s ustanovením

bezodkladne rozhodol o zastavení reštrukturalizačného konania, začatí konkurzného

konania a vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka...“

Podľa sťažovateľov kľúčové pochybenia okresného súdu spočívajú najmä v tom, že:

a) konštatoval opakované a závažné porušenie povinností správcu pri zostavovaní

zoznamu pohľadávok a jeho predkladaní súdu v zákonnej lehote (údajné nedoručenie

zoznamu pohľadávok v zákonnej podobe a forme);

b) aj napriek výslovnému zneniu odôvodnil konverziu

reštrukturalizácie na konkurz údajným neplnením všeobecných povinností, ktoré správcovi

ukladá zákon č. Z. z. o správcoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „zákon o správcoch“), teda iný zákon ako , ktorý

upravuje všeobecné administratívne povinnosti správcu pri vedení jeho kancelárie

vo vzťahu ku všetkým konkurzom a reštrukturalizáciám, v ktorých správca vykonáva

funkciu správcu (nezdržiaval sa v kancelárii v úradných hodinách ani nezabezpečil riadne

vykonávanie správcovskej činnosti ním poverenými osobami, nereagoval na telefonáty

a výzvy súdu a veriteľov). Okresný súd sa tak podľa sťažovateľov dopustil neprípustnej

svojvôle pri aplikácii , keď svoje rozhodnutie o konverzii

reštrukturalizácie na konkurz založil na porušení povinností ustanovených zákonom

o správcoch, a nie na porušení povinnosti ustanovených , ako to výslovne

vyžaduje;

c) postupoval formalisticky a vôbec neskúmal primeranosť a závažnosť pochybení

vytýkaných správcovi vo vzťahu k značne negatívnym následkom, ktoré konkurz na rozdiel

od reštrukturalizácie môže spôsobiť (napr. definitívny zánik sťažovateľa v 1. rade

ako úpadcu, nižšia miera uspokojenia veriteľov, znehodnotenie majetku akcionárov).

Ústavný súd zotrváva na stanovisku (, ), že zásadne

nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecných súdov, ktoré

ich viedli k rozhodnutiu vo veci samej alebo k inému súdnemu rozhodnutiu, ktorým končí

konanie pred nimi. Tento prístup je dôsledkom toho, že všeobecné súdy vychádzajú

pri prerokúvaní a rozhodovaní vecí patriacich do ich právomoci zo zákonnej úpravy

a z vlastnej interpretácie zákonov a podzákonných úprav. Ústavný súd je však oprávnený

a povinný posúdiť neústavnosť konania a rozhodovania všeobecných súdov vo veciach,

v ktorých niet iného, nadriadeného alebo opravného súdu, ktorý by chránil základné právo

účastníka konania pred súdom nižšieho stupňa. Tak je to aj v posudzovanom prípade.

Právomoc súdov rozhodovať v konkurznom a reštrukturalizačnom konaní vyplýva

z . Podrobnosti o pôsobnosti súdov a konaní pred nimi

aj vo vymedzených veciach ustanoví v zmysle splnomocňovacej ústavnej normy zákon

( ). Týmto zákonom je , ktorý v rámci tretej časti nazvanej

„Reštrukturalizácia“ upravuje v jej piatej hlave aj ingerenciu všeobecných súdov v procese

reštrukturalizácie formou dohľadu súdu nad činnosťou dlžníka, správcu a veriteľských

orgánov ( ) a v taxatívne vymenovaných prípadoch ex offo rozhodnutím

o zastavení reštrukturalizačného konania, o začatí konkurzného konania a o vyhlásení

konkurzu ( ).

V rámci reštrukturalizácie dlžníka (sťažovateľa v 1. rade), o ktorej okresný súd

rozhodoval v tomto prípade, došlo k situácii, že napriek jej povoleniu uznesením

sp. zn. zo 16. mája 2012 po zistení splnenia zákonných podmienok, po tom,

ako bol schôdzou veriteľov zvolený veriteľský výbor, okresný súd jedným uznesením

sp. zn. z 25. septembra 2012 zastavil reštrukturalizačné konanie vedené

proti sťažovateľovi v 1. rade, začal konkurzné konanie a vyhlásil konkurz na majetok

sťažovateľa v 1. rade (dlžníka). Možnosť takéhoto postupu poskytuje príslušnému

reštrukturalizačnému súdu , ktorý umožňuje zastavenie

reštrukturalizačného konania súdom aj bez návrhu, začatie konkurzného konania

a vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka, ak nastane niektorá z uvedených hypotéz:

a) správca opakovane alebo závažne porušil povinnosti ustanovené týmto zákonom,

b) správca nesplnil svoju povinnosť požiadať súd o vyhlásenie konkurzu,

c) správca riadne nezvolal schôdzu veriteľov,

d) schôdza veriteľov nebola uznášaniaschopná alebo nezvolila veriteľský výbor alebo

na návrh veriteľa oprávneného hlasovať sa uzniesla, aby súd vyhlásil konkurz,

e) záverečný návrh plánu nebol predkladateľom plánu predložený na predbežné

schválenie veriteľskému výboru v zákonnej lehote,

f) veriteľský výbor predložený návrh plánu v zákonnej lehote neschválil alebo

predložený návrh plánu zamietol,

g) správca riadne nezvolal schôdzu, ktorá má rozhodnúť o schválení plánu,

h) za prijatie plánu na schôdzi, ktorá má rozhodnúť o schválení plánu, nehlasovala

nadpolovičná väčšina skupín alebo prítomní veritelia s nadpolovičnou väčšinou všetkých

hlasov počítaných podľa zistenej sumy ich zistených pohľadávok,

i) predkladateľ plánu v zákonnej lehote nepodal na súde návrh na potvrdenie plánu

súdom.

V okolnostiach posudzovanej veci okresný súd zastavenie reštrukturalizácie

a vyhlásenie konkurzu podľa založil na svojom zistení,

že správca opakovane a závažne porušil povinnosti správcu ustanovené , v dôsledku

čoho neumožnil účastníkom konania uplatniť ich práva v tomto konaní.

Podstata prvej námietky sťažovateľov spočíva v tom, že okresný súd zastavenie

reštrukturalizácie a vyhlásenie konkurzu na majetok sťažovateľa v 1. rade odôvodnil

opakovaným a závažným porušením povinností správcu pri zostavovaní zoznamu

pohľadávok a jeho predkladaní súdu v zákonnej lehote. Táto skutočnosť vyplýva

z odôvodnenia napadnutého uznesenia okresného súdu, podľa ktorého „správca

v zákonnej lehote nepredložil zoznam pohľadávok zostavený v súlade s ustanoveniami zák.

č. a vyhlášky č. Zoznam pohľadávok predložený v zákonnej

lehote okrem iných nedostatkov neobsahoval vôbec zabezpečených veriteľov a ich jednotlivé

prihlásené pohľadávky s popisom ich zabezpečenia. Kompletný zoznam pohľadávok

vyhotovený v súlade so zákonom správca doručil až dňa 19. 07. 2012 (teda po uplynutí

zákonnej lehoty na jeho predloženie, keďže táto uplynula dňa 03. 07. 2012),

aj to až na výzvu súdu.“.

V nadväznosti na citované ústavný súd upriamuje pozornosť na to, že okresný súd

pri konštatovaní opakovaného a závažného porušenia povinností správcu pri zostavovaní

zoznamu pohľadávok a jeho predkladaní súdu v zákonnej lehote neprihliadol

bez akéhokoľvek odôvodnenia na skutočnosť, že v prípise z 11. júla 2012 adresovanom

správcovi, v ktorom sa okrem iného uvádza, že „v právnej veci povolenej reštrukturalizácie

dlžníka... správca... doručil elektronickým spôsobom časť zoznamu pohľadávok, v ktorom

boli zapísané len nezabezpečené pohľadávky. Dňa 06. 07. 2012 predložil... správca ďalší

zoznam pohľadávok rozdelený na dve časti pre nezabezpečené a zabezpečené pohľadávky,

každý zvlášť... Zo správcom predloženého zoznamu súd zistil, že tento neobsahuje

náležitosti, ktoré vyžaduje ustanovenie vyhlášky... č. .. Predložený

zoznam pohľadávok neobsahuje uznané a zistené (obsahuje len prihlásené) poradie

uspokojovania prihlásenej pohľadávky zo všeobecnej podstaty s uvedením dňa jeho zistenia

a deň zistenia právneho dôvodu pohľadávky (obsahuje len prihlásený dôvod vzniku

pohľadávky). Správcom predložený zoznam pohľadávok nemá náležitosti podľa § 25a ods. 1

písm. e), f), g), h), i), j), k), l), m) vyhl. Súčasne v zmysle ust.

vyhl. č. neobsahuje označenie dlžníka a dátum vyhotovenia... Súd poukazuje

na skutočnosť, že takto predložený zoznam pohľadávok je nezrozumiteľný, keď nie je totožný

zoznam pohľadávok doručený elektronickým spôsobom a so zoznamom pohľadávok

doručeným 6. 7. 2012 ako jeho písomné doplnenie...“, upozornil správcu na porušovanie

povinnosti v súvislosti s vedením zoznamu pohľadávok, vyzval ho, aby v lehote 3 dní

predložil zoznam pohľadávok v zákonom ustanovenej forme s tým, že v opačnom prípade

bude toto považovať za opakované porušenie povinnosti správcu a v súlade s § 131 ods. 2

písm. a) zastaví reštrukturalizačné konanie, začne konkurzné konanie a vyhlási

na majetok dlžníka konkurz. Okresný súd výzvu správcovi zverejnil v Obchodnom vestníku

č. 136/2012 zo 17. júla 2012 (v zmysle sa za deň doručenia písomnosti

považuje nasledujúci deň po zverejnení v Obchodnom vestníku, t. j. výzva bola správcovi

doručená 18. júla 2012).

Ústavný súd zistil, že správca osobne 19. júla 2012 a elektronickou formou – mailom

20. júla 2012, t. j. v určenej lehote, doručil okresnému súdu doplnený zoznam pohľadávok

v zmysle výzvy okresného súdu. Napokon aj okresný súd v odôvodnení napadnutého

uznesenia, ako aj vo vyjadrení k sťažnosti potvrdil, že správca vyhotovil kompletný zoznam

pohľadávok v súlade so zákonom.

Na tomto základe sa možno len stotožniť s argumentáciou sťažovateľov,

že aj bez ohľadu na nesúhlas s názorom okresného súdu týkajúcim sa nesprávne podaného

zoznamu pohľadávok zo strany správcu je z vyjadrenia okresného súdu zrejmé, že správca

si túto svoju povinnosť podľa riadne splnil. Aj vzhľadom na túto skutočnosť

je potrebné považovať túto povinnosť správcu z jeho strany za riadne splnenú. Okresný súd

ale na uvedené a listinnými dôkazmi preukázané skutočnosti o tom, že zo strany správcu

nedošlo k opakovanému porušeniu zákonných povinností v súvislosti s vedením zoznamu

pohľadávok, pri svojom rozhodovaní bez relevantného dôvodu neprihliadol.

Podľa (ďalej len „OSP“) v odôvodnení

rozhodnutia uvedie súd podstatný obsah prednesov, stručne a jasne vyloží, ktoré skutočnosti

považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri

hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal i ďalšie dôkazy, a posúdi zistený skutkový stav

podľa príslušných ustanovení, ktoré použil.

Toto zákonné ustanovenie je z hľadiska základného práva na súdnu ochranu podľa

, ktorému vecne zodpovedá aj právo na spravodlivé súdne konanie

garantované čl. 6 ods. 1 dohovoru, ktorého porušenie sťažovatelia v 1. až 20. rade

tiež namietajú, potrebné vykladať a uplatňovať aj s ohľadom na príslušnú judikatúru

Európskeho súdu pre ľudské práva [ďalej len „ESĽP“ (pozri napr. rozsudok ESĽP vo veci

Garcia Ruiz v. Španielsko z 21. januára 1999, § 26)] tak, že v rozhodnutí súdu musia

byť uvedené dostatočné dôvody, na ktorých je založené. Rozsah tejto povinnosti sa môže

meniť podľa povahy rozhodnutia a musí sa posúdiť vo svetle okolností každej veci.

Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná odpoveď

v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci,

vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (pozri napr. rozsudky ESĽP

vo veciach Georgidias c. Grécko z 29. mája 1997 a Higgins c. Francúzsko z 19. februára

1998). Z práva na spravodlivú súdnu ochranu vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať sa účinne

námietkami, argumentmi a návrhmi na vykonanie dôkazov strán s výhradou, že majú

význam pre rozhodnutie (rozsudok ESĽP vo veci Kraska c. Švajčiarsko z 29. apríla 1993).

Podľa názoru ústavného súdu okresný súd pri rozhodovaní v predmetnej veci

nepostupoval v súlade s požiadavkami vyplývajúcimi z a relevantnej

judikatúry ESĽP, ktorou je pri svojom rozhodovaní tiež nespochybniteľne viazaný. Tento

svoj názor zakladá ústavný súd aj na skutočnosti, ktorá tvorí podstatu druhej námietky

sťažovateľov.

Podstata druhej námietky sťažovateľov spočíva v tom, že okresný súd svoje

rozhodnutie o konverzii reštrukturalizácie na konkurz založil na porušení povinností

ustanovených zákonom o správcoch, a nie na porušení povinností ustanovených v ,

ako to výslovne vyžaduje.

Na účely posúdenia tejto kľúčovej námietky sťažovateľov sa ústavný súd musel

zaoberať ústavnou konformitou interpretácie relevantných ustanovení a zákona

o správcoch okresným súdom ako konkurzným súdom.

Podľa súd bez návrhu jedným uznesením zastaví

reštrukturalizačné konanie, začne konkurzné konanie a vyhlási na majetok dlžníka konkurz,

ak zistí, že správca opakovane alebo závažne porušil povinnosti ustanovené týmto zákonom.

Podľa § 7 ods. 1 zákona o správcoch je správca povinný mať zriadenú kanceláriu.

Kanceláriu správca zriaďuje v obvode krajského súdu, v ktorom má záujem vykonávať

správcovskú činnosť.

Podľa § 2 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

č. o Kancelárskom poriadku pre správcov v znení neskorších predpisov

sa kancelária zriaďuje vo verejne dostupnej budove tak, aby bola otvorená pre verejnosť

každý pracovný deň v obvyklých úradných hodinách aspoň šesť hodín denne.

Podľa § 7 ods. 4 zákona o správcoch písomnosti určené správcovi sa doručujú

na adresu jeho kancelárie; v konkurznom konaní, v reštrukturalizačnom konaní alebo

v konaní o oddlžení podľa osobitného predpisu sa písomnosti určené správcovi doručujú

na adresu jeho kancelárie, ktorá je zriadená v obvode krajského súdu, v ktorom sídli

príslušný konkurzný súd. Na ten účel je správca povinný zriadiť v kancelárii verejne

dostupnú podateľňu, ktorá musí byť otvorená v bežných pracovných hodinách každý

pracovný deň. Osobné doručenie písomnosti podateľňa na požiadanie vždy písomne

potvrdí.

Podľa § 8 ods. 1 zákona o správcoch správca je povinný viesť vo veci, v ktorej

vykonáva správcovskú činnosť, správcovský spis; spis musí byť dostupný v kancelárii,

ktorá je zriadená v obvode krajského súdu, v ktorom sídli príslušný konkurzný súd.

Podľa § 8 ods. 4 zákona o správcoch právo nahliadať do spisu majú osoby

vykonávajúce dohľad podľa tohto zákona, súd, účastníci konania, ich zástupcovia, orgány

činné v trestnom konaní a iné subjekty, ak to ustanovuje osobitný predpis. Nahliadanie

do spisu je správca povinný zabezpečiť v bežných pracovných hodinách každý pracovný

deň; o tom správca bezodkladne po ustanovení do funkcie v príslušnom konaní podľa

osobitného predpisu zverejní oznam v Obchodnom vestníku.

V posudzovanom prípade okresný súd v odôvodnení napadnutého uznesenia vyslovil

právny záver, že v dôsledku závažného porušenia povinností správcu podľa § 7 a § 8 zákona

o správcoch (nezdržiaval sa v kancelárii v úradných hodinách ani nezabezpečil riadne

vykonávanie správcovskej činnosti ním poverenými osobami, nemá v kancelárii zriadenú

verejne dostupnú podateľňu, pozn.) správca neumožnil veriteľom riadne vykonať a uplatniť

svoje práva (najmä nahliadať do správcovského spisu), z čoho s poukazom na § 131 ods. 1

písm. a) okresný súd vyvodil, že uvádzané dôvody na strane správcu sú také právne

skutočnosti, ktoré obligatórne spôsobujú zastavenie reštrukturalizačného konania, začatie

konkurzného konania a vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka.

Tento právny záver formuloval okresný súd v namietanom uznesení bez primeraného

odôvodnenia, t. j. ústavne akceptovateľným spôsobom neodôvodnil, prečo porušenie

všeobecných administratívnych povinností správcu podľa zákona o správcoch subsumoval

pod porušenie povinností správcu ustanovených . Za týchto okolností ústavný súd

považuje tento právny záver okresného súdu za prejav formalistického prístupu

k interpretácii relevantnej právnej normy, ktorý má vo svojich dôsledkoch prvky

arbitrárnosti, resp. ide o právny záver, ktorý možno považovať z ústavného hľadiska

za zjavne neodôvodnený a neposkytujúci spravodlivú súdnu ochranu účastníkom

reštrukturalizačného konania (veriteľom).

V okolnostiach posudzovanej veci treba námietku sťažovateľov o tom, že účelom

je postihnúť nečinnosť správcu len v konkrétnej

reštrukturalizácii z dôvodu neplnenia konkrétnych povinností ustanovených priamo

iba vo vzťahu k tejto konkrétnej reštrukturalizácii [napr. zvolávanie schôdzí veriteľov (§

126 ods. 1, ), predkladanie zoznamov súdu ( ), dohľad nad

dlžníkom a sledovanie jeho obchodnej a finančnej situácie ( ), kontrola a

schvaľovanie dlžníkových úkonov ( ) a pod.], považovať za argument, ktorý je

pre rozhodovanie súdu v príslušnej časti posudzovanej veci rozhodujúci, t. j. taký, ku

ktorému bolo nevyhnutné formulovať v odôvodnení napadnutého rozhodnutia špecifickú

(konkrétnu) odpoveď. Za okolností, keď okresný súd na túto námietku sťažovateľov v

odôvodnení napadnutého uznesenia vôbec nereagoval, pričom tento svoj záver okresný súd

vyvodil len z oznámenia jedného veriteľa [M. K. ako sťažovateľa v 3. rade (ktorý

medzitým, ešte pred rozhodnutím okresného súdu o zastavení reštrukturalizácie a vyhlásení

konkurzu na majetok dlžníka vzal svoju sťažnosť na reštrukturalizačného správcu späť

podaním z 20. septembra 2012, doručeným okresnému súdu 25. septembra 2012, t. j. v deň

vydania namietaného rozhodnutia], nemožno jeho rozhodnutie vo vzťahu k tejto námietke

považovať za ústavne konformné. V danom prípade bolo podľa názoru ústavného súdu

nevyhnutné, aby sa konkurzný súd s touto podstatnou námietkou sťažovateľov

v odôvodnení napadnutého uznesenia primeraným spôsobom zaoberal a ústavne

akceptovateľným spôsobom aj vysporiadal a rovnako sa vysporiadal aj so späťvzatím

sťažnosti veriteľa M. K. a vyjadrením správcu z 19. septembra 2012, doručeným okresnému

súdu 25. septembra 2012 (obe podania boli doručené okresnému súdu v deň vydania

rozhodnutia o zastavení reštrukturalizácia a vyhlásení konkurzu v danej veci), o ktorých,

ako vyplýva z vyjadrenia okresného súdu, zákonná sudkyňa v čase prijatia rozhodnutia

vedomosť nemala. Je však nesporné, že obe podania v deň rozhodovania okresného súdu o

zastavení reštrukturalizácie a vyhlásení konkurzu na majetok sťažovateľa v 1. rade už

okresnému súdu doručené boli.

Nedostatočné odôvodnenie uznesenia okresného súdu aj vo vzťahu k druhej námietke

sťažovateľov (sťažovateľov v 1. až 20. rade) treba preto už aj s ohľadom na uvedené

skutočnosti považovať podľa názoru ústavného súdu za také pochybenie, ktoré má

za následok porušenie ich základného práva podľa v spojení s

ods. 3 a práva podľa dohovoru. Súčasťou uvedených práv je totiž

nepochybne aj požiadavka, aby sa príslušný všeobecný súd v konaní právne korektným

spôsobom a zrozumiteľne vyrovnal nielen so skutkovými okolnosťami prípadu,

ale aj s vlastnými právnymi závermi, ktoré ho viedli ku konkrétnemu rozhodnutiu.

Táto požiadavka je v okolnostiach prípadu o to naliehavejšia, že následky konverzie

reštrukturalizácie na konkurz majú mimoriadne negatívny dopad na sťažovateľov

a ostatných veriteľov. Podľa názoru ústavného súdu však napadnuté uznesenie okresného

súdu a postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu, uvedené atribúty nespĺňa.

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 1

výroku tohto nálezu.

2. K namietanému porušeniu základného práva podľa

a práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu

Vo vzťahu k namietanému porušeniu základného práva sťažovateľov zaručeného

im a práva zaručeného im dodatkového protokolu ústavný súd

vychádzal z princípu minimalizácie svojich zásahov do právomoci všeobecných súdov,

rozhodnutia ktorých sú v konaní o sťažnosti podľa preskúmavané

(, ), ktorý vyplýva z jeho subsidiárneho postavenia

pri ochrane základných páv a slobôd. Vychádzal pritom v súlade so svojou doterajšou

judikatúrou (napr. , ) z toho, že v nadväznosti na vyslovenie

porušenia základného práva sťažovateľov v 1. až 20. rade podľa čl. 46 ods. 1 v spojení

s , ako aj práva podľa dohovoru napadnutým uznesením

okresného súdu a na jeho zrušenie (pozri ďalej odôvodnenie k bodu 2 výroku tohto nálezu

v časti IV tohto nálezu, pozn.) sa otvára priestor na to, aby sa okresný súd v ďalšom konaní

sám vysporiadal s ochranou uvedených práv hmotného charakteru.

Ústavný súd preto tejto časti sťažnosti sťažovateľov nevyhovel uprednostňujúc

právomoc všeobecného súdu na ochranu subjektívnych hmotných práv účastníkov konania

pred ich ochranou v konaní pred ústavným súdom (bod 4 výroku tohto nálezu).

IV.

Podľa prvej vety ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím

rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli

porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný

zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd

môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Ústavný súd

môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie.

Keďže ústavný súd vyslovil, že napadnutým uznesením okresného súdu

sp. zn. z 25. septembra 2012 bolo porušené základné právo sťažovateľov

v 1. až 20. rade podľa v spojení s , ako aj ich právo

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, bolo potrebné zrušiť napadnuté uznesenie okresného súdu

podľa a vrátiť mu vec na ďalšie konanie pre účely jej opätovného

prerokovania a rozhodnutia o nej (bod 2 výroku tohto nálezu).

V ďalšom postupe bude okresný súd viazaný právnymi názormi ústavného súdu

vyslovenými najmä v III. časti tohto nálezu ( ). Okresný

súd bude tiež viazaný rozhodnutím o vrátení veci na ďalšie konanie, ktoré je vykonateľné

jeho doručením ( ).

Ústavný súd rozhodol napokon podľa

aj o úhrade trov konania úspešných sťažovateľov v 1. až 20. rade, ktoré im vznikli

v súvislosti s ich právnym zastupovaním advokátom Mgr. V. R. v konaní pred ústavným

súdom. Ústavný súd priznal úhradu trov konania za dva úkony právnej služby (príprava

a prevzatie právneho zastúpenia a písomné podanie na súd), pričom ich vyčíslil

vychádzajúc zo základu priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej

republiky v prvom polroku 2011 v sume 763 € (úkony právnej služby advokáta boli

vykonané v roku 2012) aplikáciou § 1 ods. 3, § 11 ods. 2, § 14 ods. 1 písm. a) a c) a § 16

ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.

o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších

predpisov (ďalej len „vyhláška“). Podľa § 13 ods. 2 vyhlášky sa základná sadzba tarifnej

odmeny zníži o 50 %, ak ide o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb.

Prevzatie a prípravu zastupovania a vypracovanie písomného podania ústavný súd posúdil

ako spoločný úkon advokáta pri zastupovaní dvadsiatich sťažovateľov, preto základnú

sadzbu tarifnej odmeny po jej znížení o 50 % určil v celkovej sume 2 543,40 €, pričom

priznaná úhrada trov konania po započítaní režijného paušálu 2 x 7,63 € predstavuje

celkovo sumu 2 558,66 € (bod 3 výroku tohto uznesenia).

Podanie právneho zástupcu sťažovateľov doručené ústavnému súdu 25. februára

2013 (stanovisko k vyjadreniu okresného súdu) nevyhodnotil ústavný súd vzhľadom na jeho

obsah (sumarizácia dosiaľ známych skutočností) ako podanie relevantné na rozhodnutie

vo veci samej, a preto odmenu zaň nepriznal.

Trovy konania je okresný súd povinný uhradiť na účet právneho zástupcu

sťažovateľov ( v spojení s ).

V zmysle , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nie je prípustný opravný prostriedok, je potrebné pod právoplatnosťou rozhodnutia

uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto

nálezu.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 5. apríla 2013