Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
III. ÚS 71/2020
PDF · 551.1 KB
No categories available
III. ÚS 71/2020
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom
zasadnutí 18. februára 2020 v senáte zloženom z predsedu senátu Mojmíra Mamojku
a zo sudcu ra Straku a sudcu Martina Vernarského (sudca spravodajca) predbežne
prerokoval ústavnú sťažnosť , ,
, zastúpenej advokátkou JUDr. Henrietou
Danišovou, Janka Alexyho 7, Bratislava, vo veci namietaného porušenia čl. 7 ods. 2 a 5
Ústavy Slovenskej republiky, základných práv podľa čl. 12 ods. 1, 2 a 4, čl. 16 ods. 1, čl. 19
ods. 1 a 2 a čl. 46 ods. 1, 2 a 4 Ústavy Slovenskej republiky, práv podľa čl. 6 ods. 1, čl. 8
ods. 1 a 2 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva podľa
čl. 9 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady EÚ 2016/679 z 27. apríla 2016
o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto
údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov)
s poukazom na čl. 16 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie uznesením Prezídia
Policajného zboru, národnej kriminálnej agentúry, národnej protikorupčnej jednotky,
Expozitúry Bratislava ČVS: PPZ-712/NKA-PK-BA-2019 zo 6. septembra 2019
a uznesením Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky
č. k. VII/2 Gn 348/19/1000-5 z 15. novembra 2019 a takto
rozhodol:
Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Vymedzenie napadnutých rozhodnutí a sťažnostná argumentácia
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. januára
2020 doručená ústavná sťažnosť ,
, (ďalej len „sťažovateľka“), pre namietané
porušenie čl. 7 ods. 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), základných práv
podľa čl. 12 ods. 1, 2 a 4, čl. 16 ods. 1, čl. 19 ods. 1 a 2 a čl. 46 ods. 1, 2 a 4 ústavy, práv
podľa čl. 6 ods. 1, čl. 8 ods. 1 a 2 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva podľa čl. 9 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu
a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných
údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES
(všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (ďalej len „nariadenie“) s poukazom na čl. 16 ods.
1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie uznesením Prezídia Policajného zboru, národnej
kriminálnej agentúry, národnej protikorupčnej jednotky, Expozitúry Bratislava ČVS: PPZ-
712/NKA-PK-BA-2019 zo 6. septembra 2019 (ďalej len „uznesenie NAKA“) a uznesením
Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky č. k. VII/2 Gn
348/19/1000-5 z 15. novembra 2019 (ďalej len „uznesenie generálnej prokuratúry“)
v súvislosti s trestným oznámením podaným sťažovateľkou 19. júna 2019.
2. Sťažovateľka za porušovateľa jej práv označila:
- Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky, Štúrova 2, Bratislava,
- Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Prezídium Policajného zboru, národnú
kriminálnu agentúru, Pribinova 2, Bratislava,
- Prezídium Policajného zboru, národnú kriminálnu agentúru, odbor Bratislava,
Vajnorská 45, Bratislava,
- národnú kriminálnu agentúru Prezídia Policajného zboru, odbor Bratislava,
Vajnorská 45, Bratislava.
3. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka 19. júna 2019 podala
trestné oznámenie datované 18. júna 2019, v ktorom popísala priebeh udalostí spojených
s jej vyšetrením u chirurga 23. augusta 2016, ktoré jej zabezpečil
(ako aj udalostí mu predchádzajúcich a nasledujúcich).
4. Uznesením NAKA bola vec podania sťažovateľky z 19. júna 2019, týkajúca sa
bližšie nešpecifikovaného podozrenia z korupčného konania
v súvislosti s jeho konaním pri poskytovaní pomoci pri lekárskom vyšetrení a príprave
na operačný zásah sťažovateľky, odmietnutá, pretože nie je dôvod na začatie trestného
stíhania alebo na postup podľa § 197 ods. 2 Trestného poriadku.
5. Proti uzneseniu NAKA sťažovateľka podala podaním z 1. októbra 2019 sťažnosť,
o ktorej bolo rozhodnuté uznesením generálnej prokuratúry tak, že sťažnosť bola zamietnutá
ako nedôvodná.
6. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti argumentuje tým, že vyšetrovateľ Policajného
zboru služobne zaradený v Národnej kriminálnej agentúre Prezídia Policajného zboru,
odbore Bratislava (ďalej len „NAKA“) požiadal Okresný súd Bratislava IV o zaslanie
správy o stave konania vedeného pod sp. zn. 25 Ps 3/2019 vo veci obmedzenia spôsobilosti
sťažovateľky na právne úkony a o zaslanie prípadných rozhodnutí súdu vo veci. Zároveň
nahliadol do spisového materiálu Okresného súdu Bratislava IV vo veci sp. zn. 25 Ps 3/2019
a vyhotovil si z neho fotokópie listinných podkladov aj podnetu na obmedzenie spôsobilosti
sťažovateľky na právne úkony. Tento podnet aj využil v konaní o sťažovateľkou podanom
trestnom oznámení napriek zákazu spracovania údajov týkajúcich sa zdravia ustanoveného
v čl. 9 ods. 1 nariadenia, čím prekročil svoju právomoc, vykonával právomoc spôsobom
odporujúcim zákonu a normám vyššej právnej sily, a tým zasiahol do základných ľudských
práv sťažovateľky (zdravie, ľudská dôstojnosť, česť, súkromie, rodina, dobré meno
a povesť). Podľa sťažovateľky ,,... odôvodnením odmietavého uznesenia zasiahol do mojich
základných ľudských práv zdravia, ľudskej dôstojnosti, cti odvolaním sa aj na konanie
o obmedzenie mojej spôsobilosti vedenom na Okresnom súde Bratislava IV, sp. zn. 25Ps
3/2019...
Vyšetrovateľ PZ je povinný podľa § 197 ods. 3 Tr. por. doručiť uznesenie do 48
hodín prokurátorovi čím rozšíril informácie o podanom podnete na obmedzenie spôsobilosti
na právne úkony sťažovateľke týkajúce sa osobitnej kategórie v zmysle Čl. 9 Nariadenia
EÚ.
Odvolávanie sa vyšetrovateľom na ustanovenie § 3 Tr. por. je nekvalifikované,
v rozpore Čl. 12 ods. 1, ods. 2, Čl. 16 ods. 1 ústavy, Čl. 8 ods. 1 Dohovoru a Čl. 9 ods. 1
Nariadenia EÚ a judikatúrou (s ohľadom na ďalšie skutkové okolnosti postupu v konaní
vyšetrovateľa PZ trestuhodné), pretože predmetom konania Okresného súd Bratislava IV,
Sp. zn. 25Ps/3/2019 je konanie o obmedzenie spôsobilosti na právne úkony sťažovateľke,
ktoré upravuje zák. č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok ako lex specialis
subsidiárne zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok a Trestný poriadok je len
lex generáli. Preto nebolo prípustné vyšetrovateľovi PZ nazrieť, vyžiadať si a prijať listiny
zo spisu, Podnet na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony zo spisu Okresného súdu
Bratislava IV, Sp. zn. 25Ps/3/2019 a využiť ich pri rozhodovaní vo vyšetrovacom spise, kde
trestného oznámenie podala sťažovateľka.
Konaním vyšetrovateľ PZ porušil aj princíp právnej istoty ustanovený v Čl. 2 ods. 1,
ods. 2 Zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ktorý platí podporne k
civilnému mimosporovému poriadku (vyplýva aj z Čl. 2 Dôvodovej správy - východiskovým
princípom je princíp právnej istoty) nakoľko v konaní o obmedzenie spôsobilosti na právne
úkony za súčasného platného právneho stavu nie je prípustné preferovať verejný záujem
(ktorým v danom prípade je záujem OČTK) nad záujmom dotknutej osoby, nad záujmom
poškodenej v konaní pred ústavným sťažovateľky.“
7. Sťažovateľka tiež uviedla, že vyšetrovateľ pri jej výsluchu 28. augusta 2019
odmietol protokoláciu skutkových okolností konania podozrivého
a ďalších podozrivých s tým, že sa zameriava len na časť skutku podozrivého
. Ďalší podozriví a však boli priamo aj
v trestnom oznámení uvedení a bol aj popísaný skutkový základ podozrenia z naplnenia
skutkových podstát trestných činov. Vyšetrovateľ sa uspokojil s krivou výpoveďou
podozrivého . Sťažovateľka ďalej argumentuje: «Vzhľadom
na odmietnutie vyšetrovateľom PZ pri výsluchu podľa § 196 ods. 2 Trestného poriadku
v zmysle vyššie uvedeného zaprotokolovať do zápisnice podrobnejšie skutkový základ
musela som vzhľadom na ustanovenie § 18 Trestného poriadku podať nové trestné
oznámenie zo dňa 11.10.2019 súvisiace s trestným konaním o ktorom v časti už rozhodol
vyšetrovateľ PZ, ktoré rozhodnutie a konanie jemu predchádzajúce napádam. Toto nové
trestné oznámenie bolo prijaté vyšetrovateľom PZ plk. Mgr. Martinom Fritzom, Národná
kriminálna agentúra PPZ, odbor Bratislava dňa 14.10.2019 o 8,50 hod. a keďže malo byť
prejednané vyšetrovateľom PZ v konaní ČVS: PPZ-712/NKA-PK-BA-2019 toto trestné
oznámenie bolo znova tomuto vyšetrovateľovi pridelené na rozhodnutie pod č. prijatia PPZ-
NKA-OBA- 254/2019-PZ. Vzhľadom na pokračujúce páchanie trestnej činnosti doplnila
som trestné oznámenie aj podaním zo dňa 05.01.2020 prijaté vyšetrovateľom PZ dňa
07.01.2020 o 8,45 hod. k č. ČVS: PPZ- 712/NKA-PK-BA-2019 (k č. PPZ-NKA-OBA-
254/2019-PZ). OČTK postupujú a dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti v zmysle § 2
ods. 6, ods. 10 Trestného poriadku a podľa § 196 ods. 2 Trestného poriadku OČTK má
rozhodnúť o trestnom oznámení do 30 dní od jeho prijatia, čím bola splnená podmienka
podľa § 18 trestného poriadku, nakoľko Trestné oznámenie som podala 19.06.2019
v spojení s ďalšími skutkami pokračujúcich trestných činov a dodnes okrem napadnuté
právoplatného čiastočného rozhodnutia o jednom skutku jedného podozrivého do dnešného
dňa nie je rozhodnuté.
Aj keď zákonné ustanovenie § 18 ods. 1 Tr. por. ustanovuje „môže“, v predmetnej
veci bolo potrebné všetky skutky spoločne prejednať, nakoľko skutky z podozrenia
naplnenia skutkových podstát trestných činov spolu súvisia a odmietnutím vyšetrovateľom
PZ zaprotokolovať súvisiace skutky a pokračovať vo vysvetlení v zmysle § 196 ods. 2 Tr.
por. Ku skutkom, ktoré boli predmetom poškodenou podaného trestného oznámenia zo dňa
18.06.2019 prijatého vyšetrovateľom KR PZ ul. Špitálska 14, Bratislava, dňa 19.06.2019
o 09,57 hod. neprejednanie súvisiacich skutkov a neumožnenie vysvetliť skutkový základ
a ich súvislosti, hoci skutky boli v záhlaví označené aj príslušným paragrafom, podozrivé
osoby boli ( a ) priamo v predmetnom trestnom
oznámení uvedené a nezaoberajúc sa s nimi ani v odmietavom Uznesení, postupoval
v rozpore § 18 ods., § 1, § 2 ods. 2, ods. 6, ods. 7, ods. 10 Trestného poriadku, zasiahol
do základného práva sťažovateľky na riadne odôvodnenie uznesenia a spravodlivé konanie
v zmysle Čl. 46 ods. 1, Čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, Čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
základných ľudských práv a základných slobôd a judikatúry a konaním spôsobil aj zbytočné
prieťahy v rozpore s § 18 Trestného poriadku tak ako je vyššie zdôvodnené, nakoľko
sťažovateľka musela podať zvlášť trestné oznámenie na ďalších podozrivých.
Predmetom právoplatného uznesenia vyšetrovateľa policajného zboru Národnej
kriminálnej agentúry Prezídia policajného zboru, Expozitúra Bratislava ČVS: PPZ-
712/NKA-PK-BA-2019 zo dňa 06.09.2019 a právoplatného Uznesenia prokurátora Úradu
špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky pod č. VII/2 Gn
348/19/10000-5 zo dňa 15.11.2019 a konaní, ktoré im predchádzali boli skutky podozrivých
týkajúce sa porušenia základných ľudských práv sťažovateľky.
Tým, že prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej
republiky v zamietavom právoplatnom uznesení pod č. VII/2 Gn 348/19/10000-5 zo dňa
15.11.2019, na základe Sťažnosti oznamovateľky (v konaní pred ústavným súdom
sťažovateľky) zo dňa 1.10.2019, prijatej vyšetrovateľom PZ dňa 2.10.2019 ČVS: PPZ-
712/NKA-PK-BA-2019 zo dňa 06.09.2019 proti odmietnutiu trestného oznámenia
oznamovateľky považuje uznesenie vyšetrovateľa PZ za správne, nezistil v postupe
vyšetrovateľa nedostatky ani porušenie zákona, nevidiac porušenie ustanovení § 1, § 2
ods. 2, ods.6, ods. 10, § 18 Trestného poriadku, Čl. 12 ods. 1, ods. 2, Čl. 16 ods. 1 ústavy,
Čl. 8 ods. 1 Dohovoru a Čl. 9 ods. 1 Nariadenia EÚ je prejavom neprípustného nedostatku
rešpektu k osobnosti oznamovateľky a je v príkrom rozpore s ideami demokratickej
a slobodnej spoločnosti, ktorá je založená na rešpekte štátnej moci k základným právam
jednotlivých osôb.
Ako vyplýva z trestného oznámenia, predmetom nebolo žiadne poskytnutie pomoci
pri lekárskom vyšetrení a príprave na operačný zákrok oznamovateľky - poškodenej.
Skutkami spáchaných podozrivými, tak ako je v záhlaví Trestného oznámenia uvedené, dňa
23.08.2016 bolo:
1.podozrenie zo zločinu Nepriama korupcia - sexuálne služby spáchané na mne
v štádiu pokusu podľa § 336 ods. 1, ods. 2 Trestné zákona s poukazom na § 139 ods. 1
písm. e) Trestného zákona, kde podozrivým je ,
ale ako súkromná, fyzická osoba a nie lekár.
2.podozrenie z trestného činu - Neoprávnené nakladanie s osobnými údajmi
podľa § 374 ods. 1 písm. a), ods. 1 písm. b), ods. 2 písm. a), c), Trestného zákona, príp. iné.
kde podozrivým je ,
3.podozrenie z naplnenia skutkovej podstaty trestného činu podozrivou
- právna kvalifikácia
je vecou OČTK - spáchanom dňa 21.10.2016...
Ide o nezákonné a nespravodlivé Uznesenia a konania ktoré im predchádzali,
nakoľko v zmysle vyššie uvedeného nie je splnená ani ústavná požiadavka spravodlivého
konania a požiadavka náležitého odôvodnenia uznesenia.
Obsahom práva na spravodlivé trestné konanie je aj relevantné konanie OČTK. Ak je
toto konanie v rozpore procesnými zásadami trestného poriadku, porušuje ústavnoprávne
princípy, (napr. II. ÚS 83/06.»
8. Vzhľadom na uvedené sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd vydal nález v znení:
«1. Základné právo podľa Čl. 127 ods. 1, ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky
vyplývajúce z Čl. 46 ods. 1, ods. 2, ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky s poukazom na Čl. 7
ods. 2, ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, vyplývajúce z Čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd uverejneného v Zbierke zákonov č. 209/1992 Zb.
a základné ľudské práva a základné slobody podľa Čl. 127 ods. 1, ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky vyplývajúce z Čl. 46 ods. 1, ods. 2, ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky
vyplývajúce z poukazom na Čl. 7 ods. 2, ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, vyplývajúce z
Čl. 12 ods. 1, ods. 2, ods. 4, Čl. 16 ods. 1, Čl. 19 ods. 1, ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky,
Čl. 6 ods. 1, Čl. 8 ods. 1, ods. 2, Čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd uverejneného v Zbierke zákonov č. 209/1992 Zb. a Čl. 9 ods. 1 Nariadenia
európskeho parlamentu a rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb v
súvislosti so spracovaním osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov s poukazom na
Čl. 16 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie sťažovateľky
, , trvalé bydlisko:
právoplatným Uznesením Národnej kriminálnej agentúry Prezídia policajného
zboru, Expozitúra Bratislava, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, ČVS: PPZ-712/NKA-PK-BA-
2019 zo dňa 06.09.2019 a právoplatným Uznesením Úradu špeciálnej prokuratúry
Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, ul. Štúrova č. 2, 812 85 Bratislava, pod č.
VII/2 Gn 348/19/10000-5 zo dňa 15.11.2019 porušené bolo. la)
Alternatívne (alebo) k petitu 1. Základné právo podľa Čl. 127 ods. 1, ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky vyplývajúce z Čl. 46 ods. 1, ods. 2, ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky
s poukazom na Čl. 7 ods. 2, ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, vyplývajúce z Čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uverejneného v Zbierke zákonov
č. 209/1992 Zb. a základné ľudské práva a základné slobody podľa Čl. 127 ods. 1, ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky vyplývajúce z Čl. 46 ods. 1, ods. 2, ods. 4 Ústavy Slovenskej
republiky s poukazom na Čl. 7 ods. 2, ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, vyplývajúce
z Čl. 12 ods. 1, ods. 2, ods. 4, Čl. 16 ods. 1, Čl. 19 ods. 1, ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky, Čl. 6 ods. 1, Čl. 8 ods. 1, ods. 2, Čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd uverejneného v Zbierke zákonov č. 209/1992 Zb. a Čl. 9 ods. 1
Nariadenia európskeho parlamentu a rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane
fyzických osôb v súvislosti so spracovaním osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov
s poukazom na Čl. 16 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie sťažovateľky
, , trvalé bydlisko:
právoplatným Uznesením vyšetrovateľa policajného zboru Národnej kriminálnej
agentúry Prezídia policajného zboru. Expozitúra Bratislava, Pribinova 2, 812 72
Bratislava, ČVS: PPZ-712/NKA-PK-BA-2019 zo dňa 06.09.2019 a právoplatným
Uznesením prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej
republiky, ul. Štúrova č. 2, 812 85 Bratislava, pod č. VII/2 Gn 348/19/10000-5 zo dňa
15.11.2019
porušené bolo.
2. Ústavný súd Slovenskej republiky podľa Čl. 127 ods. 1, ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky s poukazom na Čl. 46 ods. 1, ods. 2, ods. 4, Čl. 7 ods. 2, ods. 5 Ústavy Slovenskej
republiky, Čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
uverejneného v Zbierke zákonov č. 209/1992 Zb. zrušuje Uznesenie Národnej kriminálnej
agentúry Prezídia policajného zboru, Expozitúra Bratislava, Expozitúra Bratislava,
Pribinova 2, 812 72 Bratislava, ČVS: PPZ-712/NKA-PK-BA-2019 zo dňa 06.09.2019
a Uznesenie Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky,
ul. Štúrova č. 2, 812 85 Bratislava pod č. VII/2 Gn 348/19/10000-5 zo dňa 15.11.2019
a prikazuje Národnej kriminálnej agentúry Prezídia policajného zboru, odbor Bratislava,
Pribinova 2, 812 72 Bratislava aby vo veci zrušeného Uznesenia Národnej kriminálnej
agentúry Prezídia policajného zboru, expozitúra Bratislava, Pribinova 2, 812 72
Bratislava, ČVS: PPZ-712/NKA-PK-BA-2019 zo dňa 06.09.2019 a zrušeného Uznesenia
Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, ul. Štúrova č.
2, 812 85 Bratislava pod č. VII/2 Gn 348/19/10000-5 zo dňa 15.11.2019 konali .
2a) Alternatívne k petitu 2. Ústavný súd Slovenskej republiky podľa ČI. 127 ods. 1,
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky s poukazom na ČI. 46 ods. 1, ods. 2, ods. 4, ČI. 7 ods. 2,
ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ČI. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd uverejneného v Zbierke zákonov č. 209/1992 Zb. zrušuje Uznesenie
Národnej kriminálnej agentúry Prezídia policajného zboru, Expozitúra Bratislava,
Expozitúra Bratislava, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, ČVS: PPZ-712/NKA-PK-BA-2019
zo dňa 06.09.2019 a Uznesenie Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry
Slovenskej republiky, ul. Štúrova č. 2, 812 85 Bratislava pod č. VII/2 Gn 348/19/10000-5
zo dňa 15.11.2019 a prikazuje vyšetrovateľovi policajného zboru Národnej kriminálnej
agentúry Prezídia policajného zboru, odbor Bratislava, Pribinova 2, 812 72 Bratislava
aby vo veci zrušeného Uznesenia Národnej kriminálnej agentúry Prezídia policajného
zboru, expozitúra Bratislava, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, ČVS: PPZ- 712/NKA-PK-BA-
2019 zo dňa 06.09.2019 a zrušeného Uznesenia prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry
Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, ul. Štúrova č. 2, 812 85 Bratislava
pod č. VII/2 Gn 348/19/10000- 5 zo dňa 15.11.2019 konali.
3. Ústavný súd Slovenskej republiky podľa ČI. 127 ods. 1, ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky s poukazom na ČI. 46 ods. 1, ods. 2, ods. 4, ČI. 7 ods. 2, ods. 5 Ústavy Slovenskej
republiky, ČI. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
uverejneného v Zbierke zákonov č. 209/1992 Zb. a podľa ČI. 127 ods. 1, ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky s poukazom na ČI. 46 ods. 1, ods. 2, ods. 4, ČI. 7 ods. 2, ods. 5, ČI. 12
ods. 1, ods. 2, ods. 4, ČI. 16 ods. 1, ČI. 19 ods. 1, ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ČI. 6
ods. 1, ČI. 8 ods. 1, ods. 2, ČI. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
uverejneného v Zbierke zákonov č. 209/1992 Zb. a ČI. 9 ods. 1 Nariadenia európskeho
parlamentu a rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb v súvislosti
so spracovaním osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov s poukazom na ČI. 16
ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie zrušuje Uznesenie Národnej kriminálnej
agentúry Prezídia policajného zboru, Expozitúra Bratislava, Expozitúra Bratislava,
Pribinova 2, 812 72 Bratislava, ČVS: PPZ-712/NKA-PK-BA-2019 zo dňa 06.09.2019 a
Uznesenie Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, ul.
Štúrova č. 2, 812 85 Bratislava pod č. VII/2 Gn 348/19/10000-5 zo dňa 15.11.2019 a
prikazuje Národnej kriminálnej agentúry Prezídia policajného zboru, odbor Bratislava,
Pribinova 2, 812 72 Bratislava aby vo v e ci zrušeného Uznesenia Národnej kriminálnej
agentúry Prezídia policajného zboru, expozitúra Bratislava, Pribinova 2, 812 72
Bratislava, ČVS: PPZ-712/NKA-PK-BA-2019 zo dňa 06.09.2019 a zrušeného Uznesenia
Úradu Špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, ul. Štúrova č.
2, 812 85 Bratislava pod č. VII/2 Gn 348/19/10000-5 zo dňa 15.11.2019 konali.
3a) Alternatívne k petitu 3. Ústavný súd Slovenskej republiky podľa ČI. 127 ods. 1,
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky s poukazom na ČI. 46 ods. 1, ods. 2, ods. 4, ČI. 7 ods. 2,
ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ČI. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd uverejneného v Zbierke zákonov č. 209/1992 Zb. a podľa ČI. 127
ods. 1, ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky s poukazom na ČI. 46 ods. 1, ods. 2, ods. 4, ČI. 7
ods. 2, ods. 5, ČI. 12 ods. 1, ods. 2, ods. 4, ČI. 16 ods. 1, ČI. 19 ods. 1, ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky, ČI. 6 ods. 1, ČI. 8 ods. 1, ods. 2, ČI. 13 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd uverejneného v Zbierke zákonov č. 209/1992 Zb. a ČI. 9 ods. 1
Nariadenia európskeho parlamentu a rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane
fyzických osôb v súvislosti so spracovaním osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov
vyplývajúceho z ČI. 16 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie zrušuje Uznesenie
vyšetrovateľa policajného zboru Národnej kriminálnej agentúry Prezídia policajného
zboru, Expozitúra Bratislava, Expozitúra Bratislava, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, ČVS:
PPZ-712/NKA-PK-BA-2019 zo dňa 06.09.2019 a Uznesenie prokurátora Úradu špeciálnej
prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, ul. Štúrova č. 2, 812 85
Bratislava pod č. VII/2 Gn 348/19/10000-5 zo dňa 15.11.2019 a prikazuje vyšetrovateľovi
policajného zboru Národnej kriminálnej agentúry Prezídia policajného zboru, odbor
Bratislava, Pribinova 2,812 72 Bratislava aby vo veci zrušeného Uznesenia Národnej
kriminálnej agentúry Prezídia policajného zboru, expozitúra Bratislava, Pribinova 2,
812 72 Bratislava, ČVS: PPZ-712/NKA-PK-BA-2019 zo dňa 06.09.2019 a zrušeného
Uznesenia Úradu Špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky,
ul. Štúrova č. 2, 812 85 Bratislava pod č. VII/2 Gn 348/19/10000-5 zo dňa 15.11.2019
konali. 4. Ústavný súd Slovenskej republiky podľa ČI. 127 ods. 1, ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky s poukazom na ČI. 46 ods. 1, ods. 2, ods. 4, ČI. 7 ods. 2, ods. 5 Ústavy Slovenskej
republiky, ČI. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
uverejneného v Zbierke zákonov č. 209/1992 Zb. z a k a z u j e Úradu špeciálnej
prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, ul. Štúrova č. 2, 812 85
Bratislava pokračovať v porušovaní základného práva sťažovateľky
, , trvalé bydlisko:
vyplývajúce z ČI. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd uverejneného v Zbierke zákonov č. 209/1992 Zb. a § 1, § 2 ods. 7, § 18 ods. 1
4a) Alternatívne k petitu 4. Ústavný súd Slovenskej republiky podľa ČI. 127 ods. 1,
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky s poukazom na ČI. 46 ods. 1, ods. 2, ods. 4, ČI. 7 ods. 2,
ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ČI. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd uverejneného v Zbierke zákonov č. 209/1992 Zb. z a k a z u j e
Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, ul. Štúrova č. 2, 812 85 Bratislava
pokračovať v porušovaní základného práva sťažovateľky ,
, trvalé bydlisko:
vyplývajúce z ČI. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
uverejneného v Zbierke zákonov č. 209/1992 Zb. a § 1, § 2 ods. 7, § 18 ods. 1 Trestného
poriadku.
5. Ústavný súd Slovenskej republiky podľa ČI. 127 ods. 1, ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky, s poukazom na ČI. 46 ods. 1, ods. 2, ods. 4, ČI. 7 ods. 2, ods. 5 Ústavy Slovenskej
republiky, ČI. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
uverejneného v Zbierke zákonov č. 209/1992 Zb., ČI. 9 ods. 1 Nariadenia európskeho
parlamentu a rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb v súvislosti
so spracovaním osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov vyplývajúceho z ČI. 16
ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie zakazuje Národnej kriminálnej agentúry Prezídia
policajného zboru, odbor Bratislava, Pribinova 2, 812 72 Bratislava pokračovať
v porušovaní základného práva vyplývajúceho z ČI. 46 ods. 1, ods. 2, ods. 4 Ústavy
Slovenskej republiky, ČI. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
uverejneného v Zbierke zákonov č. 209/1992 Zb., ČI. 9 ods. 1 Nariadenia európskeho
parlamentu a rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb v súvislosti
so spracovaním osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov vyplývajúceho z ČI. 16
ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, § 1, § 2 ods. 7, § 18 ods. 1 Trestného poriadku
a základných ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z ČI. 46 ods. 1, ods. 2,
ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, ČI. 12 ods. 1, ods. 2, ods. 4, ČI. 16 ods. 1, ČI. 19 ods. 1,
2 Ústavy Slovenskej republiky, ČI. 6 ods. 1, ČI. 8 ods. 1, 2, ČI. 13 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd uverejneného v Zbierke zákonov č. 209/1992 Zb. a ČI. 9
ods. 1 Nariadenia európskeho parlamentu a rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016
o ochrane fyzických osôb v súvislosti so spracovaním osobných údajov a voľnom pohybe
týchto údajov vyplývajúceho z ČI. 16 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
sťažovateľky , , trvalé bydlisko:
.
5a) Alternatívne k petitu 5. Ústavný súd Slovenskej republiky podľa ČI. 127 ods. 1,
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, s poukazom na ČI. 46 ods. 1, ods. 2, ods. 4, ČI. 7 ods. 2,
ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ČI. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd uverejneného v Zbierke zákonov č. 209/1992 Zb., ČI. 9 ods. 1
Nariadenia európskeho parlamentu a rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane
fyzických osôb v súvislosti so spracovaním osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov
vyplývajúceho z ČI. 16 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie zakazuje vyšetrovateľovi
policajného zboru Národnej kriminálnej agentúry Prezídia policajného zboru, odbor
Bratislava, Pribinova 2, 812 72 Bratislava pokračovať v porušovaní základného práva
vyplývajúceho z ČI. 46 ods. 1, ods. 2, ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, ČI. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uverejneného v Zbierke zákonov
č. 209/1992 Zb., ČI. 9 ods. 1 Nariadenia európskeho parlamentu a rady (EÚ) 2016/679
z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb v súvislosti so spracovaním osobných údajov
a voľnom pohybe týchto údajov vyplývajúceho z ČI. 16 ods. 1 Zmluvy o fungovaní
Európskej únie, § 1, § 2 ods. 7, § 18 ods. 1 Trestného poriadku a základných ľudských práv
a základných slobôd vyplývajúcich z ČI. 46 ods. 1, ods. 2, ods. 4 Ústavy Slovenskej
republiky, ČI. 12 ods. 1, ods. 2, ods. 4, ČI. 16 ods. 1, ČI. 19 ods. 1, 2 Ústavy Slovenskej
republiky, ČI. 6 ods. 1, ČI. 8 ods. 1, 2, ČI. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd uverejneného v Zbierke zákonov č. 209/1992 Zb. a ČI. 9 ods. 1
Nariadenia európskeho parlamentu a rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane
fyzických osôb v súvislosti so spracovaním osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov
vyplývajúceho z ČI. 16 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie sťažovateľky
, , trvalé bydlisko:
.
6.Ústavný súd Slovenskej republiky podľa ČI. 127 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky
priznáva , , trvalé bydlisko:
finančné zadosťučinenie vo výške 500 000,- eur, slovom
päťstotisíc eur, ktoré je Prezídium policajného zboru, Národná kriminálna agentúra, odbor
Bratislava, Pribinova 2, 812 72 Bratislava povinné vyplatiť do 3 dní od právoplatnosti
rozhodnutia ústavného súdu na účet ,
vedený v
.
6a) Alternatívne k petitu 6. Ústavný súd Slovenskej republiky podľa ČI. 127 ods. 3
Ústavy Slovenskej republiky priznáva , ,
trvalé bydlisko: finančné zadosťučinenie
vo výške 500 000,- eur, slovom päťstotisíc eur, ktoré je Národná kriminálna agentúra
Prezídia policajného zboru, odbor Bratislava, Pribinova 2, 812 72 Bratislava povinná
vyplatiť do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu na účet
, vedený
.
6.b) Alternatívne k petitu 6., 6a, Ústavný súd Slovenskej republiky podľa ČI. 127
ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky priznáva ,
, trvalé bydlisko:
finančné zadosťučinenie vo výške 500 000,- eur, slovom päťstotisíc eur, ktoré je
Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. Prezídium policajného zboru, Národná
kriminálna agentúra, odbor Bratislava, Pribinova 2, 812 72 Bratislava povinné vyplatiť
do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu na účet
vedený v
.»
9. Sťažovateľka zároveň navrhla, aby ústavný súd nariadil dočasné opatrenie v znení:
„Ústavný súd Slovenskej republiky zakazuje
1. , psychiater, ,
zapísaný v obchodom registri Okresného súdu Bratislava I,
, so sídlom
2. , ,
vyjadrovať sa a pokračovať v šírení informácii týkajúcich sa zdravia sťažovateľky
a informácii o správaní sťažovateľky spochybňujúce duševné zdravie sťažovateľky
, trvalé bydlisko:
akoukoľvek formou do právoplatného rozhodnutia o Trestnom oznámení -
Doplnenie trestného oznámenia zo dňa 05.01.2020 prijaté vyšetrovateľom policajného
zboru Národnej kriminálnej agentúry Prezídia policajného zboru, odbor Bratislava dňa
7.1.2020 o 08,45 hod. k ČVS: PPZ- 712/NKA-PK-BA-2019 (PPZ- NKA-OBA-254/2019-12).
Ústavný súd Slovenskej republiky zakazuje
, zapísaná v obchodnom registri
Okresného súdu Bratislava I, obchodné meno:
, so sídlom
vyjadrovať sa a pokračovať v šírení informácii týkajúcich sa zdravia sťažovateľky
a informácii o správaní sťažovateľky spochybňujúce duševné zdravie sťažovateľky
, trvalé bydlisko:
akoukoľvek formou do právoplatného rozhodnutia o Trestnom oznámení -
Doplnenie trestného oznámenia zo dňa 05.01.2020 prijaté vyšetrovateľom policajného
zboru Národnej kriminálnej agentúry Prezídia policajného zboru, odbor Bratislava dňa
7.1.2020 o 08,45 hod. k ČVS: PPZ- 712/NKA-PK-BA-2019 (PPZ- NKA-OBA-254/2019-12),
s výnimkou pred orgánmi činnými v trestnom konaní a súdov.“
II.
Relevantná právna úprava
10. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany
ústavnosti.
11. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,
ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
12. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe
konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
13. Zákonom upravujúcim spôsob konania pred ústavným súdom je zákon
č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“), ktorý v časti upravujúcej spôsob konania
pred ústavným súdom nadobudol účinnosť 1. marca 2019.
14. Podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh na začatie konania
predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon
v § 9 neustanovuje inak.
15. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom
prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,
a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,
b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný súd
nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,
c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,
d) ktorý je neprípustný,
e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,
f) ktorý je podaný oneskorene,
g) ktorý je zjavne neopodstatnený.
16. Podľa čl. 7 ods. 2 ústavy Slovenská republika môže medzinárodnou zmluvou,
ktorá bola ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, alebo na základe
takej zmluvy preniesť výkon časti svojich práv na Európske spoločenstvá a Európsku úniu.
Právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť
pred zákonmi Slovenskej republiky. Prevzatie právne záväzných aktov, ktoré vyžadujú
implementáciu, sa vykoná zákonom alebo nariadením vlády podľa čl. 120 ods. 2.
17. Podľa čl. 7 ods. 5 ústavy medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných
slobodách, medzinárodné zmluvy, na ktorých vykonanie nie je potrebný zákon,
a medzinárodné zmluvy, ktoré priamo zakladajú práva alebo povinnosti fyzických osôb
alebo právnických osôb a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným
zákonom, majú prednosť pred zákonmi.
18. Podľa čl. 12 ods. 1 ústavy ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach.
Základné práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné.
19. Podľa čl. 12 ods. 2 ústavy základné práva a slobody sa zaručujú na území
Slovenskej republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru
a náboženstvo, politické či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť
k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno
z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať.
20. Podľa čl. 12 ods. 4 ústavy nikomu nesmie byť spôsobená ujma na právach pre to,
že uplatňuje svoje základné práva a slobody.
21. Podľa čl. 16 ods. 1 ústavy nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia je zaručená.
Obmedzená môže byť len v prípadoch ustanovených zákonom.
22. Podľa čl. 19 ods. 1 ústavy každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti,
osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena.
23. Podľa čl. 19 ods. 2 ústavy každý má právo na ochranu pred neoprávneným
zasahovaním do súkromného a rodinného života.
24. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených
zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.
25. Podľa čl. 46 ods. 2 ústavy kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený
rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť
takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť
vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.
26. Podľa čl. 46 ods. 4 ústavy podmienky a podrobnosti o súdnej a inej právnej
ochrane ustanoví zákon.
27. Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo
oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.
28. Podľa čl. 8 ods. 1 dohovoru každý má právo na rešpektovanie svojho
súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie.
29. Podľa čl. 8 ods. 2 dohovoru štátny orgán nemôže do výkonu tohto práva
zasahovať okrem prípadov, keď je to v súlade so zákonom a nevyhnutné v demokratickej
spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti, hospodárskeho blahobytu
krajiny, predchádzania nepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky alebo
ochrany práv a slobôd iných.
30. Podľa čl. 13 dohovoru každý, koho práva a slobody priznané týmto dohovorom
boli porušené, musí mať účinné právne prostriedky nápravy pred národným orgánom,
aj keď sa porušenia dopustili osoby pri plnení úradných povinností.
31. Podľa čl. 9 ods. 1 nariadenia zakazuje sa spracúvanie osobných údajov, ktoré
odhaľujú rasový alebo etnický pôvod, politické názory, náboženské alebo filozofické
presvedčenie alebo členstvo v odborových organizáciách, a spracúvanie genetických
údajov, biometrických údajov na individuálnu identifikáciu fyzickej osoby, údajov
týkajúcich sa zdravia alebo údajov týkajúcich sa sexuálneho života alebo sexuálnej
orientácie fyzickej osoby.
32. Podľa čl. 16 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie v konsolidovanom znení
každý má právo na ochranu osobných údajov, ktoré sa ho týkajú.
III.
Právne hodnotenie ústavného súdu
33. Podstatou ústavnej sťažnosti je tvrdenie sťažovateľky, že namietaným uznesením
NAKA a uznesením generálnej prokuratúry boli porušené jej základné práva podľa čl. 12
ods. 1, 2 a 4, čl. 16 ods. 1, čl. 19 ods. 1 a 2 a čl. 46 ods. 1, 2 a 4 ústavy, práva podľa čl. 6
ods. 1, čl. 8 ods. 1 a 2 a čl. 13 dohovoru a právo podľa čl. 9 ods. 1 nariadenia s poukazom
na čl. 16 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.
34. Ústavný súd z obsahu ústavnej sťažnosti identifikoval podstatné argumenty
sťažovateľky:
- prekročenie právomoci, vykonávanie právomoci vyšetrovateľom NAKA spôsobom
odporujúcim zákonu a normám vyššej právnej sily tým, že do vyšetrovacieho spisu založil
fotokópie listín vyžiadané zo spisu Okresného súdu Bratislava IV vedeného pod sp. zn.
25 Ps 3/2019, ktorého predmetom je konanie o obmedzenie spôsobilosti sťažovateľky
na právne úkony a získané informácie využil pri rozhodovaní o trestnom oznámení
sťažovateľky, pričom v uznesení NAKA tieto skutočnosti aj boli uvedené;
- odmietnutie protokolácie skutkových okolností konania a ďalších
podozrivých vyšetrovateľom NAKA pri výsluchu sťažovateľky 28. augusta 2019 napriek
tomu, že ďalší podozriví a boli uvedení priamo
v trestnom oznámení sťažovateľky a popísaný bol aj skutkový základ podozrenia
z naplnenia skutkových podstát trestných činov;
- nedošlo k prejednaniu súvisiacich skutkov ( a ),
sťažovateľke nebolo umožnené vysvetliť ich skutkový základ, vyšetrovateľ sa súvisiacimi
skutkami nezaoberal ani v odmietavom uznesení, o týchto trestných činoch, ktoré spolu
súvisia, bolo dôvodné vykonať spoločné konanie;
- uznesenie NAKA a uznesenie generálnej prokuratúry predstavujú nezákonné rozhodnutia,
konania, ktoré im predchádzali, nespĺňajú ústavnú požiadavku spravodlivého konania
a uznesenia nespĺňajú požiadavku náležitého odôvodnenia rozhodnutia.
K namietanému porušeniu označených práv uznesením NAKA
35. Ústavný súd vo vzťahu k tejto časti ústavnej sťažnosti v súlade so svojou
ustálenou judikatúrou zdôrazňuje, že jeho právomoc rozhodovať o sťažnostiach
podľa čl. 127 ods. 1 ústavy je založená na princípe subsidiarity. Podstata a účel princípu
subsidiarity vychádza z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani podľa povahy veci nemôže
byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou všetkých orgánov verejnej moci v rámci im
zverených kompetencií. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio
inštitucionálny mechanizmus, ktorý sa uplatní až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných
orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by
znamenal popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu (m. m. III. ÚS 149/04,
IV. ÚS 135/05, II. ÚS 156/09, I. ÚS 480/2013). Z princípu subsidiarity právomoci
ústavného súdu možno vyvodiť ústavný príkaz pre každú osobu, ktorá namieta porušenie
svojho základného práva, v zmysle ktorého musí rešpektovať postupnosť ústavnej ochrany,
a preto pred tým, ako podá sťažnosť ústavnému súdu, musí požiadať o ochranu ten
orgán verejnej moci, ktorého kompetencia predchádza právomoci ústavného súdu (m. m.
IV. ÚS 128/04, II. ÚS 734/2017).
36. Ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa
ochrany základných práv alebo slobôd môže domôcť využitím jemu dostupných a účinných
prostriedkov nápravy pred inými orgánmi verejnej moci, musí takúto sťažnosť
odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci na jej prerokovanie (m. m. IV. ÚS 115/07,
37. Ako z ústavnej sťažnosti vyplýva, sťažovateľka proti uzneseniu NAKA podala
sťažnosť, o ktorej následne rozhodla generálna prokuratúra, preto právomoc generálnej
prokuratúry na preskúmanie postupu a napadnutého uznesenia NAKA v tejto časti vylučuje
právomoc ústavného súdu na prerokovanie ústavnej sťažnosti.
38. Vychádzajúc z uvedeného bolo preto potrebné ústavnú sťažnosť sťažovateľky
v tejto časti odmietnuť podľa § 56 ods. 2 písm. a) zákona o ústavnom súde pre nedostatok
právomoci ústavného súdu na jej prerokovanie.
K namietanému porušeniu označených práv uznesením generálnej prokuratúry
39. Odôvodnenie uznesenia NAKA okrem iného zahŕňa popis obsahu výpovede
sťažovateľky z 28. augusta 2019 a výpovede z 5. septembra 2019.
V uznesení je tiež uvedené: «Po analýze a vyhodnotení obsahu trestného oznámenia po jeho
doplnení som dospel k záveru, že jeho podstatou je subjektívne podozrenie oznamovateľky
zo spáchania trestných činov korupcie.
Oznamovateľka vo vzťahu k podozreniu z korupčného konania neopísala žiadne
konkrétne skutkové okolnosti zakladajúce podozrenie z korupčného konania.
Podanie je potrebné vzhľadom k jeho obsahu, aj napriek vyššie uvedenému, v zmysle
§ 62 ods. I Trestného poriadku posúdiť ako možné podozrenie z niektorého z trestných činov
korupcie uvedených v treťom diele ôsmej hlavy osobitnej časti Trestného zákona.
Vyjadrenia o subjektívnom podozrení z možného korupčného konania v súvislosti
s konaním je z hľadiska trestného konania potrebné vnímať výlučne
len ako osobný názor resp. domnienku oznamovateľky, najmä ak ich nepodložila právne
relevantnými skutočnosťami.
... Na základe obsahu trestného oznámenia nie je možné sformulovať skutkový základ
uznesenia o začatí trestného stíhania v zmysle § 199 ods. 3 Trestného poriadku, pretože
informácie uvádzané v podaní neobsahujú žiadne konkrétne skutočnosti a z hľadiska
trestného konania nemajú dôkazný význam najmä preto, že majú len charakter orientačných
informácií, indícií, názorov, predpokladov resp. domnienok.
Pokiaľ teda z obsahu trestného oznámenia, z doplnených údajov a z poznania
základných skutkových okolností posudzovaného prípadu nie je zrejmé, že skutkový dej,
ktorý sa odohral vykazuje znaky trestného činu, tak v takom prípade nie je daný jediný
a výlučný základ trestnej zodpovednosti.
... z trestného oznámenia týkajúce sa podozrenia
z korupčného konania nevyplývajú žiadne konkrétne skutočnosti,
ktoré by zakladali naplnenie zákonných znakov skutkovej podstaty niektorého z trestných
činov korupcie uvedených v treťom diele ôsmej hlavy osobitnej časti Trestného zákona
a ani iného trestného činu...»
40. Sťažovateľka v sťažnosti z 1. októbra 2019 proti uzneseniu NAKA namietala
nesprávnosť výroku o odmietnutí veci, porušenie ustanovení o konaní, ktoré uzneseniu
predchádzalo, pretože spôsobilo nesprávnosť výroku o odmietnutí. Tiež uviedla, že ide
o nezákonné a nespravodlivé rozhodnutie, pretože vo veci rozhodol nelegitímny, nezákonný
orgán. Argumentovala, že vyšetrovateľ vykonal výsluch iba jedného z dvoch podozrivých
a obmedzil sa len na zlomok čiastočného jedného skutku, nezisťoval náležite skutkový stav.
Účelovo nezisťoval pri výsluchu , či nedošlo k naplneniu skutkovej
podstaty trestného činu korupcie , nie nepriamej korupcie (sexuálne
služby), ale inej korupcie. Už pri výsluchu sťažovateľka uviedla, že mohlo ísť tiež
o neoprávnené nakladanie s osobnými údajmi, pretože citlivý údaj bol uvedený pred inou
osobou, ktorá v tom čase nebola jej lekárom ani poskytovateľom zdravotnej starostlivosti.
Vyšetrovateľ nevykonal výsluch ako podozrivého a nezaoberal sa skutkom –
neoprávneným nakladaním s osobnými údajmi. Sprístupnenie osobných údajov o zdraví
sťažovateľky na prízemí chirurgickej ambulancie, ktorý nebol jej
lekárom, ale súkromnou osobou, napĺňa podozrenie zo skutkovej podstaty trestného činu
podľa § 374 ods. 1 Trestného zákona. Vyšetrovateľ sa vôbec nezaoberal v trestnom
oznámení uvedeným podozrením podľa § 329 ods. 1 a 2, § 332 ods. 1 a § 374 ods. 1
písm. a) a b) Trestného zákona. S poukazom na § 18 Trestného poriadku sa malo uskutočniť
spoločné konanie, keďže ide o spolupáchateľstvo. Sťažovateľka v sťažnosti zároveň
popísala skutkový dej, ktorým odôvodňovala podanie trestného oznámenia.
41. V odôvodnení uznesenia generálnej prokuratúry prokurátor okrem iného
konštatuje: ,,Po preskúmaní napadnutého uznesenia, preskúmaní správnosti jeho výrokov,
ako aj preskúmaní konania, ktoré mu predchádzalo, v súlade s § 192 ods. 1 písm. a, b/ Tr.
por. som nezistil v postupe vyšetrovateľa nedostatky, ani porušenie zákona. Rozhodnutie
vyšetrovateľa je správne a plne odôvodnené, nakoľko zo získaných dôkazov nevyplynuli také
skutočnosti, ktoré by odôvodňovali postup podľa § 199 ods. 1 Tr. por., resp. podľa § 206
ods. 1 Tr. por.
Samotná oznamovateľka vo svojej sťažnosti a výsluchu popisuje priebeh kontaktu
s podozrivým takým spôsobom, z ktorého nie je možné vyvodiť konkrétne podozrenie
zo spáchania korupčného trestného činu. Tvrdenia o korupčnom konaní neboli
objektivizované žiadnymi objektívnymi dôkazmi. V priebehu doplňovania trestného
oznámenia sa nepodarilo zadovážiť ani iné dôkazy, ktoré by potvrdzovali oznamovateľkou
uvádzané skutočnosti. Vyšetrovateľ preto rozhodol správne, keď trestné oznámenie odmietol
v zmysle § 197 ods. 1 písm. d) Tr. por. V sťažnosti popisuje oznamovateľka dej, v ktorom
prokuratúra nenachádza ani náznaky korupčného konania zo strany zainteresovaných osôb.
V priebehu doplňovania trestného oznámenia neboli porušené žiadne ustanovenia trestného
poriadku a vyšetrovateľ, ktorý doplňovanie realizoval je vyšetrovateľom tej zložky PPZ,
ktorá je špecializovaná a priamo určená na to, aby vyšetrovala korupčné trestné činy.“
42. Ústavný súd konštatuje, že ústavná sťažnosť sťažovateľky je koncipovaná
rozsiahlo, sťažovateľka v nej opisuje skutkové okolnosti, cituje právnu úpravu, uvádza tiež
právnu teóriu vo vzťahu k ustanoveniam právnych predpisov. Súčasťou ústavnej sťažnosti
sú tiež všeobecné konštatovania ako napríklad, že „ide o nezákonné a nespravodlivé
uznesenia“ alebo „... konania, ktoré im predchádzali nemajú nič spoločné so spravodlivým
konaním...“, pokiaľ však ide vymedzenie súvzťažnosti medzi namietaným porušením toho-
ktorého práva a okolnosťami, ktorými sťažovateľka porušenie práv odôvodňuje, toto
v ústavnej sťažnosti nie je uvedené náležitým spôsobom. Z ústavnej sťažnosti nie je vždy
jednoznačné, pre účely odôvodnenia porušenia ktorého konkrétneho práva, resp. práv
sťažovateľka uvádza určité okolnosti, v čom spočíva porušenie toho-ktorého práva. Ústavný
súd však nepristúpil k vyzvaniu sťažovateľky na odstránenie nedostatkov ústavnej sťažnosti
v zmysle § 56 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Takýto postup by totiž nezodpovedal zásade
efektivity a hospodárnosti, keďže skutočnosti vyplývajúce z ústavnej sťažnosti a jej príloh
nedávajú ústavnému súdu ani po jej eventuálnom doplnení priestor pre potenciálne prijatie
ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie. Ani v takom prípade by totiž nebolo možné dospieť
k záveru, že okolnosti veci indikujú porušenie práv vymedzených sťažovateľkou.
43. Napriek vytýkaným nedostatkom, s ohľadom na celkový kontext ústavnej
sťažnosti ústavný súd vymedzil, že sťažovateľka vo vzťahu k namietanému porušeniu:
- základného práva podľa čl. 12 ods. 1, 2 a 4, čl. 16 ods. 1 a čl. 19 ods. 1 a 2 ústavy,
čl. 6 ods. 1, čl. 8 ods. 1 a 2 a čl. 13 dohovoru, čl. 9 ods. 1 nariadenia s poukazom na čl. 16
ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie dôvodí skutočnosťou, že vyšetrovateľ si vyžiadal
(neoprávnene s nedôvodným poukazom na § 3 Trestného poriadku) informácie zo spisu
vedného na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. 25 Ps 3/2019, tieto aj využil
pri rozhodovaní o trestnom oznámení sťažovateľky, predmetné informácie sa premietli aj
do uznesenia NAKA a toto neoprávnené konanie vyšetrovateľa nebolo uznesením
generálnej prokuratúry konštatované,
- základného práva podľa čl. 46 ods. 1, 2 a 4 ústavy, čl. 6 ods. 1 a čl. 13 dohovoru
uvádza, že napadnuté uznesenia nie sú riadne odôvodnené, vyšetrovateľ sa zaoberal
iba skutkom , nie aj skutkami ostatných podozrivých ( ,
), ktoré boli obsahom trestného oznámenia, vyšetrovateľ pri výsluchu
sťažovateľky 28. augusta 2019 odmietol protokoláciu skutkových okolností konania
ostatných podozrivých, so skutkami ostatných podozrivých sa nevyrovnal vyšetrovateľ
ani prokurátor generálnej prokuratúry v napadnutých uzneseniach, čím bolo zasiahnuté
do práva na riadne odôvodnenie rozhodnutia, práva na spravodlivé konanie; o skutkoch
všetkých podozrivých malo prebehnúť spoločné konanie.
44. Podľa § 45 zákona o ústavnom súde je viazaný rozsahom a dôvodmi návrhu
na začatie konania, ak § 89 neustanovuje inak. Viazanosť ústavného súdu návrhom
na začatie konania sa prejavuje vo viazanosti petitom, teda tou časťou ústavnej sťažnosti,
v ktorej sťažovateľ špecifikuje, akého rozhodnutia sa domáha (§ 39 ods. 3 a § 43 ods. 1
zákona o ústavnom súde), čím zároveň vymedzí rozsah a predmet konania pred ústavným
súdom z hľadiska požiadavky na poskytnutie ústavnej ochrany. Vzhľadom na to môže
ústavný súd rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej ústavnej
sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorého označil za porušovateľa svojich práv.
45. Ústavný súd sa preto zaoberal namietaným porušením práv v rozsahu, v akom ich
sťažovateľka v sťažnosti pred ústavným súdom vymedzila v petite návrhu, t. j. skúmal,
či napadnutým uznesením generálnej prokuratúry (keďže, ako už bolo konštatované –
bod 37 vo vzťahu k posúdeniu uznesenia NAKA právomoc ústavného súdu nie je daná)
došlo k porušeniu základného práva podľa čl. 12 ods. 1, 2 a 4, čl. 16 ods. 1, čl. 19 ods. 1 a 2
a čl. 46 ods. 1, 2 a 4 ústavy, práv podľa čl. 6 ods. 1, čl. 8 ods. 1 a 2 a čl. 13 dohovoru
a práva podľa čl. 9 ods. 1 nariadenia s poukazom na čl. 16 ods. 1 Zmluvy o fungovaní
Európskej únie. Tvrdenie sťažovateľky o porušení základného práva podľa čl. 48 ods. 2
ústavy na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov konaním vyšetrovateľa a porušenie
práva podľa čl. 13 ods. 1 až 4 ústavy, ktoré sťažovateľka uvádza v texte sťažnosti mimo
petitu, ústavný súd považoval iba za súčasť jej argumentácie (napr. III. ÚS 149/04, III. ÚS
235/05, II. ÚS 65/07).
46. K namietanému porušeniu čl. 12 ods. 1, 2 a 4 ústavy ústavný súd uvádza, že ich
aplikácia sa v sťažnostiach fyzických a právnických osôb v zásade viaže na porušenie
individuálne určeného základného práva alebo slobody sťažovateľa, a preto požiadavka
na vyslovenie porušenia čl. 12 ods. 1, 2 a 4 ústavy bez vzťahu ku konkrétnemu základnému
právu alebo slobode sťažovateľa je zjavne neopodstatnená (porov. I. ÚS 34/96,
II. ÚS 85/01, II. ÚS 167/04, IV. ÚS 281/2012).
47. K sťažovateľkou namietanému porušeniu práva na nedotknuteľnosť osoby a jej
súkromia podľa čl. 16 ods. 1 ústavy ústavný súd dáva do pozornosti skutočnosť, že účelom
práva na súkromný a rodinný život je ochrana jednotlivca proti svojvoľným zásahom
verejnej moci a obdobne ústava nezaručuje ochranu súkromného a rodinného života
pred akýmkoľvek zasahovaním. Zaručuje ochranu len pred takým zasahovaním, ktoré je
neoprávnené. V súlade s účelom práva na súkromie môžu orgány verejnej moci, fyzické
osoby a právnické osoby zasahovať do súkromného a rodinného života vtedy, ak ich
zasahovanie možno hodnotiť ako oprávnené (I. ÚS 13/2000, III. ÚS 375/2018).
48. K namietanému porušeniu čl. 19 ods. 1 ústavy ústavný súd v minulosti v rámci
svojej rozhodovacej činnosti vyzdvihol pozitívny záväzok štátu zabezpečiť efektívne
rešpektovanie ľudskej dôstojnosti a súkromia osoby implikujúci požiadavku účinnej
trestnoprávnej ochrany, najmä v prípade aktov dotýkajúcich sa telesnej a duševnej integrity
jedinca a ďalších základných hodnôt a esenciálnych aspektov súkromného života (pozri
napr. III. ÚS 194/06, III. ÚS 759/2017).
49. Podľa čl. 19 ods. 2 ústavy, ktorý zaručuje právo na ochranu pred neoprávneným
zasahovaním do súkromného a rodinného života, pod ,,neoprávneným zasahovaním“ treba
rozumieť také zasahovanie, ktoré nemá základ v zákonnej úprave, nesleduje legitímny cieľ,
nedbá na podstatu a zmysel obmedzovaného základného práva a slobody alebo
nie je nevyhnutným a primeraným opatrením na dosiahnutie legitímneho cieľa (podobne
II. ÚS 55/98, I. ÚS 13/2000, III. ÚS 153/2016).
50. Zlyhanie štátu pri vyšetrovaní niektorých trestných činov môže výnimočne viesť
k porušeniu práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života podľa čl. 8 dohovoru.
Pozitívny záväzok štátu viesť účinné vyšetrovanie sa vzťahuje len na veľmi závažné zásahy
do samotnej podstaty práva na súkromný život zaručeného čl. 8 dohovoru. Takými sú
predovšetkým vážne zásahy do fyzickej či psychickej integrity, ako sú napríklad prípady
domáceho násilia, sexuálneho násilia či fyzického násilia voči skupinám vyžadujúcim
špeciálnu ochranu, ako sú napr. deti (podobne II. ÚS 182/2017, III. ÚS 173/2018).
51. Vo vzťahu k namietanému porušeniu práva sťažovateľky na účinný opravný
prostriedok podľa čl. 13 dohovoru ústavný súd odkazuje na judikatúru Európskeho súdu
pre ľudské práva (ďalej len ,,ESĽP“), podľa ktorej uplatňovanie práva vyplývajúceho
z čl. 13 dohovoru musí nadväzovať na aspoň obhájiteľné tvrdenie (arguable claim)
o porušení iného práva chráneného dohovorom (napr. rozhodnutie ESĽP vo veci Silver
a ostatní proti Spojenému kráľovstvu z 25. 3. 1983). Článok 13 dohovoru sa tak vzťahuje
iba na prípady, v ktorých sa jednotlivcovi podarí preukázať pravdepodobnosť tvrdenia, že sa
stal obeťou porušenia práv garantovaných dohovorom (rozhodnutie ESĽP vo veci Boyle
a Rice proti Spojenému kráľovstvu, rozsudok z 27. 4. 1988, séria A, č. 131, rovnako
rozhodnutia ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 24/2010, IV. ÚS 325/2011, IV. ÚS 90/2013,
IV. ÚS 32/2018). Z citovanej judikatúry ESĽP vyplýva zrejmá súvislosť práva zaručeného
čl. 13 dohovoru s ostatnými právami, ktoré dohovor garantuje.
52. Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľka v sťažnosti z 1. októbra 2019
proti uzneseniu NAKA nenamietala nič vo vzťahu ku konaniu vyšetrovateľa spočívajúceho
v získaní a nakladaní s informáciami o sťažovateľke zo spisu Okresného súdu Bratislava IV
vedeného pod sp. zn. 25 Ps 3/2019. Obsahom sťažnosti proti uzneseniu NAKA nie sú
ani námietky týkajúce sa . Túto osobu v sťažnosti sťažovateľka
nespomína, nevytýka nedostatky uznesenia NAKA ani konania mu predchádzajúceho
v súvislosti a údajným skutkom a jej podozrenia zo spáchania
trestného činu. Zo sťažnosti nevyplýva, že podozrivou osobou v zmysle trestného
oznámenia sťažovateľky z 18. júna 2019 mala byť aj . V sťažnosti
sťažovateľka nenamieta napokon ani okolnosť, že vyšetrovateľ odmietol protokolovať
skutkové okolnosti konania a ďalších podozrivých pri výsluchu
sťažovateľky 28. augusta 2019.
53. Ústavný súd poukazuje na princíp subsidiarity v zmysle čl. 127 ods. 1 ústavy
limitujúceho vzťah ústavného súdu ku všeobecným súdom (v tejto veci k inému orgánu
verejnej moci), z ktorého okrem iného vyplýva, že v prípade konania pred všeobecnými
súdmi, resp. iným orgánom verejnej moci musí sťažovateľ ochranu svojich základných práv
a slobôd vrátane argumentácie s tým spojenej uplatniť najskôr v tomto konaní a až následne
v konaní pred ústavným súdom, pretože v opačnom prípade by ústavný súd
nedisponoval právomocou na posúdenie takejto argumentácie (III. ÚS 90/03,
III. ÚS 135/03, III. ÚS 201/04). Pretože sťažovateľka uplatnila námietku prekročenia
právomoci vyšetrovateľa v súvislosti s vyžiadaním si informácií zo spisu Okresného súdu
Bratislava IV vedeného pod sp. zn. 25 Ps 3/2019, námietku odmietnutia protokolácie
skutkových okolností konania a ďalších podozrivých
vyšetrovateľom NAKA pri výsluchu sťažovateľky 28. augusta 2019, námietku
neprejednania skutku podozrivej až v konaní pred ústavným súdom,
hoci tieto mohla efektívne uplatniť v sťažnosti z 1. októbra 2019 podanej proti uzneseniu
NAKA, ústavný súd na posúdenie ich eventuálneho porušenia napadnutým uznesením
generálnej prokuratúry nemá právomoc, a vo vzťahu k týmto námietkam preto ani nie je
možné konštatovať porušenie základného práva podľa čl. 12 ods. 1, 2 a 4, čl. 16 ods. 1,
čl. 19 ods. 1 a 2 a čl. 46 ods. 1, 2 a 4 ústavy, čl. 6 ods. 1, čl. 8 ods. 1 a 2 a čl. 13 dohovoru
a čl. 9 ods. 1 nariadenia s poukazom na čl. 16 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.
V tejto časti preto ústavný súd ústavnú sťažnosť odmietol s poukazom na nedostatok
právomoci v zmysle § 56 ods. 2 písm. a) zákona o ústavnom súde.
54. Vo vzťahu k zvyšným námietkam sťažovateľky uvedeným v ústavnej sťažnosti,
ktorými dôvodila porušenie základného práva podľa čl. 46 ods. 1, 2 a 4, čl. 6 ods. 1 a čl. 13
dohovoru, ústavný súd poukazuje na už citovaný § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde,
z ktorého vyplýva, že úlohou ústavného súdu pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež
posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného
súdu možno o zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti hovoriť vtedy, keď namietaným
postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť
k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď
pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím
príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých
sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno
považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť
porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť
po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. II. ÚS 399/2010, IV. ÚS 51/2011).
55. V nadväznosti na uvedené ústavný súd poukazuje na uznesenie sp. zn.
I. ÚS 241/2019 zo 4. júna 2019, v ktorom v obdobnej veci sťažovateľky konštatoval, že ak
orgány činné v trestnom konaní po zvážení všetkých okolností prípadu nerozhodli
o trestnosti skutku, ktorý bol predmetom trestného oznámenia sťažovateľky, nemohli
porušiť jej zákonom ani ústavou chránené práva. Nikto totiž nemá právny nárok a už vôbec
nie ústavnoprávny nárok na to, aby jeho podaniu bolo vyhovené. Ak vykonané dôkazy,
resp. zistenia orgánov činných v trestnom konaní nedávajú podklad na začatie
alebo pokračovanie v trestnom stíhaní, nemôže príslušný orgán činný v trestnom konaní
začať konať alebo pokračovať v konaní, prípadne nariadiť, aby sa trestné konanie začalo
alebo v ňom pokračovalo. Sťažovateľka ako oznamovateľka trestného činu má zákonné
právo domáhať sa len toho, aby sa s jej oznámením či sťažnosťou kompetentný orgán
riadne zaoberal. Nemá však nárok na to, aby výsledok konania zodpovedal jej predstave
(napr. II. ÚS 88/99, IV. ÚS 423/09). Trestné právo je prostriedkom ultima ratio, čo
znamená, že má byť použité len ako najkrajnejší prostriedok a len pri typovo
najzávažnejších porušeniach spoločenských vzťahov, záujmov a hodnôt, teda len tam, kde
iné možnosti, hlavne prostriedky ostatných právnych odvetví, nie sú dostatočné, boli už
vyčerpané, sú neúčinné, prípadne sú zjavne nevhodné.
56. Ústavný súd v naznačenom kontexte poukazuje aj na svoju ustálenú judikatúru
(napr. IV. ÚS 55/09 alebo IV. ÚS 180/09), podľa ktorej vymedzenie trestného činu, stíhanie
páchateľa a jeho potrestanie je vecou vzťahu medzi štátom a páchateľom trestného činu.
Štát prostredníctvom svojich orgánov rozhoduje podľa pravidiel trestného konania o tom,
či bol trestný čin spáchaný a kto ho spáchal. Účelom tohto procesu je prioritne osvedčenie
tohto vzťahu medzi páchateľom a štátom a ochrana celospoločenských hodnôt, a nie
bezprostredná ochrana individuálnych subjektívnych hmotných práv oznamovateľa
trestného činu.
57. Ústavný súd už konštatoval, že skutok (alebo určitý dej, ktorý sa odohral) sa
nestáva trestným činom len preto, že ho za trestný čin označí poškodený. Poškodený má
právo podávať opravné prostriedky v rozsahu vymedzenom Trestným poriadkom a orgány
činné v trestnom konaní majú následne povinnosť sa nimi zaoberať a rozhodnúť o nich,
avšak posúdenie, či skutok napĺňa alebo nenapĺňa definičné znaky trestného činu (§ 8
Trestného zákona), resp. či sú prítomné okolnosti vylučujúce jeho protiprávnosť ako
jedného z definičných znakov trestného činu, je plne v ich kompetencii. Každý má síce
zákonný nárok na to, aby sa jeho podaniami, návrhmi a sťažnosťami kompetentné orgány
zaoberali a aby ich vybavili, avšak nikto nemá nárok na to, aby výsledok tohto vybavenia
zodpovedal jeho predstave (III. ÚS 173/2018).
58. Ústavný súd konštatuje, že z uznesenia generálnej prokuratúry (v spojení s jemu
predchádzajúcim uznesením NAKA, ktoré je z hľadiska ich odôvodnení potrebné vnímať
ako celok) vyplýva, že NAKA i generálna prokuratúra (ďalej len „orgány činné v trestnom
konaní“) pri vyhodnocovaní trestného oznámenia sťažovateľky vychádzali jednak
zo skutočností ňou popísaných v trestnom oznámení z 18. júna 2019 v spojení s jej
výsluchom 28. augusta 2019, ale aj z výsluchu , pričom je nepochybné (čo
vyplýva z príloh sťažnosti), že sťažovateľka pri popise skutkového deja (tak v trestnom
oznámení, ako aj počas výsluchu 28. augusta 2019) uvádzala okolnosti týkajúce sa konania
aj a ďalších osôb. Po vyhodnotení obsahu trestného
oznámenia, doplnených údajov a z poznania základných skutkových okolností
posudzovaného prípadu orgány činné v trestnom konaní dospeli k záveru, že skutkový dej
popísaný sťažovateľkou nevykazuje znaky trestného činu korupcie ani iného trestného činu.
Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že podania sťažovateľky boli posúdené s ohľadom
na ich obsah v zmysle § 62 ods. 1 Trestného poriadku a orgány činné v trestnom konaní
sa zaoberali trestným oznámením sťažovateľky a jeho doplnením ako celkom s ohľadom
na všetky skutočnosti v ňom uvádzané. Nemožno sa preto stotožniť s námietkou
sťažovateľky, že rozhodnuté bolo dosiaľ len o čiastkovom skutku obsiahnutom v jej
trestnom oznámení. V tomto smere preto nie je opodstatnená ani námietka, že o skutkoch
všetkých podozrivých bolo potrebné vykonať spoločné konanie.
59. Ako už bolo naznačené, odôvodnenie uznesenia NAKA a uznesenia generálnej
prokuratúry nemožno posudzovať izolovane, pretože konanie NAKA a konanie
generálnej prokuratúry z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok (m. m. II. ÚS 78/05,
III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08, IV. ÚS 350/09, IV. ÚS 86/2011). Vzhľadom na uvedené
nemožno urobiť záver ani o absencii náležitého odôvodnenia napadnutého uznesenia
generálnej prokuratúry.
60. Ústavný súd konštatuje, poukazujúc na citované časti odôvodnenia uznesenia
NAKA a uznesenia generálnej prokuratúry, že podaným trestným oznámením v spojení
s jeho doplnením sa orgány činné v trestnom konaní riadne zaoberali. Po preverení veci
dospel prokurátor generálnej prokuratúry k záveru totožnému so záverom vyšetrovateľa
NAKA, že neboli zistené skutočnosti, z ktorých by vyplývalo dôvodné podozrenie
zo spáchania trestného činu. Prokurátor generálnej prokuratúry tiež konštatoval,
že v postupe vyšetrovateľa NAKA neboli zistené nedostatky ani porušenie zákona.
61. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd po preskúmaní ústavnej sťažnosti
sťažovateľky a jej príloh konštatuje, že generálna prokuratúra sa v primeranom rozsahu
zaoberala sťažnosťou sťažovateľky a o tejto riadne rozhodla, postupujúc pritom v súlade
s na vec sa vzťahujúcimi právnymi predpismi. Právny názor, na ktorom je založené jej
rozhodnutie (v spojení s uznesením NAKA), je podľa názoru ústavného súdu z ústavného
hľadiska akceptovateľný. Vo vzťahu k sťažovateľke ako oznamovateľke trestného činu bol
riadne splnený jej zákonný nárok na to, aby sa jej podaniami kompetentné orgány zaoberali
a aby ich vybavili. Námietky sťažovateľky týkajúce sa riadneho odôvodnenia uznesenia,
nezaoberania sa skutkom ostatných podozrivých a potreby vykonania spoločného konania
o skutkoch všetkých podozrivých vzhľadom na už uvedené nie sú dôvodné.
62. Pokiaľ ide o namietané porušenie práv sťažovateľky podľa čl. 46 ods. 1 ústavy
a čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd konštatuje, že právo fyzickej osoby alebo právnickej
osoby na začatie alebo vedenie trestného konania voči označenej osobe, napr. na základe
podaného trestného oznámenia, nepatrí medzi základné práva a slobody podľa druhej hlavy
ústavy a ani ho nemožno odvodiť z niektorého zo základných práv alebo slobôd (porov.
II. ÚS 42/00, II. ÚS 398/09, III. ÚS 233/2010, II. ÚS 340/2014, IV. ÚS 423/09, z novšej
judikatúry porov. II. ÚS 620/2016, III. ÚS 654/2017).
63. Ústavný súd tiež vyslovil, že súčasťou práva na súdnu ochranu nie je ani právo
fyzickej osoby alebo právnickej osoby, aby na základe podaného trestného oznámenia
bol orgán prokuratúry povinný podať obžalobu proti označeným osobám. Takéto
základné právo nie je upravené ani v ústave, ani v Trestnom poriadku (porov. I. ÚS 126/06,
II. ÚS 526/2013, III. ÚS 16/06, IV. ÚS 17/09).
64. Právo na vznesenie obvinenia alebo trestné stíhanie inej osoby alebo na podanie
obžaloby proti nej na súde prokurátorom tak nemožno považovať za súčasť základného
práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ústavy (II. ÚS 238/02, III. ÚS 198/03, z novšej
judikatúry III. ÚS 372/2017, I. ÚS 59/2018). Ani z čl. 6 dohovoru (pokiaľ je jeho
aplikovateľnosť založená napr. na trestnom oznámení voči tretej osobe) nevyplýva právo
na začatie a vedenie trestného stíhania proti tretej osobe alebo právo na jej odsúdenie
v trestnom konaní (pozri rozhodnutie ESĽP vo veci Dziedzic proti Poľsku z 25. 11. 2003,
sťažnosť č. 50428/99, bod 6).
65. Podmienkou pre možnosť domáhania sa aplikácie čl. 6 ods. 1 dohovoru
poškodeným v trestnom konaní je existencia adhézneho konania v rámci trestného konania,
a to takého, v ktorom je uplatňovaný občianskoprávny nárok, ktorý je podmienený trestným
konaním.
66. Poškodený môže namietať porušenie svojich práv vo vzťahu k danému trestnému
konaniu iba vo vzťahu k obdobiu, keď bol účastníkom tohto konania s cieľom dosiahnuť
odškodnenie (rozsudok ESĽP vo veci Loveček a ďalší proti Slovensku z 21. 12. 2010,
sťažnosť č. 11301/03, bod 53), t. j. adhézneho konania. Aj keď v označenej veci bral ESĽP
do úvahy dĺžku konania už odo dňa, keď jednotliví poškodení uplatnili v priebehu trestného
konania svoj nárok na odškodnenie, hoci konkrétna osoba bola obvinená až neskôr (bod 55
označeného rozhodnutia), stále ostáva podmienkou pre uplatnenie čl. 6 ods. 1 dohovoru
poškodeným existencia adhézneho konania.
67. Článok 6 dohovoru sa nestal aplikovateľným, ak trestné oznámenie podané
údajným poškodeným bolo odložené bez toho, aby bolo začaté trestné stíhanie údajného
páchateľa (pozri rozhodnutie ESĽP vo veci Duchoňová proti Českej republike z 2. 10. 2006,
sťažnosť č. 29858/03). V danom prípade bolo trestné oznámenie sťažovateľky odmietnuté,
pretože nebol dôvod na začatie trestného stíhania alebo na postup podľa § 197 ods. 2
68. Pokiaľ ide o namietané porušenie čl. 46 ods. 2 ústavy, ústavný súd poukazuje
na to, že podstata tohto článku ústavy spočíva v zakotvení práva osoby (fyzickej alebo
právnickej) obrátiť sa na všeobecný súd, aby preskúmal zákonnosť rozhodnutia orgánu
verejnej správy v prípade, ak sa táto osoba považuje za ukrátenú na svojich právach
rozhodnutím takého orgánu. V tejto súvislosti ústavný súd poznamenáva, že generálna
prokuratúra nie je v rámci trestného konania orgánom verejnej správy, ale orgánom činným
v trestnom konaní nevydávajúcim správne rozhodnutia. Je teda už na prvý pohľad zrejmé,
že tu chýba akákoľvek príčinná súvislosť medzi označeným základným právom
sťažovateľky podľa čl. 46 ods. 2 ústavy a ňou napadnutým uznesením generálnej
prokuratúry. Rovnako tak chýba príčinná súvislosť aj vo vzťahu k namietanému porušeniu
čl. 46 ods. 4 ústavy, ktorého obsahom nie je základné právo, ale povinnosť štátu upraviť
podmienky a podrobnosti o súdnej a inej právnej ochrane.
69. Vzhľadom na to, že ústavný súd pri predbežnom prerokovaní ústavnej sťažnosti
vylúčil porušenie práv sťažovateľky zaručených ustanoveniami dohovoru – osobitne práva
podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 8 ods. 1 a 2 dohovoru, nemohol dospieť ani k záveru o porušení
práva podľa čl. 13 dohovoru napadnutým uznesením generálnej prokuratúry (pozri tiež
bod 51).
70. Ústavný súd konštatuje, že medzi namietaným uznesením generálnej prokuratúry
a sťažovateľkou tvrdeným porušením základného práva podľa čl. 46 ods. 1, 2 a 4, čl. 6
ods. 1 a čl. 13 dohovoru neexistuje taká príčinná súvislosť, na základe ktorej by
po prípadnom prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie mohol ústavný súd reálne dospieť
k záveru o ich porušení. Vzhľadom na uvedené ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľky
v tejto časti odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde pre zjavnú
neopodstatnenosť.
71. Pokiaľ ide o čl. 7 ods. 2 a 5 ústavy, ktoré sťažovateľka uvádza v petite sťažnosti,
k tomuto ústavný súd konštatuje, že predmetné ustanovenia predstavujú referenčné právne
normy, ktoré nezakotvujú žiadne základné práva a slobody. V tomto smere vo vzťahu
k týmto ustanoveniam ústavy ani neprichádzalo do úvahy posudzovanie eventuálneho
porušenia práv sťažovateľky. Aj v tejto časti je preto ústavná sťažnosť zjavne
neopodstatnená.
72. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti neprichádzalo už do úvahy rozhodovať
o ďalších návrhoch sťažovateľky vymedzených v petite sťažnosti (zrušenie napadnutých
uznesení, uloženie povinnosti orgánom činným v trestnom konaní konať, uloženie zákazu
orgánom činným v trestnom konaní pokračovať v porušovaní práv sťažovateľky, priznanie
primeraného finančného zadosťučinenia, nariadenie dočasného opatrenia).
73. Ústavný súd uvádza, že sťažovateľka podaním z 9. januára 2020 doručeným
ústavnému súdu 16. januára 2020 žiadala o ustanovenie právneho zástupcu. Následne
ústavnému súdu 24. januára 2020 doručila podanie, ktorým žiadosť o ustanovenie právneho
zástupcu vzala späť z dôvodu, že udelila plnú moc na zastupovanie v predmetnom konaní
pred ústavným súdom JUDr. Henriete Danišovej. K podaniu priložila plnú moc udelenú
JUDr. Henriete Danišovej. Z tohto dôvodu ústavný súd nerozhodoval o žiadosti
sťažovateľky na ustanovenie právneho zástupcu. Navyše, pre odmietnutie ústavnej sťažnosti
ako celku nebolo potrebné ani odstraňovať nedostatok doručeného plnomocenstva, ktoré
bolo podľa jeho obsahu udelené 20. januára 2020, hoci ústavná sťažnosť sťažovateľky bola
spísaná 9. januára 2020 a ústavnému súdu doručená 16. januára 2020, teda v čase, keď
sťažovateľka označenou právnou zástupkyňou ešte nebola právne zastúpená.
74. Sťažovateľka spolu s ústavnou sťažnosťou doručila ústavnému súdu podanie,
ktorým namietala zaujatosť sudkyne ústavného súdu Jany Baricovej.
75. Podľa § 50 ods. 2 prvej vety zákona o ústavnom súde účastník konania má právo
vzniesť námietku zaujatosti voči sudcom ústavného súdu, ktorí majú jeho vec prerokovať
a rozhodnúť.
76. Ústavný súd konštatuje, že sťažnosť sťažovateľky bola ústavnému súdu doručená
16. januára 2020, ide o ústavnú sťažnosť fyzickej osoby podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, a preto
bola predmetná vec v súlade s § 46 zákona o ústavnom súde a čl. VI bodom 1 Rozvrhu
práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie od 1. januára 2020 do 31. decembra
2020 (ďalej len „rozvrh práce“) pridelená náhodným výberom pomocou technických
prostriedkov sudcovi spravodajcovi Martinovi Vernarskému, ktorý je sudcom tretieho
senátu ústavného súdu. Na konanie o ústavnej sťažnosti sťažovateľky je s poukazom
na čl. 131 ods. 1 a 2 ústavy, § 47 ods. 1 zákona o ústavnom súde v spojení s čl. II bodom 3
a 5 rozvrhu práce príslušný tretí senát ústavného súdu. Ďalším členom tretieho senátu je
sudca Peter Straka a predsedom senátu je sudca Mojmír Mamojka. Sťažovateľka teda
namieta zaujatosť sudkyne ústavného súdu, ktorá nie je predsedníčkou ani členkou tretieho
senátu, ktorý je príslušný na konanie vo veci sťažnosti sťažovateľky. Z uvedeného dôvodu
nie je splnený predpoklad účinného vznesenia námietky zaujatosti v zmysle § 50 ods. 2
prvej vety zákona o ústavnom súde, preto ústavný súd na podanie sťažovateľky, ktorým
namietala zaujatosť sudkyne ústavného súdu Jany Baricovej, neprihliadal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 18. februára 2020
Mojmír Mamojka predseda senátu