Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 71/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-53

Ústavný súd Slovenskej republiky Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom

zasadnutí 18. februára 2020 v senáte zloženom z predsedu senátu Mojmíra Mamojku

a zo sudcu ra Straku a sudcu Martina Vernarského (sudca spravodajca) predbežne

prerokoval ústavnú sťažnosť , ,

, zastúpenej advokátkou JUDr. Henrietou

Danišovou, Janka Alexyho 7, Bratislava, vo veci namietaného porušenia čl. 7 ods. 2 a 5

, základných práv podľa , 2 a 4, ,

ods. 1 a 2 a , 2 a 4 , práv podľa ,

ods. 1 a 2 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva podľa

čl. 9 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady EÚ 2016/679 z 27. apríla 2016

o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto

údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov)

s poukazom na čl. 16 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie uznesením Prezídia

Policajného zboru, národnej kriminálnej agentúry, národnej protikorupčnej jednotky,

Expozitúry Bratislava ČVS: PPZ-712/NKA-PK-BA-2019 zo 6. septembra 2019

a uznesením Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky

č. k. VII/2 Gn 348/19/1000-5 z 15. novembra 2019 a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutých rozhodnutí a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. januára

2020 doručená ústavná sťažnosť ,

, (ďalej len „sťažovateľka“), pre namietané

porušenie a 5 (ďalej len „“), základných práv

podľa , 2 a 4, , a 2 a , 2 a 4 , práv

podľa čl. 6 ods. 1, čl. 8 ods. 1 a 2 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva podľa čl. 9 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu

a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných

údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES

(všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (ďalej len „nariadenie“) s poukazom na čl. 16 ods.

1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie uznesením Prezídia Policajného zboru, národnej

kriminálnej agentúry, národnej protikorupčnej jednotky, Expozitúry Bratislava ČVS: PPZ-

712/NKA-PK-BA-2019 zo 6. septembra 2019 (ďalej len „uznesenie NAKA“) a uznesením

Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky č. k. VII/2 Gn

348/19/1000-5 z 15. novembra 2019 (ďalej len „uznesenie generálnej prokuratúry“)

v súvislosti s trestným oznámením podaným sťažovateľkou 19. júna 2019.

2. Sťažovateľka za porušovateľa jej práv označila:

- Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky, Štúrova 2, Bratislava,

- Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Prezídium Policajného zboru, národnú

kriminálnu agentúru, Pribinova 2, Bratislava,

- Prezídium Policajného zboru, národnú kriminálnu agentúru, odbor Bratislava,

Vajnorská 45, Bratislava,

- národnú kriminálnu agentúru Prezídia Policajného zboru, odbor Bratislava,

Vajnorská 45, Bratislava.

3. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka 19. júna 2019 podala

trestné oznámenie datované 18. júna 2019, v ktorom popísala priebeh udalostí spojených

s jej vyšetrením u chirurga 23. augusta 2016, ktoré jej zabezpečil

(ako aj udalostí mu predchádzajúcich a nasledujúcich).

4. Uznesením NAKA bola vec podania sťažovateľky z 19. júna 2019, týkajúca sa

bližšie nešpecifikovaného podozrenia z korupčného konania

v súvislosti s jeho konaním pri poskytovaní pomoci pri lekárskom vyšetrení a príprave

na operačný zásah sťažovateľky, odmietnutá, pretože nie je dôvod na začatie trestného

stíhania alebo na postup podľa .

5. Proti uzneseniu NAKA sťažovateľka podala podaním z 1. októbra 2019 sťažnosť,

o ktorej bolo rozhodnuté uznesením generálnej prokuratúry tak, že sťažnosť bola zamietnutá

ako nedôvodná.

6. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti argumentuje tým, že vyšetrovateľ Policajného

zboru služobne zaradený v Národnej kriminálnej agentúre Prezídia Policajného zboru,

odbore Bratislava (ďalej len „NAKA“) požiadal Okresný súd Bratislava IV o zaslanie

správy o stave konania vedeného pod sp. zn. vo veci obmedzenia spôsobilosti

sťažovateľky na právne úkony a o zaslanie prípadných rozhodnutí súdu vo veci. Zároveň

nahliadol do spisového materiálu Okresného súdu Bratislava IV vo veci sp. zn.

a vyhotovil si z neho fotokópie listinných podkladov aj podnetu na obmedzenie spôsobilosti

sťažovateľky na právne úkony. Tento podnet aj využil v konaní o sťažovateľkou podanom

trestnom oznámení napriek zákazu spracovania údajov týkajúcich sa zdravia ustanoveného

v čl. 9 ods. 1 nariadenia, čím prekročil svoju právomoc, vykonával právomoc spôsobom

odporujúcim zákonu a normám vyššej právnej sily, a tým zasiahol do základných ľudských

práv sťažovateľky (zdravie, ľudská dôstojnosť, česť, súkromie, rodina, dobré meno

a povesť). Podľa sťažovateľky ,,... odôvodnením odmietavého uznesenia zasiahol do mojich

základných ľudských práv zdravia, ľudskej dôstojnosti, cti odvolaním sa aj na konanie

o obmedzenie mojej spôsobilosti vedenom na Okresnom súde Bratislava IV, sp. zn. 25Ps

3/2019...

Vyšetrovateľ PZ je povinný podľa doručiť uznesenie do 48

hodín prokurátorovi čím rozšíril informácie o podanom podnete na obmedzenie spôsobilosti

na právne úkony sťažovateľke týkajúce sa osobitnej kategórie v zmysle Čl. 9 Nariadenia

EÚ.

Odvolávanie sa vyšetrovateľom na ustanovenie je nekvalifikované,

v rozpore Čl. 12 ods. 1, ods. 2, Čl. 16 ods. 1 , Čl. 8 ods. 1 Dohovoru a Čl. 9 ods. 1

Nariadenia EÚ a judikatúrou (s ohľadom na ďalšie skutkové okolnosti postupu v konaní

vyšetrovateľa PZ trestuhodné), pretože predmetom konania Okresného súd Bratislava IV,

Sp. zn. je konanie o obmedzenie spôsobilosti na právne úkony sťažovateľke,

ktoré upravuje ako lex specialis

subsidiárne a je len

lex generáli. Preto nebolo prípustné vyšetrovateľovi PZ nazrieť, vyžiadať si a prijať listiny

zo spisu, Podnet na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony zo spisu Okresného súdu

Bratislava IV, Sp. zn. a využiť ich pri rozhodovaní vo vyšetrovacom spise, kde

trestného oznámenie podala sťažovateľka.

Konaním vyšetrovateľ PZ porušil aj princíp právnej istoty ustanovený v Čl. 2 ods. 1,

ods. 2 , ktorý platí podporne k

(vyplýva aj z Čl. 2 Dôvodovej správy - východiskovým

princípom je princíp právnej istoty) nakoľko v konaní o obmedzenie spôsobilosti na právne

úkony za súčasného platného právneho stavu nie je prípustné preferovať verejný záujem

(ktorým v danom prípade je záujem OČTK) nad záujmom dotknutej osoby, nad záujmom

poškodenej v konaní pred ústavným sťažovateľky.“

7. Sťažovateľka tiež uviedla, že vyšetrovateľ pri jej výsluchu 28. augusta 2019

odmietol protokoláciu skutkových okolností konania podozrivého

a ďalších podozrivých s tým, že sa zameriava len na časť skutku podozrivého

. Ďalší podozriví a však boli priamo aj

v trestnom oznámení uvedení a bol aj popísaný skutkový základ podozrenia z naplnenia

skutkových podstát trestných činov. Vyšetrovateľ sa uspokojil s krivou výpoveďou

podozrivého . Sťažovateľka ďalej argumentuje: «Vzhľadom

na odmietnutie vyšetrovateľom PZ pri výsluchu podľa

v zmysle vyššie uvedeného zaprotokolovať do zápisnice podrobnejšie skutkový základ

musela som vzhľadom na ustanovenie podať nové trestné

oznámenie zo dňa 11.10.2019 súvisiace s trestným konaním o ktorom v časti už rozhodol

vyšetrovateľ PZ, ktoré rozhodnutie a konanie jemu predchádzajúce napádam. Toto nové

trestné oznámenie bolo prijaté vyšetrovateľom PZ plk. Mgr. Martinom Fritzom, Národná

kriminálna agentúra PPZ, odbor Bratislava dňa 14.10.2019 o 8,50 hod. a keďže malo byť

prejednané vyšetrovateľom PZ v konaní ČVS: PPZ-712/NKA-PK-BA-2019 toto trestné

oznámenie bolo znova tomuto vyšetrovateľovi pridelené na rozhodnutie pod č. prijatia PPZ-

NKA-OBA- 254/2019-PZ. Vzhľadom na pokračujúce páchanie trestnej činnosti doplnila

som trestné oznámenie aj podaním zo dňa 05.01.2020 prijaté vyšetrovateľom PZ dňa

07.01.2020 o 8,45 hod. k č. ČVS: PPZ- 712/NKA-PK-BA-2019 (k č. PPZ-NKA-OBA-

254/2019-PZ). OČTK postupujú a dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti v zmysle § 2

ods. 6, ods. 10 a podľa OČTK má

rozhodnúť o trestnom oznámení do 30 dní od jeho prijatia, čím bola splnená podmienka

podľa , nakoľko Trestné oznámenie som podala 19.06.2019

v spojení s ďalšími skutkami pokračujúcich trestných činov a dodnes okrem napadnuté

právoplatného čiastočného rozhodnutia o jednom skutku jedného podozrivého do dnešného

dňa nie je rozhodnuté.

Aj keď zákonné ustanovenie ustanovuje „môže“, v predmetnej

veci bolo potrebné všetky skutky spoločne prejednať, nakoľko skutky z podozrenia

naplnenia skutkových podstát trestných činov spolu súvisia a odmietnutím vyšetrovateľom

PZ zaprotokolovať súvisiace skutky a pokračovať vo vysvetlení v zmysle § 196 ods. 2 Tr.

por. Ku skutkom, ktoré boli predmetom poškodenou podaného trestného oznámenia zo dňa

18.06.2019 prijatého vyšetrovateľom KR PZ ul. Špitálska 14, Bratislava, dňa 19.06.2019

o 09,57 hod. neprejednanie súvisiacich skutkov a neumožnenie vysvetliť skutkový základ

a ich súvislosti, hoci skutky boli v záhlaví označené aj príslušným paragrafom, podozrivé

osoby boli ( a ) priamo v predmetnom trestnom

oznámení uvedené a nezaoberajúc sa s nimi ani v odmietavom Uznesení, postupoval

v rozpore ods., , , , , , zasiahol

do základného práva sťažovateľky na riadne odôvodnenie uznesenia a spravodlivé konanie

v zmysle Čl. 46 ods. 1, Čl. 48 ods. 2 SR, Čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

základných ľudských práv a základných slobôd a judikatúry a konaním spôsobil aj zbytočné

prieťahy v rozpore s tak ako je vyššie zdôvodnené, nakoľko

sťažovateľka musela podať zvlášť trestné oznámenie na ďalších podozrivých.

Predmetom právoplatného uznesenia vyšetrovateľa policajného zboru Národnej

kriminálnej agentúry Prezídia policajného zboru, Expozitúra Bratislava ČVS: PPZ-

712/NKA-PK-BA-2019 zo dňa 06.09.2019 a právoplatného Uznesenia prokurátora Úradu

špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky pod č. VII/2 Gn

348/19/10000-5 zo dňa 15.11.2019 a konaní, ktoré im predchádzali boli skutky podozrivých

týkajúce sa porušenia základných ľudských práv sťažovateľky.

Tým, že prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej

republiky v zamietavom právoplatnom uznesení pod č. VII/2 Gn 348/19/10000-5 zo dňa

15.11.2019, na základe Sťažnosti oznamovateľky (v konaní pred ústavným súdom

sťažovateľky) zo dňa 1.10.2019, prijatej vyšetrovateľom PZ dňa 2.10.2019 ČVS: PPZ-

712/NKA-PK-BA-2019 zo dňa 06.09.2019 proti odmietnutiu trestného oznámenia

oznamovateľky považuje uznesenie vyšetrovateľa PZ za správne, nezistil v postupe

vyšetrovateľa nedostatky ani porušenie zákona, nevidiac porušenie ustanovení § 1, § 2

ods. 2, ods.6, ods. 10, , Čl. 12 ods. 1, ods. 2, Čl. 16 ods. 1 ,

Čl. 8 ods. 1 Dohovoru a Čl. 9 ods. 1 Nariadenia EÚ je prejavom neprípustného nedostatku

rešpektu k osobnosti oznamovateľky a je v príkrom rozpore s ideami demokratickej

a slobodnej spoločnosti, ktorá je založená na rešpekte štátnej moci k základným právam

jednotlivých osôb.

Ako vyplýva z trestného oznámenia, predmetom nebolo žiadne poskytnutie pomoci

pri lekárskom vyšetrení a príprave na operačný zákrok oznamovateľky - poškodenej.

Skutkami spáchaných podozrivými, tak ako je v záhlaví Trestného oznámenia uvedené, dňa

23.08.2016 bolo:

1.podozrenie zo zločinu Nepriama korupcia - sexuálne služby spáchané na mne

v štádiu pokusu podľa § 336 ods. 1, ods. 2 Trestné zákona s poukazom na § 139 ods. 1

písm. e) , kde podozrivým je ,

ale ako súkromná, fyzická osoba a nie lekár.

2.podozrenie z trestného činu - Neoprávnené nakladanie s osobnými údajmi

podľa , , , , , príp. iné.

kde podozrivým je ,

3.podozrenie z naplnenia skutkovej podstaty trestného činu podozrivou

- právna kvalifikácia

je vecou OČTK - spáchanom dňa 21.10.2016...

Ide o nezákonné a nespravodlivé Uznesenia a konania ktoré im predchádzali,

nakoľko v zmysle vyššie uvedeného nie je splnená ani ústavná požiadavka spravodlivého

konania a požiadavka náležitého odôvodnenia uznesenia.

Obsahom práva na spravodlivé trestné konanie je aj relevantné konanie OČTK. Ak je

toto konanie v rozpore procesnými zásadami , porušuje ústavnoprávne

princípy, (napr. .»

8. Vzhľadom na uvedené sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd vydal nález v znení:

«1. Základné právo podľa Čl. 127 ods. 1, ods. 2

vyplývajúce z Čl. 46 ods. 1, ods. 2, ods. 4 s poukazom na Čl. 7

ods. 2, ods. 5 , vyplývajúce z Čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd uverejneného v Zbierke

a základné ľudské práva a základné slobody podľa Čl. 127 ods. 1, ods. 2 Slovenskej

republiky vyplývajúce z Čl. 46 ods. 1, ods. 2, ods. 4

vyplývajúce z poukazom na Čl. 7 ods. 2, ods. 5 , vyplývajúce z

Čl. 12 ods. 1, ods. 2, ods. 4, Čl. 16 ods. 1, Čl. 19 ods. 1, ods. 2 ,

Čl. 6 ods. 1, Čl. 8 ods. 1, ods. 2, Čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd uverejneného v Zbierke a Čl. 9 ods. 1 Nariadenia

európskeho parlamentu a rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb v

súvislosti so spracovaním osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov s poukazom na

Čl. 16 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie sťažovateľky

, , trvalé bydlisko:

právoplatným Uznesením Národnej kriminálnej agentúry Prezídia policajného

zboru, Expozitúra Bratislava, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, ČVS: PPZ-712/NKA-PK-BA-

2019 zo dňa 06.09.2019 a právoplatným Uznesením Úradu špeciálnej prokuratúry

Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, ul. Štúrova č. 2, 812 85 Bratislava, pod č.

VII/2 Gn 348/19/10000-5 zo dňa 15.11.2019 porušené bolo. la)

Alternatívne (alebo) k petitu 1. Základné právo podľa Čl. 127 ods. 1, ods. 2

Slovenskej republiky vyplývajúce z Čl. 46 ods. 1, ods. 2, ods. 4

s poukazom na Čl. 7 ods. 2, ods. 5 , vyplývajúce z Čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uverejneného v Zbierke zákonov

č. a základné ľudské práva a základné slobody podľa Čl. 127 ods. 1, ods. 2

vyplývajúce z Čl. 46 ods. 1, ods. 2, ods. 4 Slovenskej

republiky s poukazom na Čl. 7 ods. 2, ods. 5 , vyplývajúce

z Čl. 12 ods. 1, ods. 2, ods. 4, Čl. 16 ods. 1, Čl. 19 ods. 1, ods. 2 Slovenskej

republiky, Čl. 6 ods. 1, Čl. 8 ods. 1, ods. 2, Čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd uverejneného v Zbierke a Čl. 9 ods. 1

Nariadenia európskeho parlamentu a rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane

fyzických osôb v súvislosti so spracovaním osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov

s poukazom na Čl. 16 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie sťažovateľky

, , trvalé bydlisko:

právoplatným Uznesením vyšetrovateľa policajného zboru Národnej kriminálnej

agentúry Prezídia policajného zboru. Expozitúra Bratislava, Pribinova 2, 812 72

Bratislava, ČVS: PPZ-712/NKA-PK-BA-2019 zo dňa 06.09.2019 a právoplatným

Uznesením prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej

republiky, ul. Štúrova č. 2, 812 85 Bratislava, pod č. VII/2 Gn 348/19/10000-5 zo dňa

15.11.2019

porušené bolo.

2. Ústavný súd Slovenskej republiky podľa Čl. 127 ods. 1, ods. 2 Slovenskej

republiky s poukazom na Čl. 46 ods. 1, ods. 2, ods. 4, Čl. 7 ods. 2, ods. 5 Slovenskej

republiky, Čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

uverejneného v Zbierke zrušuje Uznesenie Národnej kriminálnej

agentúry Prezídia policajného zboru, Expozitúra Bratislava, Expozitúra Bratislava,

Pribinova 2, 812 72 Bratislava, ČVS: PPZ-712/NKA-PK-BA-2019 zo dňa 06.09.2019

a Uznesenie Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky,

ul. Štúrova č. 2, 812 85 Bratislava pod č. VII/2 Gn 348/19/10000-5 zo dňa 15.11.2019

a prikazuje Národnej kriminálnej agentúry Prezídia policajného zboru, odbor Bratislava,

Pribinova 2, 812 72 Bratislava aby vo veci zrušeného Uznesenia Národnej kriminálnej

agentúry Prezídia policajného zboru, expozitúra Bratislava, Pribinova 2, 812 72

Bratislava, ČVS: PPZ-712/NKA-PK-BA-2019 zo dňa 06.09.2019 a zrušeného Uznesenia

Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, ul. Štúrova č.

2, 812 85 Bratislava pod č. VII/2 Gn 348/19/10000-5 zo dňa 15.11.2019 konali .

2a) Alternatívne k petitu 2. Ústavný súd Slovenskej republiky podľa ČI. 127 ods. 1,

ods. 2 s poukazom na ČI. 46 ods. 1, ods. 2, ods. 4, ČI. 7 ods. 2,

ods. 5 , ČI. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd uverejneného v Zbierke zrušuje Uznesenie

Národnej kriminálnej agentúry Prezídia policajného zboru, Expozitúra Bratislava,

Expozitúra Bratislava, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, ČVS: PPZ-712/NKA-PK-BA-2019

zo dňa 06.09.2019 a Uznesenie Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry

Slovenskej republiky, ul. Štúrova č. 2, 812 85 Bratislava pod č. VII/2 Gn 348/19/10000-5

zo dňa 15.11.2019 a prikazuje vyšetrovateľovi policajného zboru Národnej kriminálnej

agentúry Prezídia policajného zboru, odbor Bratislava, Pribinova 2, 812 72 Bratislava

aby vo veci zrušeného Uznesenia Národnej kriminálnej agentúry Prezídia policajného

zboru, expozitúra Bratislava, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, ČVS: PPZ- 712/NKA-PK-BA-

2019 zo dňa 06.09.2019 a zrušeného Uznesenia prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry

Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, ul. Štúrova č. 2, 812 85 Bratislava

pod č. VII/2 Gn 348/19/10000- 5 zo dňa 15.11.2019 konali.

3. Ústavný súd Slovenskej republiky podľa ČI. 127 ods. 1, ods. 2 Slovenskej

republiky s poukazom na ČI. 46 ods. 1, ods. 2, ods. 4, ČI. 7 ods. 2, ods. 5 Slovenskej

republiky, ČI. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

uverejneného v Zbierke a podľa ČI. 127 ods. 1, ods. 2

Slovenskej republiky s poukazom na ČI. 46 ods. 1, ods. 2, ods. 4, ČI. 7 ods. 2, ods. 5, ČI. 12

ods. 1, ods. 2, ods. 4, ČI. 16 ods. 1, ČI. 19 ods. 1, ods. 2 , ČI. 6

ods. 1, ČI. 8 ods. 1, ods. 2, ČI. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

uverejneného v Zbierke a ČI. 9 ods. 1 Nariadenia európskeho

parlamentu a rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb v súvislosti

so spracovaním osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov s poukazom na ČI. 16

ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie zrušuje Uznesenie Národnej kriminálnej

agentúry Prezídia policajného zboru, Expozitúra Bratislava, Expozitúra Bratislava,

Pribinova 2, 812 72 Bratislava, ČVS: PPZ-712/NKA-PK-BA-2019 zo dňa 06.09.2019 a

Uznesenie Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, ul.

Štúrova č. 2, 812 85 Bratislava pod č. VII/2 Gn 348/19/10000-5 zo dňa 15.11.2019 a

prikazuje Národnej kriminálnej agentúry Prezídia policajného zboru, odbor Bratislava,

Pribinova 2, 812 72 Bratislava aby vo v e ci zrušeného Uznesenia Národnej kriminálnej

agentúry Prezídia policajného zboru, expozitúra Bratislava, Pribinova 2, 812 72

Bratislava, ČVS: PPZ-712/NKA-PK-BA-2019 zo dňa 06.09.2019 a zrušeného Uznesenia

Úradu Špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, ul. Štúrova č.

2, 812 85 Bratislava pod č. VII/2 Gn 348/19/10000-5 zo dňa 15.11.2019 konali.

3a) Alternatívne k petitu 3. Ústavný súd Slovenskej republiky podľa ČI. 127 ods. 1,

ods. 2 s poukazom na ČI. 46 ods. 1, ods. 2, ods. 4, ČI. 7 ods. 2,

ods. 5 , ČI. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd uverejneného v Zbierke a podľa ČI. 127

ods. 1, ods. 2 s poukazom na ČI. 46 ods. 1, ods. 2, ods. 4, ČI. 7

ods. 2, ods. 5, ČI. 12 ods. 1, ods. 2, ods. 4, ČI. 16 ods. 1, ČI. 19 ods. 1, ods. 2

Slovenskej republiky, ČI. 6 ods. 1, ČI. 8 ods. 1, ods. 2, ČI. 13 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd uverejneného v Zbierke a ČI. 9 ods. 1

Nariadenia európskeho parlamentu a rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane

fyzických osôb v súvislosti so spracovaním osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov

vyplývajúceho z ČI. 16 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie zrušuje Uznesenie

vyšetrovateľa policajného zboru Národnej kriminálnej agentúry Prezídia policajného

zboru, Expozitúra Bratislava, Expozitúra Bratislava, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, ČVS:

PPZ-712/NKA-PK-BA-2019 zo dňa 06.09.2019 a Uznesenie prokurátora Úradu špeciálnej

prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, ul. Štúrova č. 2, 812 85

Bratislava pod č. VII/2 Gn 348/19/10000-5 zo dňa 15.11.2019 a prikazuje vyšetrovateľovi

policajného zboru Národnej kriminálnej agentúry Prezídia policajného zboru, odbor

Bratislava, Pribinova 2,812 72 Bratislava aby vo veci zrušeného Uznesenia Národnej

kriminálnej agentúry Prezídia policajného zboru, expozitúra Bratislava, Pribinova 2,

812 72 Bratislava, ČVS: PPZ-712/NKA-PK-BA-2019 zo dňa 06.09.2019 a zrušeného

Uznesenia Úradu Špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky,

ul. Štúrova č. 2, 812 85 Bratislava pod č. VII/2 Gn 348/19/10000-5 zo dňa 15.11.2019

konali. 4. Ústavný súd Slovenskej republiky podľa ČI. 127 ods. 1, ods. 2 Slovenskej

republiky s poukazom na ČI. 46 ods. 1, ods. 2, ods. 4, ČI. 7 ods. 2, ods. 5 Slovenskej

republiky, ČI. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

uverejneného v Zbierke z a k a z u j e Úradu špeciálnej

prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, ul. Štúrova č. 2, 812 85

Bratislava pokračovať v porušovaní základného práva sťažovateľky

, , trvalé bydlisko:

vyplývajúce z ČI. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd uverejneného v Zbierke a , ,

.

4a) Alternatívne k petitu 4. Ústavný súd Slovenskej republiky podľa ČI. 127 ods. 1,

ods. 2 s poukazom na ČI. 46 ods. 1, ods. 2, ods. 4, ČI. 7 ods. 2,

ods. 5 , ČI. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd uverejneného v Zbierke z a k a z u j e

Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, ul. Štúrova č. 2, 812 85 Bratislava

pokračovať v porušovaní základného práva sťažovateľky ,

, trvalé bydlisko:

vyplývajúce z ČI. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

uverejneného v Zbierke a , , Trestného

poriadku.

5. Ústavný súd Slovenskej republiky podľa ČI. 127 ods. 1, ods. 2 Slovenskej

republiky, s poukazom na ČI. 46 ods. 1, ods. 2, ods. 4, ČI. 7 ods. 2, ods. 5 Slovenskej

republiky, ČI. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

uverejneného v Zbierke , ČI. 9 ods. 1 Nariadenia európskeho

parlamentu a rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb v súvislosti

so spracovaním osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov vyplývajúceho z ČI. 16

ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie zakazuje Národnej kriminálnej agentúry Prezídia

policajného zboru, odbor Bratislava, Pribinova 2, 812 72 Bratislava pokračovať

v porušovaní základného práva vyplývajúceho z ČI. 46 ods. 1, ods. 2, ods. 4

Slovenskej republiky, ČI. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

uverejneného v Zbierke , ČI. 9 ods. 1 Nariadenia európskeho

parlamentu a rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb v súvislosti

so spracovaním osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov vyplývajúceho z ČI. 16

ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, , ,

a základných ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z ČI. 46 ods. 1, ods. 2,

ods. 4 , ČI. 12 ods. 1, ods. 2, ods. 4, ČI. 16 ods. 1, ČI. 19 ods. 1,

2 , ČI. 6 ods. 1, ČI. 8 ods. 1, 2, ČI. 13 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd uverejneného v Zbierke a ČI. 9

ods. 1 Nariadenia európskeho parlamentu a rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016

o ochrane fyzických osôb v súvislosti so spracovaním osobných údajov a voľnom pohybe

týchto údajov vyplývajúceho z ČI. 16 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie

sťažovateľky , , trvalé bydlisko:

.

5a) Alternatívne k petitu 5. Ústavný súd Slovenskej republiky podľa ČI. 127 ods. 1,

ods. 2 , s poukazom na ČI. 46 ods. 1, ods. 2, ods. 4, ČI. 7 ods. 2,

ods. 5 , ČI. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd uverejneného v Zbierke , ČI. 9 ods. 1

Nariadenia európskeho parlamentu a rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane

fyzických osôb v súvislosti so spracovaním osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov

vyplývajúceho z ČI. 16 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie zakazuje vyšetrovateľovi

policajného zboru Národnej kriminálnej agentúry Prezídia policajného zboru, odbor

Bratislava, Pribinova 2, 812 72 Bratislava pokračovať v porušovaní základného práva

vyplývajúceho z ČI. 46 ods. 1, ods. 2, ods. 4 , ČI. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uverejneného v Zbierke zákonov

č. , ČI. 9 ods. 1 Nariadenia európskeho parlamentu a rady (EÚ) 2016/679

z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb v súvislosti so spracovaním osobných údajov

a voľnom pohybe týchto údajov vyplývajúceho z ČI. 16 ods. 1 Zmluvy o fungovaní

Európskej únie, , , a základných ľudských práv

a základných slobôd vyplývajúcich z ČI. 46 ods. 1, ods. 2, ods. 4 Slovenskej

republiky, ČI. 12 ods. 1, ods. 2, ods. 4, ČI. 16 ods. 1, ČI. 19 ods. 1, 2 Slovenskej

republiky, ČI. 6 ods. 1, ČI. 8 ods. 1, 2, ČI. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd uverejneného v Zbierke a ČI. 9 ods. 1

Nariadenia európskeho parlamentu a rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane

fyzických osôb v súvislosti so spracovaním osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov

vyplývajúceho z ČI. 16 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie sťažovateľky

, , trvalé bydlisko:

.

6.Ústavný súd Slovenskej republiky podľa ČI. 127 ods. 3

priznáva , , trvalé bydlisko:

finančné zadosťučinenie vo výške 500 000,- eur, slovom

päťstotisíc eur, ktoré je Prezídium policajného zboru, Národná kriminálna agentúra, odbor

Bratislava, Pribinova 2, 812 72 Bratislava povinné vyplatiť do 3 dní od právoplatnosti

rozhodnutia ústavného súdu na účet ,

vedený v

.

6a) Alternatívne k petitu 6. Ústavný súd Slovenskej republiky podľa ČI. 127 ods. 3

priznáva , ,

trvalé bydlisko: finančné zadosťučinenie

vo výške 500 000,- eur, slovom päťstotisíc eur, ktoré je Národná kriminálna agentúra

Prezídia policajného zboru, odbor Bratislava, Pribinova 2, 812 72 Bratislava povinná

vyplatiť do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu na účet

, vedený

.

6.b) Alternatívne k petitu 6., 6a, Ústavný súd Slovenskej republiky podľa ČI. 127

ods. 3 priznáva ,

, trvalé bydlisko:

finančné zadosťučinenie vo výške 500 000,- eur, slovom päťstotisíc eur, ktoré je

Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. Prezídium policajného zboru, Národná

kriminálna agentúra, odbor Bratislava, Pribinova 2, 812 72 Bratislava povinné vyplatiť

do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu na účet

vedený v

.»

9. Sťažovateľka zároveň navrhla, aby ústavný súd nariadil dočasné opatrenie v znení:

„Ústavný súd Slovenskej republiky zakazuje

1. , psychiater, ,

zapísaný v obchodom registri Okresného súdu Bratislava I,

, so sídlom

2. , ,

vyjadrovať sa a pokračovať v šírení informácii týkajúcich sa zdravia sťažovateľky

a informácii o správaní sťažovateľky spochybňujúce duševné zdravie sťažovateľky

, trvalé bydlisko:

akoukoľvek formou do právoplatného rozhodnutia o Trestnom oznámení -

Doplnenie trestného oznámenia zo dňa 05.01.2020 prijaté vyšetrovateľom policajného

zboru Národnej kriminálnej agentúry Prezídia policajného zboru, odbor Bratislava dňa

7.1.2020 o 08,45 hod. k ČVS: PPZ- 712/NKA-PK-BA-2019 (PPZ- NKA-OBA-254/2019-12).

Ústavný súd Slovenskej republiky zakazuje

, zapísaná v obchodnom registri

Okresného súdu Bratislava I, obchodné meno:

, so sídlom

vyjadrovať sa a pokračovať v šírení informácii týkajúcich sa zdravia sťažovateľky

a informácii o správaní sťažovateľky spochybňujúce duševné zdravie sťažovateľky

, trvalé bydlisko:

akoukoľvek formou do právoplatného rozhodnutia o Trestnom oznámení -

Doplnenie trestného oznámenia zo dňa 05.01.2020 prijaté vyšetrovateľom policajného

zboru Národnej kriminálnej agentúry Prezídia policajného zboru, odbor Bratislava dňa

7.1.2020 o 08,45 hod. k ČVS: PPZ- 712/NKA-PK-BA-2019 (PPZ- NKA-OBA-254/2019-12),

s výnimkou pred orgánmi činnými v trestnom konaní a súdov.“

II.

Relevantná právna úprava

10. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

11. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

12. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

13. Zákonom upravujúcim spôsob konania pred ústavným súdom je zákon

č. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých

zákonov (ďalej len „“), ktorý v časti upravujúcej spôsob konania

pred ústavným súdom nadobudol účinnosť 1. marca 2019.

14. Podľa ústavný súd návrh na začatie konania

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

v § 9 neustanovuje inak.

15. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný súd

nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

16. Podľa Slovenská republika môže medzinárodnou zmluvou,

ktorá bola ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, alebo na základe

takej zmluvy preniesť výkon časti svojich práv na Európske spoločenstvá a Európsku úniu.

Právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť

pred zákonmi Slovenskej republiky. Prevzatie právne záväzných aktov, ktoré vyžadujú

implementáciu, sa vykoná zákonom alebo nariadením vlády podľa čl. 120 ods. 2.

17. Podľa medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných

slobodách, medzinárodné zmluvy, na ktorých vykonanie nie je potrebný zákon,

a medzinárodné zmluvy, ktoré priamo zakladajú práva alebo povinnosti fyzických osôb

alebo právnických osôb a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným

zákonom, majú prednosť pred zákonmi.

18. Podľa ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach.

Základné práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné.

19. Podľa základné práva a slobody sa zaručujú na území

Slovenskej republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru

a náboženstvo, politické či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť

k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno

z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať.

20. Podľa nikomu nesmie byť spôsobená ujma na právach pre to,

že uplatňuje svoje základné práva a slobody.

21. Podľa nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia je zaručená.

Obmedzená môže byť len v prípadoch ustanovených zákonom.

22. Podľa každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti,

osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena.

23. Podľa každý má právo na ochranu pred neoprávneným

zasahovaním do súkromného a rodinného života.

24. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

25. Podľa kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený

rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť

takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť

vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.

26. Podľa podmienky a podrobnosti o súdnej a inej právnej

ochrane ustanoví zákon.

27. Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

28. Podľa čl. 8 ods. 1 dohovoru každý má právo na rešpektovanie svojho

súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie.

29. Podľa čl. 8 ods. 2 dohovoru štátny orgán nemôže do výkonu tohto práva

zasahovať okrem prípadov, keď je to v súlade so zákonom a nevyhnutné v demokratickej

spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti, hospodárskeho blahobytu

krajiny, predchádzania nepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky alebo

ochrany práv a slobôd iných.

30. Podľa čl. 13 dohovoru každý, koho práva a slobody priznané týmto dohovorom

boli porušené, musí mať účinné právne prostriedky nápravy pred národným orgánom,

aj keď sa porušenia dopustili osoby pri plnení úradných povinností.

31. Podľa čl. 9 ods. 1 nariadenia zakazuje sa spracúvanie osobných údajov, ktoré

odhaľujú rasový alebo etnický pôvod, politické názory, náboženské alebo filozofické

presvedčenie alebo členstvo v odborových organizáciách, a spracúvanie genetických

údajov, biometrických údajov na individuálnu identifikáciu fyzickej osoby, údajov

týkajúcich sa zdravia alebo údajov týkajúcich sa sexuálneho života alebo sexuálnej

orientácie fyzickej osoby.

32. Podľa čl. 16 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie v konsolidovanom znení

každý má právo na ochranu osobných údajov, ktoré sa ho týkajú.

III.

Právne hodnotenie ústavného súdu

33. Podstatou ústavnej sťažnosti je tvrdenie sťažovateľky, že namietaným uznesením

NAKA a uznesením generálnej prokuratúry boli porušené jej základné práva podľa čl. 12

ods. 1, 2 a 4, , a 2 a , 2 a 4 , práva podľa

ods. 1, čl. 8 ods. 1 a 2 a čl. 13 dohovoru a právo podľa čl. 9 ods. 1 nariadenia s poukazom

na čl. 16 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

34. Ústavný súd z obsahu ústavnej sťažnosti identifikoval podstatné argumenty

sťažovateľky:

- prekročenie právomoci, vykonávanie právomoci vyšetrovateľom NAKA spôsobom

odporujúcim zákonu a normám vyššej právnej sily tým, že do vyšetrovacieho spisu založil

fotokópie listín vyžiadané zo spisu Okresného súdu Bratislava IV vedeného pod sp. zn.

, ktorého predmetom je konanie o obmedzenie spôsobilosti sťažovateľky

na právne úkony a získané informácie využil pri rozhodovaní o trestnom oznámení

sťažovateľky, pričom v uznesení NAKA tieto skutočnosti aj boli uvedené;

- odmietnutie protokolácie skutkových okolností konania a ďalších

podozrivých vyšetrovateľom NAKA pri výsluchu sťažovateľky 28. augusta 2019 napriek

tomu, že ďalší podozriví a boli uvedení priamo

v trestnom oznámení sťažovateľky a popísaný bol aj skutkový základ podozrenia

z naplnenia skutkových podstát trestných činov;

- nedošlo k prejednaniu súvisiacich skutkov ( a ),

sťažovateľke nebolo umožnené vysvetliť ich skutkový základ, vyšetrovateľ sa súvisiacimi

skutkami nezaoberal ani v odmietavom uznesení, o týchto trestných činoch, ktoré spolu

súvisia, bolo dôvodné vykonať spoločné konanie;

- uznesenie NAKA a uznesenie generálnej prokuratúry predstavujú nezákonné rozhodnutia,

konania, ktoré im predchádzali, nespĺňajú ústavnú požiadavku spravodlivého konania

a uznesenia nespĺňajú požiadavku náležitého odôvodnenia rozhodnutia.

K namietanému porušeniu označených práv uznesením NAKA

35. Ústavný súd vo vzťahu k tejto časti ústavnej sťažnosti v súlade so svojou

ustálenou judikatúrou zdôrazňuje, že jeho právomoc rozhodovať o sťažnostiach

podľa je založená na princípe subsidiarity. Podstata a účel princípu

subsidiarity vychádza z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani podľa povahy veci nemôže

byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou všetkých orgánov verejnej moci v rámci im

zverených kompetencií. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio

inštitucionálny mechanizmus, ktorý sa uplatní až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných

orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by

znamenal popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu (m. m. ,

, , ). Z princípu subsidiarity právomoci

ústavného súdu možno vyvodiť ústavný príkaz pre každú osobu, ktorá namieta porušenie

svojho základného práva, v zmysle ktorého musí rešpektovať postupnosť ústavnej ochrany,

a preto pred tým, ako podá sťažnosť ústavnému súdu, musí požiadať o ochranu ten

orgán verejnej moci, ktorého kompetencia predchádza právomoci ústavného súdu (m. m.

, ).

36. Ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa

ochrany základných práv alebo slobôd môže domôcť využitím jemu dostupných a účinných

prostriedkov nápravy pred inými orgánmi verejnej moci, musí takúto sťažnosť

odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci na jej prerokovanie (m. m. ,

).

37. Ako z ústavnej sťažnosti vyplýva, sťažovateľka proti uzneseniu NAKA podala

sťažnosť, o ktorej následne rozhodla generálna prokuratúra, preto právomoc generálnej

prokuratúry na preskúmanie postupu a napadnutého uznesenia NAKA v tejto časti vylučuje

právomoc ústavného súdu na prerokovanie ústavnej sťažnosti.

38. Vychádzajúc z uvedeného bolo preto potrebné ústavnú sťažnosť sťažovateľky

v tejto časti odmietnuť podľa pre nedostatok

právomoci ústavného súdu na jej prerokovanie.

K namietanému porušeniu označených práv uznesením generálnej prokuratúry

39. Odôvodnenie uznesenia NAKA okrem iného zahŕňa popis obsahu výpovede

sťažovateľky z 28. augusta 2019 a výpovede z 5. septembra 2019.

V uznesení je tiež uvedené: «Po analýze a vyhodnotení obsahu trestného oznámenia po jeho

doplnení som dospel k záveru, že jeho podstatou je subjektívne podozrenie oznamovateľky

zo spáchania trestných činov korupcie.

Oznamovateľka vo vzťahu k podozreniu z korupčného konania neopísala žiadne

konkrétne skutkové okolnosti zakladajúce podozrenie z korupčného konania.

Podanie je potrebné vzhľadom k jeho obsahu, aj napriek vyššie uvedenému, v zmysle

ods. I posúdiť ako možné podozrenie z niektorého z trestných činov

korupcie uvedených v treťom diele ôsmej hlavy osobitnej časti .

Vyjadrenia o subjektívnom podozrení z možného korupčného konania v súvislosti

s konaním je z hľadiska trestného konania potrebné vnímať výlučne

len ako osobný názor resp. domnienku oznamovateľky, najmä ak ich nepodložila právne

relevantnými skutočnosťami.

... Na základe obsahu trestného oznámenia nie je možné sformulovať skutkový základ

uznesenia o začatí trestného stíhania v zmysle , pretože

informácie uvádzané v podaní neobsahujú žiadne konkrétne skutočnosti a z hľadiska

trestného konania nemajú dôkazný význam najmä preto, že majú len charakter orientačných

informácií, indícií, názorov, predpokladov resp. domnienok.

Pokiaľ teda z obsahu trestného oznámenia, z doplnených údajov a z poznania

základných skutkových okolností posudzovaného prípadu nie je zrejmé, že skutkový dej,

ktorý sa odohral vykazuje znaky trestného činu, tak v takom prípade nie je daný jediný

a výlučný základ trestnej zodpovednosti.

... z trestného oznámenia týkajúce sa podozrenia

z korupčného konania nevyplývajú žiadne konkrétne skutočnosti,

ktoré by zakladali naplnenie zákonných znakov skutkovej podstaty niektorého z trestných

činov korupcie uvedených v treťom diele ôsmej hlavy osobitnej časti

a ani iného trestného činu...»

40. Sťažovateľka v sťažnosti z 1. októbra 2019 proti uzneseniu NAKA namietala

nesprávnosť výroku o odmietnutí veci, porušenie ustanovení o konaní, ktoré uzneseniu

predchádzalo, pretože spôsobilo nesprávnosť výroku o odmietnutí. Tiež uviedla, že ide

o nezákonné a nespravodlivé rozhodnutie, pretože vo veci rozhodol nelegitímny, nezákonný

orgán. Argumentovala, že vyšetrovateľ vykonal výsluch iba jedného z dvoch podozrivých

a obmedzil sa len na zlomok čiastočného jedného skutku, nezisťoval náležite skutkový stav.

Účelovo nezisťoval pri výsluchu , či nedošlo k naplneniu skutkovej

podstaty trestného činu korupcie , nie nepriamej korupcie (sexuálne

služby), ale inej korupcie. Už pri výsluchu sťažovateľka uviedla, že mohlo ísť tiež

o neoprávnené nakladanie s osobnými údajmi, pretože citlivý údaj bol uvedený pred inou

osobou, ktorá v tom čase nebola jej lekárom ani poskytovateľom zdravotnej starostlivosti.

Vyšetrovateľ nevykonal výsluch ako podozrivého a nezaoberal sa skutkom –

neoprávneným nakladaním s osobnými údajmi. Sprístupnenie osobných údajov o zdraví

sťažovateľky na prízemí chirurgickej ambulancie, ktorý nebol jej

lekárom, ale súkromnou osobou, napĺňa podozrenie zo skutkovej podstaty trestného činu

podľa . Vyšetrovateľ sa vôbec nezaoberal v trestnom

oznámení uvedeným podozrením podľa § 329 ods. 1 a 2, § 332 ods. 1 a § 374 ods. 1

písm. a) a b) . S poukazom na sa malo uskutočniť

spoločné konanie, keďže ide o spolupáchateľstvo. Sťažovateľka v sťažnosti zároveň

popísala skutkový dej, ktorým odôvodňovala podanie trestného oznámenia.

41. V odôvodnení uznesenia generálnej prokuratúry prokurátor okrem iného

konštatuje: ,,Po preskúmaní napadnutého uznesenia, preskúmaní správnosti jeho výrokov,

ako aj preskúmaní konania, ktoré mu predchádzalo, v súlade s § 192 ods. 1 písm. a, b/ Tr.

por. som nezistil v postupe vyšetrovateľa nedostatky, ani porušenie zákona. Rozhodnutie

vyšetrovateľa je správne a plne odôvodnené, nakoľko zo získaných dôkazov nevyplynuli také

skutočnosti, ktoré by odôvodňovali postup podľa , resp. podľa

ods. 1

Samotná oznamovateľka vo svojej sťažnosti a výsluchu popisuje priebeh kontaktu

s podozrivým takým spôsobom, z ktorého nie je možné vyvodiť konkrétne podozrenie

zo spáchania korupčného trestného činu. Tvrdenia o korupčnom konaní neboli

objektivizované žiadnymi objektívnymi dôkazmi. V priebehu doplňovania trestného

oznámenia sa nepodarilo zadovážiť ani iné dôkazy, ktoré by potvrdzovali oznamovateľkou

uvádzané skutočnosti. Vyšetrovateľ preto rozhodol správne, keď trestné oznámenie odmietol

v zmysle V sťažnosti popisuje oznamovateľka dej, v ktorom

prokuratúra nenachádza ani náznaky korupčného konania zo strany zainteresovaných osôb.

V priebehu doplňovania trestného oznámenia neboli porušené žiadne ustanovenia trestného

poriadku a vyšetrovateľ, ktorý doplňovanie realizoval je vyšetrovateľom tej zložky PPZ,

ktorá je špecializovaná a priamo určená na to, aby vyšetrovala korupčné trestné činy.“

42. Ústavný súd konštatuje, že ústavná sťažnosť sťažovateľky je koncipovaná

rozsiahlo, sťažovateľka v nej opisuje skutkové okolnosti, cituje právnu úpravu, uvádza tiež

právnu teóriu vo vzťahu k ustanoveniam právnych predpisov. Súčasťou ústavnej sťažnosti

sú tiež všeobecné konštatovania ako napríklad, že „ide o nezákonné a nespravodlivé

uznesenia“ alebo „... konania, ktoré im predchádzali nemajú nič spoločné so spravodlivým

konaním...“, pokiaľ však ide vymedzenie súvzťažnosti medzi namietaným porušením toho-

ktorého práva a okolnosťami, ktorými sťažovateľka porušenie práv odôvodňuje, toto

v ústavnej sťažnosti nie je uvedené náležitým spôsobom. Z ústavnej sťažnosti nie je vždy

jednoznačné, pre účely odôvodnenia porušenia ktorého konkrétneho práva, resp. práv

sťažovateľka uvádza určité okolnosti, v čom spočíva porušenie toho-ktorého práva. Ústavný

súd však nepristúpil k vyzvaniu sťažovateľky na odstránenie nedostatkov ústavnej sťažnosti

v zmysle . Takýto postup by totiž nezodpovedal zásade

efektivity a hospodárnosti, keďže skutočnosti vyplývajúce z ústavnej sťažnosti a jej príloh

nedávajú ústavnému súdu ani po jej eventuálnom doplnení priestor pre potenciálne prijatie

ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie. Ani v takom prípade by totiž nebolo možné dospieť

k záveru, že okolnosti veci indikujú porušenie práv vymedzených sťažovateľkou.

43. Napriek vytýkaným nedostatkom, s ohľadom na celkový kontext ústavnej

sťažnosti ústavný súd vymedzil, že sťažovateľka vo vzťahu k namietanému porušeniu:

- základného práva podľa , 2 a 4, a a 2 ,

čl. 6 ods. 1, čl. 8 ods. 1 a 2 a čl. 13 dohovoru, čl. 9 ods. 1 nariadenia s poukazom na čl. 16

ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie dôvodí skutočnosťou, že vyšetrovateľ si vyžiadal

(neoprávnene s nedôvodným poukazom na ) informácie zo spisu

vedného na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. , tieto aj využil

pri rozhodovaní o trestnom oznámení sťažovateľky, predmetné informácie sa premietli aj

do uznesenia NAKA a toto neoprávnené konanie vyšetrovateľa nebolo uznesením

generálnej prokuratúry konštatované,

- základného práva podľa , 2 a 4 , a dohovoru

uvádza, že napadnuté uznesenia nie sú riadne odôvodnené, vyšetrovateľ sa zaoberal

iba skutkom , nie aj skutkami ostatných podozrivých ( ,

), ktoré boli obsahom trestného oznámenia, vyšetrovateľ pri výsluchu

sťažovateľky 28. augusta 2019 odmietol protokoláciu skutkových okolností konania

ostatných podozrivých, so skutkami ostatných podozrivých sa nevyrovnal vyšetrovateľ

ani prokurátor generálnej prokuratúry v napadnutých uzneseniach, čím bolo zasiahnuté

do práva na riadne odôvodnenie rozhodnutia, práva na spravodlivé konanie; o skutkoch

všetkých podozrivých malo prebehnúť spoločné konanie.

44. Podľa je viazaný rozsahom a dôvodmi návrhu

na začatie konania, ak § 89 neustanovuje inak. Viazanosť ústavného súdu návrhom

na začatie konania sa prejavuje vo viazanosti petitom, teda tou časťou ústavnej sťažnosti,

v ktorej sťažovateľ špecifikuje, akého rozhodnutia sa domáha (§ 39 ods. 3 a § 43 ods. 1

), čím zároveň vymedzí rozsah a predmet konania pred ústavným

súdom z hľadiska požiadavky na poskytnutie ústavnej ochrany. Vzhľadom na to môže

ústavný súd rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej ústavnej

sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorého označil za porušovateľa svojich práv.

45. Ústavný súd sa preto zaoberal namietaným porušením práv v rozsahu, v akom ich

sťažovateľka v sťažnosti pred ústavným súdom vymedzila v petite návrhu, t. j. skúmal,

či napadnutým uznesením generálnej prokuratúry (keďže, ako už bolo konštatované –

bod 37 vo vzťahu k posúdeniu uznesenia NAKA právomoc ústavného súdu nie je daná)

došlo k porušeniu základného práva podľa čl. 12 ods. 1, 2 a 4, čl. 16 ods. 1, čl. 19 ods. 1 a 2

a , 2 a 4 , práv podľa , a 2 a dohovoru

a práva podľa čl. 9 ods. 1 nariadenia s poukazom na čl. 16 ods. 1 Zmluvy o fungovaní

Európskej únie. Tvrdenie sťažovateľky o porušení základného práva podľa čl. 48 ods. 2

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov konaním vyšetrovateľa a porušenie

práva podľa až 4 , ktoré sťažovateľka uvádza v texte sťažnosti mimo

petitu, ústavný súd považoval iba za súčasť jej argumentácie (napr. , III. ÚS

235/05, ).

46. K namietanému porušeniu , 2 a 4 ústavný súd uvádza, že ich

aplikácia sa v sťažnostiach fyzických a právnických osôb v zásade viaže na porušenie

individuálne určeného základného práva alebo slobody sťažovateľa, a preto požiadavka

na vyslovenie porušenia , 2 a 4 bez vzťahu ku konkrétnemu základnému

právu alebo slobode sťažovateľa je zjavne neopodstatnená (porov. ,

, , ).

47. K sťažovateľkou namietanému porušeniu práva na nedotknuteľnosť osoby a jej

súkromia podľa ústavný súd dáva do pozornosti skutočnosť, že účelom

práva na súkromný a rodinný život je ochrana jednotlivca proti svojvoľným zásahom

verejnej moci a obdobne nezaručuje ochranu súkromného a rodinného života

pred akýmkoľvek zasahovaním. Zaručuje ochranu len pred takým zasahovaním, ktoré je

neoprávnené. V súlade s účelom práva na súkromie môžu orgány verejnej moci, fyzické

osoby a právnické osoby zasahovať do súkromného a rodinného života vtedy, ak ich

zasahovanie možno hodnotiť ako oprávnené (, ).

48. K namietanému porušeniu ústavný súd v minulosti v rámci

svojej rozhodovacej činnosti vyzdvihol pozitívny záväzok štátu zabezpečiť efektívne

rešpektovanie ľudskej dôstojnosti a súkromia osoby implikujúci požiadavku účinnej

trestnoprávnej ochrany, najmä v prípade aktov dotýkajúcich sa telesnej a duševnej integrity

jedinca a ďalších základných hodnôt a esenciálnych aspektov súkromného života (pozri

napr. , ).

49. Podľa , ktorý zaručuje právo na ochranu pred neoprávneným

zasahovaním do súkromného a rodinného života, pod ,,neoprávneným zasahovaním“ treba

rozumieť také zasahovanie, ktoré nemá základ v zákonnej úprave, nesleduje legitímny cieľ,

nedbá na podstatu a zmysel obmedzovaného základného práva a slobody alebo

nie je nevyhnutným a primeraným opatrením na dosiahnutie legitímneho cieľa (podobne

, , ).

50. Zlyhanie štátu pri vyšetrovaní niektorých trestných činov môže výnimočne viesť

k porušeniu práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života podľa čl. 8 dohovoru.

Pozitívny záväzok štátu viesť účinné vyšetrovanie sa vzťahuje len na veľmi závažné zásahy

do samotnej podstaty práva na súkromný život zaručeného čl. 8 dohovoru. Takými sú

predovšetkým vážne zásahy do fyzickej či psychickej integrity, ako sú napríklad prípady

domáceho násilia, sexuálneho násilia či fyzického násilia voči skupinám vyžadujúcim

špeciálnu ochranu, ako sú napr. deti (podobne , ).

51. Vo vzťahu k namietanému porušeniu práva sťažovateľky na účinný opravný

prostriedok podľa čl. 13 dohovoru ústavný súd odkazuje na judikatúru Európskeho súdu

pre ľudské práva (ďalej len ,,ESĽP“), podľa ktorej uplatňovanie práva vyplývajúceho

z čl. 13 dohovoru musí nadväzovať na aspoň obhájiteľné tvrdenie (arguable claim)

o porušení iného práva chráneného dohovorom (napr. rozhodnutie ESĽP vo veci Silver

a ostatní proti Spojenému kráľovstvu z 25. 3. 1983). Článok 13 dohovoru sa tak vzťahuje

iba na prípady, v ktorých sa jednotlivcovi podarí preukázať pravdepodobnosť tvrdenia, že sa

stal obeťou porušenia práv garantovaných dohovorom (rozhodnutie ESĽP vo veci Boyle

a Rice proti Spojenému kráľovstvu, rozsudok z 27. 4. 1988, séria A, č. 131, rovnako

rozhodnutia ústavného súdu sp. zn. , , ,

). Z citovanej judikatúry ESĽP vyplýva zrejmá súvislosť práva zaručeného

čl. 13 dohovoru s ostatnými právami, ktoré dohovor garantuje.

52. Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľka v sťažnosti z 1. októbra 2019

proti uzneseniu NAKA nenamietala nič vo vzťahu ku konaniu vyšetrovateľa spočívajúceho

v získaní a nakladaní s informáciami o sťažovateľke zo spisu Okresného súdu Bratislava IV

vedeného pod sp. zn. . Obsahom sťažnosti proti uzneseniu NAKA nie sú

ani námietky týkajúce sa . Túto osobu v sťažnosti sťažovateľka

nespomína, nevytýka nedostatky uznesenia NAKA ani konania mu predchádzajúceho

v súvislosti a údajným skutkom a jej podozrenia zo spáchania

trestného činu. Zo sťažnosti nevyplýva, že podozrivou osobou v zmysle trestného

oznámenia sťažovateľky z 18. júna 2019 mala byť aj . V sťažnosti

sťažovateľka nenamieta napokon ani okolnosť, že vyšetrovateľ odmietol protokolovať

skutkové okolnosti konania a ďalších podozrivých pri výsluchu

sťažovateľky 28. augusta 2019.

53. Ústavný súd poukazuje na princíp subsidiarity v zmysle

limitujúceho vzťah ústavného súdu ku všeobecným súdom (v tejto veci k inému orgánu

verejnej moci), z ktorého okrem iného vyplýva, že v prípade konania pred všeobecnými

súdmi, resp. iným orgánom verejnej moci musí sťažovateľ ochranu svojich základných práv

a slobôd vrátane argumentácie s tým spojenej uplatniť najskôr v tomto konaní a až následne

v konaní pred ústavným súdom, pretože v opačnom prípade by ústavný súd

nedisponoval právomocou na posúdenie takejto argumentácie (,

, ). Pretože sťažovateľka uplatnila námietku prekročenia

právomoci vyšetrovateľa v súvislosti s vyžiadaním si informácií zo spisu Okresného súdu

Bratislava IV vedeného pod sp. zn. , námietku odmietnutia protokolácie

skutkových okolností konania a ďalších podozrivých

vyšetrovateľom NAKA pri výsluchu sťažovateľky 28. augusta 2019, námietku

neprejednania skutku podozrivej až v konaní pred ústavným súdom,

hoci tieto mohla efektívne uplatniť v sťažnosti z 1. októbra 2019 podanej proti uzneseniu

NAKA, ústavný súd na posúdenie ich eventuálneho porušenia napadnutým uznesením

generálnej prokuratúry nemá právomoc, a vo vzťahu k týmto námietkam preto ani nie je

možné konštatovať porušenie základného práva podľa čl. 12 ods. 1, 2 a 4, čl. 16 ods. 1,

a 2 a , 2 a 4 , , a 2 a dohovoru

a čl. 9 ods. 1 nariadenia s poukazom na čl. 16 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

V tejto časti preto ústavný súd ústavnú sťažnosť odmietol s poukazom na nedostatok

právomoci v zmysle .

54. Vo vzťahu k zvyšným námietkam sťažovateľky uvedeným v ústavnej sťažnosti,

ktorými dôvodila porušenie základného práva podľa čl. 46 ods. 1, 2 a 4, čl. 6 ods. 1 a čl. 13

dohovoru, ústavný súd poukazuje na už citovaný ,

z ktorého vyplýva, že úlohou ústavného súdu pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež

posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného

súdu možno o zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť

k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď

pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím

príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých

sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno

považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť

porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť

po jej prijatí na ďalšie konanie (, tiež napr. , ).

55. V nadväznosti na uvedené ústavný súd poukazuje na uznesenie sp. zn.

zo 4. júna 2019, v ktorom v obdobnej veci sťažovateľky konštatoval, že ak

orgány činné v trestnom konaní po zvážení všetkých okolností prípadu nerozhodli

o trestnosti skutku, ktorý bol predmetom trestného oznámenia sťažovateľky, nemohli

porušiť jej zákonom ani chránené práva. Nikto totiž nemá právny nárok a už vôbec

nie ústavnoprávny nárok na to, aby jeho podaniu bolo vyhovené. Ak vykonané dôkazy,

resp. zistenia orgánov činných v trestnom konaní nedávajú podklad na začatie

alebo pokračovanie v trestnom stíhaní, nemôže príslušný orgán činný v trestnom konaní

začať konať alebo pokračovať v konaní, prípadne nariadiť, aby sa trestné konanie začalo

alebo v ňom pokračovalo. Sťažovateľka ako oznamovateľka trestného činu má zákonné

právo domáhať sa len toho, aby sa s jej oznámením či sťažnosťou kompetentný orgán

riadne zaoberal. Nemá však nárok na to, aby výsledok konania zodpovedal jej predstave

(napr. , ). Trestné právo je prostriedkom ultima ratio, čo

znamená, že má byť použité len ako najkrajnejší prostriedok a len pri typovo

najzávažnejších porušeniach spoločenských vzťahov, záujmov a hodnôt, teda len tam, kde

iné možnosti, hlavne prostriedky ostatných právnych odvetví, nie sú dostatočné, boli už

vyčerpané, sú neúčinné, prípadne sú zjavne nevhodné.

56. Ústavný súd v naznačenom kontexte poukazuje aj na svoju ustálenú judikatúru

(napr. alebo ), podľa ktorej vymedzenie trestného činu, stíhanie

páchateľa a jeho potrestanie je vecou vzťahu medzi štátom a páchateľom trestného činu.

Štát prostredníctvom svojich orgánov rozhoduje podľa pravidiel trestného konania o tom,

či bol trestný čin spáchaný a kto ho spáchal. Účelom tohto procesu je prioritne osvedčenie

tohto vzťahu medzi páchateľom a štátom a ochrana celospoločenských hodnôt, a nie

bezprostredná ochrana individuálnych subjektívnych hmotných práv oznamovateľa

trestného činu.

57. Ústavný súd už konštatoval, že skutok (alebo určitý dej, ktorý sa odohral) sa

nestáva trestným činom len preto, že ho za trestný čin označí poškodený. Poškodený má

právo podávať opravné prostriedky v rozsahu vymedzenom a orgány

činné v trestnom konaní majú následne povinnosť sa nimi zaoberať a rozhodnúť o nich,

avšak posúdenie, či skutok napĺňa alebo nenapĺňa definičné znaky trestného činu (§ 8

), resp. či sú prítomné okolnosti vylučujúce jeho protiprávnosť ako

jedného z definičných znakov trestného činu, je plne v ich kompetencii. Každý má síce

zákonný nárok na to, aby sa jeho podaniami, návrhmi a sťažnosťami kompetentné orgány

zaoberali a aby ich vybavili, avšak nikto nemá nárok na to, aby výsledok tohto vybavenia

zodpovedal jeho predstave ().

58. Ústavný súd konštatuje, že z uznesenia generálnej prokuratúry (v spojení s jemu

predchádzajúcim uznesením NAKA, ktoré je z hľadiska ich odôvodnení potrebné vnímať

ako celok) vyplýva, že NAKA i generálna prokuratúra (ďalej len „orgány činné v trestnom

konaní“) pri vyhodnocovaní trestného oznámenia sťažovateľky vychádzali jednak

zo skutočností ňou popísaných v trestnom oznámení z 18. júna 2019 v spojení s jej

výsluchom 28. augusta 2019, ale aj z výsluchu , pričom je nepochybné (čo

vyplýva z príloh sťažnosti), že sťažovateľka pri popise skutkového deja (tak v trestnom

oznámení, ako aj počas výsluchu 28. augusta 2019) uvádzala okolnosti týkajúce sa konania

aj a ďalších osôb. Po vyhodnotení obsahu trestného

oznámenia, doplnených údajov a z poznania základných skutkových okolností

posudzovaného prípadu orgány činné v trestnom konaní dospeli k záveru, že skutkový dej

popísaný sťažovateľkou nevykazuje znaky trestného činu korupcie ani iného trestného činu.

Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že podania sťažovateľky boli posúdené s ohľadom

na ich obsah v zmysle a orgány činné v trestnom konaní

sa zaoberali trestným oznámením sťažovateľky a jeho doplnením ako celkom s ohľadom

na všetky skutočnosti v ňom uvádzané. Nemožno sa preto stotožniť s námietkou

sťažovateľky, že rozhodnuté bolo dosiaľ len o čiastkovom skutku obsiahnutom v jej

trestnom oznámení. V tomto smere preto nie je opodstatnená ani námietka, že o skutkoch

všetkých podozrivých bolo potrebné vykonať spoločné konanie.

59. Ako už bolo naznačené, odôvodnenie uznesenia NAKA a uznesenia generálnej

prokuratúry nemožno posudzovať izolovane, pretože konanie NAKA a konanie

generálnej prokuratúry z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok (m. m. ,

, , , ). Vzhľadom na uvedené

nemožno urobiť záver ani o absencii náležitého odôvodnenia napadnutého uznesenia

generálnej prokuratúry.

60. Ústavný súd konštatuje, poukazujúc na citované časti odôvodnenia uznesenia

NAKA a uznesenia generálnej prokuratúry, že podaným trestným oznámením v spojení

s jeho doplnením sa orgány činné v trestnom konaní riadne zaoberali. Po preverení veci

dospel prokurátor generálnej prokuratúry k záveru totožnému so záverom vyšetrovateľa

NAKA, že neboli zistené skutočnosti, z ktorých by vyplývalo dôvodné podozrenie

zo spáchania trestného činu. Prokurátor generálnej prokuratúry tiež konštatoval,

že v postupe vyšetrovateľa NAKA neboli zistené nedostatky ani porušenie zákona.

61. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd po preskúmaní ústavnej sťažnosti

sťažovateľky a jej príloh konštatuje, že generálna prokuratúra sa v primeranom rozsahu

zaoberala sťažnosťou sťažovateľky a o tejto riadne rozhodla, postupujúc pritom v súlade

s na vec sa vzťahujúcimi právnymi predpismi. Právny názor, na ktorom je založené jej

rozhodnutie (v spojení s uznesením NAKA), je podľa názoru ústavného súdu z ústavného

hľadiska akceptovateľný. Vo vzťahu k sťažovateľke ako oznamovateľke trestného činu bol

riadne splnený jej zákonný nárok na to, aby sa jej podaniami kompetentné orgány zaoberali

a aby ich vybavili. Námietky sťažovateľky týkajúce sa riadneho odôvodnenia uznesenia,

nezaoberania sa skutkom ostatných podozrivých a potreby vykonania spoločného konania

o skutkoch všetkých podozrivých vzhľadom na už uvedené nie sú dôvodné.

62. Pokiaľ ide o namietané porušenie práv sťažovateľky podľa

a čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd konštatuje, že právo fyzickej osoby alebo právnickej

osoby na začatie alebo vedenie trestného konania voči označenej osobe, napr. na základe

podaného trestného oznámenia, nepatrí medzi základné práva a slobody podľa druhej hlavy

a ani ho nemožno odvodiť z niektorého zo základných práv alebo slobôd (porov.

, , , , , z novšej

judikatúry porov. , ).

63. Ústavný súd tiež vyslovil, že súčasťou práva na súdnu ochranu nie je ani právo

fyzickej osoby alebo právnickej osoby, aby na základe podaného trestného oznámenia

bol orgán prokuratúry povinný podať obžalobu proti označeným osobám. Takéto

základné právo nie je upravené ani v ústave, ani v (porov. ,

, , ).

64. Právo na vznesenie obvinenia alebo trestné stíhanie inej osoby alebo na podanie

obžaloby proti nej na súde prokurátorom tak nemožno považovať za súčasť základného

práva na súdnu ochranu podľa (, , z novšej

judikatúry , ). Ani z čl. 6 dohovoru (pokiaľ je jeho

aplikovateľnosť založená napr. na trestnom oznámení voči tretej osobe) nevyplýva právo

na začatie a vedenie trestného stíhania proti tretej osobe alebo právo na jej odsúdenie

v trestnom konaní (pozri rozhodnutie ESĽP vo veci Dziedzic proti Poľsku z 25. 11. 2003,

sťažnosť č. 50428/99, bod 6).

65. Podmienkou pre možnosť domáhania sa aplikácie čl. 6 ods. 1 dohovoru

poškodeným v trestnom konaní je existencia adhézneho konania v rámci trestného konania,

a to takého, v ktorom je uplatňovaný občianskoprávny nárok, ktorý je podmienený trestným

konaním.

66. Poškodený môže namietať porušenie svojich práv vo vzťahu k danému trestnému

konaniu iba vo vzťahu k obdobiu, keď bol účastníkom tohto konania s cieľom dosiahnuť

odškodnenie (rozsudok ESĽP vo veci Loveček a ďalší proti Slovensku z 21. 12. 2010,

sťažnosť č. 11301/03, bod 53), t. j. adhézneho konania. Aj keď v označenej veci bral ESĽP

do úvahy dĺžku konania už odo dňa, keď jednotliví poškodení uplatnili v priebehu trestného

konania svoj nárok na odškodnenie, hoci konkrétna osoba bola obvinená až neskôr (bod 55

označeného rozhodnutia), stále ostáva podmienkou pre uplatnenie čl. 6 ods. 1 dohovoru

poškodeným existencia adhézneho konania.

67. Článok 6 dohovoru sa nestal aplikovateľným, ak trestné oznámenie podané

údajným poškodeným bolo odložené bez toho, aby bolo začaté trestné stíhanie údajného

páchateľa (pozri rozhodnutie ESĽP vo veci Duchoňová proti Českej republike z 2. 10. 2006,

sťažnosť č. 29858/03). V danom prípade bolo trestné oznámenie sťažovateľky odmietnuté,

pretože nebol dôvod na začatie trestného stíhania alebo na postup podľa § 197 ods. 2

.

68. Pokiaľ ide o namietané porušenie , ústavný súd poukazuje

na to, že podstata tohto článku spočíva v zakotvení práva osoby (fyzickej alebo

právnickej) obrátiť sa na všeobecný súd, aby preskúmal zákonnosť rozhodnutia orgánu

verejnej správy v prípade, ak sa táto osoba považuje za ukrátenú na svojich právach

rozhodnutím takého orgánu. V tejto súvislosti ústavný súd poznamenáva, že generálna

prokuratúra nie je v rámci trestného konania orgánom verejnej správy, ale orgánom činným

v trestnom konaní nevydávajúcim správne rozhodnutia. Je teda už na prvý pohľad zrejmé,

že tu chýba akákoľvek príčinná súvislosť medzi označeným základným právom

sťažovateľky podľa a ňou napadnutým uznesením generálnej

prokuratúry. Rovnako tak chýba príčinná súvislosť aj vo vzťahu k namietanému porušeniu

, ktorého obsahom nie je základné právo, ale povinnosť štátu upraviť

podmienky a podrobnosti o súdnej a inej právnej ochrane.

69. Vzhľadom na to, že ústavný súd pri predbežnom prerokovaní ústavnej sťažnosti

vylúčil porušenie práv sťažovateľky zaručených ustanoveniami dohovoru – osobitne práva

podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 8 ods. 1 a 2 dohovoru, nemohol dospieť ani k záveru o porušení

práva podľa čl. 13 dohovoru napadnutým uznesením generálnej prokuratúry (pozri tiež

bod 51).

70. Ústavný súd konštatuje, že medzi namietaným uznesením generálnej prokuratúry

a sťažovateľkou tvrdeným porušením základného práva podľa čl. 46 ods. 1, 2 a 4, čl. 6

ods. 1 a čl. 13 dohovoru neexistuje taká príčinná súvislosť, na základe ktorej by

po prípadnom prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie mohol ústavný súd reálne dospieť

k záveru o ich porušení. Vzhľadom na uvedené ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľky

v tejto časti odmietol podľa pre zjavnú

neopodstatnenosť.

71. Pokiaľ ide o a 5 , ktoré sťažovateľka uvádza v petite sťažnosti,

k tomuto ústavný súd konštatuje, že predmetné ustanovenia predstavujú referenčné právne

normy, ktoré nezakotvujú žiadne základné práva a slobody. V tomto smere vo vzťahu

k týmto ustanoveniam ani neprichádzalo do úvahy posudzovanie eventuálneho

porušenia práv sťažovateľky. Aj v tejto časti je preto ústavná sťažnosť zjavne

neopodstatnená.

72. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti neprichádzalo už do úvahy rozhodovať

o ďalších návrhoch sťažovateľky vymedzených v petite sťažnosti (zrušenie napadnutých

uznesení, uloženie povinnosti orgánom činným v trestnom konaní konať, uloženie zákazu

orgánom činným v trestnom konaní pokračovať v porušovaní práv sťažovateľky, priznanie

primeraného finančného zadosťučinenia, nariadenie dočasného opatrenia).

73. Ústavný súd uvádza, že sťažovateľka podaním z 9. januára 2020 doručeným

ústavnému súdu 16. januára 2020 žiadala o ustanovenie právneho zástupcu. Následne

ústavnému súdu 24. januára 2020 doručila podanie, ktorým žiadosť o ustanovenie právneho

zástupcu vzala späť z dôvodu, že udelila plnú moc na zastupovanie v predmetnom konaní

pred ústavným súdom JUDr. Henriete Danišovej. K podaniu priložila plnú moc udelenú

JUDr. Henriete Danišovej. Z tohto dôvodu ústavný súd nerozhodoval o žiadosti

sťažovateľky na ustanovenie právneho zástupcu. Navyše, pre odmietnutie ústavnej sťažnosti

ako celku nebolo potrebné ani odstraňovať nedostatok doručeného plnomocenstva, ktoré

bolo podľa jeho obsahu udelené 20. januára 2020, hoci ústavná sťažnosť sťažovateľky bola

spísaná 9. januára 2020 a ústavnému súdu doručená 16. januára 2020, teda v čase, keď

sťažovateľka označenou právnou zástupkyňou ešte nebola právne zastúpená.

74. Sťažovateľka spolu s ústavnou sťažnosťou doručila ústavnému súdu podanie,

ktorým namietala zaujatosť sudkyne ústavného súdu Jany Baricovej.

75. Podľa prvej vety účastník konania má právo

vzniesť námietku zaujatosti voči sudcom ústavného súdu, ktorí majú jeho vec prerokovať

a rozhodnúť.

76. Ústavný súd konštatuje, že sťažnosť sťažovateľky bola ústavnému súdu doručená

16. januára 2020, ide o ústavnú sťažnosť fyzickej osoby podľa , a preto

bola predmetná vec v súlade s a čl. VI bodom 1 Rozvrhu

práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie od 1. januára 2020 do 31. decembra

2020 (ďalej len „rozvrh práce“) pridelená náhodným výberom pomocou technických

prostriedkov sudcovi spravodajcovi Martinovi Vernarskému, ktorý je sudcom tretieho

senátu ústavného súdu. Na konanie o ústavnej sťažnosti sťažovateľky je s poukazom

na a 2 , v spojení s čl. II bodom 3

a 5 rozvrhu práce príslušný tretí senát ústavného súdu. Ďalším členom tretieho senátu je

sudca Peter Straka a predsedom senátu je sudca Mojmír Mamojka. Sťažovateľka teda

namieta zaujatosť sudkyne ústavného súdu, ktorá nie je predsedníčkou ani členkou tretieho

senátu, ktorý je príslušný na konanie vo veci sťažnosti sťažovateľky. Z uvedeného dôvodu

nie je splnený predpoklad účinného vznesenia námietky zaujatosti v zmysle § 50 ods. 2

prvej vety , preto ústavný súd na podanie sťažovateľky, ktorým

namietala zaujatosť sudkyne ústavného súdu Jany Baricovej, neprihliadal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. februára 2020

Mojmír Mamojka predseda senátu