Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 372/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 30. mája 2017

predbežne prerokoval sťažnosť , , zastúpenej

advokátom Mgr. Petrom Troščákom, Hlavná 50, Prešov, pre namietané porušenie jej

základného práva podľa uznesením Okresnej

prokuratúry Prešov sp. zn. z 23. februára 2017 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. apríla 2017

doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľka“) vo veci namietaného

porušenia jej základného práva podľa (ďalej len

„ústava“) uznesením Okresnej prokuratúry Prešov (ďalej aj „okresná prokuratúra“) sp. zn.

z 23. februára 2017 (ďalej len „napadnuté uznesenie“).

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka oznámila Policajnému zboru, že

bola neznámym páchateľom donútená k súloži. Uznesením vyšetrovateľa vo veci

konajúceho príslušného okresného riaditeľstva Policajného zboru bolo začaté trestné

stíhanie pre zločin znásilnenia podľa

v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Následne bolo vo veci vznesené

obvinenie konkrétnej osobe (obvinenému). Obvinený podal proti uzneseniu o vznesení

obvinenia sťažnosť, o ktorej rozhodla okresná prokuratúra tak, že uznesenie o vznesení

obvinenia zrušila a vec vrátila vyšetrovateľovi na ďalšie konanie.

V ďalšom priebehu konania vyšetrovateľ opätovne, na základe pokynu dozorujúcej

prokurátorky, vzniesol obvinenie totožnej osobe. Obvinený podal opätovne proti uzneseniu

o vznesení obvinenia sťažnosť, o ktorej rozhodla Krajská prokuratúra v Prešove tak, že

uznesenie o vznesení obvinenia zrušila a vec vrátila vyšetrovateľovi na ďalšie konanie.

Uznesením vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru Prešov

ČVS: ORP-909/1-VYS-PO-2016 z 28. decembra 2016 bolo trestné stíhanie vo veci

zastavené z dôvodu, že skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci.

Proti zastaveniu trestného stíhania podala sťažovateľka sťažnosť, ktorú okresná

prokuratúra napadnutým uznesením zamietla, pretože ju nepovažovala za dôvodnú.

Sťažovateľka považuje napadnuté uznesenie za svojvoľné a arbitrárne, keďže podľa

jej názoru nedáva odpoveď na nastolené sťažnostné námietky. Sťažovateľka v sťažnosti

proti zastaveniu trestného stíhania podrobne rozpracovala tvrdenie, podľa ktorého

podmienky pre zastavenie trestného stíhania neboli naplnené. Toto tvrdenie podložila

judikatúrou. Tak isto opísala svoju verziu priebehu skutku, v ktorej zdôrazňovala naplnenie

jednotlivých znakov skutkovej podstaty trestného činu znásilnenia.

Podstatou sťažnosti proti uzneseniu o zastavení trestného stíhania sťažovateľka

nepopiera existenciu dvoch verzií skutku, nestotožňuje sa však s takým posúdením veci, pri

ktorom v prípade existencie dvoch verzií spáchania skutku okresná prokuratúra vyhodnotila

ako vierohodnejšiu verziu obvineného. Sťažovateľka je toho názoru, že v prípade

rozdielnych verzií spáchania skutku prokuratúre nenáleží oprávnenie rozhodnúť o trestnom

stíhaní, resp. nestíhaní páchateľa, ale poukazuje na to, že zastavenie trestného stíhania podľa

v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“), k čomu došlo aj v jej prípade, je namieste iba

v prípade rozptýlenia akýchkoľvek pochybností o tom, či skutok je trestným činom.

Uvedené sťažovateľka namieta aj pred ústavným súdom.

Na základe uvedeného sťažovateľka v petite sťažnosti žiada, aby ústavný súd

nálezom vyslovil, že uznesením Okresnej prokuratúry Prešov sp. zn.

z 23. februára 2017 bolo porušené jej základné právo podľa , aby

napadnuté uznesenie zrušil, vec vrátil okresnej prokuratúre na ďalšie konanie a aby

sťažovateľke priznal náhradu trov konania.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak

tento zákon neustanovuje inak.

Podľa návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, ak namietaným

rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom orgánu verejnej moci nemohlo vôbec dôjsť

k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre

nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným rozhodnutím, opatrením alebo

iným zásahom orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto

možno považovať tú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu

možnosť porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť

po jej prijatí na ďalšie konanie (porov. napr. , , ,

).

Podstatou výhrad sťažovateľky je, že okresná prokuratúra (a vo veci konajúce

okresné riaditeľstvo Policajného zboru) nevyhoveli trestnému oznámeniu a jej sťažnosti

proti zastaveniu trestného stíhania, teda orgány činné v trestnom konaní trestne nestíhali

konkrétnu osobu ako obvineného a nebola podaná obžaloba za sťažovateľkou v trestnom

oznámení opísaný skutok.

Bez potreby hlbšej analýzy označených ústavných práv sťažovateľky alebo

napadnutého uznesenia okresnej prokuratúry ústavný súd konštatuje, že v rámci svojej

judikatúry už uviedol, že právo fyzickej osoby alebo právnickej osoby na začatie alebo

vedenie trestného konania voči označenej osobe, napr. na základe podaného trestného

oznámenia nepatrí medzi základné práva a slobody podľa druhej hlavy a ani ho

nemožno odvodiť z niektorého zo základných práv alebo slobôd (porov. ,

, , , , z novšej judikatúry

porov. napr. ).

Ústavný súd tiež vyslovil, že súčasťou práva na súdnu ochranu nie je ani právo

fyzickej osoby alebo právnickej osoby, aby na základe napr. podaného trestného oznámenia

bol orgán prokuratúry povinný podať obžalobu proti označeným osobám. Takéto základné

právo nie je upravené ani v ústave, ani v (porov. ,

, , ). Inak povedané, právo na súdnu ochranu

nie je možné vykladať tak, že by garantovalo úspech v trestnom konaní či zaručovalo právo

na rozhodnutie, ktoré zodpovedá predstavám sťažovateľa.

Ani z čl. 6 dohovoru (pokiaľ je jeho aplikovateľnosť založená napr. na trestnom

oznámení voči tretej osobe) nevyplýva právo na začatie a vedenie trestného stíhania proti

tretej osobe alebo právo na jej odsúdenie v trestnom konaní [porov. Dziedzic v. Poľsko,

č. 50428/99, rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“)

z 25. 11. 2003, bod 6; Helmers v. Švédsko, č. 11826/85, rozsudok ESĽP z 29. 10. 1991,

bod 29; Kusmierek v. Poľsko, č. 10675/02, rozsudok ESĽP z 21. 9. 2004, bod 48].

Právo na vznesenie obvinenia alebo trestné stíhanie inej osoby, alebo na podanie

obžaloby voči nej na súde prokurátorom nemožno považovať za súčasť základného práva

sťažovateľky podľa , preto k porušeniu tohto základného práva napadnutým

uznesením okresnej prokuratúry nemohlo dôjsť.

Na dôvažok sa žiada tiež dodať, že napadnuté uznesenie okresnej prokuratúry nejaví

známky svojvoľnosti, ale podrobne sa zaoberá zhodnotením skutkového stavu, pričom

zohľadňuje výpovede svedkov, znalecké posudky, zaoberá sa vierohodnosťou jednotlivých

osôb aj ich tvrdení a nevyhýba sa ich vzájomnej konfrontácii.

Z uvedených dôvodov ústavný súd odmietol sťažnosť v zmysle § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.

Keďže ústavný súd odmietol sťažnosť už pri jej predbežnom prerokovaní, bolo bez

právneho významu zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľky uvedenými v petite sťažnosti

(zrušenie napadnutého uznesenia, vrátenie veci okresnej prokuratúre na ďalšie konanie

a priznanie náhrady trov konania).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. mája 2017